Celý názov pre PN: čo znamená skratka PN a ako funguje práceneschopnosť

PN je skratka pre dočasnú pracovnú neschopnosť. Ide o stav, keď zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu kvôli zdravotným dôvodom, napríklad pre chorobu, úraz, operáciu, pracovný úraz, chorobu z povolania, karanténne opatrenie alebo izoláciu.

Dočasná pracovná neschopnosť je oficiálne potvrdená situácia, počas ktorej človek nevykonáva prácu, lieči sa a riadi sa liečebným režimom určeným lekárom. Očakáva sa však, že sa jeho zdravotný stav zlepší a bude sa môcť vrátiť k práci.

Čo znamená skratka PN

PN znamená dočasnú pracovnú neschopnosť. Hovorovo sa používa aj výraz „péenka“ alebo „PN-ka“. Práceneschopnosť potvrdzuje ošetrujúci lekár vtedy, keď zdravotný stav človeka dočasne znemožňuje výkon práce.

PN-ka nie je iba formálny dokument. Predstavuje dôležitý nástroj, ktorý umožňuje sústrediť sa na svoje zdravie a zároveň chráni práva v zamestnaní. Práceneschopnosť patrí medzi základné nástroje sociálneho zabezpečenia, ktoré chránia príjem jednotlivca v období, keď nemôže pracovať.

Práceneschopnosť je upravená v Zákonníku práce a zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktoré upravujú práva a povinnosti počas pracovného výpadku. Výplatu náhrady príjmu zamestnancovi upravuje aj zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.

Kedy vzniká dočasná pracovná neschopnosť

Dočasná pracovná neschopnosť vzniká dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistí chorobu alebo iný zdravotný stav, ktorý vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Ošetrujúci lekár zároveň určuje predpokladaný dátum ukončenia PN, ktorý môže podľa vývoja zdravotného stavu neskôr upraviť.

Ak sa zdravotná starostlivosť poskytne zamestnancovi po odpracovaní jeho pracovnej zmeny, dočasná pracovná neschopnosť sa začína nasledujúcim kalendárnym dňom. V odôvodnených prípadoch môže príslušný ošetrujúci lekár uznať osobu za dočasne práceneschopnú spätne najviac tri kalendárne dni na základe lekárskeho nálezu zubno-lekárskej pohotovostnej služby, ambulantnej pohotovostnej služby alebo ústavnej pohotovostnej služby.

O dočasnej pracovnej neschopnosti rozhoduje všeobecný lekár alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo pri ambulantnej starostlivosti a lekár zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti pri hospitalizácii.

PN môže vzniknúť najmä v dôsledku:

• choroby,
• úrazu,
• pracovného úrazu,
• úrazu zavineného inou osobou,
• operácie a následnej rekonvalescencie,
• choroby z povolania,
• karanténneho opatrenia,
• izolácie.

Ako sa PN vystavuje

Získanie PN začína u lekára. Dočasnú pracovnú neschopnosť potvrdzuje lekár zdravotníckeho zariadenia, ktorý vytvorí elektronický záznam o dočasnej pracovnej neschopnosti alebo v osobitných technických prípadoch vystaví papierové potvrdenie.

V súčasnosti sa práceneschopnosť potvrdzuje najčastejšie elektronicky prostredníctvom systému ePN. Lekár vytvorí záznam v elektronickej zdravotnej knižke a údaje sa automaticky zdieľajú so Sociálnou poisťovňou aj zamestnávateľom.

Pri elektronickej PN si lekár a príslušné inštitúcie vymenia potrebné údaje elektronicky. Pacient preto spravidla nemusí doručovať potvrdenia zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni, osobitne žiadať o nemocenské alebo oznamovať ukončenie PN.

Elektronická PN - ePN

Elektronická práceneschopnosť - ePN slúži verejnosti od 1. júna 2022. Príslušný ošetrujúci lekár vás uzná dočasne práceneschopným elektronicky a papierové potvrdenie vám už spravidla nevystavuje.

Pri ePN lekár vo svojom počítači vystaví elektronický záznam a odošle ho do systému eZdravie v Národnom centre zdravotníckych informácií. Systém eZdravie odošle zašifrované údaje o ePN do Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa poskytne spracované údaje prostredníctvom eSlužieb zamestnávateľovi.

Zamestnávateľ má v eSlužbách Sociálnej poisťovne prístup k údajom o práceneschopnosti cez záložku s názvom „ePN“. Poistenec má k svojej ePN prístup v Elektronickom účte poistenca.

Výhody ePN spočívajú najmä v tom, že:

• neprenášate a nedoručujete potvrdenia o práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni,
• nežiadate manuálne o náhradu mzdy ani o nemocenskú dávku,
• spravidla nenahlasujete číslo účtu, na ktorý sa poukazuje nemocenské,
• neoznamujete samostatne ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti,
• nemusíte predkladať preukaz o trvaní DPN,
• potrebné doklady nemusíte zasielať poštou, ak ich môžete odoslať elektronicky prostredníctvom Elektronického účtu poistenca.

Po uznaní práceneschopnosti prostredníctvom ePN môžete po vyšetrení ihneď odísť domov a liečiť sa. Informáciu o práceneschopnosti lekár elektronicky odošle do systému, odkiaľ sa potrebné údaje dostanú do Sociálnej poisťovne a k zamestnávateľovi.

Od 1. januára 2025 sú povinní všetci všeobecní lekári vrátane pediatrov, lekári zdravotníckych zariadení ústavnej starostlivosti, lekári-špecialisti vrátane lekárov poskytujúcich zubno-lekársku starostlivosť, ako aj lekári ambulantnej pohotovostnej služby alebo zubno-lekárskej pohotovostnej služby uznávať PN iba elektronicky.

V špecifických prípadoch, napríklad ak potrebujete potvrdenie pre inštitúciu v zahraničí alebo ak má lekár technické problémy s odoslaním ePN, môže oprávnený lekár vystaviť odpis ePN. Odpis ePN je papierová kópia elektronického záznamu, ktorá má informačný charakter.

Čo obsahuje elektronická PN

V Elektronickom účte poistenca uvidíte informácie o priebehu konania o nemocenskom alebo úrazovom príplatku, informácie o výplate dávky a informácie o vykonaných kontrolách dodržiavania liečebného režimu.

Detail ePN môže obsahovať najmä:

• číslo ePN,
• meno a priezvisko lekára, ktorý ePN vystavil,
• poistný vzťah,
• stav ePN - trvá, stornovaná alebo ukončená,
• dôvod vzniku ePN a jeho zmenu,
• dátum začiatku ePN a jeho zmenu,
• dátum predpokladaného trvania ePN a jeho zmenu,
• dátum práceschopnosti a jeho zmenu,
• činnosti, ktoré môže poistenec vykonávať počas PN,
• miesto pobytu počas PN,
• vychádzky a ich zmenu,
• dátum stornovania ePN.

Poistenec si môže svoju elektronickú PN kontrolovať online v elektronickej zdravotnej dokumentácii prostredníctvom Elektronickej zdravotnej knižky občana alebo v Elektronickom účte poistenca v eSlužbách Sociálnej poisťovne.

V Elektronickom účte poistenca môže poistenec nahlásiť úraz, oznámiť číslo účtu alebo adresu na poukazovanie nemocenského, oznámiť zmenu pobytu alebo vziať späť žiadosť o nemocenské či úrazový príplatok až do ukončenia konania o nároku na dávku.

Oznamovanie PN zamestnávateľovi

Ak je PN vystavená elektronicky, zamestnanec nemusí predložiť zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni žiadne tlačivo. Zaevidovaná ePN sa automaticky prenesie do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju môže zamestnávateľ pozrieť.

Zamestnanec by mal zamestnávateľa bezodkladne informovať, že mu bola vystavená ePN, napríklad telefonicky alebo spôsobom dohodnutým na pracovisku. Elektronické oznámenie údajov o PN zamestnávateľovi však zabezpečuje Sociálna poisťovňa.

Ak lekár vystaví PN na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II, ktorý je červený, a diel IIa, ktorý je čierny. Papierové tlačivo môže byť použité najmä vtedy, keď elektronický systém vykazuje technický výpadok.

Kto platí PN

To, kto vypláca finančné plnenie počas PN, závisí od toho, či ide o zamestnanca, povinne nemocensky poistenú SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenú osobu.

Pri zamestnancovi náhradu príjmu počas prvých desiatich dní vypláca zamestnávateľ. Od jedenásteho dňa vypláca nemocenské Sociálna poisťovňa.

V materiáloch týkajúcich sa dlhšieho obdobia PN sa uvádza aj režim, podľa ktorého zamestnávateľ poskytuje náhradu príjmu najviac počas prvých štrnástich dní a nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne vzniká od pätnásteho dňa. Pri posudzovaní konkrétnej PN je preto rozhodujúce aktuálne právne pravidlo a dátum vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.

Samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské spravidla od prvého dňa PN, ak sú splnené zákonné podmienky. Podmienkou je najmä riadne a včas zaplatené poistné, pričom pri dobrovoľnom nemocenskom poistení sa vyžaduje aj 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch.

Výška náhrady príjmu a nemocenského

Výška PN závisí od typu poistenia, výšky príjmu, dĺžky trvania PN a denného vymeriavacieho základu. Nemocenské dávky sa vypočítavajú z denného vymeriavacieho základu alebo z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.

U zamestnancov predstavuje nemocenské 55 % denného vymeriavacieho základu, pričom v prvých dňoch môže byť náhrada príjmu 25 % denného vymeriavacieho základu. V ostatných prípadoch, napríklad pri SZČO, dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, fyzickej osobe v ochrannej lehote alebo zamestnancovi, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých dní PN, platí, že od prvého do tretieho dňa PN je nemocenské 25 % DVZ alebo PDVZ a od štvrtého dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.

Nemocenské sa zníži na polovicu, ak pri vzniku PN zohral úlohu alkohol alebo požitie iných návykových látok.

Základné pojmy pri výpočte PN

Denný vymeriavací základ

Denný vymeriavací základ (DVZ) je priemerný denný zárobok, z ktorého sa platilo poistné v rozhodujúcom období. Pri zamestnancovi vychádza z hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Pri živnostníkovi a dobrovoľne poistenej osobe ide o vymeriavací základ.

Pravdepodobný denný vymeriavací základ

Pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ) sa používa v prípadoch, keď DVZ nie je možné určiť, napríklad pri krátkom trvaní nemocenského poistenia.

Rozhodujúce obdobie

Rozhodujúce obdobie je obdobie, z ktorého sa vypočítava DVZ. Vo väčšine prípadov sa berie hrubá mzda alebo vymeriavací základ z predchádzajúceho kalendárneho roka.

Ak nemocenské poistenie trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka, rozhodujúcim obdobím je predchádzajúci kalendárny rok, teda obdobie od 1. januára do 31. decembra.

Ak nemocenské poistenie netrvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka a trvalo menej ako 90 dní, rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia.

Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom PN zaniklo z dôvodu skončenia pracovného pomeru, pričom zamestnanec je v ochrannej lehote, rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia.

Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia, napríklad z dôvodu PN.

Maximálny denný vymeriavací základ

Výška nemocenského má aj maximálnu hranicu. Určuje ju maximálny denný vymeriavací základ, ktorý sa mení vždy k 1. januáru daného roka. Z určeného maximálneho denného vymeriavacieho základu sa následne počíta maximálna výška jednotlivých dávok za deň.

Príklad výpočtu PN

Predstavme si zamestnanca, ktorý má hrubú mzdu 1 200 eur a zostane PN tri týždne, teda 21 dní. Jeho denný vymeriavací základ bude približne 39,60 eura.

• 1. - 3. deň: náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % DVZ,
• 4. - 10. deň: náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % DVZ,
• 11. - 21. deň: nemocenské od Sociálnej poisťovne vo výške 55 % DVZ.

Celková výška PN je približne 442 eur.

Ochranná lehota po skončení pracovného pomeru

Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer a stane sa dočasne práceneschopným v období do siedmich dní po skončení pracovného pomeru, dostáva sa do ochrannej lehoty. Ochranná lehota je obdobie, počas ktorého môže mať po skončení nemocenského poistenia nárok na nemocenské dávky.

Ochranná lehota trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva. Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie, ak poistenie trvalo kratšie ako sedem dní.

Povinnosti počas PN

Počas PN je zakázané pracovať v rozsahu, v ktorom je osoba uznaná za dočasne práceneschopnú. Zamestnanec je povinný dodržiavať liečebný režim určený lekárom a zdržiavať sa na adrese uvedenej v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti alebo na papierovom potvrdení.

Medzi základné povinnosti počas PN patrí:

• dodržiavať liečebný režim a pokyny ošetrujúceho lekára,
• zdržiavať sa na nahlásenej adrese,
• rešpektovať čas vychádzok, ak sú povolené,
• umožniť kontrolu dodržiavania liečebného režimu,
• preukázať sa pri kontrole občianskym preukazom alebo iným dokladom totožnosti,
• dostaviť sa na určené lekárske kontroly,
• bezodkladne oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu adresy pobytu,
• pri PN z dôvodu úrazu alebo pracovného úrazu predložiť hlásenie úrazu,
• preukázať skutočnosti rozhodujúce pre vznik, trvanie a zánik nároku na dávku.

Ak sa rozhodnete zmeniť miesto pobytu, zmenu je potrebné konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni alebo ju oznámiť prostredníctvom Elektronického účtu poistenca.

Zmenu pobytu počas ePN neoznamuje lekár, ale musí ju nahlásiť poistenec. Pri prípadnej kontrole sa treba preukázať občianskym preukazom alebo iným dokladom preukazujúcim totožnosť.

Vychádzky počas PN

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže povoliť vychádzky a zároveň určí ich presný čas. Lekár môže čas vychádzok zmeniť alebo ich zo závažných dôvodov zrušiť podľa zdravotného stavu.

Vychádzky neznamenajú všeobecné povolenie na voľný pohyb počas celého dňa. Poistenec musí dodržiavať presne stanovený čas a mimo neho sa zdržiavať na adrese uvedenej v PN.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Dodržiavanie liečebného režimu môže kontrolovať určený zamestnanec Sociálnej poisťovne od prvého dňa PN, a to aj v období, keď zamestnanec poberá náhradu príjmu od zamestnávateľa. Kontrola môže byť vykonaná počas dní pracovného pokoja, cez víkend aj vo večerných hodinách, okrem času určeného na vychádzky.

Zamestnanec Sociálnej poisťovne, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný preukázať sa oprávnením na vykonanie kontroly. Ak poistenec nie je zastihnutý na adrese uvedenej v PN, kontrolujúci zanechá v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly.

Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemožno vzdialiť z obydlia. Ak poistenec nájde v schránke oznámenie o kontrole počas neprítomnosti, musí najneskôr do troch pracovných dní kontaktovať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne a podať vysvetlenie.

Vysvetlením môže byť napríklad potvrdenie od lekára alebo skutočnosť, že poistenec opustil obydlie v čase povolených vychádzok. Kontrolu dodržiavania pobytu môže za zákonných podmienok vykonať aj zamestnávateľ.

Dôsledky porušenia liečebného režimu

Ak sa zamestnanec v čase kontroly nenachádza na určenej adrese, musí vysvetliť, prečo liečebný režim porušil. Ak nepodá relevantné vysvetlenie, môže stratiť nárok na nemocenské odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia PN, najviac však v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia.

Ak poistenec poruší povinnosť dodržiavať liečebný režim počas prvých dní PN, môže stratiť nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa odo dňa porušenia. Sociálna poisťovňa môže za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Kedy sa PN končí

Ošetrujúci lekár určuje podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia PN. Ak sa zdravotný stav zlepší, lekár rozhodne o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ak lekár pri vyšetrení vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec PN zistí, že práceneschopnosť naďalej trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia. Ak PN už netrvá, rozhodne o jej ukončení.

Ak sa poistenec nedostaví do dňa určeného ako deň predpokladaného skončenia PN na vyšetrenie a nebol dohodnutý náhradný neskorší termín, tento deň sa považuje za deň ukončenia PN.

Po ukončení PN lekár informuje o spôsobilosti na návrat do práce. Pri papierovej PN zamestnanec odovzdá lekárovi príslušný diel potvrdenia a po ukončení PN odovzdá zamestnávateľovi potvrdenie o ukončení.

Maximálna dĺžka PN

PN sa vypláca najviac počas 52 týždňov. Toto obdobie sa nazýva podporné obdobie. Nárok na nemocenské zaniká uplynutím 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.

Po uplynutí podporného obdobia nárok na nemocenské zaniká aj vtedy, ak poistenec nesplnil povinnosť uloženú zákonom alebo vedome spôsobil, že dávka bola vyplatená neprávom alebo vo vyššej sume, ako mu patrila.

Čo robiť, ak je PN nižšia, ako ste očakávali

Mnohí ľudia zistia až počas choroby, že ich nemocenské dávky sú nižšie, než predpokladali. Dôvodom môžu byť neúplné odvody, chyby v údajoch alebo krátke trvanie nemocenského poistenia.

Ak je PN nižšia, ako ste očakávali, vyžiadajte si rozhodnutie o výške dávky a skontrolujte výpočet. Preverte si údaje u zamestnávateľa, pretože Sociálna poisťovňa vychádza z údajov poskytnutých zamestnávateľom. Uistite sa tiež, že odvody boli zaplatené a údaje sú správne.

PN a príjem počas práceneschopnosti

Počas PN nemôže zamestnanec poberať príjem, ktorý by sa považoval za vymeriavací základ za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti. Zároveň nesmie počas PN vykonávať zárobkovú činnosť v rozpore s rozsahom svojej práceneschopnosti.

Na náhradu príjmu počas dočasnej PN nemá zamestnanec nárok v prípadoch, keď počas obdobia PN poberá nemocenské, materské alebo rodičovský príspevok, ak sa stal PN v dôsledku úmyselného trestného činu, porušil liečebný režim alebo sa nezdržiava na mieste určenom počas PN.

Ochrana zamestnanca počas PN

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je zamestnanec spravidla v ochrannej dobe podľa Zákonníka práce. Zamestnávateľ mu počas PN spravidla nesmie dať výpoveď, pričom pracovný pomer počas PN trvá.

Ak bola výpoveď doručená pred začiatkom PN, výpovedná doba sa môže prerušiť a pokračovať až po návrate do práce. Ochranná doba však má zákonné výnimky, napríklad pri zrušení zamestnávateľa alebo pri okamžitom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnanca.

Počas skúšobnej doby sa ochranná doba neuplatňuje v rovnakom rozsahu. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer aj počas PN, ak je zamestnanec v skúšobnej dobe, pričom nesmie postupovať diskriminačne.

Čo vybaviť po vystavení ePN

Po vystavení ePN treba predovšetkým informovať zamestnávateľa o neprítomnosti v práci a dodržiavať liečebný režim. Samostatná žiadosť o nemocenské sa pri ePN spravidla nepodáva, pretože samotné vystavenie ePN sa považuje za žiadosť o dávku.

Poistenec musí počas PN:

1. zdržiavať sa na adrese uvedenej v ePN,
2. dodržiavať povolené vychádzky,
3. dostavovať sa na kontroly k lekárovi,
4. umožniť kontrolu Sociálnej poisťovne alebo zamestnávateľa,
5. oznámiť zmenu pobytu Sociálnej poisťovni,
6. pri úraze vyplniť a odoslať hlásenie úrazu,
7. oznámiť zmeny rozhodujúce pre vznik a výplatu dávky.

Ak ePN vznikla z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, samotné vystavenie ePN sa automaticky považuje aj za žiadosť o úrazový príplatok. Sociálna poisťovňa následne posúdi nárok na tento príplatok.

Elektronický účet poistenca

Každý poistenec má zriadený Elektronický účet poistenca, avšak prístup k tejto službe si musí aktivovať. Po aktivácii je možné sledovať stav ePN, konanie o nemocenskom, výplatu dávky a vykonané kontroly dodržiavania liečebného režimu.

Prístup do Elektronického účtu poistenca je možné využívať prostredníctvom hesla alebo elektronického občianskeho preukazu. Poistenec môže cez tento účet oznámiť zmenu pobytu, nahlásiť úraz, upraviť spôsob výplaty alebo vziať späť žiadosť o nemocenské či úrazový príplatok.

Čo je papierová PN

V ojedinelých prípadoch môže byť PN vystavená aj papierovo, napríklad pri technických problémoch s elektronickým systémom. Ide o päťdielne tlačivo, ktoré lekári používali pred zavedením ePN.

Ak lekár pri vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti nevystaví ePN, vyplní Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Pri ukončení papierovej PN zamestnanec odovzdá lekárovi I. diel potvrdenia a prevezme IV. diel potvrdenia, ktorý následne odovzdá zamestnávateľovi.

Pri papierovej PN môže byť potrebné predkladať aj doklad o trvaní PN. Pri ePN sa preukaz o trvaní DPN už nevystavuje, pretože lekár pri kontrole vykoná záznam o predpokladanom trvaní PN alebo ju ukončí.

Najdôležitejšie informácie v skratke

• PN znamená dočasnú pracovnú neschopnosť.
• O PN rozhoduje ošetrujúci lekár.
• PN môže vzniknúť pre chorobu, úraz, operáciu, pracovný úraz, karanténu alebo izoláciu.
• Elektronická PN sa prenáša medzi lekárom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom elektronicky.
• Pri ePN zamestnanec spravidla nemusí doručovať papierové potvrdenia.
• Počas PN treba dodržiavať liečebný režim a zdržiavať sa na nahlásenej adrese.
• Vychádzky sú možné iba v čase určenom lekárom.
• Kontrola môže prebehnúť aj cez víkend alebo vo večerných hodinách.
• Za porušenie režimu môže poistenec prísť o náhradu príjmu alebo nemocenské a môže dostať pokutu.
• Maximálne podporné obdobie nemocenského je 52 týždňov.

tags: #cely #nazov #pre #pn