Nárok brigádnika na príplatky podľa Zákonníka práce

Brigádnik má nárok na príplatky za prácu v sobotu, v nedeľu, vo sviatok, v noci a za sťažený výkon práce rovnako ako zamestnanec v pracovnom pomere, ak spĺňa podmienky ustanovené Zákonníkom práce. Nárok majú aj osoby pracujúce na dohodu o pracovnej činnosti, dohodu o vykonaní práce a dohodu o brigádnickej práci študentov.

Príplatky sa vyplácajú nad rámec dohodnutej odmeny alebo mzdy. Zákonník práce určuje ich minimálnu výšku, pričom v pracovnej alebo kolektívnej zmluve môže byť dohodnutá aj vyššia suma. Príplatky za sobotu, nedeľu, nočnú prácu a sviatok sa kumulujú, takže brigádnik môže mať pri jednej pracovnej zmene nárok na viacero príplatkov súčasne.

Kto sa považuje za brigádnika

V hovorovej reči je brigádnikom každý, kto pracuje legálne na dohodu, nie na pracovnú zmluvu alebo trvalý pracovný pomer. Na Slovensku existujú tri typy dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

• Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára na prácu vymedzenú výsledkom a brigádnik môže odpracovať najviac 350 hodín u jedného zamestnávateľa za kalendárny rok.
• Dohoda o pracovnej činnosti sa využíva pri príležitostných činnostiach vymedzených druhom práce a fyzická osoba na jej základe nesmie odpracovať viac ako 10 hodín týždenne.
• Dohoda o brigádnickej práci študentov je určená žiakom stredných škôl a študentom vysokých škôl, ktorí nedovŕšili 26 rokov, pričom počet odpracovaných hodín nesmie v priemere presiahnuť 20 hodín za týždeň.

Dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá je žiakom strednej školy alebo študentom vysokej školy a zároveň nedovŕšila 26 rokov. Študent je povinný odovzdať zamestnávateľovi potvrdenie o návšteve školy.

Pri dohode o brigádnickej práci študentov platí, že študent môže v jednom mesiaci odpracovať aj viac ako 80 hodín, avšak v priemere za celé obdobie brigády tento čas nesmie prekročiť uvedenú hranicu. Pri dohode o vykonaní práce sa do rozsahu 350 hodín započíta aj práca, ktorú robí zamestnanec pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce.

Príplatky patria aj dohodárom

Nárok na príplatky za vykonanú prácu v sobotu, v nedeľu, vo sviatok či za nočnú prácu a mzdovú kompenzáciu majú aj zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, tzv. dohodári. Tento právny nárok bol zavedený novelou č. 63/2018 Z. z.

Bude sa to týkať všetkých, ktorí majú so zamestnávateľom uzavretú dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o brigádnickej práci študentov. Pokiaľ pracujete v noci, cez víkendy alebo vo sviatok, máte právo na príplatok za prácu počas takéhoto času.

Príplatky sú súčasťou celkovej mzdy zamestnanca, ale nie sú zahrnuté v bežnej dohodnutej mzde. Zamestnávateľ je povinný vyplatiť ich popri dosiahnutej mzde alebo dohodnutej odmene, ak sú splnené zákonné podmienky.

Minimálne príplatky v roku 2026

S účinnosťou od 1. januára 2026 patrí zamestnancovi za prácu v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 2,6295 eura za hodinu. Pri uplatnení zákonnej výnimky patrí zamestnancovi za prácu v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 2,36655 eura za hodinu.

Výška príplatkov je vyššia pri rizikových prácach a nižšia pri zamestnávateľoch s kolektívnou zmluvou, kde je práca cez víkendy alebo v noci pravidelná; títo zamestnanci majú mať vyššiu základnú mzdu. Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve zamestnancovi poskytnúť aj vyššie príplatky, ako určuje Zákonník práce.

Príplatok za prácu v sobotu

Ak zamestnanec vykonáva prácu v sobotu, má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu práce v sobotu (§ 122a Zákonníka práce).

Za prácu v sobotu má nárok na príplatok zamestnanec pracujúci na základe pracovnej zmluvy, ako aj zamestnanec pracujúci na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru - dohody o pracovnej činnosti, dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov.

Zákonník práce umožňuje uplatniť výnimku pre skupinu zamestnávateľov, u ktorých sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu. V kolektívnej zmluve, respektíve v pracovnej zmluve, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia.

V pracovnej zmluve je možné dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia iba v prípade, že ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

Na základe tejto výnimky je možné v zmysle § 122a ods. 2 Zákonníka práce dohodnúť mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu najmenej v sume 45 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu práce v sobotu.

S vedúcim zamestnancom možno v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu v sobotu; v takom prípade už mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu vedúcemu zamestnancovi nebude patriť.

Príplatok za prácu v nedeľu

Za prácu v nedeľu patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % platnej minimálnej hodinovej mzdy. Nárok na tento príplatok má aj brigádnik, ktorý pracuje na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Pri zamestnávateľovi, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť nižšiu sadzbu, najmenej však 90 % platnej minimálnej hodinovej mzdy.

S vedúcim zamestnancom možno dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu v nedeľu. Vedúcemu zamestnancovi v tom prípade už nepatrí mzdové zvýhodnenie.

Za prácu v sobotu a v nedeľu nie je možné čerpať náhradné voľno. Zamestnanec bude mať vždy vyplatené mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu.

Príplatok za nočnú prácu

Za nočnú prácu sa považuje práca vykonávaná v čase medzi 22. a 6. hodinou. Za zamestnanca pracujúceho v noci sa považuje pracovník, ktorý pracuje v noci najmenej tri za sebou nasledujúce hodiny alebo odpracuje v noci minimálne 500 hodín za rok.

Za nočnú prácu má zamestnanec nárok okrem samotnej mzdy aj na príplatok za každú hodinu nočnej práce, a to najmenej v sume 40 % minimálnej hodinovej mzdy. Zamestnancom vykonávajúcim rizikovú prácu patrí za nočnú prácu vyšší príplatok, najmenej v sume 50 % minimálnej hodinovej mzdy.

Výnimkou je situácia, kedy sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky prevažná časť práce vykonáva v noci, ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu. Zákonník práce umožňuje dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, a to najmenej 35 % minimálnej hodinovej mzdy.

Táto výnimka nie je možné uplatniť pri rizikových prácach. S vedúcim zamestnancom je možné dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú nočnú prácu a v takom prípade už zamestnanec nemá nárok na mzdové zvýhodnenie.

Príplatok za prácu vo sviatok

Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi pracujúcemu na základe pracovnej zmluvy okrem dosiahnutej mzdy príplatok najmenej vo výške 100 % jeho priemerného hodinového zárobku.

Za prácu vo sviatok patrí dohodárovi dohodnutá odmena zvýšená najmenej o sumu platnej minimálnej mzdy za hodinu. Keďže sa pri dohodách priemerný zárobok nesleduje, príplatok za sviatok sa pre dohodára určuje osobitným spôsobom, a to cez zvýšenie odmeny.

Ak zamestnanec pracuje počas sviatku, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, nárok na príplatok za sviatok tým nezaniká. Ak zamestnanec pracuje počas sviatku v sobotu alebo v nedeľu, má nárok na príplatok za sviatok a súčasne aj na príplatok za prácu v sobotu alebo v nedeľu.

S vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v takom prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria.

Ktoré dni sa považujú za sviatok

Dni sviatkov, dni pracovného pokoja a pamätné dni ustanovuje zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

Pri odmeňovaní zamestnancov za prácu vo sviatok sa rozdelenie sviatkov na štátne sviatky a dni pracovného pokoja považuje za nepodstatné. Medzi sviatky, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja, patria:

• 1. január - Deň vzniku Slovenskej republiky,
• 6. január - Zjavenie Pána,
• Veľký piatok,
• Veľkonočný pondelok,
• 1. máj - Sviatok práce,
• 8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom,
• 5. júl - Sviatok svätého Cyrila a Metoda,
• 29. august - Výročie Slovenského národného povstania,
• 15. september - Sedembolestná Panna Mária,
• 1. november - Sviatok všetkých svätých,
• 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu,
• 24. december - Štedrý deň po 12:00 hod.,
• 25. december - Prvý sviatok vianočný,
• 26. december - Druhý sviatok vianočný.

Od 1. januára 2021 sa 28. október stal štátnym sviatkom, tento deň sa však nepovažuje za deň pracovného pokoja a za sviatok na pracovnoprávne účely. Od 1. januára 2024 zostal 1. september štátnym sviatkom, avšak nepovažuje sa za deň pracovného pokoja ani za sviatok podľa osobitného predpisu.

Rovnaký status má aj 17. november od roku 2025. Ak bude zamestnanec v tieto dni pracovať, nemá nárok na príplatok za prácu vo sviatok a nevzniká mu ani nárok na čerpanie náhradného voľna za prácu vo sviatok.

Kumulácia príplatkov

Ak zamestnanec pracuje v čase, ktorý spadá do viacerých skupín, má nárok na všetky príplatky. Ak napríklad pracuje v sobotu v noci, má nárok na príplatok za prácu v sobotu aj na príplatok za nočnú prácu.

Príplatky za prácu v sobotu, nedeľu, za nočnú prácu a vo sviatok sa kumulujú. Ak zamestnanec pracuje počas sviatku v sobotu, má nárok na príplatok za prácu v sobotu a súčasne aj na príplatok za prácu vo sviatok.

Ako sa určuje sobota pri nočných zmenách

Na pracoviskách s nočnými zmenami sobota začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.

Práca nadčas a brigádnik

Práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.

Prácu nadčas nemožno nariadiť dohodárovi. Zamestnanec za výkon práce nadčas dostáva mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas najmenej v sume 25 % svojho priemerného zárobku, pri rizikovej práci najmenej vo výške 35 % priemerného zárobku.

Ak dohodár prekračuje stanovený týždenný pracovný čas, považuje sa práca počas víkendu za prácu nadčas, a preto mu vzniká nárok na mzdový príplatok alebo náhradné voľno. Ak je práca počas soboty považovaná za prácu nadčas, patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdový príplatok najmenej 25 % jeho priemerného zárobku.

Alternatívou mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas môže byť dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom o čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas. V tejto situácii nárok na mzdové zvýhodnenie zaniká.

Náhradné voľno za prácu vo sviatok

Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, nemôže ho však nariadiť. Ak zamestnanec nebude súhlasiť s čerpaním náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, musí mu zamestnávateľ mzdové zvýhodnenie vyplatiť.

Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, zamestnanec jeho vyčerpaním stratí nárok na príslušné mzdové zvýhodnenie. Nárok na dosiahnutú mzdu za prácu vo sviatok mu zostáva zachovaný.

Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce

Mzdová kompenzácia za sťažený výkon patrí zamestnancom, ktorí pri vykonávaní vybraných pracovných činností zaradených orgánom verejného zdravotníctva do 3. a 4. kategórie musia používať na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky.

Ide o činnosti vykonávané v prostredí, v ktorom pôsobia chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, prach, hluk, vibrácie či ionizujúce žiarenie.

Za každú hodinu práce patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdová kompenzácia za sťažený výkon najmenej vo výške 20 % minimálnej mzdy za hodinu. Nárok na túto kompenzáciu majú aj dohodári, ak vykonávajú prácu za podmienok ustanovených Zákonníkom práce.

Pracovná pohotovosť sa na dohodára nevzťahuje

Pracovnú pohotovosť nemožno dohodnúť s dohodárom. Z tohto dôvodu mu nepatrí ani náhrada za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska.

Pracovná pohotovosť je stav pripravenosti zamestnanca začať s vykonávaním práce aj mimo pracovného času bezprostredne po tom, ako mu je potreba výkonu práce oznámená. Pri zamestnancovi v pracovnom pomere sa rozlišuje pracovná pohotovosť na pracovisku a mimo pracoviska.

Čo musí obsahovať dohoda s brigádnikom

Pracovať bez zmluvy nikomu neodporúčame. Brigádnické práce vykonávané iba na základe ústnej dohody medzi brigádnikom a zamestnávateľom nie sú v súlade s právnymi predpismi a zamestnávateľ sa môže dopustiť nelegálnej práce.

V dohode musí byť presne uvedená odmena, keďže ide o jednu z jej povinných náležitostí. Brigádnik by si mal skontrolovať najmä rozsah práce, odmenu, spôsob vyplácania mzdy, pracovný čas a výpovednú lehotu.

Minimálna hodinová mzda pre dohodárov sa určuje podľa platnej minimálnej mzdy. Zákon určuje spodnú hranicu, pričom horná hranica neexistuje a presná výška odmeny je vecou dohody medzi brigádnikom a zamestnávateľom.

Výplatná páska a kontrola príplatkov

Výplatná páska je veľmi dôležitou súčasťou každého pracovného pomeru. Ide o spôsob, ako si overiť ohodnotenie za vykonanú prácu počas stanoveného obdobia.

Pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi výplatnú pásku obsahujúcu všetky údaje týkajúce sa jednotlivých zložiek mzdy, odvodov a celkovej ceny práce. Brigádnik by mal po každom mesiaci dôkladne skontrolovať jednotlivé položky výplatnej pásky.

Brigádnik by si mal viesť vlastnú evidenciu odpracovaných hodín, aby mohol porovnať údaje s výplatnou páskou. Osobitne je potrebné skontrolovať hodiny odpracované v sobotu, v nedeľu, v noci a vo sviatok, ako aj príslušné príplatky.

Kedy má byť brigádnikovi vyplatená mzda

Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak (§ 129 ods. 1).

Pri dohode o pracovnej činnosti sa mzda vypláca najneskôr mesiac po skončení odpracovaného mesiaca. Pri dohode o vykonaní práce sa odmena vypláca až po jej dokončení, čo znamená, že brigádnik môže byť aj viac ako mesiac bez zárobku.

Ak zamestnávateľ nevyplatí mzdu, náhradu mzdy alebo ich časť do 15 dní po uplynutí splatnosti, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť. Nárok na nevyplatenú mzdu si môže uplatniť súdnou cestou.

Odvody a dane z príplatkov

Príplatky sa zdaňujú a zodvodňujú rovnako ako hrubá mzda. Pri výpočte čistej mzdy preto príplatky zvyšujú hrubý príjem brigádnika, z ktorého sa následne vypočítajú príslušné odvody a daň.

Študent môže využiť odvodovú odpočítateľnú položku vo výške 200 eur mesačne, z ktorých neplatí sociálne poistenie. Túto výhodu môže využiť iba u jedného zamestnávateľa.

Ak študent zarobí menej ako 200 eur mesačne, neplatí z tejto sumy sociálne odvody. Ak je jeho mzda vyššia, odvody platí iba z rozdielu nad 200 eur.

To, či študent platí preddavky na daň z príjmu, závisí od toho, či si uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Nie je to automatické a v prípade záujmu musí študent podpísať príslušné vyhlásenie.

Najčastejšie situácie pri nároku na príplatok

1. Brigádnik pracuje v sobotu. Patrí mu dohodnutá odmena a príplatok za každú hodinu práce v sobotu.
2. Brigádnik pracuje v nedeľu. Patrí mu dohodnutá odmena a príplatok za každú hodinu práce v nedeľu.
3. Brigádnik pracuje v noci. Patrí mu dohodnutá odmena a príplatok za každú hodinu práce medzi 22. a 6. hodinou.
4. Brigádnik pracuje vo sviatok. Patrí mu dohodnutá odmena zvýšená najmenej o sumu minimálnej mzdy za každú hodinu práce vo sviatok.
5. Brigádnik pracuje v sobotu v noci. Patrí mu príplatok za sobotu aj príplatok za nočnú prácu.
6. Brigádnik pracuje vo sviatok, ktorý pripadne na sobotu. Patrí mu príplatok za sviatok aj príplatok za sobotu.
7. Brigádnik pracuje v rizikovom prostredí. Okrem dosiahnutej odmeny mu môže patriť mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce.

Praktická kontrola výplaty brigádnika

• Skontrolujte, či máte uzatvorenú písomnú dohodu.
• Overte si typ dohody a zákonný rozsah pracovného času.
• Zapíšte si všetky odpracované hodiny.
• Rozdeľte si hodiny podľa toho, či išlo o pracovný deň, sobotu, nedeľu, noc alebo sviatok.
• Porovnajte vlastnú evidenciu s výplatnou páskou.
• Skontrolujte, či bola k odmene pripočítaná každá zákonná príplatková položka.
• Overte si, či bola použitá správna sadzba podľa druhu práce a podmienok prevádzky.
• Pri nejasnostiach požiadajte zamestnávateľa o vysvetlenie výpočtu mzdy.

tags: #ma #brigadnik #narok #priplatky