Môže byť dôchodca konateľom s.r.o.?

Áno, dôchodca môže byť konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným a môže byť zároveň aj jej spoločníkom. Konateľ je štatutárnym orgánom firmy, teda osobou, ktorá koná v mene spoločnosti navonok, podpisuje zmluvy, zabezpečuje jej obchodné vedenie a môže mať prístup k firemnému účtu.

Samotné poberanie dôchodku nebráni výkonu funkcie konateľa ani vlastníctvu obchodného podielu. Rozhodujúce však je, či dôchodca vykonáva funkciu bezodplatne, poberá pravidelnú alebo nepravidelnú odmenu, dostáva podiel na zisku, alebo je v spoločnosti zároveň zamestnancom. Od zvoleného spôsobu odmeňovania sa odvíjajú daňové a odvodové povinnosti.

Rozdiel medzi spoločníkom a konateľom

Spoločník je majiteľom firmy. Eseročka musí mať minimálne jedného alebo viacerých spoločníkov (majiteľov). Medzi základné práva spoločníka patrí právo na podiel zo zisku spoločnosti, právo hlasovať na valnom zhromaždení firmy a iné.

Konateľ je štatutárnym orgánom firmy. Ide o osobu, ktorá koná v mene spoločnosti navonok, podpisuje zmluvy, má prístup k firemnému účtu a podobne. Konateľ môže svoju funkciu vykonávať bezodplatne alebo s nárokom na odmenu.

Spoločník je vlastníkom obchodného podielu. Svoje práva týkajúce sa riadenia a kontroly spoločnosti vykonáva predovšetkým prostredníctvom valného zhromaždenia. Jedna osoba môže byť súčasne konateľom aj spoločníkom.

Spoločník teda môže byť aj konateľom a konateľ môže byť aj spoločníkom. Nie je to však pravidlom. Pri iných štruktúrach firmy môže byť napríklad jedna osoba spoločníkom a iná osoba konateľom.

Vždy musí mať firma aspoň jedného alebo viacerých spoločníkov a aspoň jedného alebo viacerých konateľov. Najčastejšie je spoločník zároveň aj konateľom eseročky. Kto je konateľ a kto spoločník s.r.o. je viditeľné na obchodnom registri.

Pri jednoosobových s.r.o. je rovnaká osoba v pozícii spoločníka aj v pozícii konateľa. Samotné postavenie spoločníka nie je funkciou, za výkon ktorej by automaticky patrila odmena.

Čo musí spĺňať dôchodca ako konateľ

Štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti je jeden alebo viac konateľov, ktorí konajú v mene spoločnosti. Konateľom môže byť iba osoba spôsobilá na právne úkony, zároveň nesmie byť voči nej vedená exekúcia a nesmie byť zapísaná v registri diskvalifikácií.

Fyzická osoba, ktorá má byť vymenovaná za konateľa, musí s týmto vymenovaním súhlasiť. Konateľ by mal spĺňať kvalifikačné predpoklady pre výkon tejto funkcie, pretože je zodpovedný za prípadnú škodu spôsobenú svojim konaním.

Konateľ je oprávnený vystupovať v mene spoločnosti od momentu jeho vymenovania do funkcie, preto sa zápis do obchodného registra považuje iba za deklaratórny.

Konateľ spoločnosti zodpovedá za riadne vedenie účtovníctva, predloženie účtovných závierok a návrhov na rozdelenie zisku, resp. uhradenie strát, má objektívnu zodpovednosť za škodu, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak je spoločnosť v predĺžení, a nesie trestnoprávnu zodpovednosť spojenú s výkonom funkcie.

Ak je spoločnosť v kríze, konateľ je povinný vykonať všetko na prekonanie krízy. Poberanie dôchodku teda nemení rozsah zodpovednosti, ktorý je spojený s funkciou konateľa.

Spôsoby, ako môže dôchodca prijímať peniaze zo s.r.o.

Príjem, ktorý osoba dostáva, sa musí vždy priradiť ku konkrétnemu právnemu dôvodu: mzda za prácu vykonávanú v pracovnom pomere, odmena za výkon funkcie konateľa, odmena spoločníka za konkrétnu prácu alebo zariaďovanie záležitostí spoločnosti, podiel na zisku vyplatený z titulu vlastníctva obchodného podielu alebo iné plnenie založené samostatnou zmluvou.

V praxi sa využívajú najmä tieto možnosti:

• konateľ alebo spoločník je zamestnancom s.r.o.,
• konateľ dostáva pravidelnú odmenu za výkon funkcie,
• konateľ dostáva nepravidelnú alebo jednorazovú odmenu,
• osoba je súčasne konateľom aj zamestnancom spoločnosti,
• spoločník dostáva podiel na zisku spoločnosti,
• konateľ bez obchodného podielu dostáva odmenu naviazanú na zisk,
• konateľ vykonáva funkciu bezodplatne,
• spoločník nedostáva zo spoločnosti žiadny príjem.

Každý model má odlišné pracovnoprávne, obchodnoprávne, daňové a odvodové dôsledky. Konateľ a aj spoločník s.r.o. môže svoju funkciu vykonávať aj bez nároku na odmenu.

Bezodplatný výkon funkcie konateľa

Konateľ spoločnosti môže vykonávať funkciu bez nároku na odmenu. Tento model je často využívaný najmä pri menších alebo začínajúcich firmách, ktoré ešte nemajú dostatočné príjmy na pravidelné vyplácanie odmeny.

Pri odvodoch do Sociálnej poisťovne je situácia rovnaká pri spoločníkovi aj konateľovi. Pri obidvoch činnostiach sa za predpokladu bezodplatnosti funkcie neplatia žiadne odvody do Sociálnej poisťovne.

Ak je osoba len spoločníkom firmy, teda nie je konateľom, neplatí sa z titulu funkcie spoločníka žiadny odvod ani do zdravotnej poisťovne.

Ak je osoba konateľom s.r.o., pričom je jedno, či je zároveň aj spoločníkom alebo je iba konateľom bez funkcie spoločníka, odvádza do zdravotnej poisťovne mesačne minimálny preddavok na zdravotné poistenie, ktorý je pre rok 2025 vo výške 107,25 eur.

V prípade, ak by konateľ bol súčasne SZČO alebo bol zamestnaný, prípadne je študent, za ktorého platí zdravotné odvody štát, neplatil by takýto konateľ žiadny preddavok na zdravotné poistenie.

Uvedené čísla platia, ak spoločník alebo konateľ nemá žiadnu odmenu za svoju činnosť. Ak konateľ nemá iný právny vzťah, ktorý by zakladal nárok na príjem, jeho status sa z hľadiska zdravotného poistenia rieši samostatne.

Bezodplatný konateľ a zmluva o výkone funkcie

Konateľ, resp. spoločník vykonáva svoju funkciu buď na základe mandátnej zmluvy podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá nemusí byť písomná, alebo na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa, resp. zmluvy o výkone funkcie spoločníka podľa § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka, ktorá musí mať písomnú formu a musí ju navyše schváliť valné zhromaždenie spoločnosti.

Ak konateľ alebo spoločník nemá so spoločnosťou uzatvorenú žiadnu písomnú zmluvu, na vzťah medzi spoločnosťou a konateľom alebo spoločníkom sa primerane uplatnia ustanovenia Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve.

V prípade mandátnej zmluvy ide zo zákona o odplatnú zmluvu. Ak chce konateľ alebo spoločník vykonávať svoju funkciu bez nároku na odmenu, musí so spoločnosťou uzatvoriť písomnú zmluvu o výkone funkcie konateľa alebo spoločníka, ktorá musí byť schválená valným zhromaždením a v ktorej sa uvedie, že výkon funkcie konateľa alebo spoločníka je bezodplatný.

Odmena konateľa

Konateľ má pri výkone svojej funkcie nárok na odmenu za výkon funkcie konateľa spoločnosti, ktorej výšku, čas a spôsob vyplácania určuje valné zhromaždenie. Odmena môže byť vyplácaná napríklad mesačne, ale aj ročne.

Častým prípadom je situácia, keď má spoločník alebo konateľ uzatvorenú so svojou firmou zmluvu o výkone funkcie, prípadne mandátnu zmluvu. V takýchto zmluvách sa upravuje aj výška odmeny za výkon činnosti.

Môže ísť o odmenu pravidelnú, napríklad mesačnú, alebo nepravidelnú, napríklad po dosiahnutí určitých výsledkov alebo v inom nepravidelnom časovom úseku.

V praxi sa môže vyskytnúť aj menej častý prípad, že odmenu za svoju prácu dostane spoločník, ktorý nie je konateľom spoločnosti. V závislosti od toho, či ide o pravidelný alebo nepravidelný príjem, platí u tohto spoločníka z hľadiska odvodov to isté ako v prípade odvodov z odmeny konateľa spoločnosti.

Pravidelná odmena

V prípade pravidelnej odmeny sú odvody nasledovné:

• zdravotný odvod 15 %, z toho 11 % platí firma a 4 % platí spoločník alebo konateľ,
• odvody do Sociálnej poisťovne 33,55 %, z toho 24,15 % platí firma a 9,4 % platí spoločník alebo konateľ.

Pri pravidelnej odmene sa konateľ na účely sociálneho poistenia považuje za zamestnanca. Spoločnosť má povinnosť prihlásiť ho do Sociálnej poisťovne a vykonávať povinnosti súvisiace s mzdovým účtovníctvom.

Nepravidelná odmena

V prípade nepravidelnej odmeny sú odvody nasledovné:

• zdravotný odvod 15 %, z toho 11 % platí firma a 4 % platí spoločník alebo konateľ,
• odvody do Sociálnej poisťovne 28,75 %, z toho 21,75 % platí firma a 7 % platí spoločník alebo konateľ.

Pri nepravidelnej odmene môže ísť o štvrťročnú, polročnú alebo ročnú odmenu. Ak konateľ poberá nepravidelnú odmenu a nie je zamestnaný, resp. nevykonáva inú činnosť, z ktorej odvádza poistné do zdravotnej poisťovne, v ostatných mesiacoch sa naňho môže hľadieť ako na samoplatiteľa.

Môže byť dôchodca zamestnancom vlastnej s.r.o.?

Konateľ alebo spoločník môže byť zároveň aj zamestnancom vo vlastnej firme. Medzi spoločnosťou a spoločníkom, resp. konateľom je obchodnoprávny vzťah.

Výkon funkcie konateľa sa nemôže riadiť pracovnou zmluvou podľa Zákonníka práce. Konateľ spoločnosti, ale aj spoločník spoločnosti bez ohľadu na to, či je alebo nie je zároveň konateľom spoločnosti, však môže byť popri tomto obchodnoprávnom vzťahu so spoločnosťou zároveň v pracovnom pomere so spoločnosťou.

Konateľ spoločnosti môže popri funkcii konateľa zároveň zastávať pozíciu generálneho riaditeľa, administratívneho pracovníka alebo inú pracovnú pozíciu v rámci spoločnosti.

V takom prípade má konateľ alebo spoločník so spoločnosťou uzatvorenú nielen mandátnu zmluvu alebo zmluvu o výkone funkcie, ale aj pracovnú zmluvu v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce.

Ak sa rozhodne podnikateľ o výplatu mzdy, vzťahuje sa na neho Zákonník práce. Z neho vyplývajú napríklad povinnosti viesť si dochádzku, poskytovať stravné lístky či zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu.

Pri pracovnom pomere musí spoločnosť dodržať predpisy ohľadne výšky minimálnej mzdy. Povinnosti vymenované vyššie však odpadajú, ak si podnikateľ zvolí formu odmeny konateľa podľa Obchodného zákonníka.

Pri odmene konateľa odpadajú viaceré administratívne povinnosti, napríklad vedenie dochádzky alebo vykazovanie dovolenky a neprítomnosti v práci. Pri odmene konateľa zároveň nemá konateľ nárok na stravné lístky.

Na odmenu konateľa sa nevzťahujú predpisy o minimálnej mzde. Je to z toho dôvodu, že odmena konateľa sa dojednáva podľa obchodného práva, kým mzda podľa pracovného práva.

Odvody dôchodcu, ktorý je zamestnancom s.r.o.

Z hľadiska výšky odvodov je zamestnanie konateľa alebo spoločníka vo vlastnej firme samostatným modelom. Odvody platí spoločník alebo konateľ v rovnakej výške ako akýkoľvek iný zamestnanec.

Odvody budú v tomto prípade nasledovné:

• zdravotný odvod 15 %, z toho 11 % platí firma a 4 % platí spoločník alebo konateľ,
• odvody do Sociálnej poisťovne 34,6 %, z toho 25,2 % platí firma a 9,4 % platí spoločník alebo konateľ.

Spoločnosť je povinná za zamestnanca uhrádzať do Sociálnej poisťovne príspevok na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie vrátane invalidného poistenia, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond.

Zamestnanec je povinný uhrádzať nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Spoločnosť aj zamestnanec sú povinní odvádzať poistné do zdravotnej poisťovne.

Súbeh odmeny konateľa a pracovného pomeru

Konateľ môže byť zamestnancom s.r.o. a zároveň poberať odmenu za výkon funkcie konateľa. V takom prípade by vznikla odvodová povinnosť na strane s.r.o. aj konateľa opakovane, raz z výkonu funkcie konateľa a druhýkrát z pracovnoprávneho pomeru.

Základné pravidlo je, že odvody do Sociálnej poisťovne za príjem fyzickej osoby sa vždy posudzujú zvlášť a samostatne. Ak je osoba konateľom a má odmenu a zároveň je zamestnancom a má mzdu, odvody platí z každého príjmu.

Tento variant prináša zvýšené náklady na odvodové povinnosti. Preto je potrebné jasne odlíšiť činnosti vykonávané ako konateľ od práce vykonávanej v pracovnom pomere.

Podiel na zisku pre spoločníka

Každý spoločník, bez ohľadu na to, či je alebo nie je zároveň konateľom, má nárok na podiel na zisku. Nárok na podiel na zisku má aj spoločník, ktorý je konateľom spoločnosti a poberá odmenu za výkon funkcie konateľa.

Podiel na zisku je dividenda. Môže sa vyplatiť iba vtedy, ak firma vykázala účtovný zisk. Podiely na zisku sa vyplácajú z už zdaneného zisku s.r.o. po skončení účtovného obdobia.

Zisk môže byť spoločníkom vyplatený najskôr v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, v ktorom bol zisk vytvorený. Napríklad zisk z roku 2025 môže byť vyplatený najskôr v roku 2026.

V tomto prípade je rozhodujúca skutočnosť, že osoba je spoločníkom firmy, bez ohľadu na to, či je zároveň aj konateľom s.r.o. alebo zamestnancom firmy.

Z podielu na zisku spoločník neplatí odvody do Sociálnej poisťovne. Pri ziskoch vytvorených od roku 2017 sa z vyplatenej dividendy neplatia ani odvody do zdravotnej poisťovne.

Spoločník z podielu na zisku platí daň z dividend buď vo výške 7 % za zisk vytvorený v rokoch 2017 až 2023, alebo 10 % za zisk vytvorený v roku 2024, alebo 7 % za zisk vytvorený od roku 2025.

Daň z dividend sa uhradí zrážkou až po vyplatení dividendy. Z takto vyplatenej dividendy spoločník už neplatí žiadne odvody do Sociálnej poisťovne ani odvody do zdravotnej poisťovne.

Za podiely na zisku vytvorené pred rokom 2017 sa neplatí daň z dividend, ale zdravotný odvod v určenej výške. Z podielu na zisku vyplateného v roku 2025 ešte za rok 2016 sa platia odvody na zdravotné poistenie vo výške 14 %, pričom výška maximálneho vymeriavacieho základu je 60-násobok priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov.

Podiel na zisku pre konateľa, ktorý nie je spoločníkom

Môže nastať aj situácia, že spoločnosť vyplatí podiel na zisku konateľovi, ktorý nie je spoločníkom spoločnosti, čiže nemá podiel na základnom imaní spoločnosti.

Ak by sa jednalo o podiel na zisku vyplatený konateľovi bez účasti na základnom imaní v roku 2025 za rok 2017 až 2024, považuje sa za príjem zo závislej činnosti a konateľ ho musí zdaniť spoločne so svojimi ostatnými príjmami.

Takýmito ďalšími príjmami môže byť napríklad odmena za výkon funkcie konateľa alebo mzda z pracovnoprávneho vzťahu, ak je konateľ zároveň aj zamestnaný.

Vyplatený podiel na zisku konateľ zdaní preddavkom na daň v úhrne zdaniteľných príjmov v mesiaci vyplatenia. Ak konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným nemá účasť na základnom imaní, vyplatené podiely na zisku za roky 2017 až 2024 sa považujú za príjem zo závislej činnosti.

Konateľ z nich musí zaplatiť odvody do Sociálnej poisťovne aj do zdravotnej poisťovne spoločne so svojimi ostatnými príjmami. Na základe vyplateného podielu na zisku takýto konateľ nadobudne postavenie zamestnanca na účely zákona o sociálnom a zdravotnom poistení.

Vplyv odmeňovania na dôchodok

Podľa toho, ktoré povinné poistenia sa podľa zákona o sociálnom poistení na konateľa, respektíve spoločníka vzťahujú, má nárok na príslušné dávky.

Ak má konateľ alebo spoločník pravidelný príjem, ale len symbolickú odmenu alebo nízku mzdu pri práci na kratší úväzok, musí si byť vedomý toho, že tomu bude zodpovedať aj symbolická suma nemocenských dávok.

Pre získanie nároku na starobný dôchodok, ale aj invalidný dôchodok, je dôležitá najmä doba poistenia. Je preto lepšie byť dôchodkovo poistený pri aspoň symbolickom príjme ako nebyť dôchodkovo poistený vôbec.

Bezodplatný výkon funkcie znamená, že z tejto funkcie nevzniká sociálne poistenie. Takéto obdobie preto samo osebe nevytvára dôchodkové poistenie z príjmu konateľa.

Pri pravidelnej alebo nepravidelnej odmene sa dôchodkové poistenie odvíja od vymeriavacieho základu. Nižšia odmena preto spravidla znamená nižšie poistné a zároveň nižší základ pre sociálne dávky a budúce dôchodkové nároky.

Výber formy odmeňovania by mal dôchodca posudzovať nielen podľa okamžitej výšky odvodov, ale aj podľa toho, či chce vytvárať ďalšie obdobie dôchodkového poistenia a či potrebuje nárok na sociálne dávky vyplývajúce zo zamestnania alebo odmeny.

Čo sa stane pri odvolaní dôchodcu z funkcie konateľa

Ak sa konateľ odvoláva, je potrebné odvolanie konateľovi oznámiť, inak je naďalej oprávnený konať v mene obchodnej spoločnosti.

Odvolaním konateľa zaniká zmluva o výkone funkcie. Ak bola funkcia vykonávaná odplatne, spoločnosť je povinná do 8 dní oznámiť Sociálnej poisťovni túto skutočnosť.

Ak bol odvolaný aj posledný konateľ, valné zhromaždenie alebo jediný spoločník je povinný do troch mesiacov vymenovať nového konateľa.

Obchodná spoločnosť je povinná oznámiť zánik funkcie konateľa tretím stranám, voči ktorým je dôležité preukázať, že konateľ už nie je oprávnený konať v mene obchodnej spoločnosti.

Najvhodnejší model pre dôchodcu

Dôchodca môže byť konateľom bez odmeny, konateľom s pravidelnou alebo nepravidelnou odmenou, zamestnancom vlastnej s.r.o. alebo spoločníkom, ktorý si vypláca podiel na zisku.

Ak dôchodca nechce zo spoločnosti prijímať pravidelný príjem, môže funkciu vykonávať bezodplatne a peniaze si vyplácať až ako podiel na zisku, ak spoločnosť vytvorí zisk a sú splnené zákonné podmienky na jeho rozdelenie.

Ak chce dôchodca vytvárať alebo udržiavať dôchodkové poistenie, môže byť vhodnejšia pravidelná odmena alebo pracovný pomer. Pri nízkej odmene však treba počítať s tým, že nízke budú aj príslušné poistné plnenia a dôchodkové dopady.

Pri každom modeli je potrebné oddeliť funkciu konateľa od postavenia spoločníka a od prípadnej práce vykonávanej v pracovnom pomere. Príjem musí byť založený na príslušnom právnom vzťahu a správne posúdený z hľadiska daní, zdravotného poistenia a sociálneho poistenia.

tags: #moze #byt #dochodca #konatel #eserocky