Mozgová príhoda: Príznaky, liečba, rehabilitácia a život po mŕtvici

Náhla cievna mozgová príhoda, hovorovo často nazývaná porážka, mŕtvica či infarkt mozgu, je akútny, potenciálne život ohrozujúci stav, pri ktorom je prerušený alebo výrazne znížený prívod krvi, kyslíka a živín do časti mozgu. Pri jej príznakoch treba okamžite volať 112 alebo 155, pretože o rozsahu poškodenia rozhoduje čas a dôležitá je doslova každá minúta.

Včasná liečba môže spriechodniť upchatú cievu, obmedziť poškodenie mozgu a znížiť riziko trvalých následkov. Po stabilizácii je rozhodujúca komplexná, individualizovaná a dlhodobá starostlivosť, ktorá zahŕňa rehabilitáciu, logopédiu, ergoterapiu, neuropsychologickú a psychosociálnu podporu, úpravu domáceho prostredia a prevenciu ďalšej príhody.

Čo je cievna mozgová príhoda

Ľudský mozog je mimoriadne komplexný a citlivý orgán, ktorý pre svoju správnu funkciu vyžaduje nepretržitú dodávku kyslíka a živín prostredníctvom krvi. Ak sa tento prítok hoci len na chvíľu preruší, mozgové bunky (neuróny) začínajú v dôsledku kyslíkového dlhu masívne odumierať.

Cievna mozgová príhoda, známa aj ako mozgový infarkt, je náhle prerušenie prívodu krvi do mozgu, ktoré vedie k poškodeniu mozgového tkaniva. Je to akútny, potenciálne život ohrozujúci stav.

Pri oboch typoch platí neúprosná rovnica: Čas = Mozog. Počas každej jednej minúty neliečenej ischemickej CMP, kedy je časť mozgu bez kyslíka, odumrie približne 1,9 milióna neurónov a zničí sa okolo 14 miliárd synapsií (nervových prepojení).

Typy cievnej mozgovej príhody

Ischemická cievna mozgová príhoda

Ischemická mozgová príhoda vzniká pri zúžení alebo upchatí mozgovej cievy. Vzniká vtedy, keď krvná zrazenina (trombus alebo embolus) upchá mozgovú cievu. Tkanivo za touto prekážkou zostane nedokrvené.

Jej príčinou býva ateroskleróza ciev alebo fibrilácia predsiení, pri ktorej vznikne krvná zrazenina putujúca do ciev mozgu. Častou príčinou ischemickej cievnej mozgovej príhody totiž býva fibrilácia srdca, pri ktorej sa vo vnútri srdca vytvára krvná zrazenina.

Jej odtrhnutie môže spôsobiť upchatie mozgovej cievy. Ultrazvukové vyšetrenie krčných ciev môže odhaliť aterosklerózu, čiže vytvorenie povlakov vo vnútri cievy.

Hemoragická cievna mozgová príhoda

Hemoragickú mozgovú príhodu spôsobuje krvácanie do mozgu. Nastáva v dôsledku prasknutia mozgovej cievy, často pod vplyvom neliečeného vysokého krvného tlaku alebo aneuryzmy.

Krv sa vylieva do mozgového tkaniva a utláča ho, čím opäť spôsobí jeho nedokrvenosť. Postihuje aj mladých ľudí.

Stáva sa aj to, že ischemická mozgová príhoda zakrváca - nedokrvené miesto v mozgu sa zmení na zakrvácané.

Kto môže dostať mozgovú príhodu

Náhlu mozgovú príhodu prakticky nemožno predvídať. Postihnúť môže kohokoľvek. Už dávno neplatí, že cievna mozgová príhoda postihuje len staršiu populáciu.

Stále častejšie sa stretávame aj s oveľa mladšími pacientmi, napríklad aj s 30- či 40-ročnými. Nič z toho sa však netýka len starších.

Riziko je vyššie najmä u ľudí s vysokým krvným tlakom, cukrovkou, aterosklerózou, poruchami srdcového rytmu, nedostatkom pohybu a BMI vyšším ako 30, ako aj u aktívnych a pasívnych fajčiarov a ľudí konzumujúcich väčšie množstvo alkoholu.

Príznaky cievnej mozgovej príhody

Príznaky cievnej mozgovej príhody vznikajú náhle, z minúty na minútu. Cievna mozgová príhoda spravidla nebolí, preto si pacienti jej nástup často neuvedomujú.

ťažkosti s rozprávaním a artikuláciou,
neschopnosť odpovedať na otázky alebo neadekvátne odpovede,
ochrnutie časti tela, typicky jednostranne,
pokles ústneho kútika alebo očného viečka,
nemožnosť vyplaziť jazyk rovno,
zvláštne mimovoľné pohyby očí a neschopnosť zamerať pohľad na objekt,
ťažkosti so zrakom alebo dvojité videnie,
ťažkosti s chôdzou, ťahanie do strany a neschopnosť stáť,
poruchy citlivosti kože a necitlivosť niektorej strany tela,
prudká, extrémne silná bolesť hlavy bez zjavnej príčiny.

Test FAST

V zahraničí sa pre rýchlu orientáciu používa pomôcka so skratkou FAST. Každý človek dokáže rozoznať tri hlavné príznaky cievnej mozgovej príhody - pokles ústneho kútika, slabosť, ktorá sa prejavuje ako neschopnosť udržať obe ruky v predpažení, a nezrozumiteľnú reč.

F - Face (tvár): Požiadajte osobu, aby sa usmiala alebo ukázala zuby. Sledujte, či je úsmev symetrický alebo je poklesnutý ústny kútik.
A - Arms (ruky): Požiadajte osobu, aby zdvihla obe ruky pred seba a udržala ich tak. Pri mozgovej príhode môže jedna končatina poklesnúť alebo ju pacient nedokáže vôbec zdvihnúť.
S - Speech (reč): Požiadajte osobu, aby zopakovala jednoduchú vetu. Všímajte si, či je reč nezreteľná, skomolená, nezmyselná alebo človek dlho hľadá slová.
T - Time (čas): Pri týchto príznakoch ihneď volajte 112 alebo 155.

Rozšírený test BE FAST

Rozšírený systém BE FAST zahŕňa aj poruchy rovnováhy a zraku.

B - Balance (rovnováha): osoba stráca rovnováhu, môže mať závraty alebo problémy s koordináciou;
E - Eyes (oči): osoba môže mať rozmazané alebo dvojité videnie, prípadne nerozozná celé zorné pole;
F - Face (tvár): jeden ústny kútik ochabuje alebo visí nadol;
A - Arms (ruky): jedna ruka začne nekontrolovateľne klesať alebo ju pacient nedokáže zdvihnúť;
S - Speech (reč): reč je nezrozumiteľná, skomolená alebo pacient nevie správne zopakovať jednoduchú vetu;
T - Time (čas): treba okamžite zavolať záchrannú službu.

Nikdy nečakajte, či príznaky neodznejú samé, a neprevážajte pacienta do nemocnice autom. Pacient nesmie šoférovať.

Prevoz sanitkou mu zabezpečí najrýchlejšiu starostlivosť na správnom mieste. Záchranári už počas transportu pripravujú neurologický tím v nemocnici na urgentný príjem.

Ak je to možné, zaznamenajte čas, keď sa ťažkosti objavili, pretože to pomôže lekárom rozhodovať o liečbe. Ak presný čas nepoznáte, oznámte aspoň čas, keď bol pacient naposledy bez príznakov.

Prečo je rozhodujúca každá minúta

Liečba mozgovej príhody závisí od času, ktorý uplynie od prvých príznakov. Čím skôr dostane pacient potrebnú starostlivosť, tým nižšia je pravdepodobnosť trvalých následkov.

Ak príde pacient do nemocnice do 4,5 hodiny, tak mu dokážeme podať látku, ktorá zrazeninu rozpúšťa, a tým vieme zvrátiť alebo zmierniť príznaky. Ak príde do 6 hodín, vieme zrazeninu mechanicky cez cievu vybrať a tým cievu spriechodniť.

Mechanická trombektómia má vlastné indikačné kritériá a u vybraných pacientov môže byť poskytnutá aj neskôr. Čím skôr sa do nemocnice pacient dostane, tým má lepšiu šancu.

Diagnostika v nemocnici

Lekár urobí základné klinické vyšetrenia na zistenie príznakov. Pri podozrení na cievnu mozgovú príhodu vás pošle na CT mozgu.

Ak je CT s kontrastnou látkou, ukáže sa aj stav mozgových ciev, nielen poškodené ložisko mozgu. Ak máte príznaky, no na CT sa nič neukáže, lekári vám s odstupom času urobia ďalšie CT alebo vás pošlú na magnetickú rezonanciu mozgu (MRI).

Aj MRI mozgu je možné robiť s kontrastnou látkou na zobrazenie stavu ciev. Z krvi vám urobia vyšetrenia hladiny cholesterolu, cukru, prítomnosti infekcie a testy zrážanlivosti krvi.

Súčasťou vyšetrení je aj echokardiografické vyšetrenie srdca. Jej odtrhnutie môže spôsobiť upchatie mozgovej cievy.

Ultrazvukové vyšetrenie krčných ciev môže odhaliť aterosklerózu, čiže vytvorenie povlakov vo vnútri cievy. Tieto povlaky sú spôsobené hromadením cholesterolu a tukov.

Akútna liečba

Liečba cievnej mozgovej príhody je viazaná na iktové centrá, ktoré sú zvyčajne vo veľkých nemocniciach, nie však v každej. Spôsob liečby závisí od času, ktorý uplynul od prvých príznakov, a od toho, či je mozgová príhoda ischemická alebo hemoragická.

Liečba ischemickej príhody

Liečba ischemickej mozgovej príhody spočíva v čo najskoršom spriechodnení upchatej cievy. Ak to k lekárovi stihnete do 4,5 hodiny, máte možnosť absolvovať trombolýzu - podajú vám do žily liek, ktorý rozpúšťa danú zrazeninu.

Rýchle podanie trombolýzy zachraňuje nielen život, ale aj zdravie. Je dokázané, že rýchle podanie trombolýzy veľmi výrazne znižuje dôsledky cievnej mozgovej príhody.

Inou možnosťou je odstránenie krvnej zrazeniny cez katéter, teda trombektómia. Niekedy lekári zvolia trombolýzu spolu s trombektómiou.

Liečba hemoragickej príhody

Liečba hemoragickej mozgovej príhody zahŕňa liečbu vysokého krvného tlaku a úpravu zrážanlivosti krvi.

Inou možnosťou je v niektorých prípadoch intervenčná liečba, pri ktorej sa lekár pomocou špeciálneho katétra dostane k poškodenej cieve a tú ošetrí.

Čo sa deje po akútnej liečbe

Po privolaní záchranky smeruje pacient na špecializovanú neurologickú JIS alebo takzvanú iktovú jednotku. Tu prebieha akútna fáza liečby, ktorej hlavným cieľom je stabilizovať životné funkcie, obnoviť prietok krvi v mozgu a zabrániť ďalšiemu šíreniu poškodenia.

Dĺžka hospitalizácie závisí od typu príhody, závažnosti stavu, komplikácií a ďalšieho rehabilitačného plánu. Počas hospitalizácie na neurologickom oddelení, ktorá trvá spravidla 1 - 3 týždne v závislosti od závažnosti postihnutia pacienta, realizuje sa ďalšia podrobná diagnostika príčin cievnej mozgovej príhody a nasadzuje sa cielená preventívna liečba.

S rehabilitáciou sa začína od prvého dňa. Súčasťou je aj logopedická starostlivosť zameraná na poruchy komunikácie a poruchy prehĺtania.

V optimálnych situáciách je pacient bez príznakov za pár dní od prijatia prepustený do ambulantnej starostlivosti. Častejšie však pretrváva deficit hybnosti či komunikácie a pacient je adeptom na následnú starostlivosť v rámci rehabilitačného alebo doliečovacieho oddelenia.

Možné následky mozgovej príhody

Následky cievnej mozgovej príhody sú veľmi individuálne. Niekedy vám nemusia po prekonaní cievnej mozgovej príhody zostať žiadne následky, najmä ak bola príhoda menšieho rozsahu a podarilo sa rýchlo podať liečbu.

V ostatných prípadoch následky bývajú napríklad:

porucha reči a komunikácie,
porucha prehĺtania,
ochabnutie alebo ochrnutie končatín na jednej strane,
ťažkosti so zrakom,
poruchy pamäti a koncentrácie,
poruchy myslenia a výkonných funkcií,
poruchy chôdze a koordinácie,
bolesti,
depresia, úzkosť a zmeny nálady,
zmeny správania a osobnosti,
epileptické záchvaty,
neschopnosť postarať sa o svoje základné životné potreby.

Poruchy pohybu a citlivosti

Obmedzená hybnosť polovice tela, teda paréza, patrí medzi najbežnejšie následky. Môže sa týkať napríklad ľavej ruky a nohy.

Okrem poruchy hybnosti sa môže vyskytovať aj porucha cielenia pohybu (ataxia) a porucha koordinácie. Obmedzenie pohybu môže viac postihovať veľké svaly na končatinách alebo môže byť viac narušená predovšetkým jemná motorika prstov.

Obnovu obmedzenej hybnosti môže výrazne zhoršiť porucha citlivosti, nakoľko pacient stráca určitú informáciu z kontaktu s okolím.

Poruchy reči a komunikácie

U mnohých ľudí, ktorí utrpeli cievnu mozgovú príhodu, sa objavia poruchy reči a komunikácie, napríklad afázia. Postihnutí môžu mať problémy s hľadaním slov, plynulým rozprávaním alebo chápaním významu jazyka.

Veľmi častou poruchou po mozgovej príhode v dominantnej polovici mozgu je výpadok či narušenie reči, teda porozumenia alebo tvorby slov a viet.

Pri poruche porozumenia reči je narušená schopnosť pacienta identifikovať v počutom zvuku slová a vety a rozoznať ich obsah. Pri poruche tvorby reči je naopak postihnutá schopnosť slová a vety vytvoriť a zosúladiť ich do správneho gramatického tvaru.

Myslenie, respektíve intelekt pritom nie je obvykle nijako narušený, no navonok sa pacient s poruchou verbálnej komunikácie javí, akoby nebol schopný vôbec komunikovať a spolupracovať.

Poruchy zraku, pamäti a koncentrácie

Cievna mozgová príhoda môže spôsobiť aj poruchy zraku, ako napríklad výpadok zorného poľa, dvojité videnie alebo ťažkosti s čítaním a priestorovou orientáciou.

Cievna mozgová príhoda môže viesť k problémom s pamäťou a poruchám koncentrácie. Postihnutí môžu mať problémy so zapamätaním si udalostí, s uchovaním nových informácií alebo so sústredením sa na úlohu.

Poruchy nálady a správania

U mnohých ľudí, ktorí utrpeli cievnu mozgovú príhodu, dochádza k zmenám správania a nálady. Môžu byť podráždení, úzkostní, depresívni alebo agresívni, čo môže ovplyvniť ich sociálne vzťahy a celkovú pohodu.

Psychická podpora zohráva po prekonaní cievnej mozgovej príhody kľúčovú úlohu. Dôležité je nehanbiť sa požiadať o pomoc odborníka alebo sa pripojiť k podporným skupinám.

Rehabilitácia po cievnej mozgovej príhode

Rehabilitácia zohráva kľúčovú úlohu pri liečbe a obnove funkcií po ischemickej alebo hemoragickej cievnej mozgovej príhode. Jej cieľom je zlepšiť motorické, kognitívne, jazykové a psychosociálne funkcie, podporiť nezávislosť v každodennom živote a zlepšiť kvalitu života postihnutých.

Rehabilitačné opatrenia sú prispôsobené špecifickým potrebám každého pacienta. Nakoľko sú poškodenia mozgu u každého pacienta rôzne, táto starostlivosť je vždy šitá na mieru konkrétneho pacienta.

Včasné začatie rehabilitácie, priebežné monitorovanie pokroku a komplexná, individualizovaná starostlivosť sú rozhodujúce pre dosiahnutie čo najlepších výsledkov a zlepšenie kvality života.

Kedy začať s rehabilitáciou

Závažné postihnutie po mozgovej príhode je potrebné začať rehabilitovať čo najskôr - už počas hospitalizácie na neurologickom oddelení v akútnej fáze ochorenia, neskôr na rehabilitačnom lôžkovom oddelení.

S rehabilitačnou liečbou sa začína už v nemocnici, v priebehu 24 - 48 hodín od samotnej mozgovej príhody, respektíve od neurochirurgického zákroku. O optimálnom načasovaní zahájenia rehabilitácie rozhoduje fyzioterapeut.

Po návrate do domáceho prostredia je veľmi dôležité pokračovať s fyzioterapiou v odbornom zdravotníckom centre a cvičenia doma opakovať presne podľa pokynov fyzioterapeuta.

Rehabilitačný tím

Fyzioterapeut pracuje na obnove hrubej motoriky, sily, stability a nácviku správneho stereotypu chôdze.
Ergoterapeut pomáha pacientovi vrátiť sa k sebestačnosti a nacvičuje jemnú motoriku, jedenie, obliekanie a hygienu.
Logopéd rieši poruchy reči, afáziu, výslovnosť a poruchy prehĺtania.
Neuropsychológ sa zameriava na pozornosť, pamäť, schopnosť riešiť problémy a výkonné funkcie.
Psychológ pomáha pacientovi aj rodine vyrovnať sa s novou situáciou, úzkosťami či depresívnymi stavmi.
Sociálny pracovník môže pomôcť s orientáciou v možnostiach následnej starostlivosti a podpory.

Fyzioterapia a aktívne cvičenie

Fyzioterapia je dôležitou súčasťou rehabilitácie po ischemickej cievnej mozgovej príhode. Cieľom je zlepšiť svalové funkcie, zvýšiť pohyblivosť a obnoviť rovnováhu.

Zahŕňa cvičenia na posilnenie svalov, pohybovú terapiu a tréning chôdze. Efektívna je predovšetkým taká rehabilitácia, pri ktorej má maximálnu možnosť v iniciatíve i pri realizácii pohybu samotný pacient.

Pacienti s poruchou vedomého cieleného pohybu precvičujú jednoduché, nenáročné cvičenia s opakovaním na uvedomenie si vlastného pohybu končatinou, pohybu hrudníka pri dýchaní, brušnej steny alebo pohybu hlavou.

Súčasne s precvičovaním končatín sa precvičuje posadzovanie a postavovanie s nácvikom stability a prevenciou pádov. Nacvičuje sa koordinácia pohybu a kontrola polohy tela v sede, stoji až po vôľou ovládanú chôdzu.

Ergoterapia a obnova sebaobsluhy

Ergoterapia sa zameriava na pomoc pacientom, aby mohli opäť samostatne vykonávať každodenné činnosti, ako je stravovanie, obliekanie a osobná hygiena.

To môže zahŕňať používanie asistenčných pomôcok a adaptačných techník, ako aj úpravy domácnosti na podporu nezávislosti.

Logopédia a poruchy komunikácie

Logopédia je dôležitá pre pacientov s afáziou alebo inými poruchami komunikácie. Cieľom je zlepšiť jazykové a komunikačné schopnosti, nájsť slová, hovoriť plynule a pochopiť význam jazyka.

Orofaciálna rehabilitácia pomáha pacientovi s obnovením funkcie postihnutých svalov, zatiaľ čo logopéd precvičuje poruchy reči, výslovnosti i porozumenia vyslovenej a napísanej reči.

Ak je porucha reči závažná, rehabilitácia často neumožní obnoviť úplne rečové funkcie. Napriek tomu sa pacient môže naučiť efektívne komunikovať napríklad s pomocou gestikulácie a predtlačených vzorov s predmetmi dennej obsluhy alebo činnosti.

Ako komunikovať s človekom po mozgovej príhode

používajte krátke, jednoduché vety;
hovorte pomaly a zreteľne;
hovorte tak, aby pacient pri reči mohol sledovať vašu tvár;
nedovoľte, aby na pacienta rozprávalo súčasne viacero osôb;
využite gestá a obrázky;
obmedzte ruch a hluk z okolia;
ak pacient na prvý pokus nerozumie, použite iné slová a zjednodušte komunikáciu;
povzbudzujte pacienta gestami i slovne;
trénujte komunikáciu často, no doprajte pacientovi aj odpočinok;
poraďte sa s logopédom o vhodných cvičeniach;
uvedomte si, že porucha reči neznamená poruchu myslenia alebo zhoršenie inteligencie.

Poruchy prehĺtania a riziko aspirácie

Cievna mozgová príhoda môže spôsobiť poruchy prehĺtania známe ako dysfágia. Postihnutí môžu mať problémy s bezpečným prehĺtaním jedla a tekutín, čo zvyšuje riziko aspirácie a súvisiacich komplikácií.

K narušeniu prehĺtacieho aktu vedie najmä porucha koordinácie alebo ochabnutie prehĺtacích svalov, často v kombinácii s nevhodnou polohou tela pri príjme stravy a tekutín.

Pri dlhšom trvaní prehĺtacích ťažkostí je možné upraviť vhodne stravu. V závažných prípadoch je nutná prechodná alebo aj trvalá výživa sondou, ktorá obmedzuje riziko vdýchnutia a rozvoja závažných komplikácií.

Praktické rady pri poruchách prehĺtania

jedzte vo vzpriamenej polohe alebo aspoň v strmšom polosede;
hlava má byť v miernom predklone, nikdy nie v záklone;
pri nestabilnom sede využite pomôcky na udržanie rovnováhy;
jedzte malé sústa;
pri oslabení jednej strany tváre sa snažte rozžuť potravu tou silnejšou stranou;
po každom súste si vypláchnite ústa;
pri jedle nerozprávajte;
ak zostáva potrava v ústach aj po prehltnutí, zvyšky po ukončení jedla manuálne odstráňte;
nakoniec si vyčistite zuby.

Kognitívna rehabilitácia

Neuropsychologická rehabilitácia je zameraná na zlepšenie kognitívnych funkcií, ako sú pozornosť, pamäť, schopnosť riešiť problémy a exekutívne funkcie.

Môže zahŕňať kognitívne cvičenia, tréning pamäti a stratégie na zvládanie kognitívnych porúch. Moderné rehabilitačné metódy používajú aj počítačové programy.

K jednoduchším cvičeniam patrí hlasné čítanie jednoduchých rytmických textov, spev jednoduchých rytmických nápevov, jednoduché matematické úlohy, kreslenie vzorcov a riešenie úloh.

Cieľom je kompenzácia porúch učením sa nových stratégií cez jednoduché úkony pozornosti a porozumenia až po aplikáciu do dennej praxe.

Spasticita po mozgovej príhode

Až 25 - 30 percent pacientov po viac ako troch mesiacoch po prekonaní cievnej mozgovej príhody trápi stuhnutosť končatín, takzvaná spasticita.

Poškodením mozgu dochádza k poruche vyladenej regulácie s prevahou nadmerného pokojového napätia, čiže spasticite vo viacerých svalových skupinách. Pacient môže pociťovať spasticitu ako nadmerný sklon k neprirodzenej polohe niektorej končatiny alebo jej časti, spolu s pocitom tlaku, niekedy dokonca bolesti.

Spastické svaly sú na pohmat tuhšie a pri pohybe v kĺbe kladú nadmerný odpor. Nie je vždy možné dopredu odhadnúť, u ktorého pacienta a kedy po cievnej príhode sa spasticita vyvinie.

Ľahšie alebo prechodné formy spasticity sa dajú zvládnuť cielenou intenzívnou rehabilitáciou. U niektorých pacientov sa aplikuje botulotoxín do vybraných svalov, ktoré sú nadmerne aktívne, pričom sa ešte väčší dôraz kladie na intenzívnu domácu fyzioterapiu.

Všeobecným princípom liečby je znížiť až odstrániť spasticitu, zabrániť nesprávnym vzorom pohybu, navodiť fyziologický a funkčný pohyb a zabrániť kontraktúram a deformitám.

Rehabilitačné pomôcky a úprava domácnosti

Existujú rôzne rehabilitačné pomôcky, ktoré uľahčia život. Môže to byť napríklad invalidný vozík, chodúľka, polohovacia posteľ, držiak do sprchy či vane, matrac proti preležaninám a podobne.

Najčastejšie sa prechodne alebo aj dlhodobo využívajú oporné pomôcky, ako sú barle, chodítka a podporné rámy. Pri úplnej poruche hybnosti je niekedy nutné využiť kolieskové kreslo.

inštalujte držadlá alebo oporné zábradlia;
použite protišmykové podložky na podlahu, do vane alebo sprchy;
zvážte vaňové a sprchové stoličky či lavice;
upravte výšku sedu na stoličke a výšku záchodovej misy;
odstráňte prekážky, o ktoré by pacient mohol zakopnúť;
na držadlá, nádoby, kľučky alebo skrinky možno inštalovať rozmernejšie násady;
pri obliekaní alebo zapínaní gombíkov či zipsov využite kompenzačné pomôcky;
pri obmedzenej schopnosti písať môže pomôcť počítačová klávesnica;
pri ťažkostiach s ovládaním telefónu možno použiť telefón s rozmernou klávesnicou alebo hlasovým ovládaním.

Roboticky asistovaná a doplnková rehabilitácia

Roboticky asistovaný tréning môže v kombinácii s fyzioterapiou zvýšiť intenzitu a počet opakovaní, čo je pri obnove chôdze dôležité.

Aby si mozog vytvoril nové nervové dráhy pre pohyb, potrebuje veľké množstvo opakovaní toho istého pohybu v správnej anatomickej trajektórii. Robotický systém umožní pacientovi vykonať veľké množstvo presných krokov počas jednej terapie.

Systémy s biofeedbackom navyše v reálnom čase snímajú aktivitu svalov pacienta a motivujú ho zapájať vlastnú silu. Všetky benefity robotickej rehabilitácie závisia od presne nastavených parametrov rehabilitácie.

Hyperbarická oxygenoterapia vykazuje prínos pre pacientov po cievnej mozgovej príhode, pretože oslabený prítok krvi do poškodeného mozgového tkaniva a jeho funkcia sú obnoviteľné prostredníctvom aplikácie zvýšenej hladiny kyslíka.

Uvádzané účinky hyperbarickej oxygenoterapie zahŕňajú rýchlejšiu celkovú regeneráciu, zlepšenie zraku a reči, zlepšenie jemnej a hrubej motoriky, podporu tvorby ciev, neurogenézy a neuroplasticity.

Život po prepustení z nemocnice

Ak ste prekonali cievnu mozgovú príhodu, môžu vám zostať určité príznaky aj po prepustení z nemocnice. Je veľmi individuálne, či a ako sa budete z tejto udalosti zotavovať.

Po návrate do domáceho prostredia je dôležité vytvoriť denný režim, ktorý zahŕňa terapeutické cvičenia, obdobia odpočinku a spoločenské aktivity. Zapojenie sa do každodenných aktivít, ako je práca, hobby či stretávanie sa s blízkymi, pomáha obnoviť pocit normálnosti.

Rehabilitácia môže trvať niekoľko mesiacov, výnimočne aj rokov. Výsledky neprídu ihneď a predpokladom úspechu je trpezlivosť a pravidelná rehabilitácia pod vedením odborníkov.

Potenciál obnovy býva najvýraznejší v prvých 3 až 6 mesiacoch, rehabilitácia však môže mať význam aj neskôr. Mnohí ľudia naďalej dosahujú zlepšenia aj roky po mŕtvici, najmä pri dôslednej terapii a úsilí.

Podpora rodiny

Po návrate z nemocnice je vo väčšine prípadov potrebná spolupráca príbuzných. Niektoré rehabilitačné cviky potrebuje pacient vykonávať doma, no pod dozorom alebo s pomocou svojich najbližších.

učte sa o mozgovej príhode a jej účinkoch;
podporujte nezávislosť pacienta, aj keď niektoré úlohy trvajú dlhšie;
buďte trpezliví, pretože obnova si vyžaduje čas;
pomáhajte dodržiavať rehabilitačný plán;
všímajte si zhoršenie nálady, úzkosť alebo depresiu;
nezabúdajte starať sa aj o vlastné zdravie a odpočinok.

Prevencia ďalšej cievnej mozgovej príhody

Zotavenie sa z mozgovej príhody je vždy vynikajúca správa, no hrozba recidívy tým nemusí byť zažehnaná. Stopercentná záruka neexistuje, existuje však rad odborných odporúčaní, ktoré môžu byť účinnou prevenciou.

dbajte na zdravú životosprávu;
udržiavajte si zdravú telesnú hmotnosť;
kontrolujte hladinu cholesterolu;
pravidelne si merajte krvný tlak;
pri opakovane zvýšenej hodnote nad 140/90 mmHg oslovte svojho všeobecného lekára;
venujte sa primeranej fyzickej aktivite;
nefajčite;
obmedzte alkohol;
absolvujte pravidelné preventívne prehliadky;
pri fibrilácii predsiení užívajte lieky na riedenie krvi tak, ako vám ich predpísal lekár;
užívajte všetky predpísané lieky podľa pokynov lekára.

Do jedálnička zaraďte veľa vlákniny najmä v podobe zeleniny a ovocia, stravu majte pestrú a vyváženú. Zdravá strava po prekonaní CMP zahŕňa ovocie, zeleninu a celozrnné produkty.

Pri slaných pokrmoch je dôležité obmedziť konzumáciu soli a pri sladkých znížiť príjem potravín s umelo pridanými cukrami. Vhodné je uprednostňovať ryby a zdravé tuky.

Čomu sa po mozgovej príhode vyhnúť

Treba varovať pred neoverenými službami poskytovanými osobami bez zdravotníckeho vzdelania, nakoľko ich poskytovatelia nenesú žiadnu odbornú ani právnu zodpovednosť.

Domáca rehabilitácia bez odborného dohľadu často nestačí, pretože chýba potrebná intenzita, správna technika a technické vybavenie. Domáce cvičenie má byť vykonávané podľa pokynov rehabilitačného tímu.

Nikdy nemá zmysel rehabilitáciu vopred vzdať kvôli nechuti alebo pocitu bezmocnosti. Nie vždy je možné pohybový deficit úplne obnoviť, no systematická rehabilitácia môže zlepšiť samostatnosť, bezpečnosť a kvalitu života.

tags: #mozgova #cievna #prihoda #a #starostlivost