Rekreačné zariadenia a sociálny fond: pravidlá tvorby, použitia a zdanenia príspevkov

Sociálny fond možno využiť na rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily, vrátane pobytov vo vlastnom alebo prenajatom rekreačnom zariadení zamestnávateľa. Základná úprava tvorby a použitia sociálneho fondu je obsiahnutá v zákone č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde.

Pri využití rekreačného zariadenia zamestnávateľa treba rozlišovať medzi použitím samotného zariadenia, príspevkom zo sociálneho fondu a príspevkom na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce. Od dane môže byť oslobodené použitie vlastného alebo prenajatého zariadenia, zatiaľ čo nákup poukazov, preplatenie vstupeniek alebo úhrada konkrétnej služby môže predstavovať zdaniteľný príjem zamestnanca.

Právny rámec sociálneho fondu

Tvorbu a následné použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZSF). Pri účtovaní je potrebné dodržať zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Ďalšie relevantné právne predpisy sú:

• Zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ZP).
• Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP).
• Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.
• Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
• Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.
• Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o BOZP).
• Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení.
• Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
• Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní.

Kto musí tvoriť sociálny fond

Sociálny fond povinne vytvára podnikateľ - zamestnávateľ, na účely určené zákonom. Sociálny fond má povinnosť tvoriť každý zamestnávateľ pôsobiaci na území Slovenskej republiky bez ohľadu na svoju právnu formu a na počet zamestnancov.

Podnikajúca fyzická osoba má povinnosť tak isto ako podnikajúca právnická osoba, ak zamestnáva občanov v pracovnom pomere alebo obdobnom pomere. Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľom každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobnom pracovnom vzťahu.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 ZSF je zamestnávateľom na účely ZSF právnická osoba so sídlom na území SR alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu.

Ak zamestnávateľ zamestnáva fyzické osoby - občanov, ktorí vykonávajú práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov, alebo dohody o pracovnej činnosti, z ich odmeny nemá povinnosť tvoriť sociálny fond. To isté platí aj pre odmeny vyplatené na základe zmluvy o vytvorení diela.

Na účely tvorby sociálneho fondu nie sú fyzické osoby - občania, ktorí poberajú odmenu na základe dohôd, považovaní za zamestnancov. Sociálny fond sa netvorí a ani sa nemôže čerpať pre zamestnancov, ktorí nie sú v pracovnom pomere alebo v služobnom pomere k zamestnávateľovi, sú spoločníci s. r. o., členovia družstva bez uzatvoreného pracovného vzťahu, štatutárne orgány, prípadne ďalšie osoby.

V prípade čerpania sociálneho fondu pre uvedené osoby by išlo o neoprávnené krátenie daňovo uznateľných nákladov. Fond nie je určený zamestnancom na dohodu.

Tvorba sociálneho fondu

Tvorbu sociálneho fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve.

Sociálny fond tvoria finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Povinný minimálny prídel je 0,6 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu.

Základ na určenie prídelu

Základom na určenie ročného prídelu do fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu do fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.

Zamestnávateľ má povinnosť tvoriť podľa § 3 ods. 1 písm. a) ZSF povinný prídel do SF vo výške 0,6 % až 1 % zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok.

Povinný minimálny prídel do SF vo výške 0,6 % tvorí zamestnávateľ bez ohľadu na to, či je tvorba a čerpanie SF dohodnuté v kolektívnej zmluve. Tvorba SF u podnikateľa - zamestnávateľa, u ktorého je predmet činnosti zameraný na dosiahnutie zisku, je stanovená vo výške minimálne 0,6 % z objemu hrubých miezd vyplatených zamestnancom za kalendárny rok.

Povinný prídel vo výške 0,6 % až 1 %

Povinný prídel - maximálna výška povinného prídelu je diferencovaná na základe podmienky dosiahnutia zisku a splnenia si daňových a odvodových povinností zamestnávateľom v predchádzajúcom roku.

Povinný prídel do sociálneho fondu do výšky 1% zo základu tvorí zamestnávateľ, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni.

Zamestnávateľ, ktorý vyššie uvedené podmienky neplnil tvorí povinný podiel len vo výške 0,6% zo základu. SF až do výšky 1 % môže tvoriť podľa § 3 ods. 2 ZSF, ak dosiahol zisk a splnil si všetky daňové a odvodové povinnosti.

Aj zamestnávateľ, ktorý splnil všetky vyššie uvedené podmienky a nemá uzavretú kolektívnu zmluvu, môže tvoriť SF povinným prídelom až do výšky 1 % z objemu hrubých miezd vyplatených zamestnancom za kalendárny rok.

ZSF pri povinnom prídele do SF nestanovuje, aby povinná tvorba SF až do výšky 1 % (maximálna výška tvorby povinného prídelu do SF stanovená v ZSF) bola dohodnutá v kolektívnej zmluve.

Ďalší prídel do sociálneho fondu

Ďalší prídel do SF, ktorého výška (najviac vo výške 0,5% zo základu ) je určená spravidla dohodou medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise.

Ďalší prídel do SF je povinný prídel zamestnávateľa, ktorý je ustanovený § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 ZSF. Jedná sa o sumu potrebnú na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5 ZSF.

Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 ZSF, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu tvoreného najviac vo výške 0,5 % z hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancovi, ktorý spĺňa podmienky.

Tvorba ďalších prídelov podľa a) a b) sa navzájom vylučujú. Tento prídel sa tvorí, ak nie je dohodnutý prídel do SF podľa a) a ak u zamestnávateľa pracujú zamestnanci, ktorí spĺňajú vyššie uvedenú podmienku týkajúcu sa priemerného mesačného zárobku.

Prostriedky tohto prídelu sú viazané na použitie na kompenzáciu výdavkov na dopravu. Poskytnutie príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu z povinného prídelu SF však týmto dotknuté nie je.

Prídel z použiteľného zisku a iné zdroje

Ďalšie zdroje fondu môžu byť zdroje podľa zákona 152/1994 o sociálnom fonde alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov - dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu a zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže ďalej prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku.

Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do sociálneho fondu aj prostredníctvom prídelov z použiteľného zisku. Takýto prídel do SF je možný až po schválení ročnej účtovnej závierky spoločnosti a schválení rozdelenia zisku.

V zápise z valného zhromaždenia spoločnosti alebo v rozhodnutí jedného spoločníka musí byť uvedené rozdelenie zisku po zdanení. Ak sa spoločnosť rozhodne, že časť zisku použije ako prídel do SF podľa § 4 ods. 3 ZSF, toto rozhodnutie musí byť uvedené v zápise alebo v rozhodnutí jedného spoločníka o rozdelení zisku.

Prídel do SF z použiteľného zisku je podľa § 21 ods. 1 písm. a) ZDP nedaňovým výdavkom.

Vedenie a prevod prostriedkov sociálneho fondu

Zamestnávateľ tvorí sociálny fond v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZSF. Sociálny fond sa tvorí podľa § 6 ods. 2 ZSF v deň, ktorý je u zamestnávateľa určený ako deň na výplatu mzdy (platu) - výplatný deň.

Finančné prostriedky SF by mal zamestnávateľ viesť podľa § 6 ods. 1 ZSF na osobitnom analytickom účte SF alebo na osobitnom účte v banke. Zákon už neukladá, tak ako to bolo v minulosti, viesť finančné prostriedky SF len na osobitnom účte (podúčte) v banke.

Prevod finančných prostriedkov by mal zamestnávateľ uskutočniť podľa § 6 ods. 2 ZSF, a to do piatich pracovných dní od dňa, ktorý je určený u zamestnávateľa ako deň výplaty mzdy (platu). Povinnú tvorbu SF vykonáva zamestnávateľ v priebehu kalendárneho roku mesačne.

Zamestnávateľ má povinnosť podľa § 6 ods. 3 ZSF vykonať zúčtovanie prostriedkov predstavujúcich povinný prídel do SF za bežný rok, a to najneskôr do 31. 1. nasledujúceho roka. Zostatok prostriedkov sociálneho fondu sa prevádza do nasledujúceho roka a použije sa buď podľa zásad a v rozsahu dohodnutom v kolektívnej zmluve, alebo na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Na čo možno sociálny fond použiť

Zamestnávateľ môže sociálny fond, ktorý vytvoril, použiť len v súlade s ustanoveniami ZSF. Príspevky zo sociálneho fondu poskytuje zamestnávateľ podľa § 7 ods. 1 ZSF zamestnancom v rámci realizácie svojej sociálnej politiky.

• stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,
• dopravu do zamestnania a späť,
• účasť na kultúrnych a športových podujatiach,
• rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily,
• zdravotnú starostlivosť,
• sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky,
• doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu,
• ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Ak kolektívna zmluva uzatvorená je, použitie sociálneho fondu je voľnejšie. Sociálny fond sa použije v rozsahu zásad podľa nej dohodnutých, a to povinne na účely podľa § 7 ods. 1 a 2 ZSF.

Osoby, ktorým možno príspevok poskytnúť

Príspevok zo SF možno poskytnúť aj rodinnému príslušníkovi zamestnanca (manžel, manželka a nezaopatrené deti) a poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku.

Príspevky sa môžu poskytnúť iba zamestnancovi, manželovi alebo manželke zamestnanca. Tiež nezaopatrenému dieťaťu zamestnanca napríklad na letnú detskú rekreáciu.

Ďalej možno príspevok poskytnúť aj odborovej organizácii na úhradu jej nákladov vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania. Tento príspevok musí byť dohodnutý v kolektívnej zmluve a jeho výška nesmie prekročiť 0,05 % zo základu.

Zamestnávateľ poskytuje príspevok z fondu v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov alebo obdobných pracovných vzťahov.

Z tohto dôvodu je nutné upraviť čerpanie SF v kolektívnej zmluve takým spôsobom, aby neboli pri čerpaní prostriedkov SF zvýhodnené rôzne skupiny zamestnancov.

Rekreácia a regenerácia pracovnej sily

Zamestnávateľ môže zo SF prispievať na individuálnu alebo podnikovú rekreáciu a na služby. Konkrétne druhy služieb na regeneráciu, na ktoré sa bude u zamestnávateľa prispievať zo SF, by mali byť predmetom dohody v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise.

Môže ísť napríklad o masérske služby, kaderníctvo, služby kúpeľných zariadení, rehabilitačné pobyty nad rámec povinnosti zamestnávateľa. Pod regeneráciou sa rozumejú rekreácie, liečenia, rehabilitácia, rekondičné pobyty, telovýchova, šport, kultúrne podujatia, liečenia atď.

Napr. príspevky na kozmetické služby sú poskytnuté v súlade so zákonom o sociálnom fonde v rámci sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona č. 152/1994 Z. z. môže zamestnávateľ poskytovať zamestnancom príspevky zo sociálneho fondu na rekreačné pobyty a na služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily.

Príspevok je možné poskytovať na základe individuálne predložených dokladov o účasti na rekreácii alebo paušálne, ak je takáto možnosť dohodnutá v zásadách pre tvorbu a použitie sociálneho fondu.

Rekondičný pobyt ako povinnosť zamestnávateľa

Zo sociálneho fondu by sa nemali poskytovať rekondičné pobyty a preventívna zdravotná starostlivosť, ktorú je povinný zamestnávateľ poskytovať napr. v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Zákonníka práce.

V zmysle § 11 zákona o BOZP je zamestnávateľ povinný v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania zabezpečovať aj rekondičné pobyty zamestnancom, ktorí vykonávajú vybrané povolania.

Tieto pobyty sú určené najmä zdravým zamestnancom ako určitá kompenzácia ich nepriaznivých pracovných podmienok a majú slúžiť hlavne ako prevencia možného poškodenia zdravia vzhľadom na vykonávanú prácu v konkrétnych pracovných podmienkach.

Účasť na rekondičnom pobyte patrí vecne medzi prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu, konkrétne ide v súlade s § 137 ods. 4 písm. j) Zákonníka práce o tzv. občiansku povinnosť, ktorá zamestnancovi vyplýva z ustanovenia § 11 a § 12 ods. 2 písm. n) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zamestnanec má z dôvodu účasti na rekondičnom pobyte v súlade s § 138 ods. 1 Zákonníka práce nárok na pracovné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu, za ktoré mu prislúcha náhrada mzdy, a to za tie dni, ktoré mal podľa rozvrhu pracovného času odpracovať.

Zamestnávateľ v súvislosti s realizáciou rekondičného pobytu má podľa § 11 ods. 17 zákona č. 124/2006 Z. z. povinnosť určiť zamestnancovi okrem spôsobu dopravy aj ďalšie podmienky rovnako ako pri pracovnej ceste a poskytnúť cestovné náhrady.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že príkaz zamestnávateľa zamestnancovi zúčastniť sa na rekondičnom pobyte je rovnaká situácia ako vyslanie zamestnanca na pracovnú cestu. To znamená, že zamestnancovi patria v súvislosti s účasťou na rekondičnom pobyte cestovné náhrady vrátane stravného.

Vlastné a prenajaté rekreačné zariadenie

Niektorí zamestnávatelia disponujú vlastným rekreačným zariadením, v ktorom chcú poskytovať možnosť rekreácie pre vlastných zamestnancov. V takejto špecifickej situácii je potrebné zohľadniť ustanovenia zákona o dani z príjmov alebo ustanovenia Zákonníka práce.

Zamestnávatelia sa snažia poskytnúť zamestnancom aj ďalšiu motiváciu, a to možnosť použiť ich vlastné alebo prenajaté rekreačné, zdravotnícke, vzdelávacie, predškolské, telovýchovné alebo športové zariadenia.

V praxi možno umožniť zamestnancom rekreáciu v zariadení zamestnávateľa najmä dvoma spôsobmi:

• cez príjem zo závislej činnosti, ktorý je oslobodený od dane z príjmu zamestnanca,
• cez príspevok na rekreáciu vo vlastnom zariadení podľa Zákonníka práce.

Oslobodené použitie zariadenia

V súlade s ustanovením § 5 ods. 7 písm. d) zákona o dani z príjmov je od dane oslobodený nepeňažný príjem vo forme použitia rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi.

Príjem zo závislej činnosti oslobodený do dane z príjmu zamestnanca je charakterizovaný ako príspevok na použitie rekreačného, zdravotníckeho, predškolského, športového alebo telovýchovného zariadenia.

Použitím takéhoto zariadenia sa rozumie použitie zariadenia zamestnávateľa v jeho vlastníctve a zariadenia, ktoré má zamestnávateľ v prenájme, t.j. ide o poskytnutie zariadenia, za ktoré zamestnávateľ zaplatí úhradu za prenájom (náklady za prevádzku a použitie priestorov, zariadenia - prístrojov), nie o nákup služieb ani zakúpenie rekreačných poukazov prostredníctvom cestovných kancelárií.

Od dane je oslobodený peňažný aj nepeňažný príjem zamestnanca poskytnutý formou použitia rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia.

Oslobodenie sa vzťahuje na prípady, keď zariadenie je majetkom zamestnávateľa alebo ho má zamestnávateľ v prenájme (zamestnávateľ platí nájomné majiteľovi).

Rovnako je od dane oslobodený aj nepeňažný príjem v prípade použitia uvedených zariadení, ak je takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby.

Rozdiel medzi použitím zariadenia a službou

Použitím zariadenia sa rozumie použitie zariadenia zamestnávateľa v jeho vlastníctve a zariadenia, ktoré má zamestnávateľ v prenájme, t. j. ide o poskytnutie zariadenia, resp. jeho časti, za ktoré zamestnávateľ zaplatí úhradu za prenájom (náklady za prevádzku a použitie priestorov, zariadenia - prístrojov napr. bio-lampy, inhalačných prístrojov a pod.), nie o nákup služieb.

Ide o zariadenia a prístroje, ktoré môže zamestnanec použiť sám bez asistencie. Pri výkone masáže ide o službu, nie o použitie zariadenia.

Ak zamestnávateľ v rámci poskytnutia ustanoveného zariadenia zamestnancovi poskytuje bezodplatne aj iné služby, napr. stravu, aktivity, poistenie, takého zvýhodnenie poskytnuté zamestnancovi sa nepovažuje za poskytnutie zariadenia uvedeného v § 5 ods. 7 písm. d) zákona o dani z príjmov.

V danom prípade, ak uvedené plnenie nemožno oslobodiť podľa iného ustanovenia zákona o dani z príjmov, je takéto plnenie podľa § 5 ods. 2 ZDP zdaniteľným príjmom zamestnanca, ktorý zamestnávateľ ocení v súlade s § 2 písm. c) zákona o dani z príjmov a zdaní v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov.

Príklady oslobodeného použitia

Zamestnávateľ vlastní fitnes centrum a poskytne toto zariadenie na využitie svojim zamestnancom a ich rodinám za symbolický poplatok. Nepeňažný príjem zamestnanca plynúci z cenového rozdielu oproti bežnej cene vstupného je oslobodený od dane.

Zamestnávateľ prenajme od majiteľa fitnes centrum a poskytne toto zariadenie na využitie svojim zamestnancom za symbolický poplatok. Aj v tomto prípade je nepeňažný príjem zamestnanca plynúci z cenového rozdielu oproti bežnej cene oslobodený od dane.

Zamestnávateľ uzatvoril písomnú dohodu s neďalekou základnou školou o prenájme telocvične jedenkrát týždenne na dve hodiny. V tomto prípade ide o prenájom cudzieho zariadenia. Mesačné nájomné uhradil zamestnávateľ bezhotovostne z prostriedkov sociálneho fondu.

Zamestnávateľ prenajíma na jeden deň v týždni fitnesscentrum pre svojich zamestnancov. Oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. d) ZDP je možné aplikovať len na plnenie poskytnuté manželke, resp. manželovi zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby.

Príklady zdaniteľného plnenia

Iný zamestnávateľ postupuje tak, že zakúpi vstupenky do fitnes centra, ktoré dá zamestnancom, resp. prepláca vstupenky, ktoré si zamestnanci sami zakúpia u prevádzkovateľa fitnes centra. Tento príjem zamestnancov už nie je oslobodený od dane a musí sa zamestnancom zahrnúť do ich zdaniteľných príjmov.

Nie je možné oslobodiť od dane rekreačné poukazy poskytnuté zamestnávateľom aj prostredníctvom cestovných kancelárií, permanentky na plaváreň, do fitcentra či solária.

Od dane je oslobodené len plnenie, ktoré je poskytnuté vo forme použitia vlastného zariadenia zamestnávateľa alebo prenajatého zariadenia zamestnávateľom, nevzťahuje sa na rekreačné poukazy poskytnuté prostredníctvom cestovnej kancelárie, ktoré zakúpi zamestnávateľ svojim zamestnancom.

Ak zamestnávateľ zabezpečí pre zamestnancov v rámci športových hier na tieto účely vo vlastnom alebo prenajatom zariadení aj stravovanie, dopravu, vstupenky, skipass a pod. v rámci sociálnej politiky (bez ohľadu na zdroj krytia - zo zisku, zo zdrojov sociálneho fondu a pod.), tieto benefity sú pre zamestnancov, ktorí sa predmetnej akcie zúčastnili, predmetom dane.

Ide o nepeňažné plnenie poskytnuté v inej forme plnenia v súvislosti s výkonom závislej činnosti (§ 5 ods. 2 ZDP), t. j. o zdaniteľný príjem v plnej sume alebo vo výške rozdielu medzi hodnotou poskytnutého plnenia a sumou, ktorú zamestnanci uhradili.

Masáže a zdravotnícke zariadenia

Zamestnávateľ poskytol zamestnancom poukážky na masáže vo fitnescentre zo sociálneho fondu. V uvedenom prípade nejde o použitie zariadenia, ale o fyzický výkon masáže, tzn., že zakúpenie lístka do rehabilitačného centra na masáže je pre zúčastnených zamestnancov zdaniteľným plnením, ktoré sa zdaní v úhrne ich príjmov v mesiaci poskytnutia lístka.

Použitím zariadenia - prístrojov sa rozumie použitie napr. bio-lampy, inhalačných prístrojov a pod. Oslobodenie zakúpených poukážok do príslušného zariadenia sa uplatní len prípade zariadenia prenajatého zamestnávateľom (resp. vo vlastnom zariadení) na určité časové obdobie (napr. deň v týždni).

Ak však zamestnanec môže akékoľvek zariadenie poskytujúce príslušné služby navštíviť kedykoľvek podľa svojho uváženia, hodnota poukážky je pre neho zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti, ktorý sa zdaní v úhrne jeho zdaniteľných príjmov v zmysle § 35 zákona o dani z príjmov.

Použitím zdravotníckeho zariadenia zamestnancom alebo jeho rodinnými príslušníkmi, na ktoré sa vzťahuje predmetné oslobodenie, sa rozumie použitie zariadenia zamestnávateľa v jeho vlastníctve a zariadenia, ktoré má zamestnávateľ v prenájme (t .j. ide o poskytnutie zariadenia - nepeňažné plnenie, za ktoré zamestnávateľ zaplatí úhradu za prenájom, náklady za prevádzku a použitie priestorov, zariadenia - prístrojov napr. bio-lampy, inhalačné prístroje a pod.).

Pri výkone masáže ide o službu, nie o použitie zariadenia. Tzn., že hodnota poskytnutej masáže je zdaniteľným príjmom zamestnanca, ktorá sa zdaní v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov úhrne jeho zdaniteľných príjmov v mesiaci poskytnutia masáže.

Rodinní príslušníci

Oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. d) ZDP je možné aplikovať len na plnenie poskytnuté manželke, resp. manželovi zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 33) tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela).

Na súrodencov, prípadne rodičov a iné osoby sa dané oslobodenie od dane nevzťahuje. Oslobodenie sa preto nevzťahuje na použitie fitnescentra bratom zamestnanca.

Rekreačné zariadenie vo vlastníctve zamestnávateľa

Ak bude rekreácia v zariadení, ktoré vlastní zamestnávateľ, poskytnutá zamestnancovi hoci aj za symbolickú cenu, rozdiel z bežnej ceny pobytu a zamestnancom zaplatenej symbolickej ceny pobytu, nebude zamestnancovi „pripočítaný“ k mzde ako nepeňažný príjem, lebo je od dane z príjmu oslobodený.

Je vhodné zaradiť poskytovanie vlastného zariadenia do sociálnej politiky zamestnávateľa v jeho internom predpise, kde sú určené podmienky za akých zamestnávateľ poskytuje tento benefit a definuje ceny za používanie vlastného zariadenia na rekreáciu.

Náklady zamestnávateľa na prevádzku takéhoto zariadenia budú daňovými nákladmi podľa §21 ods.1 písm. f), čiže náklady nad príjmy od zamestnancov nie sú daňovými nákladmi. Do týchto nákladov sa zahŕňajú aj odpisy vlastného zariadenia.

Podľa výšky celkových príjmov za rok za ubytovanie zamestnancov sa posúdi daňová uznateľnosť nákladov za prevádzku rekreačného zariadenia zamestnávateľa vrátane odpisov.

Tvorba Sociálneho fondu podľa zákona o Sociálnom fonde č 152/1994 Z. z. je daňovým nákladom spoločnosti.

Príklad príspevku zo sociálneho fondu

Náklady na jednu noc na osobu (po kalkulovaní nákladov vrátane odpisov) sú 12€ vo vlastnom zariadení zamestnávateľa. Na 5-dňovú rekreáciu sú náklady na ubytovanie 1 osoby 60€. Deti do 12 rokov platia polovičnú cenu.

V internej smernici zamestnávateľ môže uviesť, že zamestnanec má po odpracovaní 12 mesiacov nárok na príspevok na rekreáciu vo vlastnom zariadení zamestnávateľa na 5-dňovú rekreáciu vo výške 50€ na osobu, 50€ na manželku a 25€ na každé dieťa.

Tento príspevok poskytuje zamestnávateľ zo Sociálneho fondu. Zamestnanec má za 5-dňovú rekreáciu pre seba, manželku a dve deti v zariadení uhradiť 60+60+30+30€ =180€.

Zamestnanec uhradí za 5-dňovú rekreáciu za seba, manželku a dve deti 30€ a vyčerpá si príspevok na rekreáciu vo vlastnom zariadení zamestnávateľa v sume 50+50+25+25=150€.

Príspevok na rekreáciu podľa Zákonníka práce

Od 1.1.2019 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods.2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov aj príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytnuté podľa §152a Zákonníka práce (ďalej len „§152a ZP“).

Príspevky na rekreáciu zamestnancov predstavujú významný benefit, ktorý môže zamestnávateľ poskytovať. Príspevok na rekreáciu podľa Zákonníka práce je daňovým výdavkom zamestnávateľa od 1. januára 2019.

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, má povinnosť poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok.

Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov.

Dôležité je, že splnenie podmienok na poskytnutie príspevku sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Počet zamestnávaných zamestnancov sa určuje ako priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok.

U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.

Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa.

Oprávnené výdavky na rekreáciu

Oprávnenými výdavkami na rekreáciu sú preukázané výdavky zamestnanca na:

• služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky,
• pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky,
• ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby,
• organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom.

Za dieťa zamestnanca sa považuje aj dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Oprávnenými výdavkami sú aj vyššie uvedené oprávnené výdavky zamestnanca na manžela, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii.

Od 1. januára 2025 sa rozšíril rozsah oprávnených výdavkov aj na rodiča zamestnanca alebo jeho manžela. Dôvodom je zintenzívnenie podpory domáceho cestovného ruchu a maximalizácia využívania rekreačného poukazu.

Za oprávnené výdavky sa považujú napríklad služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, stravovacie služby, služby cestovných kancelárií a agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby (cestná, železničná, lodná, letecká doprava, lanovky a vleky), informačné služby, športovo-rekreačné služby, kúpeľné a zdravotné služby, wellness služby a služby cestovného poistenia.

Podľa § 152a ZP ide o ubytovanie najmenej na dve prenocovania, ale nie je tam väzba na jedno ubytovacie zariadenie. Ani z definície prenocovania nevyplýva, že má ísť o dve za sebou idúce prenocovania v jednom ubytovacom zariadení.

Preukazovanie výdavkov

Zamestnanec je povinný preukázať zamestnávateľovi oprávnené výdavky na rekreáciu najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca.

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi príspevok na rekreáciu dvoma spôsobmi:

• na základe účtovných dokladov, oprávnených výdavkov, predložených zamestnancom zamestnávateľovi najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca,
• rekreačným poukazom podľa osobitného predpisu, pričom povinnosťou zamestnávateľa je evidovať dátum začatia rekreácie a skutočné použitie (čerpanie) poukazu zamestnancom pre účely zahrnutia týchto výdavkov (nákladov) do daňových výdavkov.

Účtovné doklady a ich náležitosti sú definované v § 10 zákona o účtovníctve. Pokladničný doklad musí obsahovať povinné údaje podľa § 8 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní ERP.

Ak príjmový pokladničný doklad spĺňa všetky náležitosti účtovného dokladu, je akceptovateľný aj pre účely poskytnutia príspevku na rekreáciu.

Za účtovný doklad možno považovať aj zmluvu o ubytovaní, ak obsahuje všetky náležitosti účtovného dokladu a označenie zamestnanca. Súčasťou zmluvy musí byť aj potvrdenie ubytovacieho zariadenia o poskytnutí ubytovania, ak to nevyplýva priamo zo zmluvy alebo dokladu o zaplatení.

Prioritne by mali byť oprávnené výdavky na rekreáciu zaplatené z účtu zamestnanca. Ak sú výdavky uhradené z účtu manžela/manželky, je to akceptovateľné v prípade bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Podmienky vlastného ubytovacieho zariadenia

Ak vlastné rekreačné zariadenie zamestnávateľa spĺňa podmienky ustanovené v §2 písm. d) zákona č.91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov, potom výdavky na príspevok rekreáciu po splnení podmienok uvedených v §152a Zákonníka práce budú u zamestnávateľa daňovým výdavkom.

Čiže, ak by chcel zamestnávateľ poskytnúť príspevok na rekreáciu zamestnancom vo vlastnom ubytovacom zariadení vo výške 55% z hodnoty rekreácie max. do sumy 275€, vlastne by to preplatil sám sebe, musí splniť podmienky podľa §152a Zákonníka práce (vrátane prevádzkovania činnosti ubytovacie služby a úhrady dane za ubytovanie).

Na účely tohto zákona sa rozumie prenocovaním prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie, a má v predmete podnikania ubytovacie služby.

Tento príspevok, ktorý je daňovým výdavkom pre zamestnávateľa, a zároveň nezdaňovaným príjmom pre zamestnanca, by bol príjmom pre rekreačné zariadenie zamestnávateľa na pokrytie nákladov z prevádzky.

Kombinácia príspevku zo Zákonníka práce a sociálneho fondu

Inou situáciou je kombinácia, že by zamestnávateľ za pobyt vo vlastnom rekreačnom zariadení fakturoval plnú sumu, ktorú by zamestnanec zaplatil, avšak v kombinácii príspevku na rekreáciu podľa Zákonníka práce a príspevku na využitie vlastného zariadenia zamestnávateľa.

Zamestnanec si uplatní príspevok na rekreáciu a dostane benefit od zamestnávateľa, a zároveň zamestnávateľ zaúčtuje do nákladov príspevok na rekreáciu a príspevok na využitie vlastného rekreačného zariadenia.

Zároveň zamestnávateľ pokryje náklady na prevádzku rekreačného zariadenia na základe kalkulácie, koľko prevádzkovanie rekreačného zariadenia stojí a vypočítanej ceny za prenocovanie.

Príklad pobytu za 500 €

Pobyt pre zamestnanca na 7 dní na chate zamestnávateľa stojí pre neho a jeho manželku s deťmi 500€. Ako bude postupovať zamestnávateľ, ak chce poskytnúť príspevok na rekreáciu a zamestnanec využije aj príspevok na použitie rekreačného zariadenia podľa interného predpisu zamestnávateľa.

Zamestnanec dostane faktúru za pobyt v rekreačnom zariadení zamestnávateľa na 500€. Uhradí 500€ a predloží zamestnávateľovi na preplatenie formou príspevku na rekreáciu faktúru s dokladom o úhrade.

Zamestnávateľ preplatí zamestnancovi 275€ (55% z 500€) (nepodlieha dani, daňový výdavok pre zamestnávateľa) podľa Zákonníka práce.

Zároveň má zamestnanec nárok na príspevok na použitie zariadenia zamestnávateľa podľa podmienok interného predpisu sociálnej politiky zamestnávateľa napr. v sume 100, ktorý tiež nepodlieha zdaneniu na strane zamestnanca a je daňovým výdavkom zamestnávateľa, napr. cez sociálny fond.

V konečnom dôsledku zamestnanec zaplatí za rekreáciu sumu 125€.

Účtovanie rekreácie vo vlastnom zariadení

Účtovanie možno pri uvedenom modeli zachytiť takto:

Použitie sociálneho fondu na rekreáciu vo vlastnom zariadení: 427/602 - príjem pre zamestnávateľa (dôležité na posúdenie nákladov a odpisov za zariadenie).

Faktúra za pobyt zamestnanca: 335/602 - pohľadávka voči zamestnancovi (dôležité na posúdenie nákladov a odpisov za zariadenie).

Zamestnanec má príspevok na rekreáciu vo vlastnom zariadení zamestnávateľa oslobodený od dane z príjmu (aj od odvodov), pre zamestnávateľa je to daňový náklad cez Sociálny fond, a zároveň je to príjem pre zariadenie.

Ďalšie možnosti použitia sociálneho fondu

Stravovanie

Zamestnávateľ je povinný okrem povinných príspevkov na stravovanie v nepeňažnej forme a v niektorých prípadoch i peňažnej forme poskytnúť príspevok na stravovanie nad rámec § 152 Zákonníka práce.

Príspevok zo sociálneho fondu zamestnávateľ poskytne nad rámec 55 % z ceny jedla v zmysle kolektívnej zmluvy alebo interného predpisu zamestnávateľa. Zákonom nie je stanovená výška poskytnutia príspevku ani forma poskytnutia príspevku.

Od dane je oslobodená hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov. Od dane je tiež oslobodený príspevok na stravovanie poskytnutý zo sociálneho fondu nad rozsah zákonníka práce.

Poskytnutý peňažný príspevok, aj v prípade ak je poskytnutý zo sociálneho fondu, je v plnom rozsahu zdaňovaný.

Doprava

Ďalší prídel do SF vo výške dojednania v uzatvorenej kolektívnej zmluve, najviac však vo výške 0,5 % zo súhrnu hrubých miezd (platov) zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok, z ktorých sa zisťuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely.

Zamestnanec, ktorý príspevok na úhradu výdavkov na cestovné do zamestnania a späť dostane, je povinný preukázať, že dochádza do zamestnania verejnou dopravou a tiež mesačnú výšku výdavkov na dopravu (dokladmi o úhrade cestovného).

Výška poskytnutého príspevku nemusí pokryť všetky výdavky zamestnanca vynaložené na dopravu do zamestnania a späť, lebo ZSF limituje tieto výdavky.

Finančná výpomoc a pôžičky

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi zo SF peňažné prostriedky vo forme návratnej alebo nenávratnej pôžičky, finančnú výpomoc, ak sa zamestnanec dostane do ťažkej životnej situácie a podobne.

Zamestnávatelia môžu z fondu poskytnúť aj sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky, napríklad pri uzavretí manželstva, narodení dieťaťa, úmrtí zamestnanca, pri dlhodobej práceneschopnosti.

Tie však podliehajú zdaneniu. Pri pôžičkách sa zdaňuje zvýhodnený úrok, suma odpusteného úroku alebo suma celej pôžičky, ak ide o nenávratnú pôžičku.

Doplnkové dôchodkové sporenie

Fond sa môže použiť aj na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnanca, nie však na príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu.

Príspevok zamestnávateľa je predmetom dane a zdravotného poistenia. Podmienkou tiež je, že zamestnávateľ má s DDS uzatvorenú zamestnávateľskú zmluvu, zamestnanec účastnícku.

Dohody obsahujú výšku príspevkov, lehoty splatnosti a spôsoby platenia príspevkov.

Výročia a odmeny

Prostriedky fondu sa môžu použiť aj na odmeny pri významných pracovných a životných výročiach. Fond nemožno použiť na odmeny za prácu.

Daňové a odvodové posúdenie benefitov

Oslobodené od daňového a odvodového zaťaženia zamestnanca sú plnenia poskytované zo SF:

• príspevok na stravovanie,
• hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku,
• použitie rekreačného (rekreačné pobyty), zdravotníckeho (nadštandardná starostlivosť), vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového (prenájom telocvične, fitnes, plavárne, sauny,…) zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom.

V tomto prípade musí ísť o prípady, kedy si takéto zariadenie alebo služby zamestnávateľ prenajme od majiteľa a úhradu platí zamestnávateľ priamo majiteľovi.

Nespadajú sem prípady kedy zamestnávateľ kúpi pre zamestnancov poukážky, permanentky,… alebo zamestnancovi preplatí jeho účet za takéto služby.

V tom prípade by išlo o príjem, ktorý by podliehal daňovej a odvodovej povinnosti zamestnanca.

Príspevky na rekreáciu, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi, sú oslobodené od dane z príjmov a odvodového zaťaženia. Pre zamestnávateľa sú príspevky na rekreáciu daňovým výdavkom.

Niektorí zamestnávatelia poskytujú na rekreáciu príspevky aj nad rámec zákonného limitu, pričom často siahajú do prostriedkov sociálneho fondu. Sumy nad 275 € ročne však už nie sú oslobodené od dane.

Tvorba sociálneho fondu je daňovým výdavkom za predpokladu, že tak ustanovuje zákon o sociálnom fonde. Za daňový výdavok je považovaná tvorba fondu len vo výške stanovenej zákonom - 1,5 %.

Praktický kontrolný zoznam

1. Overiť, či je osoba zamestnaná v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
2. Určiť základ na tvorbu sociálneho fondu zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných na výplatu.
3. Určiť výšku povinného prídelu podľa splnenia podmienok dosiahnutia zisku a úhrady daňových a odvodových povinností.
4. Upraviť podmienky použitia fondu v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise.
5. Rozlíšiť použitie vlastného alebo prenajatého zariadenia od nákupu služieb a poukazov.
6. Určiť, či sa príspevok týka zamestnanca, manžela alebo manželky, nezaopatreného dieťaťa alebo inej osoby.
7. Pri príspevku podľa Zákonníka práce overiť dĺžku pracovného pomeru, počet zamestnancov a dátum začatia rekreácie.
8. Vyžiadať účtovné doklady s označením zamestnanca najneskôr do 30 dní od skončenia rekreácie.
9. Posúdiť, či vlastné rekreačné zariadenie spĺňa podmienky ubytovacieho zariadenia podľa osobitných predpisov.
10. Viesť oddelene tvorbu, použitie a zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu.

Účtovné a organizačné pravidlá pri rekreačnom zariadení

Pri účtovaní je potrebné rozlišovať príjem zariadenia, príspevok zo sociálneho fondu, príspevok podľa Zákonníka práce a úhradu zamestnanca.

Na účely evidovania účtovných dokladov, vystavovania faktúr, vedenia účtovníctva a výpočtu odpisov majetku vrátane odpisov z budov, je vhodné použiť účtovný systém Money S3 alebo Money S4 s aktuálnymi odpisovými skupinami a modulmi na vedenie komplexného účtovníctva pre malé aj veľké spoločnosti.

Pri vlastnom rekreačnom zariadení treba osobitne sledovať náklady na prevádzku a príjmy za ubytovanie zamestnancov. Podľa výšky celkových príjmov za rok za ubytovanie zamestnancov sa posúdi daňová uznateľnosť nákladov za prevádzku rekreačného zariadenia zamestnávateľa vrátane odpisov.

tags: #rekreacne #zariadenia #a #socialny #fond