Ústavy pre mentálne postihnutých: typy zariadení, služby, práva a prijatie

Ústavy pre mentálne postihnutých zohrávajú kľúčovú úlohu v poskytovaní komplexnej starostlivosti a podpory ľuďom s mentálnym postihnutím. Tieto zariadenia ponúkajú širokú škálu služieb, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám klientov, čím im umožňujú žiť plnohodnotný a dôstojný život.

Moderné zariadenie sociálnych služieb nemá byť iba miestom pobytu, ale bezpečným prostredím, ktoré podporuje osobnostný rozvoj, samostatnosť, vzdelávanie, pracovné zručnosti, vzťahy s rodinou a začlenenie do spoločnosti. Každý človek je bez ohľadu na svoj zjav človekom s úplnou ľudskou dôstojnosťou a neobmedzenými základnými právami.

Čo znamená ústavná a pobytová starostlivosť

Mentálne postihnuté osoby majú rovnaké potreby ako osoby zdravé. Preto je základným cieľom umožniť im rozsiahlu účasť na všetkých spoločenských vymoženostiach v spoločnom živote so zdravými ľuďmi a súčasne sa usilovať o to, aby ich spoločnosť uznávala a akceptovala ako osobnosti.

V súčasnosti sa v odbornej a právnej praxi používa najmä označenie zariadenie sociálnych služieb, domov sociálnych služieb, denný stacionár alebo zariadenie podporovaného bývania. Výraz „ústav“ sa používa najmä v historickom kontexte alebo v bežnej reči, zatiaľ čo moderný prístup zdôrazňuje individuálne plánovanie, ľudské práva a čo najvyššiu mieru začlenenia človeka do prirodzeného prostredia.

Jedno zo siedmych práv mentálne postihnutých klientov hovorí, že ak je to možné, mentálne postihnutý má žiť s vlastnou rodinou alebo v zariadení, ktoré rodinu plne nahradzuje, ktoré je podporované spoločnosťou a podmienky tohto zariadenia musia byť čo najviac podobné normálnemu životu.

Náš domov sa preto snaží priblížiť normálnym rodinným podmienkam, v ktorých majú vyrastať všetky deti, o ktoré sa žiaľ vlastní rodičia z rôznych príčin nemôžu sami postarať. Preto všetci vo svojej práci nadväzujeme bližší kontakt s deťmi a tak tvoríme jednu veľkú rodinu.

Úloha sociálnych služieb

Služby podľa zákona NR SR č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách sú zamerané na prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby alebo rodiny, zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopností fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej začlenenia do spoločnosti.

Sociálna služba je odborná činnosť, obslužná činnosť alebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností, ktoré sú zamerané na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb fyzickej osoby, riešenie krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny a prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby a rodiny.

Všetci jedinci so zdravotným postihnutím sú prirodzenou súčasťou našej spoločnosti a preto vyžadujú uznanie, úctu, porozumenie ako všetci občania našej krajiny.

Typy zariadení pre ľudí s mentálnym postihnutím

V Košiciach a blízkom okolí pôsobia zariadenia, ktoré poskytujú rôzne formy pomoci. Konkrétny typ služby sa vyberá podľa veku človeka, stupňa odkázanosti, zdravotného stavu, schopnosti samostatného pohybu, potrieb rodiny a požadovanej dĺžky pobytu.

Domovy sociálnych služieb

Domovy sociálnych služieb sú zariadenia s celoročným pobytom, ktoré poskytujú komplexnú sociálnu a zdravotnú starostlivosť pre dospelých klientov s rôznym stupňom mentálneho postihnutia. Medzi takéto zariadenia patrí napríklad DOMKO-DSS Košice.

Domov sociálnych služieb môže poskytovať ambulantnú, týždennú alebo celoročnú pobytovú formu služby. Rozsah podpory závisí od individuálnych potrieb prijímateľa, pričom môže zahŕňať pomoc pri sebaobsluhe, zdravotný dohľad, stravovanie, rehabilitáciu, terapiu, sociálne poradenstvo a voľnočasové aktivity.

Denné stacionáre

Denné stacionáre poskytujú ambulantné sociálne služby osobám odkázaným na pomoc v zariadení len na určitý čas počas dňa. Klient sa po skončení programu vracia do vlastnej domácnosti alebo k rodine.

Tieto stacionáre sa zameriavajú na zvyšovanie nezávislosti, rozvoj a sebarealizáciu prijímateľov. Denný pobyt môže rodine umožniť zosúladiť starostlivosť o blízkeho s pracovnými a ďalšími povinnosťami bez toho, aby človek musel opustiť svoje domáce prostredie.

Charitné domy

Charitné domy poskytujú priestor na sebarealizáciu, plnohodnotný rozvoj osobnosti a zmysluplné trávenie času pre zdravotne znevýhodnené osoby. V týchto domoch sa poskytujú dva druhy služieb: domov sociálnych služieb a denný stacionár.

Zariadenia podporovaného bývania

Zariadenie podporovaného bývania je určené pre ľudí, ktorí pri bývaní potrebujú určitú mieru podpory, ale zároveň môžu vykonávať časť každodenných činností samostatne. Takáto forma služby môže predstavovať prechod medzi celoročným pobytom v zariadení a samostatným životom v komunite.

Víziou, ktorou sa zaoberáme je, aby sme pripravili našich klientov na najvyššiu mieru integrácie do spoločnosti. Súčasťou integrácie je aj príprava na začlenenie sa do pracovného procesu a života v podporovanom bývaní.

Prehľad foriem pobytu

Forma službyCharakteristika
AmbulantnáKlient využíva služby počas dňa a následne sa vracia domov.
Týždenná pobytováKlient býva v zariadení počas určených dní a pravidelne sa vracia k rodine.
Celoročná pobytováKlient využíva ubytovanie a komplexnú podporu počas celého roka.
Podporované bývanieKlient býva v prostredí s podporou podľa individuálnej potreby.

Akú starostlivosť zariadenia poskytujú

Ústavy pre mentálne postihnutých poskytujú široké spektrum služieb zameraných na uspokojovanie individuálnych potrieb. Rozsah starostlivosti sa môže meniť podľa veku, zdravotného stavu, komunikačných možností, mobility a stupňa odkázanosti človeka.

Sociálna a zdravotná starostlivosť

Sociálna a zdravotná starostlivosť zahŕňa pomoc pri sebaobslužných úkonoch, osobnej hygiene, obliekaní, stravovaní a zabezpečenie základnej zdravotnej starostlivosti.

Podpora môže zahŕňať aj pomoc pri presunoch, orientácii v dennom režime, používaní kompenzačných pomôcok, dodržiavaní liečebného režimu a komunikácii s rodinou alebo odborníkmi. Pri imobilných a viacnásobne postihnutých klientoch je dôležitá aj polohovacia starostlivosť a prevencia komplikácií spojených s obmedzenou pohyblivosťou.

Pracovná terapia a pracovné zručnosti

Pracovná terapia zahŕňa aktivity zamerané na rozvoj pracovných zručností a návykov, napríklad keramiku, aranžovanie, dekorovanie a prípravu jednoduchých jedál.

Pracovné činnosti podporujú sústredenie, jemnú motoriku, plánovanie postupnosti úloh a pocit užitočnosti. Ich cieľom nemusí byť pracovný výkon v bežnom zmysle slova, ale rozvoj schopností, ktoré možno využiť v každodennom živote.

Voľnočasové a pohybové aktivity

Zariadenia organizujú športové hry, kultúrne podujatia, výlety a záujmové krúžky. Medzi športové aktivity patria futbal, stolný tenis, plávanie, atletika a boccia.

Typ aktivityPríklady činností
ŠportPlávanie, futbal, stolný tenis, atletika, boccia
TerapiaMuzikoterapia, arteterapia, tréning pamäti
Pracovné zručnostiKeramika, aranžovanie, varenie, dekorovanie

Špeciálne terapie

Špeciálne terapie zahŕňajú animoterapiu, muzikoterapiu, arteterapiu a dramatoterapiu, ktoré majú pozitívny vplyv na psychický a fyzický stav klientov.

Význam terapie spočíva v tom, že klientovi poskytuje primeraný spôsob komunikácie, vyjadrenia emócií, uvoľnenia napätia a rozvoja schopností aj vtedy, keď nedokáže svoje potreby vyjadriť bežnou rečou.

Snoezelen ako stimulačné a relaxačné prostredie

Snoezelen miestnosť môže byť vybavená vyhrievanou vodnou posteľou, bublinkovým valcom s interaktívnym ovládačom, bublinkovým valcom s rybičkami a morským koníkom, zrkadlovou guľou s reflektorom a farebným kotúčom, projektorom s rôznymi tematickými vymeniteľnými kotúčmi, optickými vláknami, aromaterapeutickým difuzérom a audiotechnikou s reproduktormi 5+1.

Vybavenie môže dopĺňať lávová lampa rôznej farby, dotyková plazmová lampa, hviezdne nebo, suchý bazén, biele žinenky, polohovací vak, deky a vankúše, skrinky CD s relaxačnou hudbou, baldachýny a závesy.

Klientmi môžu byť deti a dospelí vo veku od 5 do 45 rokov s ťažkým a hlbokým stupňom psychomotorického zaostávania.

Prostredníctvom metódy Snoezelen na základe predchádzajúcej diagnostiky vypracúvame individuálny rozvojový plán pre každého klienta podľa jeho špecifických požiadaviek s rešpektovaním handicapu a sústredením sa na rozvíjanie konkrétnych zručností, schopností a poznatkov.

Prispievame k zlepšeniu kvality a zmysluplnosti života viacnásobne mentálne a telesne postihnutých imobilných klientov a rozvíjame osobnostný potenciál prostredníctvom poskytovania nových podnetov a priestoru pre sebarealizáciu.

Umožňujeme klientom spoznávať samého seba, vnímať seba i okolie, aktívne doňho zasahovať a samostatne rozhodovať o prebiehajúcich činnostiach vzhľadom k svojim individuálnym potrebám.

Ponúkame stimulačné prostredie ľuďom s obmedzeným prístupom k novým zmysluplným kvalitným zážitkom. Ponúkame klientom zmenu prostredia a možnosť vymaniť sa z každodenného monotónneho stereotypu do sveta farieb a fantázie.

Riešime výchovné problémy, odstraňujeme negatívne formy správania, eliminujeme prejavy nepokoja, agresivity. Klientom s autizmom poskytujeme presne vymedzený priestor pre individuálnu relaxáciu, priestor pre seba samého, a tým dopomáhame k lepšej orientácii v denných záujmových aktivitách, v čase a priestore.

Občas realizujeme piatkové komunitné stretnutia práve v miestnosti Snoezelen.

Individuálny prístup a plánovanie podpory

Odborná starostlivosť má vychádzať z konkrétnych schopností a potrieb prijímateľa, nie iba z jeho diagnózy. Individuálny rozvojový plán môže sledovať samostatnosť pri hygiene a stravovaní, komunikáciu, pohyb, orientáciu, sociálne kontakty, zvládanie emócií, pracovné činnosti a trávenie voľného času.

Našou prioritou je, aby umiestnenie do zariadenia sociálnych služieb neznamenalo pre občana s mentálnym znevýhodnením umiestnenie do konca života.

Podporovaním klientov posilniť ich nezávislosť pohybom od pasívnej existencie a životnej závislosti k aktívnej spoluúčasti individuálneho prístupu k nezávislosti.

Práva, dôstojnosť a začlenenie do spoločnosti

Každý človek má právo žiť v ľudskom spoločenstve a tu plne rozvíjať svoju osobnosť, schopnosti a potreby. Mentálne postihnuté osoby majú rovnaké potreby ako osoby zdravé.

Zariadenie preto nemá človeka izolovať od spoločnosti, ale vytvárať podmienky na jeho účasť v bežnom živote. Patria sem kontakty s rodinou, návštevy verejných miest, kultúrne a športové podujatia, vzdelávanie, pracovné aktivity a možnosť rozhodovať o veciach, ktoré sa ho týkajú.

Našou snahou je prispieť k zmene názorových stereotypov vo verejnosti, ktoré pramenia z nedostatku informácií a nedostatku osobných skúseností.

Realizáciu zmeny si vieme predstaviť formou čo najčastejších stretnutí mentálne znevýhodnených ľudí so širokou verejnosťou, odbúrať strach a nízke očakávania sociálnej spôsobilosti a pracovných zručností mentálne znevýhodnených občanov u perspektívnych zamestnávateľov a to formou prizývania podnikateľských subjektov do nášho zariadenia.

S klientmi pracovať so zreteľom na rovnaké práva týchto osôb s cieľom ich integrácie do spoločnosti na základe princípu podpory.

Rodina a kontakt s blízkymi

Rodina zostáva pre mnohých klientov najdôležitejším zdrojom citovej istoty. Aj pri celoročnom pobyte je dôležité zachovávať návštevy, telefonický kontakt, spoločné výlety a návraty do domáceho prostredia podľa možností človeka a rodiny.

Táto skutočnosť bola prínosom hlavne pre postihnuté deti, ktoré sa pravidelne mohli dostávať domov, čím sa stimulovala ich citová väzba k blízkym.

Podmienky zariadenia majú byť čo najviac podobné normálnemu životu a pobyt v ňom nemá znamenať stratu identity, rodinných väzieb ani možnosti osobného rozhodovania.

Ako požiadať o umiestnenie do zariadenia

Proces podávania žiadosti o umiestnenie do zariadenia sociálnych služieb prebieha v niekoľkých krokoch v súlade so Zákonom č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách.

1. Žiadosť o posúdenie odkázanosti

Občan podáva žiadosť na sociálnom oddelení v mieste trvalého bydliska, teda na mestskom alebo obecnom úrade. Prílohou je vyjadrenie lekára o zdravotnom stave.

2. Vydanie posudku a rozhodnutia

Mesto alebo obec vystaví lekársky a sociálny posudok, na základe ktorého sa vydá „Rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu“.

3. Žiadosť o poskytovanie služby

Po právoplatnosti rozhodnutia si občan podáva žiadosť priamo do vybraného zariadenia.

K žiadosti je potrebné doložiť posudok, rozhodnutie o odkázanosti, potvrdenie o výške dôchodku a vyhlásenie o majetku.

  1. Podanie žiadosti o posúdenie odkázanosti v mieste trvalého bydliska.
  2. Priloženie vyjadrenia lekára o zdravotnom stave.
  3. Absolvovanie lekárskeho a sociálneho posúdenia.
  4. Prevzatie rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu.
  5. Výber vhodného zariadenia a podanie žiadosti o poskytovanie služby.
  6. Priloženie posudku, rozhodnutia, potvrdenia o výške dôchodku a vyhlásenia o majetku.

Čo posudzovať pri výbere zariadenia

Pri výbere zariadenia je dôležité zohľadniť formu pobytu, vekovú skupinu, stupeň mentálneho a telesného postihnutia, potrebu bezbariérovosti, dostupnosť zdravotnej starostlivosti, možnosti terapií a spôsob komunikácie s rodinou.

Rovnako významné je overiť, či zariadenie podporuje individuálne plánovanie, samostatné rozhodovanie, kontakt s komunitou, pracovné zručnosti a návraty klienta do rodinného prostredia.

Pri imobilných osobách treba venovať pozornosť bezbariérovému prístupu, vybaveniu izieb, možnostiam rehabilitácie, polohovania a zvládaniu každodenných zdravotných potrieb. Pri ľuďoch s autizmom alebo prejavmi nepokoja môže byť dôležité pokojné prostredie, predvídateľný režim a priestor na individuálnu relaxáciu.

Historický vývoj zariadení sociálnej starostlivosti

Ústavy sociálnej starostlivosti prešli dlhou cestou vývoja, od jednoduchých domovov dôchodcov až po komplexné centrá poskytujúce špecializované služby, ktoré sprevádzajú prijímateľov sociálnej služby na ich ceste životom.

Korene zariadení sociálnych služieb siahajú do 50-tych rokov, kedy bol v obci Vrakúň v starom kaštieli založený Domov dôchodcov. Ten bol neskôr pretransformovaný na Ústav sociálnych služieb so zameraním na starostlivosť o mentálne postihnutých dospelých mužov.

Vtedajšia kapacita bola až 120 klientov, čo sa odzrkadlilo aj v kvalite poskytovaných služieb.

História ďalšieho ústavu sa spája s Petrovanským kaštieľom, ktorý dal vybudovať gróf Žigmund Klobušiczký v 18. storočí. V roku 1923 kaštieľ odkúpil MUDr. Vladimír Pospíšil, ktorý tu po menšej stavebnej úprave v roku 1924 zriadil ústav pre duševne a telesne chybné deti do 15. roku veku.

Ústav fungoval ako súkromná inštitúcia. V roku 1932 zaznamenal ústav najväčší prírastok obyvateľov, keď bolo do ústavu premiestnených 90 dospelých oligofrenikov z Blumovho ústavu v Plešivci.

V ústave boli zriadené tri oddelenia: oddelenie mužské, oddelenie ženské a oddelenie detské.

Podmienky v prvých obdobiach

Počiatočné podmienky v ústavoch boli často náročné. V DSS Čeláre-Kírť napríklad vtedajšia budova, v ktorej bola umiestnená kuchyňa a jedáleň, vyhovovala len z časti.

Pomocné budovy boli tiež chatrné. Svietilo sa petrolejovými lampami, nakoľko jednosmerný prúd z blízkeho mlyna bol veľmi slabý. Voda sa nosila do budov z dvoch studní, vodovod nebol zavedený.

Pralo sa ručne v troch korytách na rieke Ipeľ. Tieto ťažkosti musel prekonávať tím pracovníkov, ktorí sa starali o 45 duševne a telesne postihnutých mužov a žien.

Od 1. decembra 1955 bol personál ústavu rozšírený o rehoľné sestry.

Postupná modernizácia a zmena prístupu

V priebehu rokov sa ústavy postupne zdokonaľovali. Vládnym dekrétom bol v roku 1938 MUDr. Pospíšil preložený do Prahy a správu ústavu zveril sestrám dominikánskej rehole.

Ústav zmenil názov na „Zdravotne sociálny ústav - detský chorobinec v správe sestier dominikánok.“ V roku 1939 bola pri ústave zriadená súkromná pomocná škola.

V roku 1947 bol ústav premenovaný na „Domov sociálnej služby“ a v roku 1949 na Osobitnú školu, ktorá bola v roku 1951 zrušená.

V roku 1952 sa zmenil názov na „Ošetrovací ústav v Petrovanoch“ s prediferencovaním na ústav pre duševne chybných dospelých. Z tohto dôvodu bolo v ústave zrušené detské oddelenie a v roku 1953 sa previedol presun 30 detí do ústavu v Hrani.

V roku 1958 prešiel ústav v Petrovanoch do starostlivosti odboru sociálneho zabezpečenia ONV v Prešove a dostal názov „Ústav sociálnej starostlivosti pre dospelých“.

V roku 1963 došlo k výmene polovice chovancov - starší muži a ženy boli presunutí do iných ústavov a na ich miesta boli presunutí chovanci do 25 rokov.

V šesťdesiatych rokoch v DSS Čeláre-Kírť pribudlo elektrické osvetlenie na striedavý prúd, vodovod, postavili sa prevádzkové budovy, v ktorých umiestnili stravovaciu prevádzku a práčovňu. Vybudovali sa garáže.

Vtedy sa začalo s pracovnou i mimopracovnou činnosťou klientov, ktorí pomáhali pri zveľaďovaní a údržbe svojho ústavu.

Intenzívnejší rozmach ústav zaznamenáva v sedemdesiatych rokoch. Vybudoval sa jednoposchodový objekt pre klientov, budova pre ergoterapiu vrátane kultúrnej miestnosti, vybudovali prírodné kryté javisko, administratívnu budovu so spoločenskou miestnosťou pre pracovníkov ústavu, novú modernú práčovňu a kotolňu.

V roku 1975 po dokončení prevádzkovej budovy pavilóna Javor sa v DSS Čeláre-Kírť zvýšila kapacita zariadenia na 120 klientov. Zvýšila sa úroveň pracovnej rehabilitácie a kultúrno-záujmovej činnosti.

V roku 1983 sa prevádzkové problémy súvisiace s vysunutým pracoviskom vyriešili, keď bolo presťahované do areálu ústavu. Kapacita ústavu sa zvýšila na 160 miest.

Položili sa základy vlastnej mini ZOO. V spolupráci so ZOO v Bojniciach prišli do domova prvé okrasné zvieratá, poníky a kone. Začala sa rozvíjať hippoterapia.

Rozvoj zariadení pre deti a mladých ľudí

Na základe požiadaviek rodičov a podpory nadriadených orgánov, v rámci okresu sa konštituovalo k 1.1. 1988 na pôde Okresného ústavu sociálnych služieb v Prievidzi ďalšie zo sociálnych zariadení ÚSS pre mentálne postihnutú mládež z nášho okresu, vo vekovom rozpätí 3 až 15 rokov v dennom pobyte.

Toto zariadenie bolo umiestnené do rodinného domu na Ulici odbojárov s kapacitou 10 detí. Deťom bola poskytnutá celodenná zdravotná a výchovná starostlivosť.

Na základe pozitívnej odozvy a zvýšenému záujmu rodičov, bolo vytvorené zariadenie pre vyšší počet záujemcov s rozšírenými formami pobytov, najmä o týždenný a bolo možné na základe vytvorenia bezbariérových prístupov i pre imobilné deti.

Pre tieto účely bola najvhodnejšia MŠ CHZWP na UL. veternej 11 v Prievidzi. Po rozsiahlych úpravách interiérov, odstránení bariérovosti, bolo k 1.1.1991 otvorené v týchto priestoroch oddelenie pre imobilných s týždenným pobytom pre 10 detí, ako aj premiestnené denné oddelenie z Ul. odbojárov.

K 1.3.1991 boli otvorené ďalšie dve oddelenia. Takto v rámci okresu bolo zriadené zariadenie pre 36 mentálne a telesne postihnutých detí.

Špecializované zariadenia a služby

Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých INTEGRA poskytuje starostlivosť 38 imobilným klientom s ťažkým mentálnym a telesným postihnutím a v mnohých prípadoch aj so zmyslovým handicapom v dennom, týždennom a celoročnom pobyte.

Domov sociálnych služieb Čeláre-Kírť v roku 2005 dokončil stavbu novej budovy s názvom prípravné centrum pre podporované bývanie.

Poskytuje priestory pre ambulanciu lekára s čakárňou, telocvičňu s rehabilitačným centrom pre klientov a 4 izieb aj pre klientov s vyššou mierou samostatnosti.

Na základe dohody so Spoločnosťou na pomoc chorým na Huntingtonovu chorobu začali ako jediné zariadenie na Slovensku poskytovať sociálne služby aj ľuďom postihnutým touto chorobou.

Organizačné zmeny a zriaďovatelia

V roku 1976 zriadením Okresného ústavu sociálnych služieb nastala v ústave zmena z hľadiska organizácie riadenia ústavu - ústavy boli zbavené hospodárskej a personálnej agendy, pričom sociálno-správna agenda bola odsunutá na OÚSS.

Zásadné zmeny vo vývoji spoločnosti po novembri 1989 viedli v oblasti poskytovania sociálnych služieb k zrušeniu OÚSS. Zriaďovateľmi ústavných inštitúcií sa stali okresné úrady.

Okresný úrad v Prešove dňa 2.1.1991 zriadil „Ústav pre mentálne postihnutých dospelých občanov v Petrovanoch“ ako samostatnú rozpočtovú organizáciu.

V roku 1999 bol ústav premenovaný na Domov sociálnych služieb MUDr. V. Pospíšila v Petrovanoch.

Od 1.4.2002 domov v Čeláre-Kírť patrí pod nového zriaďovateľa - Banskobystrický samosprávny kraj.

Príklady súčasných zariadení mimo Košíc

Domov sociálnych služieb pre dospelých v Hornom Bare

Domov sociálnych služieb pre dospelých v Hornom Bare sa nachádza v príjemnom prostredí obce Horný Bar v okrese Dunajská Streda.

V roku 1991 vládnym nariadením bola časť objektov, bývalých ubytovaní pre pracovníkov vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros, odovzdaná pre účely sociálnych služieb.

Po zrekonštruovaní a adaptovaní slúžili pre účely sociálnych služieb, konkrétne pre umiestnenie klientov v DSS Vrakúň.

Ubytovacie miestnosti sú riešené vo forme ubytovacej bunky s 2 ubytovacími miestnosťami a so zariadením na vykonávanie osobnej hygieny. Izby disponujú vlastným balkónom.

Klienti majú možnosť bývať v jedno a dvojlôžkových izbách. V celom objekte do miestností je riešený bezbariérový vstup.

Domov sociálnych služieb - Zemianske Podhradie

Domov sociálnych služieb - Zemianske Podhradie sa nachádza v budove bývalého kaštieľa, ktorý bol renesančný, dvojvežový objekt zo začiatku 17. storočia.

Kaštieľ v prvej polovici 18. storočia vyhorel, v prvej polovici 19. storočia bol prestavaný. Pôvodne patril šľachtickej rodine Podhradských, neskôr Prílezských a od roku 1801 patril rodine Ostroluckých.

Ku kaštieľu patrí park o rozlohe 3,24 ha.

Od 1.1.1991 bol zriadený „Ústav sociálnej starostlivosti pre mentálne postihnutých občanov“, v roku 1996 došlo k zmene názvu na „Ústav pre mentálne postihnutých dospelých občanov“.

Domov sociálnych služieb je určený pre plnoleté fyzické osoby - ženy, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a ich stupeň odkázanosti je najmenej V podľa prílohy č. 3 zákona č.448/2008 Z.z. o sociálnych službách, alebo fyzickej osobe, ktorá je nevidiaca alebo prakticky nevidiaca a jej stupeň odkázanosti je najmenej III podľa prílohy č. 3 zákona č.448/2008 Z.z.

Domov sociálnych služieb Ľudovítová

Kaštieľ, v ktorom sídli Domov sociálnych služieb Ľudovítová, bol postavený v 18. storočí a patril rodu Nyárkiovcov.

Neskôr sa stali vlastníkmi Ghylányiovci až do roku 1950. V období rokov 1950 - 1959 kaštieľ využíval Okresný výbor Komunistickej strany Slovenska v Nitre ako školiace stredisko pre politických pracovníkov a príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti v okrese Nitra.

V kaštieli boli vybudované skleníky a učebne, ktoré slúžili v rokoch 1960 - 1968 dvojročnému poľnohospodárskemu odbornému učilišťu pre dievčatá so zameraním na záhradníctvo a zeleninárstvo.

V októbri 1968 bol nazvaný ako Domov dôchodcov. V roku 1980 bol reprofilizovaný na Ústav pre mentálne postihnutých dospelých občanov.

V roku 1991 fungoval pod názvom Ústav sociálnej starostlivosti pre dospelých. V roku 1998 bol kaštieľ premenovaný na Domov sociálnych služieb Ľudovítová.

DSS KAMPINO

Súčasné zariadenie sociálnych služieb - DSS KAMPINO vzniklo v období rokov 1990 - 1993 reprofilizáciou dvoch objektov predškolských zariadení - materskej škôlky a detských jaslí.

V roku 1992 začalo zariadenie poskytovať sociálnu starostlivosť v pôsobnosti štátnej správy sociálneho zabezpečenia. Otvorená bola prevádzka denného pobytu pre 20 detí a mladých ľudí s mentálnym postihnutím z miestnej časti Petržalka.

Onedlho začala fungovať i teamová Poradňa vývinovej habilitácie zameraná na včasnú vývinovú diagnostiku a vývinovú terapiu vrátane špeciálno-pedagogického poradenstva v domácom prostredí dieťaťa.

V roku 1994 sa sociálna starostlivosť rozšírila o klientov týždenného pobytu a v roku 2008 o klientov celoročného pobytu.

Sociálna starostlivosť v zariadení sa začala poskytovať aj dospelým občanom s rozšírenou pôsobnosťou na bratislavský kraj.

Celkový počet klientov v zariadení bol 50 dospelých osôb a detí s mentálnym postihnutím.

Od 1.1.2009 sa začali sociálna starostlivosť poskytovaná v zariadení transformovať na poskytovanie sociálnych služieb podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých KAMPINO je zariadením sociálnych služieb v zriaďovacej pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja.

Kapacita Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých KAMPINO od 1.11.2012 je 50 miest, z toho 25 miest v domove sociálnych služieb formou sociálnej služby ambulantná, 19 miest v zariadení podporovaného bývania formou sociálnej služby týždenná pobytová a 6 miest v zariadení podporovaného bývania formou sociálnej služby celoročná pobytová.

Miesto poskytovania sociálnych služieb je v domove sociálnych služieb - Haanova 36, 38, Bratislava a v zariadení podporovaného bývania od 1. 11. 2012 - Mokrohájska 5, Bratislava.

V Domove sociálnych služieb pre deti a dospelých KAMPINO sa poskytujú sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia alebo nepriaznivého zdravotného stavu klientom s duševnými poruchami a poruchami správania.

Vytvárame podmienky na vzdelávanie detí, ktoré je zodpovedajúce individuálnym schopnostiam prijímateľov sociálnych služieb, prostredníctvom špeciálnych foriem a metód zodpovedajúcim ich zdravotnému postihnutiu.

Otvorená a ľudská vízia moderných zariadení

Neziskové organizácie zohrávajú dôležitú úlohu v zlepšovaní kvality života ľudí s postihnutím.

Víziou moderných zariadení v Košiciach je byť otvoreným priestorom, ktorý poskytuje bezpečný prístav a dôstojný domov.

Staviame na pilieroch odbornosti a ľudskosti, pričom naším prvoradým cieľom je maximálna bezpečnosť a včasná pomoc šitá na mieru individuálnym potrebám jednotlivca.

Aktívne podporujeme mobilizáciu vnútorných síl a čo najvyššiu mieru samostatnosti našich prijímateľov, bez ohľadu na ich zdravotné či duševné obmedzenia.

Filozofické základy koncepcie práce v zariadení spočívajú na celostnom ponímaní človeka s dôrazom na hodnotu ľudského života, ľudskú dôstojnosť a kvalitu ľudského života, práva na osobnostný rast v kontexte ľudských práv.

Čo by sme radi zmenili? Uvedieme niekoľko príkladov: podieľať sa na vhodných mediálnych vstupoch zameraných na zmenu postojov širokej verejnosti k problematike integrácie osôb s mentálnym znevýhodnením.

Jediná vec, pre ktorú sa oplatí žiť, je schopnosť dať a prijať lásku.

noimgs

tags: #ustavy #pre #mentalne #postihnutych