Prvá materská škola na území dnešného Slovenska, vo svojej dobe nazývaná detskou opatrovňou, bola zriadená v Banskej Bystrici 4. novembra 1829 na Hornej Striebornej ulici č. 15. Táto udalosť je považovaná za začiatok inštitucionalizovanej predškolskej výchovy na Slovensku.
Pripomenutie 190. výročia založenia 1. detskej opatrovne poukázalo na význam tejto historickej inštitúcie pre ďalší vývoj materských škôl na Slovensku, ako aj na jej vplyv a súvislosti s ďalším smerovaním predprimárneho vzdelávania.
Prvá detská opatrovňa na Slovensku
Prvá materská škola (škôlka) na území dnešného Slovenska, vo svojej dobe nazývaná detskou opatrovňou, bola zriadená v Banskej Bystrici 4. novembra 1829 na Hornej Striebornej ulici č. 15. Bola zároveň treťou v poradí vo vtedajšom Uhorsku, po dvoch škôlkach v Budapešti.
V roku 1828 bola zriadená škôlka v hlavnom meste vtedajšieho Uhorska Budíne (súčasná Budapešť) a o rok neskôr v Pešti (súčasná Budapešť). V Bratislave bola prvá opatrovňa zriadená v roku 1830. V Čechách v Prahe bola prvá škôlka zriadená až v roku 1862.
| Udalosť | Rok |
|---|---|
| Škôlka v Budíne | 1828 |
| Prvá detská opatrovňa v Banskej Bystrici | 4. novembra 1829 |
| Škôlka v Pešti | 1829 |
| Prvá opatrovňa v Bratislave | 1830 |
| Prvá škôlka v Prahe | 1862 |
Iniciátorkou bola grófka Mária Terézia Brunschwicková, priekopníčka predškolskej výchovy v Rakúsko-Uhorsku. Detská opatrovňa v Banskej Bystrici vďačí za svoj vznik aj grófke Terézii Brunswickovej, pravdepodobne životnej láske hudobného skladateľa Ludwiga van Beethovena.
Na fasáde budovy detskej opatrovne je v súčasnosti umiestnená pamätná tabuľa prvej detskej opatrovni s nasledovným textom: „V TEJTO BUDOVE BOLA ZRIADENÁ 4.11.1829 PRVÁ DETSKÁ OPATROVŇA NA ÚZEMÍ SLOVENSKA.“
Spoločenský kontext založenia opatrovne
Vznik prvých detských opatrovní na území Uhorska súvisel s činnosťou dobročinného Ženského spolku v Budíne a Spolku priateľov ľudí v dvadsiatych rokoch 19. storočia. Prvé zariadenia vznikali najmä v hospodársky rozvinutých regiónoch, kde si požiadavka lacnej pracovnej sily vynútila zvyšovanie zamestnanosti už nielen mužov, ale aj žien.
Pôvodne z Anglicka importované počiatky teórie predškolskej pedagogiky sa cez Viedeň a Budín dostali do Banskej Bystrice. Vznik prvého predškolského zariadenia bol dôsledkom pokračujúcich procesov formovania sa podmienok predškolskej starostlivosti o deti v krajinách Európy v prvej polovici 19. storočia.
Tieto mali korene okrem pedagogických myšlienok najmä v sociálnej situácii rodín robotníkov. Prudkým prechodom manufaktúrnej výroby na strojovo-priemyselnú vzrástol dopyt po lacnej ženskej a detskej práci.
Zvyšovanie zamestnanosti matiek najmä v hospodársky sa prudko rozvíjajúcich krajinách v dobe industrializácie vyvolávalo problém spojený s nedostatočným dozorom a výchovnej starostlivosti predovšetkým o chudobné deti zamestnaných rodičov, ale i siroty. V dôsledku rastúceho nepriaznivého vplyvu na výchovu detí v rodine vznikalo postupne široké filantropické hnutie na zlepšenie úbohého postavenia týchto detí.
Jeho výsledkom stalo sa zakladanie detských opatrovní, najmä v priemyselných centrách. Na druhej strane rovnako významnú úlohu zohrával pri zakladaní predškolských ustanovizní aj kultúrny aspekt.
Spočíval hlavne v úsilí spojeným so šírením filantropického hnutia, v ktorom išlo o pozdvihnutie duchovnej úrovne detí predškolského veku a o obhajobu kultúrnych záujmov všeobecne. Prejavoval sa tu i vplyv dôležitosti prvých rokov života dieťaťa pre celý jeho ďalší vývin i uvedomovanie si potreby systematickej výchovy detí predškolského veku bez rozdielu k sociálnej príslušnosti.
Dva prúdy predškolskej starostlivosti
Rôzne pokusy o riešenie týchto problémov vyústili do dvoch hlavných prúdov. Tieto sa líšili jednak v cieľoch, ktoré sledovali pri zakladaní týchto inštitúcií, ako aj v praxi, ktorá v nich prevládala.
- Jeden smeroval k opatrovni typu charitatívnej starostlivosti o deti v čase zamestnania rodičov a prevládal v ňom výchovný cieľ.
- Druhý typ chápal predškolskú inštitúciu ako detskú školu, ktorá mala plniť cieľ prvopočiatočného vyučovania - teda naučiť deti do určitej miery aj čítať, písať a počítať.
V krajinách, kde prevládala prvá tendencia, predškolský systém bol aj neskôr utváraný ako samostatný predstupeň k školskému vzdelávaniu. Tak to bolo u nás a aj v ostatných krajinách strednej a západnej Európy.
Jeden z dvoch podôb druhého prúdu priebežne vznikal aj ako samostatné zariadenie pre opateru a aj výchovu malých detí s názvom s podobným opatrovateľským poslaním, ako naše neskoršie jasle. Tieto vznikli a existovali nezávisle od školského systému.
Banská Bystrica v období založenia opatrovne
Spoločenská situácia v meste Banská Bystrica v období založenia detskej opatrovne bola pozitívna. Richtárom v meste bol od roku 1823 Jozef Glabits, starostom slovenský národovec evanjelik Michal Rárus.
Mesto sa počas starostovania Jozefa Glabitsa rozvíjalo po všetkých stránkach. Významným predstaviteľom Zvolenskej stolice so sídlom v Banskej Bystrici bol Anton I. Radvanský zo slovenského šľachtického rodu Radvanskovcov z blízkeho slovenského mestečka Radvaň.
Magistrát mesta Banská Bystrica 1. októbra 1829 prerokoval žiadosť grófky Terézie Brunswickovej, aby sa rovnako ako v Pešti a Budíne zaviedol podobný filantropický ústav v Banskej Bystrici pod ochranou magistrátu.
Mesto jej žiadosť odsúhlasilo a dňa 4. novembra 1829 bola v Banskej Bystrici otvorená detská opatrovňa v dome č. 15 na Hornej Striebornej ulici. Opatrovňa v tejto dobe fungovala vďaka podpore a darom banskobystrických mešťanov a významných osobností mesta.
Mikuláš Zmeškal a založenie opatrovne
Priamo pri zriadení detskej opatrovne v meste Banská Bystrica v roku 1829 najdôležitejšiu úlohu zohral šľachtic, významný hudobník a mecén Mikuláš Zmeškal (19. november 1759 - 23. jún 1833).
Jeho priateľstvo s hudobným skladateľom Ludwigom van Beethovenom a grófkou Máriou Teréziou Brunswickovou stáli za zriadením detskej opatrovne práve v Banskej Bystrici. Mikuláš Zmeškal stál za založením detskej opatrovne v Banskej Bystrici ako hlavná osobnosť.
Otec Mikuláša Zmeškala Gabriel v roku 1764 umiera. Mikuláš Zmeškal má len 6 rokov a vtedy nastáva jeho blízke spojenie s mestom Banská Bystrica. V meste pod Urpínom zostal Mikuláš Zmeškal približne do svojich pätnástich rokov.
V roku 1783 prichádza Mikuláš Zmeškal do Viedne. Zmeškal získal miesto v štátnom úrade Uhorskej kráľovskej dvornej kancelárii so sídlom vo Viedni. Tu postupne dosiahol vysokú pozíciu dvorného sekretára.
Zoznámil sa tu s velikánmi európskej hudby, akými boli Wolfgang Amadeus Mozart či Joseph Haydn. Ten Zmeškalovi dokonca venoval niekoľko svojich hudobných kvartet.
V roku 1792 sa vo Viedni zoznámil s Ludwigom van Beethovenom. Z ich vzájomnej korešpondencie sa zachovalo 150 listov a Beethoven Zmeškalovi venoval tiež niekoľko svojich skladieb.
Z celého Zmeškalovho skladateľského diela sa zachovalo 15 sláčikových kvartet. Prvý finančný obnos poskytol dvorný sekretár na odpočinku Mikuláš Zmeškal so želaním, aby sa ústav otvoril v deň menín cisárovnej Karolíny.
Jeho želanie sa splnilo 4. novembra 1829. Dozorným orgánom bol poverený novozaložený Ženský spolok, ktorý združoval vzdelané ženy.
Verejná charitatívna činnosť bola dôležitým článkom verejného a spoločenského života v Banskej Bystrici. Spočiatku bola existencia ústavu závislá z veľkej časti na daroch a podporách majetných filantropicky a humanisticky zmýšľajúcich mecenášov.
Najviac oferoval Detskej opatrovni banskobystrický občan Jakub Heinrich, ktorý jej v poslednej vôli odkázal 2000 zlatých v roku 1838 a 1000 zlatých o rok neskôr, z úrokov týchto financií mal učiteľ každoročne prijať zadarmo do opatrovne 10 chudobných detí evanjelických rodičov.
Do roku 1853 bola hlavnou činnosťou Ženského spolku správa Detskej opatrovne. Neskôr sa jej program v nových stanovách rozšíril na sociálnu činnosť - starostlivosť o chudobných a biednych v širšom rozsahu.
Okrem darov a nadácií bola prevádzka opatrovne zabezpečená mesačnými príspevkami rodičov detí podľa majetkových pomerov.
Grófka Mária Terézia Brunswicková
Detská opatrovňa v Banskej Bystrici vďačí za svoj vznik aj grófke Terézii Brunswickovej, pravdepodobne životnej láske hudobného skladateľa Ludwiga van Beethovena.
„Teréziu Brunswickovú spájala so slávnym Ludwigom van Bethovenom láska. Grófka sa dokonca tajne stala už aj snúbenicou tohto geniálneho hudobného skladateľa, ktorý počas pobytu na majetkoch grófovej rodiny v Martonvásári skomponoval sonátu Apassionata a v roku 1809 sonátu F dur.“
Beethovenova smrť 26. marca 1827 uvrhla grófku do nekonečného smútku. Svoj život potom zasvätila výlučne dobročinnosti a najmä ochrane práv detí.
Výchovno-vzdelávací systém prvej opatrovne
Prekvapujúca je vysoká úroveň humanistického charakteru výchovno-vzdelávacieho systému tejto detskej opatrovne už od jej otvorenia. Podľa dokumentov Riadiace pravidlá (Regulae directivae) z roku 1834 sa zamestnanie detí delilo na vzdelávanie (institutio) a praktické i telesné cvičenia (exercitatio).
Robili sa rozdiely vo vzdelávaní detí chudobných a majetných občanov. Podľa pravidiel sa „chudobné deti majú odťahovať od vyšších poznatkov“.
Autentický obraz o priebehu výchovného procesu v roku 1836 vidno z nasledujúcej ukážky: „Deti sa vzdelávajú v elementoch poznatkov jazykom nemeckým, slovenským a maďarským: v poznaní Boha - Stvoriteľa všetkých, odriekajúc a spievajúc modlitbičky. Ukazujú sa im živočíchy, tak štvornohé ako i vtáci, a to jednak namaľované a jednak vypchaté. Ďalej sa im ukazujú rozličné remeselnícke výrobky a poučujú sa o ich používaní. Vzdelávajú sa tiež v elementoch pracovných úkonov. Učia sa poslušne sedieť, vstávať, chodiť a ctihodných ľudí pozdraviť. Spievajú tiež a tancujú.“
Priestory a organizácia činnosti
Boli vypracované aj Smernice pre ženský spolok a detskú opatrovňu z roku 1853. Podľa nich sa dá utvoriť obraz o výchovno-vzdelávacích formách a vybavení tejto inštitúcie.
Vyučovalo sa v jednej z dvoch miestností, na stenách boli písmená, tabule, kresby, obrazy. Zariadená bola pevnými školskými lavicami. Chlapci a dievčatá sa vyučovali oddelene.
Druhá miestnosť mala slúžiť viac pre výchovné činnosti, stravovanie a hygienu. Miestnosti sa mali dvakrát denne vetrať.
Deti mali tráviť veľa času na dvore a v záhrade. Tu sa mali venovať gymnastickým cvičeniam.
Obsah vzdelávania
Výučba a výchova v tom čase prebiehala najmä v slovenskom a nemeckom jazyku. Opatrovňa spĺňala nielen sociálnu funkciu, ale aj výchovnú.
Deti zamestnaných rodičov sa v nej pripravovali na elementárnu školu, učili sa základy kreslenia, písania, čítania, základné pracovné úkony a dva jazyky. Súčasťou boli aj detské hry, spev a tanec.
Ako príručky pre učiteľa a pomocnicu sa v tridsiatych rokoch odporúčali dve knihy: Das praktische Handbuch fur die Erziehung des erste Kindesalters in allgemein fasslicher Darstellung, Wien, 1832 (Praktická príručka pre výchovu v ranom detskom veku vo všeobecne pochopiteľnom opise) a Die Bewahrschule fur kleine Kinder von zwei dis sieben Jahren, Wien, 1832 (Opatrovňa pre malé deti od dvoch do siedmych rokov).
Presťahovanie do novej budovy
Prvých sedemdesiat rokov bola Detská opatrovňa v budove na Striebornej ulici. V tejto budove sídlila opatrovňa do 1. júla 1899, kedy sa presťahovala do dnešnej budovy na Lazovnej ulici.
V roku 1898 bola pre detskú opatrovňu otvorená nová moderná budova na Lazovnej ulici. Túto modernú budovu dal postaviť Ženský spolok za 20 000 zlatých.
Predtým v roku 1883 bola asanovaná Lazovná brána, ktorá tu pôvodne stála. Zabezpečenie novej budovy bolo považované za posledný pozitívny počin Ženského spolku predtým, ako sa dal do služieb maďarizácie od deväťdesiatych rokov 19. storočia.
Na fasáde novej budovy prvej detskej opatrovne v Lazovnej ulici je umiestnená pamätná tabuľa s nasledovným textom: „V TEJTO BUDOVE BOLA OD ŠK. R. 1898/99 UMIESTNENÁ 1. DETSKÁ OPATROVŇA NA ÚZEMÍ SLOVENSKA. ZRIADENÁ 4. 11. 1829 V BANSKEJ BYSTRICI.“
Rozšírenie predškolského vzdelávania v Uhorsku
Ďalšie opatrovne vznikli v Bratislave a v Trnave. V minulosti sa na označenie predškolských vzdelávacích ustanovizní používalo najčastejšie označenie detská opatrovňa, v maďarskom jazyku staršie pomenovanie kisdedóvó, neskôr óvoda.
Opatrovne v Košiciach
Najstaršia archívne zaznamenaná opatrovňa, ktorá bola vybudovaná v Košiciach, sa spája so vznikom Dobrovoľného ženského spolku, na čele ktorého stála grófka Mária Forgách.
Spolok vznikol ešte roku 1838 a onedlho sa jeho členkám podarilo z milodarov vystavať budovu opatrovne na dnešnej Floriánskej ulici. Pomenovali ju Ferdinandeum - podľa vtedajšieho cisára Rakúska, uhorského kráľa a tiež posledného korunovaného kráľa Česka.
V 40. rokoch Ferdinandeum navštevovalo priemerne sto detí, chlapcov aj dievčat. Keďže opatrovňa stála na predmestí, v lokalite, v ktorej bývali Slováci, navštevovali ju aj deti slovenského etnika.
Vyučovacím jazykom bola oficiálne maďarčina a slovenčina. Uvedený stav trval do Rakúsko-uhorského vyrovnania v roku 1868, potom sa vyučovalo už len po maďarsky.
Tento krok bol v súlade s dobovým hlavným cieľom opatrovní - príprava nemaďarských detí na ďalšie vzdelávanie v maďarských ľudových školách.
Detská opatrovňa v centre mesta vznikla v roku 1846 na dnešnej Kováčskej ulici. Keďže vtedajšiu Hlavnú a okolie obývali prevažne ľudia nemeckého etnika, vyučovacím jazykom bola najskôr nemčina.
Podobne, ako tomu bolo v prípade opatrovne na Floriánskej ulici, po roku 1868 sa aj tu deti učili už len po maďarsky. V prvých rokoch sa počet zapísaných detí pohyboval v rozmedzí 100 - 150, od 60. rokov 19. storočia okolo 200.
Fröbelova opatrovňa
V druhej polovici 19. storočia sa už aj do predškolského vzdelávania v Uhorsku dostávajú pokrokové idey nemeckého pedagóga Fridricha Fröbela.
Ako prvý určil hru ako hlavný vzdelávací prostriedok detí, pričom v jeho škôlkach, takzvaných Fröbelových záhradách, sa deti venovali spevu, tancu, záhradkárskym prácam a podobne.
Odtiaľ pochádza nemecký a anglický termín pre materské školy kindergarten. Podnet na založenie Fröbelovho spolku dal Gustáv Möszl a vznikol z iniciatívy slobodomurárskej lóže Haladás (Pokrok).
Stanovy spolku boli schválené v roku 1873 a už o rok neskôr, v apríli 1874, bola na dnešnej Grešákovej ulici oficiálne otvorená prvá detská opatrovňa na základe Fröbelových princípov.
Budova škôlky, ktorej tri krídla smerovali na Modlitebnú ulicu, dnes Grešákovu ulicu, stála na tomto mieste vyše 60 rokov. Na jej mieste bola v 30. rokoch 20. storočia postavená nová budova.
Dominikánska opatrovňa
Z podnetu košických dominikánov vznikla opatrovňa na Moyzesovej ulici. Jej udržiavateľom bol Náboženský dobročinný spolok.
Toto združenie, ktoré vzniklo v 70. rokoch 19. storočia, považuje za jednu zo svojich hlavných úloh popri rozvíjaní náboženskej horlivosti aj realizáciu spoločenských a kultúrnych cieľov.
Spolok najprv vytvoril verejnú knižnicu a potom začiatkom 80. rokov zriadil vo vlastnom dome materskú školu pre deti z chudobných rodín, kde mali celodennú starostlivosť.
Na začiatku sa deťom venovali len v jednej miestnosti. Ich počet sa pohyboval od 60 do 70. Od roku 1888 sa o najmenších starali v dvoch izbách.
V začiatkoch inštitút viedli svetské učiteľky materských škôl pod dohľadom otcov dominikánov. Vo februári 1903 prevzali opatrovňu rehoľné sestry dominikánskej rehole.
Do konca 19. storočia vznikli ešte dve opatrovne hodné zmienky, v roku 1888 to bola súkromná opatrovňa diplomovanej učiteľky K. Zacherovej na Masarykovej ulici a v roku 1891 rímskokatolícka materská škola pre dievčatá pri kláštore uršulínok na Mäsiarskej ulici.
Vývoj materských škôl na Slovensku po roku 1999
V roku 1999 bol predstavený nový Program výchovy a vzdelávania detí v materských školách, ktorý priniesol prosociálnu výchovu.
V roku 2008 sa materská škola stala prvým článkom školskej sústavy a bol schválený Štátny vzdelávací program ISCED 0 - predprimárne vzdelávanie (ŠVP). Súčasťou ŠVP sa stali prierezové témy a zaviedol sa kompetenčný profil absolventa predprimárneho vzdelávania.
V roku 2016 ministerstvo školstva schválilo nový ŠVP pre predprimárne vzdelávanie v materských školách. Významným medzníkom bolo zaradenie materských škôl do sústavy škôl ako jeden z druhov škôl poskytujúcich predprimárne vzdelanie.
Výchova a vzdelávanie sa začalo uskutočňovať podľa štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie v materských školách a školského vzdelávacieho programu.
September 2021 sa zapísal do histórie materských škôl na Slovensku ako dátum, od ktorého sa začalo uplatňovať povinné predprimárne vzdelávanie pre deti, ktoré dovŕšia päť rokov veku.
Materské školy prešli výraznými zmenami z hľadiska materiálneho a organizačného zabezpečenia, obsahu vzdelávania a metód dosahovania cieľov.
Význam materských škôl pre rozvoj dieťaťa
Materské školy zohrávajú kľúčovú úlohu vo výchove a vzdelávaní detí predškolského veku. „Opodstatnenosť MŠ určite je veľká. Nikto nijako neznižuje váhu rodinnej výchovy, ale od určitého veku dieťa potrebuje rovesníkov.“
„Takže na to slúžia MŠ a ony v podstate rozvíjajú osobnosť dieťaťa po rozumovej, citovo-sociálnej stránke i po stránke pohybovej.“
Súčasné materské školy nadväzujú na historické poslanie prvých detských opatrovní. Popri starostlivosti o deti zabezpečujú výchovu, vzdelávanie, rozvoj sociálnych vzťahov, pohybových schopností, samostatnosti a základných poznatkov potrebných na vstup do základnej školy.
Konferencia k 190. výročiu
V Banskej Bystrici sa 6. novembra konala pod záštitou Ministerstva školstva SR celoslovenská odborná konferencia „Odkaz prvej detskej opatrovne pre súčasné materské školy“.
Konferencia sa uskutočnila pri príležitosti 190. výročia založenia 1. detskej opatrovne. Cieľom konferencie bolo poukázať na význam 1. detskej opatrovne v ďalšom vývoji materských škôl na Slovensku, ako aj na jej vplyv a súvislosti s ďalším smerovaním predprimárneho vzdelávania u nás.
Jej zámerom bolo tiež poukázať na význam, poslanie a opodstatnenosť materskej školy v živote každého dieťaťa, analyzovať počiatky moderného myslenia vo výchove detí, nevynímajúc technickú gramotnosť a s ňou súvisiace zručnosti.
Súčasnosť materských škôl na Slovensku
V súčasnosti je na Slovensku v sieti škôl a školských zariadení takmer 3000 MŠ. Zriaďovateľom špeciálnych MŠ je štát, ostatných mestá, obce, rôzne u nás registrované cirkvi, fyzické a právnické osoby.
Vývoj od prvej detskej opatrovne v Banskej Bystrici po dnešnú sieť materských škôl ukazuje premenu predškolskej starostlivosti z charitatívneho a sociálneho zariadenia na významnú súčasť školskej sústavy.