Počas dočasnej pracovnej neschopnosti sa platby do doplnkového dôchodkového sporenia (DDS), známeho aj ako tretí pilier, spravidla prerušia. Zamestnávateľ počas PN zvyčajne neprispieva na DDS a príspevok sporiteľa sa takisto neodvádza, pokiaľ zmluva, kolektívna zmluva alebo interné pravidlá zamestnávateľa neurčujú inak.
Prerušenie príspevkov neznamená zánik účastníckej zmluvy. Zmluva zostáva aktívna, no na osobný dôchodkový účet neprichádzajú nové príspevky a sporite naďalej znáša poplatok za správu dôchodkového fondu. Konkrétne podmienky stabilnej platby počas PN preto treba posúdiť podľa účastníckej zmluvy, zamestnávateľskej zmluvy a interných predpisov zamestnávateľa.
Čo znamená DDS počas PN
V období dlhodobých zdravotných problémov sa vynára množstvo otázok týkajúcich sa finančných záväzkov, vrátane príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie (DDS), známe aj ako 3. pilier. DDS je dlhodobé sporenie, ktorého účelom je vytvárať doplnkový príjem na dôchodku.
Doplnková dôchodková sporiteľňa zhodnocuje vklady svojich klientov a zaväzuje sa vyplácať účastníkovi doplnkový dôchodok po splnení podmienok určených v zmluve. Doplnkové dôchodkové sporenie nekryje žiadne riziká, ide len o sporenie.
Počas PN zamestnanec poberá náhradu príjmu od zamestnávateľa alebo nemocenské zo Sociálnej poisťovne, nejde však o automatické pokračovanie príspevkov do DDS. Náhrada príjmu a nemocenské slúžia na preklenutie obdobia, keď poistenec nemôže riadne pracovať, zatiaľ čo DDS je samostatný sporiaci produkt.
Prispieva zamestnávateľ počas PN?
Odpoveď na otázku, či zamestnávateľ prispieva do tretieho piliera aj v prípade, že zamestnanec je práceneschopný a nepracuje, závisí od konkrétnej dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ako aj od interných predpisov zamestnávateľa.
Vo všeobecnosti platí, že ak je zamestnanec dlhodobo na PN, zamestnávateľ mu nemusí prispievať na DDS. Rovnako aj sporiteľovi, teda zamestnancovi, sa prerušuje obdobie prispievania.
Ak je príspevok zamestnávateľa viazaný na výkon práce, mzdu alebo odpracované obdobie, počas PN sa spravidla neplatí. Ak však zamestnávateľská zmluva alebo kolektívna zmluva upravuje platenie príspevku aj počas neprítomnosti, môže sa postupovať podľa týchto pravidiel.
V prípade zamestnancov 3. a 4. pracovnej kategórie je zamestnávateľ povinný prispievať vo výške 2 % z konkrétnej hrubej mzdy takého pracovníka. Aj pri tejto povinnosti však treba posúdiť, či je počas PN vyplácaná hrub mzda alebo či zmluva upravuje osobitný spôsob platenia príspevku počas neprítomnosti.
Môže sporiteľ platiť DDS aj počas PN?
Sporiteľ môže v platení pokračovať, ak mu to umožňuje účastnícka zmluva a ak má záujem zachovať pravidelné príspevky. Možnosť individuálneho platenia počas PN však neznamená, že zamestnávateľ musí súčasne pokračovať vo svojom príspevku.
Ak sa sporiteľ rozhodne, môže si dôchodkové sporenie neskôr doplatiť. Takéto doplatenie však závisí od podmienok konkrétnej DDS a od toho, či ide o vlastné príspevky alebo príspevky zamestnávateľa.
Ak sporiteľ prestane prispievať do tretieho piliera počas PN, zmluva nezaniká. Zostáva aktívna, ale sporiteľ musí počítať s tým, že jeho dôchodkový účet sa nebude zhodnocovať o nové príspevky.
Čo sa deje s účtom pri prerušení platieb
Prerušenie sporenia neznamená zrušenie osobného účtu. Nasporené prostriedky zostávajú investované podľa zvoleného dôchodkového fondu a ich hodnota sa môže meniť v závislosti od vývoja fondu.
Aj pri prerušení sporenia zostáva zmluva aktívna a sporiteľ platí poplatok za správu dôchodkového fondu. Nové príspevky sa však na účet nepripisujú, pokiaľ sporiteľ alebo zamestnávateľ ich platenie neobnoví.
Po skončení PN môže sporiteľ pokračovať v pravidelnom platení. Ak chce doplatiť vynechané príspevky, musí si overiť, či takýto postup umožňuje jeho zmluva alebo pravidlá DDS.
Prehľad platieb počas PN
| Platiteľ | Bežný režim počas PN |
|---|---|
| Zamestnanec | Príspevok sa spravidla prerušuje, pokiaľ zmluva neumožňuje alebo neustanovuje pokračovanie v platení. |
| Zamestnávateľ | Príspevok sa spravidla neposkytuje, ak je viazaný na výkon práce alebo vyplatenú mzdu. |
| DDS | Zmluva zostáva aktívna a správa dôchodkového fondu pokračuje. |
| Sporiteľ po skončení PN | Môže obnoviť pravidelné príspevky a podľa podmienok zmluvy požiadať o doplatenie vynechaných príspevkov. |
PN a nemocenské zabezpečenie
PN znamená dočasnú práceneschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania.
Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom. Lekár je povinný vystaviť takémuto zamestnancovi náležitý doklad - papierový alebo elektronický - ktorým preukazuje oprávnenosť svojej práceneschopnosti.
V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Náhrada príjmu a nemocenské
Zamestnanec môže byť uznaný lekárom za dočasne práceneschopného z dôvodu choroby, úrazu, nariadenia karanténneho opatrenia či izolácie. V prípade, že je zamestnanec PN, môže mať nárok na náhradu príjmu vyplácanú zamestnávateľom a na nemocenskú dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou.
Podľa pravidiel uvedených v materiáli zamestnanec poberá počas prvých 10 dní náhradu príjmu od zamestnávateľa a od 11. dňa nemocenskú dávku zo Sociálnej poisťovne. Pri pravidlách, podľa ktorých sa náhrada príjmu poskytuje počas prvých 14 dní a nemocenské od 15. dňa, ide o odlišné právne režimy a rozhodujúce je aktuálne znenie príslušných predpisov.
Náhrada príjmu sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré sa podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca považujú za zamestnancov.
Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 14 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 15. dňa práceneschopnosti vzniká zamestnancovi nárok na nemocenské.
Výška nemocenského
Výška dávky sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, príjem z ktorého sa použije pri výpočte dávky, spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55 % DVZ alebo PDVZ. Pri zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské po skončení obdobia, počas ktorého mu patrí náhrada príjmu od zamestnávateľa.
Nemocenské v ostatných prípadoch, teda pri SZČO, DNPO, fyzickej osobe v ochrannej lehote a zamestnancovi, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých dní dočasnej pracovnej neschopnosti, je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % DVZ alebo PDVZ.
Nemocenské sa zníži na polovicu, ak sa poistenec stal dočasne práceneschopný v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok.
Výpočet DVZ
Denný vymeriavací základ sa podľa § 55 ods. 1 zákona o sociálnom poistení určuje ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec v rozhodujúcom období zaplatil poistné na nemocenské poistenie, a počtu dní tohto obdobia.
DVZ = súčet vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské obdobie v rozhodujúcom období / počet kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia.
Vypočítaný denný vymeriavací základ sa zaokrúhli na štyri desatinné miesta nadol. Ak mal zamestnanec v rozhodujúcom období prerušené povinné nemocenské poistenie, príslušné dni sa do počtu dní rozhodujúceho obdobia nezapočítajú.
Rozhodujúce obdobie
Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo viac ako 90 dní, vymeriavací základ sa počíta z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho roka. Ak PN začala v roku 2023, rozhodujúcim obdobím pre výpočet DVZ je rok 2022.
Ak zamestnanec začal pracovať u zamestnávateľa v predchádzajúcom kalendárnom roku alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikla dočasná PN, rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom vznikla dočasná PN.
Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní, rozhodujúce obdobie sa určí ako obdobie od vzniku nemocenského poistenia, teda pracovného pomeru, do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN.
Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo, pričom zamestnanec je v ochrannej lehote, rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do posledného dňa jeho trvania.
Ochranná lehota
V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do takzvanej ochrannej lehoty.
Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Ochranná lehota trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva.
Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 7 dní, doba ochrannej lehoty predstavuje toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Počas ochrannej lehoty sa vyplácajú len nemocenské dávky Sociálnou poisťovňou.
Obdobie poskytovania nemocenského
Nemocenské sa vypláca za kalendárne dni. Zamestnancovi patrí od obdobia určeného právnymi predpismi po skončení obdobia náhrady príjmu, pri zániku nemocenského poistenia počas prvých dní dočasnej pracovnej neschopnosti odo dňa nasledujúceho po dni zániku nemocenského poistenia, v ochrannej lehote od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, povinne nemocensky poistenej SZČO od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Nárok na nemocenské zaniká ukončením dočasnej PN najneskôr uplynutím 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, teda uplynutím podporného obdobia.
Do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom. Ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti a poistencovi počas týchto 26 týždňov nevznikla dočasná pracovná neschopnosť, predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa do podporného obdobia nezapočítavajú.
Dátum uplynutia podporného obdobia si môže poistenec overiť prostredníctvom Lehotníka na určenie podporného obdobia. Lehotník nezohľadňuje prestupný rok.
Kedy sa nemocenské nevypláca
Nemocenské sa nevypláca odo dňa každého porušenia liečebného režimu určeného lekárom do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní od každého dňa, v ktorom bol porušený liečebný režim.
Nemocenské sa nevypláca ani v období vyplácania materského. Náhrada príjmu počas dočasnej PN nepatrí zamestnancovi, ak počas obdobia dočasnej PN poberá nemocenské, materské alebo rodičovský príspevok, ak sa neuplatní zákonná výnimka.
Zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu ani vtedy, ak sa stal dočasne PN v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody, porušil liečebný režim alebo sa nezdržiava na mieste určenom počas PN.
Elektronická PN
Ošetrujúci lekár má povinnosť potvrdzovať dočasnú pracovnú neschopnosť na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou alebo elektronicky vytvorením záznamu o elektronickej pracovnej neschopnosti (ePN).
Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN, neprenášate a nedoručujete žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni, nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské, nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské, a neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.
Pri ePN si lekár a inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky. Sociálna poisťovňa oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca.
Ak je vystavená elektronická PN, zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Zamestnanec však musí svojho zamestnávateľa informovať o začatí práceneschopnosti spôsobom určeným zamestnávateľom.
Povinnosti počas PN
Pacient je povinný počas dočasnej pracovnej neschopnosti dodržiavať liečebný režim, ktorý určí ošetrujúci lekár. Okrem toho je dočasne práceneschopný poistenec povinný zdržiavať sa počas trvania PN na adrese, ktorá je uvedená na ePN alebo na tlačive Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.
Zamestnanec počas PN nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, na ktorú bol uznaný dočasne práceneschopným, musí dodržiavať čas povolených vychádzok a pri niektorých ochoreniach musí ležať.
Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.
Do ôsmich dní je potrebné oznámiť príslušnej pobočke zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti treba oznámiť do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak PN trvala viac ako štrnásť dní a nemocenské bolo uplatnené papierovým potvrdením.
Kontrola liečebného režimu
Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca, ktorý určil ošetrujúci lekár, organizuje posudkový lekár sociálneho poistenia a vykonáva určený zamestnanec Sociálnej poisťovne.
Kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu môže určený zamestnanec Sociálnej poisťovne od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj počas dní pracovného pokoja a v akomkoľvek čase okrem času určeného na vychádzky.
Ak vás počas kontroly nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Najneskôr do troch pracovných dní je potrebné kontaktovať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne a podať vysvetlenie.
Ak zamestnanec poruší povinnosť dodržiavať liečebný režim počas prvých dní PN, stratí nárok na náhradu príjmu. Pri porušení povinností počas obdobia nemocenského môže stratiť nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia až do skončenia PN, najviac v rozsahu 30 dní.
DDS a predčasný výber počas PN
Možnosť predčasného výberu úspor z tretieho piliera nesúvisí automaticky so samotnou PN. Podmienky predčasného výberu sa líšia v závislosti od dátumu uzatvorenia zmluvy a od konkrétnych podmienok stanovených DDS.
Zmluvy uzatvorené do 31. decembra 2013
Pre zmluvy uzatvorené do 31. decembra 2013 predčasný výber vo všeobecnosti nebol možný. Výnimkou boli zmluvy, ktoré to mali umožnené v dávkových plánoch.
V prípade zrušenia zmluvy mohla DDS uplatniť odplatu za odstupné vo výške určenej podľa dávkového plánu, inak vo výške 5 % aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka ku dňu, ku ktorému sa odstupné vypláca.
Zmluvy uzatvorené od 1. januára 2014
Pre zmluvy uzatvorené od 1. januára 2014 platia nové podmienky. Sporiteľ si môže vybrať len príspevky, ktoré sám odviedol, vrátane výnosov, ale len raz za 10 rokov.
Príspevky, ktoré odviedol zamestnávateľ, zostanú na účte až dovtedy, kým sporiteľ nezačne poberať predčasný dôchodok alebo riadny starobný dôchodok zo Sociálnej poisťovne.
Predčasný výber nie je predčasným dôchodkom. Ide o výber vlastných príspevkov podľa podmienok účastníckej zmluvy a zákona.
Poplatky pri DDS počas prerušenia platieb
Sporitelia v DDS platia rôzne poplatky, ktoré ovplyvňujú ich celkové úspory. Poplatky sa môžu uplatňovať aj vtedy, keď počas PN neprichádzajú na účet nové príspevky.
| Typ poplatku | Popis |
|---|---|
| Poplatok za správu dôchodkového fondu | Platí sa ročne a je vyjadrený percentom z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku vo fonde. |
| Odplata za správu výplatného fondu | Platí sa počas správy výplatného fondu a je nižšia ako poplatok za správu dôchodkového fondu. |
| Odplata za odstupné | Uplatňuje sa pri zrušení zmluvy a jej výška závisí od podmienok zmluvy a dávkového plánu. |
| Odplata za zhodnotenie | Pri niektorých produktoch môže predstavovať podiel z dosiahnutého výnosu. |
Poplatok za správu dôchodkového fondu sa podľa uvedených podmienok môže účtovať aj pri prerušení sporenia. Presná výška poplatku závisí od konkrétnej DDS, dôchodkového fondu a platného sadzobníka.
Daňové zvýhodnenie vlastných príspevkov
Príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie je možné odpočítať od základu dane vo výške, v akej boli v príslušnom zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do 180 eur za rok.
Táto nezdaniteľná časť základu dane sa môže uplatniť iba zo základu dane z príjmov zo závislej činnosti alebo zo základu dane z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, teda z aktívnych príjmov.
Aby si daňovník mohol odpočítať túto nezdaniteľnú časť základu dane, musí príspevky zaplatiť na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013, na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu, alebo na základe zmluvy o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte.
Daňový bonus sa ráta len z príspevkov, ktoré si do tretieho piliera poslal sporiteľ sám, teda nie z príspevkov od svojho zamestnávateľa. Ak sporiteľ počas PN vlastné príspevky neplatí, za toto obdobie si nemá čo uplatniť ako preukázateľne zaplatený vlastný príspevok.
Ak bol daňovníkovi vyplatený predčasný výber a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si uplatnil zníženie základu dane o zaplatené príspevky na DDS, je povinný zvýšiť základ dane o sumu zaplatených príspevkov na DDS, o ktorú si v predchádzajúcich obdobiach znížil základ dane, a to do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená.
DDS pre SZČO počas PN
Účastnícku zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou môže uzatvoriť zamestnanec alebo fyzická osoba, ktorá dovŕšila najmenej 18 rokov veku, napríklad samostatne zárobkovo činná osoba.
Ak ste SZČO, tretí pilier je dobrovoľná forma dlhodobého sporenia. Príspevky SZČO do DDS nie sú automaticky viazané na príspevok zamestnávateľa, pretože živnostník zamestnávateľa nemá.
Podnikatelia majú nárok na nemocenskú dávku, ak platia sociálne odvody a splnia zákonom stanovené podmienky. Pri SZČO sa nesleduje, či počas práceneschopnosti dosahujú príjem, musia však dodržiavať liečebný režim.
Počas PN SZČO nemusí platiť odvody na nemocenské poistenie za obdobie, v ktorom trvá vylúčenie povinnosti platiť poistné. Táto skutočnosť však sama osebe nemení pravidlá platenia príspevkov do DDS.
Výplata dávok z DDS
Dávky doplnkového dôchodkového sporenia sú zdaňované podľa zákona o dani z príjmov. Zdaňujú sa výnosy zrážkovou daňou, ktorú odvádza doplnková dôchodková spoločnosť.
Jednotlivé dávky sa pri výplate zdaňujú tak, že z príslušnej dávky sa odpočítajú všetky zaplatené príspevky a rozdiel, teda výnosy, sa zdaňujú.
Sporiteľom, ktorí uzavreli účastnícku zmluvu od 1. januára 2014, sa z doplnkového dôchodkového sporenia môže vyplácať doplnkový starobný dôchodok, doplnkový výsluhový dôchodok, jednorazové vyrovnanie a predčasný výber vlastných príspevkov raz za 10 rokov.
Zvolená doba výplaty sa už následne nedá meniť. Ak si zvolíte krátku dobu výplaty, budete dostávať pomerne viac peňazí, ale iba krátke obdobie.
Akonáhle prejdete do výplatnej fázy, na vašu účastnícku zmluvu už nebude možné posielať príspevky. Ak by ste však boli pracujúci dôchodca, ktorému zamestnávateľ prispieva na DDS, oplatí sa vám uzatvoriť novú účastnícku zmluvu.
Praktický postup pri stabilizácii platieb
- Skontrolujte účastnícku zmluvu a pravidlá DDS týkajúce sa prerušenia alebo pokračovania v platení.
- Overte si v zamestnávateľskej alebo kolektívnej zmluve, či zamestnávateľ prispieva počas PN.
- Rozhodnite sa, či budete počas PN pokračovať vo vlastných príspevkoch.
- Overte si, či je možné po skončení PN doplatiť vynechané príspevky.
- Počítajte s tým, že poplatok za správu dôchodkového fondu môže pokračovať aj bez nových vkladov.
- Pri predčasnom výbere skontrolujte dátum uzatvorenia zmluvy a pravidlá pre vlastné a zamestnávateľské príspevky.
- Pri uplatňovaní daňového zvýhodnenia uchovajte doklady o vlastných preukázateľne zaplatených príspevkoch.
Stabilita platieb do DDS počas PN teda závisí predovšetkým od zmluvných podmienok. Samotná PN zmluvu neruší, ale môže dočasne zastaviť príspevky zamestnanca aj zamestnávateľa, pričom poplatky za správu a pravidlá výberu môžu zostať zachované.