Diskusný príspevok: charakteristika, kompozícia a prezentácia

Diskusný príspevok je forma ústneho alebo písomného prejavu, ktorá patrí do rečníckeho štýlu. Slúži na vyjadrenie vlastného názoru, stanoviska alebo reakcie k určitej téme v rámci širšej diskusie.

Diskusný príspevok patrí medzi žánre rečníckeho štýlu. Ide však o hybridný žáner, ktorý kombinuje prvky rečníckeho a náučného štýlu. Využíva najmä výkladový slohový postup s dôrazom na argumentáciu, pričom v určitých častiach môžu prevažovať úvahové prvky.

Čo je diskusný príspevok

Diskusný príspevok je akousi reakciou, vyjadrením názoru jednotlivca na niečo, čo bolo spomenuté v referáte, prednáške alebo inom diskusnom príspevku, prípadne doplnením toho, čo už odznelo. Môže byť vopred pripravený, ale aj nepripravený, spontánny.

Diskusný príspevok patrí do rečníckeho štýlu a vyjadruje vlastný názor účastníkov diskusie. Musí byť stručný a vecný. Môže riešiť problém ako celok alebo jeho časť.

Súhrn všetkých diskusných príspevkov sa nazýva diskusia. Diskusia sa realizuje v malej skupine ľudí, ktorá si vymieňa názory, prípadne hodnotí prednesené myšlienky na porade, seminári, konferencii, schôdzi alebo v parlamente.

Diskusia je súčasťou programu schôdze, zasadania, pracovného stretnutia alebo pracovného seminára. Diskusia sa organizuje preto, aby sa našli čo najlepšie riešenia problému, ktorý sa týka väčšieho okruhu ľudí.

Diskusia je zvyčajne riadená vedúcim diskusie. Vedúci diskusie nastolí problém a vyzýva jednotlivých diskutujúcich, aby prezentovali svoj názor. Vedie ju človek poverený vedením schôdze, dáva diskutujúcim slovo a dbá na to, aby prebiehala kultivovane.

Po odznení príspevkov vedúci sumarizuje - zhŕňa výsledky, napríklad pomenúva problém, na ktorom sa diskutujúci nezhodli.

Miesto diskusného príspevku medzi slohovými útvarmi

Diskusný príspevok je hybridný žáner, ktorý v sebe spája prvky rečníckeho a náučného štýlu. Používa najmä výkladový slohový postup s dôrazom na argumentáciu.

V určitých častiach však môžu prevažovať úvahové prvky. Text môže obsahovať aj krátke prerozprávanie zážitku, ktoré autor využije ako argument, alebo opis udalostí.

Diskusný príspevok má subjektívno-objektívny ráz. Autor je síce subjektívny, pretože používa prvú osobu jednotného čísla alebo prípadne prvú osobu množného čísla a vyjadruje svoj názor, no zároveň sa opiera o objektívne fakty.

Autor hodnotí určitý problém alebo jav, pričom využíva aktuálne poznatky o danej problematike. Objasňuje, vysvetľuje, vyjadruje svoj názor a zaujíma určité stanovisko, ktoré však musí byť podložené rozumnými argumentmi.

Autor sa snaží presvedčiť prijímateľa o pravdivosti svojich tvrdení. Pri dokazovaní tvrdení sa využíva citácia, štúdium materiálov, argumenty podložené odbornou literatúrou, porovnanie alebo príklad.

Diskusný príspevok ako rečnícky útvar

Ide o útvar rečníckeho štýlu, preto sa využívajú kratšie a jednoduchšie vety. Adresátom je skupina poslucháčov a text nie je napísaný tak, aby sa k nemu poslucháč mohol kedykoľvek vrátiť.

Ak je veta dlhá a má komplikovanú stavbu, poslucháč ju nemusí zachytiť a môže stratiť pozornosť. Jazyk diskusného príspevku by mal byť preto jasný, presný a zrozumiteľný.

Rešpektuje sa princíp zdvorilosti. Autor prejavuje úctu prijímateľovi dôsledným výberom výrazových prostriedkov, nepoužíva nespisovné a vulgárne slová a neznevažuje názory, činy ani vlastnosti iných.

Autor by nemal znevažovať ani myšlienky predchádzajúceho rečníka. Súčasťou kultivovaného prejavu je poďakovanie za udelené slovo alebo za pozornosť.

Kontakt s publikom sa udržiava prostredníctvom opakovaného oslovenia. Dôležitá je sugestívnosť, teda snaha rečníka pôsobiť na city poslucháča.

Subjektívno-objektívny charakter

Autor používa prvú osobu jednotného čísla, prípadne prvú osobu množného čísla, ale súčasne využíva aktuálne poznatky o danej problematike.

Prvá osoba množného čísla sa použije len vtedy, ak autora konkrétna skupina poverila, aby za ňu hovoril. Nepatrí sa ukrývať za anonymných ľudí.

Príklady oprávneného použitia prvej osoby množného čísla sú vyjadrenia typu „my - učitelia“ alebo „my - študenti“. Ak autor hovorí iba za seba, mal by používať prvú osobu jednotného čísla.

Na vyjadrenie vlastného stanoviska možno použiť formulácie:

• Myslím si, že…
• Dovolím si tvrdiť…
• Rád by som vyzdvihol…
• Ja vidím príčiny v…
• Dovoľte mi skonštatovať…
• Podľa mňa je…
• Zdá sa mi…
• Domnievam sa…
• Podľa mojej mienky…
• Nazdávam sa…
• Môj názor je…

Kompozícia diskusného príspevku

Každý dobrý diskusný príspevok by mal mať jasnú štruktúru, ktorá uľahčuje pochopenie a sledovanie autorových myšlienok. Efektívny diskusný príspevok má jasnú štruktúru, ktorá pomáha udržať pozornosť publika a zrozumiteľne prezentovať myšlienky.

1. Oslovenie

Oslovenie rešpektuje princíp zdvorilosti. Pri jeho tvorbe dodržiavame spoločenskú hierarchiu a prihliadame na konkrétnu komunitu, ktorej je príspevok určený.

Najčastejšie sa píše s výkričníkom. Oslovenie môžeme v texte niekoľkokrát zopakovať, uprostred vety je však oddelené čiarkami.

Príklady oslovení:

• Vážení prítomní!
• Vážená pani učiteľka, milí spolužiaci!
• Vážení členovia rady školy!
• Vážené dámy, vážení páni!
• Milí poslucháči!

Oslovenie „Vážení prítomní!“ používame najmä vtedy, keď vzhľadom na nejasné zadanie nevieme vymyslieť iné vhodné oslovenie.

2. Nadviazanie na tému alebo predchádzajúce vystúpenie

Úvodná časť nadväzuje na to, čo zaznelo v referáte, prednáške, predchádzajúcom diskusnom príspevku alebo pri kontrole uznesení. Platí zásada, že sa diskutuje k tomu, čo je na programe schôdze.

V úvode treba povedať, o čom budeme hovoriť, akého problému sa príspevok týka a prečo sme sa rozhodli zapojiť do diskusie.

Vhodné formulácie pri nadväzovaní:

• Chcem sa aj ja vyjadriť k slovám, ktoré tu pred chvíľou povedal náš kolega.
• Nedá mi, aby som nedoplnil referát XY o to, čo malo byť najdôležitejším bodom referátu.
• Nemôžem nechať bez povšimnutia tvrdenia môjho predrečníka.
• Dovoľte mi, aby som sa aj ja zapojil do diskusie o…
• Cítim potrebu zareagovať na…
• Dovoľte mi vyjadriť sa k…
• Dovoľte, aby som aj ja nadviazal na prednášku.

Pri nadväzovaní môže autor okamžite zaujať stanovisko a vyjadriť súhlas alebo nesúhlas s predchádzajúcim názorom.

• Aj napriek spomenutým argumentom si dovolím s vami nesúhlasiť, pretože…
• Nie som presvedčený o tom, že…
• Nemôžem súhlasiť s názorom, že…
• Dovolím si s vami nesúhlasiť…
• Ja si na rozdiel od môjho predrečníka myslím…
• Ďalší dôvod, prečo sa rozchádzam s názorom predchádzajúceho diskutujúceho…

Ak s niekým súhlasíme alebo nesúhlasíme, udržujeme kontakt s jeho názorom v celom texte. Nestačí uviesť nesúhlas iba v jednej vete a ďalej už naň nereagovať.

Vo vedeckom diskusnom príspevku často absentuje časť nadviazania, pretože všetci účastníci sú oboznámení s témou vedeckej konferencie a môžu si pripraviť svoje príspevky aj rôzne materiály.

V diskusnom príspevku nemusí autor, ale môže, reagovať na konkrétny jazykový prejav, ktorý zaznel bezprostredne pred jeho vystúpením.

3. Vyjadrenie vlastného názoru

Táto časť má veľa spoločných znakov s výkladom alebo úvahou. Diskutujúci vysvetľuje svoj názor, argumentuje, odvoláva sa na literatúru a cituje.

Jadro predstavuje hlavnú časť príspevku, kde autor vyjadruje svoj názor na daný problém. V jadre stručne opisuje problém, uvažuje, vysvetľuje, hovorí za seba a prezentuje svoje názory.

Autor musí vedieť, čo chce povedať a k čomu chce dospieť. Podstatnou časťou má byť osobné vyjadrenie, v ktorom autor vysvetľuje svoj osobný názor.

Jadro diskusného príspevku má dve hlavné zložky:

1. Výklad - autor vysvetľuje svoj názor, argumentuje, presviedča dôkazmi, odvoláva sa na literatúru, cituje a využíva aktuálne poznatky o danej problematike.
2. Úvaha - autor používa subjektivizujúce slová, vyjadruje vlastné hodnotenie problému a hovorí vždy za seba.

S cieľom presvedčiť poslucháča o svojom názore treba dodržiavať nadväznosť myšlienok a logické zdôvodňovanie a argumentovanie.

4. Záverečná časť

V záverečnej časti príspevku autor sumarizuje svoje hlavné body a uzatvára diskusiu. Môže zhrnúť hlavné myšlienky, vyzvať k ďalšiemu premýšľaniu alebo zdieľať osobné závery a úvahy.

Záver môže obsahovať zhrnutie základnej myšlienky, vyslovenie priania alebo presvedčenia, poďakovanie, výzvu, posolstvo alebo odkaz.

Záverečná časť môže mať historizujúci alebo výchovný charakter. Môže obsahovať výzvu na záver, zdôraznenie významu navrhovaných aktivít alebo riešení.

V závere stručne zhrňte svoje hlavné body a prípadne navrhnite riešenie problému. Na záver môžete zopakovať oslovenie a formulovať výzvu.

5. Poďakovanie za slovo alebo pozornosť

Poďakovanie za slovo je osobitná súčasť diskusného príspevku. Na rozdiel od slávnostného prejavu, kde poďakovanie nemá byť, v diskusii by malo byť, pretože nám niekto slovo udelil a pozval nás za rečnícky pult.

Záverečná formulka sa používa len vtedy, keď rečníkovi bolo udelené slovo, niekto ho vyzval alebo ohlásil jeho meno. Vo voľnej, neriadenej diskusii sa formulka nepíše.

Možné záverečné formulácie:

• Ďakujem za slovo.
• Ďakujem Vám za pozornosť.
• Ďakujem za možnosť vyjadriť sa k problému.
• Ďakujem za pozornosť.

Jazyk a štýl diskusného príspevku

Jazyk diskusného príspevku by mal byť jasný, presný a zrozumiteľný. Treba používať jednoduché a priame formulácie.

Vyhnite sa odborným termínom a zložitým vetám, ak nie sú nevyhnutné. Štýl by mal byť vecný a argumentačný, ale zároveň prístupný a zaujímavý pre čitateľa alebo poslucháča.

Pri tvorbe diskusného príspevku je dôležité tvorivé využitie lexiky, jazykových a mimojazykových prostriedkov typických pre rečnícky štýl.

Možno používať presvedčovacie prvky, napríklad rečnícke otázky, citovo zafarbené slová a umelecké prostriedky, ako sú metafory a metonymie.

Vhodné sú aj opakovanie slov, antonymá, synonymá, kontrast a ustálené spôsoby vyjadrovania. Kontrast môže byť vyjadrený napríklad obrazom „na hranici, ktorá nerozdeľuje, ale spája“.

Lexika

Vo výkladovej časti sa uplatňuje objektívny prístup autora a využíva sa pojmovosť. V úvahovej časti sa uplatňuje subjektívny prístup autora, používajú sa prídavné mená, expresívne slová a rečnícke otázky.

Syntax

Vo výkladovej časti sa používajú zložené súvetia, najmä príčinno-následkové alebo príčinno-dôsledkové, a polovetné konštrukcie s príčastím alebo prechodníkom.

V úvahovej časti sa využíva pestrá modalita viet, teda oznamovacie, opytovacie, zvolacie a želacie vety.

Argumentácia v diskusnom príspevku

Argumenty musia byť jasné, logické a dobre podložené. Pri písaní diskusného príspevku je dôležité podporiť tvrdenia dôkazmi, príkladmi alebo odkazmi na relevantné zdroje.

Argumentom môže byť citácia, príklad, porovnanie, osobná skúsenosť, odborný poznatok alebo krátke rozprávanie. Krátky príbeh môže autor využiť ako argument alebo ako spôsob, ktorým priblíži problém poslucháčom.

Pri písaní diskusného príspevku je dôležité byť otvorený názorom ostatných. Uvádzajte argumenty alebo názory protistrany a reagujte na ne s úctou a porozumením.

Uznanie a vyvrátenie protiargumentov je kľúčové pre silný diskusný príspevok. Aj keď s niekým nesúhlasíte, vyjadrujte sa k nemu s úctou a rešpektom.

Autor nemá znevažovať celú skupinu ľudí na základe jednej skúsenosti. Názor protistrany treba predstaviť presne a reagovať naň vecne.

Ako napísať diskusný príspevok krok za krokom

1. Výber témy a príprava

Začnite tým, že si vyberiete tému alebo otázku, o ktorej chcete diskutovať. Téma by mala byť zaujímavá a relevantná pre cieľovú skupinu alebo diskusnú platformu, na ktorej budete príspevok zdieľať alebo pred ktorou budete daný príspevok prezentovať.

Pred začatím písania diskusného príspevku si môžete vytvoriť návrh alebo plán, ktorý vám pomôže organizovať myšlienky a štruktúrovať príspevok.

Premyslite si hlavnú myšlienku alebo argument, ktorý chcete predstaviť, a podrobnosti, ktoré ho podporujú. Musíte vedieť, čo chcete povedať a k čomu chcete dospieť.

2. Príprava úvodu

Úvod by mal prilákať pozornosť poslucháča a zaujať ho. Môžete začať otázkou, zaujímavým faktom, príbehom alebo citátom, ktorý sa vzťahuje k téme vášho príspevku.

V úvode nadviažte na predchádzajúci príspevok alebo vysvetlite, prečo ste sa rozhodli zapojiť do diskusie. Ak nenadväzujete na predchádzajúci príspevok, povedzte, o čom budete hovoriť a akého problému sa chcete dotknúť.

Príklad úvodnej formulácie: „Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k návrhu na zavedenie povinných školských uniforiem na našej škole.“

3. Prezentácia argumentov

V hlavnej časti príspevku predstavte svoje hlavné argumenty alebo názory a podporujte ich dôkazmi, príkladmi alebo odkazmi na relevantné zdroje.

Uistite sa, že vaše argumenty sú jasné, logické a dobre podložené. Ak chcete vyjadriť svoje osobné stanovisko alebo názor na danú tému, urobte to jasne a presne.

Uveďte aj názory protistrany a reagujte na ne s úctou a porozumením. Takýto postup umožní poslucháčom sledovať nielen vaše stanovisko, ale aj širší kontext problému.

4. Formulovanie záveru

V záverečnej časti príspevku sumarizujte svoje hlavné body a uzavrite diskusiu. Môžete zhrnúť hlavné myšlienky, vyzvať k ďalšiemu premýšľaniu alebo zdieľať osobné závery či úvahy.

V závere stručne zhrňte svoje hlavné body a prípadne navrhnite riešenie problému. Záver môže obsahovať aj výzvu alebo zdôraznenie významu navrhovaných riešení.

5. Kontrola a úpravy

Pred zverejnením či prezentovaním svojho diskusného príspevku si ho prečítajte a prekontrolujte pravopisné a gramatické chyby.

Uistite sa, že váš príspevok je jasný, zrozumiteľný a dobre štruktúrovaný. Skontrolujte, či sa drží zadanej témy, či obsahuje vlastné hodnotenie problému a či sú argumenty dostatočne podložené.

Vnútorná forma diskusného príspevku

Obsah diskusného príspevku by mal spĺňať niekoľko základných kritérií. Príspevok by sa mal držať zadanej témy a relevantne na ňu reagovať.

Nemal by sa rozptyľovať do irelevantných detailov. Môže riešiť problém ako celok alebo iba jeho časť, vždy však musí byť zrejmé, aké stanovisko autor zastáva.

Príspevok by mal obsahovať vlastné hodnotenie problému s využitím aktuálnych poznatkov o danej problematike. Ide o subjektívno-objektívny prístup.

• dodržanie témy;
• vlastné hodnotenie problému;
• subjektívna interpretácia objektívnych faktov;
• použitie prvej osoby jednotného alebo množného čísla;
• tvorivé využitie lexiky;
• použitie presvedčovacích prvkov;
• jasné a zrozumiteľné formulácie;
• logická argumentácia;
• rešpektovanie odlišných názorov;
• dodržanie kompozície;
• pravopisná a gramatická správnosť.

Najčastejšie chyby pri písaní

Nedostatočná jasnosť a zrozumiteľnosť

Ak nie je váš príspevok jasný a zrozumiteľný, môže sa stať, že ostatní účastníci diskusie nebudú schopní pochopiť vaše stanovisko alebo argumenty.

Nedostatočná podpora tvrdení

Je dôležité podporiť svoje tvrdenia a argumenty dôkazmi, príkladmi alebo odkazmi na relevantné zdroje. Bez primeraného dôkazového materiálu môže váš príspevok pôsobiť slabšie a menej presvedčivo.

Nerešpektovanie iných stanovísk

Pri diskusii je dôležité byť otvorený názorom a perspektívam ostatných. Nesprávne prezentované alebo znevažované názory protistrany môžu viesť ku konfliktom a znehodnocovať kvalitu diskusie.

Nedostatočná reakcia na komentáre

Ak zverejníte diskusný príspevok a ostatní účastníci začnú komentovať, dôležité je reagovať na tieto komentáre a zapojiť sa do dialógu.

Ignorovanie komentárov môže pôsobiť nezainteresovane a znížiť vašu dôveryhodnosť.

Chýbajúca štruktúra

Príspevok by mal byť dobre štruktúrovaný s jasným úvodom, hlavnou časťou a záverom. Chýbajúca štruktúra môže viesť k zmätku a ťažkostiam pri sledovaní vašich argumentov.

Pravopisné a gramatické chyby

Pravopisné a gramatické chyby môžu odviesť pozornosť od obsahu vášho príspevku a zhoršiť celkový dojem.

Nedostatočná príprava

Ak sa vám nedarí dostatočne pripraviť na diskusiu alebo ste nedostatočne informovaný o téme, o ktorej diskutujete, váš príspevok môže byť povrchný alebo neinformatívny.

Praktické tipy pre písanie a prezentovanie

• Buďte stručný a vecný: Diskusný príspevok by mal byť stručný a zameraný na podstatu veci.
• Dbajte na logickosť textu: Dodržte členenie textu na oslovenie, úvod, jadro, záver a poďakovanie.
• Používajte aktívny jazyk: Aktívny jazyk je priamejší a presvedčivejší ako pasívny jazyk.
• Uvádzajte príklady: Ilustrujte svoje tvrdenia konkrétnymi príkladmi zo života alebo z literatúry.
• Používajte citáty: Citáty môžu pomôcť presvedčiť poslucháčov.
• Využívajte rečnícke otázky: Rečnícke otázky podnecujú a motivujú poslucháčov.
• Rešpektujte názory ostatných: Aj keď s niekým nesúhlasíte, vyjadrujte sa k nemu s úctou a rešpektom.
• Buďte konštruktívni: Snažte sa prispieť k debate a ponúknuť nové pohľady na vec.
• Precvičujte si prejav: Ak budete prezentovať svoj diskusný príspevok ústne, precvičujte si ho, aby ste sa cítili sebavedomo a plynulo.
• Kontrolujte text: Pred prezentovaním si prečítajte príspevok a odstráňte pravopisné a gramatické chyby.

Diskusný príspevok nie je len o tom, čo hovoríte, ale aj o tom, ako to hovoríte. Buďte sebavedomí, ale nie arogantní.

Druhy diskusie

Rozhodovacia alebo administratívna diskusia

Je to výmena názorov na určitú tému s cieľom dospieť k jednotnému záveru, dohode alebo kompromisu na základe vzájomných ústupkov.

Na záver sa hlasuje o väčšinovom názore. Príkladom môže byť diskusia v triede o tom, kam pôjdete na výlet, pričom na záver musíte odhlasovať väčšinový názor.

Vedecká diskusia

Vedecká diskusia má poznávací zámer a nehlasuje sa v nej za väčšinový názor. Výstupom z vedeckej konferencie je zborník príspevkov, ktorý slúži ako študijný materiál pre mnoho ľudí.

Vo vedeckom diskusnom príspevku často absentuje časť nadviazania, pretože všetci účastníci sú oboznámení s témou vedeckej konferencie a môžu si pripraviť svoje príspevky a nachystať rôzne materiály.

Diskusný príspevok na maturitnej skúške

Pri písomnej maturitnej skúške žiak nemá k dispozícii odborné pramene, z ktorých by mohol čerpať, preto pracuje len s tým, čo má o danej problematike naštudované.

Zostáva teda len na všeobecnej úrovni a využíva menej účinnú argumentáciu. Má k dispozícii málo faktov a v takom prípade môže využívať úvahové výrazové prostriedky, najmä syntaktické otázky, zamyslenie sa nad uvedenými faktmi alebo nedokončenú výpoveď.

Pri maturitnom diskusnom príspevku je dôležité dodržať tému, kompozíciu, kultivovaný jazyk, vlastné stanovisko, argumentáciu a primeraný záver.

Témy diskusných príspevkov z minulých rokov

Príklady tém na diskusný príspevok

• Základný zdravotnícky výcvik by mal byť povinný.
• Sociálne siete - náš sluha či pán?
• Spolužitie človeka a zvieraťa.
• Dôležitosť prezidentských volieb.
• Vplyv politiky na život občanov.
• Od septembra v školách po novom.
• Rodičia a deti.
• Vážení členovia rady školy!
• Dom bez kníh je ako telo bez duše.
• Zachráňme lesy.
• Umenie dokáže človeka zmeniť.
• Rodičia a deti - detské domovy a domovy dôchodcov.
• Jeden deň bez zlozvyku alebo zlozvykov!

Vzor diskusného príspevku: Lesk a bieda študentského života

Vážená pani učiteľka, milí spolužiaci!

Chcel by som sa pripojiť k diskusii a vyjadriť svoj názor na tému „Lesk a bieda nášho študentského života“, ktorá je iste pre vás i pre mňa veľmi zaujímavá. Podľa mojej mienky sú výhody a nevýhody študentského života odlišné u každého študenta.

Závisia hlavne od rodičov a materiálneho zabezpečenia. Dôležitá je škola, ktorú žiak navštevuje, a aj vek zohráva významnú úlohu. Nepochybne sa v nich však odráža prístup študenta k povinnostiam, škole a životu.

Sú študenti, pre ktorých je celý svet gombička. Patria tam najmä bohaté, rozmaznané deti podnikateľov a inak vysoko postavených rodičov. Ak si niečo doma „zaspievajú“, majú to okamžite ako na podnose.

Preto si mnohí z nich myslia, že to tak bude stále. Z toho vyplýva aj prístup k škole a povinnostiam. Nemôžeme však hádzať všetkých do jedného vreca.

Tí, ktorí majú dobrú výchovu a sú oboznámení s problémami v dospelom svete skoro odmalička, zodpovednejšie pristupujú ku všetkým úlohám. Ich zoznam výhod a nevýhod sa výrazne mení a niektoré položky v ňom nadobúdajú iný význam.

Mnohí študenti si myslia, že ich život bude jednoduchší, voľnejší a zábavnejší, keď vyrastú a dospejú. Mýlia sa však. Málokto si spomenie, ako sme nenávideli chodenie do materskej škôlky a tešili sa na nástup do školy.

Potom sme to však oľutovali. Mysleli sme si, že učivo na základnej škole je príliš ťažké a učitelia chcú od nás príliš veľa. Keď sa nad tým teraz zamyslíme, mnohí by sa radi vrátili k starému dobrému učivu, ktoré sa skôr podobalo rozprávkam.

A tak to je aj teraz. Krásu terajšieho študentského života si uvedomíme, až keď budeme starší. Ľudia hovoria, že teraz prežívame najkrajšie roky svojho života.

Možno to hovoria preto, lebo si z celého školského života na toto obdobie spomínajú najlepšie. A možno preto, lebo je to pravda. Čím budeme starší, bude zoznam výhod rásť, zoznam nevýhod však bude rásť mnohokrát rýchlejšie.

Užívajme si preto náš terajší život a prežívajme ho čo najlepšie.

Ďakujem za pozornosť.

Odporúčaná odborná literatúra

• WEIDLEROVÁ, A. - WEIDLER, E.: Sloh na dlani. Druhé vydanie. Bratislava: Príroda, 2005. ISBN 80-07-01332-6.
• HINCOVÁ, K. - HÚSKOVÁ, A.: Slovenský jazyk pre 1.-4. ročník stredných škôl. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2008. ISBN 978-80-10-01557-3.
• CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. Bratislava: Enigma, 2010, 369 s. ISBN 978-80-89132-93-5.
• CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: Enigma Publishing, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
• CALTÍKOVÁ, M. - POLAKOVIČOVÁ, A. - ŠTARKOVÁ, Ľ.: Stredoškolské písomné práce zo slovenského jazyka. Nitra: Enigma Publishing, 2010. ISBN 978-80-89509-02-7.
• CALTÍKOVÁ, M. - LAUKOVÁ, Z. - POLAKOVIČOVÁ, A. - ŠTARKOVÁ, Ľ.: Slovenský jazyk pre stredné školy 4 - učebnica. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2014. ISBN 978-80-8120-630-6.
• PAPUGA, J.: Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019. ISBN 978-80-971287-5-3.

tags: #diskusny #prispevok #prezentacia