Dobrovoľné nemocenské poistenie umožňuje získať nárok na nemocenské, tehotenské, materské a ošetrovné aj osobe, ktorá nemá povinné nemocenské poistenie. Pri výpočte sa vychádza zo zvoleného vymeriavacieho základu a sadzby 4,4 % na nemocenské poistenie, pričom SZČO sa nemôže prihlásiť iba na nemocenské poistenie, ale musí si vybrať jeden z povolených balíkov dobrovoľného sociálneho poistenia.
V roku 2025 bol minimálny vymeriavací základ 715 eur a maximálny vymeriavací základ 15 730 eur. Samotné nemocenské poistenie preto predstavovalo najmenej 31,46 eura mesačne a najviac 692,12 eura mesačne, no skutočná celková platba bola vyššia, pretože balík obsahoval aj ďalšie druhy poistenia.
Čo je dobrovoľné nemocenské poistenie
Sociálne poistenie sa skladá z piatich častí: nemocenského poistenia, z ktorého sa vyplácajú dávky počas dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva, materstva a ošetrovania, dôchodkového poistenia, z ktorého sa vyplácajú starobné a invalidné dôchodky, poistenia v nezamestnanosti, z ktorého sa vyplácajú dávky v prípade straty príjmu v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti, úrazového poistenia, z ktorého sa vyplácajú dávky v prípade poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania, garančného poistenia, z ktorého sa vyplácajú dávky v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a iné.
Sociálne poistenie je povinným verejnoprávnym poistením, ktoré predstavuje najrozsiahlejšiu časť systému sociálneho zabezpečenia občanov. Sociálne poistenie je založené na platení odvodov a poberaní dávok v konkrétnych životných situáciách, čím štát zabezpečuje nielen ochranu veľkej časti obyvateľstva pred mnohými rizikami, ale aj prerozdeľovanie dôchodkov v národnom hospodárstve.
Za zamestnanca odvádza všetkých päť zložiek sociálneho poistenia zamestnávateľ. Ako SZČO povinne odvádzate iba prvé dve zložky a ich platenie si strážite sami.
Dobrovoľne poistená osoba si môže určiť vymeriavací základ, z ktorého bude platiť poistné na dobrovoľné poistenie. Výška sadzieb pre výpočet odvodov sociálneho poistenia závisí od toho, kto je platcom tohto poistenia.
Kto môže využiť dobrovoľné nemocenské poistenie
Súčasne dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou a dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti, môže byť fyzická osoba, ktorá spĺňa nasledovné podmienky:
- dovŕšila 16 rokov veku,
- má na území SR trvalý pobyt ako občan SR, alebo prechodný pobyt alebo trvalý pobyt ako cudzinec,
- nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
- nie je poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku,
- nie je povinne nemocensky poistená.
Podmienkou je tiež, aby osoba nebola povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO. To znamená, že sa zamedzuje súbeh povinného nemocenského poistenia s dobrovoľným nemocenským poistením.
Dobrovoľne poistiť sa môže každá fyzická osoba, ktorá má viac ako 16 rokov, má trvalý alebo prechodný pobyt v SR a nie je povinne nemocensky poistená.
Prečo SZČO nemôže platiť iba nemocenské poistenie
Pozor: SZČO sa nemôže prihlásiť len na dobrovoľné nemocenské poistenie, ale môže využiť len niektorý z nasledujúcich dvoch balíkov dobrovoľného sociálneho poistenia obsahujúci dobrovoľné nemocenské poistenie:
- dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie,
- dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.
Preto je potrebné počítať s tým, že celkové mesačné platby dobrovoľného poistenia budú zvýšené aj o tieto druhy poistenia.
Pri balíku dobrovoľného nemocenského a dôchodkového poistenia dobrovoľne poistená osoba mesačne platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.
Pri balíku, ktorý obsahuje aj dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti, dobrovoľne poistená osoba mesačne platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity.
Dobrovoľné nemocenské poistenie a povinné poistenie SZČO
SZČO však povinne odvádzajú sociálne poistenie až od dosiahnutia určitej hranice príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Dovtedy žiadne sociálne poistenie povinne neplatia.
Napríklad povinné sociálne poistenie SZČO vzniká od 1. júla 2025 tým, ktorí za kalendárny rok 2024 dosiahli príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 8 580 eur.
Ako SZČO máte nárok na výplatu nemocenských dávok len vtedy, ak si naň povinne alebo dobrovoľne prispievate. Pretože nemocenské poistenie do dosiahnutia určitej hranice príjmov nie je povinné, veľa podnikateľov ho nehradí.
Málokto si ale uvedomuje, že mu v tom prípade zaniká nárok na nemocenské, tehotenské, materské a ošetrovné.
Prihlásenie na dobrovoľné poistenie
Aby ste mohli čerpať dávky z nemocenského poistenia, musíte sa naň prihlásiť v pobočke Sociálnej poisťovne, pod ktorú patríte podľa miesta trvalého pobytu.
Na webových stránkach Sociálnej poisťovne si nájdite formulár Registračný list FO a Vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby.
Tie vyplníte a buď ich prinesiete na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne osobne, odošlete poštou alebo elektronicky prostredníctvom portálu.
Vymeriavací základ je ňou určená suma v rozmedzí minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu.
Dobrovoľné poistenie zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr však odo dňa podania odhlášky a odo dňa, v ktorom nie sú splnené podmienky pre súčasné dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.
Dobrovoľné poistenie zaniká aj od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie, ak za dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace nebolo zaplatené poistné na toto poistenie vôbec, najneskôr do konca tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie.
Výpočet poistného podľa vymeriavacieho základu
Poistné na dobrovoľné nemocenské poistenie sa vypočíta ako 4,4 % zo zvoleného vymeriavacieho základu.
| Údaj | Hodnota v roku 2025 |
|---|---|
| Minimálny vymeriavací základ | 715 eur |
| Sadzba nemocenského poistenia | 4,4 % |
| Minimálne mesačné nemocenské poistenie | 31,46 eura |
| Maximálny vymeriavací základ | 15 730 eur |
| Maximálne mesačné nemocenské poistenie | 692,12 eura |
V roku 2025 zaplatíte na nemocenskom poistení vždy minimálne 31,46 eura mesačne. Táto čiastka je stanovená na základe minimálneho vymeriavacieho základu 715 eur, ktorý sa vynásobí sadzbou 4,4 %.
Pokiaľ si určíte väčší ako minimálny vymeriavací základ, odvádzate z neho 4,4 %. Avšak maximálny vymeriavací základ v roku 2025 je 15 730 eur, takže na nemocenskom poistení zaplatíte pri sadzbe 4,4 % maximálne 692,12 eura mesačne.
Výška nemocenských dávok je závislá od mesačných platieb dobrovoľného nemocenského poistenia. Inak povedané, čím viac zaplatíte, tým viac dostanete.
Samotné nemocenské poistenie však nie je celkovou mesačnou platbou SZČO, pretože povinný balík obsahuje aj dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.
Vzorec na výpočet nemocenských dávok
Nemocenské sa stanoví z denného vymeriavacieho základu, ktorý sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia.
Rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.
Výška nemocenského je za každý deň od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu a za každý deň od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.
| Obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti | Výška dávky |
|---|---|
| 1. až 3. deň | 25 % denného vymeriavacieho základu |
| Od 4. dňa | 55 % denného vymeriavacieho základu |
Všeobecný postup výpočtu je: najprv sa určí súčet vymeriavacích základov v rozhodujúcom období, potom sa tento súčet vydelí počtom dní rozhodujúceho obdobia a následne sa na jednotlivé dni použije sadzba 25 % alebo 55 %.
Príklad výpočtu nemocenského: Jana
Príklad 1: Kaderníčka Jana si v roku 2025 zlomila ruku a to jej bráni v podnikaní. Lekár určil, že bude na dočasnej pracovnej neschopnosti celkom 60 dní.
V roku 2024 si hradila dobrovoľné nemocenské poistenie z mesačného vymeriavacieho základu 800 eur vo výške 35,20 eura mesačne.
Denný vymeriavací základ Jany je 800 eur x 12 mesiacov / 365 dní = 26,3014 eura (denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor).
Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti dostane Jana nemocenské vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu a od 4. do 60. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti dostane Jana nemocenské vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu.
Spolu teda za celú dobu pracovnej neschopnosti dostane 25 % z 26,3014 eura x 3 dni + 55 % z 26,3014 eura x 57 dní = 844,30 eura (sumy dávok sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nahor).
Príklad výpočtu nemocenského: Marek
Príklad 2: Marek je stolár (SZČO). Kvôli úrazu nemôže vykonávať samostatne zárobkovú činnosť a bude na dočasnej pracovnej neschopnosti po dobu 55 dní.
V roku 2024 si hradil dobrovoľné nemocenské poistenie z mesačného vymeriavacieho základu 750 eur vo výške 33,00 eura mesačne.
Denný vymeriavací základ Mareka je 750 eur x 12 mesiacov / 365 dní = 24,6576 eura (denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor).
Marek bude poberať od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti nemocenské vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu a od 4. do 55. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti nemocenské vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu.
Po dobu trvania pracovnej neschopnosti mu štát vyplatí dohromady iba 25 % z 24,6576 eura x 3 dni + 55 % z 24,6576 eura x 52 dní = 723,80 eura (sumy dávok sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nahor).
Vzhľadom na to, že nemocenské dávky sa vyplácajú mesačne pozadu, môžu v skutočnosti vzniknúť z vyššie uvedených výpočtov v dôsledku zaokrúhľovania určité rozdiely, keďže takto dlhá dočasná pracovná neschopnosť sa bude vyplácať minimálne v dvoch termínoch (za dva mesiace).
Podmienka 270 dní poistenia
Pamätajte, že nárok na niektorú z dávok vyplácanú v rámci nemocenského poistenia vám vzniká až po uplynutí určitej doby, nie odo dňa prihlásenia sa k dobrovoľnému poisteniu, ako si mnohí podnikatelia mylne myslia.
Nárok na čerpanie nemocenského vám vznikne, ak vám vznikla dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti ste boli nemocensky poistený najmenej 270 dní.
Na poberanie ošetrovného musí byť dobrovoľne nemocensky poistená osoba v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na ošetrovné nemocensky poistená najmenej 270 dní.
Pri materskom musíte ako žena pracujúca na SZČO byť nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom.
Podmienkou pre tehotenské je, že žena musí byť nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.
Materské z dobrovoľného nemocenského poistenia
Dobrovoľné poistenie je jedna z možností, ako zabezpečiť nárok na materskú dávku, ak momentálne nemáte povinné nemocenské poistenie.
V deň nástupu na materskú byť nemocensky poistení alebo v ochrannej lehote.
Výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň.
Denný vymeriavací základ na určenie výšky materského sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia.
Rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dôvodu na poskytnutie materského.
Na materskú môžete nastúpiť 8 až 6 týždňov (termín si zvolíte ľubovoľne v tomto rozmedzí) pred očakávaným termínom pôrodu a ak pôrod nastal skôr, tak odo dňa pôrodu.
Nárok na výplatu máte spravidla po dobu 34 týždňov (pri narodení zároveň dvoch alebo viacerých detí až po dobu 43 týždňov a v prípade, že ste osamelá, tak až po dobu 37 týždňov).
Originál tlačiva „Žiadosť o materské“, ktoré vám vystaví a vyplní gynekológ, podajte na miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu.
Tehotenské
Pokiaľ ide o tehotenské, nárok naň vzniká žene pracujúcej na SZČO, ktorá je tehotná.
Výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň.
Denný vymeriavací základ na určenie výšky tehotenského sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia.
Pre tehotenské je určená aj jeho minimálna výška ako 10 % denného vymeriavacieho základu určeného z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie tehotenského.
Minimálna výška tehotenského v roku 2025 je 9,40274 eura na kalendárny deň.
Nárok na tehotenské vzniká od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a zaniká dňom skončenia tehotenstva, teda pôrodom.
Originál tlačiva „Žiadosť o tehotenské“ vám vystaví a vyplní gynekológ na začiatku II. trimestra po dosiahnutí 13. týždňa tehotenstva.
Ošetrovné
Dobrovoľne nemocensky poistená SZČO má nárok na ošetrovné, ak jej vznikla potreba osobného a celodenného ošetrovania chorého príbuzného v priamom rade, chorého dieťaťa, ktoré nie je príbuzný v priamom rade, chorého súrodenca, chorého manžela / chorej manželky alebo chorého rodiča manžela / chorého rodiča manželky, ktorého zdravotný stav si to vyžaduje.
Nárok môže vzniknúť aj pri osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do dovŕšenia 11. roku veku (alebo do dovŕšenia 18. roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom).
Ošetrovné sa môže týkať aj situácie, keď dieťaťu bola nariadená karanténa alebo izolácia, ak predškolské zariadenie alebo škola, ktoré dieťa navštevuje, boli príslušnými orgánmi uzavreté alebo v nich bola nariadená karanténa, alebo ak fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bola jej nariadená karanténa alebo izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.
Ďalšie podmienky vzniku nároku na ošetrovné upravuje § 39 zákona o sociálnom poistení.
Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň.
Denný vymeriavací základ na určenie výšky ošetrovného sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia.
Ako uplatniť jednotlivé dávky
Nemocenské
Žiadať o výplatu nemocenského poistenia nemusíte, ak vám ošetrujúci lekár vystaví elektronickú pracovnú neschopnosť (ePN).
V takomto prípade je záznam automaticky elektronicky odosielaný do Sociálnej poisťovne a nič jej už neoznamujete.
Nedostanete žiadne potvrdenie od lekára, ale prístup k údajom o svojej ePN máte v aplikácii Elektronický účet poistenca.
Ak vám ošetrujúci lekár vystaví papierové Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, žiadosť o nemocenské si uplatníte v miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu predložením II. dielu tohto tlačiva, najlepšie ihneď po jeho vystavení.
Po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti jej do troch dní ešte predložíte IV. diel Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti.
Tehotenské a materské
Originál tlačiva „Žiadosť o tehotenské“ predložte miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu.
Originál tlačiva „Žiadosť o materské“, ktoré vám vystaví a vyplní gynekológ, podajte na miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu.
Ošetrovné
Nárok na uplatnenie ošetrovného sa uplatňuje prostredníctvom tlačiva „Žiadosť o ošetrovné“, ktoré vám vystaví lekár.
Toto tlačivo predložte miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu.
Po skončení potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti vám lekár vystaví tlačivo „Potvrdenie o skončení potreby osobného a celodenného ošetrovania/starostlivosti“, ktoré tiež predložte pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vám vypláca ošetrovné.
Kedy a kam platiť poistné
Poistné sa hradí každý mesiac a je splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.
To znamená, že nemocenské poistenie napr. za október musíte Sociálnej poisťovni zaplatiť do 8. novembra.
Poistné posielajte mesačne na bankový účet svojej pobočky Sociálnej poisťovne.
Čísla účtov jednotlivých pracovísk nájdete na webových stránkach Sociálnej poisťovne.
Po podaní prihlášky na dobrovoľné poistenie vám pobočka Sociálnej poisťovne pridelí aj variabilný symbol, ktorý uvádzate pri platení poistného.
Okrem neho pri platení poistného správne uveďte aj špecifický symbol označujúci obdobie, ku ktorému platba patrí.
Ak budete uhrádzať poistné trvalým príkazom, tak špecifický symbol bude 88.
Výpočet pomocou kalkulačky
Sociálna poisťovňa pripravila nové kalkulačky na výpočet poistného pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby.
Kalkulačky sú zverejnené na webovej stránke Sociálnej poisťovne.
Dobrovoľne poistená osoba si v kalkulačke najprv určí svoj typ dobrovoľne poistenej osoby, zadá svoj vymeriavací základ a kalkulačka jej informatívne vypočíta jednotlivé druhy poistného a ich súčet.
Takto sa dozvie, koľko má celkovo mesačne odvádzať Sociálnej poisťovni.
Upozorňujeme, že výpočet v kalkulačke sociálneho poistenia má informatívny charakter.
Pri výpočte konkrétneho nároku je potrebné zohľadniť dátum vzniku poistenia, rozhodujúce obdobie, počet dní nemocenského poistenia, aktívne trvanie poistenia a prípadné zmeny vymeriavacích základov.

tags: #dobrovolne #nemocenske #poistenie #vypocet