Prečo si dôchodcovia nerozumejú s mladou generáciou

Najčastejšou príčinou nedorozumení medzi dôchodcami a mladou generáciou je rozdielne prežívanie času, skúseností, hodnôt a každodenných podmienok. Starší ľudia žijú viac minulosťou, zo spomienok na obdobie, v ktorom formovali svoje názory, zatiaľ čo mladí ľudia sa sústreďujú na budúcnosť a riadia sa novými pohľadmi.

Rozdiel medzi generáciami však nemusí viesť k trvalému konfliktu. Staří musí uznati, že svět, věda a vše pokračuje, že jsou zde jiné poměry, mladé síly, a jiné pochopení. A ti mladí by měli uznati zase, že doby a poměry, ve kterých jejich rodiče ztrávili svůj věk činnosti, jsou jim proto drahé a svaté a dopřáti jim těch zašlých vzpomínek a »staromodních« náhledů, ustoupiti trochu jeden druhému a tím by se ulehčilo oběma stranám.

Rozdielne životné skúsenosti a predstavy o budúcnosti

Příčinou toho bývá to, že mladí sní o budoucnosti, o kterou se staří bud málo aneb docela nezajímají a v mnohých případech ji nikdy sami nespatří. Starší lidé žijí více minulosti, ze které si stále připomínají výjevy, a způsoby již dávno zašlé a o kterých mladí ničeho nevědí a jestli ti mladí se řídí novými náhledy, tož staří myslí, že jsou přemrštění.

Staří žijí ve vzpomínkách, jak oni před léty dělali a mladí zase v naději do budoucnosti a v spekulaci. Starší generácia si preto často meria súčasnosť podľa toho, čo sama zažila, zatiaľ čo mladí posudzujú svet podľa možností, ktoré prinášajú nové technológie, vzdelávanie, pracovné podmienky a spoločenské zmeny.

Staří lidé zase jsou ve svých náhledech příliš zastaralí a tak se stává často, že jedna ani druhá strana nechce povoliti a proto ta neshoda. Ak mladí odmietnu skúsenosti svojich rodičov a starých rodičov ako prekonané, starší to môžu vnímať ako neúctu; ak zase starší odmietajú nové názory iba preto, že sa odlišujú od ich vlastných predstáv, mladí nadobúdajú pocit, že im nikto nerozumie.

Prečo sa názory generácií tak odlišujú

Starší ľudia vyrastali v iných spoločenských, ekonomických a technologických pomeroch. Veci, ktoré sú pre nich drahé a sväté, vznikali počas ich aktívneho života a sú spojené s úsilím, povinnosťami i osobnými obetami. Mladí ľudia však vyrastajú v podmienkach, v ktorých sa menia pracovné vzťahy, rodinný život, komunikácia aj spôsob získavania informácií.

Za mojich mladých čias to bolo inak… Keď začne senior rozprávať o svojich mladých časoch, väčšinou rozkvitne. To, čo by si nielen vnúčatá, ale aj celá rodina nemala nechať ujsť, je rozhovor o rodinných tradíciách, histórii rodiny, životných lekciách a príbehoch z minulosti.

Týmto spôsobom môžu vnúčatá získať cenné znalosti a múdrosť šedín. Minulosť však môže byť zdrojom porozumenia iba vtedy, ak sa o nej rozpráva ako o skúsenosti, nie ako o jedinom správnom návode na život.

Technológie ako každodenný zdroj napätia

Technológie zmenili spôsob nášho života. A ovplyvňujú aj naše okolie. Stačí sa pozrieť napríklad na generáciu mileniálov, pre ktorých sú technológie prirodzenou súčasťou ich života prakticky od detstva.

Až 34 % Slovákov starších ako 45 rokov sa však spolieha na svoje deti a 55 % slovenských používateľov mladších ako 45 rokov potvrdilo, že sa na nich starší členovia rodiny s prosbou o pomoc pri používaní technológií už niekedy obrátili. Prieskum ukázal, že iba osem percent Slovákov starších ako 45 rokov si myslí, že má dostatočné znalosti o technológiách a dokážu si s prípadnými technologickými problémami poradiť sami.

Zároveň až 64 % používateľov v tejto vekovej skupine vníma technológie ako neoddeliteľnú súčasť svojho života, ktorej sa nedá vyhnúť. Prirodzene sa tak v prípade, keď si nevedia rady, obracajú na svoje dospelé deti.

„Mohol by si mi opraviť internet?“ „…ukázať mi, ako funguje ten cloud?“ alebo „…stiahneš mi bezpečnú aplikáciu na internetbanking?“ Viac ako polovica Slovákov (55 %) mladších ako 45 rokov potvrdila, že sa na nich starší člen rodiny už niekedy obrátil s podobnou otázkou.

Medzi problémy, ktoré najčastejšie sužujú slovenských používateľov, patrí neznalosť technológie cloudu (27 %), schopnosť bezpečne zaobchádzať s online dátami (22 %), schopnosť rozpoznať spam a podvodné e-maily a linky (21 %) a inštalácia bezpečnostnej ochrany (20 %).

Pomoc môže spájať, ale aj unavovať

Zaujímavosťou je, že 62 % z nich cíti povinnosť podať pomocnú ruku. Ale až 11 % respondentov pod 45 rokov priznalo, že sa radšej vyhýba rodinným príslušníkom, ktorí by mohli od nich žiadať technickú pomoc.

Spomedzi krajín v strednej a vo východnej Európe je práve na Slovensku celkom bežné, že sa požiadavky na pomoc stále opakujú. Až 46 % Slovákov pomáha svojim starším rodinným príslušníkom opakovane, zatiaľ čo v Česku to je 41 % a v Maďarsku 40 %. Na porovnanie, svetový priemer je 30 %.

Staršia generácia síce môže mať dobrý úmysel zvládnuť technologické výzvy aj bez pomoci niekoho ďalšieho, nemá však na to potrebné znalosti. Problematika starším ľuďom nie je blízka a na každom rohu na nich číhajú negatívne správy o kybernetických hrozbách, a tak sa v prípade problému väčšinou obracajú na tých, ktorým dôverujú.

Pre niektorých mileniálov sú tieto požiadavky celkom otravné, väčšina však cíti povinnosť poskytnúť rodinným príslušníkom technickú podporu. Opakovaná pomoc sa preto môže meniť na napätie, najmä ak starší človek očakáva okamžité vyriešenie problému a mladší má pocit, že jeho čas a znalosti sa považujú za samozrejmosť.

Rozdielne predstavy o zodpovednosti a peniazoch

Rozdiely medzi generáciami sa netýkajú iba technológií. Mladí dospelí často premýšľajú o budúcnosti iným spôsobom, než predpokladajú staršie generácie. Generáciu Z a mileniálov obvykle ešte nezaťažuje hypotéka ani zvýšené náklady spojené s rodinou a výchovou detí.

Na rozdiel od častých stereotypov mladí podľa prieskumu nežijú zo dňa na deň. Ich finančné správanie naznačuje, že myslia na budúcnosť. Viac ako polovica z nich (52 %) má úspory, ktoré im v prípade výpadku príjmu umožnia vyžiť minimálne tri mesiace.

Vyšší podiel ľudí s finančnou rezervou nameral prieskum len u dôchodcov vo veku 65 až 79 rokov, kde má takúto rezervu 54 % ľudí. Spomedzi všetkých vekových skupín sa na dlhý život cíti pripravených najviac ľudí práve vo veku 18 až 34 rokov.

Až 39 % mladých dospelých verí, že ak sa dožijú 100 rokov, budú mať dostatok finančných prostriedkov. Celoslovenský priemer je 30 %, pričom u ľudí vo veku 65 až 79 rokov táto dôvera klesá na 26 %.

Z pohľadu pripravenosti na dlhý život je práve čas najcennejší. „Pre niekoho, kto má dnes 25 rokov, je dôchodok vzdialený štyridsať rokov. Každý rok sporenia v II. alebo III. pilieri navyše však znamená vďaka zloženému úročeniu vyššie zhodnotenie a celkovo vyšší dôchodok," hovorí Martin Višňovský, člen predstavenstva NN Slovensko a prezident Asociácie doplnkových dôchodkových spoločností.

Finančná neistota dôchodcov

Každý desiaty slovenský senior neplánuje svoje výdavky a nerieši, či vystačí s dôchodkom. Viac ako 35-tisíc dôchodcov je v exekúcii. Podľa nedávneho prieskumu až 10 % ľudí v dôchodkovom veku (viac ako 65 rokov) nijako zvlášť neplánuje, ako vyjde so svojím mesačným príjmom, tvoreným spravidla len starobným dôchodkom.

Peniaze na sporenie si ukladá len sedem percent dôchodcov, zatiaľ čo 25 % si musí celý mesiac zarábať na ďalšie platby. Pritom viac ako dve pätiny oslovených seniorov majú pôžičku alebo úver.

„K hospodáreniu s financiami pristupuje zodpovedne 54 % dôchodcov, ktorí si zo svojho dôchodku najprv odložia peniaze na pravidelné platby či poplatky a potom so zvyškom voľne nakladajú,“ hovorí Jana Žaludová, tlačová hovorkyňa spoločnosti KRUK, ktorá prieskum realizovala.

Plánovanie financií je pritom veľmi dôležité v každom veku, ako napokon ukazuje rastúci počet výplat dôchodkov s exekučnou zrážkou. Počas roku 2018 sa počet slovenských dôchodcov s exekučnou zrážkou pohyboval okolo 35-tisíc, pričom v roku 2013 to bolo mierne nad 23-tisíc.

Dôchodcovia si so sebou často nesú dlhy zo svojho produktívneho veku. „Výnimkou nie sú ani prípady, keď sa seniori zadlžia kvôli svojim deťom alebo vnúčatám, pre ktorých si priamo požičajú peniaze, alebo ručia za ich vlastné nesplatené dlhy.

Mnoho našich klientov sa spoliehalo na dohodu s deťmi, že budú pravidelne splácať svoje záväzky, veľmi často je však realita odlišná,“ doplňuje Jana Žaludová.

Životný štýl starších a mladších ľudí

Názory na to, ako má vyzerať voľný čas, zdravie, zábava a spoločenský život, sa medzi generáciami tiež odlišujú. „Komunita dôchodcov“ vyvoláva obraz kresiel, pečených jedál a celý deň zapnutej televízie.

Komunita Latitude Margaritaville vybudovaná neďaleko ostrova Hilton Head v Južnej Karolíne ho rýchlo vyvracia. „Minulý víkend sa konala tógová párty,“ hovorí obyvateľka Lynette. „Bola tam živá kapela, bol to úlet.“

Barbie, ďalšia z „ambasádorov“ komunity, prirovnáva tamojší život k „druhému začiatku vysokej školy“. Podávajú sa „nápoje na príjazdovej ceste, koktaily na betóne“.

Ak sú obyvatelia Margaritaville reprezentatívnou vzorkou svojej vekovej skupiny, potom večierky v tóge budú znamenať viac než maškarné kostýmy. Zatiaľ čo mladí ľudia v bohatých krajinách sú dnes závislí od svojich telefónov, úzkostlivejší než predchádzajúce generácie a oveľa menej náchylní užívať myseľ meniace látky alebo neviazane žúrovať, ich starí rodičia patria ku generácii, ktorá experimentovala so sexom, drogami a rokenrolom.

Keď dosiahnu vyšší vek, nevzdávajú sa svojich starých návykov. Medzi tými, ku ktorým sa okrídlený voz času blíži rýchlejšie, vzrástlo užívanie drog a alkoholu - a ich zneužívanie.

Zdravie, technológie a duševný tlak

Mladé generácie nechcú mať pod kontrolou len svoje peniaze, ale aj zdravie. Sú výrazne aktívnejší v sledovaní vlastného zdravotného stavu ako staršie generácie - nositeľné zariadenia na sledovanie aktivity, tepu či spánku používa 44 % z opýtaných, kým u ľudí nad 50 rokov je to len 23 %.

Aplikácie na podporu duševného zdravia a mindfulness má približne štvrtina mladých, čo je päťnásobok oproti dôchodcom. Takéto rozdiely môžu starší vnímať ako prehnanú kontrolu alebo závislosť od technológií, zatiaľ čo mladí ich považujú za prirodzený spôsob starostlivosti o seba.

Napriek finančnému optimizmu a proaktívnemu prístupu k zdraviu je táto generácia psychicky najviac pod tlakom. Osamelo sa cíti viac ako polovica ľudí vo veku 18 až 34 rokov, čo je výrazne viac ako u starších vekových skupín.

Časté stavy úzkosti alebo depresie uvádza 21 % z nich, rovnaký podiel pociťuje pravidelný stres. Zažívajú väčšiu neistotu, ktorá sa podpisuje pod ich mentálne zdravie. Na druhej strane práve táto neistota môže byť jedným z dôvodov, prečo myslia na budúcnosť viac ako ostatní.

Osamelosť a rozdielne potreby

Rozdielne správanie mladých a starších ľudí nie je vždy prejavom ľahkovážnosti alebo tvrdohlavosti. Mladí môžu svoje rozhodnutia prispôsobovať neistote, psychickému tlaku a obavám z budúcnosti. Starší zase môžu trvať na zaužívaných spôsoboch preto, že sa o ne opierali počas celého aktívneho života.

Dnešné deti a mladí, potrebujú niečo cítiť. Sú obklopení technológiami, ktoré sú studené. Osamelosť preto môže existovať aj v rodine, v ktorej si všetci pravidelne telefonujú alebo si posielajú správy.

Vnúčatá môžu byť dôležitými opornými bodmi pre svojich starých rodičov, najmä ak sa dostanú do náročných životných situácií. To sa však nedá urobiť zo dňa na deň. Vzťah je potrebné budovať postupne.

Seniori v dobre budovanom vzťahu môžu zase vnúčatám ponúknuť emocionálnu podporu a radu v ťažkých časoch. Najmä, ak je vplyv sociálnych sietí na vnúčatá negatívny. Ak je vzťah vybudovaný dobre a od základov, tak rada seniora neostane nevypočutou.

Dialóg ako cesta k porozumeniu

Niektoré zásady však platia stále. Tou najdôležitejšou je dialóg. Sadnúť si spolu za stôl a rozprávať sa. Hlboký rozhovor je kľúč k porozumeniu.

Najdôležitejší kus nábytku v domácnosti? Stôl. Otvorená komunikácia je základným kameňom. Rozhovor umožňuje, aby mladí vysvetlili svoje rozhodnutia a aby starší vyrozprávali skúsenosti, ktoré sa nedajú odovzdať krátkou radou.

Seniori by mali venovať pozornosť vnúčatám, zaujímať sa o ich záujmy a nechať ich hovoriť o svojich pocitoch a skúsenostiach. Možno ich mnohé slová alebo postoje prekvapia, ale je fajn otvoriť rozhovor do hĺbky.

V takomto rozhovore môžu vnúčatá navnímať svojich starých rodičov. Premeniť takúto komunikáciu na formu hry. Na prehlbovanie vzťahov môžu byť dobré rôzne spoločné hry a aktivity.

Čo môžu starší a mladí získať jeden od druhého

Napríklad urobiť si úlohu/hru na top 10 vecí, ktoré sa chce vnúča v živote naučiť spolu so starkou či starkým. A naopak, senior môže napísať svoje túžby, čo by chcel s vnúčatami prežiť. Takto sa navzájom dokonale spoznajú.

Senior naučí vnúča niečo praktické zo života a vnúčatá môžu naučiť seniora napríklad prácu s technológiami. Takáto výmena mení vzťah z jednostrannej pomoci na vzájomné učenie.

Mladí môžu seniorom pomôcť s cloudom, online dátami, rozpoznávaním podvodných e-mailov a inštaláciou bezpečnostnej ochrany. Starší môžu mladým odovzdať príbehy z rodinnej histórie, praktické skúsenosti, životné lekcie a emocionálnu podporu.

Je tu však cesta prostřední, cesta rozumová, kde je vždy shoda možnou, když se s obou stran trochu sleví. Ustoupiti trochu jeden druhému a tím by se ulehčilo oběma stranám.

Prečo treba venovať pozornosť prítomnosti

Je tu však jedna chyba, a ta jest, že se zde zapomíná na přítomnost, kde by se mělo jednati čileji a hleděti vykonati práci a nezanedbávati dobu přítomnou, mrháním drahým časem, zabýváním se minulostí, aneb sněním o budoucnosti.

Na tu času dost, až přijde. Když budeme konati naši povinnost v době přítomné a učiníme jí zadost, můžeme býti sami s sebou spokojeni. Pre vzťahy medzi generáciami to znamená venovať pozornosť tomu, čo sa deje teraz: počúvať, pomôcť, rešpektovať hranice a nájsť si čas na spoločnú činnosť.

Dôležité je len jedno: ZAČAŤ.

tags: #dochodcovia #nerozumeji #mladej #generacii