Živnostník a odborná starostlivosť: odborná spôsobilosť, zákonné povinnosti a zodpovednosť

Živnostník je fyzická osoba, ktorá podniká samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku. Pri odborných činnostiach však nestačí iba získať živnostenské oprávnenie: podnikateľ musí splniť aj požiadavky na odbornú spôsobilosť, bezpečnosť, hygienu, dokumentáciu a riadne vykonávanie služieb.

Odborná starostlivosť pri živnosti znamená najmä kvalifikovaný, zodpovedný a obozretný výkon činnosti s prihliadnutím na jej povahu. Pri remeselnej alebo viazanej živnosti sa odborná spôsobilosť preukazuje zákonom určenými dokladmi alebo sa zabezpečuje prostredníctvom zodpovedného zástupcu.

Čo znamená odborná starostlivosť pri živnosti

Pojem živnosť upravuje § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Živnosťou sa rozumie sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených zákonom.

Odborná starostlivosť je spôsob konania, pri ktorom podnikateľ využíva potrebné znalosti, skúsenosti a primeranú mieru obozretnosti. Pri rozhodovaní a výkone činnosti musí zohľadniť dostupné informácie, možné riziká a predvídateľné následky svojho konania.

Samotný pojem odborná „starostlivosť“ zákon nedefinuje. Odborná starostlivosť sa v zmysle judikatúry a odbornej literatúry široko definuje ako spôsob konania konateľa na informovanom základe, a teda po dôkladnom zvážení eventualít postupu a následkov, ktoré môžu byť spojené s takto zvoleným postupom zo strany konateľa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa touto problematikou zaoberal v uznesení zo dňa 30.06.2010, sp. zn.: 4 Cdo 177/2009, konštatoval, že pojem odborná starostlivosť zákon nedefinuje. V zásade sa odbornou starostlivosťou chápu všeobecné znalosti a skúsenosti pri výkone funkcie s prihliadnutím na predmet podnikania.

Živnosť alebo iné oprávnenie na podnikanie

V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že pokiaľ chce fyzická alebo právnická osoba začať podnikať, je potrebné získať určité oprávnenie. Takýchto oprávnení existuje viacero - podnikať je možné napríklad na základe lekárskej licencie, zápisu do registra finančných agentov, zápisu do zoznamu advokátov alebo na základe živnosti.

Práve podnikanie na základe živnostenského oprávnenia patrí medzi najčastejší spôsob podnikania na Slovensku, a to aj z dôvodu, že zahŕňa najväčší počet druhov podnikania. Prevádzkovanie podnikania na Slovensku si tak pre fyzické osoby, ako aj pre právnické osoby vo väčšine prípadov vyžaduje získanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení na základe zákona č. 455/1991 Zb. Zákon o živnostenskom podnikaní.

V opačnom prípade sa podnikanie vykonáva buď podľa iného osobitného predpisu, napríklad činnosť bánk, poisťovní, činnosť znalcov, advokátov, lekárov a iných slobodných povolaní, alebo ide o podnikanie samostatne hospodáriaceho roľníka podľa zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení neskorších predpisov.

Druhy živností a požiadavky na odbornú spôsobilosť

Z hľadiska náročnosti podmienok, ktoré je nevyhnutné splniť pre získanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení, sa živnosti rozdeľujú do troch kategórií:

• voľné živnosti - na ich prevádzkovanie postačuje splnenie všeobecných podmienok,
• remeselné živnosti - na ich prevádzkovanie sa vyžaduje okrem splnenia všeobecných podmienok aj splnenie osobitnej podmienky, ktorou je preukázanie odbornej spôsobilosti vyučením v odbore,
• viazané živnosti - na ich prevádzkovanie sa vyžaduje splnenie všeobecných podmienok aj osobitnej podmienky preukázaním odbornej spôsobilosti, ale iným spôsobom, než vyučením v odbore.

Voľné živnosti

Voľné živnosti - na ich prevádzkovanie nie je potrebná žiadna odborná spôsobilosť, je však potrebné splniť tri všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti, ktoré sa vzťahujú na všetky druhy živností:

• dosiahnutie veku 18 rokov,
• spôsobilosť na právne úkony,
• bezúhonnosť.

Remeselné živnosti

Remeselné živnosti sú živnosti, ktorých prevádzkovanie sa podmieňuje odbornou spôsobilosťou získanou vyučením v odbore. Pri remeselných živnostiach sa vyžaduje okrem splnenia všeobecných podmienok aj splnenie osobitných podmienok prevádzkovania živnosti.

V súčasnosti rozoznáva živnostenský zákon 34 remeselných živností. Pri získavaní osvedčenia o živnostenskom oprávnení je potrebné odbornú spôsobilosť pri remeselných živnostiach preukázať výučným listom alebo iným dokladom o riadnom ukončení príslušného učebného odboru alebo príslušného študijného odboru.

Úplný zoznam remeselných živností sa nachádza v prílohe č. 1 živnostenského zákona. Prevádzkovanie kaderníckeho alebo kozmetického salónu, salón poskytujúci manikúru alebo pedikúru, alebo masážny salón sa radia medzi remeselné živnosti.

Viazané živnosti

Viazané živnosti - na prevádzkovanie takejto živnosti je potrebné splniť všeobecné podmienky a preukázať odbornú spôsobilosť upravenú osobitnými predpismi.

Osobitné podmienky musí spĺňať osoba, resp. zástupca, pokiaľ živnostenský zákon neustanovuje inak. Odborná spôsobilosť sa preukazuje buď dokladom o vzdelaní, alebo osvedčením o odbornej spôsobilosti, ktoré vydáva Regionálny úrad verejného zdravotníctva.

Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti

Za bezúhonného sa na účely získavania osvedčenia o živnostenskom oprávnení považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za hospodársky trestný čin, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s plánovaným predmetom podnikania.

Pri fyzickej osobe musí všeobecné a osobitné podmienky prevádzkovania živnosti spĺňať práve táto fyzická osoba ako žiadateľ o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Ak by táto fyzická osoba sama nespĺňala osobitné podmienky prevádzkovania remeselnej živnosti v podobe odbornej spôsobilosti získanej vyučením v odbore, môže remeselnú živnosť vykonávať len vtedy, ak si pre ňu ustanoví zodpovedného zástupcu, ktorý ich spĺňa.

Ako sa preukazuje odborná spôsobilosť

Základným spôsobom preukázania odbornej spôsobilosti je predloženie výučného listu alebo iného dokladu o riadnom ukončení príslušného učebného odboru alebo príslušného študijného odboru.

Vyššie spomínané doklady je ale možné na účely preukazovania odbornej spôsobilosti pri remeselnej živnosti nahradiť aj:

• výučným listom alebo iným dokladom o riadnom ukončení príbuzného odboru a dokladom o vykonaní následnej najmenej jednoročnej praxe v odbore alebo dvojročnej praxe v príbuznom odbore,
• vysvedčením o maturitnej skúške na strednej odbornej škole alebo na strednom odbornom učilišti alebo na gymnáziu s predmetmi odbornej výchovy alebo na nadstavbovom alebo pomaturitnom štúdiu v rovnakom odbore a dokladom o vykonaní následnej najmenej jednoročnej praxe v odbore alebo dvojročnej praxe v príbuznom odbore,
• dokladom o ukončení najmenej strednej školy, osvedčením o získanom vzdelaní pre príslušnú živnosť v akreditovanej vzdelávacej inštitúcii a dokladom o vykonaní následnej najmenej dvojročnej praxe v odbore alebo trojročnej praxe v príbuznom odbore,
• diplomom o absolvovaní vysokej školy v príslušnom odbore a dokladom o vykonaní následnej najmenej jednoročnej praxe v odbore alebo dvojročnej praxe v príbuznom odbore,
• osvedčením o čiastočnej kvalifikácii alebo osvedčením o úplnej kvalifikácii vydanom akreditovanou vzdelávacou inštitúciou,
• dokladom o vykonaní najmenej desaťročnej praxe v odbore, od ktorej ukončenia neuplynuli pri ohlásení živnosti viac ako tri roky.

Ak zodpovedný zástupca nedisponuje výučným listom v odbore je ho možné nahradiť viacerými spôsobmi, a to: výučným listom alebo iným dokladom o riadnom ukončení príbuzného odboru a súčasne dokladom o vykonaní následnej najmenej jednoročnej praxe v odbore alebo dvojročnej praxe v príbuznom odbore alebo vysvedčením o maturitnej skúške na strednej odbornej škole alebo na strednom odbornom učilišti alebo na gymnáziu s predmetmi odbornej výchovy alebo na nadstavbovom alebo pomaturitnom štúdiu v rovnakom odbore a súčasne dokladom o vykonaní následnej najmenej jednoročnej praxe v odbore alebo dvojročnej praxe v príbuznom odbore.

Praxou v odbore alebo v príbuznom odbore sa rozumie skutočné vykonávanie príslušnej činnosti. Prax je možné preukázať dvoma spôsobmi, a to jednak predložením potvrdenia o vykonaní praxe od zamestnávateľa, alebo preložením faktúr za dané obdobie.

Živnostenský zákon nepredpisuje žiadne konkrétne druhy dokladov preukazujúcich prax. Prax je vhodné preukazovať najmä potvrdením zamestnávateľa o tom, že zamestnanec vykonával počas určitého obdobia činnosť, ktorá súvisí s remeselnou živnosťou, ktorá sa má získať.

Potvrdenie o praxi od zamestnávateľa by malo obsahovať predovšetkým identifikačné údaje zamestnávateľa a zamestnanca, presné údaje o pracovnej pozícii zamestnanca a časovom období vykonávania práce na tejto pozícii.

Zodpovedný zástupca pri nesplnení odbornej spôsobilosti

Ak podnikateľ nespĺňa osobitné podmienky na prevádzkovanie živnosti, musí ustanoviť zodpovedného zástupcu. Zodpovedný zástupca musí mať prechodný alebo trvalý pobyt na Slovensku a musí spĺňať všeobecné aj osobitné podmienky prevádzkovania živnosti.

Zodpovedný zástupca v zásade musí byť počas prevádzkovania živnosti v pracovnom pomere k podnikateľovi. Zodpovedný zástupca nemusí byť k podnikateľovi v pracovnom pomere, ak ním je manžel (manželka), súrodenec alebo príbuzný v priamom rade.

Musí byť pri prevádzkovaní živnosti k podnikateľovi v pracovnom pomere, čo znamená, že podnikateľ s ním musí uzavrieť pracovnú zmluvu, vyplácať mu aspoň minimálnu mzdu a platiť za neho dane, ako i odvody na zdravotné a sociálne poistenie.

Pri spoločnosti s ručením obmedzeným ako právnickej osobe musí spĺňať podmienku odbornej spôsobilosti zodpovedný zástupca, ustanovený pre danú živnosť. Výnimkou je, ak je zodpovedným zástupcom u právnickej osoby spoločník alebo člen tejto právnickej osoby.

Založenie živnosti a výber predmetu podnikania

Založenie živnosti je pomerne jednoduchá a lacná záležitosť. Môžete si ju založiť na živnostenskom úrade, pričom na získanie živnosti je potrebné podať ohlásenie živnosti - to možno vykonať osobne alebo elektronicky.

So založením živnosti sa však viažu dve podstatné náležitosti, a to výber mena, pod ktorým bude podnikateľ činnosť vykonávať a výber predmetov podnikania. A až po preverení, či živnostník spĺňa všetky podmienky, sa prechádza na založenie živnosti.

Na to aby ste mohli začať podnikať na základe živnostenského oprávnenia nie je stanovený žiadny minimálny vklad. Ako fyzická osoba môžete začať podnikať aj bez počiatočného kapitálu.

Príležitostná a sústavná činnosť

Keďže hovoríme o sústavnej činnosti, za podnikateľskú činnosť nemôžeme pokladať napríklad príležitostnú výrobu a predaj nejakého tovaru. Vtedy nehovoríme o podnikaní, a preto nie je potrebné mať založenú živnosť.

Občas však môže byť nejasné, či sa jedná o činnosť sústavnú alebo občasnú, preto je vždy potrebné prihliadať na charakter práce, jej rozsah a pravidelnosť vykonávania.

Odborná starostlivosť pri zariadeniach starostlivosti o ľudské telo

Základné požiadavky na prevádzkovanie zariadení starostlivosti o ľudské telo, ako aj povinnosti fyzických osôb - podnikateľov a právnických osôb sú uvedené v § 23 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podrobnosti o požiadavkách na stavebno-technické riešenie, vybavenie a vnútorné členenie zariadenia, pracovné postupy, prístroje, pracovné nástroje, pomôcky a prípravky, ako aj požiadavky na prevádzku zariadenia sú uvedené vo vyhláške MZ SR č. 554/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia starostlivosti o ľudské telo.

Novela zákona č. 355/2007 Z. z. účinná od 21. júla 2020 zrušila povinnosť získania rozhodnutia od orgánov verejného zdravotníctva na uvedenie priestorov do prevádzky pre zariadenia starostlivosti o ľudské telo.

Namiesto toho sú prevádzkovatelia povinní najneskôr v deň začatia činnosti doručiť miestne príslušnému orgánu verejného zdravotníctva (RÚVZ) písomne alebo elektronicky „oznámenie o začatí prevádzkovania priestorov“ podľa § 52 ods. 8 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. a prevádzkový poriadok, ak to ustanovuje tento zákon (§ 52 ods. 8 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z.).

Odborná spôsobilosť pri epidemiologicky závažných činnostiach

Prevádzkovanie remeselnej a viazanej živnosti vyžaduje splnenie určitých osobitných podmienok. Medzi osobitné podmienky patrí odborná alebo iná spôsobilosť.

Odborná spôsobilosť sa preukazuje buď dokladom o vzdelaní, alebo osvedčením o odbornej spôsobilosti, ktoré vydáva Regionálny úrad verejného zdravotníctva. Zoznam vzdelávacích inštitúcií, ktorých diplom alebo vysvedčenie preukazuje odbornú spôsobilosť na vykonávanie epidemiologicky závažných činností, je uvedený v prílohe č. 6 vyhlášky MZ SR č. 554/2007 Z. z.

Odbornú spôsobilosť možno preukázať výučným listom v odbore, dokladom o vykonaní najmenej šesťročnej praxe v odbore, od ktorej ukončenia neuplynuli viac ako tri roky, osvedčením o čiastočnej kvalifikácii alebo osvedčením o úplnej kvalifikácii podľa zákona č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ďalšou možnosťou je ukončenie akreditovaného vzdelávacieho programu a následné absolvovanie skúšky na overenie odbornej spôsobilosti - živnostenskej skúšky, ktorú vykonáva Slovenská živnostenská komora.

Priestory a hygienické požiadavky

Zariadenie prevádzky starostlivosti o ľudské telo musí tvoriť uzatvorený celok, stavebne a prevádzkovo oddelený od iných priestorov, ktoré nesúvisia s prevádzkou zariadenia. Musí mať zabezpečené osvetlenie, vykurovanie a vetranie.

Veľkosť zariadenia musí zodpovedať vykonávaným úkonom. Zariadenie musí mať prívod pitnej a teplej vody. V každej prevádzkovej miestnosti musí byť k dispozícii umývadlo s výtokom pitnej a teplej vody, v masážnych salónoch je potrebné umiestniť aj sprchy.

Podlahy musia byť ľahko umývateľné, hladké, nešmykľavé a bez škár. V prevádzkových miestnostiach nesmú byť koberce. Steny v miestach, v ktorých môže dôjsť k ich znečisteniu, musia mať ľahko umývateľný a dezinfikovateľný povrch.

Nástroje, pomôcky a bielizeň

V zariadení možno používať len pracovné nástroje a pomôcky na jednorazové použitie alebo pracovné nástroje a pomôcky na opakované použitie, ktoré umožnia ich ľahké čistenie, dezinfekciu a sterilizáciu.

Pracovné nástroje a pomôcky na opakované použitie sa musia po každom zákazníkovi dôkladne mechanicky očistiť, umyť horúcou vodou s prídavkom saponátu a osušiť.

Pracovné nástroje, ktoré porušujú celistvosť pokožky alebo môžu spôsobiť poranenie, sa musia aj dezinfikovať a sterilizovať. Pri zákazníkoch, ktorí trpia kožnými ochoreniami, možno používať len vyhradené pracovné nástroje a pomôcky, ktoré sa po ich použití musia dezinfikovať prípravkom so širokým spektrom účinnosti.

V zariadení musí byť dostatočné množstvo bielizne, primerané predpokladanému počtu zákazníkov. Pre každého zákazníka sa musí používať čistá bielizeň.

S bielizňou sa musí manipulovať tak, aby nedochádzalo k vzájomnému styku alebo zámene čistej a použitej bielizne. Použitú bielizeň možno skladovať len v pracích alebo umývateľných a dezinfikovateľných obaloch alebo v obaloch na jednorazové použitie.

Ak pranie použitej bielizne vykonáva prevádzkovateľ zariadenia, musí používať vyvárku a vypratá bielizeň sa musí vyžehliť. Vyvárku bielizne možno nahradiť praním pri nižších teplotách s použitím pracieho prostriedku s dezinfekčným účinkom.

Dezinfekcia a likvidácia odpadu

Vlhká mechanická očista a dezinfekcia pracovných plôch, podláh a zariadení na osobnú hygienu sa musia vykonávať denne pred začatím alebo po skončení prevádzky a priebežne počas výkonu práce.

Plochy zariadení prichádzajúce do priameho kontaktu s telom zákazníka sa musia umývať a dezinfikovať po každom zákazníkovi. Vlhká mechanická očista umývateľných povrchov stien a nábytku sa musí vykonávať raz týždenne.

Ak pri obsluhe zákazníka vzniká odpad, ten sa musí odstraňovať po každom zákazníkovi a zhromažďovať v uzatvárateľných nádobách.

Prevádzkový poriadok a ďalšie povinnosti

Zariadenia starostlivosti o ľudské telo musia mať vypracovaný prevádzkový poriadok podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

Prevádzkový poriadok musí obsahovať všetky vyššie uvedené činnosti a ich popis, spolu s identifikačnými údajmi prevádzkovateľa zariadenia a ďalšími predpísanými náležitosťami. Prevádzkový poriadok musí byť umiestnený na vhodnom a viditeľnom mieste.

• V zariadení starostlivosti o ľudské telo musí byť na vhodnom a dostupnom mieste lekárnička prvej pomoci.
• Zamestnancom musia byť poskytnuté osobné ochranné pracovné prostriedky podľa druhu vykonávaných činností podľa Nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.
• Ak sa v zariadení používajú špeciálne prístroje alebo metódy, zákazník musí byť upozornený na možné kontraindikácie a zdravotné riziká a oboznámený so spôsobom ochrany zdravia a musia mu byť poskytnuté zodpovedajúce ochranné pomôcky.
• Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú zariadenia, v ktorých je zakázané fajčenie, sú povinní upozorniť verejnosť na zákaz fajčenia bezpečnostným a zdravotným označením, ktoré musí byť umiestnené na viditeľnom mieste.

Prevádzkareň a jej označenie

Prevádzkareň definuje zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov ako priestor, v ktorom sa prevádzkuje živnosť.

V prípade zriadenia prevádzkových priestorov pri prevádzkovaní živností, ak to ich povaha vyžaduje, je potrebné tieto označiť najneskôr v deň začatia prevádzkovania živností a oznámiť ich zriadenie do 15 dní od ich zriadenia príslušnému JKM.

Zriadenie prevádzkarne je podnikateľ povinný ohlásiť živnostenskému úradu. Používa sa na to formulár „Oznámenie o zmene údajov zapisovaných v živnostenskom registri“.

Zriadenie prevádzkarne, vrátane jej prevádzkovej doby sa oznamuje aj obci, ak to má upravené vo všeobecne záväznom nariadení.

Každá prevádzkareň podnikateľa musí byť riadne označená obchodným menom podnikateľa. V prípade, že sa v priestoroch prevádzkarne budú predávať tovary alebo poskytovať služby aj konečným spotrebiteľom, musí byť prevádzkareň navyše označená aj ďalšími údajmi.

Povinnosti po získaní živnostenského oprávnenia

Daň z príjmov a DIČ

K prvým povinnostiam, ktoré si bude musieť fyzická osoba - podnikateľ splniť po tom, ako získa osvedčenia o živnostenskom oprávnení, patrí registrácia na daň z príjmov.

Poznámka: Od 1. januára 2022 sa povinnosť podnikateľov zaregistrovať sa na daň z príjmov na daňovom úrade ruší. Ak podnikateľ získa oprávnenie na podnikanie 1. januára 2022 alebo neskôr, daňový úrad ho zaregistruje na daň z príjmov z úradnej moci, teda sám.

Jednou z prvých povinností živnostníka je registrácia na daňovom úrade. V tomto smere je potrebné upozorniť, že fyzická osoba - podnikateľ, t. j. aj živnostník je povinný komunikovať so správcom dane výlučne elektronicky.

Zdravotné poistenie

Fyzickej osobe ohlásením živnosti vzniká oprávnenie na podnikanie a živnostník je od tohto momentu povinný platiť zdravotné poistenie ako samostatne zárobkovo činná osoba.

Živnostník je povinný zdravotnej poisťovni oznámiť vznik platiteľa zdravotného poistenia, ktorým sa stal on sám ako samostatne zárobkovo činná osoba. Lehota je do ôsmich dní odo dňa vzniku oprávnenia na podnikanie, teda odo dňa ohlásenia živnosti.

Živnostníkovi vzniká povinnosť platiť si preddavky na zdravotné poistenie hneď po založení živnosti. Výška preddavkov sa však môže líšiť na základe toho, či je živnosť vykonávaná popri zamestnaní alebo samostatne.

Ak je živnosť vykonávaná popri zamestnaní, tak si živnostník môže určiť vlastnú výšku preddavkov. Ak sa však živnostník venuje len živnosti, tak je určená ich minimálna výška.

Sociálne poistenie

Fyzická osoba, ktorá získa osvedčenie o živnostenskom oprávnení, nie je povinná túto skutočnosť oznamovať Sociálnej poisťovni. Živnostníkovi totiž založením živnosti nevzniká povinnosť platiť sociálne poistenie, ako je to v prípade zdravotného poistenia.

Povinnosť platiť sociálne poistenie môže živnostníkovi vzniknúť po dosiahnutí určitej hranice príjmov, a to až od 1. júla, respektíve 1. októbra v prípade predĺženej lehoty na podanie daňového priznania, nasledujúceho roka po založení živnosti.

Na rozdiel od zdravotných odvodov, nie je povinné platiť odvody do sociálnej poisťovne hneď po založení živnosti. Noví živnostníci sú v prvom roku podnikania od týchto odvodov oslobodení.

Účtovníctvo, evidencia a daňové priznanie

Administratívna záťaž je v prípade živnosti oveľa menšia ako pri s.r.o. V podstate musí živnostník viesť evidenciu svojich príjmov z podnikania a vynaložených výdavkov, a to v rôznych formách.

Môže viesť podvojné účtovníctvo alebo jednoduché účtovníctvo, daňovú evidenciu alebo často využívanú možnosť uplatňovania paušálnych výdajov. Je dôležité vedieť, že príjmy z podnikania a výdaje živnostníka nie sú verejne dostupné údaje.

To či je živnostník povinný podávať daňové priznanie záleží od výšky jeho príjmu a najmä od toho, či vykázal základ dane alebo daňovú stratu.

Bankový účet, e-kasa a DPH

Neexistuje žiadny zákon alebo predpis, ktorý by živnostníkovi prikazoval mať zriadený bankový účet. Vo všeobecnosti je odporúčané, aby mal živnostník oddelené financie z podnikania oddelené od tých súkromných.

Živnostník si môže vyplatiť zarobené finančné prostriedky z podnikateľského bankového účtu kedykoľvek v priebehu kalendárneho roka. S týmito peniazmi môže živnostník narábať neobmedzene a môže ich použiť aj na súkromné účely.

Každý podnikateľ, a teda aj živnostník, je povinný používať pokladnicu e-kasa klient len vtedy, ak predáva tovary alebo poskytuje služby, ktoré účtuje v hotovosti alebo aj bezhotovostnými platobnými prostriedkami.

V prípade, že živnostník neprijíma žiadne tržby v hotovosti a platby prijíma prostredníctvom prevodu na účet, tak e-kasu používať nemusí.

Povinnosť registrovať sa za platiteľa DPH vzniká až vtedy, pokiaľ podnikateľ dosiahne obrat 49 700 € za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Avšak živnostník sa môže stať platiteľom aj dobrovoľne.

DPH sa však začínajúceho podnikateľa môže týkať aj vtedy, ak ešte nie registrovaný pre DPH. Dôvody môžu byť rôzne a najčastejšie súvisia s zahraničnými transakciami.

Odborná starostlivosť pri odpočte DPH

Samotná faktúra nestačí. Podnikateľ musí dokázať, že zdaniteľné plnenie skutočne nastalo, že ho prijal od konkrétneho dodávateľa, použil ho na svoju ekonomickú činnosť a daň bola riadne uplatnená na vstupe.

Najvyšší správny súd SR dlhodobo zastáva pozíciu, že obchodné transakcie nemožno preukázať len formálne. Predložené doklady musia odrážať reálne plnenie.

Formálne nedostatky faktúry, ako nepresnosti v popise služby či chýbajúce dátumy, sú odstrániteľné. Absolútny nedostatok reality plnenia už nie.

Ak sú vecné podmienky splnené, samotné formálne nedostatky nesmú viesť k odopretiu odpočtu, pokiaľ sa dajú napraviť a správca dane má k dispozícii informácie na overenie reality obchodu.

Vedomostný test

Ak správca dane identifikuje v dodávateľskom reťazci podvod na DPH, kľúčovou otázkou prestáva byť, či k plneniu došlo. Pozornosť sa presúva na takzvaný vedomostný test.

Správca dane skúma, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa svojim konaním podieľa na obchodnom reťazci poznačenom podvodom.

Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí z marca 2025 potvrdil, že pri posudzovaní nedbanlivostnej účasti treba zohľadniť preukázané, konkrétne opatrenia, protiopatrenia a garancie, ktoré daňový subjekt prijal na prevenciu zapojenia do podvodnej schémy.

Význam majú najmä vopred nastavené a zdokumentované postupy due diligence voči partnerom, zmluvné zabezpečovacie mechanizmy, kontrola reálnej existencie a toku plnenia, interné schvaľovacie procesy a priebežný monitoring signálnych okolností.

Varovné signály

Čím silnejšie sú objektívne indície rizika, tým vyšší štandard obozretnosti sa od podnikateľa očakáva.

• neobvykle vysoká cena bez kalkulácie alebo neurčitý spôsob jej určenia,
• personálne prepojenia medzi zúčastnenými spoločnosťami,
• opakované obchody medzi tými istými osobami realizované cez rôzne spoločnosti,
• umelé vsunutie subjektu do dodávateľského reťazca bez ekonomického dôvodu,
• ignorovanie verejne dostupných informácií o obchodných partneroch,
• významná hodnota alebo opakované plnenia bez primeranej kontroly.

Základná previerka verejne dostupných registrov, overenie existencie a aktivity dodávateľa a sledovanie zjavných anomálií nie sú luxus, ale minimum.

Čo sa od živnostníka nevyžaduje

Súdny dvor EÚ jasne stanovil, že podnikateľ nemusí vykonávať hĺbkové kontroly podobné tým, ktoré robí správca dane. Má vykonať rozumné kroky vzhľadom na okolnosti, nie preverovať daňové povinnosti celého dodávateľského reťazca.

Podnikateľ teda nenesie zodpovednosť za zlyhania iných subjektov, musí však preukázať, že sám konal primerane zodpovedne.

Nekontaktnosť dodávateľa, jeho nesplnené povinnosti alebo neodvedenie dane inou osobou v reťazci nemôžu samy osebe viesť k odmietnutiu odpočtu.

Odborná starostlivosť a podnikateľské riziko

Podnikanie je neodmysliteľne spojené s rizikom. Podnikateľ, a teda aj spoločnosť s ručením obmedzeným, sa často stretáva so situáciami, kedy nie je možné vopred jednoznačne predvídať úspešnosť určitej investície alebo obchodného projektu.

Výsledok takejto činnosti môže byť neistý a v prípade neúspechu hrozia podnikateľovi nepriaznivé následky. Je dôležité rozlišovať medzi konaním s odbornou starostlivosťou a podnikateľským rizikom.

Aj keď právna úprava zodpovednosti konateľa za škodu voči obchodnej spoločnosti je pomerne striktná, konateľ má pri rizikovom podnikateľskom rozhodnutí právo na omyl.

Konateľ totiž nemôže niesť riziko podnikania namiesto obchodnej spoločnosti, ku ktorému patrí aj možná strata aktív alebo vznik pasív.

Odborná starostlivosť konateľa a význam pre živnostníka

Konatelia spoločností majú mnoho zákonom definovaných povinností a niekedy je naozaj ťažké vyznať sa vo všetkých. Povinnosť konateľa vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou vyplýva z ustanovenia § 135a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka.

Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.

• zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia,
• zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov,
• pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

Hoci sa tieto ustanovenia týkajú priamo konateľov obchodných spoločností, ich obsah je významný aj pre živnostníka, pretože vyjadruje všeobecný štandard profesionálneho, informovaného a zodpovedného podnikania.

Objektívne posudzovanie odbornej starostlivosti

Odborná starostlivosť je kritérium objektívnej povahy, bez ohľadu na osobnostné predpoklady či zručnosti konateľa. Kritérium odbornej starostlivosti totiž vyjadruje určitú abstraktnú mieru pre očakávané konanie povinnej osoby.

Tento štandard konania sa nemení v závislosti od vlastností osoby, ktorá zastáva funkciu konateľa. Osobitné kvalifikačné predpoklady, dosiahnutý stupeň vzdelania, zručnosti či skúsenosti konateľa, by v prípade dokazovania v súdnom spore, či konateľ konal s odbornou starostlivosťou alebo nie, boli irelevantné.

Na živnostníka sa pri odborných činnostiach primerane kladie požiadavka, aby mal potrebnú kvalifikáciu alebo aby si zabezpečil kvalifikovanú osobu. Ak podnikateľ nemá dostatočné vedomosti v určitej oblasti, odborná starostlivosť vyžaduje, aby rozpoznal potrebu odbornej pomoci.

Zodpovednosť za škodu pri výkone činnosti

Na vznik internej zodpovednosti konateľa za škodu sa vyžaduje kumulatívne naplnenie troch predpokladov: vznik škody; porušenie povinnosti konateľa; kauzálny nexus medzi vznikom škody a porušením povinnosti konateľa.

Jedným z predpokladov vzniku zodpovednosti konateľa za škodu je porušenie povinnosti konateľa. To znamená, že zodpovednosť konateľa za škodu môže vzniknúť pri porušení akýchkoľvek povinností konateľa, ktoré je povinný pri výkone svojej pôsobnosti ako štatutárny orgán dodržiavať.

Navyše, táto zodpovednosť za škodu je koncipovaná na základe objektívnej zodpovednosti konateľa. To znamená, že pri porušení povinnosti konateľa sa nevyžaduje jeho zavinenie.

Ide teda o zodpovednosť konateľa za výsledok činnosti, nie za činnosť samotnú. Interná zodpovednosť konateľa za škodu, ktorú spôsobil spoločnosti pri výkone svojej pôsobnosti je teda pomerne striktná.

Liberačné dôvody a právo na omyl

Na druhej strane, zákon umožňuje konateľovi zbaviť sa jeho zodpovednosti za škodu preukázaním tzv. liberačných dôvodov, ktorými sú primárne skutočnosť, že konateľ postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou, a skutočnosť, že konateľ postupoval pri výkone svojej pôsobnosti v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.

Tieto liberačné dôvody musia byť pri konaní konateľa splnené kumulatívne. Konateľ bude musieť pre zbavenie sa tejto zodpovednosti preukázať, že konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.

Kumulatívnym naplnením vyššie uvedených požiadaviek - odbornej starostlivosti a dobrej viery v konanie, ktoré je v záujme spoločnosti - nebude konateľ zodpovedať za škodu, ktorú spôsobí spoločnosti, a to aj vtedy, ak išlo o veľmi riskantné podnikateľské rozhodnutie.

Ide v zásade o tzv. právo na omyl v podnikaní, ktoré spočíva v podnikateľskom riziku, ako atribúte podnikania, bez ktorého rizika nie je možný hospodársky rast.

Pravidlo podnikateľského úsudku

Pravidlo podnikateľského úsudku vychádza zo základnej koncepcie, že pre riadne fungovanie spoločnosti je nevyhnutné, aby členovia štatutárneho orgánu niesli zodpovednosť za porušenie svojich povinností, ale zároveň nie je možné, aby niesli riziko neúspechu v obchode.

Pravidlo Business Judgement Rule je dieťaťom judikatúry štátu Delaware v USA a vychádza z koncepcie tzv. trojprvkového testu odbornej starostlivosti štatutárnych orgánov:

1. Môže sa rozumne predpokladať, že štatutárny orgán jedná informovane na základe dostupných informácií.
2. Jednanie v dobrej viere.
3. Racionálne sa odôvodní záujem spoločnosti.

Na Slovensku nie je pravidlo podnikateľského úsudku zakotvené explicitne v Obchodnom zákonníku. Nesprávne podnikateľské rozhodnutie teda nemusí nevyhnutne znamenať porušenie povinností konateľa a vznik zodpovednosti konateľa za škodu.

Najvyšší súd SR v prelomovom rozhodnutí (4Obdo/106/2020) stanovil jasné kritériá. Zodpovednosť konateľa za škodu je vylúčená, ak pri podnikateľskom rozhodovaní mohol mať rozumne za to, že na základe náležitých informácií koná v prospech spoločnosti.

Konateľ nezodpovedá za výsledok svojej činnosti, ale za spôsob, akým k rozhodnutiu dospel. Súd od vás vyžaduje, aby ste pred každým dôležitým rozhodnutím vynaložili primerané úsilie na získanie všetkých rozumne dostupných informácií.

Príklady porušenia odbornej starostlivosti

Nevymáhanie pohľadávky

Ak necháte premlčať pohľadávku, môžete za to niesť zodpovednosť. Museli by ste preukázať, že ste mali dobrý dôvod ju nevymáhať, napríklad udržanie kľúčového obchodného partnera, kde by súdny spor spôsobil väčšiu škodu.

Pôžička bez istenia

Poskytnutie pôžičky bez akéhokoľvek zabezpečenia, napríklad ručenie, záložné právo alebo zmenka, je podľa súdu vysoko rizikový krok.

Konateľ musí byť schopný preukázať, že aj napriek chýbajúcemu zabezpečeniu mal rozumný dôvod veriť, že pôžička bude vrátená, a že týmto krokom sledoval záujem spoločnosti.

Nevýhodné ukončenie zmluvy

Ak predčasne a bez preukázania nutnosti ukončíte pre firmu výhodnú zmluvu, pripravte sa na problémy. Ak takýmto konaním vznikne spoločnosti škoda, konateľ bude s najväčšou pravdepodobnosťou zodpovedný za túto škodu, pokiaľ nepreukáže, že mal na takéto konanie veľmi vážne, rozumne podložené a zdokumentované dôvody.

Ako preukázať odbornú starostlivosť v podnikaní

Pre zabezpečenie odbornej starostlivosti pri výkone podnikateľskej činnosti je dôležité vytvoriť systém, ktorý umožní spätne preukázať, že podnikateľ konal informovane a primerane okolnostiam.

• Získať dostatočné informácie pred prijatím rozhodnutia.
• Overovať obchodných partnerov a reálnosť plnení.
• Dokumentovať zmluvy, objednávky, odovzdávacie protokoly, faktúry a korešpondenciu.
• Vyhodnocovať možné výhody, nevýhody a riziká rozhodnutia.
• V prípade potreby konzultovať s právnikmi, účtovníkmi, audítormi alebo daňovými poradcami.
• Vytvoriť efektívny systém riadenia rizík.
• Dodržiavať etické zásady a konať v súlade s dobrými mravmi.

Konateľ nemusí byť odborník vo všetkých oblastiach, napríklad právnik, ekonóm alebo účtovník, ale musí byť profesionálom v riadení spoločnosti. Ak nejaká oblasť prekračuje jeho vedomosti, je povinný zabezpečiť si poradenstvo od kvalifikovanej tretej osoby.

Na živnostníka sa táto požiadavka premieta najmä do povinnosti vykonávať odbornú činnosť kvalifikovane, dodržiavať osobitné predpisy, používať vhodné pracovné postupy a vedieť preukázať, že služby poskytoval s primeranou odbornou a hygienickou starostlivosťou.

Ručenie živnostníka a rozdiel oproti s.r.o.

Medzi najobľúbenejšie formy podnikania menších podnikateľov patria spoločnosti s ručením obmedzeným a živnosti. Pri živnosti hovoríme o podnikaní jednotlivca - o fyzickej osobe, pričom pri spoločnosti s ručením obmedzeným hovoríme o podnikaní osoby právnickej.

Vo všeobecnosti je živnosť určená pre podnikanie jednej osoby, takže ak chcete podnikať s inou osobou alebo investorom, s.r.o. je určite lepšou voľbou.

Živnostník pri podnikaní formou živnosti ručí neobmedzene - celým svojím obchodným aj osobným majetkom. Dokonca ručí aj tým majetkom, ktorý majú manželia v bezpodielovom vlastníctve.

V porovnaní s s.r.o. patrí neobmedzené ručenie za záväzky medzi značné nevýhody. Medzi výhody živnosti patrí rýchly, lacný a jednoduchý proces založenia, jednoduchá administratíva, možnosť výberu zisku z podnikania, neverejné údaje a možnosť pozastavenia živnosti.

Medzi nevýhody živnosti patrí neobmedzené ručenie a menšia stabilita príjmov.

Pozastavenie a zrušenie živnosti

Pokiaľ by ste chceli živnosť zrušiť alebo ju prípadne pozastaviť, je potrebné to oznámiť živnostenskému úradu (okresnému úradu).

Pri pozastavení živnosti nie je potrebné udávať dôvod pozastavenia, len je potrebné uviesť dobu, na ktorú sa podnikateľská činnosť pozastavuje.

Živnostenské oprávnenie môže byť kedykoľvek počas roka zrušené. Živnostenské oprávnenie zaniká dňom nasledujúcim po doručení oznámenia o zániku živnostenského oprávnenia živnostenskému úradu alebo v neskoršom termíne, ktorý bude uvedený v oznámení.

Zamestnávanie pracovníkov

Pokiaľ chce živnostník zamestnávať zamestnancov, musí si dávať pozor na množstvo rôznych predpisov. Už pri hľadaní zamestnancov musí rešpektovať predpisy upravujúce ochranu osobných údajov či zákaz diskriminácie.

Okrem vyhotovenia pracovnej zmluvy čakajú živnostníka aj registračné povinnosti. Najprv sa bude musieť registrovať ako zamestnávateľ v Sociálnej poisťovni, v zdravotnej poisťovni a na daňovom úrade.

Ďalšou povinnosťou je podávanie mesačných výkazov po výplate mzdy daňovému úradu, Sociálnej a zdravotnej poisťovni. Netreba zabúdať ani na predpisy upravujúce bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci.

Praktický význam odbornej starostlivosti pre živnostníka

Odborná starostlivosť pri živnosti nie je iba formálna požiadavka na získanie oprávnenia. Zahŕňa celý spôsob podnikania - od výberu predmetu činnosti a preukázania kvalifikácie až po každodenné poskytovanie služieb, hygienu, bezpečnosť, účtovnú evidenciu a komunikáciu s úradmi.

Pri remeselnej alebo viazanej živnosti musí podnikateľ preukázať odbornú spôsobilosť, prípadne ustanoviť zodpovedného zástupcu. Pri prevádzke zariadenia starostlivosti o ľudské telo musí okrem toho dodržiavať priestorové, hygienické, dezinfekčné a dokumentačné požiadavky.

Podnikateľ nemusí zodpovedať za každý neúspech alebo nepriaznivý výsledok podnikania. Musí však vedieť preukázať, že postupoval informovane, kvalifikovane, primerane riziku a v súlade s právnymi predpismi.

Odborná starostlivosť preto v praxi znamená nielen odborné vzdelanie, ale aj schopnosť rozpoznať vlastné hranice, zabezpečiť potrebnú pomoc, dokumentovať dôležité kroky a reagovať na okolnosti, ktoré môžu ohroziť zákazníka, obchodného partnera alebo samotné podnikanie.

tags: #zivnostnik #odborna #starostlivost