Striedavá starostlivosť o malé deti: podmienky, režim a najlepší záujem dieťaťa

Striedavá osobná starostlivosť o malé deti je možná vtedy, ak sú obaja rodičia schopní dieťa vychovávať, obaja majú o osobnú starostlivosť záujem a takýto režim je v najlepšom záujme dieťaťa. Zákon neurčuje presnú vekovú hranicu ani jediný prípustný pomer dní; rozhodujúce sú konkrétne potreby dieťaťa, schopnosti rodičov, ich pracovné a bytové podmienky, vzdialenosť domácností, zdravotný a psychický stav dieťaťa a praktická realizovateľnosť navrhovaného režimu.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov, súd musí skúmať, či bude takáto starostlivosť v záujme dieťaťa a či sa ňou lepšie zaistia jeho potreby. Nesúhlas druhého rodiča preto sám osebe striedavú starostlivosť nevylučuje, zároveň však neznamená, že súd jej nariadenie automaticky schváli.

Čo znamená striedavá osobná starostlivosť

Striedavá osobná starostlivosť je model, pri ktorom sa dieťa v pravidelných intervaloch osobne stará raz jeden a raz druhý rodič. Zmyslom nie je spravodlivo rozdeliť čas, ale nastaviť režim tak, aby dieťa malo stabilitu a zároveň kvalitný vzťah s oboma rodičmi.

Striedavá osobná starostlivosť je také usporiadanie rodiny, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, avšak obaja sa o dieťa starajú. Dieťa môže mať jeden domov a rodičia sa v ňom striedajú v starostlivosti o dieťa alebo môže dieťa bývať striedavo u jedného a u druhého rodiča.

Rozchod alebo rozvod rodičov automaticky neznamená, že dieťa bude zverené len jednému z nich. Súd vždy posudzuje, aký spôsob starostlivosti bude pre dieťa stabilný a dlhodobo fungujúci.

Právne podmienky striedavej starostlivosti

V súlade s ust. § 24 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine platí, že ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade, ak by matka trvala na tom, že dieťa bude zverené výlučne do jej osobnej starostlivosti, stačí, že otec vyjadrí vôľu, aby bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, aby sa súd touto možnosťou zaoberal.

V prípade, ak sa rodičia nevedia dohodnúť, súd môže nariadiť striedavú starostlivosť na žiadosť jedného s rodičov, aj v prípade, ak s tým jeden z rodičov nesúhlasí. Súd sa prikloní k tej alternatíve, ktorá lepšie zodpovedá potrebám maloletého.

Najlepší záujem dieťaťa je rozhodujúci

Záujem maloletého dieťaťa je v súlade s čl. 5 Zákona o rodine prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V prvom rade je dôležité uvedomiť si, že v každom súdnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o starostlivosti o maloletého, nie je prvoradým záujem či predstava toho-ktorého rodiča o „osude“ jeho dieťaťa, ale práve najlepší záujem maloletého.

Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa.

Zohľadňujú sa aj okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou.

Súd prihliada aj na podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami.

Čo súd pri striedavej starostlivosti skúma

Pri posudzovaní súd typicky skúma najmä, či je režim prakticky realizovateľný, teda školu, vzdialenosť domácností a dopravu, či vedia rodičia komunikovať aspoň vecne a predvídateľne, či je dieťa na tento režim pripravené vzhľadom na vek, potreby a schopnosť adaptácie a či rodičia vedia zabezpečiť porovnateľné podmienky.

• spôsobilosť oboch rodičov dieťa vychovávať,
• skutočný záujem oboch rodičov o osobnú starostlivosť,
• bezpečie a stabilitu prostredia u oboch rodičov,
• pracovné možnosti a časovú dostupnosť rodičov,
• vzdialenosť bydlísk a náročnosť presunov,
• školskú dochádzku, krúžky a zdravotnú starostlivosť,
• doterajšiu starostlivosť o dieťa,
• vzťah dieťaťa k obom rodičom a ďalším blízkym osobám,
• schopnosť rodičov spolupracovať a podporovať vzťah dieťaťa s druhým rodičom,
• názor dieťaťa podľa jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Striedavá starostlivosť predpokladá zo strany rodičov toleranciu, spoločnú vôľu, schopnosť vzájomne komunikovať, spolupracovať na výchove dieťaťa. To je však podmienené predovšetkým vyspelosťou oboch rodičov, potlačením ich vzájomnej rivality, bojom o dieťa a absenciou pohnútok ubližovania druhému rodičovi prostredníctvom vlastného dieťaťa.

Súd neposudzuje rodičov medzi sebou, ale stabilitu života dieťaťa. Súd sa nespolieha len na vyhlásenia. Skúma konkrétnu realitu, nie „sľuby do budúcna“.

Striedavá starostlivosť pri malých deťoch

Pri malom dieťati je osobitne dôležité, kto je schopný zabezpečiť každodennú starostlivosť, výchovu, zdravotnú starostlivosť a citové zázemie. Súd posudzuje predovšetkým schopnosti rodičov zabezpečiť riadnu starostlivosť, výchovu, stabilitu a bezpečné prostredie pre dieťa.

Ak Váš bývalý partner pracuje v zahraničí a je doma len 9 dní do mesiaca, je nepravdepodobné, že by súd rozhodol o zverení dvojročného dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti. Práca v zahraničí, ktorá znemožňuje každodenný kontakt a starostlivosť, je v tomto smere zásadnou prekážkou.

Pri malých deťoch môže byť vhodnejší kratší a pravidelnejší režim, ktorý zohľadňuje ich potrebu kontinuity, citovej väzby a predvídateľného denného rytmu. Zákon však výslovne neuvádza intervaly ani pomer dní, ako dlho dieťa môže byť u jedného z rodičov.

Dĺžka pobytu dieťaťa u rodiča môže byť rôzna - od 1 dňa, najmä u malých detí, až po 1 rok, čo sa využíva u starších detí pri väčších vzdialenostiach bydlísk. Pri dlhých pobytoch u jedného rodiča dieťa zvykne krátko navštevovať druhého rodiča.

Konkrétny režim sa vždy nastavuje individuálne podľa potrieb dieťaťa a praktických možností rodičov. Pri malom dieťati preto nie je rozhodujúce mechanicky vytvoriť rovnaký počet nocí, ale zabezpečiť, aby režim neohrozoval jeho stabilitu, spánok, zdravotnú starostlivosť a citové väzby.

Striedavá starostlivosť nemusí byť presne 50/50

Je mýtus, že pri striedavej starostlivosti je možné iba striedanie 50/50. Sú možné aj iné pomery dní, rôzne kombinácie a alternatívy.

Napríklad 60/40, 70/30 s rôznymi kratšími stretnutiami skombinovanými podľa konkrétnych potrieb. Alebo, môže byť počas školského roka dohodnuté, že jeden rodič je s deťmi o niečo menej, pričom rozdiel mu môže byť kompenzovaný cez prázdniny.

Zákon výslovne neuvádza intervaly ani pomer dní, ako dlho dieťa môže byť u jedného z rodičov. Prevažne sa súd snaží určiť striedavú starostlivosť v „rovnocennom“ pomere, ale nie vždy to okolnosti rodičov môžu dovoľovať, na čo bude súd prihliadať.

Možné režimy

• týždeň u jedného rodiča a týždeň u druhého rodiča,
• kratšie cykly pri menších deťoch, napríklad dva-dva-tri dni,
• režim s častejším kontaktom počas pracovného týždňa,
• osobitné rozdelenie školských dní, víkendov a prázdnin,
• dlhšie pobyty počas prázdnin pri väčšej vzdialenosti domácností.

Najčastejšie sa využívajú harmonogramy 2-2-3 dni, týždňový a dvojtýždňový, pričom menší počet presunov znižuje náklady a šetrí čas.

Komunikácia a spolupráca rodičov

Striedavá starostlivosť býva reálna najmä vtedy, keď rodičia vedia fungovať ako tím aspoň v základných veciach. Súd nemusí vidieť dokonalé vzťahy, ale potrebuje vidieť, že režim dieťa nebude rozkladať.

Súd spravidla vníma pozitívne, ak rodičia vedia riešiť praktické veci bez eskalácie, dieťa má stabilný školský a voľnočasový režim, prechody medzi domácnosťami mu nespôsobujú dlhodobý stres a obaja rodičia podporujú jeho kontakt s druhým rodičom.

Striedavá starostlivosť nevyžaduje, aby rodičia mali blízky osobný vzťah. Vyžaduje však schopnosť poskytovať si potrebné informácie, dodržiavať dohodnutý harmonogram a riešiť bežné otázky bez toho, aby sa dieťa stávalo sprostredkovateľom konfliktu.

Ak máte dohodu dobre nastavenú, nie je nutné často komunikovať. Vždy sa viete vztiahnuť k jednotlivým dohodnutým bodom.

Raz keď budete mať stanové kedy a u koho deti sú, nepotrebujete o tom komunikovať. Jedine ak by ste potrebovali niečo v harmonograme meniť, ale to bude závisieť na Vás, či Vám to stojí za to druhú stranu osloviť alebo nie.

Na informácie o zdravotnom stave dieťaťa má vždy právo aj druhý rodič, bez ohľadu ako je porozvodová starostlivosť upravená. Informovaniu v tomto smere sa nevyhnete.

Vzdialenosť domácností a logistika

Jedným z najdôležitejších praktických kritérií je vzdialenosť bydlísk rodičov. Dôležitým z hľadiska využitia striedavej starostlivosti by bola napríklad aj skutočnosť či s otcom dieťaťa žijete v rovnakom meste, nakoľko v takých prípadoch môžu rodičia pri výchove dieťaťa lepšie spolupracovať.

Ak sa rodičia odsťahujú do vzdialených miest, súd skúma, či možno zabezpečiť školskú dochádzku, krúžky, lekársku starostlivosť a bežný denný režim bez neprimeraného zaťaženia dieťaťa.

Skutočnosť, že ste sa s maloletou odsťahovali takmer 70 km od otca a v mieste nového pobytu ste pre maloletú zabezpečili novú školu je určite významné z hľadiska, že v prípade zverenia maloletej do striedavej starostlivosti, maloletá by nutne musela navštevovať aj ďalšiu základnú školu v mieste podľa pobytu otca.

Návšteva dvoch základných škôl v iných mestách v inom prostredí, v iných výchovných a vzdelávacích podmienkach je pre dieťa frustrujúce vyžadujúce si ustavičné prispôsobovanie sa existujúcim zmenám. Ide o nežiadúci stav negatívne ovplyvňujúci psychický ako fyzický vývoj Vášho dieťaťa, ktoré nemôže byť posudzované v jeho záujme.

Škola pri striedavej starostlivosti

Ak sa rodičia maloletého od seba odlúčia a starajú sa o svoje dieťa v režime striedavej osobnej starostlivosti, skôr či neskôr bude potrebné vyriešiť otázku, akú školu bude dieťa navštevovať a ako si rodičia podelia medzi sebou náklady na školu, školské potreby, poplatky, stravné v škole a mimoškolské činnosti.

Ak súd pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti právoplatným rozhodnutím určí, že dieťa bude striedavo navštevovať dve základné školy, je treba takéto rozhodnutie súdu rešpektovať.

Z uvedeného vyplýva, že ak by súd Vašu dcéru zveril do striedavej starostlivosti rodičov, vo svojom rozhodnutí prihliadne na vzdialenosť bydliska druhého rodiča a určí, že dieťa bude navštevovať dve základné školy.

Ak sa rodičia dohodli na striedavej starostlivosti a na tom, že dieťa bude navštevovať dve rôzne školy v mieste pobytu, nemusia ísť na súd. Ak sa však na podstatnej otázke súvisiacej so školou nedohodnú, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Nezhody medzi rodičmi ohľadom toho, akú školu bude ich dieťa navštevovať, možno riešiť podľa § 35 Zákona o rodine, podľa ktorého „ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä (…) o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.“

Neodkladné opatrenie pri naliehavej školskej otázke

V praxi je pomerne časté využívanie inštitútu tzv. neodkladného opatrenia, ktorým sa jeden rodič proti druhému alebo obaja navzájom proti sebe môžu domáhať, aby súd udelil napríklad matke namiesto otca súhlas s prestupom a zápisom maloletého do inej školy.

Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má súd za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu.

Dve domácnosti a pocit domova

Je mýtus, že dieťa musí mať pri striedavej starostlivosti iba jeden domov. Vzťah s deťmi sa dá budovať tak v jednom, ako aj v dvoch domovoch.

Všimli ste si, že keď sa rodičia s deťmi sťahujú z bytu do domu, prípadne do zahraničia, nikto nerieši, že deti prichádzajú o svoj „jeden domov“. Pretože ten domov nie je číslo 1. Dôležitejší je vzťah dieťaťa s rodičmi.

Pri dvoch domácnostiach možno dieťaťu v každom domove pripraviť vlastnú izbu, oblečenie, hračky, jednoducho všetko, čo potrebuje a na čo je zvyknuté. Dieťa si tak nepotrebuje nič prenášať.

Deti možno zahrnúť do procesu zariaďovania a nechať ich vybrať si v rámci možností zariadenie a doplnky do vlastnej izby. V procese rozchodu rodičov, ktorý sa deje mimo kontroly detí, si môžu aspoň niečo vybrať a urobiť podľa seba.

Nejde teda o to, aby dieťa žilo medzi dvoma neosobnými miestami, ale aby malo u oboch rodičov bezpečné, predvídateľné a primerane vybavené prostredie.

Je striedanie rodičov v jednom byte vhodné?

Argumentuje sa tým, že deti ostávajú v jednom domove a toto im vytvára pocit bezpečia. Deti sa nemusia sťahovať, a tým pádom je pre nich rozchod rodičov znesiteľnejší.

Z výskumu na túto tému vyplýva, že tým najdôležitejším faktorom, ktorý vplýva na mentálne zdravie detí počas rozchodu rodičov, je skutočnosť, či sa rodičom darí udržať tento proces čo najmenej konfliktný a čo najviac „priateľský“ alebo nevyhrotený.

Až potom nastupujú úvahy o rozdelení starostlivosti a o tom kto, kde, ako bude bývať. Existujú aj názory, že striedanie sa rodičov v jednej domácnosti pri deťoch na nich môže pôsobiť mätúco.

Môže to v nich vyvolať falošný pocit, že rodičia by sa mohli k sebe vrátiť. Deti tiež nevedia, či teda je dom mamin alebo otcov.

Názor dieťaťa

Dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté.

Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Maloleté dieťa má právo vyjadriť slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, jednak v rodine, jednak v súdnom konaní.

Rodič nie je povinný len si vypočuť názor dieťaťa, ale ho aj rešpektovať do tej miery, do akej je dieťa schopné posúdiť, či mu je vlastné rozhodnutie na prospech alebo nie.

Názor dieťaťa môže byť významný, no nie je to „hlasovanie“, kde vyhrá ten rodič, ktorého si dieťa vyberie. Súd posudzuje aj to, či je dieťa schopné vyjadriť názor slobodne a bez ovplyvňovania.

V praxi sa názor dieťaťa zisťuje rôznymi spôsobmi podľa veku a situácie, často cez kolízneho opatrovníka alebo odborné vyhodnotenie, ak je to potrebné.

Jedenásťročné dieťa je už dostatočne vyspelé na to, aby svoj názor vedelo samostatne vyjadriť, a preto predpokladáme, že súd Vašu dcéru v konaní vypočuje ak tak už doposiaľ neurobil.

Konflikt lojality a odmietanie rodiča

Pri rozhodovaní súd prihliada aj na možné vystavenie dieťaťa konfliktu lojality a následnému pocitu viny. Dieťa nemá byť poslom medzi rodičmi ani nástrojom na presadzovanie ich vzájomných požiadaviek.

V prípade starostlivosti o dieťa jedným rodičom a popudzovaním dieťaťa proti druhému rodičovi je dieťa vystavené konfliktu lojality. Dieťa sa môže vnútorne brániť tak, že začne odmietať rodiča, proti ktorému je popudzované.

Rodičia by preto nemali dieťa nútiť vyberať si stranu, odovzdávať mu výčitky ani pred ním znehodnocovať druhého rodiča. Obaja rodičia by mali podporovať vzťah dieťaťa s druhým rodičom, pokiaľ tomu nebránia vážne a preukázané dôvody súvisiace s bezpečím alebo zdravím dieťaťa.

Kedy súd striedavú starostlivosť schváli

Striedavá starostlivosť býva reálna najmä vtedy, keď rodičia vedia fungovať ako tím aspoň v základných veciach. Súd spravidla vníma pozitívne, ak rodičia vedia riešiť praktické veci bez eskalácie, dieťa má stabilný školský a voľnočasový režim a prechody medzi domácnosťami nespôsobujú dieťaťu dlhodobý stres.

Obaja rodičia by mali byť schopní zabezpečiť každodennú starostlivosť, vhodné bývanie, dohľad, školské povinnosti, zdravotnú starostlivosť a citové zázemie. Významná je aj ich pracovná dostupnosť a schopnosť prispôsobiť pracovný režim potrebám dieťaťa.

Príkladom vhodnej situácie môže byť prípad, keď rodičia zostali bývať v rovnakom meste, dokážu sa dohodnúť na školských povinnostiach aj krúžkoch, obaja majú flexibilný pracovný režim a dieťa je zvyknuté tráviť čas s každým z nich.

Kedy môže byť striedavá starostlivosť nevhodná

Striedavá starostlivosť môže byť nevhodná vtedy, keď rodičia dlhodobo nevedia komunikovať a riešia konflikt cez dieťa, jeden rodič režim sabotuje alebo dieťaťu vytvára tlak, vzdialenosť a logistika robia režim neudržateľným alebo podmienky u jedného rodiča nie sú stabilné.

• rodičia dlhodobo nevedia komunikovať a spolupracovať,
• dieťa je vtiahnuté do konfliktu alebo konfliktu lojality,
• jeden rodič dieťaťu bráni v kontakte s druhým rodičom,
• časté presuny narúšajú školu, spánok alebo zdravotnú starostlivosť,
• domácnosť jedného rodiča neposkytuje stabilné alebo bezpečné podmienky,
• existujú vážne obavy o bezpečie alebo psychickú pohodu dieťaťa,
• rodič nie je pre pracovnú vyťaženosť schopný zabezpečiť osobnú každodennú starostlivosť.

Pri otázke alkoholu sú dôležité konkrétne dôkazy. Ak máte dôkazy alebo svedkov, že bývalý partner je často pod vplyvom alkoholu, odporúčam tieto skutočnosti zdokumentovať, napríklad správami, fotografiami, svedectvami známych, prípadne lekárskymi správami alebo zásahmi polície.

Súd berie do úvahy aj morálne a osobnostné predpoklady rodiča, a pravidelné požívanie alkoholu môže byť dôvodom, prečo by dieťa nemalo byť zverené tomuto rodičovi.

Osobná starostlivosť jedného rodiča a styk s druhým rodičom

Ak súd zverí dieťa jednému rodičovi, ide o model, pri ktorom tento rodič zabezpečuje každodenný život dieťaťa. Typicky rieši bežný režim, školu, lekára, krúžky a praktické potreby.

Druhý rodič tým automaticky nestráca rodičovské práva. V praxi má najmä právo na kontakt s dieťaťom, ak to nie je v rozpore so záujmom dieťaťa, právo byť informovaný o dôležitých otázkach a povinnosť prispievať na potreby dieťaťa.

Súd k tomuto riešeniu často pristúpi vtedy, keď rodičia dlhodobo nevedia spolupracovať, logistika starostlivosti je neudržateľná alebo dieťa potrebuje stabilnejšie a jednotnejšie prostredie.

Na základe uvedeného v záujme maloletej by bola vhodnejšia širšia úprava styku otca s maloletou, pred úpravou jej zverenia do striedavej starostlivosti rodičov.

Výživné pri striedavej starostlivosti

Častý omyl je, že pri striedavke výživné automaticky zaniká. Výživné sa vo väčšine prípadov platí tam, kde sa o dieťa osobne stará iba jeden rodič, resp. v prípade striedavej starostlivosti, ak má jeden z rodičov vyšší príjem ako druhý rodič.

V prípade striedavej starostlivosti súd nezvykne priznávať výživné, nakoľko sa predpokladá, že rodičia si budú svoju vyživovaciu povinnosť plniť v rámci osobnej striedavej starostlivosti. Ak by však príjem jedného z rodičov bol značne vyšší oproti druhému, súd môže rozhodnúť o výživnom.

Uloženie povinnosti prispievať na výživu dieťaťa druhému rodičovi je závislé aj od rozdielu v príjmoch oboch rodičov. Ak jeden z rodičov zarába napr. 3 krát viac ako druhý rodič, môže mu byť súdom určené prispievať na výživu dieťaťa popri striedavej starostlivosti.

Východiskom je zákonná úprava, ktorá garantuje právo dieťaťa na rovnakú životnú úroveň, ktorá mu má byť zachovaná u oboch rodičov. Súd môže nastaviť príspevok tak, aby dieťa malo porovnateľné podmienky u oboch rodičov.

Čo súd pri výživnom zohľadňuje

• odôvodnené potreby dieťaťa,
• bývanie, stravu a oblečenie,
• školské výdavky,
• zdravotné a špecifické potreby,
• krúžky a primerané voľnočasové aktivity,
• príjmy a reálne možnosti rodičov,
• podiel každého rodiča na pravidelných nákladoch.

Ak výživné vo výške 150 € bolo určené len dohodou medzi rodičmi a vo veci neexistuje súdne rozhodnutie, takáto dohoda je potrebná dať na schválenie na súd, inak je právne nevykonateľná.

Ak jeden z rodičov platí výživné nad rámec súdneho rozhodnutia a nie na základe súdneho rozhodnutia, nie je povinný platiť viac nad rámec súdneho rozhodnutia.

Dohoda rodičov alebo rozhodnutie súdu

Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. Výkon týchto práv podlieha dohode rodičov. Ak sa rodičia dokážu dohodnúť a komunikácia funguje, často stačí pripraviť spoločný návrh a predložiť ho súdu na schválenie.

Ak sú obaja rodičia schopní vychovávať dieťa a majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, môžu sa dohodnúť na striedavej starostlivosti bez toho, aby museli ísť na súd.

Ak sa rodičia dohodnú na striedavej starostlivosti, môžu sa dohodnúť aj na tom, kde bude dieťa navštevovať školu. Dohoda by mala obsahovať najmä rozsah starostlivosti, časové intervaly, spôsob odovzdávania dieťaťa, sviatky, prázdniny, školské povinnosti a rozdelenie nákladov.

Ak sa rodičia dohodnúť nevedia, rozhodne záväzne súd, pričom môže nariadiť aj striedavú starostlivosť, ak sú na ňu splnené podmienky.

Návrh na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti

Právnym základom na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti je § 24 ods. 3 Zákona o rodine. V žiadosti alebo návrhu na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov je navrhovateľ povinný uviesť dôvody, ktoré svedčia jednak o spôsobilosti oboch rodičov dieťa vychovávať, jednak o ich záujme striedať sa v starostlivosti o maloletého.

Z návrhu by malo dostatočne jasne vyplývať, prečo je striedavá osobná starostlivosť v najlepšom záujme maloletého a prečo budú takýmto spôsobom najlepšie zabezpečené potreby maloletého.

V návrhu je ďalej potrebné špecifikovať režim striedavej osobnej starostlivosti, teda v akých časových intervaloch sa bude vykonávať, kedy a na akom mieste dôjde k zvereniu a prevzatiu dieťaťa a na akej adrese bude mať dieťa trvalé bydlisko.

Čo má obsahovať návrh

• konkrétny harmonogram starostlivosti,
• čas a miesto odovzdávania dieťaťa,
• úpravu školských dní, víkendov, sviatkov a prázdnin,
• spôsob zabezpečenia školy, lekára a krúžkov,
• rozdelenie nákladov na dieťa,
• adresy domácností a podmienky bývania,
• pracovné možnosti rodičov,
• dôvody, pre ktoré je režim v najlepšom záujme dieťaťa,
• dôkazy podporujúce uvedené tvrdenia.

V návrhu nie je potrebné riešiť otázku výživného, keďže podľa § 62 ods. 6 ZR súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Zmena už existujúcej úpravy starostlivosti

Pri zmene už existujúcej úpravy starostlivosti súd rieši, či nastala zmena pomerov a či nová úprava bude v najlepšom záujme dieťaťa. Samotná „snaha jedného rodiča“ spravidla nestačí.

Zároveň súd pri rozhodovaní prihliada aj na stabilitu výchovného prostredia a na to, či doterajšia úprava ešte zabezpečuje pre dieťa najpriaznivejšie podmienky.

Ak by bývalý manžel podal na súd návrh, aby súd zmenil doterajšiu striedavú osobnú starostlivosť a zveril syna do jeho osobnej starostlivosti, druhý rodič môže v tom istom prebiehajúcom konaní uplatniť vlastný návrh, aby súd zveril syna do jeho osobnej starostlivosti.

Nie je potrebné podávať ďalší návrh, ale treba sa vyjadriť k návrhu druhého rodiča. V písomnom vyjadrení je vhodné jasne uviesť, čo rodič navrhuje, ako má súd upraviť styk druhého rodiča a výživné.

Dokazovanie na súde

V rámci skúmania všetkých uvedených skutočností súd vykoná všetky dôkazy na zistenie skutočného stavu veci. Súd pri úprave rodičovských práv a povinností vybavuje podnety a upozornenia fyzických osôb a právnických osôb a vykonáva opatrenia na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletých.

Na tento účel môže súd aj pred začatím konania vykonať potrebné procesné úkony, najmä predvolanie na výsluch, obhliadku, žiadosť o vyjadrenie alebo o súčinnosť orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, obce alebo iných fyzických osôb a právnických osôb.

Ak už bol vypracovaný znalecký posudok, súd môže prihliadať na jeho závery pri posúdení, či je striedavá starostlivosť pre dieťa vhodným riešením. Bez stanoviska znalca alebo výpovede maloletého dieťaťa však nemožno spoľahlivo predpovedať, ako súd v konkrétnej veci rozhodne.

Praktická príprava rodiča

• v lehote určenej súdom podať písomné vyjadrenie,
• jasne uviesť vlastný návrh úpravy starostlivosti,
• opísať konkrétne dôvody, prečo striedavá starostlivosť funguje alebo nefunguje,
• uviesť dopad školskej dochádzky, komunikácie a režimu dieťaťa,
• priložiť správy zo školy a od lekára,
• predložiť relevantnú komunikáciu medzi rodičmi,
• pripojiť harmonogram doterajšej starostlivosti,
• navrhnúť presný režim styku a výživného.

Ak zmena styku znamená pre jedného rodiča výrazné zhoršenie životnej situácie, dokonca až stratu zamestnania a tým aj schopnosti starať sa o deti, je to relevantný argument proti zmene. Pracovná zmluva, potvrdenie o zamestnaní alebo doklady o bývaní môžu pomôcť preukázať praktický dopad navrhovaného režimu.

Rozvod a konanie o úprave pomerov k deťom

Konanie o rozvod manželstva upravuje § 92 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

Súd bude v prvom rade skúmať, či zverenie do striedavej starostlivosti bude v záujme dieťaťa. Pri rozhodovaní môže prihliadať na doterajšiu starostlivosť, pracovné možnosti rodičov, stabilitu bývania, vzťah detí k obom rodičom a ich vlastný názor, ak sú dostatočne zrelé.

Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. Rozhodnutie o zverení dieťaťa jednému rodičovi preto neznamená, že druhý rodič prestáva byť rodičom alebo stráca právo podieľať sa na dôležitých otázkach života dieťaťa.

Najčastejšie chyby rodičov

Pri sporoch o deti sa opakujú tie isté chyby, ktorými rodičia zbytočne komplikujú vlastnú situáciu. Zároveň zvyšujú záťaž, ktorú spor prináša aj pre dieťa.

• dieťa sa stáva poslom alebo dôkazom v konflikte rodičov,
• rodičia používajú dieťa na odovzdávanie výčitiek a požiadaviek,
• spoliehajú sa na neformálne dohody bez súdneho schválenia,
• podcenia prípravu návrhu a dôkazov,
• neberú ohľad na režim a logistiku dieťaťa,
• presadzujú vlastné predstavy bez vysvetlenia ich prínosu pre dieťa,
• zatajujú alebo zveličujú informácie o druhom rodičovi,
• nepodporujú vzťah dieťaťa s druhým rodičom bez vážneho dôvodu.

Rozhodovanie o starostlivosti a výživnom často nestojí len na právnych pravidlách, ale aj na tom, ako rodičia situáciu uchopia v praxi. Rozhodovanie súdu nie je založené na preferencii jedného rodiča, ale na tom, či je striedavá starostlivosť v konkrétnej situácii skutočne prínosom pre dieťa.

Podstatné otázky pri striedavej starostlivosti o malé deti

Čo je pri malých deťoch najdôležitejšie

Pri malých deťoch je potrebné vyhnúť sa mechanickému uplatňovaniu jedného modelu. Kratší režim môže byť vhodný v situácii, keď dieťa zle znáša dlhé odlúčenie od jedného rodiča, zatiaľ čo dlhší interval môže znížiť počet presunov pri staršom a dobre adaptovanom dieťati.

Každý režim musí rešpektovať spánok, stravovanie, škôlku alebo školu, zdravotné potreby, voľný čas a citové väzby dieťaťa. Stabilita neznamená vždy rovnaké miesto, ale predovšetkým predvídateľný režim, bezpečné podmienky a dostupnosť oboch rodičov.

Najlepší záujem dieťaťa nemožno oddeliť od spôsobu, akým rodičia zvládajú svoj konflikt. Aj vhodne nastavená striedavá starostlivosť môže zlyhať, ak rodičia dieťaťu vytvárajú tlak, zatiaľ čo nerovnomerný režim môže fungovať, ak je stabilný, predvídateľný a rešpektuje potreby dieťaťa.

tags: #striedava #starostlivost #u #malych #deti