Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno žiadať až po právoplatnom skončení konania o rozvod manželstva. Nárok má rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, pričom bývalý manžel má prispievať na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Ak sa bývalí manželia nedohodnú, rozsah príspevku určí na návrh niektorého z nich súd prvej inštancie, ktorým je spravidla príslušný okresný súd. Príspevok neslúži na zachovanie rovnakej životnej úrovne bývalých manželov, ale na zabezpečenie primeranej výživy osoby, ktorá sa sama nedokáže živiť.
Rozdiel medzi výživným počas manželstva a príspevkom po rozvode
Výživné na manžela a príspevok na výživu rozvedeného manžela patria medzi druhy vyživovacích povinností upravených v §71 a §72 Zákona o rodine. Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že ide o jednu vyživovaciu povinnosť, nie je tomu tak, ide o samostatné vyživovacie povinnosti s rozdielnymi podmienkami priznania nároku ako aj s rozdielnym spôsobom určovania rozsahu vyživovacej povinnosti.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi, ako názov napovedá, vzniká medzi manželmi a trvá odo dňa uzavretia manželstva až do jeho rozvodu. Manželia v manželskom zväzku majú mať rovnakú životnú úroveň a účelom tohto nároku je práve zabezpečenie jej vyrovnania. Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť.
Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, tak dôsledkom je stav, keď manželia majú rozdielnu životnú úroveň. Ide napríklad o prípady, keď jeden z manželov riadne alebo vôbec neprispieva na spoločnú domácnosť, na starostlivosť o deti a iné spoločné výdavky a druhý manžel musí ich úhradu zabezpečovať samostatne, čím sa znižuje jeho životná úroveň.
Ďalším príkladom je, keď manželia majú rôzne príjmy a nevedia sa dohodnúť na ich spravodlivom rozdelení tak, aby mali rovnakú životnú úroveň. Pokiaľ teda nastane stav, kedy manželia majú rozdielnu životnú úroveň a nevedia sa dohodnúť na jej vyrovnaní, môže sa ktorýkoľvek z manželov domáhať na súde určenia výživného na manžela.
Súd určuje výšku výživného na manžela tak, aby táto v zásade vyrovnávala rozdielnu životnú úroveň manželov. Nejde však o dosiahnutie mechanickej - matematickej rovnosti medzi manželmi. Ide skôr o dosiahnutie spravodlivej rovnosti, keďže súd posudzuje aj schopnosti a možnosti oboch manželov.
Súd tak posudzuje nielen majetkové pomery, ale aj napr. dosiahnuté vzdelanie, možnosti na trhu práce a výšku opodstatnených osobných výdavkov. Podľa § 71 zákona o rodine majú manželia vzájomnú vyživovaciu povinnosť a súd určí jej rozsah tak, aby bola životná úroveň oboch manželov v zásade rovnaká.
Pevná suma ani percento nie sú stanovené, súd posúdi príjmy, nevyhnutné výdavky, zdravotný stav a starostlivosť o domácnosť.
Podstata príspevku na výživu rozvedeného manžela
Príspevok na výživu rozvedeného manžela je možné uplatniť najskôr po rozvode manželstva, keďže ide o vyživovaciu povinnosť medzi rozvedenými manželmi. Účelom prípadnej výživy po rozvode však v žiadnom prípade nie je zabezpečenie rovnakej životnej úrovne rozvedených manželov.
Účelom je len zabezpečenie primeranej výživy pre toho manžela, ktorý nie je schopný sa sám živiť. Výška tohto príspevku tak bude vždy obmedzená jej primeranosťou, čo znamená, že výživné bude slúžiť na pokrytie časti niektorých opodstatnených výdavkov na domácnosť o osobu.
Výživné tak nemá slúžiť na udržovanie životnej úrovne tohto rozvedeného manžela. Na výšku výživného majú vplyv aj dôvody, pre ktoré bolo manželstvo rozvedené.
V zásade platí, že spolu so zánikom manželstva zanikajú všetky práva a povinnosti medzi bývalými manželmi. Zaniká teda aj ich vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi, ktorá existovala počas trvania manželstva a jej účelom bolo zabezpečiť rovnakú životnú úroveň obom manželom.
V súlade s citovanou právnou úpravou však môže výnimočne (za splnenia zákonných hmotnoprávnych predpokladov) a v obmedzenej miere trvať vyživovacia povinnosť aj medzi rozvedenými manželmi, a to v podobe príspevku na výživu rozvedeného manžela.
Zákonné podmienky priznania príspevku
Základnou zákonnou podmienkou priznania tohto nároku je, že rozvedený manžel, ktorý o príspevok žiada, nie je schopný sa sám živiť a teda je výživou odkázaný na rozvedeného manžela.
Podľa ustanovenia § 72 zákona o rodine platí: „(1) Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. (2) Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. (3) Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.“
Pri posudzovaní schopnosti sa samostatne živiť súd posudzuje subjektívne aj objektívne schopnosti a možnosti rozvedeného manžela na trhu práce, t.j. či je schopný pracovať, nestačí len skutočnosť, že je napr. nezamestnaný.
Neschopnosť sa živiť môže u rozvedeného manžela byť napr. v jeho chorobe, v pokročilom veku alebo všeobecne v pracovnej neschopnosti, t. j. v tzv. subjektívnych okolnostiach alebo aj napr. v objektívnych ťažkostiach spojených so zaradením do pracovného procesu, najmä ak ide o manžela, ktorý počas trvania manželstva nebol v pracovnom procese, staral sa iba o deti a spoločnú domácnosť a stratil prípadne svoju kvalifikáciu.
Schopnosť rozvedeného manžela sám sa živiť neurčujú iba jeho zárobkové schopnosti a možnosti, ale aj jeho majetkové pomery; pravda, v rámci úvahy, či a v akej miere je nevyhnutná výživa rozvedeného manžela zabezpečená z vlastného majetku, prihliadne súd aj k celkovým pomerom rozvedeného manžela, k druhu majetku, k účelu, na ktorý je určený a pod.
Základným predpokladom na priznanie tohto príspevku je nedostatočná schopnosť rozvedeného manžela sám sa živiť a s tým súvisiaca odkázanosť na pomoc bývalého manžela.
Schopnosti, možnosti a majetkové pomery bývalého manžela
Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Pri určovaní sumy súd skúma príjmy a výdavky oboch účastníkov, ich majetok, zdravotný stav, pracovné možnosti a ďalšie okolnosti významné pre posúdenie primeranosti príspevku.
Veľmi významnou zákonnou podmienkou vzniku vyživovacej povinnosti medzi rozvedenými manželmi je, že rozvedený manžel, voči ktorému nárok na poskytnutie príspevku na výživu smeruje, je sám schopný podľa svojich schopností a možností tento príspevok poskytovať.
Pokiaľ takéto schopnosti a možnosti nemá, prípadne je sám odkázaný na príspevok na výživu, vyživovacia povinnosť mu nevznikne. Vtedy má rozvedený manžel možnosť uplatniť svoj vyživovací nárok len voči svojim deťom, a ak ich nemá, voči svojim predkom (paragraf 88 zákona o rodine).
Rozsah vyživovacej povinnosti medzi rozvedenými manželmi je určený tým, že zákonodarca priznáva rozvedenému manželovi len právo na príspevok na primeranú výživu, ktorý sa mu má poskytnúť podľa schopností a možností druhého manžela.
Bude však vždy záležať od relevantných dôkazov, ktoré súd vykoná a objektívne vyhodnotí. Podľa rozhodovacej praxe súdov výšku príspevku na výživu rozvedeného manžela určujú popri schopnostiach a možnostiach povinného rozvedeného manžela len nevyhnutné potreby rozvedeného manžela, ktorý nie je schopný sám sa živiť.
Vplyv príčin rozvodu
Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Na výšku výživného majú vplyv aj dôvody, pre ktoré bolo manželstvo rozvedené. Z kontextu konkrétneho sporu bude zaujímavé sledovať, ako sa súd vyrovná pri tomto rozhodovaní s príčinami, ktoré viedli k vážnemu rozvratu manželstva, a tým aj k jeho zániku rozvodom.
Časové obmedzenie príspevku
Trvanie tejto vyživovacej povinnosti je časovo obmedzené na dobu najdlhšie piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Táto lehota sa viaže na jedinečné časové obdobie plynúce bezprostredne po rozvode.
Takýto výklad korešponduje aj s účelom tohto inštitútu, ktorý sa viaže na zmenené životné podmienky bývalých manželov spôsobené rozvodom, inými slovami, medzi potrebou a odôvodnenosťou poskytnutia príspevku a rozvodom musí byť príčinná súvislosť.
Nie je preto možné chápať dobu piatich rokov ako obdobie, ktoré možno kedykoľvek po rozvode ľubovoľne „vymerať“ bez väzby na obdobie bezprostredne nasledujúce po právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Predĺženie päťročnej lehoty
Túto dobu je možné po jej uplynutí na návrh predĺžiť v ďalšom súdnom konaní, avšak jedine ak ide o rozvedeného manžela, ktorý nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby.
Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o rozvedeného manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú starostlivosť.
Aj rozhodovacia prax zdôrazňuje, že v týchto prípadoch musí ísť o situáciu, keď v rozhodujúcom čase piatich rokov po rozvode súd príspevok priznal a neskôr sa ukáže, že bývalý manžel poberajúci príspevok ani po uplynutí tejto doby nenadobudol schopnosť sám sa živiť.
Kedy právo na príspevok zaniká
Podľa ustanovenia § 73 zákona o rodine platí: „Právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie.“
Právo na príspevok zanikne, ak rozvedený manžel uzavrie nové manželstvo a aj v prípade, ak povinný manžel zomrie. Vyživovacia povinnosť zaniká smrťou povinného.
So zreteľom na jej osobnú povahu neprechádza na dedičov. Vyživovacia povinnosť teda zaniká aj smrťou oprávneného manžela, t. j. v tomto prípade rozvedeného manžela.
Uzavretím nového manželstva totiž nastupuje vzájomná vyživovacia povinnosť nových manželov. Pretrvávanie vyživovacej povinnosti zo skoršieho zaniknutého manželstva stráca opodstatnenie.
Možno podať návrh počas rozvodového konania?
Už zo samotnej povahy veci vyplýva, že tento inštitút je možné uplatniť až po rozvode manželstva. Návrh na určenie tohto príspevku sa teda nepredkladá počas rozvodového konania, ale až po tom, čo nadobudne rozsudok o rozvode manželstva právoplatnosť.
V opačnom prípade by totiž išlo o nedôvodný, resp. predčasne podaný návrh. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že návrh na súd o príspevok na výživu rozvedeného manžela môžete podať až po právoplatnom skončení konania o rozvode manželstva.
Je to tak z jednoduchého dôvodu a to toho, že k samotnému rozvodu manželstva nemusí dôjsť, preto zákonodarca koncipoval uvedené zákonné ustanovenie slovami: „Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť“.
Dohoda pred podaním návrhu
Ešte predtým, ako podáte návrh na súd, odporúčame sa pokúsiť s manželom, resp. rozvedeným manželom, dohodnúť na výške výživného a jeho splatnosti.
Dohodou môžete predísť zvýšeným výdavkom v súvislosti s vymáhaním tohto nároku ako aj časovým prieťahom. V takomto prípade odporúčame, aby dohoda mala písomnú formu.
Ak k dohode nedôjde obratom, podajte návrh na súd. Zákon však nepredpisuje osobitnú formu dohody ani neuvádza, že dohoda musí byť uzatvorená pred podaním návrhu.
Podľa rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 385/2013 zákon uvádza, že ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí príspevok súd, neuvádza však, že návrh možno podať až po predchádzajúcej písomnej výzve alebo po neúspešnom pokuse o dohodu.
Z celého konania pred súdom prvého stupňa už z prvého vyjadrenia odporcu môže vyplynúť jednoznačný nesúhlas odporcu s návrhom, takže za výzvu na určenie príspevku na výživu možno považovať aj návrh na začatie konania.
Ktorý súd je príslušný
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má bydlisko manžel, resp. rozvedený manžel, proti ktorému návrh smeruje.
Písomný návrh na súd môžete podať osobne v podateľni okresného súdu, alebo ho poslať doporučene poštou na adresu sídla súdu.
Návrh na súd adresujte miestne príslušnému okresnému súdu v dvoch vyhotoveniach. Návrh na súd musí byť podpísaný navrhovateľom a opatrený dátumom a miestom podpisu.
Čo má obsahovať návrh na súd
Návrh musí jasne uviesť, kto ho podáva, proti komu smeruje, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých skutkových a právnych dôvodov. Z návrhu musí byť zrejmé, že sa domáhate určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela a v akej výške.
- Osobné údaje navrhovateľa - manžela, resp. rozvedeného manžela, ktorý sa nároku domáha s uvedením mena, priezviska, trvalého bydliska a štátnej príslušnosti.
- Osobné údaje odporcu - manžela, resp. rozvedeného manžela, proti ktorému návrh smeruje.
- Údaj o právoplatnom rozvode manželstva.
- Opísanie príjmov a opodstatnených výdavkov navrhovateľa.
- Vysvetlenie, prečo navrhovateľ nie je schopný sám sa živiť.
- Údaj o požadovanej mesačnej sume a dátume, od ktorého sa má príspevok platiť.
- Skutkové okolnosti týkajúce sa schopností, možností a majetkových pomerov odporcu.
- Označenie dôkazov.
- Dátum, miesto a podpis navrhovateľa.
Výšku výživného je nevyhnutné odôvodniť. V návrhu podrobne opíšte Vaše príjmy a opodstatnené výdavky na domácnosť, na deti a osobné výdavky.
V prípade príspevku na výživu rozvedeného manžela je nutné podrobne zdôvodniť a preukázať, že rozvedený manžel, ktorý sa príspevku domáha, nie je schopný sa samostatne živiť.
Odporúčané prílohy
K návrhu na súd odporúčame priložiť najmä nasledovné prílohy: sobášny list a ak sa domáhate určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela, predložte v kópii aj rozsudok o rozvode manželstva.
- kópiu rozsudku o rozvode manželstva s doložkou právoplatnosti,
- doklady preukazujúce príjmy navrhovateľa,
- doklady preukazujúce opodstatnené výdavky na domácnosť, deti a osobné potreby,
- doklady preukazujúce neschopnosť samostatne sa živiť,
- doklady o zdravotnom stave, ak je zdravotný stav dôvodom neschopnosti pracovať,
- doklady o evidencii uchádzača o zamestnanie alebo o poberaní dávok, ak sú relevantné,
- doklady o nájomnom a nákladoch na bývanie,
- doklady o majetku alebo o absencii majetku väčšej hodnoty,
- písomnú komunikáciu alebo návrh dohody s bývalým manželom,
- doklad o nedoručení zásielky, ak sa navrhovateľ pokúsil o mimosúdnu dohodu.
Ako prebieha konanie pred súdom prvej inštancie
Po podaní návrhu na súde súd vo veci nariadi ústne pojednávanie, na ktorom v prvom rade vykoná výsluch oboch účastníkov konania a vykoná ďalšie potrebné dokazovanie vo veci.
Súd najmä zistí príjmy oboch účastníkov konania, posúdi majetkové pomery, schopnosti a možnosti oboch účastníkov a tiež posúdi opodstatnené výdavky účastníkov.
Ak navrhovateľ nepozná príjmy alebo majetok odporcu, môže navrhnúť, aby si súd vyžiadal potrebné podklady. Navrhovateľ však musí uviesť všetky údaje, ktoré o pracovnom pomere, príjmoch alebo majetku bývalého manžela pozná.
Na základe vykonaného dokazovania súd vo veci rozhodne. Súd rozhoduje rozsudkom, ktorý sa doručuje obom účastníkom konania s možnosťou odvolania proti jeho výroku.
Odporúčame na doručený rozsudok vyznačiť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. Túto doložku Vám vyznačia v infocentre súdu, ktorý rozhodoval vo veci.
Od ktorého dňa možno príspevok priznať
V prípade oboch vyššie uvedených vyživovacích povinností súd rozhoduje len na základe podaného návrhu na súde a prípadné výživné určuje najskôr odo dňa tohto podania.
Nie je možné riešiť tieto dva nároky v jednom súdnom konaní, pretože ide o samostatné nároky. Príspevok na výživu rozvedeného manžela preto nemožno požadovať spätne za obdobie pred začatím konania.
Vzor návrhu na určenie príspevku
Nasledujúci vzor zachytáva základnú štruktúru návrhu, ktorý sa podáva na okresný súd. Údaje v návrhu treba prispôsobiť skutočnému prípadu, aktuálnemu právnemu stavu a príslušnosti konkrétneho súdu.
Okresnému súdu Poltár
Navrhovateľka: Terézia Vajdová, rod. Balogová, nar. 2.12.1976, bytom Poltár, Horná 1, štátne občianstvo SR, nezamestnaná
Odporca: Ján Vajda, nar. 15. 7. 1965, bytom Poltár, Dolná 2, štátne občianstvo SR
Vec: Návrh na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela
I.
Manželstvo s odporcom bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Poltár č. k. 2C/123/2010-23 zo dňa 6. 7. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 7. 2010.
Maloletý syn Lukáš, nar. 4. 2. 2006 bol na čas po rozvode zverený do mojej osobnej starostlivosti a odporca bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 30 € mesačne.
Ja som v súčasnosti bez zamestnania. O majetkových a zárobkových možnostiach odporcu nemám vedomosť, keďže nie sme v kontakte.
Dôkazy:
- Spis OS Poltár, sp. zn. 2C/123/2010,
- potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poltári.
II.
Po rozvode manželstva s odporcom sme ukončili medzi sebou akýkoľvek kontakt. Odporca nerešpektuje ani súdne rozhodnutie o výživnom na nášho syna.
Nekontaktuje sa s ním, ani ho nenavštevuje. Jeho súčasné majetkové pomery sú mi neznáme, a preto žiadam súd, aby si zadovážil podklady o jeho súčasných zárobkových a majetkových pomeroch, keďže to nie je v mojej moci.
Naposledy pracoval v obchodnej spoločnosti XY, a. s. Poltár, kde jeho čistý mesačný príjem predstavoval cca 500 €.
Ja poberám len dávky v hmotnej núdzi vo výške 170 €, pričom z týchto dávok musím pokryť mesačné nájomné 100 €, stravu 50 €, ošatenie, hygienické potreby a podobne, o čom predkladám doklady, a keďže tieto náklady prevyšujú moje príjmy, neustále mi musia finančne vypomáhať rodičia.
Výdavky súvisiace s ročným vyúčtovaním služieb som musela pokryť pôžičkou z nebankovej inštitúcie, kde splácam mesačne po 30 €.
Nevlastním žiaden majetok väčšej hodnoty, žiadne nehnuteľnosti, bývam v nájomnom byte. Náhradu trov tohto konania si nežiadam.
Dôkazy:
- výsluch účastníkov,
- rozhodnutie o priznaní dávok v hmotnej núdzi,
- zmluva o nájme,
- inkasný lístok,
- zmluva o pôžičke.
III.
S odporcom som sa snažila dohodnúť o rozsahu príspevku na moju výživu, avšak zásielka, ktorú som mu adresovala s návrhom tejto dohody sa mi vrátila ako nedoručená s poznámkou „Adresát neznámy“, teda mám za to, že je splnená aj podmienka nemožnosti mimosúdnej dohody rozvedených manželov o rozsahu príspevku.
Dôkaz:
- nedoručená zásielka,
- fotokópia návrhu dohody.
IV.
Keďže nie som po rozvode schopná sama sa živiť, žiadam, aby súd v súlade s ustanovením § 72 Zákona o rodine vydal nasledovný rozsudok:
Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 50 € mesačne, vždy do dvadsiateho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 1. 5. 2011, na účet číslo 123456789/1234.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V Poltári, dňa 1. apríla 2011
podpis navrhovateľky
Navrhovateľka je v tomto konaní oslobodená od súdnych poplatkov zo zákona podľa § 4 ods. 2 písm. e/ Zákona o súdnych poplatkoch.
Posúdenie modelového návrhu
V uvedenom návrhu navrhovateľka tvrdí, že po rozvode nie je schopná sama sa živiť, poberá iba dávky v hmotnej núdzi, býva v nájomnom byte, nevlastní majetok väčšej hodnoty a jej nevyhnutné výdavky prevyšujú príjmy.
Na podporu svojich tvrdení označuje dôkazy o príjmoch, nájomnom, výdavkoch, pôžičke a evidencii na úrade práce. Súčasne žiada súd, aby preveril príjmové a majetkové pomery odporcu, keďže ich sama nepozná.
Samotná nezamestnanosť však automaticky neznamená neschopnosť samostatne sa živiť. Súd posudzuje, či navrhovateľka môže pracovať, aké má vzdelanie, zdravotný stav, pracovné skúsenosti a reálne možnosti uplatnenia na trhu práce.
Rovnako sa skúma, či odporca má objektívnu schopnosť príspevok poskytovať. Ani tvrdenie o jeho poslednom príjme samo osebe nemusí preukazovať jeho aktuálne zárobkové a majetkové pomery, preto je významné vykonať dokazovanie k jeho súčasnej situácii.
Zmena alebo zrušenie príspevku
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok.
Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
