DMO a mentálne postihnutie: čo znamená detská mozgová obrna pre kognitívny vývin

Detská mozgová obrna (DMO) je skupina neurologických porúch, ktoré sa objavujú v dojčenskom alebo ranom detstve a trvalo ovplyvňujú pohyb tela, svalový tonus, držanie tela a koordináciu. Ide o poruchu pohybového aparátu, ktorá vzniká poškodením vyvíjajúceho sa mozgu, najčastejšie ešte pred narodením, počas pôrodu alebo krátko po ňom.

DMO sama osebe neznamená mentálne postihnutie. Intelekt môže byť normálny alebo znížený a závisí od rozsahu a lokalizácie poškodenia mozgu, od typu DMO a od pridružených porúch. Niektorí ľudia s DMO sa vzdelávajú bez výrazných kognitívnych obmedzení, zatiaľ čo iní potrebujú špeciálnu pedagogickú podporu a dlhodobú pomoc.

Čo je detská mozgová obrna

Detská mozgová obrna (DMO, cerebral palsy, CP) je porucha pohybu alebo držania tela zapríčinená poškodením vyvíjajúceho sa mozgu. Mozog potom nedokáže správne riadiť pohyby tela, udržiavať držanie tela ani koordinovať rovnováhu.

DMO je trvalá neprogredujúca porucha hybnosti sprevádzaná abnormálnym svalovým napätím a abnormálnou posturou. Ide o nenakažlivé a nededičné ochorenie, ktoré vzniká na podklade jednorazového poškodenia mozgového tkaniva, najčastejšie nedostatkom kyslíka.

DMO je neurovývojová porucha, ktorej prejavy sa v priebehu vývoja väčšinou menia. Samotné poškodenie mozgu nepostupuje, ale dôsledky poruchy sa môžu meniť v závislosti od rastu, vývoja, liečby, svalových kontraktúr, bolesti a starnutia.

Pri DMO sa k poruche hybnosti môžu pripojiť epilepsia, poruchy citlivosti, poruchy zraku a sluchu, poruchy vnímania, učenia, kognície, komunikácie, správania alebo mentálne postihnutie.

DMO si netreba zamieňať s poliomyelitis anterior acuta, teda s detskou prenosnou obrnou. Detská mozgová obrna nie je infekčné ochorenie a neprenáša sa z človeka na človeka.

DMO neznamená automaticky mentálne postihnutie

Motorické poškodenie pri DMO a intelektové schopnosti nie sú totožné. Človek môže mať výraznú poruchu pohybu a pritom normálny intelekt, alebo môže mať mierne motorické prejavy a súčasne významné ťažkosti v oblasti učenia, pozornosti či intelektového vývinu.

Mentálne postihnutie alebo intelektové oslabenie môže DMO sprevádzať, ale nevyskytuje sa u každého človeka s touto diagnózou. Spoločnosť niekedy nesprávne predpokladá, že človek s DMO má automaticky narušený intelekt, čo nie je správne.

Rozsah kognitívnych ťažkostí závisí od častí mozgu, ktoré boli poškodené. Dôležitú úlohu má aj výskyt epilepsie, porúch zraku alebo sluchu, porúch reči, zníženej pozornosti, únavy a ťažkostí s komunikáciou.

Pri niektorých formách DMO býva intelekt relatívne zachovaný alebo normálny. Pri výraznejšom postihnutí horných končatín, trupu alebo tvárových svalov sa však môžu častejšie objavovať ťažkosti s komunikáciou, učením a každodennou samostatnosťou.

Ako môže DMO ovplyvniť kognitívny vývin

DMO môže zasiahnuť aj oblasti, ktoré priamo nesúvisia so svalovou silou. U detí sa môžu prejaviť problémy s koncentráciou, pamäťou, vnímaním, učením a spracovaním informácií.

Problémy sa môžu prejavovať v oblasti koncentrácie a deti sa môžu ľahko unaviť. Ich pamäť môže byť fragmentovaná a nekonzistentná.

V oblasti zmyslového vnímania sa môžu objaviť zmeny aj v prípade, že dieťa nemá výrazné zmyslové postihnutie. Ťažkosti sa môžu týkať vizuomotorickej koordinácie, priestorového vnímania alebo kontroly vlastných pohybov.

Dieťa môže mať problém súčasne sledovať predmet zrakom a vykonať pohyb rukou. Ťažkosti s koordináciou môžu komplikovať kreslenie, písanie, manipuláciu s predmetmi, obliekanie, jedenie aj používanie školských pomôcok.

Vývin reči môže byť oneskorený alebo sa nemusí rozvinúť. Dyzartria je porucha reči sprevádzaná narušeným dýchaním, tvorbou a moduláciou hlasu a rezonanciou.

Dyzartria ovplyvňuje hybnosť rečových orgánov, a preto môže byť reč ťažko zrozumiteľná. Oneskorenie reči, čítania a písania je časté.

Ak dieťa nedokáže hovoriť zrozumiteľne, neznamená to, že nerozumie okoliu alebo že nemá schopnosť myslieť. Komunikačné obmedzenie môže byť dôsledkom poruchy svalov potrebných na tvorbu reči.

Riziko mentálneho postihnutia podľa typu DMO

Jednotlivé formy DMO sa líšia typom pohybovej poruchy, rozsahom poškodenia a pravdepodobnosťou pridružených kognitívnych ťažkostí. Tieto súvislosti však nemožno použiť na určenie intelektu konkrétneho dieťaťa bez individuálneho vyšetrenia.

Formy detskej mozgovej obrny

Spastická forma

Spastická DMO je najčastejšia forma a postihuje približne 70 až 80 % ľudí s detskou mozgovou obrnou. Je charakterizovaná trvalo zvýšeným svalovým napätím, ktoré obmedzuje až znemožňuje pohyb v postihnutých oblastiach.

Spasticita spôsobuje aj kĺbovú stuhnutosť. Nohy v bedrách bývajú pokrčené, vytočené dovnútra a členok s chodidlom sa môžu dostať do špičkového postavenia.

Spastická diparéza

Diparetická forma postihuje obe dolné končatiny viac ako horné končatiny. Ide o najčastejšiu formu DMO.

Typické sú zvýšený svalový tonus, skrátenie svalov, predsunuté držanie tela a patologický vzorec chôdze. Ak je chôdza možná, môže mať podobu nožničkovej chôdze alebo chôdze po špičkách.

U väčšiny detí s diparézou je intelekt relatívne zachovaný alebo normálny. Pri výraznejšom postihnutí rúk môže byť intelekt znížený.

Spastická hemiparéza

Hemiparetická forma postihuje jednu polovicu tela, pričom horná končatina býva často postihnutá viac ako dolná končatina. Postihnuté končatiny sú slabšie a spravidla kratšie v porovnaní s druhou stranou.

Typické je držanie paže pri tele, pokrčenie v lakti, otočenie predlaktia a ohnutie ruky smerom do dlane. Častý je výskyt epilepsie, poruchy citlivosti a mentálneho postihnutia.

Spastická triparéza

Triparetická forma je výrazné motorické postihnutie, pri ktorom bývajú postihnuté tri končatiny. Rozsah kognitívnych ťažkostí sa môže líšiť podľa rozsahu poškodenia mozgu.

Spastická kvadruparéza

Kvadruparetická forma postihuje všetky štyri končatiny a často aj trup, hlavu, tvár a svaly úst. Je to najťažšia spastická forma DMO.

Často sa pridáva epilepsia, výrazné vývojové oneskorenie, porucha učenia a mentálne postihnutie. Niektorí pacienti sú trvalo odkázaní na pomoc iných.

Dyskinetická forma

Dyskinetická forma sa prejavuje patologicky rýchlym a neovládateľným striedaním napätia a uvoľnenia svalstva v postihnutých oblastiach. Súvisí s poškodením bazálnych ganglií.

Typickými prejavmi sú atetóza, teda prudké nepotlačiteľné vlnité pohyby, a chorea, teda drobné mimovoľné a neovládateľné trhavé pohyby.

Ak sú postihnuté svaly tváre, jazyka a úst, môžu sa objaviť ťažkosti s prehĺtaním, slinením a rečou. Pri pokuse o pohyb môže dieťa vytvárať grimasy a neúčelné svalové sťahy.

Pri choreoatetóze býva inteligencia často normálna, ale slovné vyjadrovanie môže výrazne sťažovať ťažká dyzartria. Pri dystónii sa častejšie vyskytujú aj kognitívne ťažkosti.

Ataktická forma

Ataktická forma je pomerne vzácna a postihuje približne 5 až 10 % pacientov s DMO. Vzniká pri poškodení mozočku.

Pri tejto forme je narušené vnímanie rovnováhy a citlivosti, čo spôsobuje poruchu koordinácie pohybov. Chôdza je nestabilná a chodidlá sú kladené ďaleko od seba.

Môže sa objaviť dysmetria, intenčný tremor horných končatín a tras, ktorý vzniká pri voľnom, cielenom pohybe. Samostatné poškodenie mozočku sa vyskytuje zriedkavo a kognitívne ťažkosti môžu byť súčasťou širšieho poškodenia mozgu.

Zmiešaná forma

Zmiešaná forma vzniká vtedy, keď súčasne existujú prejavy viacerých foriem DMO. Častou kombináciou je spastická forma s dyskinetickou symptomatológiou.

Pri zmiešanej forme sa môžu súčasne objaviť stuhnutosť svalov, mimovoľné pohyby, porucha rovnováhy, epilepsia, poruchy reči a kognitívne oslabenie.

Príčiny a rizikové faktory

Detská mozgová obrna vzniká v dôsledku abnormality alebo narušenia vývoja mozgu. K poškodeniu môže dôjsť počas tehotenstva, samotného pôrodu alebo krátko po pôrode.

V mnohých prípadoch nie je možné presne určiť priamu príčinu raného poškodenia mozgu. Lekári diskutujú o možnosti, že vznik DMO ovplyvňuje kombinácia viacerých faktorov.

Prehľad období vzniku poškodenia

• Obdobie pred narodením: infekcie matky a plodu, poruchy placentárneho obehu, krvácanie, nedostatok kyslíka, poruchy vývoja centrálneho nervového systému a genetické faktory.
• Obdobie počas pôrodu: hypoxia, krvácanie, komplikácie s pupočnou šnúrou, komplikovaný pôrod, hypoglykémia, meningitída a ďalšie poškodenia.
• Obdobie po narodení: úraz hlavy, encefalopatia, encefalitída, meningitída, neliečená ťažká žltačka a iné poškodenia mozgu.

Medzi rizikové faktory patria predčasné narodenie, nízka pôrodná hmotnosť, viacpočetné tehotenstvo, hypoxia, infekčné ochorenia matky, poruchy zrážania krvi, krvácanie do mozgu, ochorenia štítnej žľazy matky a vystavenie toxickým látkam počas tehotenstva.

Riziko môže zvyšovať aj toxoplazmóza, rubeola, cytomegalovírus, herpes simplex, syfilis, vírus Zika, bakteriálna meningitída, vírusová encefalitída, závažná žltačka a mechanické poranenie mozgu.

Predčasne narodené deti majú vyššie riziko, pretože ich centrálny nervový systém je pri narodení nezrelý. U predčasne narodených detí sa DMO môže spájať s periventrikulárnou leukomaláciou alebo intraventrikulárnym krvácaním.

Rizikový faktor však neznamená istý vznik DMO. Prítomnosť určitého rizika sama osebe nepotvrdzuje, že dieťa bude mať DMO alebo mentálne postihnutie.

Príznaky DMO a varovné prejavy vo vývine

Príznaky DMO sa líšia podľa typu ochorenia, rozsahu poškodenia a postihnutých svalových skupín. Nie každé dieťa má všetky prejavy.

Prvé príznaky sa zvyčajne objavujú počas vývoja dieťaťa. Rodičia si môžu všimnúť, že dieťa nedvíha alebo neudrží hlavu, neotáča sa, neposadí sa, nezačne liezť, stáť alebo chodiť v očakávanom období.

• abnormálny svalový tonus od výrazného uvoľnenia až po silné napätie;
• stuhnuté alebo ochabnuté svaly;
• zvýšené svalové reflexy a spasticita;
• nedobrovoľné alebo pomalé kŕčovité pohyby;
• porucha koordinácie a rovnováhy;
• ťažkosti s držaním tela;
• asymetrické postavenie končatín;
• ťažkosti pri chôdzi, sedení alebo státí;
• problémy s jemnou motorikou a uchopením predmetov;
• poruchy sledovania predmetov zrakom;
• oneskorený vývoj reči;
• ťažkosti s prehĺtaním a nadmerné slinenie;
• epileptické záchvaty;
• poruchy zraku a sluchu;
• problémy s pozornosťou, pamäťou a učením.

Hypotónia sa prejavuje prílišným uvoľnením, dieťa pôsobí ochabnuto a pohybovú aktivitu dokáže vykonať len s veľkým úsilím. Hypertónia naopak spôsobuje stuhnutosť a zníženú pohyblivosť.

V niektorých prípadoch sa hypotónia počas prvých mesiacov života zmení na hypertóniu. Pri dyskinetickej forme sa svalové napätie môže meniť z úplného uvoľnenia na výrazné napätie.

Mentálne postihnutie, učenie a správanie

Mentálne postihnutie pri DMO môže mať rôzny rozsah. Niektoré deti majú mierne oslabenie intelektových schopností, iné majú závažné kognitívne obmedzenie a potrebujú celoživotnú podporu.

Pri hodnotení schopností dieťaťa treba rozlišovať medzi intelektom, motorikou, rečou, sluchom, zrakom a schopnosťou vyjadriť odpoveď. Ťažkosti s pohybom alebo hovorením môžu navonok pôsobiť ako porucha porozumenia, hoci dieťa môže informáciám dobre rozumieť.

Dieťa môže mať normálny intelekt, ale nemôže odpovedať hovorenou rečou alebo nedokáže použiť ceruzku. Preto sa pri hodnotení používajú aj alternatívne formy komunikácie a pozorovanie praktických schopností.

Ťažkosti s učením môžu súvisieť s poruchou pozornosti, únavou, epilepsiou, poruchou zraku, sluchu, priestorovej orientácie, pamäti alebo s nedostatočne rozvinutou rečou.

V správaní sa môže prejaviť nepokoj, neposednosť, náladovosť, afektívna dráždivosť, pomalosť, nezáujem alebo pasivita. Poruchy správania môžu byť ovplyvnené bolesťou, únavou, komunikačnou bariérou, preťažením alebo náročnosťou prostredia.

DMO môže sprevádzať aj porucha autistického spektra, ale ani tá sa nevyskytuje u každého človeka s DMO. Prítomnosť motorickej poruchy sama osebe neumožňuje určiť intelekt ani sociálne schopnosti dieťaťa.

Epilepsia a ďalšie pridružené poruchy

Epilepsia sprevádza DMO približne u 35 až 55 % detí. DMO nevzniká z epilepsie, ale poškodenie mozgu zvyšuje náchylnosť mozgu na vznik abnormálnej elektrickej aktivity a záchvatov.

Deti s hemiplégiou alebo kvadruplégiou sú k vzniku epilepsie náchylnejšie. Záchvat môže trvať od niekoľkých sekúnd po niekoľko minút a môže sa prejaviť trasom, kŕčmi, neprítomným pohľadom alebo nekontrolovanými pohybmi.

Medzi ďalšie pridružené problémy patria poruchy spánku, chronická bolesť, únava, poruchy zraku, sluchu, dýchania, prehĺtania, kontroly slín, močového mechúra a výživy.

U ľudí s DMO sa môže objaviť škúlenie, slabé vnímanie hĺbky, čiastočná strata zraku, oneskorené sledovanie predmetov, poruchy dýchania a problémy s udržaním správnej polohy tela.

Poruchy reči môžu viesť k tomu, že dieťa nedokáže zrozumiteľne hovoriť, hoci jeho schopnosť porozumieť a učiť sa môže byť zachovaná. Vtedy je dôležitá logopedická starostlivosť a podľa potreby aj alternatívna alebo augmentatívna komunikácia.

Diagnostika DMO a hodnotenie intelektu

DMO je klinická diagnóza. Definitívne stanovenie diagnózy môže byť náročné v prvých mesiacoch života, pretože prejavy nezrelého centrálneho nervového systému môžu byť nešpecifické.

Plný klinický obraz DMO sa často vyvinie až po niekoľkých mesiacoch. Pri rizikových deťoch je dôležité sledovať psychomotorický vývin v čase a opakovane hodnotiť vznikajúce odchýlky.

Pri podozrení na DMO lekár sleduje rast a vývoj dieťaťa, vyhodnocuje anamnézu, vykonáva neurologické a fyzikálne vyšetrenie a posudzuje motorické míľniky.

Vyšetrenia používané pri diagnostike

• Magnetická rezonancia mozgu: môže identifikovať lézie a štrukturálne abnormality mozgu a často je preferovaným zobrazovacím vyšetrením.
• Kraniálny ultrazvuk: poskytuje predbežné hodnotenie mozgu, najmä u malých detí.
• Počítačová tomografia: môže pomôcť pri identifikácii abnormalít a rozsahu poškodenia.
• EEG: používa sa pri podozrení na epilepsiu alebo pri záchvatoch.
• Vyšetrenie zraku a sluchu: pomáha odhaliť zmyslové poruchy, ktoré môžu ovplyvňovať učenie a komunikáciu.
• Laboratórne a genetické vyšetrenia: môžu byť potrebné pri podozrení na metabolické, genetické alebo poruchy zrážania krvi.

Zobrazovacie vyšetrenie môže potvrdiť poškodenie mozgu, ale samo osebe neurčuje úroveň intelektu. Kognitívne schopnosti sa hodnotia psychologickými, vývinovými, neuropsychologickými a pedagogickými metódami.

Pri hodnotení dieťaťa treba prihliadať na jeho motorické a komunikačné možnosti. Výsledok testu môže byť skreslený, ak dieťa nedokáže hovoriť, používať ruky, udržať pozornosť alebo dobre vidieť a počuť.

GMFCS a funkčná závažnosť DMO

Na hodnotenie hrubej motoriky sa používa Systém klasifikácie hrubých motorických funkcií, označovaný ako GMFCS. Posudzuje, ako sa dieťa pohybuje v každodennom živote a akú pomoc potrebuje.

GMFCS má päť úrovní od mierneho po ťažké motorické postihnutie. Hodnotí najmä voliteľnú hybnosť, sedenie, státie a chôdzu, nie intelekt.

Dieťa zaradené do vyššej úrovne motorického postihnutia nemusí mať automaticky nižší intelekt. GMFCS opisuje funkčnú motoriku a nemožno ho používať ako test mentálnych schopností.

Liečba DMO a podpora kognitívneho vývinu

DMO sa nedá úplne vyliečiť. Liečba však môže zlepšiť funkčné schopnosti, komunikáciu, samostatnosť, pohyblivosť a kvalitu života dieťaťa.

Cieľom terapie je rozvíjať funkcie, ktoré dieťa môže využívať, znižovať spasticitu a bolesť, predchádzať kontraktúram, podporovať komunikáciu a vytvárať podmienky na čo najväčšiu samostatnosť.

Liečebný plán je individuálny a závisí od typu DMO, rozsahu motorického postihnutia, prítomnosti epilepsie, kognitívnych schopností, porúch reči, zraku alebo sluchu a od potrieb rodiny.

Rehabilitácia a fyzioterapia

Včasná rehabilitácia, najmä počas prvého roka života, môže zlepšiť kvalitu života detí s DMO aj ich rodín. U malých detí sa využíva plasticita mozgu, pri ktorej môžu iné mozgové bunky čiastočne prebrať funkciu poškodených buniek.

Základom je komplexný a pravidelný terapeutický program predpísaný rehabilitačným lekárom. Používať sa môžu Vojtova metóda, Bobathova koncepcia, orofaciálna stimulácia, kinezioterapia, ergoterapia a ďalšie rehabilitačné postupy.

Vojtova metóda podporuje vyvolanie pohybu reflexnou odpoveďou pri dráždení presne určených miest na tele. Bobathova koncepcia využíva správne držanie a polohovanie dieťaťa s cieľom tlmiť patologické pohybové vzorce.

Hlavným princípom cvičenia je normalizovať rozsah pohybu v kĺboch, naťahovať skrátené svaly, posilňovať oslabené svaly a podporovať čo najfyziologickejšie postavenie tela.

Pri vývine sa postupuje od kontroly hlavy cez otáčanie, sedenie, štvornožkovanie, státie až po chôdzu. Od dieťaťa nemožno vyžadovať samostatný sed, ak ešte nedokáže udržať hlavu.

Logopedická a komunikačná podpora

Logopedická terapia sa zameriava na vývoj reči, dyzartriu, pohyblivosť rečových orgánov, slinenie, jedenie a prehĺtanie.

Ak dieťa nemôže efektívne používať hovorenú reč, môže sa učiť komunikovať posunkami, obrázkami, komunikačnými tabuľkami, počítačom alebo hlasovým syntetizátorom.

Komunikačné pomôcky môžu dieťaťu umožniť vyjadriť potreby, emócie, vedomosti a rozhodnutia aj vtedy, keď je jeho hovorená reč ťažko zrozumiteľná alebo úplne chýba.

Ergoterapia a podpora samostatnosti

Ergoterapeuti pomáhajú dieťaťu rozvíjať samostatnosť pri každodenných činnostiach doma, v škole a v komunite. Súčasťou môže byť nácvik obliekania, jedenia, hygieny, písania a používania pomôcok.

Podľa potrieb dieťaťa sa používajú chodúľky, elektrické invalidné vozíky, štvorbodové palice, sedacie systémy, dlahy, ortézy a ďalšie adaptívne vybavenie.

Lieky a zákroky

Pri spasticite sa môžu používať centrálne myorelaxanciá, botulotoxín a ďalšie lieky podľa individuálneho posúdenia lekára. Antiepileptiká sa používajú pri epileptických záchvatoch.

Botulotoxín môže znížiť napätie v konkrétnych svaloch a uľahčiť rehabilitáciu. Účinok je dočasný a liečba sa musí plánovať s ohľadom na celkovú funkciu dieťaťa.

Pri výrazných kontraktúrach alebo deformitách môže byť potrebná ortopedická operácia. Chirurgická liečba môže zahŕňať predĺženie šliach, korekciu kĺbov, úpravu postavenia končatín alebo liečbu skoliózy.

V niektorých prípadoch sa používa selektívna dorzálna rizotómia, pri ktorej sa čiastočne prerušia vybrané nervové vlákna s cieľom znížiť spasticitu.

Vzdelávanie dieťaťa s DMO a mentálnym postihnutím

Vzdelávanie sa má prispôsobiť skutočným schopnostiam dieťaťa, nie iba jeho diagnóze alebo úrovni motorického postihnutia.

Deti s miernou DMO môžu navštevovať bežnú školu, zatiaľ čo deti s výraznejším motorickým, komunikačným alebo mentálnym postihnutím môžu potrebovať špeciálne vzdelávanie.

Pri plánovaní vzdelávania je dôležitá spolupráca psychológa, špeciálneho pedagóga, logopéda, fyzioterapeuta, ergoterapeuta, neurológa a rodiny.

Podpora môže zahŕňať viac času na odpoveď, úpravu pracovného miesta, používanie počítača, komunikačných pomôcok, vizuálnych materiálov, zjednodušených pokynov a pravidelných prestávok.

Únava a porucha pozornosti môžu znižovať výkon dieťaťa počas vyučovania. Výsledok jednej úlohy preto nemusí presne odrážať jeho skutočné vedomosti alebo intelekt.

Rodina a každodenný život

Rodina dieťaťa s DMO často žije v dlhodobom strese, ktorý súvisí s pravidelnou rehabilitáciou, návštevami lekárov, neistotou prognózy a obavami z budúcnosti.

Negatívne očakávania rodiny môžu ovplyvniť motiváciu dieťaťa a jeho psychický vývin. Dôležitá je podpora, rešpektovanie schopností dieťaťa a vytváranie príležitostí na samostatnosť.

Rodičia by nemali zamieňať motorickú závislosť za celkovú neschopnosť. Dieťa, ktoré potrebuje pomoc pri pohybe, môže mať vlastné názory, želania, vedomosti a schopnosť rozhodovať.

Pre dieťa s DMO je dôležitá plná podpora a láskyplná starostlivosť rodiny. Cieľom nie je iba zlepšenie zdravotného stavu, ale aj čo najväčšia účasť na rodinnom, školskom a spoločenskom živote.

Pri dospievaní môže narastať potreba samostatnosti a prijatia vlastného postihnutia. Psychologická podpora môže pomôcť dieťaťu aj rodine zvládať zmeny identity, vzťahov, vzdelávania a budúceho pracovného uplatnenia.

Kedy vyhľadať odborné vyšetrenie

Odborné vyšetrenie je vhodné pri poruche pohybu alebo oneskorení vývoja, najmä ak dieťa nedrží hlavu, neotáča sa, nesedí, nelezie, nestojí alebo nezačína chodiť v očakávanom období.

Vyšetrenie je potrebné aj pri abnormálnom svalovom tonuse, výraznej asymetrii, opakovaných mimovoľných pohyboch, poruchách prehĺtania, záchvatoch, poruchách zraku, sluchu alebo výraznom oneskorení reči.

Včasná diagnostika umožňuje začať rehabilitáciu, logopedickú podporu, ergoterapiu a ďalšie opatrenia skôr, než sa rozvinú kontraktúry a sekundárne komplikácie.

Dôležité rozlíšenia pri hodnotení dieťaťa

• DMO je neprogresívne poškodenie vyvíjajúceho sa mozgu, ale príznaky a funkčné obmedzenia sa môžu meniť.
• DMO nie je dedičné ochorenie.
• DMO nie je infekčné ochorenie.
• DMO neznamená automaticky mentálne postihnutie.
• Neschopnosť hovoriť neznamená automaticky neschopnosť rozumieť.
• Úroveň motorického postihnutia podľa GMFCS neurčuje úroveň intelektu.
• Epilepsia, porucha zraku, sluchu alebo reči môžu zhoršiť učenie aj bez primárneho mentálneho postihnutia.
• Individuálne vyšetrenie je potrebné na posúdenie intelektu, komunikácie, učenia a každodennej samostatnosti.

Pri DMO je preto potrebné posudzovať každé dieťa individuálne a sledovať nielen jeho pohyb, ale aj porozumenie, komunikáciu, pozornosť, pamäť, emócie, sociálne vzťahy a schopnosť zapojiť sa do každodenných činností.

tags: #dmo #mentalne #retardovany