Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s pankreatitídou

Pankreatitída, zápal podžalúdkovej žľazy, je vážne ochorenie, ktoré si vyžaduje komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť. Ošetrovateľský postup sa odvíja najmä od formy ochorenia, jeho závažnosti, prítomnosti orgánových komplikácií, intenzity bolesti, hydratácie, výživového stavu a schopnosti pacienta prijímať stravu.

Akútna pankreatitída je náhle vzniknutý zápal podžalúdkovej žľazy. Ide o najčastejšie sa vyskytujúce ochorenie pankreasu a zároveň jedno z najčastejších gastrointestinálnych ochorení vyžadujúcich hospitalizáciu. Ochorenie ohrozujúce život vzniká náhle a prejavuje sa silnými až neznesiteľnými bolesťami, ktoré vyžadujú hospitalizáciu.

Charakteristika akútnej pankreatitídy

Akútna pankreatitída je jedným z najčastejších gastrointestinálnych ochorení vyžadujúcich hospitalizáciu. Ide primárne o neinfekčné ochorenie slinivky brušnej, pri vzniku ktorého sa môže uplatňovať celý rad príčin, niekedy aj neznámych.

Pankreas leží za žalúdkom na ľavej strane brucha, blízko 1. časti tenkého čreva. Pri akútnej pankreatitíde dochádza k aktivácii enzýmov vnútri pankreasu, s následnou autodigesciou (samonatrávaním) orgánu a okolitých štruktúr, najmä tukového tkaniva.

Rozvoj akútnej pankreatitídy spočíva v predčasnej aktivácii tráviacich enzýmov vnútri slinivky, ktoré sa za normálnych okolností aktivujú v tenkom čreve, a v ich „samonatrávení“. Funkcia podžalúdkovej žľazy pritom zostáva neporušená.

Výskyt akútnej pankreatitídy sa uvádza 5 - 70 prípadov/100 000 obyvateľov za rok. V rôznych štátoch je výskyt odlišný, líši sa tiež podľa príčin, pričom počty v posledných desaťročiach majú tendenciu skôr rásť, a to aj v Európe.

Príčiny akútnej pankreatitídy

Medzi pravdepodobne najčastejšie príčiny akútnej pankreatitídy patrí cholecystolitiáza, teda žlčové kamene, a nadmerná konzumácia alkoholu. Ku vzniku akútnej pankreatitídy však môže dôjsť tiež v nadväznosti na vyšetrenie ERCP, pri zvýšenej hladine triglyceridov v krvi, vplyvom liekov, infekcií a i.

• Žlčníkové kamene: Uvoľnený žlčníkový kameň môže upchať odtok pankreasu, čo bráni vytekaniu tráviacich štiav a žlče z pankreasu.
• Alkohol: Riziko súvisí najmä s nadmernou konzumáciou alkoholu.
• Lieky: Niektoré lieky môžu vyvolať pankreatitídu.
• Zvýšená hladina triglyceridov: Hypertriglyceridémia patrí medzi možné príčiny ochorenia.
• ERCP: Pankreatitída môže vzniknúť v nadväznosti na endoskopickú retrográdnu cholangiopankreatografiu.
• Infekcie: Infekčné príčiny sa môžu uplatniť v jednotlivých prípadoch.
• Neznáma príčina: Niekedy príčinu ochorenia nie je možné jednoznačne určiť.

Formy akútnej pankreatitídy

Ochorenie sa vyskytuje v rôznej intenzite. V zásade sa rozlišujú dve formy - ľahká a ťažká pankreatitída, ktoré sa líšia tak priebehom ochorenia, ako aj úmrtnosťou na ne. Asi 80 % foriem predstavuje ľahká akútna pankreatitída.

Ľahká akútna pankreatitída

Ľahká forma akútnej pankreatitídy nie je na rozdiel od ťažkej formy spojená s orgánovým zlyhaním ani so systémovými komplikáciami, v počiatočnej fáze sa môže vyskytovať orgánová dysfunkcia. Pacient je liečený väčšinou na štandardnom oddelení.

Sledujú sa fyziologické funkcie a bilancia tekutín. Ošetrovateľská starostlivosť sa zameriava na pravidelné hodnotenie bolesti, hydratácie, tolerancie stravy, výskytu nevoľnosti a zvracania, črevnej peristaltiky a celkového stavu pacienta.

Ťažká akútna pankreatitída

Ťažká forma sa už od počiatku manifestuje závažným priebehom a je zvyčajne riešená na anesteziologicko-resuscitačnom oddelení alebo na jednotke intenzívnej starostlivosti. V prvej fáze prebieha intenzívna hydratácia, ďalší postup sa odvíja od aktuálneho stavu pacienta.

Hemoragicko-nekrotická forma má veľmi ťažký priebeh a často je spojená s bezvedomím a s narušením funkcie orgánov. Už od počiatku sa manifestuje závažným priebehom a je zvyčajne riešená na anesteziologicko-resuscitačnom oddelení alebo na jednotke intenzívnej starostlivosti.

Príznaky akútnej pankreatitídy

Akútna pankreatitída sa prejavuje silnými až neznesiteľnými bolesťami brucha. Brucho je palpačne citlivé a brušná stena môže byť mierne napätá.

Časté sú znaky subileózneho stavu, pripomínajúceho črevnú nepriechodnosť. Pri počúvaní fonendoskopom je znížená črevná peristaltika a zrýchlený pulz.

• silná bolesť brucha;
• citlivosť brucha pri palpácii;
• mierne napätá brušná stena;
• nevoľnosť a zvracanie;
• znížená črevná peristaltika;
• zrýchlený pulz;
• znaky subileózneho stavu;
• pri ťažkom priebehu porucha vedomia a narušenie funkcie orgánov.

Diagnostika akútnej pankreatitídy

Anamnéza a klinické vyšetrenie

Diagnostika akútnej pankreatitídy zahŕňa anamnézu a klinické vyšetrenie. Lekár sa pýta na príznaky a vykonáva fyzikálne vyšetrenie.

Pri odbere anamnézy je dôležité zistiť charakter a začiatok bolesti, prítomnosť zvracania, predchádzajúce ochorenia žlčníka a pankreasu, konzumáciu alkoholu, užívanie liekov, vykonané endoskopické vyšetrenia a ďalšie okolnosti, ktoré môžu súvisieť so vznikom ochorenia.

Laboratórne vyšetrenia

Laboratórne vyšetrenia dokazujú zvýšenú aktivitu pankreatických enzýmov v krvi a v moči, hlavne pankreatickej amylázy a lipázy. Vysoké hladiny týchto enzýmov naznačujú akútnu pankreatitídu.

Ďalej sa sledujú elektrolyty, sérové kalcium, počet leukocytov, močovina, kreatinín, albumíny, ALT, AST, GMT a ALP. Pri ošetrovateľskej starostlivosti je dôležité zaznamenávať výsledky vyšetrení, sledovať ich dynamiku a upozorniť na zhoršovanie klinického stavu.

Zobrazovacie metódy

Na potvrdenie diagnózy a vylúčenie iných príčin bolestí brucha sa môžu použiť zobrazovacie metódy ako ultrazvuk, CT vyšetrenie alebo magnetická rezonancia.

Liečba akútnej pankreatitídy

Liečba akútnej pankreatitídy je zameraná na starostlivosť o funkčný pokoj pankreasu, liečbu vyvolávajúcej príčiny, intenzívnu hydratáciu, orgánovú podporu, úpravu minerálového rozvratu, prevenciu atónie žalúdka a čriev, tlmenie bolesti, výživu a riešenie komplikácií.

• vylúčenie podnetov, ktoré provokujú pankreatickú sekréciu;
• liečba žlčových kameňov;
• úprava stravovacích návykov, najmä obmedzenie alkoholu;
• intenzívna hydratácia;
• orgánová podpora;
• úprava minerálového rozvratu;
• prevencia atónie žalúdka a čriev;
• tlmenie bolesti;
• ERCP;
• antibiotická terapia;
• chirurgická liečba;
• nutričná podpora.

Špecifiká liečby pankreatitídy, vrátane výživy, vždy záležia na závažnosti ochorenia, prípadne na riešení primárnej príčiny. V rámci terapie akútnej pankreatitídy sa rieši intenzívna hydratácia, orgánová podpora, úprava minerálového rozvratu, prevencia atónie žalúdka a čriev, tlmenie bolesti, ERCP, antibiotická terapia, chirurgická liečba a v neposlednom rade výživa.

Ošetrovateľské sledovanie počas liečby

Sestra pravidelne sleduje vitálne funkcie, stav vedomia, intenzitu bolesti, dýchanie, pulz, krvný tlak, telesnú teplotu, príjem a výdaj tekutín, diurézu, brušné príznaky, črevnú peristaltiku, nevoľnosť, zvracanie a toleranciu výživy.

Pri ťažkom priebehu je potrebné včas zachytiť príznaky orgánovej dysfunkcie. Pozornosť sa venuje zmenám vedomia, zhoršeniu dýchania, poklesu krvného tlaku, tachykardii, zníženej diuréze, zmenám laboratórnych hodnôt a prejavom poruchy vnútorného prostredia.

Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s akútnou pankreatitídou

Posúdenie pacienta

Ošetrovateľská starostlivosť sa začína komplexným posúdením zdravotného stavu. Sestra zisťuje subjektívne ťažkosti pacienta a objektívne hodnotí jeho fyzický stav, vitálne funkcie, vedomie, hydratáciu, výživu, bolesť, pohyblivosť a psychický stav.

Pri posudzovaní je potrebné zamerať sa na lokalizáciu, intenzitu a charakter bolesti, prítomnosť nevoľnosti a zvracania, posledný príjem stravy a tekutín, vyprázdňovanie, množstvo moču, predchádzajúce ochorenia, konzumáciu alkoholu, užívanie liekov a alergie.

Monitorovanie vitálnych funkcií

Pri ľahkej forme akútnej pankreatitídy sa sledujú fyziologické funkcie a bilancia tekutín. Pri ťažkej forme sa frekvencia monitorovania prispôsobuje aktuálnemu stavu pacienta a ordinácii lekára.

• krvný tlak;
• pulz;
• dýchanie a saturácia kyslíkom;
• telesná teplota;
• stav vedomia;
• diuréza;
• príjem a výdaj tekutín;
• intenzita a charakter bolesti;
• brušné príznaky a črevná peristaltika.

Kontrola bilancie tekutín

Vždy je dôležitá dostatočná náhrada tekutín a iónov. Intenzívna hydratácia je jednou zo základných súčastí liečby akútnej pankreatitídy.

Sestra zaznamenáva všetky prijaté a vylúčené tekutiny, sleduje diurézu, kontroluje stav žilového vstupu a pozoruje príznaky nedostatočnej alebo nadmernej hydratácie. Pri zmenách diurézy, krvného tlaku, pulzu alebo vedomia informuje lekára.

Ošetrovateľská starostlivosť pri bolesti

Keďže pankreatitída môže spôsobiť silnú bolesť, často sa na jej zmiernenie podávajú lieky ako ibuprofén, paracetamol alebo opioidy ako kodeín a tramadol. Liečbu bolesti určuje lekár podľa celkového stavu pacienta a intenzity bolesti.

Sestra hodnotí bolesť pred podaním analgetika aj po ňom, sleduje účinok liečby a prípadné nežiaduce účinky. Pacientovi pomáha zaujať úľavovú polohu, zabezpečuje pokojné prostredie a obmedzuje zbytočné rušivé podnety.

Starostlivosť pri nevoľnosti a zvracaní

Pri nevoľnosti a zvracaní sestra sleduje frekvenciu, množstvo a charakter zvratkov, chráni pacienta pred vdýchnutím žalúdočného obsahu a podľa potreby zabezpečuje hygienu ústnej dutiny.

Pri opakovanom zvracaní je potrebné sledovať zhoršovanie hydratácie a informovať lekára. Zaistia sa pomôcky na zvracanie, vhodná poloha pacienta a bezpečný prístup k signalizačnému zariadeniu.

Starostlivosť o tráviaci trakt

Časté sú znaky subileózneho stavu, pripomínajúceho črevnú nepriechodnosť. Pri počúvaní fonendoskopom je znížená črevná peristaltika.

Sestra sleduje nafukovanie brucha, bolesti, odchod plynov a stolice, nevoľnosť, zvracanie a toleranciu výživy. Prevencia atónie žalúdka a čriev patrí medzi ciele liečby akútnej pankreatitídy.

Starostlivosť o kožu a sliznice

Pri ťažkom priebehu, dlhodobej imobilite, zníženej výžive alebo poruche vedomia sa zvyšuje riziko poškodenia kože. Sestra kontroluje stav kože, predilekčné miesta, sliznice a miesto zavedenia žilového vstupu.

Podľa stavu pacienta zabezpečuje hygienu, polohovanie, ochranu kože pred vlhkosťou a prevenciu dekubitov. Pri bezvedomí je potrebné venovať zvýšenú pozornosť priechodnosti dýchacích ciest, hygiene ústnej dutiny a prevencii aspirácie.

Výživa pri akútnej pankreatitíde

Výživa pri akútnej pankreatitíde je vysoko individualizovaná a zohráva v terapii tohto ochorenia absolútne zásadnú úlohu. Záleží na forme akútnej pankreatitídy a na stave pacienta.

V rámci liečebnej výživy a jej aplikácie je odlišný prístup u ľahkej formy akútnej pankreatitídy a u formy ťažkej. Vždy je dôležitá dostatočná náhrada tekutín a iónov.

Výživa pri ľahkej forme

U ľahkej formy akútnej pankreatitídy sa javí ako bezpečné a vo väčšine prípadov je odporúčané včasné zahájenie príjmu stravy per os, teda ústami, a to medzi tretím a siedmym dňom hospitalizácie po odznení ťažkostí, ako sú bolesti, pocit na zvracanie, zvracanie, po obnove pasáže tráviaceho ústrojenstva.

Nebol však preukázaný zvýšený výskyt komplikácií, keď sa strava začala podávať aj skôr, a to u pacientov, ktorým odzneli príznaky akútnej pankreatitídy do 48 hodín. Pacienti prechádzajú na perorálnu stravu až vo chvíli vymiznutia ťažkostí, zápalu, nevoľnosti a podľa laboratórnych výsledkov.

Výživa pri ťažkej forme

Postup u ťažkej formy akútnej pankreatitídy sa odvíja od aktuálneho stavu pacienta. V prvej fáze prebieha intenzívna hydratácia.

U týchto pacientov je predpoklad dlhodobejšej neschopnosti príjmu stravy per os, nutričnú podporu sa odporúča zahájiť počas prvých 24 hodín. V rámci liečby akútnej pankreatitídy sa preto využíva tiež enterálna, teda sondou do tráviaceho ústrojenstva, alebo parenterálna, teda priamo do žily, forma výživy.

Enterálna a parenterálna výživa

V rámci nutričnej terapie akútnej pankreatitídy dlhodobo panoval názor, že treba spočiatku celkom vynechať tráviace ústrojenstvo, aby sa slinivka nestimulovala k činnosti, a bolo tak možné jej rýchlejšie zotavenie. Uprednostňovala sa teda parenterálna výživa.

Postupom času sa však ukázalo, že táto liečba pankreatitídy so sebou prináša úskalia - častejší výskyt infekcií v súvislosti s atrofiou črevnej sliznice, porušenie črevnej bariéry a presun baktérií z čreva.

Aktuálne poznatky hovoria o tom, že včasné zaťaženie tráviaceho traktu je spojené s nižším výskytom komplikácií a lepšou prognózou. Častejšie sa teda stáva, ak je to možné, prvou voľbou enterálna výživa.

Postup u každého pacienta však zostáva prísne individuálny na základe mnohých ukazovateľov. Existujú rôzne typy enterálnej aj parenterálnej výživy. Ich výber je vždy v rukách ošetrujúceho personálu, ktorý volí u pacienta individuálne nutričnú stratégiu.

Dĺžka podávania enterálnej výživy záleží na aktuálnom stave pacienta. Niekedy je súčasne ešte podávaná enterálna výživa vo forme popíjania, teda sippingu, či sondou.

Pankreatická diéta po stabilizácii stavu

Či už je pankreatická diéta prvou voľbou, často u ľahkej formy akútnej pankreatitídy, alebo prechádza z enterálnej, prípadne parenterálnej výživy, zahajuje sa až u pacientov bez ťažkostí a pri poklese hodnôt zápalových a ďalších parametrov.

Postup „rozjedenia“ musí byť veľmi pozvoľný, často sa pridávajú aj tráviace enzýmy. Energetická hodnota stravy je riešená individuálne podľa potrieb pacienta.

Strava je charakteristická významne zníženým podielom tukov, spočiatku je prevažne sacharidová. Bielkovinné potraviny, výhradne s nízkym podielom tuku, sa zaraďujú pozvoľna.

Najmä u mliečnych výrobkov sa riešia podľa tolerancie. Tuk sa zaraďuje tiež veľmi pozvoľna, s výhodou sa využívajú takzvané MCT, a to po malých dávkach.

Vhodné zásady stravovania

• Strava by mala byť pravidelná a podávaná po menších dávkach, aby sa zabránilo prejedaniu a veľkému objemu jedla naraz.
• Pokrmy sa upravujú výlučne varením, dusením bez základu na tuku, len na vode, alebo pečením pod pokrievkou bez tuku.
• Strava je nedráždivá a prírodne upravená.
• Pri príprave pokrmov sa nepoužíva dráždivé a pikantné korenie.
• Ochucuje sa len miernym solením a bylinkami.
• Na pitie je možné voliť čaje, vodu vrátane minerálok.
• Z ovocia a zeleniny sa podávajú druhy, ktoré nenadúvajú, bez tvrdých šupiek, prípadne aj zrniečok.
• Zostavenie jedálnička by malo vždy prebiehať v spolupráci s nutričným terapeutom.

Nevhodné potraviny a úprava jedál

Smaženie, fritovanie, opekanie na tuku a grilovanie patria medzi úpravy, ktoré môžu opäť vyvolať ťažkosti - sú zakázané. Absolútna absencia alkoholu je nutná.

K ochuteniu sa nepoužíva ani cibuľa, cesnak, pór. Rýchle občerstvenie je veľmi rizikové.

Nevhodné sú potraviny spôsobujúce nadúvanie, medzi ktoré patria strukoviny, celozrnné výrobky a celozrnné varianty potravín, zelenina, ktorá nadúva, napríklad karfiol, kel, kapusta, brokolica, kukurica, cibuľa, cesnak, papriky, uhorky a huby.

Ťažkosti môžu spôsobiť tiež čisto vaječné pokrmy, pričom vajcia sa môžu používať v menšom množstve do pokrmov, napríklad na zahustenie. Huby sú ťažko stráviteľné.

Množstvo tuku sa výrazne obmedzuje, výber potravín by mal byť sprevádzaný s ohľadom na obsah tuku. Spočiatku sa nepoužíva žiadny tuk voľný, teda na natieranie ani do pokrmov.

Pozor na sladkosti, sladké a jemné pečivo, ktoré obsahuje veľa tuku, tieto druhy nie sú absolútne vhodné. Ide najmä o výrobky z lístkového a pľundrového cesta, maslové a ďalšie krémové múčniky, sušienky s polevou či náplňou, šišky a pirohy.

Vhodnejšie sú výrobky napríklad z piškótového, kysnutého alebo treného cesta, prípadne suché sušienky. Vhodné môžu byť aj pudingy, ovocné rôsoly a želé.

Tento spôsob stravovania je zvyčajne nutné dodržiavať aspoň mesiac, niekedy aj dlhšie. Pokiaľ sa neobjavia v tomto období ťažkosti, strava sa veľmi pozvoľna uvoľňuje, pri ťažkostiach je nutné diétu opäť sprísniť a pokiaľ ťažkosti neustávajú, vyhľadať lekára.

Edukácia pacienta o výžive

Zostavenie jedálnička by malo vždy prebiehať v spolupráci s nutričným terapeutom a pacient by mal odchádzať do domácej starostlivosti s jasnými odporúčaniami, ako stravu riešiť.

V rámci nutričnej stratégie u pacientov s akútnou pankreatitídou je dôležité vychádzať z aktuálnych poznatkov a odporúčaní a zároveň vždy postupovať individuálne podľa stavu pacienta.

V posledných rokoch je v súvislosti s pankreatickou diétou skúmaná aj problematika ďalších látok, napríklad probiotík. Výsledky, ktoré by potvrdzovali, alebo naopak vyvrátili pozitívny efekt podávania probiotík pacientom s akútnou pankreatitídou, však nie sú zatiaľ presvedčivé.

Ošetrovateľské diagnózy a ciele starostlivosti

Akútna bolesť

Akútna bolesť súvisí so zápalom a poškodením pankreasu a môže výrazne obmedzovať pohyb, spánok, príjem stravy a spoluprácu pacienta.

• pravidelne hodnotiť intenzitu, lokalizáciu a charakter bolesti;
• podávať analgetiká podľa ordinácie lekára;
• sledovať účinok a nežiaduce účinky analgetík;
• zaistiť úľavovú polohu a pokojné prostredie;
• informovať pacienta o možnosti privolať pomoc pri zhoršení bolesti.

Deficit objemu tekutín

Deficit objemu tekutín môže súvisieť so zvracaním, nedostatočným príjmom tekutín, zápalovou reakciou a stratami do tretieho priestoru.

• sledovať príjem a výdaj tekutín;
• kontrolovať diurézu;
• monitorovať krvný tlak, pulz a stav vedomia;
• sledovať laboratórne hodnoty a elektrolyty;
• podávať tekutiny podľa ordinácie;
• pozorovať príznaky zhoršovania hydratácie.

Nevoľnosť a zvracanie

Nevoľnosť a zvracanie môžu viesť k ďalšej strate tekutín, poruche elektrolytovej rovnováhy, nedostatočnej výžive a riziku aspirácie.

• sledovať frekvenciu a charakter zvracania;
• zabezpečiť vhodnú polohu;
• pripraviť pomôcky na zvracanie;
• vykonávať hygienu ústnej dutiny;
• sledovať toleranciu výživy;
• podávať liečbu podľa ordinácie lekára.

Nevyvážená výživa

Nevyvážená výživa môže súvisieť s bolesťou, nevoľnosťou, zvracaním, obmedzením perorálneho príjmu alebo dlhodobou potrebou enterálnej či parenterálnej výživy.

• sledovať telesnú hmotnosť a príjem potravy;
• hodnotiť toleranciu enterálnej alebo perorálnej výživy;
• spolupracovať s nutričným terapeutom;
• podávať výživu podľa ordinovanej schémy;
• edukovať pacienta o postupnom rozširovaní stravy;
• sledovať príznaky intolerancie, bolesti, nevoľnosti a zvracania.

Riziko infekcie

Riziko infekcie súvisí s ťažkým priebehom ochorenia, invazívnymi vstupmi, poruchou črevnej bariéry, operačnými výkonmi a oslabeným stavom pacienta.

• dodržiavať hygienicko-epidemiologický režim;
• sledovať telesnú teplotu a laboratórne známky zápalu;
• kontrolovať miesta zavedenia katétrov a kanyl;
• vykonávať aseptickú manipuláciu;
• pozorovať zmeny celkového stavu;
• podávať antibiotickú terapiu podľa ordinácie.

Úzkosť a strach

Úzkosť a strach môžu súvisieť s náhlou hospitalizáciou, silnou bolesťou, neistou prognózou a obavami z vyšetrení alebo liečby.

• komunikovať pokojne, zrozumiteľne a empaticky;
• poskytovať pacientovi primerané informácie;
• umožniť vyjadriť obavy a otázky;
• zapájať pacienta do starostlivosti podľa jeho možností;
• rešpektovať dôstojnosť, súkromie a individuálne potreby pacienta.

Chronická pankreatitída

Pri opakovaných záchvatoch akútnej pankreatitídy môže dôjsť k poškodeniu pankreasu, čo môže viesť k chronickej pankreatitíde. Chronická pankreatitída je dlhodobý zápal pankreasu, ktorý vzniká postupne.

V pokročilom štádiu je narušená pôvodná funkcia pankreasu, ktorý už nie je schopný produkovať inzulín. Medzi príčiny chronickej pankreatitídy patrí dlhodobá nadmerná konzumácia alkoholu, opakované zápaly spôsobené žlčníkovými kameňmi a genetické faktory.

Príznaky chronickej pankreatitídy

Chronická pankreatitída sa môže prejavovať veľmi nešpecificky a príznaky sa objavujú postupne. Medzi časté príznaky patrí bolesť brucha, poruchy trávenia, strata hmotnosti, steatorea a diabetes mellitus 2. typu.

• bolesti brucha spôsobené podráždením pankreasu;
• poruchy trávenia;
• nedostatočná produkcia tráviacich enzýmov;
• poruchy vstrebávania živín;
• strata hmotnosti;
• nechutenstvo;
• steatorea, teda prítomnosť tuku v stolici;
• narušenie produkcie inzulínu v Langerhansových ostrovčekoch.

Diagnostika chronickej pankreatitídy

Pri vyšetrení lekár zisťuje zvýšenie pankreatických enzýmov v krvi a v moči, zvýšenie pečeňových testov, zvýšenie zápalových markerov a dynamiku zmien v hladinách enzýmov a zápalových markerov.

Ultrazvuk, CT vyšetrenie alebo magnetická rezonancia môžu odhaliť zmeny v pankrease, napríklad kalcifikácie alebo pseudocysty.

Liečba chronickej pankreatitídy

Liečba chronickej pankreatitídy je zameraná na úľavu od bolesti, náhradu tráviacich enzýmov, liečbu diabetu, úpravu stravovacích návykov a endoskopickú alebo chirurgickú liečbu.

• podávanie analgetík;
• podávanie pankreatických enzýmov;
• liečba inzulínom alebo perorálnymi antidiabetikami pri rozvoji diabetu;
• obmedzenie alkoholu a mastných jedál;
• dodržiavanie diéty;
• endoskopická alebo chirurgická liečba prekážok v pankreatickom vývode;
• liečba komplikácií, napríklad pseudocýst.

Prvá pomoc pri bezvedomí v súvislosti s pankreatitídou

Hoci bezvedomie nie je priamym príznakom pankreatitídy, môže nastať ako komplikácia ťažkého priebehu ochorenia, najmä pri hemoragicko-nekrotickej forme akútnej pankreatitídy. V takýchto prípadoch je nevyhnutné poskytnúť okamžitú prvú pomoc.

Postup pri bezvedomí

1. Zhodnotenie bezpečnosti: Uistite sa, že miesto je bezpečné pre záchrancu aj postihnutého.
2. Posúdenie vedomia: Skúste postihnutého osloviť a jemne ním potriasť.
3. Posúdenie dýchania: Skontrolujte, či vidíte, cítite a počujete dýchanie.
4. Spriechodnenie dýchacích ciest: Ak je v ústach viditeľný obsah, vyčistite ich a spriechodnite dýchacie cesty manévrom „prst-brada“.
5. Stabilizovaná poloha: Ak postihnutý dýcha a nemá mnohopočetné zlomeniny, uložte ho do stabilizovanej polohy.
6. Kontrola pulzu a krvácania: Všímajte si prípadné krvácanie a ihneď ho zastavte.
7. Privolanie pomoci: Ak postihnutý nedýcha a je v bezvedomí, zavolajte ZZS.
8. Kardiopulmonálna resuscitácia: U dospelých najprv privolajte ZZS a potom začnite s KPR v pomere 30 : 2.
9. Sledovanie stavu: Po obnovení dýchania a obehu sledujte vitálne funkcie a čakajte na príchod odbornej pomoci.

Pri podozrení na úraz chrbtice použite trojhmat iba ak ste skúsený zdravotník. Spriechodnenie dýchacích ciest má prednosť pred obavami z poškodenia chrbtice.

Chráňte postihnutého pred podchladením. Zaistite prípadné fľaštičky od liekov, zvratky a odovzdajte ich posádke ZZS.

Zdravotnícka dokumentácia na OAIM

Pri prijatí pacienta na OAIM je nevyhnutné viesť presnú a komplexnú zdravotnícku dokumentáciu. Dokumentácia umožňuje zaznamenať zdravotný stav pacienta, priebeh liečby, vykonané ošetrovateľské intervencie a zmeny stavu.

• Záznam o hospitalizácii a chorobopis: Tieto dokumenty vypisuje lekár pri prijatí pacienta.
• Potvrdenie o úschove vecí: Sestra alebo zdravotnícky asistent preberie šatstvo, peniaze a cenné predmety v prítomnosti svedka a vypíše o tom potvrdenie.
• Záznam o anestéze: Hlavný dokument pre vedenie anestézie, ktorý opisuje priebeh anestézie.
• Zdravotný záznam: Zápis vstupného posúdenia zdravotného stavu osoby vykonávaného sestrou.
• Hlásenie sestier: Záznamy o príjme, preložení, prepustení, ošetrovateľskej prepúšťacej správe alebo úmrtí.
• Dodatočné hlásenie zmien v počte diét: Objednávanie alebo zrušenie stravy pre pacienta.
• Hlásenie počtu chorých: Záznam o počte chorých.

Peniaze a cennosti sa uložia do trezoru a vydajú sa iba oproti podpisu pacientovi alebo najbližším príbuzným. Ošetrovateľská dokumentácia má byť presná, čitateľná, časovo označená a vedená v súlade s platnými pravidlami pracoviska.

Etické požiadavky na zdravotníckeho pracovníka

Osobnosť a správanie zdravotníckeho asistenta musia spĺňať prísne etické kritériá. Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s pankreatitídou vyžaduje odborné vedomosti, praktické zručnosti, emocionálnu stabilitu a schopnosť reagovať na náhle zmeny zdravotného stavu.

Odborné a osobnostné predpoklady

• správne využívanie teoretických vedomostí a praktických zručností;
• citová stabilita;
• sebaovládanie;
• schopnosť empatie;
• slušné správanie;
• taktnosť, rešpekt a úcta;
• zachovanie ľudskej dôstojnosti;
• svedomie a primeraná hodnotová stupnica;
• neprenášanie vlastných problémov na pacienta.

Sociálne a charakterové vlastnosti

• láska k ľuďom;
• ochota pomáhať;
• schopnosť produktívnej interakcie, komunikácie a spolupráce;
• zdvorilosť;
• prosociálne správanie, teda konanie v prospech pacienta bez očakávania protislužby;
• podporovanie odpovede v interakcii a komunikácii;
• prejavenie súcitu a solidarity;
• pochopenie pacientových starostí;
• trpezlivosť;
• diskrétnosť;
• nekonfliktnosť;
• schopnosť robiť kompromisy.

Informovaný súhlas a komunikácia s pacientom

Pacient má dostať zrozumiteľné informácie o svojom zdravotnom stave, plánovaných vyšetreniach, liečbe, výžive a ošetrovateľskej starostlivosti. Komunikácia má byť primeraná jeho veku, zdravotnému stavu, schopnosti porozumieť a aktuálnemu psychickému rozpoloženiu.

Pri poskytovaní informácií je potrebné rešpektovať dôstojnosť, súkromie a právo pacienta rozhodovať o zdravotnej starostlivosti. Zdravotnícky pracovník zachováva mlčanlivosť a poskytuje informácie iba v rozsahu určenom pravidlami zdravotnej starostlivosti a súhlasom pacienta.

Pri informovanom súhlase je dôležité overiť, či pacient informáciám porozumel, či má možnosť klásť otázky a či svoje rozhodnutie urobil slobodne. Úlohou zdravotníckeho pracovníka je vytvoriť podmienky na otvorenú komunikáciu, nie pacienta do rozhodnutia nútiť.

tags: #osetrovatelska #starostlivost #o #pacienta #s #pankreatitidou