Neodkladné opatrenie na starostlivosť o dieťa

Neodkladné opatrenie je dočasné rozhodnutie súdu, ktorým možno upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu alebo rozhodnúť o spornej otázke jeho výchovy, ak existuje bezprostredná a neodkladná potreba takéhoto postupu. Jeho účelom je rýchlo zabezpečiť ochranu dieťaťa alebo dočasne upraviť pomery medzi rodičmi do rozhodnutia vo veci samej.

Neodkladné opatrenie je mimoriadnym právnym nástrojom, ktorý by sa mal využívať len v odôvodnených prípadoch, aby nedošlo k jeho zneužitiu. Pri jeho vydaní je vždy nevyhnutné zohľadniť najlepší záujem maloletých, ktorý má prednosť pred záujmom rodiča.

Kedy možno neodkladné opatrenie nariadiť

Naliehavá a neodkladná potreba predstavuje kľúčovú zákonnú podmienku na vydanie neodkladného opatrenia, čo vyplýva už zo samotného názvu tohto typu súdneho rozhodnutia. Súd môže takýto postup zvoliť len v prípade, keď je potrebné okamžite rozhodnúť o zásadnej otázke.

Hoci každý starostlivý rodič, ktorý sa obracia na súd, očakáva rýchle riešenie problémov svojho dieťaťa, tento subjektívny pocit, nech je akokoľvek oprávnený, sám osebe nestačí na vydanie neodkladného opatrenia. Súd musí mať jasné a preukázané objektívne dôvody, ktoré tento krok skutočne odôvodňujú.

Účel neodkladného opatrenia vo všeobecnosti spočíva v potrebe dočasne, aj keď nie je vylúčená dlhodobosť, poskytnúť ochranu záujmom toho, kto o jeho nariadenie žiada, pred ich ohrozením zo strany osoby, voči ktorej opatrenie smeruje, pričom potreba takejto úpravy pomerov musí reálne existovať a súčasne neznesie odklad.

Podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 325 ods. 1 CSP platí, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné medzi účastníkmi konania bezodkladne upraviť pomery. Podmienkami pre nariadenie neodkladného opatrenia sú teda naliehavosť a dočasnosť.

Pre nariadenie neodkladného opatrenia nestačí, že je to v záujme dieťaťa, potreba neodkladnej úpravy pomerov musí byť nevyhnutná a ohrozenie dieťaťa bezprostredné. Pri úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom bude prichádzať nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy spravidla vtedy, ak je ohrozený záujem dieťaťa na zabezpečení jeho základných životných potrieb, ak sa dieťa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti, ale aj v prípade, ak by bez okamžitého zásahu zo strany súdu mohlo dôjsť k nenapraviteľným zásahom do psychického vývoja dieťaťa a podobne.

Dočasný charakter opatrenia

Neodkladné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je zvyčajne len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nariadením neodkladného opatrenia pred začatím konania alebo v jeho priebehu navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej.

Dočasnosť neodkladného opatrenia je spravidla limitovaná na dobu, dokedy súd nerozhodne rozsudkom vo veci samej. Môže však ísť aj o dlhé mesiace, kedy sa život dieťaťa samozrejme zmení a dieťa sa môže prispôsobiť tejto neodkladnej úprave, ktorá potom čo do rozsahu nebýva často ďaleko od úpravy v rozsudku.

Neodkladné opatrenie nemá nahrádzať konečné rozhodnutie súdu. Súd o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu nemôže rozhodnúť tzv. meritórnym neodkladným opatrením, ale je povinný viesť konanie a účastníkov konania k meritórnemu rozhodnutiu v čo možno najkratšom čase.

Neodkladné opatrenie neprejudikuje rozhodnutie súdu vo veci samej a preto úprava styku s maloletým pred vydaním rozsudku je v zásade iná ako úprava práv a povinností na čas po rozvode, ktorá je súčasťou rozsudku o rozvode manželstva.

Zrušenie neodkladného opatrenia, podobne ako zmena rozsudku, závisí od zmien v pomeroch na strane dieťaťa alebo rodičov. Každý prípad musí byť posudzovaný individuálne, s ohľadom na jeho špecifické okolnosti.

Vykonateľnosť neodkladného opatrenia

Účinky neodkladného opatrenia zvyčajne nastávajú okamihom doručenia, čo znamená, že rozhodnutie je vykonateľné a záväzné pre účastníkov konania, bez ohľadu na to, či sa odvolajú, alebo nie.

Je dôležité rozlišovať medzi právoplatnosťou rozhodnutia, ktorá nastáva až po rozhodnutí odvolacieho súdu, a vykonateľnosťou, ktorá sa v prípade neodkladného opatrenia neviaže na právoplatnosť, ako je to pri rozsudku, ale nastáva skôr.

Tento postup je logický, pretože keby sa čakalo na rozhodnutie odvolacieho súdu, účel neodkladného opatrenia - teda okamžitý zásah a riešenie zásadného problému dieťaťa - by bol ohrozený.

O čom môže súd rozhodnúť

O vydanie neodkladného opatrenia je možné požiadať v záležitostiach, ktoré patria do právomoci súdu pri rozhodovaní o starostlivosti o maloleté deti. Súd v týchto prípadoch spravidla rozhoduje najmä o:

• zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov,
• zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti,
• dočasnom odovzdaní dieťaťa do starostlivosti určitej osoby,
• výžive maloletého dieťaťa,
• úprave styku rodiča s dieťaťom,
• podstatnej otázke starostlivosti o maloleté dieťa,
• mene a priezvisku maloletého,
• poručníctve a opatrovníctve maloletého,
• odovzdaní maloletého,
• veciach maloletého, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť,
• schválení právneho úkonu maloletého,
• zastupovaní maloletého,
• správe majetku maloletého,
• ústavnej starostlivosti a iných výchovných opatreniach,
• ochranných opatreniach,
• pestúnskej starostlivosti,
• zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti a
• iných veciach, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Ak existujú opodstatnené dôvody podľa Vyhlášky č. 207/2016 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorá upravuje podrobnosti výkonu rozhodnutí vo veciach maloletých, súd môže prostredníctvom neodkladného opatrenia nariadiť napríklad účasť na sociálnom, psychologickom alebo inom odbornom poradenstve.

Neodkladné opatrenie podľa § 367 CMP

CMP pozná špeciálny inštitút - neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého. Podľa § 367 CMP: „Neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.“

O uvedenom neodkladnom opatrení rozhodne súd do 7 dní odo dňa doručenia návrhu. O podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhoduje uznesením, pričom toto je súd povinný vyhotoviť v lehote podľa predchádzajúcej vety.

Podľa § 367 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

Medzi najčastejšie podávané návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia patrí práve návrh na dočasné odovzdanie maloletého dieťa do starostlivosti určitej osoby. Tento druh neodkladného opatrenia slúži prioritne na dočasnú zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa.

Kedy možno žiadať odovzdanie dieťaťa druhému rodičovi

V priebehu súdneho konania môžu nastať okolnosti, kedy je potrebné maloleté dieťa odovzdať do starostlivosti druhého rodiča do rozhodnutia súdu vo veci samej.

Ak súd právoplatne nerozhodol o výchove maloletého dieťaťa, nariadi neodkladné opatrenie len v tom prípade, ak rodič, ktorý má dieťa vo faktickej starostlivosti, odmieta odovzdať maloleté dieťa do starostlivosti druhého rodiča, hoci sú na to splnené predpoklady.

Nariadenie neodkladného opatrenia však nie je dôvodné, ak dieťa už je fakticky vo výchovnom prostredí rodiča - navrhovateľa neodkladného opatrenia.

Nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 CMP predstavuje faktické opatrenie smerujúce k zabezpečeniu riadnej starostlivosti o maloleté dieťa. Jeho nariadenie prichádza do úvahy vtedy, ak dieťaťu nie je poskytovaná riadna starostlivosť a sú dané odôvodnené potreby, aby starostlivosť o maloleté dieťa prevzala iná osoba, ktorá je spôsobilá riadnu starostlivosť dieťaťu poskytnúť.

Dočasné zverenie maloletej do jej starostlivosti by sa tak minulo svojmu účinku, pretože by len konštatovalo už existujúci právny stav. Nezhody a konfliktné prostredie medzi rodičmi samy osebe nezakladajú naliehavú potrebu pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, pokiaľ nedochádza v uvedenom prostredí k ohrozeniu osobnej starostlivosti o maloletú, jej priaznivého fyzického a duševného vývinu.

Možno teda konštatovať, že k nariadeniu neodkladného opatrenia podľa § 367 CMP môže prísť len vtedy, ak sa preukáže, že starostlivosť o maloletého poskytovaná osobou, ktorá ho má pri sebe, nie je dostačujúca a styk s touto osobou mal zlý vplyv na duševný či fyzický vývoj maloletého.

Situácia po uväznení rodiča

Pokiaľ je rodič, ktorému bolo dieťa zverené, vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, druhý rodič má nielen právo, ale aj povinnosť sa o dieťa postarať.

V takom prípade je možné podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa bude žiadať zmena zverenia. V návrhu je potrebné odôvodniť okolnosti, prečo sa žiada, aby súd rozhodol bezodkladne, teda že rodič, ktorý má deti zverené pôvodným súdnym rozhodnutím, bol vzatý do väzby alebo do výkonu trestu a v súčasnosti sa o ne nedokáže plnohodnotne postarať.

Okrem neodkladného opatrenia na odovzdanie dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča je vhodné podať aj návrh na zmenu zverenia. Dočasné odovzdanie do starostlivosti druhého rodiča trvá dovtedy, kým súd nerozhodne o výchove maloletého dieťaťa.

Zverenie dieťaťa do osobnej alebo striedavej starostlivosti

Zverenie maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti je čo do dôsledkov pre dieťa snáď najzávažnejším rozhodnutím nielen pri neodkladnej úprave a preto musí súd obzvlášť prísne zisťovať, či sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia.

V minulosti súdy takéto rozhodnutia vydávali oveľa častejšie a treba povedať, že v mnohých prípadoch aj bezdôvodne, čo potom nevyhnutne viedlo k zbytočným zásahom do prirodzeného vývinu dieťaťa. V súčasnosti je stav lepší a väčšina súdov vydanie takéhoto rozhodnutia starostlivo a prísne zvažuje.

Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov neodkladným opatrením sa môže javiť ako dobré riešenie pre stabilizáciu rodiny v čase rozpadu vzťahu rodičov, ale nie vždy tomu tak je.

Nie v každej rodine je starostlivosť rodičov o dieťa vyvážená, či nebodaj rovnocenná, čo je však prirodzeným predpokladom pre striedavú starostlivosť. Keďže konanie o vydanie neodkladného opatrenia je časovo obmedzené na niekoľko dní či pár týždňov, súd nemá možnosť zistiť stav v rodine tak, aby vedel posúdiť vhodnosť a hlavne neodkladnosť takejto úpravy.

Pri posudzovaní striedavej starostlivosti je významné, či rodičia dokážu zabezpečiť vyváženú starostlivosť a či takáto úprava zodpovedá potrebám dieťaťa. Samotná skutočnosť, že striedavá starostlivosť môže pôsobiť ako rovnomerné riešenie, ešte neznamená, že je v konkrétnej situácii nevyhnutná alebo vhodná.

Úprava styku s dieťaťom

Rodič pred rozvodom, ktorý nemá dieťa pri sebe, zväčša pracujúci otec, ktorému manželka odopiera styk s dieťaťom, má možnosť požiadať súd o dočasnú úpravu styku s maloletým.

CMP však nepozná takýto špeciálny druh neodkladného opatrenia a preto sa subsidiárne postupuje podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

Podľa § 324 ods. 1 CSP: „Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“ Podľa § 325 ods. 1 CSP: „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“

Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Navrhovať neodkladné opatrenie na dočasnú úpravu styku s maloletým dieťaťom možno vtedy, ak sa rodičia na styku nedohodli alebo jeden z rodičov tomuto styku bráni a teda nedochádza k jeho uskutočňovaniu.

Uvedené neodkladné opatrenie slúži ako dočasná úprava styku s maloletým do rozhodnutia vo veci samej, teda napríklad do rozsudku o rozvode manželstva a o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.

Posudzovanie rozsahu styku

Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je ešte oboznámený so skutkovým stavom veci a preto vychádza z tvrdení navrhovateľa. Je preto potrebné všetky tvrdenia podložiť dôkazmi a najmä riadne osvedčiť, že sú vytvorené podmienky na uvedenú úpravu styku.

Osoba, ktorá sa má s maloletými stýkať, by mala mať s nimi vytvorený vzťah, poznať ich denný režim, zdravotný stav, návyky a záujmy a mala by sa o nich vedieť postarať.

Súd hľadí aj na stav maloletého. Je v jeho záujme, aby maloletý nebol vystavený stresu z dôvodu odlúčenia od rodiča, v starostlivosti ktorého sa nachádza.

Ak dieťa nemá vybudovaný vzťah s druhým rodičom a nestretlo sa s ním niekoľko mesiacov, mohlo by to u maloletého vyvolať psychickú traumu. Na druhej strane je v záujme maloletého mať kontakt s oboma rodičmi, aby neprišlo k úpadku vzťahu s jedným z nich.

Preto tento kontakt musí byť proporciálny. Pri rozhodovaní treba zohľadniť vek dieťaťa, jeho potreby, doterajší vzťah s rodičom, dĺžku odlúčenia a schopnosť rodiča zabezpečiť riadnu starostlivosť.

Byť spolu je pritom pre dieťa a jeho rodiča jeden zo základných prvkov rodinného života, a to i v prípade, ak sa vzťah rodičov rozpadol. Čas je maloletým vnímaný inak než dospelým.

A je to práve množstvo času, v ktorom je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchova prítomnosťou či príkladom, ktorá je vo všeobecnosti považovaná za najúčinnejšiu metódu výchovy.

Zákaz alebo obmedzenie styku

Pokiaľ by sa návrhom rodič domáhal zákazu styku maloletého s druhým rodičom, vypočuť si názor dieťaťa je dá sa povedať až nevyhnutnosťou, keďže sa tým výrazným spôsobom zasiahne do práv dieťaťa, hoci len dočasne.

Súd musí navyše skúmať, či záujem dieťaťa nie je možné zabezpečiť obmedzením styku podľa § 25 ods. 3 ZR.

Aj krátka doba je spôsobilá vo vzťahu rodič - dieťa vytvoriť trhlinu, ktorá sa plynutím času a častokrát aj vplyvom druhého rodiča môže rozšíriť do takej miery, že dôjde k deštrukcii takéhoto vzťahu.

Ak bol súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaný návrh vo veci samej, teda o úprave styku rodiča s maloletým, súd musí v konaní vo veci samej zisťovať skutočný stav veci a za týmto účelom vykonať rozsiahle dokazovanie.

Výživné v neodkladnom opatrení

Výživné súd určuje neodkladným opatrením spravidla vtedy, keď rodičia spolu nežijú a jeden z rodičov na výživu vôbec alebo takmer vôbec neprispieva, prípadne prispieva nepravidelne.

Pri určovaní výživného neodkladným opatrením platia odlišné pravidlá ako pri rozhodovaní rozsudkom, opäť z dôvodu, že súd nevykonáva tak rozsiahle dokazovanie.

Preto je zo zákona výška výživného pri neodkladnej úprave modifikovaná pravidlom nevyhnutnej miery, čo v jednoduchom preklade znamená, že výživné nebude plne zodpovedať všetkým opodstatneným výdavkom dieťaťa ani životnej úrovni rodičov.

V praxi sú rôzne prístupy. Jeden z nich je čisto formálny a to, že súd rovno určí minimálne výživné argumentujúc, že tým bude naplnená zákonná potreba nevyhnutnosti.

Druhý prístup je ten, že súd aspoň v základných rysoch zistí potreby dieťaťa, veď každé dieťa môže mať iné potreby, tiež príjmy povinného rodiča a vtedy určuje vyššie výživné ako zákonné minimálne.

Rozhodovanie o podstatnej otázke dieťaťa

Podstatné rozhodnutie rodičov o dieťati možno vždy, ak sa rodičia nevedia dohodnúť, nahradiť rozhodnutím súdu podľa § 35 ZoR, pričom v niektorých prípadoch je potrebné takéto rozhodnutie vydať bezodkladne s ohľadom na nedostatok času pre riadne rozhodnutie rozsudkom.

Môže ísť o rôzne prípady, za zmienku stoja tie najčastejšie, ktoré končia na súde, ako napríklad nezhoda rodičov na tom, ktorú školu bude dieťa navštevovať.

Ak obaja rodičia prihlásia dieťa do rôznych škôl, ale návrh na súd dajú až krátko pred nástupom dieťaťa do školy, tak súd nemá inú možnosť iba rozhodnúť neodkladným opatrením, inak by bol ohrozený nástup dieťaťa do školy.

Lehoty na rozhodnutie

Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je potrebné rozlišovať obsah návrhu na jeho nariadenie.

Pokiaľ sa navrhovateľ domáha dočasnej úpravy styku s maloletým, právny režim sa nebude riadiť ustanoveniami CMP, nakoľko ten upravuje len 5 špecifických neodkladných opatrení, ktoré je možné v mimosporovom konaní nariadiť.

Právny režim sa preto bude riadiť všeobecnou úpravou v CSP, v rámci ktorej platí všeobecná 30-dňová lehota na rozhodnutie. Táto lehota je dostatočná na to, aby súd dieťa vypočul či už priamo alebo sprostredkovane.

Pokiaľ ide o neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého podľa § 367 CMP, lehota je 7-dňová. Ani tá v zásade úplne nevylučuje možnosť zistiť názor dieťaťa.

Samotná zaťaženosť sudcu či súdu nemôže byť sama osebe dôvodom pre nerešpektovanie práva dieťaťa vyjadriť svoj názor. Dieťaťu takáto skutočnosť nemôže byť na ujmu.

Rozhodovanie bez pojednávania

Neodkladné opatrenie je špecifické tým, že súd o návrhu na jeho nariadenie rozhoduje takpovediac od stola, teda spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán, bez nariadenia pojednávania a v rámci zákonom ustanovenej lehoty.

Pre nariadenie neodkladného opatrenia súd nemusí nariaďovať pojednávanie či vykonať dokazovanie podľa § 329 ods. 1 CSP. Dôvodnosť návrhu súd posudzuje na základe k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín.

Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené v prípade rozhodovania vo veci samej.

Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené podľa § 326 ods. 1 CSP a zároveň je potrebné bezodkladne upraviť pomery podľa § 325 ods. 1 CSP.

Osvedčenie skutočností a dôkazná situácia

Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o neodkladnom opatrení a rozsudku.

Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie.

Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš, teda vysoko, pravdepodobné.

Neodkladné opatrenie však nemožno nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov.

Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by tak mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, cez osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má predbežná ochrana poskytnúť, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Právo dieťaťa byť vypočuté

Participačné práva dieťaťa, garantované predovšetkým medzinárodno-právnymi dokumentmi, výrazným spôsobom posilňujú jeho právne postavenie ako slabšieho subjektu.

Právo dieťaťa vyjadriť svoj názor k otázkam, ktoré sa ho priamo dotýkajú, mu umožňuje čiastočne vyrovnať jeho nerovné postavenie vo vzťahu k jeho zákonným zástupcom. Zároveň tým dieťa participuje na formovaní vlastného života a budúcnosti.

Za predpokladu, že je dieťa dostatočne rozumovo a emocionálne vyspelé, je nutné jeho názor vnímať ako zásadné vodítko pri hľadaní jeho najlepšieho záujmu.

Z hmotnoprávneho hľadiska možno spomenúť § 43 ods. 1 zákona o rodine, v zmysle ktorého má maloleté dieťa právo byť vypočuté v konaniach, v ktorých sa rozhoduje o jeho veciach.

Z procesného hľadiska je relevantné ustanovenie § 38 CMP, ktoré zakotvuje maloletému, ak je účastníkom, nielen právo byť vypočuté, ale aj právo na to, aby bolo na jeho názor prihliadnuté.

Dohovor o právach dieťaťa v čl. 12 zakotvuje právo dieťaťa byť vypočuté v každom súdnom alebo administratívnom konaní, ktoré sa ho týka.

Výbor OSN pre práva dieťaťa zdôraznil, že toto ustanovenie sa uplatňuje na všetky príslušné súdne konania týkajúce sa dieťaťa, a to bez obmedzenia. Právo byť vypočutý sa uplatňuje tak na konania, ktoré iniciuje dieťa, ako aj na tie, ktoré sú začaté inými osobami a ktoré majú na dieťa vplyv.

Z uvedeného vyplýva, že aj napriek špecifickosti neodkladného opatrenia sa článok 12 na dané konanie musí aplikovať a maloletému by malo byť umožnené vyjadriť sa k návrhu na jeho nariadenie.

Predmetom neodkladného opatrenia nie je vec či právo, nejde o majetok, ale o maloleté dieťa, plnohodnotný subjekt, o ktorom nemožno rozhodovať, akoby bolo púhou vecou alebo objektom rozhodovania.

Dieťaťu musí byť daný priestor na to, aby sa vyjadrilo o veci, ktorá sa ho bezprostredne dotýka, a mohol sa tým realizovať jeho najlepší záujem, ktorý má byť prvoradým hľadiskom pri posudzovaní všetkých záležitostí, ktoré majú na dieťa vplyv.

Dieťa nemožno postaviť len do pozície pasívneho pozorovateľa udalostí.

Vek a spôsob zisťovania názoru dieťaťa

Povinnosť súdu zisťovať názor maloletého v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nemôže platiť absolútne.

Tak tomu bude v prípadoch, kedy z objektívnych dôvodov nebude možné dieťa vypočuť, napríklad z dôvodu okamžitej ochrany maloletého, kedy je potrebné rozhodnúť o nariadení neodkladného opatrenia do 24 hodín od doručenia návrhu podľa § 365 CMP, alebo z dôvodu príliš nízkeho veku.

Dohovor o právach dieťaťa však nezakotvuje žiaden minimálny vekový limit, odkedy je dieťa schopné vyjadriť svoj názor. Štáty nesmú vychádzať z predpokladu, že dieťa nie je schopné vyjadriť svoje vlastné názory; naopak, mali by vždy najprv predpokladať, že dieťa tú schopnosť má a až následne tento predpoklad vyvrátiť.

Dieťa je schopné utvárať názory už od najmladšieho veku, dokonca aj vtedy, keď ich nedokáže ústne vyjadriť.

Úplná implementácia článku 12 Dohovoru si preto vyžaduje uznanie a rešpektovanie neverbálnych foriem komunikácie vrátane hier, reči tela, výrazov tváre, kresieb či malieb, prostredníctvom ktorých aj veľmi malé deti preukazujú porozumenie, výber či preferencie.

Prostriedky použité na vypočutie dieťaťa by sa mali prispôsobiť okolnostiam prípadu a úrovni vedomostí a schopností dieťaťa komunikovať. Ide o právo dieťaťa, nie povinnosť.

Limity práva dieťaťa byť vypočuté

Článok 12 Dohovoru nemožno vykladať tak, že by štátu umožňoval obmedziť alebo dokonca brániť realizácii predmetného práva dieťaťa.

Vypočutie a následné prihliadnutie na názor dieťaťa je jedným z najvýznamnejších prostriedkov realizácie jeho najlepšieho záujmu. To ale neznamená, že je jediným prostriedkom; súd musí posúdiť najlepší záujem dieťaťa komplexne, nielen s ohľadom na jeho názory a priania.

Povinnosti súdu zisťovať názor maloletého nezbavuje ani ustanovenie opatrovníka. Nezisťovať názor maloletého priamo, jeho výsluchom, je možné len v jeho záujme; takýto postup je potrebné vždy odôvodniť.

Najlepší záujem dieťaťa musí byť braný do úvahy v každom konaní, nielen v konaní vo veci samej. Ak dieťa má schopnosť vyjadriť svoj názor, z procesu hľadania jeho najlepšieho záujmu ho nemožno vynechať.

S pribúdajúcim vekom a rozumovou a citovou vyspelosťou sa miera participácie detí na konaniach, ktoré sa ich týkajú, nutne musí zvyšovať.

Možná manipulácia dieťaťa

Pokiaľ už k výsluchu dôjde, súdy by nemali zabúdať na to, že názory, ktoré dieťa prezentuje, nemusia byť nevyhnutne vždy jeho vlastné.

Ak sa dieťa nachádza v osobnej starostlivosti jedného z rodičov a druhý rodič navrhuje, hoci len dočasne, zmenu na osobnú alebo striedavú starostlivosť, je možné, že rodič, ktorý mal doteraz dieťa v osobnej starostlivosti, sa snažil dieťaťom manipulovať.

Dieťa tým pádom nemusí byť schopné popísať svoje vlastné pocity a názory, čím bude podstatne sťažená až znemožnená realizácia jeho najlepšieho záujmu.

Neodkladné opatrenie a konanie vo veci samej

Podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 325 ods. 1 CSP platí, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné medzi účastníkmi konania bezodkladne upraviť pomery.

SR sa hlási k tzv. Cochemskému systému alebo multidisciplinárnemu prístupu v rodinnoprávnej agende. Metodiky upravujú nielen dĺžku súdnych konaní v konaniach o úprave práv a povinností rodičov, ale približujú aj informatívne stretnutie rodičov ako predsúdnu fázu konania, ktorej cieľom je dosiahnuť zmierlivé meritórne vyriešenie veci.

Prvé informatívne stretnutie rodičov je akýmsi predbežným prejednaním veci, ktoré pri správnom načasovaní možno uskutočniť v lehote na nariadenie neodkladného opatrenia.

Až po prvom osobnom kontakte súdu s účastníkmi konania a oboznámení sa so stavom veci môže, respektíve by mal súd nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým dočasne upraví pomery, ak je to nevyhnutné.

Z princípov Cochemského systému vyplýva, že informatívne stretnutie rodičov by malo prebehnúť do 1 mesiaca od začatia konania, teda v rovnakej lehote na rozhodnutie o neodkladnom opatrení.

Podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, najčastejšie vo veci úpravy styku s druhým rodičom alebo určenia nevyhnutnej miery výživného, aj pred začatím meritórneho konania by malo znamenať aj začatie meritórneho konania ex offo zo strany súdu.

Právna úprava vychádza z predpokladu, že konania o úprave práv a povinností k maloletému majú vysokú prioritu a budú ukončené bez zbytočného odkladu.

Do 6 mesiacov tak majú byť pomery medzi rodičmi a deťmi usporiadané a dieťa nemá byť odkázané len na to, čo je nevyhnutné.

Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je potrebné vychádzať aj z časového aspektu trvania konania. Na kvalitu života dieťaťa má iné následky, ak dieťa prežíva v nevyhnutnej miere prvých 6 mesiacov a následne súd rozhodne o právach a povinnostiach meritórne, a iné následky, ak dieťa žije v nevyhnutnej miere ešte roky po tom, ako sa začalo meritórne konanie.

Ako pripraviť návrh na neodkladné opatrenie

Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je spravidla okresný súd, v ktorého obvode maloleté dieťa žije.

Písomný návrh môžete osobne podať v podateľni okresného súdu, alebo ho poslať doporučene poštou, prípadne elektronicky podpísaný do dátovej schránky súdu.

Vzhľadom na to, že návrh musí obsahovať podrobný opis situácie, jasné odôvodnenie naliehavej potreby a presný návrh rozhodnutia, je možné obrátiť sa na advokáta zapísaného v zozname Slovenskej advokátskej komory.

Náležitosti návrhu

1. Označenie účastníkov konania. Uvádzajú sa osobné údaje rodiča - navrhovateľa, osobné údaje druhého rodiča a osobné údaje maloletého dieťaťa s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti.
2. Odôvodnenie neodkladnej potreby. Neodkladnú potrebu musíte v návrhu čo najlepšie a najpodrobnejšie zdôvodniť. Pokiaľ súd nebude presvedčený, že musí bezodkladne konať, návrh zamietne už len na tomto základe.
3. Presný petit. Z návrhu musí byť jasné, čoho sa domáhate. Ak sa domáhate styku s dieťaťom, je potrebné uviesť presne, odkedy dokedy sa má styk realizovať a v ktorých termínoch.
4. Dátum a podpis. Návrh musí byť datovaný a podpísaný navrhovateľom.

Ak sa domáhate výživného, uveďte sumu, ktorú požadujete, a v odôvodnení podrobne rozpíšte príjmy a výdavky. Ak sa domáhate zverenia dieťaťa do striedavej starostlivosti, uveďte intervaly striedania a deň odovzdávania.

Prílohy k návrhu

K návrhu odporúčame priložiť najmä rodný list maloletého dieťaťa, originál alebo overenú kópiu, dôkazy odôvodňujúce zverenie dieťaťa či rozsah navrhovaného styku, dôkazy preukazujúce príjmy a výdavky na domácnosť a dieťa, ak sa domáhate určenia výživného, a iné dôkazy podľa úvahy.

Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listiny, na ktoré sa v ňom odvoláva. Návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho vybavenie bez potreby dopĺňania podstatných skutočností.

Ak návrh neobsahuje presný opis rozhodujúcich skutočností, dôvody naliehavosti, osvedčenie nároku alebo jasný petit, súd nemusí mať dostatok podkladov na nariadenie opatrenia.

Čo urobiť pred podaním návrhu

Rodičovská dohoda je vždy lepšia ako akékoľvek direktívne rozhodnutie súdu, či už vo forme rozsudku alebo neodkladného opatrenia.

Vždy sa pokúste ako rodičia dohodnúť, pretože len vy najlepšie poznáte svoje dieťa. Pokiaľ máte za sebou „divoký rozchod“ a odchod zo spoločnej domácnosti, oplatí sa počkať pár dní či týždňov, kým sa situácia trochu upokojí, a potom sa skúsiť porozprávať s druhým rodičom o dieťati.

Netreba však čakať ani príliš dlho, pretože dieťa si rýchlo zvyká na nové prostredie či podmienky starostlivosti o neho.

Ak nedospejete k dohode, je možné kontaktovať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý zastupuje maloleté dieťa a môže pomôcť sprostredkovať prípadnú dohodu.

Súd však môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez podania návrhu. V takom prípade je možné kontaktovať príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý po zhodnotení situácie môže podať podnet alebo návrh na súd.

Neodkladné opatrenie pri ohrození dieťaťa

V naliehavých situáciách môže ísť o stav, keď dieťa zostane bez riadnej starostlivosti, rodič nie je schopný starostlivosť vykonávať alebo je dieťa vystavené bezprostrednému ohrozeniu.

V takýchto prípadoch je rozhodujúce, aby návrh presne opísal aktuálnu situáciu, uviedol konkrétne riziká a obsahoval listiny alebo iné podklady, ktoré tieto tvrdenia osvedčujú.

Ak je potrebné rozhodnúť o okamžitej ochrane maloletého, môže byť nevyhnutné rozhodnutie do 24 hodín od doručenia návrhu podľa § 365 CMP. Takáto lehota však objektívne obmedzuje priestor na výsluch dieťaťa a na rozsiahlejšie zisťovanie skutkového stavu.

Rýchlosť konania nesmie znamenať, že sa najlepší záujem dieťaťa posúdi iba formálne. Aj pri dočasnom rozhodovaní musí súd zohľadniť, čo je pre dieťa nevyhnutné a aké dôsledky bude mať navrhovaná úprava na jeho bezpečie, vývin a vzťahy s rodičmi.

Najlepší záujem dieťaťa

Druhá veta článku 4 základných princípov CMP prikazuje súdu konať v najlepšom záujme dieťaťa, ak je účastníkom konania.

Najlepší záujem dieťaťa nemožno stotožniť iba s prianím jedného rodiča, s tvrdením navrhovateľa ani automaticky s názorom dieťaťa. Súd ho musí posúdiť komplexne podľa všetkých dostupných okolností.

Vypočutie a následné prihliadnutie na názor dieťaťa je významným prostriedkom realizácie jeho najlepšieho záujmu, ale nie je jeho jediným obsahom.

Pri rozhodovaní treba brať do úvahy najmä bezpečie dieťaťa, jeho fyzický a psychický vývin, doterajšie väzby, stabilitu prostredia, vzťah k obom rodičom, schopnosť rodičov spolupracovať a praktickú vykonateľnosť navrhovanej úpravy.

Partnerské nezhody nemožno riešiť na úkor detí. Dieťa nemá byť nástrojom konfliktu rodičov ani pasívnym pozorovateľom ich sporu.

Opomenutie vypočuť si názor dieťaťa bez legitímnych dôvodov by poprelo zmysel druhej vety článku 4 CMP a v konečnom dôsledku by znamenalo porušenie ústavne zaručených práv dieťaťa.

tags: #neodkladne #opatrenie #na #starostlivost #o #dieta