Sociálny byt zvnútra: podmienky, žiadosť, vybavenie a život v dostupnom bývaní

Sociálny byt je nájomné bývanie určené najmä pre ľudí a rodiny, ktoré si nedokážu zabezpečiť vlastné bývanie alebo si nemôžu dovoliť bežný nájom. O sociálny alebo obecný nájomný byt sa žiada na obecnom či mestskom úrade, pričom konkrétne podmienky prideľovania určuje príslušná samospráva vo svojom všeobecne záväznom nariadení.

Pri posudzovaní žiadosti sa najčastejšie skúma príjem domácnosti, bytová núdza, majetkové pomery, trvalý alebo prechodný pobyt, rodinná situácia, zdravotné postihnutie a schopnosť platiť nájomné a služby spojené s užívaním bytu. Samotné splnenie podmienok však automaticky neznamená pridelenie bytu, pretože voľných bytov býva menej než žiadateľov.

Čo znamená sociálny byt

Sociálne bývanie predstavuje dôležitú formu podpory pre občanov, ktorí si nemôžu zabezpečiť vlastné bývanie. Na Slovensku je táto oblasť regulovaná zákonom č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní.

Problematika úpravy sociálneho bývania je predmetom zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní. Tento zákon však definuje len všeobecný rozsah podmienok, preto konkrétnejšie zásady prideľovania sociálnych, resp. nájomných bytov určuje samotná obec prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení (VZN).

To znamená, že podmienky sa môžu u jednotlivých samospráv líšiť. V súčasnosti platí, že nájomné byty stavajú a prideľujú jednotlivé mestá, obce či kraje.

Ako vyzerá sociálny byt zvnútra

Moderný sociálny byt by nemal byť iba núdzovým priestorom na prespanie, ale bezpečným a dôstojným domovom. V súčasnosti by už malo byť štandardom, že sa pri stavbe, alebo rekonštrukcii bytov myslí na to, aby bol priestor pre rodiny navrhnutý humánne.

„Znamená to, že deti aj rodičia majú svoj bezpečný priestor pre seba a svoju sebarealizáciu. Kuchyňa, obývačka a spálňa sa nenachádzajú v jednej izbe, ale sú oddelené,“ hovorí Ivan Tonhauzer zo spoločnosti A.S.PROJEK-ING., ktorá spolupracuje s organizáciou Úsmev ako dar od roku 1996.

Takto riešený byt umožňuje oddeliť prípravu jedla, spoločný čas rodiny, spánok a súkromie jednotlivých členov domácnosti. Pri rodinách s deťmi je dôležité, aby deti aj rodičia mali bezpečný priestor pre seba a svoju sebarealizáciu.

Priestorové členenie bytu

• Kuchyňa slúži na prípravu jedla a nemala by byť jedinou časťou obytného priestoru.
• Obývačka vytvára priestor na spoločný život domácnosti.
• Spálňa poskytuje miesto na oddych a súkromie.
• Detská izba alebo oddelený priestor pre deti umožňuje deťom nerušene spať, učiť sa a tráviť čas.
• Bezbariérové riešenie môže byť potrebné pri domácnosti, ktorej členom je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím.

Najnovšie sprístupnila tri plne zariadené byty vo svojej centrále na Ševčenkovej ulici v Bratislave. Z priestorov bývalých kancelárií vytvorila domov, ktorý spĺňa štandardy moderného sociálneho bývania, v ktorom majú súkromie všetci členovia rodiny.

Tie by mali podľa zástupcov organizácie Úsmev ako dar (UaD) spĺňať dnes už všetky sociálne nájomné byty. Vďaka takémuto riešeniu sa bývanie nestáva iba dočasným útočiskom, ale priestorom, v ktorom môže rodina obnoviť stabilitu.

Prečo je vnútorné usporiadanie dôležité

Podľa psychologičky Magdy Biznárovej, ktorá s organizáciou UaD spolupracuje už 8 rokov, patrí potreba istoty a bezpečia medzi základné ľudské potreby. Práve bývanie je podľa nej dôležitou súčasťou pocitu bezpečia.

„Ľudia s ohrozeným bývaním prežívajú úzkosti, deti sa nedokážu sústrediť na výkon v škole. Sťahovanie predstavuje pre deti extrémny stres. Nestabilné bývanie obmedzuje udržiavanie vzťahov, deti si domov nemôžu vodiť kamarátov, či už z pocitu hanby alebo nedostatočného priestoru pre ne.“

Rodiny sú tak ohrozené sociálnym vylúčením. Sú veľmi zranení, vo svojej neistote zúfalí a prepadávajú tak častokrát depresii. Zmysluplne rozdelený byt môže pomôcť obnoviť pocit bezpečia, súkromia a kontroly nad každodenným životom.

Dnes v útulkoch musia žiť rodičia s deťmi vo veľmi stiesnených priestoroch. Ničím výnimočným nie je ani život osamelej mamy s tromi či štyrmi deťmi rôzneho veku v garsónke o rozlohe cca 20 metrov štvorcových.

Kto môže požiadať o sociálny byt

Pre úspešné podanie žiadosti o sociálny byt je nevyhnutné splnenie niekoľkých podmienok, ktoré sú stanovené zákonom a doplnené VZN konkrétnej obce alebo mesta. V žiadosti je potrebné uviesť všetky osoby, ktoré budú bývať spoločne s vami v jednej domácnosti.

Domácnosť tvorí jednotlivec alebo skupina ľudí v príbuzenskom alebo nepríbuzenskom vzťahu so spoločným hospodárením a bývaním. Pri posudzovaní sa preto spravidla hodnotí nielen príjem žiadateľa, ale aj príjem ostatných spoločne posudzovaných osôb.

Príjmová podmienka

Zákonom stanovenou podmienkou je príjem žiadateľa. Ten by mal byť maximálne vo výške 3-násobku životného minima.

Príjem môže byť aj vo výške 4-násobku životného minima, ale iba ak je členom domácnosti osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ide o osamelého rodiča s nezaopatreným dieťaťom, prípadne aspoň jeden člen domácnosti zabezpečuje zdravotnícku starostlivosť, vzdelávanie, kultúru či ochranu pre obyvateľov mesta alebo obce.

Životné minimum je minimálna hranica príjmov osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Sumy životného minima určuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a upravujú sa vždy k 1. júlu kalendárneho roka.

Trvalý alebo prechodný pobyt

Zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní neustanovuje podmienku trvalého pobytu v obci, v ktorej chcete žiadať o sociálny byt.

Avšak samotné obce si často vo VZN obce stanovujú ako podmienku na získanie sociálneho bytu práve trvalý alebo prechodný pobyt v danej obci, prípadne posudzujú aj schopnosť nájomcu platiť nájomné a poplatky za služby spojené s užívaním bytu.

Preto je potrebné, aby ste sa obrátili na obec, v ktorej máte trvalý pobyt, pretože podmienky si ustanovujú obce a môžu sa v každej obci mierne líšiť. Ak ide o inú obec, treba si overiť, či jej VZN vyžaduje trvalý alebo prechodný pobyt.

Schopnosť platiť nájomné

V podmienkach obce často stanovujú, aby mal žiadateľ v danej samospráve trvalý pobyt, prípadne posudzujú aj schopnosť nájomcu platiť nájomné a poplatky za služby spojené s užívaním bytu.

Samotná nezamestnanosť žiadateľa automaticky nevylučuje. V praxi však môže byť potrebné preukázať, z čoho bude nájom hradený, napríklad dávkami v hmotnej núdzi, rodičovským príspevkom, príspevkom na bývanie, výživným alebo inou pravidelnou podporou, prípadne ručiteľom.

Doklady potrebné k žiadosti

Ak chcete požiadať o sociálny alebo obecný byt, treba zájsť na obecný úrad a vyzdvihnúť alebo stiahnuť tlačivo „Žiadosť o pridelenie nájomného bytu“. Mnohé mestá a obce majú tieto tlačivá dostupné na svojich webových stránkach.

K žiadosti sa najčastejšie prikladajú tieto dokumenty:

• občiansky preukaz,
• potvrdenia o čistom príjme všetkých členov domácnosti za posledných 12 mesiacov,
• doklad o bezdlžnosti voči obci, ak je vyžadovaný,
• čestné vyhlásenie, že žiadateľ nevlastní vhodnú nehnuteľnosť,
• doklad o trvalom alebo prechodnom pobyte,
• doklady o rodinnom stave,
• rodné listy detí,
• potvrdenie o návšteve školy pre deti, ak ho obec vyžaduje,
• doklady o bytovej situácii,
• ďalšie dokumenty špecifické pre danú obec.

Ak žiadate o byt zvláštneho určenia, teda bezbariérový byt, je potrebné preukázať, že ste osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa prílohy č. 2 k zákonu č. 443/2010 Z. z. V žiadosti sa vás môžu pýtať aj na váš zdravotný stav.

Postup pri vybavovaní sociálneho bytu

1. Kontaktujte obecný alebo mestský úrad

Prvým krokom je návšteva alebo kontaktovanie úradu, ktorý má na starosti sociálne bývanie. Informujte sa o aktuálnych podmienkach a požiadavkách pre pridelenie sociálneho bytu.

Zistite, či existuje špecifické VZN, ktoré upravuje prideľovanie nájomných bytov v meste alebo obci. Súčasne si vyžiadajte aktuálne tlačivo žiadosti a zoznam príloh.

2. Vyplňte tlačivo žiadosti

Na úrade si vyzdvihnite alebo stiahnite tlačivo s názvom „Žiadosť o pridelenie nájomného bytu“. Žiadosť sa podáva písomne, formulár nájdete na stránke mesta alebo si ho vyzdvihnete osobne.

Pri vypĺňaní uveďte všetky osoby, ktoré budú v byte bývať, ich príjmy, rodinný stav, bytovú situáciu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie žiadosti. Na nepreukázané údaje sa neprihliada.

3. Priložte všetky doklady

Vyplnenú žiadosť treba doplniť dokladmi, ktoré preukazujú splnenie podmienok. Ak niektorý dokument chýba, úrad môže žiadateľa vyzvať na doplnenie ďalších údajov.

Uchádzač o zaradenie do poradovníka na sociálne byty musí predložiť písomnú žiadosť, ku ktorej priloží doklady preukazujúce skutočnosti, ktoré ho oprávňujú na zaradenie do príslušného poradovníka a ďalšie náležitosti požadované príslušným odborným útvarom mesta.

4. Podajte žiadosť a uschovajte si potvrdenie

Vyplnenú žiadosť spolu s potrebnými dokumentmi podajte na príslušnom úrade. Uistite sa, že ste si nechali potvrdiť podanie žiadosti s dátumom.

Podanie zaradia do evidencie, bytová komisia potom prideľuje uvoľnené byty podľa kritérií vo všeobecnom záväznom nariadení. Po schválení vás úrad písomne vyzve na podpis nájomnej zmluvy.

5. Aktualizujte údaje

Je dôležité priebežne aktualizovať údaje v žiadosti, ak dôjde k zmene príjmu, rodinného stavu alebo iných relevantných okolností. Žiadateľ, ktorého žiadosť bola zaradená do zoznamu uchádzačov, je povinný nahlásiť všetky zmeny údajov týkajúcich sa jeho osoby alebo spoločne posudzovaných osôb, a to do 30 dní od dátumu zmeny.

6. Čakajte na rozhodnutie a pridelenie bytu

Po podaní žiadosti bude táto zaradená do evidencie. Bytová komisia následne prideľuje uvoľnené byty podľa kritérií stanovených vo VZN.

Treba počítať s tým, že čakacia lehota na sociálny byt môže byť pomerne dlhá, v závislosti od dostupnosti voľných bytov a počtu žiadostí. Problémom je, že tieto podmienky spĺňa viac žiadateľov ako samotných voľných bytov, a tak sa môže ľahko stať, že sa ocitnete na dlhom zozname čakateľov.

Po predložení potrebných dokladov a po zhodnotení jeho začlenenia do spoločnosti, je uchádzač zaradený do poradovníka na ten druh bytu, ktorý najviac zodpovedá jeho sociálnym pomerom a potrebám.

Podľa čoho sa sociálny byt prideľuje

Pri prideľovaní sociálnych bytov sa zohľadňujú rôzne kritériá. Poradie čakateľov určí komisia podľa rozsahu spĺňania kritérií určených pre príslušný druh bytu.

• Nízky príjem: príjem žiadateľa a jeho domácnosti je jedným z hlavných kritérií.
• Bytová núdza: ak žiadateľ nemá vlastné bývanie alebo žije v nevyhovujúcich podmienkach, jeho šanca na pridelenie bytu sa zvyšuje.
• Zdravotné postihnutie: ak je členom domácnosti osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, môže mať rodina prednosť pri prideľovaní bytu.
• Mladé rodiny: niektoré mestá a obce uprednostňujú mladé rodiny s deťmi.
• Osamelí rodičia: osamelí rodičia s nezaopatrenými deťmi majú často prednosť pri prideľovaní sociálneho bytu.
• Rodiny v krízovej situácii: samospráva môže prihliadať na násilie v domácnosti, stratu bývania, nevyhovujúce podmienky alebo ohrozenie detí.

Mesto vedie poradovníky na byty určené na bývanie pre osamelých rodičov s deťmi v krízových životných situáciách. Podmienky aj spôsob hodnotenia však závisia od konkrétneho VZN.

Sociálny byt pre matku s deťmi

Matka s deťmi môže o sociálny byt požiadať aj počas materskej alebo rodičovskej dovolenky. Materská dovolenka podaniu žiadosti nebráni.

O sociálny alebo obecný nájomný byt sa žiada priamo na obecnom alebo mestskom úrade podľa miesta trvalého pobytu, pretože podmienky prideľovania bytov si obec spravidla upravuje vo svojom všeobecne záväznom nariadení.

V praxi budete musieť podať písomnú žiadosť a doložiť najmä doklady o príjme, rodný list dieťaťa, doklady o Vašej bytovej situácii a ďalšie prílohy, ktoré si obec vyžiada.

Samotný príjem 500 eur a starostlivosť o 8 mesačné dieťa Vám môžu pomôcť pri posúdení sociálnej situácie, ale neznamenajú automatický právny nárok na byt.

Ak ste matka s deťmi a nemáte žiadne iné východisko, je dôležité aktívne hľadať pomoc a informácie. Kontaktujte mestský úrad, sociálne organizácie a charitatívne inštitúcie, ktoré vám môžu poskytnúť radu a podporu pri hľadaní bývania.

Je možné požiadať o byt počas nezamestnanosti

Áno, o nájomný byt môžete požiadať aj keď ste nezamestnaná, samotná nezamestnanosť Vás automaticky nevylučuje.

Rozhodujúce je, aké podmienky má konkrétna obec alebo mesto vo svojich zásadách prideľovania nájomných bytov, najmä trvalý pobyt, príjmové a majetkové pomery, sociálna situácia a schopnosť reálne platiť nájomné a služby.

V praxi môže byť potrebné preukázať, z čoho budete nájom hradiť, napríklad dávky v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok, príspevok na bývanie, výživné alebo inú pravidelnú podporu, prípadne ručiteľa.

Rozvod, strata bývania a sociálny byt

Ak sa nachádzate v situácii, kedy sa rozvádzate a nemáte vlastné bývanie, môžete požiadať o sociálny byt. Žiadosť sa podáva na obecnom alebo mestskom úrade a posudzuje sa podľa pravidiel príslušnej samosprávy.

Ak bývate v byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve vášho manžela, súd môže po rozvode rozhodnúť o vašom vysťahovaní, ale zároveň by mal manželovi uložiť povinnosť zabezpečiť vám náhradné bývanie.

Nejedná sa však o kúpu bytu, ale o zabezpečenie nájmu vo forme nájomnej zmluvy. Pri hrozbe bezdomovectva je vhodné obrátiť sa aj na sociálneho kurátora a preveriť možnosti dočasného ubytovania.

Čo robiť pri bezdomovectve alebo po ukončení liečby

Odporúča sa hneď po ukončení liečby zaevidovať na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie a požiadať o pomoc sociálneho kurátora. Zároveň si možno zriadiť trvalý pobyt na ohlasovni, teda na adrese obecného úradu, aby bolo možné vybavovať dávky a žiadosti.

Na obecnom alebo mestskom úrade možno podať žiadosť o pridelenie nájomného či sociálneho bytu a o zaradenie do poradovníka. K žiadosti možno priložiť potvrdenie o ukončenej liečbe, doklady o príjme alebo dávkach v hmotnej núdzi, čestné vyhlásenie o bezdomovectve a bezdlžnosti voči mestu, prípadne odporúčanie sociálneho kurátora.

Aj v tejto situácii však čakacie lehoty bývajú dlhé. Sociálny byt preto nemusí byť okamžitým riešením a popri žiadosti je potrebné preveriť aj dostupné krízové ubytovanie a sociálne služby.

Housing First: bývanie ako prvé

Koncept Housing First, teda Bývanie ako prvé, je postavený na myšlienke, že bývanie je základným ľudským právom. Keď človek býva v dôstojných podmienkach a v bezpečí, zlepší sa jeho zdravotný a psychický stav, čo následne zvyšuje šancu pracovať, zarábať a stávať sa nezávislým od sociálnych služieb.

Predíďme bezdomovectvu a dajme týmto rodinám prioritne bezpečné, stabilné a dôstojné bývanie so sprevádzaním. Dostupné sociálne nájomné bývanie je riešením pre ohrozené rodiny.

Nájomné bývanie s podpornými službami umožňuje rodine v prípade potreby využívať pomoc sociálnych pracovníkov a iných odborníkov. Sociálne bývanie so sprevádzaním zahŕňa sociálnu, psychologickú, právnu, zdravotnú a duchovnú podporu a sprevádzanie.

Cieľom je v prvom rade dať ohrozenej rodine s deťmi bezpečný a stabilný domov na dôstojnej úrovni a súčasne poskytnúť podporné služby podľa potrieb rodiny.

Prístup je založený na priorizácii bývania za súčasného sprevádzania a poskytovania multidisciplinárnej pomoci rodine. Dnes prioritne pracujeme s rodinami - osamelými matkami s deťmi, ohrozenými rodinami a náhradnými rodinami.

Projekt Bývanie ako prvé v Nitre

V Nitre sa aktívne pracuje na riešení bytovej núdze prostredníctvom projektu Bývanie ako prvé. Projekt Bývanie ako prvé II. v rámci výzvy MPSVR SR prebieha v Nitre a okolí od februára 2024 do decembra 2026.

V priebehu týchto rokov budú sprostredkované nájmy ľuďom, ktorí sa z rôznych dôvodov ocitli v zlej finančnej a sociálnej situácii, pričom nájomníkov podporujú odborní pracovníci pre sociálnu inklúziu.

Sociálne bývanie s odborným sprevádzaním

Bezpečný domov nie je iba priestor s posteľou a kuchyňou. Rodina môže potrebovať podporu pri riešení dlhov, dávok, zdravotných problémov, školskej dochádzky, právnych otázok alebo konfliktov.

Nájomné bývanie s podpornými službami umožňuje rodine v prípade potreby využívať pomoc sociálnych pracovníkov a iných odborníkov. Podpora môže byť sociálna, psychologická, špeciálnopedagogická, právna, duchovná, zdravotná a ďalšia.

Bezpečné bývanie a odborná podpora sú dôležité aj pre ženy a deti, ktoré utekajú z ohrozujúceho prostredia. Stabilné bývanie a odborné sprevádzanie pomáhajú obetiam domáceho násilia obnoviť bezpečie, získať kontrolu nad životom a budovať nový začiatok.

Bezpečné bývanie a odborná podpora sú potrebné aj pre mladých ľudí, ktorí sa stali obeťami podvodných pracovných ponúk, nevyplatenej mzdy alebo nútenej práce. Stabilizuje sa ich životná situácia, poskytuje bezpečné ubytovanie, poradenstvo a pomoc pri odchode z ohrozenia.

Spolupráca obce a neziskových organizácií

Príkladom, ako to na Slovensku môže dobre fungovať, je spolupráca neziskového sektora so samosprávou. Jediný odskúšaný funkčný model spolupráce so samosprávou je ochota samosprávy dlhodobo prenajať opustené priestory, ktoré sa prerobia na nájomné sociálne bývanie pre rodiny.

Vtedy je okrem pomoci samosprávy kľúčová aj podpora partnerov a súkromného sektora. Organizácia môže následne projekt zrealizovať a dotiahnuť do zdarného konca.

Spoločnosť Úsmev ako dar spolupracuje dlhodobo napríklad aj s mestom Košice. Šesť mestských nájomných sociálnych bytov prechádza rekonštrukciou, aby sa stali novým domovom pre rodiny v núdzi.

Za posledných 5 rokov mesto poskytlo na sociálne bývanie 41 bytov v rôznych mestských častiach, čo pomohlo viacerým rodinám vymaniť sa z problémov a začleniť sa do spoločnosti.

Rozdiel medzi obecným sociálnym bytom a štátom podporovaným nájmom

Obecný sociálny byt prideľuje konkrétne mesto alebo obec podľa svojho VZN. Pri prideľovaní sa často prihliada na trvalý pobyt, príjem, bytovú núdzu, rodinnú situáciu, zdravotné postihnutie a schopnosť platiť nájomné.

Štátom podporované nájomné bývanie funguje podľa osobitných pravidiel stanovených zákonom a nariadením vlády. Je určené pre každého, kto spĺňa kritériá stanovené zákonom a nariadením vlády.

Podmienky štátom podporovaného nájomného bývania

Postavenie nájomcu môže získať fyzická osoba, ktorá dovŕšila plnoletosť s trvalým, prechodným alebo iným obdobným pobytom na Slovensku.

Záujemca je evidovaný ako dlžník voči verejnému sektoru, napríklad daňovému úradu, sociálnej alebo zdravotnej poisťovni, alebo je evidovaný v zozname poverení na exekúciu, ak nesplní príjmové limity.

Ak záujemca nesplní hranicu minimálneho a maximálneho príjmu, považuje sa to za diskvalifikačné kritérium pre účely získania postavenia nájomcu.

Príjmové limity

Príjem musí byť dostatočne vysoký, aby pokryl nájomné za byt, o ktorý záujemca žiada, a životné minimum domácnosti.

Príjem nesmie presiahnuť osemnásobok životného minima domácnosti, pričom táto hranica zohľadňuje počet členov a zloženie domácnosti.

Minimálny príjem záujemcu sa určí ako rozdiel medzi priemerným čistým mesačným príjmom domácnosti záujemcu a životným minimom domácnosti záujemcu.

Príjmy, ktoré sa zohľadňujú

Pri výpočte regulovaného nájomného sa zohľadňujú rôzne typy príjmov zárobkovo činných členov domácnosti. Ide o čisté, teda netto príjmy po odpočítaní poistného a preddavkov na dane.

• Mzda alebo plat vrátane príjmov z dohôd.
• Príjem z podnikateľskej činnosti alebo prenájmu nehnuteľností.
• Doktorandské štipendium.
• Prijaté dividendy vyplatené z obchodných spoločností alebo družstiev.
• Dávky nemocenského poistenia, napríklad materské a nemocenské.
• Úrazové dávky, úrazový príplatok, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta.
• Starobné, invalidné, pozostalostné a predčasné dôchodky.
• Výsluhové dôchodky.
• Dôchodok z druhého piliera, ak sa vypláca mesačne.
• Príspevok na opatrovanie.
• Rodičovský príspevok a prídavok na dieťa.
• Výživné na deti, ktoré budú členmi domácnosti.
• Obdobné príjmy zo zahraničia.

Obdobie posudzovania príjmu

Záujemcom o štátom podporované nájomné bývanie sa bude skoro pri všetkých príjmoch posudzovať 6-mesačné obdobie dosahovania a poberania jednotlivých príjmov ku dňu určenému Agentúrou štátom podporovaného nájomného bývania.

Výnimkou budú iba prijaté dividendy, pri ktorých sa bude sledovať 12-mesačné obdobie. Pri živnostníkoch sa bude posudzovať príjem za posledné zdaňovacie obdobie, za ktoré bolo podané daňové priznanie.

Ak záujemca podal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie predchádzajúceho kalendárneho roka do určeného dátumu, predmetom overovania budú príjmy uvedené v danom daňovom priznaní. Ak záujemca daňové priznanie za predchádzajúci rok do určeného dátumu nepodal, predmetom overovania budú príjmy uvedené v daňovom priznaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.

Výpočet priemerného príjmu

Ak záujemca za sledované obdobie 6 mesiacov poberal príjmy zo závislej činnosti, netto 6 000 EUR za 6 mesiacov, pričom zároveň za sledované obdobie 12 mesiacov poberal dividendu, netto 10 000 EUR, jeho priemerný čistý mesačný príjem sa určí nasledovne:

• Priemerný čistý mesačný príjem zo závislej činnosti: 6 000 EUR/6 = 1 000 EUR.
• Priemerný čistý mesačný príjem z prijatých dividend: 10 000 EUR/12 = 833,33 EUR.
• Celkový priemerný čistý mesačný príjem člena domácnosti: 1 833,33 EUR.

Maximálne nájomné a náklady na bývanie

Minimálny príjem musí byť vyšší ako maximálna výška nájomného na byt, o ktorý záujemca žiada, bez úhrad za energie a služby obvykle dodávané nájomcom v súvislosti s užívaním bytov v bytovom dome a bez nákladov na prevádzku, údržbu a opravy bytového domu.

Maximálna výška nájomného v štátom podporovaných bytoch sa stanovuje tak, aby reflektovala ekonomickú situáciu v jednotlivých regiónoch a zabezpečila dostupnosť bývania pre rôzne príjmové skupiny.

Maximálna výška nájomného za 1 m² sa vypočíta podľa vzorca: Priemerná mesačná nominálna mzda v kraji × 35 % × Koeficient veľkosti bytu ÷ Priemerná výmera bytu.

Vypočítaná suma predstavuje čisté nájomné, nezahŕňa však poplatky za energie a ďalšie služby spojené s bývaním, teda servisné poplatky.

Informatívna kalkulačka a registrácia

Štát spustil nový portál najomnebyvanie.gov.sk, kde je zverejnená nezáväzná kalkulačka. Záujemca si môže vyklikať, v akom okrese chce bývať alebo počet izieb v byte.

Vie si vyrátať, aký musí spĺňať príjem. V prípade použitia tejto kalkulačky je možné zistiť aj ďalšie detaily o tom, čo sa do príjmu domácnosti zahŕňa.

Napríklad v Bratislavskom kraji je pre štvorčlennú rodinu v prípade záujmu o trojizbový byt horná hranica čistého príjmu domácnosti stanovená na 5,722,8 eura. Dolná hranica čistého príjmu domácnosti je vo výške 1,604,35 eura a maximálne nájomné za tento byt 889 eur.

Záujemcovia o nové štátom podporované bývanie by mali mať možnosť zaregistrovať sa do zoznamov, ktoré vedie Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania. Registrácia na štátom podporované nájomné bývanie sa spustila a do poradovníka sa zapísali približne tisíc záujemcov.

Príspevok zamestnávateľa

Zamestnávatelia môžu prispieť zamestnancom na nájomné v rámci štátom podporovaného bývania. Maximálny príspevok je 4 € na m² podlahovej plochy bytu, pričom horná hranica príspevku je 360 € mesačne.

S príspevkom zamestnávateľa by si zamestnanci mohli prenajať takýto byt aj s tým, že by platili len pár desiatok eur, alebo len poplatky za energie a služby.

Čo si skontrolovať pred podaním žiadosti

1. Overte si aktuálne VZN obce alebo mesta.
2. Zistite, či samospráva vyžaduje trvalý alebo prechodný pobyt.
3. Spíšte všetkých členov domácnosti, ktorí budú v byte bývať.
4. Pripravte potvrdenia o príjme všetkých členov domácnosti.
5. Overte si prípadné nedoplatky voči obci.
6. Pripravte čestné vyhlásenie o nevlastnení vhodnej nehnuteľnosti.
7. Priložte doklady o bytovej núdzi, zdravotnom postihnutí alebo rodinnej situácii.
8. Nechajte si potvrdiť podanie žiadosti s dátumom.
9. Každú zmenu príjmu, rodinného stavu alebo bytovej situácie oznámte úradu.
10. Počítajte s tým, že pridelenie bytu môže závisieť od poradovníka a dostupnosti voľných bytov.

tags: #socialny #byt #zvnutra