Logopedická starostlivosť a prevencia porúch reči u detí v predškolskom veku

Predškolský vek je kľúčovým obdobím pre rozvoj reči a jazykových schopností dieťaťa. V tomto čase sa vytvára pevný základ pre budúce čítanie a písanie, ako aj pre úspešný nástup do školy. Preto je včasná logopedická intervencia a prevencia nevyhnutná.

Správna výslovnosť nie je len o tom, aby dieťa hovorilo čisto a zrozumiteľne. Je priamo spojená s úspešným osvojovaním si čítania a písania. Čítanie a písanie je inou formou hovorenej reči prepísanej do symbolov, preto sa ťažkosti vo výslovnosti odzrkadlia v čítaní a písaní aj v škole.

Prečo je predškolský vek pre reč rozhodujúci

Reč je genetická danosť človeka. Jej osvojením a kultiváciou získava každé dieťa nástroj, ako „ovládnuť“ svet okolo seba, ako sa naučiť všetko, čo potrebuje.

Vývin reči by sme mohli charakterizovať ako prirodzené osvojovanie si materinského jazyka. Tento proces prebieha v ranom detstve - na základe vonkajších podnetov, ale aj vnútorných faktorov, teda celkového nervo-psychického vývoja dieťaťa.

Ak sú všetky podmienky pre vývin reči v norme, u väčšiny detí sa podstatné aspekty reči završujú tesne po 3. roku života. Trojročné dieťa už dokáže tvoriť nielen jednoduché, ale i rozvité (viacslovné) vety.

V komunikácii je aktívne, bez ťažkostí vie tvoriť súvetia, má rozsiahlu a flexibilnú slovnú zásobu, spontánne používa všetky gramatické pravidlá materinského jazyka (ohýbanie slov, používanie správnych gramatických tvarov a pod.) Občasné chyby a typické detské novotvary sú v tomto veku normálne.

Medzi 3. - 6. rokom sa u dieťaťa s normálnym vývojom zdokonaľuje výslovnosť, rozširuje slovná zásoba, prehlbuje sa porozumenie významu slov, zlepšujú sa vyjadrovacie schopnosti.

Aj keď sa nám niekedy zdá, že „skomoleniny“ či „novotvary“ sú v detskej reči pôvabné, vývin reči treba pozorne sledovať, pretože zanedbanie toho, čo sa dá v detstve (väčšinou) ľahko napraviť, môže mať pre človeka závažné následky v dospelosti, a vlastne po celý život.

Poruchy vývinu reči totiž sprevádzajú aj deficity v porozumení, ťažkosti v bežnej komunikácii a problémy v škole. Ak je reč dieťaťa v predškolskom veku ťažko zrozumiteľná, má problémy s gramatikou či porozumením, môže to negatívne ovplyvniť jeho čitateľské a písomné zručnosti.

Čo by mal predškolák zvládnuť

Rozvoj reči u predškolákov je kľúčovým predpokladom úspešného nástupu do školy. Správne logopedické zručnosti ovplyvňujú nielen výslovnosť, ale aj porozumenie, vyjadrovanie a celkový jazykový vývin dieťaťa.

Výslovnosť hlások a slov

V predškolskom veku by malo dieťa zvládnuť správnu výslovnosť všetkých hlások, vrátane zložitejších ako S, Z, C, Š, Č, Ž, R a L. Ak má dieťa problémy s výslovnosťou týchto hlások, je vhodné venovať sa ich precvičovaniu.

Rozlišovanie zvukov a sluchová analýza slov

Dieťa by malo vedieť rozdeliť slová na slabiky (vytlieskavaním). Dieťa by malo vedieť rozpoznať prvú hlásku v slove, ideálne aj poslednú.

Hry na rozpoznávanie prvej a poslednej hlásky v slove, počítanie hlások a slabík pomáhajú rozvíjať sluchovú diferenciáciu.

Slovná zásoba a tvorenie viet

V predškolskom veku by malo dieťa dokázať tvoriť jednoduché i zložité vety, opísať predmety a vysvetliť jednoduché situácie. Dieťa by malo vedieť uhádnuť predmet, zviera podľa inštrukcií.

Skvelým spôsobom, ako u detí rozvíjať schopnosť porozumieť inštrukciám je hra „Hádaj, kto som“. Táto hra nielen baví, ale tiež rozvíja slovnú zásobu, logické myslenie a schopnosť vnímať a spracovávať informácie.

Malo by vedieť triediť slová do kategórií (čo je ovocie, zelenina, nábytok) a vymenovať viacero vecí z danej kategórie (napr. vymenuj 5 druhov zeleniny).

Gramatika a skladanie viet

Dieťa by malo vedieť správne skloňovať podstatné mená, prídavné mená a časovať slovesá. Dieťa by malo vedieť používať zápor, vedieť množné číslo.

Dieťa by malo vedieť správne poskladať jednoduchú vetu podľa slovosledu.

Porozumenie reči

Dieťa by malo vedieť pochopiť aj zložitejšie inštrukcie (napr. Sadni si a zavri oči. Namiesto psíka mi ukáž mačku…).

Veľmi dôležité je čítať kratšie rozprávky alebo príbehy a pýtať sa dieťaťa, čo sa stalo na začiatku, v strede a na konci príbehu.

Najčastejšie poruchy reči v predškolskom veku

Aj keď neexistujú presné štatistiky, koľko detí trpí na rôzne poruchy vývinu reči, odborné odhady hovoria, že 5 - 19 % populácie si osvojuje rečové schopnosti atypicky a neskôr.

U detí v predškolskom veku sa môžu objaviť rôzne druhy narušenej komunikačnej schopnosti. K najčastejším patria:

• dyslália,
• oneskorený vývin reči,
• narušený vývin reči - vývinová dysfázia,
• zajakavosť - vývinové narušenie plynulosti reči,
• elektívny mutizmus.

Dyslália a nesprávna výslovnosť

Dyslália je najčastejšie sa vyskytujúcim typom narušenej komunikačnej schopnosti. Dyslália je porucha artikulácie hlásky, alebo skupiny hlások.

Ide buď o neschopnosť vyslovovať (fonetická úroveň), alebo neschopnosť používať (fonologická úroveň) slová. Najčastejšou narušenou komunikačnou schopnosťou, s ktorou sa v našom centre stretávame u detí v predškolskom veku je Narušenie zvukovej roviny reči /dyslália/.

Jedná sa o neschopnosť tvoriť alebo používať jednu alebo viacero hlások materinského jazyka. Daný jav je prirodzený približne do 5. roku života. Vtedy hovoríme o vývinovo neustálenej výslovnosti /nesprávnej výslovnosti/.

Pretrvávanie nesprávnej výslovnosti od päť do sedem rokov sa považuje za predĺžený fyziologický vývin. Po siedmom roku života sa akákoľvek odchýlka od normy vo zvukovej rovine reči považuje za patológiu.

Pri detskej výslovnosti však treba rozlišovať, či ide o chybnú výslovnosť, alebo o nesprávnu výslovnosť, ktorá je do určitého veku prirodzeným javom.

Dieťa si totiž v ranných štádiách rečového vývoja uľahčuje výslovnosť zamieňaním alebo vynechávaním hlások.

Najčastejšie prejavy nesprávnej výslovnosti

• vynechávanie hlások v slove: Katka = Kaka, dom = do,
• nahrádzanie jednej hlásky druhou: oco = oko, ryba = lyba,
• vynechávanie slabiky na začiatku, v strede a na konci slova: kolotoč = kotoč, topánka = pánka,
• opakovanie slabiky: voda = vova,
• prehadzovanie hlások: knedľa = kledna, kečup=kepuč.

Výskyt nesprávnej výslovnosti klesá s pribúdajúcim vekom. Najprudší pokles možno pozorovať vo veku 5 - 9 rokov.

Artikulačná a fonologická porucha

Artikulačná porucha zahŕňa neschopnosť motoricky hlásku vytvoriť alebo je hláska tvorená na nesprávnom artikulačnom mieste alebo iným spôsobom- napr. hláska R je tvorená hrdelne, dieťa ľudovo „račkuje“ alebo dieťa vyslovuje sykavky medzi zúbkami (interdentálne), tzv. „šušle“.

Hlásky materinského jazyka si dieťa osvojuje postupne v slovách na základe napodobňovania svojho okolia. Pokiaľ dieťa nevie konkrétnu hlásku vysloviť, nemá ju vo svojom fonetickom inventári, tak ju konštantne v slovách vynecháva, čo sa označuje termínom mogilália (napr. ryba- yba) alebo ju nahrádza inou hláskou- nahrádzanie hlásky inou sa označuje termínom paralália (napr. repa- jepa, lepa).

Fonologická porucha - sa prejavuje neschopnosťou dieťaťa naučiť sa pravidlá používania hlások v reči. Narušená je zrozumiteľnosť reči. Podstata deficitu je jazyková.

Počas vývinu reči dieťa nevysloví to isté slovo vždy rovnako (tzv. nekonzekventná výslovnosť)- v druhom roku života je to jav fyziologický, vývinový.

Koncom druhého roku deti vykazujú určité pravidlá zjednodušovania slov. Tieto procesy zjednodušovania slov sa nazývajú vývinové fonologické procesy /FP/.

Vývinové fonologické procesy

• rané FP, ktoré sa do 3. roku života strácajú (vynechanie neprízvučnej slabiky: tefón=telefón, vynechanie koncovej spoluhlásky- pe=pes, posun velárnych hlások dopredu - káva=táva, guma=duma),
• neskoré FP- zjednodušovanie spoluhláskovych skupín - slon=son, kĺzanie likvíd- lopta= jopta, ryba=jyba, zaverovanie, nahrádzanie úžinových hlások záverovými misa=mita, ča=taj),
• patologické FP: sú také, ktoré sa počas normálneho vývinu v reči dieťaťa nevyskytujú (napr. vynechávanie začiatočného konsonantu, nazálna a glotálna náhrada).

U dieťaťa pretrváva variabilná produkcia slov tzn., že dieťa slovo povie vždy iným spôsobom.

Sigmatizmus a rotacizmus

Najčastejšie a najnápadnejšie druhy dyslálie sú sigmatizmus a rotacizmus.

Sigmatizmus (šušľanie) Ide o nesprávne a chybné tvorenie sykaviek, t. j. hlások C, S, Z, Dz, Č, Š, Ž, Dž.

Zložitý a jemný artikulačný mechanizmus sykaviek, náročnosť na výdychový prúd vzduchu, resp. na sluchovú diferenciáciu, to všetko spôsobuje, že práve sigmatizmus postihuje veľa detí.

Rotacizmus (porucha výslovnosti hlásky r) Prejavuje sa rozlične: dieťa buď hlásku vôbec nevysloví (ráno - áno), nahradí ju inými hláskami (ráno - láno), alebo hlásku R utvorí na nesprávnom mieste.

Takto vzniká odlišný akustický dojem.

Oneskorený vývin reči

Oneskorený vývin reči sa diagnostikuje u 3-ročného dieťaťa, ak jeho verbálna komunikácia nedosahuje úroveň, ktorá je obvyklá v tomto veku.

Aj keď je vývin reči veľmi špecifický a individuálny, pozorný rodič dokáže odhadnúť, že niečo nie je v poriadku. Odborník z oblasti klinickej logopédie posudzuje vyjadrovacie schopnosti diaťaťa, porozumenie reči, sociálnu komunikáciu a poznávacie schopnosti.

Príčinou oneskoreného vývinu reči môže byť aj porucha sluchu; preto je v období 1,5 - 3 roky potrebné vyšetriť aj sluch.

Čo dokáže dieťa vo veku 36 - 42 mesiacov

• používa cca 500 zrozumiteľných slov,
• rozumie cca 900 slovám,
• používa otázky „kedy? čo? kto? prečo?“,
• sleduje vetu so 6 slovami,
• dokáže naraz sledovať 3 a viac informácií,
• dokáže odovzdať správu,
• samo začína komunikáciu,
• používa správe gramatické tvary, privlastňovacie zámená, množné číslo a pod.,
• začína tvoriť zložitejšie vety,
• má zrozumiteľnejšiu výslovnosť,
• prerozpráva krátky príbeh,
• dokáže popísať, čo prežilo,
• dokáže počúvať 10- až 15-minútový príbeh.

Prejavy oneskoreného vývinu reči

• dieťa nekomunikuje,
• málo rozpráva - jeho slovná zásoba je cca 20 slov,
• okrem rodičov mu nikto nerozumie,
• často je prítomná aj porucha výslovnosti,
• deti rozprávajú v krátkych vetách, gramaticky nesprávne.

Príčiny oneskoreného vývinu reči

• nedostatočná komunikácia v rodinnom prostredí,
• starostlivá výchova - keď rodičia vedia čítať aj z mimiky dieťaťa, nenútia ho komunikovať, no potom dieťa nemá potrebu hovoriť,
• forma ľahkej mozgovej dysfunkcie,
• dedičnosť,
• iné.

Na túto otázku zatiaľ veda žiaľ neposkytla odpoveď. Existuje veľa teórií, ktoré vyzdvihujú dôležitosť rôznych faktorov vo vývine reči.

Vývin reči je zložitý proces, ktorý ovplyvňuje mnoho aspektov (napr. genetická predispozícia osvojovať si reč, celkový stav dieťaťa, nervový systém, jeho dozrievanie, spôsoby, akým spracováva podnety z okolia, rečové prostredie, množstvo a kvalita podnetov, pohlavie, charakterové vlastnosti dieťaťa a pod.).

V logopedickej praxi sa u väčšiny detí, ktoré sa oneskorujú vo vývine reči bez zjavného dôvodu, nikdy nezistí príčina oneskorovania. Primeranou včasnou (a spočiatku intenzívnou) stimuláciou sa dá veľa dosiahnuť.

Pokiaľ oneskorený vývin reči nie je spôsobený objektívnymi príčinami, ako sú sluchová porucha, autizmus, neurologické ochorenie či mentálna retadácia, individuálne nastavená logopedická terapia dokáže dobre naštartovať rečový vývoj dieťaťa.

Základom úspechu je, keď dieťa samo zistí, že reč prináša príjemné zážitky - pochvalu, odmenu, splnenie prianí.

Vývinová dysfázia - narušený vývin reči

Narušený vývin reči sa môže vyskytovať u detí s identifikovaným rizikom aj u detí s potenciálnym rizikom.

Identifikované riziko

• genetické poruchy a chromozómové anomálie,
• neurologické ochorenia,
• vrodené malformácie,
• vrodené poruchy metabolizmu,
• senzorické deficity,
• chronické choroby,
• vážne infekčné choroby,
• toxické vplyvy,
• atypické vývinové poruchy, napríklad autizmus.

Potenciálne riziko

• rodičia s duševnou chorobou,
• drogovo závislí rodičia,
• rodičia-alkoholici,
• vážne genetické ochorenia v rodine,
• ťažko chronicky chorí rodičia,
• extrémne zlé socio-ekonomické podmienky,
• nízka pôrodná hmotnosť dieťaťa.

3- až 4-ročné dieťa s narušeným vývinom reči má chudobnú slovnú zásobu, verbálnu komunikáciu nahrádza prehnanou neverbálnou komunikáciou, dorozumieva sa ukazovaním a gestami.

Staršie deti vynechávajú predložkové väzby, alebo používajú nesprávne gramatické tvary (napr. tanier stole, dám pod stolička, pekná chlapec, veľkejší a pod.).

Netvoria súvetia, slová vo vetách majú nesprávne postavenie, sú kontextovo nesprávne. Deti používajú nezmyslené slová, majú problémy s výslovnosťou, ale aj s porozumením.

Ideálny vek na začatie odbornej starostlivosti u klinického logopéda je 3. rok života dieťaťa. Dĺžka logopedickej starostlivosti závisí od mnohých okolností, ale zväčša ide o dlhodobý, cieľavedomý proces.

Je takmer pravidlom, že deti s touto poruchou reči majú odklad školskej dochádzky. U detí s narušeným vývinom reči sa častejšie vyskytujú špeciálne poruchy učenia.

Zajakavosť a poruchy plynulosti reči

Zajakavosť je charateristická prejavmi narušenia plynulosti reči. Dieťa opakuje slová, frázy, slabiky, robí v reči prestávky, mení v priebehu rozprávania tému.

Vývinová neplynnosť reči je prirodzená, u dieťaťa nepociťujeme námahu, či psychické napätie z rozprávania. Tento stav však môže prerásť do tzv. začínajúcej sa zajakavosti.

Zajakavosť sa zväčša objavuje v 3. až 4. roku, alebo na začiatku školskej dochádzky. Na túto poruchu trpí 1 - 2% detí, pričom postihuje viac chlapcov, v pomere 4:1.

Takmer 80 % postihnutých detí sa zbaví tejto poruchy prirodzenou cestou, a to do veku 18 rokov.

Známky zajakavosti

• zvýšená námaha,
• napäté svalstvo pri rozprávní,
• opakovanie častí slov, nie celých slov (ko-ko-koleso),
• predlžovanie slov (napr. mmmmmačka).

Príčinou zajakavosti býva kombinácia predispozícií (napr. sklon rodičov k neurotickému správaniu, dedičnosť, slabší typ nervovej sústavy) s určitou traumou, ktorá poruchu reči priamo vyvoláva (úraz, autonehoda, smrť v rodine, precvičovanie ľaváka, nevhodné výchovné metódy, rozvod).

Čím je predispozícia silnejšia, tým menšia trauma stačí na vyvolanie zajakavosti. Kritickým obdobím je vek 3 roky, keď dochádza k prudkému dozrievaniu centrálneho nervového systému.

Dieťa si v tomto veku ešte plne neuvedomuje svoje komunikačné problémy, preto na ne netreba upozorňovať.

Čo nesmieme robiť pri zajakavosti

• opravovať a nútiť ho, aby opäť (správne) vyslovilo vetu, či slovo,
• preťažovať ho,
• nútiť ho do vecí, ktoré sú preň nepríjemné (vystupovanie na verejnosti, recitovanie),
• nezdôrazňovať jeho handicap,
• nevysmievať sa mu,
• pripraviť ho na zvládanie neznámych situácií (napr. vystúpenie v materskej škole, návšteva u lekára a pod.)
• vytvárať preň prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne.

Neliečená zajakavosť môže mať druhotné následky. Ľudia postihnutí zajakavosťou sa v dospelosti často komunikácii vyhýbajú, ich ťažkosti môžu viesť až k chronickému strachu z komunikácie a k sociálnej izolácii.

Elektívny mutizmus

Mutizmus je náhla strata už vyvinutej reči. Osoba postihnutá mutizmom, by rada komunikovala, ale nemôže. Príčinou môže byť úraz, psychický stres, veľké vzrušenie a pod.

Dieťa postihnuté mutizmom sa usiluje o dorozumievanie s druhými ľuďmi ukazovaním. Mutizmus rozlišujeme na psychotický (u dospelých) a nepsychotický (u detí).

Mutizmus u detí môže byť výberový (selektívny) - prejavuje sa len za určitých okolností, či v prítomnosti určitých osôb; väčšinou vzniká v prostredí kolektívu, hlavne školy.

Dieťa doma plynule komunikuje, ale v škole odmieta hovoriť s učiteľkou. Totálny mutizmus znamená, že dieťa nekomunikuje s nikým.

Liečba mutizmu je mimoriadne náročná a zdĺhavá. Vyžaduje multidisciplinárny prístup odborníkov z oblasti psychiatrie, foniatrie a logopédie.

Základom terapie je získanie dôvery dieťaťa, inými slovami - nadviazanie blízkeho vzťahu.

Poruchu reči možno odstrániť činnosťami, ktoré sú blízke veku dieťaťa (spoločenské, pohybové hry, divadlo, telefonovanie), či vymýšľaním činností, ktoré vyžadujú maximálnu angažovanosť dieťaťa.

Vtedy môže zabudnúť na svoje problémy s rečou, a tak začne spontánne hlasovo zareagovať.

Ďalšie poruchy reči

K ďalším poruchám reči patria: fufňavosť, huhňavosť (hovorenie akoby nosom - príčinou môže byť aj zväčšená krčná, či nosná mandľa), brblavosť (rýchle hovorenie - bez toho, aby dieťaťu okolie rozumelo).

Kedy navštíviť logopéda

Pri vývine reči a formovaní porúch vývinu reči je u dieťaťa dôležité obdobie od 0 do 3 rokov života. Odborníci dnes vedia už u detí od 8. mesiaca určiť vývinové prediktory, podľa ktorých potom stanovia, či je vývin reči v norme, alebo je nejakým spôsobom oslabený.

Včasná starostlivosť ponúka systém logopedickej služby v čo najranejšom veku, u niektorých detí už aj od narodenia.

Tradične sa v logopedickej praxi čakalo, kým sa dieťa rozhovorí. Táto tradícia sa u nás drží napriek tomu, že výskumy na celom svete ukazujú, že čím skôr sa s dieťaťom začne pracovať, tým lepšie výsledky dosahuje.

V ranom veku, keď má dieťa slovnú zásobu niekoľko slov, nevieme určiť, či ide o jednoduché zaostávanie vo vývine reči, alebo o špecificky narušený vývin reči, pri ktorom dieťa bez cielenej pomoci len ťažko napreduje.

Preto je prístup modernej logopédie založený na včasnej pomoci všetkým deťom, ktoré sa vo vývine reči oneskorujú.

Deti, ktoré sa len jednoducho oneskorujú, si vďaka včasnej stimulácii osvoja rečové schopnosti v krátkom čase. Deti, ktoré majú narušený vývin reči, dostávajú pomoc od raného veku, kedy je terapia účinnejšia a taktiež pomáha predchádzať neskorším komplikáciám.

Logopéda vyhľadajte, ak dieťa:

• bolo po narodení označené ako rizikové z hľadiska vývinu reči,
• po 2. roku nemá potrebu komunikovať, nežiada o predmety, používa menej ako 10 zrozumiteľných slov,
• netvorí žiadne dvojslovné kombinácie,
• má neplynulosti v reči, ktoré pretrvávajú dlhšie ako 6 mesiacov, a tieto neplynulosti trápia rodiča alebo dieťa,
• po 3. roku netvorí jednoduché vety, nepoužíva žiadne predložky, má chybnú výslovnosť hlások alebo má celkovo nezrozumiteľnú reč,
• po 4. roku má nesprávnu výslovnosť viacerých hlások,
• po 5. roku pretrváva chybná výslovnosť hlások L a R,
• má v školskom veku ťažkosti naučiť sa čítať a písať, alebo počítať,
• má problémy s výslovnosťou hlások,
• nie je schopné vytvárať súvislé vety,
• nevie odpovedať na otázky,
• nepozná základné farby, tvary alebo predmety,
• nesprávne skloňuje a časuje,
• robí pauzy, kým ho napadne dané slovo,
• má rodič akékoľvek pochybnosti o vývine dieťaťa.

Reč štvorročného dieťaťa v konverzácii by mala byť pre cudziu osobu zrozumiteľná na 100 %. Znížená zrozumiteľnosť reči indikuje oneskorovanie alebo narušenie vývinu zvukovej roviny reči.

Ak máte akékoľvek pochybnosti o vývine zvukovej roviny reči Vášho dieťaťa, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc.

Ako vyzerá logopedické vyšetrenie a starostlivosť

Na základe výsledkov logopedického vyšetrenia, sa stanoví program vyhovujúci dieťaťu, a postupuje sa podľa neho.

Pri pravidelných návštevách, logopéd učí malého pacienta a jeho rodinu sériu hier a postupov, ktoré pomáhajú v náprave správnych mechanizmov reči.

Náprava porúch reči vyžaduje dokonalú spoluprácu dieťaťa a jeho okolia (najmä rodiny).

Poruchy vývinu reči sa usilujú odborníci odstrániť ešte v predškolskom veku, pretože svoj handicap si dieťa začne najviac uvedomovať práve v škole.

Nielenže sa mu vysmievajú spolužiaci, ale poruchy vývinu reči majú zväčša vplyv aj na učenie.

Oblasti logopedickej starostlivosti

• korekcia chýb reči formálneho charakteru tvorenia hlások, rytmu, melódie, plynulosti reči,
• rozvoj komunikačných schopností pomocou alternatívnych foriem komunikácie,
• korekcia čitateľských schopností,
• nácvik grafomotorických zručností,
• rozvoj aktívnej a pasívnej slovnej zásoby,
• logopedická prevencia,
• diagnostika, terapia deťom s diagnózou narušená komunikačná schopnosť (NKS),
• vytvorenie terapeutického plánu na daný školský rok,
• logopedické vyšetrenie pripravenosti predškoláka na rozvoj čítania a písania v ZŠ,
• odborný servis pri integrácii dieťaťa do základnej školy.

Logopedickú starostlivosť poskytujeme primárne deťom v predškolskom veku (5-6 rokov), deťom mladším (2-4 roky) sa poskytuje logopedická starostlivosť podľa závažnosti diagnózy NKS vo vzájomnej kooperácii s ostatnými odborníkmi.

Význam spolupráce s rodičmi

Ak vyškolíme rodiča, ako s dieťaťom pracovať v domácom prostredí a dohliadame na to, aby postupy používané rodičom boli správne, frekvencia pomoci dieťaťu sa zvyšuje.

Rodič môže používať niektoré terapeutické princípy každý deň. Tento prístup zameraný na rodinu a nielen na dieťa je vysoko efektívny a veľmi dôležitý práve v ranom veku.

Ďalšou výhodou je, že dieťa si osvojuje nové schopnosti v prirodzenom prostredí, nie v neznámom štruktúrovanom prostredí logopedickej ambulancie. Preto dochádza ľahšie k prenosu nadobudnutých schopností do každodenného života dieťaťa.

Nevýhodou tohto prístupu je zvýšená náročnosť kladená na rodiča, ktorý vystupuje ako terapeut.

Okrem priamej práce s dieťaťom, pokiaľ je dieťa ochotné spolupracovať s cudzou osobou v cudzom prostredí, logopéd pracuje aj s rodičom počas individuálnych stretnutí alebo v skupine.

Rodič si osvojuje efektívne komunikačné spôsoby, ktoré stimulujú rečový vývin dieťaťa.

Na individuálnych stretnutiach logopéd predvedie, ako s dieťaťom doma pracovať, rodič a logopéd diskutujú o tom, ako optimalizovať denné aktivity dieťaťa a nakoniec má rodič možnosť vyskúšať si prácu s dieťaťom pod vedením logopéda.

Vysoko efektívne je použitie videozáznamu. Rodič získa možnosť uvedomiť si a analyzovať svoje komunikačné správanie, ako aj potreby dieťaťa pri sledovaní seba samého počas hrovej aktivity s dieťaťom.

Okrem individuálnych stretnutí majú rodičia možnosť skupinového tréningu. Terapeut interaktívnou formou predstavuje niekoľko stratégií, o ktorých skupina diskutuje, analyzuje video ukážky a rieši problémy a úlohy.

Rodičia následne predstavené stratégie uplatňujú doma pri práci s dieťaťom.

Prevencia porúch reči v rodine

K správnemu vývinu reči môžu výrazne prispieť rodičia, resp. stimulujúce rodinné prostredie.

• byť pre dieťa správnym rečovým vzorom,
• viac sa s dieťaťom rozprávať,
• pýtať sa na jeho prežívanie a pocity,
• vytvárať situácie, ktoré podnecujú dieťa v komunikácii,
• obmedzovať čas pri televízii, počítačoch, smartfónoch,
• dopriať dieťaťu primeranú spoločnosť rovesníkov,
• čítať mu rozprávky,
• spievať mu,
• učiť ho riekanky,
• spoločne sa s ním hrať,
• chodiť spolu do prírody,
• hovoriť, hovoriť, hovoriť!

Logopedická intervencia by mala byť primárne zameraná na prevenciu a rozvoj jazykových kompetencií hravou formou.

Jazykové kompetencie sa najjednoduchšie rozvíjajú v prirodzenej aktivite, s výberom podľa priorít dieťaťa. Ide napríklad o spoločenské logopedické hry, pracovné zošity, čítanie či rolovú hru.

Netreba sa báť rýchlo striedať aktivity, keď vidíte, že dieťa neudrží pozornosť. Pomáha tiež hranie divadla, spievanie pesničiek a riekaniek či počúvanie audiorozprávok.

Šikovný rodič dokáže využiť mnoho komunikačných situácií na to, aby vyvodzoval, fixoval alebo automatizoval danú hlásku či gramatický jav v reči svojho dieťaťa.

Napríklad pri hre s potravinami po nákupe sa môžeme pýtať: „Čo sme kúpili?“ a tým fixovať hlásku L.

Hry a cvičenia na rozvoj reči

Hádaj, na čo myslím

Hádaj, na čo myslím: Výborné na kladenie otázok a porozumenie.

Vymenuj mi

Vymenuj mi. : Napríklad 5 lesných zvierat, 5 druhov oblečenia, 6 hračiek. Podporuje slovnú zásobu a kategorizáciu.

Oprav vetu po robotovi

Oprav vetu po robotovi: Rodič povie jednoduchú vetu v neurčitku a dieťa ju musí opraviť (napr. Mama- jesť- polievka). Rozvíja gramatické zručnosti.

Meno, zviera, vec

Meno, zviera, vec: Vymýšľanie na jednotlivé hlásky mien kamarátov, zvieratiek alebo vecí.

Rozprávky, pesničky a divadlo

Veľmi dôležité je čítať kratšie rozprávky alebo príbehy a pýtať sa dieťaťa, čo sa stalo na začiatku, v strede a na konci príbehu.

Pomáha tiež hranie divadla, spievanie pesničiek a riekaniek či počúvanie audiorozprávok.

Komunikačné prostredie a každodenné situácie

Skutočný rozvoj reči sa však nezačína ani nekončí v detskej izbe. Presunieme sa preto od hračiek priamo k rodinnému stolu a bežným denným rutinám.

Ukážeme si, ako aj z varenia či spoločného stolovania spraviť bohatý rečový zážitok. Deti totiž zo všetkého najradšej napodobňujú práve nás dospelých, čo vytvára ideálny priestor na prirodzenú komunikáciu.

Dieťa potrebuje primeranú spoločnosť rovesníkov, spoločnú hru a každodenné príležitosti na rozhovor.

Na záver, darujte dieťaťu svoj čas, venujte sa mu každý deň aspoň 30 minút - hrajte sa, čítajte, rozprávajte sa a tvorte spolu, bez zapnutého televízora, mobilu či tabletu.

Širšia odborná spolupráca

Vývin reči súvisí s celkovým vývinom dieťaťa - s tým, ako sa dieťa hýbe, ako dýcha, ako drží hlavu a telo, ako používa jazyk, čeľusť a pery.

Preto môže byť pri rečových ťažkostiach užitočné pozrieť sa na dieťa komplexne - cez pohyb, dych, postúru a v spolupráci viacerých odborníkov, najmä logopéda, fyzioterapeuta a podľa potreby aj pedostomatológa.

Pri rečových ťažkostiach sa oplatí všímať si nielen jazyk a ústa, ale aj držanie tela, stabilitu trupu, dýchanie ústami, polohu jazyka, spôsob sedenia, chôdzu po špičkách, kvalitu pohybu či predchádzajúce vývinové fázy.

Príčinou oneskoreného vývinu reči môže byť aj porucha sluchu; preto je v období 1,5 - 3 roky potrebné vyšetriť aj sluch.

Komplexná starostlivosť o klientov so sluchovým postihnutím zahŕňa diagnostiku, rediagnostiku, reedukáciu, rehabilitáciu, ranú a predškolskú starostlivosť o deti so sluchovým postihnutím.

Úloha materskej školy

Materská škola vytvára významný priestor na prirodzené pozorovanie komunikačných schopností dieťaťa, na podporu reči v skupine a na včasné zachytenie možných ťažkostí.

Učiteľ môže sledovať zrozumiteľnosť reči, porozumenie pokynom, schopnosť dieťaťa viesť rozhovor, používanie gramatických tvarov, slovnú zásobu, plynulosť reči a zapájanie sa do kolektívnych aktivít.

Pri podozrení na narušenú komunikačnú schopnosť je dôležitá spolupráca materskej školy, rodičov a odborníkov.

Pedagogická diagnostika nie je chápaná ako hodnotenie výkonu ani ako administratívna povinnosť, ale ako prostriedok hlbšieho porozumenia dieťaťu a plánovania cielenej podpory tak, aby každé dieťa mohlo zažívať úspech a primeraný rozvoj.

V oblasti jazyka a komunikácie sa pozornosť sústreďuje na rozvoj reči v multikultúrnom prostredí, podporu fonologického uvedomovania a pomoc deťom s jazykovým oneskorením.

Súčasťou programu sú aj praktické príklady z praxe, tvorba diferencovaných aktivít, ukážky stimulačných programov a odporúčania pre spoluprácu s rodičmi a odborníkmi.

Spolupráca odborníkov

Logopedická starostlivosť môže byť súčasťou širšej odbornej podpory dieťaťa. Podľa potrieb dieťaťa sa môže prepájať s psychologickou, špeciálno-pedagogickou, surdopedickou a fyzioterapeutickou starostlivosťou.

Psychologická starostlivosť môže zahŕňať komplexnú psychologickú diagnostiku, konzultáciu, poradenstvo a konzultácie pre rodičov a učiteľov, psychologickú terapiu a poradenstvo, terapiu hrou, krízovú intervenciu a rozvíjajúce, preventívne, intervenčné a stimulačné programy.

Špeciálno-pedagogická starostlivosť zahŕňa komplexnú špeciálno-pedagogickú diagnostiku a poradenstvo dieťaťa, posudzovanie školskej pripravenosti, prípravu na vstup do školy, špeciálno-pedagogickú intervenciu vzhľadom na individuálne potreby dieťaťa a poradenstvo pre rodičov a učiteľov.

V rámci špeciálno-pedagogických edukácií, reedukácií a cvičení sa možno zamerať na rozvíjanie jemnej a hrubej motoriky, grafomotoriky, zmyslového vnímania, kognitívnych procesov, vizuomotoriky, sociálnej komunikácie a správania.

Pri deťoch s viacnásobným znevýhodnením môže byť potrebná augmentatívna a alternatívna komunikácia (AAK).

AAK je určená pre deti, u ktorých sa hovorená reč nevyvíja podľa očakávaní. Základy komunikácie možno budovať cez bežné denné aktivity, každodennú rutinu a spoločnú hru.

Rodinná podpora bez nadmerného tlaku

Porucha vývinu reči u dieťaťa je stresujúcou situáciou aj pre rodičov. Spôsob, ako na ňu zareagujú a ako ju zvládnu, spoluurčuje to, akou veľkou záťažou sa stane pre dieťa.

Podľa odborníkov je spolupráca rodičov nevyhnutnou súčasťou terapie. Rodičia sa musia zúčastňovať na rozvoji komunikačných schopností dieťaťa a poskytovať mu pri terapii motivačnú podporu.

Nie je však vhodné, aby rodina zaujímala k dieťaťu s narušenou komunikačnou schopnosťou buď prehnane ochraňujúci, alebo prehnane prísny prístup.

Rodina by mala vytvoriť pokojné, láskavé, bezpečné, nestresujúce prostredie, v ktorom dieťa cíti podporu všetkých členov rodiny.

Rodina by mala dieťa motivovať v úsilí, resp. odmeňovať ho za dosiahnuté úspechy.

Dieťa netreba nútiť do výkonu ani zosmiešňovať jeho chyby. Pri rozvoji reči je dôležitá pravidelnosť, trpezlivosť, primerané očakávania a radosť zo spoločnej aktivity.

Logopedická starostlivosť má najlepší účinok vtedy, keď sa odborné vedenie prepája s každodennými komunikačnými situáciami v rodine a materskej škole.

Pri najmenšom podozrení, že dieťa zaostáva za rovesníkmi vo vývine reči, je vhodné vyhľadať logopedickú pomoc. Klinickí logopédi majú v starostlivosti pacientov od 0 do 100 rokov, preto ak rodič pociťuje neistotu, je úplne v poriadku navštíviť logopéda aj v skoršom či ranom veku.

tags: #logopedicka #starostlivost #u #deti #v #predskolskom