Dotazník na rozhovor so zdravotne postihnutými: otázky, hodnotenie a opis každodenných potrieb

Dotazník na rozhovor so zdravotne postihnutými má zachytiť zdravotný a sociálny stav človeka, jeho každodenné ťažkosti, mieru samostatnosti, potrebu pomoci a prekážky, ktoré mu bránia v aktívnom živote. Najdôležitejšie je opisovať reálne fungovanie v bežnom dni, nie iba diagnózu alebo ideálny stav.

Pri vypĺňaní je potrebné uvádzať, čo osoba dokáže, čo nedokáže, pri ktorých činnostiach potrebuje pomoc alebo dohľad, ako často sa ťažkosti vyskytujú a aký majú vplyv na školu, prácu, domácnosť, vzťahy, voľný čas a začlenenie do spoločnosti.

Čo je zdravotné postihnutie a ťažké zdravotné postihnutie

Zdravotné postihnutie je poškodenie zdravia zapríčinené ochorením alebo úrazom. Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím definuje osoby so zdravotným postihnutím ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami.

Ťažké zdravotné postihnutie spôsobuje funkčnú poruchu v rozsahu aspoň 50 %. Funkčná porucha je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností, o ktorom možno predpokladať, že bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.

Miera funkčnej poruchy sa určuje podľa druhu ochorenia. Jednotlivé ochorenia sú „ohodnotené“ určitou mierou funkčnej poruchy v percentách. Ak má človek viac ochorení (viac funkčných porúch), rozhodujúce je ochorenie s najvyššou mierou poruchy. K nemu je možné pripočítať maximálne 10 % za všetky ostatné ochorenia.

Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „ŤZP“) je znevýhodnenie , ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná z dôvodu ŤZP prekonať sama.

Ťažké zdravotné postihnutie nie je invalidita

Ťažké zdravotné postihnutie nie je to isté, čo invalidita. Človek, ktorý je uznaný za invalidného, nemusí byť uznaný aj za ťažko zdravotne postihnutého a naopak.

O ťažkom zdravotnom postihnutí rozhoduje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a o invalidite Sociálna poisťovňa. Rôzne sú aj zákony, podľa ktorých rozhodujú.

Invalidita znamená pokles schopnosti pracovať (vykonávať zárobkovú činnosť) o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom. Ťažké zdravotné postihnutie má vplyv na schopnosť viesť aktívny život, čo sa nemusí vždy úplne prekrývať so schopnosťou pracovať.

Ťažko zdravotne postihnutým môže byť dieťa aj dospelý. Aj v tom spočíva rozdiel oproti invalidnému dôchodku - kým poberať invalidný dôchodok môže iba dospelý človek, poberateľom príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia môže byť aj dieťa, pričom ich za dieťa preberá zákonný zástupca.

Na čo slúži dotazník a rozhovor

Zdravotné postihnutie predstavuje komplexnú problematiku s rozsiahlymi sociálnymi, ekonomickými a psychologickými dôsledkami. Hodnotenie zdravotného postihnutia a jeho vplyvu na kvalitu života je kľúčové pre poskytovanie adekvátnej podpory a služieb.

Dotazníky a rozhovory sú dôležité nástroje, ktoré sa používajú na získanie informácií o potrebách, skúsenostiach a perspektívach osôb so zdravotným postihnutím a ich rodín. Ich cieľom nie je iba zistiť diagnózu, ale predovšetkým pochopiť, ako zdravotný stav ovplyvňuje každodenné fungovanie.

Dotazník môže byť využitý pri posudzovaní nároku na sociálne služby, kompenzačné príspevky a integrovaný posudok, pri skúmaní potrieb rodín s deťmi so špecifickými potrebami, pri sociálnej práci, v školskom prostredí alebo pri zisťovaní finančnej gramotnosti žiakov s mentálnym postihnutím.

Sebahodnotiaci dotazník pre úrad práce

Sebahodnotiaci dotazník je prvotným zdrojom informácií pre úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o ťažkostiach, ktoré klient pociťuje z dôvodu funkčných dôsledkov svojho zdravotného stavu.

Sebahodnotiaci dotazník je súčasťou žiadosti o integrovaný posudok, prvotným zdrojom informácií o ťažkostiach vyplývajúcich z funkčných dôsledkov zdravotného stavu, ktoré účastník konania pociťuje, a dôležitým dokumentom pre sociálnu a lekársku posudkovú činnosť.

Sú dva sebahodnotiace dotazníky - Sebahodnotiaci dotazník pre osoby do 15 rokov a Sebahodnotiaci dotazník pre osoby nad 15 rokov veku. Klient si vyberie dotazník podľa svojho veku a vyplní ho.

Sebahodnotiaci dotazník je povinná náležitosť k žiadosti a klient ho musí predložiť na účely konania o integrovanom posudku. ÚPSVR bude akceptovať aj sebahodnotiaci dotazník obsahujúci len údaje o žiadateľovi a podpis žiadateľa alebo zákonného zástupcu.

Pre väčšinu ľudí je jeho vyplnenie jednoduché a vyžaduje si len krátky čas. Ak však klient z akéhokoľvek dôvodu nevie alebo nechce vyplniť dotazník, môže úradu práce, sociálnych vecí a rodiny predložiť sebahodnotiaci dotazník, v ktorom sú vyplnené len identifikačné údaje a podpis.

Ako sa dotazník hodnotí

Pri každej z 12 otázok priraďujete stupeň ťažkosti od 0 do 4 podľa vlastného subjektívneho hodnotenia toho, ako veľmi zdravotný stav ovplyvňuje schopnosť posudzovanej osoby vykonávať danú činnosť v bežnom každodennom živote.

Základné pravidlá pri vypĺňaní

Princíp prijateľného štandardu: Vždy hodnotíte, či osoba zvládne úkon v kvalite, čase a spôsobom, ktorý je bežný a akceptovateľný u osôb rovnakého veku a pohlavia bez znevýhodnenia.

Ak dieťa úkon urobí, ale trvá mu to neúmerne dlho, spôsobuje mu to bolesť alebo je to nebezpečné, znamená to, že ho nezvláda v prijateľnom štandarde a treba uviesť vyšší stupeň ťažkosti.

Neprihliadajte na pomôcky ani poskytovanú pomoc: Pri hodnotení si predstavte dieťa alebo osobu so zdravotným znevýhodnením bez vozíka, načúvacieho aparátu či pomoci inej osoby. ÚPSVR zisťuje reálnu mieru odkázanosti bez tejto podpory.

Hodnoťte prevládajúci stav: Ak má dieťa alebo osoba so zdravotným znevýhodnením „dobré a zlé dni“, uveďte stav, ktorý počas mesiaca prevažuje.

Do dotazníka píšte reálny stav, nie ten ideálny. Ak sa ťažkosti počas mesiaca menia alebo kolíšu, vychádzajte z prevládajúcej miery ťažkostí v posudzovanom období.

Sebahodnotiaci dotazník pre osoby do 15 rokov

Za maloleté dieťa vypĺňa dotazník spravidla jeho zákonný zástupca. Sebahodnotiaci dotazník do 15 rokov je prispôsobený veku dieťaťa, pretože niektoré činnosti, napríklad prejsť vzdialenosť 1 kilometer alebo schopnosť prečítať si text a porozumieť mu, menšie deti prirodzene ešte nezvládnu.

Pri vypĺňaní neberte do úvahy pomoc, ktorú by v rovnakom veku potrebovalo každé zdravé dieťa, napríklad 2-ročné dieťa prirodzene vyžaduje pomoc pri obliekaní.

Zamerajte sa výhradne na to, v čom je starostlivosť o vaše dieťa náročnejšia časovo alebo fyzicky oproti dieťaťu v jeho veku bez znevýhodnenia.

Pri každej otázke sa zamyslite: „Urobím to sám alebo len s dohľadom?“ a „Je starostlivosť v tej ktorej oblasti iná, ťažšia alebo dlhšia v porovnaní s osobou bez znevýhodnenia?“

Otázky pre deti do 15 rokov

1. Má ťažkosti s počutím zvukov, hlasov ľudí alebo hudby? Uveďte, či dieťa rozumie reči iba v tichu, či je v hlučnom prostredí dezorientované, či reaguje len na veľmi silné podnety alebo potrebuje neustály vizuálny kontakt s hovoriacim.
2. Má ťažkosti s videním? Opíšte, či naráža do predmetov alebo osôb, či má problém s vnímaním hĺbky, chôdzou po schodoch alebo identifikáciou predmetov dennej potreby.
3. Má ťažkosti s pohybom alebo chôdzou? Uveďte, či je chôdza neistá, ataktická, výrazne pomalšia, či vyžaduje oporu alebo či sú schody a sklon terénu neprekonateľnou bariérou.
4. Má ťažkosti zdvihnúť malé predmety rukou? Zamerajte sa na jemnú motoriku, uchopenie lyžičky, ceruzky, gombíkov, zipsov a šnúrok, ako aj na vypadávanie predmetov z rúk.
5. Má ťažkosti porozumieť vám? Uveďte, či potrebuje krátke a jasné príkazy, obrázky, gestá alebo piktogramy a či dokáže vyhodnotiť nebezpečenstvo.
6. Keď hovorí, majú ľudia mimo domácnosti problém mu alebo jej porozumieť? Opíšte, či je dieťa neverbálne, používa zvuky, posunky, tablet alebo alternatívnu a augmentatívnu komunikáciu a či musí rodič jeho prejav tlmočiť.
7. Má ťažkosti sústrediť sa na činnosť, ktorá ho baví? Uveďte, či ho odvádza pozornosť akýkoľvek podnet, či potrebuje neustále povzbudzovanie a usmerňovanie alebo či preskakuje z jednej činnosti na inú.
8. Dokáže sa naučiť nové veci? Opíšte, či si dokáže zapamätať novú trasu, pravidlá hry, školské postupy a či potrebuje mnohonásobne viac opakovaní alebo každodenný nácvik.
9. Dokáže sa prispôsobiť zmenám vo svojej rutine? Uveďte, či zmena času obeda, trasy, triedy alebo učiteľa vyvoláva úzkosť, agresivitu, záchvat hnevu alebo výrazný emočný stres.
10. Má ťažkosti so sebaobsluhou? Opíšte jedenie, obliekanie, hygienu, používanie toalety, nastavenie teploty vody, kŕmenie a potrebu dohľadu.
11. Má ťažkosti skamarátiť sa? Uveďte, či sa izoluje, reaguje na deti nevhodne, má panické ataky alebo nedokáže nadviazať sociálny kontakt bez aktívnej pomoci rodiča.
12. Má ťažkosti s ovládaním svojho správania? Opíšte záchvaty autoagresie, afektívne stavy, impulzívnosť, ubližovanie sebe alebo okoliu a potrebu neustáleho dohľadu.

Príklady opisov pri deťoch

Bez neustáleho očného kontaktu s hovoriacim dieťa reči nerozumie. V hlučnom prostredí triedy je dezorientované a nereaguje na pokyny.

Dieťa pri chôdzi po schodoch nevie odhadnúť hĺbku, zastavuje sa a vyžaduje fyzické vedenie za ruku, inak hrozí pád.

Chôdza trvá 3x dlhšie ako u dieťaťa rovnakého veku, pohlavia bez znevýhodnenia. Dieťa je rýchlo unavené a vyžaduje neustálu motiváciu a fyzickú pomoc.

Kvôli svalovej slabosti dieťa neudrží lyžičku a nevie si samo zapnúť gombíky. Pri každom jedle a obliekaní vyžaduje plnú pomoc rodiča.

Dieťa rozumie informáciám len vtedy, ak sú podporené piktogramami. Pri bežnej reči bez obrázkov nedokáže vyhodnotiť pokyn ani nebezpečenstvo.

Dieťa je neverbálne a používa komunikačný tablet (AAK). Cudzia osoba v obchode alebo u lekára mu bez môjho tlmočenia vôbec nerozumie.

Dieťa pri aktivite, napríklad pri kreslení, neobsedí viac ako 2 minúty, vyžaduje moju neustálu fyzickú prítomnosť a verbálne usmerňovanie, inak činnosť okamžite opúšťa.

Dieťa si nevie zapamätať cestu na ihrisko ani po 20 opakovaniach. Vyžaduje každodenný nácvik základných zručností, ktoré zdravé deti v jeho veku získavajú prirodzene.

Akákoľvek zmena v dennom rozvrhu vyvoláva u dieťaťa afektívny záchvat, napríklad krik alebo hádzanie sa o zem. Pre zvládnutie presunu do inej triedy potrebuje vopred pripravený vizuálny plán.

8-ročné dieťa musím kŕmiť kvôli motorickému postihnutiu a vyžaduje neustálu pomoc pri hygiene a obliekaní, čo u dieťaťa rovnakého veku, pohlavia bez znevýhodnenia, nie je potrebné.

Dieťa je v skupine vrstovníkov úplne izolované, nedokáže nadviazať sociálny kontakt a pri pokuse iného dieťaťa o hru reaguje útekom alebo panikou.

Z dôvodu diagnózy dieťa neovláda svoje impulzy, ubližuje si, napríklad hryzie sa do rúk, a vyžaduje nepretržitý dohľad 24/7 kvôli zaisteniu vlastnej bezpečnosti.

Doplňujúce otázky D1 až D3

Na konci dotazníka treba uviesť, či sú ťažkosti prítomné každý deň, prípadne počet dní v mesiaci, kedy boli ťažkosti prítomné.

• D1 - prítomnosť ťažkostí: Ak ide o trvalý alebo dlhodobo pretrvávajúci stav, uvádza sa spravidla 30 dní.
• D2 - neschopnosť uskutočniť aktivity: Uvádza sa počet dní v mesiaci, počas ktorých dieťa pre zdravotný stav nebolo schopné vykonávať bežné aktivity, napríklad ísť do školy, na krúžok alebo von.
• D3 - obmedzenie aktivít: Uvádza sa počet dní v mesiaci, počas ktorých dieťa činnosti vykonávalo, ale so značným obmedzením, bolesťou alebo ich muselo predčasne ukončiť kvôli extrémnej únave.

Záverečná časť dotazníka pre dieťa

V záverečnej časti dotazníka je priestor opísať vzdelávacie aktivity, napríklad individuálny vzdelávací program, a voľnočasové aktivity.

Ak dieťa potrebuje sprievod asistenta na krúžok alebo do školy, toto je miesto, kde to treba jasne uviesť, aby to lekár mohol premietnuť do návrhu kompenzácií.

Uveďte, či má dieťa individuálny vzdelávací plán a asistenta v škole, či chodí na voľnočasové aktivity a akú pomoc pri nich potrebuje.

Sebahodnotiaci dotazník pre osoby nad 15 rokov

Sebahodnotiaci dotazník nad 15 rokov vyplní žiadateľ - osoba so zdravotným znevýhodnením, opatrovateľ alebo zákonný zástupca. Dotazník je určený pre dospelých a dospievajúcich a zahŕňa širší okruh činností.

Na rozdiel od Sebahodnotiaceho dotazníka pre osoby do 15 rokov sa tu posudzujú aj činnosti ako varenie, upratovanie, pranie či nakladanie s peniazmi.

V oblasti vzťahov a účasti v spoločnosti sa dôraz kladie na schopnosť nadväzovať kontakty s cudzími ľuďmi a orientovať sa v neznámom prostredí, napríklad na ÚPSVR alebo v nemocnici.

Pri pracovnom potenciáli sa hodnotí, či osoba dokáže samostatne vyhľadať inzerát, napísať životopis alebo absolvovať pohovor.

Pri určovaní miery ťažkostí musíte hodnotiť stav, ako keby ste nemali pomoc inej osoby ani kompenzačnú pomôcku, napríklad vozík alebo načúvací aparát, aby sa zistila reálna miera odkázanosti.

Ako viesť rozhovor so zdravotne postihnutou osobou

Rozhovor má dopĺňať dotazník a objasniť situácie, ktoré nemožno dostatočne zachytiť krátkou odpoveďou alebo číselným hodnotením.

Otázky treba formulovať jednoducho a zrozumiteľne. Pri osobách s mentálnym, intelektuálnym, komunikačným alebo zmyslovým postihnutím môže byť potrebné použiť obrázky, diagramy, piktogramy, gestá alebo alternatívnu komunikáciu.

Dôležité je dať osobe dostatok času na odpoveď, neprerušovať ju a overiť si, či otázke porozumela. Ak odpovedá opatrovateľ alebo zákonný zástupca, treba rozlišovať medzi jeho pozorovaním a vlastným vyjadrením posudzovanej osoby.

Rozhovor by mal smerovať od všeobecného opisu dňa ku konkrétnym činnostiam. Namiesto otázky „Máte problémy s pohybom?“ je vhodnejšie zistiť, ako osoba vstáva z postele, presúva sa do kúpeľne, zvláda schody, cestuje a ako dlho jej jednotlivé úkony trvajú.

Tematické okruhy rozhovoru

• zdravotný stav a jeho funkčné dôsledky,
• pohyb, orientácia a prekonávanie bariér,
• komunikácia a porozumenie,
• sebaobsluha a osobná hygiena,
• stravovanie a pitný režim,
• starostlivosť o domácnosť,
• užívanie liekov a dodržiavanie liečebného režimu,
• vzdelávanie, práca a pracovné hľadanie,
• vzťahy, sociálne kontakty a voľnočasové aktivity,
• potreba dohľadu, asistencie alebo opatrovania,
• používané pomôcky a kompenzácie,
• finančná situácia a vplyv postihnutia na rodinu.

Konkrétne otázky do rozhovoru

Pohyb a orientácia

Dokážete samostatne vstať z postele, sadnúť si a zmeniť polohu? Dokážete prejsť po rovine, po schodoch alebo cez prah? Potrebujete fyzickú pomoc, oporu, dohľad alebo pomôcku?

Ako dlho vám trvá presun do kúpeľne, kuchyne alebo mimo bytu? Čo sa stane, ak musíte prejsť dlhšiu vzdialenosť? Objavuje sa bolesť, únava, neistota, riziko pádu alebo potreba odpočinku?

Komunikácia a porozumenie

Rozumiete bežnej reči v tichu aj v hlučnom prostredí? Dokážete vyjadriť potreby neznámej osobe? Potrebujete tlmočenie, obrázky, posunky, tablet alebo inú formu alternatívnej komunikácie?

Dokážete porozumieť pokynom, upozorneniu na nebezpečenstvo a informáciám od lekára alebo pracovníka úradu? Potrebujete, aby vám niekto informácie opakoval alebo vysvetľoval jednoduchšími slovami?

Sebaobsluha

Dokážete sa samostatne najesť, napiť, umyť, obliecť a použiť toaletu? Potrebujete pomoc pri nastavení vody, prenose, obliekaní, očiste alebo pri dodržiavaní hygieny?

Je potrebný neustály dohľad, pretože hrozí obarenie, pád, nesprávne užitie liekov, zabudnutie jesť alebo iné ohrozenie bezpečnosti?

Domácnosť a peniaze

Dokážete samostatne variť, upratovať, prať, nakupovať a starať sa o domácnosť? Dokážete bezpečne používať spotrebiče a rozpoznať nebezpečné situácie?

Dokážete hospodáriť s peniazmi, zaplatiť nákup, skontrolovať výdavok a rozpoznať podvodné konanie? Potrebujete dohľad pri vybavovaní finančných alebo úradných záležitostí?

Vzťahy a začlenenie

Dokážete nadviazať kontakt s cudzími ľuďmi, orientovať sa na úrade, v nemocnici alebo na inom neznámom mieste? Potrebujete sprievod, vysvetľovanie alebo pomoc pri vybavovaní záležitostí?

Akým voľnočasovým a spoločenským aktivitám sa venujete? Čo vám bráni zúčastňovať sa na nich? Ide o fyzickú bariéru, únavu, bolesť, komunikačné ťažkosti, úzkosť, nedostatok asistencie alebo inú prekážku?

Vzdelávanie a práca

Dokážete samostatne vyhľadať pracovný inzerát, napísať životopis a absolvovať pracovný pohovor? Potrebujete asistenciu pri dochádzaní, komunikácii alebo vykonávaní pracovných úloh?

Ak osoba navštevuje školu, uveďte, či má individuálny vzdelávací plán, pedagogického asistenta, špeciálne pomôcky alebo potrebuje individuálnu podporu pri učení.

Prispôsobenie dotazníkov a rozhovorov

Dôležitým aspektom je prispôsobenie dotazníkov a rozhovorov individuálnemu stupňu mentálneho postihnutia. Otázky majú byť formulované jednoducho a zrozumiteľne, aby im osoba rozumela a bola schopná poskytnúť relevantné odpovede.

Využitie vizuálnych pomôcok, ako sú diagramy, obrázky a ilustrácie, môže pomôcť lepšie porozumieť otázkam a konceptom.

Pri výskume finančnej gramotnosti žiakov s mentálnym alebo kombinovaným postihnutím sa využívala kombinácia diagnostických metód vrátane dotazníkov a riadených štruktúrovaných rozhovorov na meranie úrovne finančnej gramotnosti žiakov pred a po realizácii projektových aktivít.

Výsledky projektu ukázali, že úspešnosť žiakov v A variante, teda žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia, sa zvýšila z 54,79 % na 65,13 % po ukončení projektových aktivít.

Potreby rodín s deťmi so špecifickými potrebami

Starostlivosť o dieťa so zdravotným postihnutím prináša množstvo špecifických výziev a potrieb. Štruktúrovaný dotazník môže zachytiť nielen potreby dieťaťa, ale aj dôsledky starostlivosti na celú rodinu.

Kvantitatívny sociologický výskum uskutočnený prostredníctvom štruktúrovaného dotazníka s 27 otázkami skúmal problematiku potrieb rodín s deťmi so špecifickými potrebami.

Výskum zistil, že rodiny s deťmi so zdravotným postihnutím majú v porovnaní s inými rodinami špecifické životné podmienky, ktoré ovplyvňujú všetky aspekty života.

Oblasti, ktoré môže rozhovor zachytiť

• stratu kontroly nad vecami v dôsledku starostlivosti o dieťa,
• pocity beznádeje a depresie,
• stratu životnej perspektívy,
• izoláciu od ostatných ľudí a obmedzenie sociálnych kontaktov,
• zhoršenú životnú úroveň rodiny,
• narušený partnerský vzťah,
• obmedzené voľnočasové aktivity.

Výskum tiež zdôraznil dôležitosť sociálnej podpory pre rodiny s deťmi so špecifickými potrebami. Rodiny, ktorým v starostlivosti o dieťa vypomáha širšia rodina alebo profesionálny pracovník, vykazujú vyššiu kvalitu života.

Rodiny s mladšími deťmi od 4 do 15 rokov potrebujú intenzívnejšiu pomoc od profesionálneho pracovníka ako rodiny so staršími deťmi.

Rodičia mladších detí by uvítali pomoc najmä pri výchovných aktivitách zameraných na samostatnosť dieťaťa, poradenských rozhovoroch pre rodičov zameraných na zvládanie záťažových situácií a výchovných aktivitách zameraných na začleňovanie dieťaťa do kolektívu.

Ťažkosti s mobilitou a sociálnym začlenením

V spoločnosti sa stretávame so zdravotne postihnutými občanmi, ktorí majú zníženú pohybovú schopnosť. Zníženie pohybovej schopnosti vedie k zníženiu socializácie až úplnej izolácii, čo je spúšťačom aj ďalších psychosociálnych problémov v živote klienta.

So zníženou schopnosťou pohybu súvisia telesné postihnutia ako ťažké poruchy centrálnej nervovej sústavy, stavy po poškodení mozgu, poškodenie miechy, amputácie dolných končatín, zápalové a degeneratívne postihnutie kĺbov, svalové dystrofie a dôsledky neurologického postihnutia.

Každé ochorenie sa posudzuje individuálne a závisí od rozsahu postihnutia. Pri rozhovore preto nestačí uviesť názov diagnózy, ale treba opísať konkrétne obmedzenia, ktoré z nej vyplývajú.

Pomôcky a kompenzácie

Dokladom o ťažkom zdravotnom postihnutí je preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vďaka ktorému si jeho držiteľ uplatňuje rôzne výhody a zľavy.

Ak je ťažko zdravotne postihnutý odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, má nárok na vyhotovenie parkovacieho preukazu.

Okrem toho môže požiadať o jeden alebo viacero peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Sociálne dôsledky ŤZP sa kompenzujú v oblasti mobility a orientácie, komunikácie, zvýšených výdavkov a sebaobsluhy.

Peňažný príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia možno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku odkázaná na zdvíhacie zariadenie, ak sa zdvíhacie zariadenie neposkytuje ani nepožičiava na základe verejného zdravotného poistenia.

Zdvíhacie zariadenie je zariadenie určené pre fyzickú osobu so zníženou schopnosťou pohybu na prekonávanie architektonických bariér a na zvýšenie schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím premiestňovať sa alebo zabezpečiť si sebaobsluhu.

Zdvíhacie zariadenie je najmä schodolez, zdvihák, šikmá schodisková plošina, zvislá schodisková plošina, výťah alebo stropné zdvíhacie zariadenie.

Príklady pomôcok na mobilitu

• Pásový schodolez je zariadenie určené na prepravu telesne postihnutých osôb pohybujúcich sa na vozíku alebo detskom kočíku.
• Kolieskový schodolez je zariadenie určené na prekonávanie zložitých schodísk, najmä strmých a točitých.
• Stoličkový výťah alebo schodisková sedačka je systém vodiacej koľajnice, na ktorý je možné namontovať sedačku.
• Šikmá schodisková plošina je prepravné zariadenie pre osoby pohybujúce sa na invalidnom vozíku, slúžiace na prekonávanie schodísk.
• Zvislá zdvíhacia plošina je zariadenie určené pre osoby aj na invalidnom vozíku, slúžiace na prekonávanie výškových rozdielov vo vertikálnom smere.
• Stropný zdvihák je zariadenie určené na zdvíhanie a prepravu imobilných osôb z postele do vozíka, do vane, na toaletu alebo do bazéna.

Niektoré druhy zdvíhacích zariadení sa môžu využiť pri vertikalizácii na nácvik chôdze klientov so zdravotným postihnutím.

Klientovi so zdravotným postihnutím sú vybrané typy zdravotných pomôcok vyrobené na mieru, pričom si nevyžadujú ani žiadne špeciálne stavebné úpravy bytu či domu, v ktorom klient žije.

Osobná asistencia a opatrovanie

Ak v dôsledku svojej choroby človek potrebuje pomoc inej osoby s vykonávaním niektorých úkonov, môže mu byť poskytnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo osoba, ktorá sa o neho stará, môže poberať príspevok na opatrovanie.

Osobný asistent má ťažko zdravotne postihnutému pomôcť začleniť sa do života, študovať, pracovať, cestovať a navštevovať kultúrne podujatia, zatiaľ čo úlohou opatrovateľa je starať sa o hygienu a sebaobsluhu ťažko zdravotne postihnutého a vykonávať v jeho domácnosti domáce práce.

Odkázanosť na opatrovanie sa posudzuje podľa toho, či osoba s ťažkým zdravotným postihnutím dokáže sama zvládnuť činnosti z oblasti stravovania a pitného režimu, vyprázdňovania močového mechúra a hrubého čreva, osobnej hygieny, celkového kúpeľa, obliekania, zmeny polohy, sedenia a státia, pohybu po schodoch, pohybu po rovine, orientácie v prostredí a dodržiavania liečebného režimu.

Posudzuje sa aj to, či je potrebné na osobu pri týchto činnostiach dohliadať. Za jednotlivé oblasti sa prideľujú body, a to buď 10, čo znamená, že zdravotne postihnutý pomoc nepotrebuje, 5, ak pomoc potrebuje pri niektorých úkonoch, a 0, keď pomoc potrebuje pri všetkých.

Podľa počtu bodov je osoba zaradená do jedného zo šiestich stupňov odkázanosti. Opatrovateľský príspevok možno priznať pri odkázanosti piateho a šiesteho stupňa.

Posudková činnosť

Vyhotoveniu preukazu fyzickej osoby s ŤZP alebo preukazu fyzickej osoby s ŤZP-S so sprievodcom predchádza individuálne posúdenie.

Posudková činnosť pozostáva z lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti. Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok.

V posudku lekár určuje mieru funkčnej poruchy v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Na základe lekárskeho posudku a sociálneho posudku sa vyhotoví komplexný posudok na účely kompenzácie ŤZP.

Čo uviesť do samostatnej prílohy

Ak priestor v dotazníku nepostačuje, môžete vypracovať samostatnú prílohu, v ktorej podrobne opíšete bežný deň posudzovanej osoby, rozsah potrebnej pomoci, dohľadu alebo asistencie a časovú či fyzickú náročnosť starostlivosti.

Takáto príloha môže poskytnúť dôležité informácie o reálnych funkčných dôsledkoch zdravotného stavu v každodennom živote.

Ak prikladáte samostatnú prílohu, uveďte priamo v sebahodnotiacom dotazníku poznámku, že jeho súčasťou je aj príloha, napríklad „Príloha č. 1 - Opis bežného dňa a funkčných dôsledkov zdravotného stavu“.

Odporúčaná štruktúra prílohy

1. ranné vstávanie a presun z postele,
2. hygiena, obliekanie a používanie toalety,
3. stravovanie a pitný režim,
4. pohyb v byte a mimo bytu,
5. užívanie liekov a dohľad,
6. škola, práca alebo iné denné povinnosti,
7. komunikácia s rodinou a cudzími ľuďmi,
8. voľnočasové a spoločenské aktivity,
9. večerná starostlivosť a príprava na spánok,
10. časová a fyzická náročnosť pomoci počas celého dňa.

Pri každej oblasti uveďte, čo osoba zvládne samostatne, pri čom potrebuje slovné usmernenie, pri čom potrebuje dohľad, pri čom potrebuje čiastočnú pomoc a pri čom potrebuje úplnú pomoc.

Ochrana dôstojnosti a bezpečnosť rozhovoru

Rozhovor so zdravotne postihnutou osobou má prebiehať s rešpektom k jej dôstojnosti, súkromiu a právu rozhodovať o vlastnom živote. Otázky majú byť vecné, citlivé a zamerané na podporu, nie na obviňovanie alebo hodnotenie osobnosti.

Pri opise náročných situácií je potrebné vyhnúť sa zľahčovaniu aj preháňaniu. Najväčšiu výpovednú hodnotu majú konkrétne príklady, frekvencia ťažkostí, potrebný čas, rozsah pomoci a dôsledky pri neposkytnutí podpory.

Všetky vyjadrenia v sebahodnotiacom dotazníku slúžia ako podklad pre sociálneho pracovníka, ktorý osobu následne navštívi doma. Odpovede sebahodnotiaceho dotazníka je možné využiť aj v rámci sociálnej posudkovej činnosti.

tags: #dotaznik #rozhovor #zdravotnym #postihnuty