Sociálny podnik sa oplatí otvoriť najmä človeku, organizácii, obci alebo existujúcej firme, ktorá chce podnikaním riešiť konkrétny spoločenský alebo komunitný problém a zároveň dokáže vytvoriť udržateľný podnikateľský model. Nestačí iba dobrý úmysel: sociálny podnik musí predávať tovary alebo služby na trhu, dosahovať merateľný pozitívny sociálny vplyv, zapájať zainteresované osoby a väčšinu zisku používať na svoj hlavný sociálny cieľ.
Najvhodnejším kandidátom je podnikateľ, ktorý chce zamestnávať znevýhodnené alebo zraniteľné osoby, obec pripravujúca vlastný podnik na verejnoprospešné práce, vlastník nehnuteľnosti plánujúci sociálne nájomné bývanie alebo organizácia, ktorá chce poskytovať spoločensky prospešné služby v oblasti vzdelávania, sociálnej pomoci, ekológie, kultúry, zdravotnej starostlivosti či regionálneho rozvoja.
Čo je sociálny podnik
Sociálne podnikanie sa v posledných rokoch stáva modernou formou podnikania aj na Slovensku. Označuje sa ako podnikanie 21. storočia, ktoré do podnikateľských procesov vnáša solidaritu a etický princíp. Sociálne podniky sa podieľajú na riešení spoločenských problémov, zvyšujú kvalitu života obyvateľstva a sú kľúčovou súčasťou európskej sociálnej ekonomiky, zameranej na podporu sociálnejšej Európy.
Sociálne podnikanie je inovatívny spôsob podnikania, ktorého cieľom je eliminovať nezamestnanosť, chudobu, ekologické problémy a podporovať zamestnanosť sociálne znevýhodnených skupín a zraniteľných osôb. Je to osobitný typ podnikania, ktoré sa odvíja od vnútornej motivácie riešiť problémy a zmeniť nedostatky na príležitosti.
Jeho primárnym cieľom je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu, ktorý mení kvalitu života jednotlivcov, komunít, obcí, regiónov, či spoločnosti ako takej. Sociálny podnik je subjekt sociálnej ekonomiky, ktorý umiestňuje svoje tovary a služby na trhu, pričom jeho hlavným cieľom nie je zisk, ale spoločenský prospech.
Sociálny podnik je subjekt sociálnej ekonomiky, a) ktorý vykonáva sústavne, samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť hospodársku činnosť, b) ktorého hlavným cieľom je dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, c) v ktorom k dosahovaniu pozitívneho sociálneho vplyvu prispievajú tovary alebo služby, ktoré vyrába, dodáva, poskytuje alebo distribuuje, alebo k nemu prispieva spôsob ich výroby alebo poskytovania, d) ktorý ak vytvorí zisk, použije viac ako 50 % zo zisku po zdanení na dosiahnutie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu; časť zisku rozdeľuje podľa Obchodného zákonníka, avšak podľa postupov a pravidiel, ktoré nenarúšajú dosiahnutie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu e) ktorý do spravovania svojej hospodárskej činnosti zapája zainteresované osoby.
Komu sa sociálny podnik najviac oplatí
Podnikateľovi s konkrétnym spoločenským cieľom
Ste podnikateľ, máte obchodnú spoločnosť alebo ste živnostník, predávate tovary alebo poskytujete služby, máte svojich zákazníkov, investujete a firmu rozvíjate, ste úspešný a dosahujete zisk? Alebo ste v situácii, že o podnikaní uvažujete, dokonca je to váš sen, pretože chcete mať väčší priestor na sebarealizáciu, viac slobody a flexibility, chcete rozhodovať sám o sebe?
Viete, čo chcete robiť alebo práve hľadáte príležitosti? Zároveň máte záujem o to, čo sa deje vo vašom okolí, máte snahu prispieť k riešeniu spoločenských problémov alebo by ste chceli aktívne pomáhať ľuďom, ktorí to majú v živote ťažšie?
Podnikanie a aktivity pre spoločenský prospech je možné spojiť. Odpoveďou je sociálne podnikanie. Ako sociálny podnik realizujete hospodársku činnosť, čiže umiestňujete tovary a služby na trhu za odplatu, tak ako bežný podnikateľ, vašim primárnym cieľom je však spoločenský prospech a nie maximalizácia zisku.
Existujúcej firme, ktorá chce zmeniť spôsob podnikania
O pridelenie štatútu sociálneho podniku môže požiadať novo založený podnik alebo už existujúci podnik. Ak váš sociálny podnik naplní všetky charakteristiky sociálneho podnikania definované Zákonom o SE/SP a tieto sa rozhodnete verejne deklarovať, môžete požiadať Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku.
V prípade, ak chcete transformovať už existujúci podnik na sociálny podnik, akým spôsobom táto zmena zasiahne spôsob a predmet vášho podnikania? Ste pripravený socializovať minimálne 50% možného zisku? Ste pripravený zapájať zainteresované osoby do spravovania svojej hospodárskej činnosti?
Pre existujúcu firmu môže byť sociálny podnik vhodný vtedy, keď už má zákazníkov, know-how a schopnosť vytvárať príjmy, ale chce svoje podnikanie spojiť so zamestnávaním ľudí, ktorí majú sťažený prístup na trh práce, alebo s iným merateľným verejnoprospešným cieľom.
Obci alebo mestu
Obec môže sociálny podnik využiť na vykonávanie prác a služieb, ktoré potrebuje zabezpečiť vo vlastnom území, a zároveň môže do pracovného procesu zapojiť obyvateľov, ktorí by si prácu hľadali len ťažko. Práve tento benefit - hoci možno ťažko vyjadriteľný v peniazoch - má z hľadiska úloh a spoločenských funkcií obcí najväčší význam.
Ak obce obstarávajú práce, ktoré dokáže vykonať ich vlastný sociálny podnik (t. j. spoločnosť 100% kontrolovaná obcou a plniaca z 80% úlohy zadané obcou), môžu tieto zákazky zadať priamo tomuto podniku. Zriadenie sociálneho podniku vyžaduje určité úsilie a určite uňho nebude možné obstarať všetko, čo obec potrebuje.
Sociálne podnikanie môže obci pomôcť pri údržbe verejných priestranstiev, stavebných a údržbárskych prácach, správe majetku, komunálnych službách alebo pri iných činnostiach, ktoré zároveň vytvárajú pracovné príležitosti pre miestnych obyvateľov.
Vlastníkovi nehnuteľnosti alebo bytového fondu
Sociálny podnik bývania patrí tiež k verejnoprospešným podnikom, ktorého úlohou je zabezpečovať bývanie, správu, údržbu a obnovu bytového fondu. Ak ste vlastníkmi nehnuteľnosti a radi by ste prevádzkovali nájomné sociálne bývanie, tento typ podniku je pre vás vhodný.
Takýto podnik môže byť vhodný pre vlastníka bytového domu, obec, mestskú organizáciu alebo iný subjekt, ktorý chce spojiť správu a obnovu bytového fondu so zabezpečovaním spoločensky prospešného nájomného bývania.
Organizácii, ktorá poskytuje verejnoprospešné služby
Ak by ste radi podnikali a tým napĺňali verejnoprospešný alebo komunitno-prospešný záujem, napríklad v oblasti životného prostredia, vyberte si všeobecný podnik. Iný registrovaný sociálny podnik (všeobecný) vykonáva akúkoľvek verejnoprospešnú činnosť, na ktorú sa nekladú zvýšené nároky (zdravotná starostlivosť, kultúra, vzdelávanie, výchova, ekológia).
Sociálny podnik môže realizovať spoločensky prospešnú službu v týchto oblastiach:
- poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
- poskytovanie sociálnej pomoci a humanitárna starostlivosť,
- tvorba, rozvoj, ochrana, obnova a prezentácia duchovných a kultúrnych hodnôt,
- ochrana ľudských práv a základných slobôd,
- vzdelávanie, výchova a rozvoj telesnej kultúry,
- výskum, vývoj, vedecko-technické služby a informačné služby,
- tvorba a ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva,
- služby na podporu regionálneho rozvoja a zamestnanosti,
- zabezpečovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu,
- poskytovanie finančných prostriedkov subjektom sociálnej ekonomiky na vykonávanie spoločensky prospešnej služby.
Človeku, ktorý chce zamestnávať znevýhodnené osoby
Jedným z hlavných benefitov registrácie je možnosť zamestnávať znevýhodnené alebo zraniteľné osoby s využitím cieľových príspevkov a podpory. Sociálne podniky zohrávajú v tejto oblasti zásadnú úlohu - podľa aktuálneho stavu poskytujú zamestnanie tisíckam ľudí, ktorí by inak mohli ostať bez práce.
Integračný sociálny podnik vykonáva verejnoprospešnú činnosť, ktorej úlohou je regionálny rozvoj a podpora zamestnanosti. Zamestnáva minimálne 30% znevýhodnených a zraniteľných osôb.
Ak chcete zamestnávať znevýhodnené a zraniteľné osoby, ste pripravený na pravdepodobne pomalší adaptačný proces znevýhodnených a zraniteľných zamestnancov a poskytovanie ďalších podporných služieb, ktoré sú často potrebné?
Pri zamestnávaní ľudí so zdravotným alebo sociálnym znevýhodnením treba počítať s tým, že niektorí pracovníci potrebujú viac času na adaptáciu, opakované vysvetlenie pracovných postupov, asistenciu alebo inú podporu. Zamestnávať ľudí so zdravotným znevýhodnením je bežná vec, ktorá sa ukazuje ako spoločensky veľmi prínosná.
Kedy sociálny podnik nie je vhodnou voľbou
Sociálne podnikanie sa neoplatí otvárať iba preto, že je spojené s dotáciami, daňovými výhodami alebo jednoduchším prístupom k verejným zákazkám. Sociálny podnik musí byť životaschopný a finančne udržateľný, čo zahŕňa aj schopnosť splácať úvery, ktoré mu môžu byť poskytnuté za zvýhodnených podmienok.
Nie je vhodné stavať podnikateľský plán na jednom produkte, ktorý si ľudia kúpia iba preto, že sa im páči a chcú pomôcť, pretože to je v podstate charita. Treba sa zamerať na také služby, ktoré ľudia potrebujú a ktoré by aj oni sami ocenili.
Ak vám vyjde finančná rentabilita nízka, ale zároveň čelíte väčšej námahe, administratíve a problémom, tak sa vám to neoplatí. Sociálny podnik preto nemôže byť iba projektom pomoci bez reálneho trhu, zákazníkov, príjmov a schopnosti dlhodobo financovať prevádzku.
Sociálny podnik nie je vhodný ani pre vlastníka, ktorý nechce socializovať väčšinu zisku, zapájať zainteresované osoby, merať sociálny vplyv alebo prijímať vyššiu mieru transparentnosti a zodpovednosti.
Aký problém môže sociálny podnik riešiť
Sociálne podnikanie podporuje zamestnanosť sociálne znevýhodnených skupín a zraniteľných osôb. Ťažšie zamestnateľní ľudia s nízkou kvalifikáciou by si pomocou takzvaného sociálneho podnikania mohli nájsť prácu a zlepšiť si tak životnú situáciu.
Sociálne podnikanie sa odvíja od vnútornej motivácie riešiť problémy a zmeniť nedostatky na príležitosti. Pri uvažovaní nad podnikateľskou príležitosťou a udržateľnosťou sociálneho podniku si odpovedzte na nasledovné otázky:
- Čo vás motivuje k sociálnemu podnikaniu?
- Aké spoločenské alebo komunitné potreby chcete naplniť?
- Ako ste sa o nich dozvedeli?
- Aký problém chcete riešiť?
- Aké sú jeho príčiny a následky?
- Akým spôsobom chcete dosahovať pozitívny sociálny vplyv?
- Ako ho budete merať?
- Akým spôsobom táto zmena zasiahne spôsob a predmet vášho podnikania?
- Ste pripravený socializovať minimálne 50% možného zisku?
- Ste pripravený zapájať zainteresované osoby do spravovania svojej hospodárskej činnosti?
- Aká je perspektíva dlhodobej udržateľnosti vášho sociálneho podniku?
Právne formy a typy sociálnych podnikov
Registrovaným sociálnym podnikom môže byť občianske združenie, nadácia, nezisková organizácia, účelové zariadenie cirkvi, obchodná spoločnosť, družstvo, alebo fyzická osoba - podnikateľ. Rozhodujúce je, že podnik vykonáva alebo plánuje vykonávať činnosť, ktorá má cieľ napĺňať verejnoprospešný alebo komunitno-prospešný záujem, teda riešiť reálny spoločenský problém.
Subjektom sociálnej ekonomiky môže byť:
- občianske združenie,
- nadácia,
- neinvestičný fond,
- nezisková organizácia,
- účelové zariadenie cirkvi,
- obchodná spoločnosť,
- družstvo,
- fyzická osoba - podnikateľ, ktorý je zamestnávateľom.
Zároveň platí, že nie sú väčšinovo riadení, financovaní ani volení štátnym orgánom, vykonávajú hospodársku alebo nehospodársku činnosť v rámci aktivít sociálnej ekonomiky a podnikateľskú alebo zárobkovú činnosť nevykonávajú výhradne za účelom zisku alebo zisk z nich používajú spôsobom podľa tohto zákona.
Integračný sociálny podnik
Integračný - verejnoprospešný podnik, ktorého pozitívnym sociálnym vplyvom je podpora zamestnanosti prostredníctvom zamestnávania znevýhodnených alebo zraniteľných osôb. Zamestnáva minimálne 30% znevýhodnených a zraniteľných osôb.
Sociálny podnik bývania
Sociálny podnik bývania - verejnoprospešný podnik, ktorého pozitívnym sociálnym vplyvom je zabezpečovanie spoločensky prospešného nájomného bývania. Jeho úlohou je zabezpečovať bývanie, správu, údržbu a obnovu bytového fondu.
Všeobecný registrovaný sociálny podnik
Všeobecný registrovaný sociálny podnik dosahuje pozitívny sociálny vplyv napĺňaním verejného alebo komunitného záujmu poskytovaním ktorejkoľvek spoločensky prospešnej služby uvedenej v Zákone o SE/SP.
Podľa šírky záberu môže ísť o verejnoprospešný podnik, ktorý pozitívny sociálny vplyv dosahuje napĺňaním verejného záujmu, alebo komunitnoprospešný podnik, ktorý pozitívny sociálny vplyv dosahuje napĺňaním komunitného záujmu.
Čo musí podnik splniť
Hlavnou funkciou sociálneho podniku je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu a vykonávanie hospodárskej činnosti. Sociálny podnik ako subjekt sociálnej ekonomiky musí napĺňať aj ďalšie funkcie:
- Prispievať k pozitívnemu sociálnemu vplyvu tovarom alebo službou, ktoré vyrába, distribuuje, poskytuje, dodáva, alebo aspoň prispieva k spôsobu ich výroby a poskytovania.
- V prípade hospodárskeho zisku investovať po jeho zdanení aspoň 50% zisku do svojho hlavného cieľa, teda merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu.
- Zapájať zainteresované osoby do hospodárskej činnosti, pričom svoje poslanie a aktivity podriaďuje práve záujmu a úžitku týchto osôb.
- Byť životaschopný a finančne udržateľný.
V prípade, že dosiahnete zisk, väčšinu z neho (viac ako 50%) reinvestujete do hlavného cieľa, teda do realizácie činností s pozitívnym spoločenským dopadom. Ak zo svojej činnosti zisk dosiahne, väčšinu z neho (minimálne 51%) reinvestuje do svojho hlavného cieľa.
Zainteresované osoby sú zamestnanci podniku, spotrebitelia tovaru alebo služby, obyvatelia obce, kde sa nachádza sociálny podnik, fyzické osoby, ktoré v uplynulom období vykonali pre sociálny podnik dobrovoľnícku činnosť.
Registrácia sociálneho podniku
Registrácia sociálneho podniku je vstupenkou do sveta podnikania, ktorého prioritou je nielen zisk, ale najmä pozitívny vplyv na spoločnosť a prírodu. Získaním štatútu - registrácie - získava sociálny podnik prístup k priamym aj nepriamym formám pomoci.
Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch upravuje podmienky sociálneho podnikania na Slovensku. Sociálne podniky sa môžu ale nemusia registrovať. Subjekt, ktorý sa tak rozhodne urobiť musí splniť všetky zákonom stanovené podmienky.
Ak sa žiadateľ rozhodne verejne deklarovať charakter sociálneho podniku, môže požiadať Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku. Žiadosť sa podáva v elektronickej podobe prostredníctvom elektronického formulára, ktorý je dostupný na stránke Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny.
Podmienky priznania štatútu
Pre úspešnú registráciu je dôležité splniť všetky zákonom stanovené podmienky, ktoré sú uvedené v § 6 zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.
- Žiadateľ musí spĺňať vymedzenie sociálneho podniku podľa § 5 ods. 1.
- Musí mať zriadený poradný výbor alebo uplatňovať demokratickú správu podľa pravidiel vymedzených v zákone.
- Musí mať základný dokument s jasne opísaným sociálnym cieľom, spôsobom merania vplyvu a pravidlami rozdeľovania zisku.
- Musí mať sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky, prípadne iného členského štátu EÚ alebo EHP.
- Musí byť dôveryhodný a bezúhonný.
- Musí mať vypracovaný projekt činnosti registrovaného sociálneho podniku, ktorého súčasťou je aj kalkulácia predpokladaných príjmov.
- Nesmie mať nedoplatky na poistnom, daniach ani colné nedoplatky.
- Nesmie porušiť zákaz nelegálneho zamestnávania počas obdobia troch rokov pred podaním žiadosti.
- Na jeho majetok nesmie byť vyhlásený konkurz a nesmie byť v reštrukturalizácii ani v likvidácii.
- Nesmie mať zrušený štatút registrovaného sociálneho podniku v období troch rokov pred podaním žiadosti.
Základný dokument
Základný dokument musí obsahovať náležitosti vymedzené v zákone o sociálnom podnikaní - opis hlavného cieľa žiadateľa o registráciu, ktorého hlavným cieľom je dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, spôsob jeho merania, predmet hospodárskej činnosti, opis, akým spôsobom tovary alebo služby, ktoré žiadateľ vyrába, dodáva, poskytuje alebo distribuuje, alebo spôsob ich výroby alebo poskytovania prispievajú k dosahovaniu pozitívneho sociálneho vplyvu, záväzok žiadateľa využívať viac ako 50 % zisku na dosiahnutie hlavného cieľa sociálneho podniku a určenie postupov a pravidiel rozdeľovania zvyšnej časti zisku, ktoré nenarušia hlavný cieľ sociálneho podniku, opis zapájania zainteresovaných osôb.
Forma základného dokumentu závisí od formy subjektu. U občianskeho združenia, účelového zariadenia cirkvi, družstva a akciovej spoločnosti sú to stanovy, u neziskovej organizácie štatút, u nadácie nadačná listina, u verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným spoločenská zmluva, u jednoduchej spoločnosti na akcie zakladateľská zmluva, zakladateľská listina alebo stanovy a u fyzickej osoby - podnikateľa, ktorá je zamestnávateľom, a žiadateľa, ktorý má sídlo alebo miesto podnikania na území iného členského štátu iný dokument.
Podnikateľský plán
Pred podaním žiadosti je vhodné vypracovať si podnikateľský plán. Pri vypracovaní podnikateľského plánu je potrebné dodržať štruktúru podľa Metodického usmernenia pre žiadateľov o štatút r.s.p.
Podnikateľský plán obsahuje predovšetkým informácie o tom, aké aktivity bude podnik uskutočňovať, čo zakladateľov motivuje k sociálnemu podnikaniu, aké sú ciele sociálneho podniku, ako bude podnikanie financované, riešeniu ktorého spoločenského problému chce podnik napomôcť, popis produktov a služieb a čím sú výnimočné, finančný plán, aké marketingové prostriedky sa zamýšľajú použiť a podobne.
Pokiaľ sa na sociálny podnik netransformuje už existujúci subjekt, ale zakladá sa nový subjekt, ktorý sa bude uchádzať o štatút registrovaného podniku, odporúčame najprv vypracovať podnikateľský plán a až následne zakladateľské dokumenty. V takomto poradí bude jednoduchšie dosiahnuť, aby ustanovenia v zakladateľských dokumentoch vyžadované pre sociálny podnik korešpondovali s podnikateľským plánom.
Poradný výbor a demokratická správa
Žiadateľ musí mať zriadený poradný výbor alebo uplatňovať demokratickú správu podľa pravidiel vymedzených v zákone o sociálnom podnikaní. Poradný výbor má najmenej troch členov, pri fungovaní registrovaného sociálneho podniku sa zúčastňuje na dosahovaní pozitívneho sociálneho vplyvu registrovaného sociálneho podniku a na hodnotení dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu predovšetkým prerokovaním v zákone vymedzených otázok, právom na informácie ako aj kontrolnou činnosťou.
Postup registrácie krok za krokom
- Vypracovanie podnikateľského plánu. Podnikateľský plán má vysvetliť sociálny problém, ktorý chce podnik riešiť, jeho podnikateľský model, produkty alebo služby, financovanie a spôsob merania sociálneho vplyvu.
- Príprava základného dokumentu. Základný dokument musí obsahovať sociálny cieľ, spôsob merania vplyvu, predmet činnosti, pravidlá využívania zisku a zapájanie zainteresovaných osôb.
- Výber typu podniku. Vo formulári sa určí, o aký druh sociálneho podniku máte záujem: integračný, podnik bývania alebo všeobecný.
- Podanie žiadosti. Konanie o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku sa začína na žiadosť. Pre žiadosť zákon predpisuje písomnú formu a je potrebné jej podanie na ustanovenom tlačive.
- Priloženie povinných dokumentov. K žiadosti sa prikladá základný dokument, podnikateľský plán alebo projekt činnosti, údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a doklady preukazujúce splnenie zákonných podmienok.
- Posúdenie žiadosti. Ministerstvo skontroluje kompletnosť, splnenie všetkých podmienok a môže vykonať aj kontrolnú návštevu v podniku.
- Zapísanie do registra. Po úspešnom schválení je podnik zapísaný do verejne dostupného registra a získava štatút bez časového obmedzenia.
Prílohou k žiadosti o štatút sú údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov podľa osobitného predpisu a súhlas s ich spracovaním, základný dokument u žiadateľa, ktorý nie je obchodnou spoločnosťou alebo družstvom alebo má sídlo alebo miesto podnikania na území iného členského štátu, projekt činnosti registrovaného sociálneho podniku, ak ide o žiadateľa, ktorý je začínajúcim podnikom, a doklady preukazujúce splnenie stanovených podmienok.
Ak žiadate o registráciu integračného sociálneho podniku, musíte už byť zamestnávateľom najmenej 2 zamestnancov na polovičný pracovný úväzok v prípade, že ste obchodná spoločnosť alebo fyzická osoba podnikateľ. Ak ste OZ alebo nezisková organizácia, tak postačuje 1 zamestnanec na polovičný úväzok. Avšak minimálne 30% vašich zamestnancov musia byť takzvané znevýhodnené a/alebo zraniteľné osoby.
Priznanie štatútu sa vyznačí v spise a rozhodnutie sa nevyhotovuje. Štatút registrovaného sociálneho podniku sa priznáva bez časového obmedzenia.
Povinnosti po registrácii
Po registrácii je registrovaný sociálny podnik povinný naďalej napĺňať stanovené podmienky, pravidelne preukazovať dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu, uvádzať označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r.s.p.“ pri názve a dodržiavať transparentnosť používania zisku.
Registrovaný sociálny podnik je povinný spĺňať zákonom stanovené podmienky počas celého trvania jeho platnosti. Označenie a skratka sa zapisujú do registra alebo inej evidencie, do ktorej vzniká právnická osoba.
V prípade nesplnenia zákonných povinností môže byť štatút podniku odobratý. Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny môže odobrať štatút registrovanému sociálnemu podniku v prípade, že porušil povinnosť spĺňať zákonom stanovené podmienky počas celého trvania platnosti štatútu.
Výhody registrácie
Dôveryhodnosť
Získaním štatútu registrovaného sociálneho podniku podnik získava jednoznačný doklad o tom, že spĺňa všetky zákonné podmienky pre sociálne podnikanie. Táto „známka dôveryhodnosti“ je dôležitá pred zákazníkmi, partnermi, verejnými inštitúciami aj investormi.
Preukázaná transparentnosť a pravidlá využívania zisku zvyšujú reputáciu a tvorbu dobrého mena podniku. Registrovaný sociálny podnik získava osvedčenie, že spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky na vykonávanie hospodárskej činnosti ako registrovaného sociálneho podniku.
Prístup k finančnej podpore
Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch upravuje priamu a nepriamu formu podpory. Rozhodujúca je registrácia sociálneho podniku, ktorá umožňuje plné využitie finančných a nefinančných nástrojov.
Registrované sociálne podniky môžu žiadať o rôzne druhy štátnej, regionálnej a lokálnej podpory. Ide najmä o investičnú pomoc pri rozvoji podnikania, kompenzačné príspevky na zamestnávanie znevýhodnených či zraniteľných osôb, servisné poukážky na získavanie služieb potrebných pre rast a prístup k grantom a európskym projektom určeným výhradne pre sociálne podniky.
Investičná pomoc
Investičná pomoc, upravená v § 17 zákona, je určená na podporu investícií alebo prípravy projektov a poradenských služieb. Môže byť poskytnutá aj pre neregistrované sociálne podniky.
Medzi investičné náklady patria obstarávanie dlhodobého hmotného a nehmotného majetku, mzdové náklady na pracovné miesta vytvorené v súvislosti s investičným projektom a prevádzkové náklady spojené s projektom.
Formy investičnej pomoci:
- finančný nástroj, teda návratná forma: úver alebo pôžička,
- finančný nástroj ako kombinácia návratnej a nenávratnej formy, napríklad odpustenie záručných poplatkov,
- podmienečne vratný finančný príspevok, teda podmienečný grant,
- nenávratný finančný príspevok, teda príspevok z európskych fondov,
- dotácie pre registrovaný sociálny podnik.
Poskytovanie nenávratnej finančnej podpory je podmienené získaním návratnej formy. Ak chce sociálny podnik získať dotáciu, musí mať najprv schválený úver.
Kompenzačná pomoc
Kompenzačná pomoc, upravená v § 19, je určená subjektom sociálnej ekonomiky, ktoré sú znevýhodnené oproti bežným podnikateľom v dôsledku dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu.
Potreba kompenzácie môže súvisieť napríklad so zníženou produktivitou v sociálnych podnikoch. Na rozdiel od investičnej pomoci, v prípade kompenzačnej pomoci vo forme nenávratného finančného príspevku alebo dotácie nie je potrebné schválenie návratnej zložky.
Daňové opatrenia
Nepriama podpora zahŕňa daňové opatrenia, prevod nehnuteľností, verejné obstarávanie a podporu dopytu. Registrované sociálne podniky môžu uplatniť zníženú sadzbu dane z pridanej hodnoty, ak 100 % zo zisku po zdanení použijú na dosiahnutie svojho hlavného cieľa.
Môžu tiež využiť úľavu na dani z príjmu v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ak si neuplatňujú úľavu na dani pre príjemcov investičnej pomoci, stimulov, alebo odpočet výdavkov na výskum a vývoj.
Výška úľavy závisí na percentuálnom vyjadrení záväzku podniku využívať zisk na dosiahnutie svojho hlavného sociálneho cieľa, ktorý musí byť uvedený v základnom dokumente podniku. Povinnosťou je použiť úspory na dosiahnutie hlavného cieľa, prípadne ich previesť na špeciálny bankový účet na použitie na tento cieľ v budúcnosti.
Verejné obstarávanie
Ďalším nepriamym nástrojom sú vyhradené zákazky vo verejnom obstarávaní, ktoré podporujú integračné sociálne podniky. Verejný obstarávateľ môže vyhradiť právo vo verejnom obstarávaní pre registrované integračné podniky, chránené dielne, fyzické osoby so zdravotným postihnutím, ktoré prevádzkujú alebo vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo realizáciu zákazky v rámci programov chránených pracovných miest.
Podmienkou je, že aspoň 30 % zamestnancov tvoria osoby so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnené osoby. Verejní obstarávatelia, ktorí realizovali alebo začali realizovať v kalendárnom roku najmenej desať verejných obstarávaní, musia najmenej 6 % z týchto verejných obstarávaní použiť sociálne hľadisko.
Sociálnym hľadiskom sa rozumie účel predmetu zákaziek, ktorý má viesť k dosahovaniu pozitívneho sociálneho vplyvu, najmä k vytvoreniu alebo podpore tvorby pracovných príležitostí, ako aj k začleneniu znevýhodnených, ohrozených alebo vylúčených osôb do spoločenských vzťahov.
Zadávaním vyhradených zákaziek je možné nahrádzať plnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.
Podpora zo strany obcí a vyšších územných celkov
Zákon umožňuje registrovaným sociálnym podnikom využiť podporu zo strany štátu, obcí a VÚC formou predaja alebo nájmu nehnuteľností za nižšiu cenu. Sociálne podniky môžu v určitých prípadoch získať podmienky, ktoré znižujú náklady na prevádzku alebo rozvoj.
Finančná udržateľnosť sociálneho podniku
Aby spojenie spoločenského prospechu a podnikania fungovalo, je potrebné nájsť udržateľný podnikateľský model, teda spôsob, akým budete generovať príjmy pri súčasnom dosahovaní spoločensky prospešných cieľov.
Naša filozofia je taká, aby podpora sociálnych podnikov len v nevyhnutnej miere stála na dotáciách a príspevkoch, ale predovšetkým, aby sme podporovali dlhodobo udržateľné podnikanie a schopnosti podnikov predávať svoje výrobky.
To znamená, že práve podpora obchodnej spolupráce so sociálnymi podnikmi je podľa nášho názoru najlepšou cestou, ako zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť sociálneho podnikania. Sociálny podnik musí mať zákazníkov, ktorí si kupujú jeho tovary alebo služby preto, že ich potrebujú a považujú ich za kvalitné, nie iba preto, že chcú podporiť dobrú vec.
Pri plánovaní treba zohľadniť náklady na mzdy, adaptáciu pracovníkov, asistenciu, administratívu, vybavenie, marketing, účtovníctvo, prevádzku a prípadné splácanie úverov. Sociálny vplyv nesmie byť oddelený od finančného plánu, pretože práve finančná stabilita umožňuje udržať pracovné miesta a poskytovať služby dlhodobo.
Príklady oblastí podnikania
Sociálne podniky môžu pôsobiť v mnohých odvetviach. Medzi registrovanými sociálnymi podnikmi nájdeme spoločnosti od obecných podnikov cez stavebné firmy, výrobné prevádzky až po výkonné firmy z oblasti obchodu či práva.
Veľa zdravotne postihnutých teraz robí práve cateringové služby, reštauračné, ale populárne sú aj práčovne, žehliarne. Existujú aj chránené dielne, ktoré sú subdodávateľmi pre veľké podniky.
Príkladom môžu byť služby údržby, stavebné a dokončovacie práce, verejné práce, upratovanie, gastronómia, práčovne, výroba, subdodávateľské činnosti, sociálne služby, vzdelávanie, environmentálne aktivity, správa nehnuteľností alebo nájomné bývanie.
Pri výbere odvetvia je dôležité overiť, či existuje skutočný dopyt. Podnikateľský plán by nemal stáť iba na predaji darčekových predmetov alebo výrobkov, ktoré zákazníci kupujú z ľútosti. Životaschopnejšie sú služby a produkty, ktoré majú stabilných zákazníkov a jasnú úžitkovú hodnotu.
Najčastejšie chyby
- Neúplnosť alebo nesprávnosť predkladaných dokumentov.
- Nedostatočne formulovaný podnikateľský plán či nedoloženie merateľného pozitívneho vplyvu.
- N uvedenie všetkých povinných príloh.
- Nevysporiadané záväzky voči štátu.
- Nedodržanie štruktúry zamestnancov podľa požiadaviek zákona.
- Nesprávne zapísaný cieľ v základnom dokumente.
- Nepripravená štruktúra riadenia podniku.
- Nedostatočne premyslený spôsob zapojenia zainteresovaných osôb.
- Slabý finančný plán a závislosť od dotácií.
- Absencia reálneho trhu pre produkty alebo služby.
Najväčším rizikom je formálne označiť podnik za sociálny bez toho, aby mal jasne definovaný problém, merateľný cieľ, funkčný obchodný model a dostatočné personálne a finančné kapacity.
Registrovaný sociálny podnik alebo chránená dielňa
Niektorým firmám štatút sociálneho podniku nevyhovuje a rozhodli sa založiť si chránenú dielňu. Kvôli socializácii zisku si veľká firma niekedy nevie predstaviť, čo všetko môže táto klauzula zahŕňať, a preto sa rozhodne pre status chránenej dielne.
Niektoré firmy išli hneď do sociálneho podniku, lebo je to modernejšie a flexibilnejšie, sľúbená investičná a kompenzačná pomoc je tiež celkom atraktívna, preto je to pre novo vznikajúce podniky celkom zaujímavé.
Rozhodnutie medzi chránenou dielňou a sociálnym podnikom závisí od cieľov organizácie, právnej formy, spôsobu financovania, plánovaného podielu znevýhodnených pracovníkov, administratívnych možností a ochoty dodržiavať princíp socializácie zisku.
Najväčšia motivácia pre založenie chránenej dielne je, keď v rodine majú rodinného člena s postihom alebo obmedzením. Pri sociálnom podniku však motivácia nemusí vychádzať iba z osobnej skúsenosti; môže ísť aj o podnikateľský zámer, regionálnu potrebu alebo rozhodnutie existujúcej firmy systematicky vytvárať pracovné príležitosti pre znevýhodnené osoby.
Praktické otázky pred rozhodnutím
Pred otvorením sociálneho podniku by si zakladateľ mal vedieť odpovedať na niekoľko zásadných otázok:
- Aký konkrétny spoločenský alebo komunitný problém bude podnik riešiť?
- Kto bude zákazníkom a za čo bude platiť?
- Aké tovary alebo služby budú vytvárať sociálny vplyv?
- Ako sa bude pozitívny sociálny vplyv merať?
- Koľko pracovníkov bude podnik potrebovať?
- Koľko z nich budú znevýhodnené alebo zraniteľné osoby?
- Aké podporné služby, asistenciu alebo adaptačné opatrenia budú potrebovať?
- Aké budú náklady na mzdy, prevádzku, vybavenie a administratívu?
- Aký podiel zisku bude reinvestovaný do sociálneho cieľa?
- Akým spôsobom budú zapojení zamestnanci, spotrebitelia, obyvatelia obce alebo ďalšie zainteresované osoby?
- Je podnik schopný splácať úvery a fungovať aj bez mimoriadnych dotácií?
- Ktorý typ registrovaného sociálneho podniku zodpovedá jeho skutočnému cieľu?
Kde hľadať informácie
Na registrácií sociálnych podnikov sa výrazne podieľajú vzniknuté Regionálne centrá sociálnej ekonomiky, ktoré fungujú vo všetkých regiónoch Slovenska. Boli zriadené najmä za účelom poskytovania informácií o sociálnej ekonomike ako súčasť Národného projektu Inštitútu sociálnej ekonomiky pod záštitou Implementačnej agentúry Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR.
Záujemcovia o založenie sociálneho podniku, ako aj záujemcovia o registrovanie sociálneho podniku sa môžu na Regionálne centrá sociálnej ekonomiky obrátiť v každom krajskom meste vrátane Bratislavy. Tieto centrá poskytujú bezplatne informácie o možnostiach podpory pre subjekty sociálnej ekonomiky, ako aj poradenstvo v procese ich registrácie.
Ak nemáte úplne jasno v tom, ako sa pustiť do sociálneho podnikania, navštívte Regionálne centrá sociálnej ekonomiky. Pri rozhodovaní môže pomôcť aj odborné posúdenie podnikateľského plánu, finančnej rentability, právnej formy a vhodnosti registrácie.
