Manželka má v manželstve rovnaké práva a povinnosti ako manžel. Tie sa týkajú najmä spoločného majetku, bývania, vyživovacej povinnosti, rozhodovania o rodine, dedenia, dôchodkových nárokov, daňových úľav a sociálnych dávok.
Rozhodujúce však je, či bol majetok nadobudnutý počas manželstva alebo pred ním, či išlo o dar alebo dedičstvo, z akých prostriedkov sa platili úvery a rekonštrukcie a či boli splnené zákonné podmienky na uplatnenie konkrétneho nároku.
Základné práva manželky v manželstve
Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Každý z manželov je oprávnený zastupovať druhého manžela v bežných veciach, najmä prijímať za neho bežné plnenia.
Manželstvo sa uzaviera súhlasným vyhlásením snúbencov pred orgánom obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku, alebo pred orgánom registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.
Podľa slovenského právneho poriadku je možná civilná i cirkevná forma uzavretia manželstva. Manželstvo nemožno uzavrieť medzi predkami a potomkami a medzi súrodencami; to isté platí o príbuzenstve založenom osvojením.
Vzájomná vyživovacia povinnosť manželov
Vzájomná vyživovacia povinnosť vzniká momentom uzatvorenia manželstva a jej podstatou je dosiahnutie a zachovanie rovnakej životnej úrovne pre oboch manželov.
Napríklad v situácii, keď jeden z manželov zarába menej, je na rodičovskej dovolenke alebo je nezamestnaný, mu musí jeho či jej polovička zabezpečiť rovnaký životný štandard.
Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká.
Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Spravodlivá rovnosť neznamená, že obaja z manželov musia mať matematicky presnú polovicu príjmu.
Súd ju dosahuje posúdením možností oboch manželov vzhľadom na opodstatnené osobné výdavky. V prípade, že manželia nezdieľajú jednu domácnosť, ich manželstvo stále trvá a jeden z nich má nižšiu životnú úroveň, môže požiadať súd o dosiahnutie spravodlivej rovnosti - môže mu byť teda prisúdené výživné.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Na rozdiel od podielového spoluvlastníctva, pri ktorom môžu existovať rôzne výšky podielov, bezpodielové spoluvlastníctvo nemá určené podiely spoluvlastníkov.
V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva.
Všetok majetok, ktorý pár nadobudne počas trvania manželstva, je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, obaja teda vlastnia majetok rovnako - teoreticky na presné polovice, no prakticky bez podielu.
Do BSM patria predovšetkým príjmy a úspory z pracovného pomeru alebo iného obdobného vzťahu, príjmy zo sociálneho poistenia (pokiaľ ich oprávnený manžel prevzal), výhry z lotérií, výherných vkladných knižiek a pod.
Príjem z podnikateľskej činnosti je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov iba za predpokladu, že toto spoluvlastníctvo nebolo zrušené počas trvania manželstva.
Do predmetu BSM je potrebné zahrnúť aj výnosy, prírastky a úžitky z vecí, a to bez ohľadu na skutočnosť, či samotná vec je v bezpodielovom, prípadne v podielovom spoluvlastníctve manželov alebo vo výlučnom vlastníctve iba jedného z nich.
Súčasťou BSM sú aj pohľadávky a dlhy manželov. Pohľadávka veriteľa jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, sa vysporiada zo spoločného majetku.
Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov užívajú obaja manželia spoločne a rovnako spoločne uhrádzajú aj náklady spojené s užívaním spoločných vecí.
Konanie jedného alebo druhého manžela týkajúce sa spoločných vecí oprávňuje a zaväzuje oboch manželov spoločne a nerozdielne. Manželia sa môžu dohodnúť na určitom spôsobe užívania, pričom ich dohoda nevyžaduje žiadnu predpísanú formu.
Bežné záležitosti môže vybavovať každý z manželov sám, avšak v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov. Ak by takýto súhlas chýbal napríklad pri predaji cennejších vecí, bol by predaj neplatný.
V prípade, že sa manželia nevedia dohodnúť v súvislosti s právami a povinnosťami týkajúcimi sa spoločného majetku, môže o tom rozhodnúť súd na návrh niektorého z nich.
Čo spravidla nepatrí do BSM
- Veci, ktoré niektorý z manželov získal dedičstvom alebo darom.
- Veci slúžiace osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov.
- Veci vydané v reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal túto vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva.
- Veci nadobudnuté niektorým z manželov pred uzavretím manželstva.
- Vec, ktorú niektorý z manželov nadobudol počas trvania manželstva výmenou za vec alebo z výťažku takej veci, ktorá bola v jeho výlučnom vlastníctve.
- Bolestné a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.
- Výsledky tvorivej činnosti, napríklad obrazy, sochy a knihy.
Majetok nadobudnutý pred svadbou
Pokiaľ by sa dom nadobudol jedným z manželom pred manželstvom, nemal by druhý manžel nárok na podiel z tejto nehnuteľnosti, a to ani za situácie, že po nadobudnutí nehnuteľnosti sa uzavrelo manželstvo.
Dom, ktorý bol postavený a bol financovaný pred manželstvom, patrí do výlučného vlastníctva manžela, ktorý ho nadobudol pred uzavretím manželstva.
Dôležitý je stav domu v čase sobáša. Avšak, keďže ste po svadbe spoločne splácali hypotéku na úpravy a zariadenie domu, môžete požiadať o náhradu výdavkov uhradených zo spoločných prostriedkov, ktoré spadajú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM).
Váš podiel na týchto splátkach môete požadovať pri vyporiadaní BSM, čo by mohlo viesť k tomu, že súd určí, že máte nárok na náhradu podielu týchto splátok.
Ak investície bolo len z peňazí za ten predaj, tak to nie sú spoločné peniaze a nemal by nárok na vyplatenie. Pri vyporiadaní BSM je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že vaša mama peniaze za dom reálne neobdržala, ale darovala vám peniaze späť.
Tento fakt treba uviesť a preukázať, že dom bol financovaný z vašich výlučných prostriedkov. Mohol by ale žiadať za splátky úveru, ktorý ste si platili počas manželstva a to polovicu každej jednej splátky od sobáša do rozvodu, ak ste to platili z peňazí, ktoré ste zarobili počas manželstva.
Investície do nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve manžela
Ak boli investície uhradené z prostriedkov v BSM, tak potom manželka môže žiadať polovicu týchto nákladov v rámci vyporiadania BSM.
V súdnom konaní by manželka musela preukázať to, že počas trvania BSM boli peniaze investované do nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve manžela.
Na tieto účely by mohli poslúžiť napríklad faktúry z ktorých by bolo zrejmé aké rekonštrukcie boli vykonané a koľko peňazí sa skutočne investovalo. Dôkazné bremeno by zaťažovalo manželku.
V prípade, ak boli investované prostriedky z výlučného vlastníctva manželky na výlučný majetok manžela, teda nehnuteľnosť, tak potom má manželka právo požadovať celú sumu ako bezdôvodné obohatenie, ktorú investovala.
Bude však musieť preukázať, že investované prostriedky boli v jej výlučnom vlastníctve ako aj to, že boli vynaložené na investíciu do nehnuteľnosti.
Užívanie manželovej nehnuteľnosti
Manželka, hoci nie je vlastníkom nehnuteľnosti, má odvodené právo bývania v uvedenej nehnuteľnosti na základe skutočnosti, že sú manželia a v zmysle ust. Zákona o rodine je povinnosťou manželov žiť spolu.
Manžel, ktorý za trvania manželstva užíva byt v dome, ktorého vlastníkom je druhý z manželov, odvodzuje svoje právo v tomto byte bývať od existujúceho rodinnoprávneho vzťahu, lebo obsah tohto vzťahu je okrem iného tvorený povinnosťou manželov žiť spolu a vzájomnou vyživovacou povinnosťou manželov.
Na tomto základe má manžel - nevlastník právo bývať so svojím manželom v byte nachádzajúcom sa v dome vo vlastníctve druhého manžela a druhý manžel (vlastník) má povinnosť mu toto bývanie (užívanie bytu) umožniť.
Rozvodom manželstva uvedený právny dôvod bývania zaniká a manžel (vlastník) sa môže domáhať vypratania bytu podľa § 126 ods. 1 OZ.
Nárok na bytovú náhradu rozvedeného manžela, ktorému rozvodom manželstva zanikol právny dôvod užívania bytu vo vlastníctve druhého manžela, a ktorý je preto povinný byt vypratať, nie je v Občianskom zákonníku výslovne upravený.
To však neznamená, že rozvedenému manželovi v takom prípade bytová náhrada nepatrí. Jeho právne postavenie pri zániku jeho právneho dôvodu bývania, musí byť posúdené analogicky (§ 853 OZ) podľa toho ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje právne vzťahy svojím obsahom a účelom najbližšie.
Dohody o rozsahu BSM
Občiansky zákonník umožňuje, aby si manželia dohodou upravili rozsah a spravovanie spoločného majetku odlišne od zákonnej úpravy.
Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Môžu sa dohodnúť, že do bezpodielového spoluvlastníctva budú patriť aj také veci, ktoré by inak boli len vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, napríklad veci získané darovaním alebo dedením.
Môžu sa však dohodnúť aj na zúžení spoločného vlastníctva, a to tak, že vylúčia z bezpodielového spoluvlastníctva veci, ktoré by inak boli jeho súčasťou.
Predmetom takejto dohody môžu byť aj otázky spravovania majetku. Zákon určuje, že bežné veci môže vybavovať každý z manželov, ale v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov.
Dohoda o rozšírení alebo zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí mať formu notárskej zápisnice. Ak sa dohoda týka nehnuteľnosti, nadobúda účinnosť až vkladom do katastra nehnuteľností.
Uvedenú dohodu je možné uzatvoriť len pre budúcnosť, to znamená, že sa nemôže týkať majetku nadobudnutého pred uzatvorením dohody.
Manželia sa môžu tiež dohodnúť, že vznik bezpodielového spoluvlastníctva vyhradia ku dňu zániku manželstva. Znamená to, že majetok, ktorý manželia za trvania manželstva nadobudli, nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva.
Účinky dohody manželov nastávajú až okamihom zániku manželstva (rozvodom, vyhlásením manželstva za neplatné, smrťou jedného z manželov, prípadne vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho).
Všetky tieto vyššie uvedené dohody vyžadujú formu notárskej zápisnice. Dohoda inou formou je neplatná.
Svojím obsahom sa tieto dohody môžu dotknúť aj tretích osôb, preto zákon ustanovuje, že manželia sa voči tretej osobe môžu na takúto dohodu odvolávať iba vtedy, ak tretej osobe bola dohoda známa.
Daňová úľava na manželku
V manželstve môžete za určitých podmienok ušetriť na dani z príjmu až 772,51 €. V prípade, že je jeden z manželov bez aktívneho príjmu alebo za predchádzajúce zdaňovacie obdobie zarobil len veľmi málo, môže si ten druhý vo svojom daňovom priznaní uplatniť tzv. nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela).
Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku je možné uplatniť si až v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň alebo v daňovom priznaní. Nie je to možné už pri výpočte preddavkov na daň.
Nárok si môže uplatniť daňový rezident SR, čiže daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ak spĺňa ďalej uvedené podmienky.
Podmienky, ktoré je potrebné splniť vždy obe, sú existencia manželstva a spoločná domácnosť. Podmienky, z ktorých sa musí splniť aspoň jedna, sú starostlivosť o vyživované dieťa, poberanie peňažného príspevku na opatrovanie, evidencia uchádzača o zamestnanie alebo invalidita či ťažké zdravotné postihnutie.
Kedy možno daňovú úľavu uplatniť
- manželka sa starala o vyživované dieťa do troch rokov veku, resp. až do šiestich rokov veku, ak ide o dieťa, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav;
- manželka sa starala o dieťa do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov;
- manželka poberala peňažný príspevok na opatrovanie;
- manželka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, soc. vecí a rodiny;
- manželka je občanom so zdravotným postihnutím alebo občanom s ťažkým zdravotným postihnutím.
Zdôraznime, že stačí splniť jednu z uvedených podmienok, napríklad starostlivosť o dieťa alebo invaliditu, alebo podmienku evidencie na úrade práce.
Nie je dôležité, či manželka poberá materské, rodičovský príspevok, alebo príspevok na starostlivosť o dieťa. Dokonca nie je dôležité, či niektorý z uvedených príspevkov poberá manželka alebo manžel - dôležitá je skutočnosť, že majú dieťa vo veku do 3 (prípadne 6) rokov.
Dieťa, o ktoré sa starajú, nemusí byť ich vlastné. Môže ísť o náhradnú starostlivosť, pestúnov, adopcie a pod. Nie je dôležité, či manželka aj pracuje, alebo je len pri dieťati.
Výška nezdaniteľnej časti
Tá je pre rok 2020 vo výške 4065,84 €, v daňovom priznaní za rok 2019 si však môžete zo základu dane odpočítať o kúsok menej - 3937,35 €.
VÝPOČET PRE ROK 2019: Ak daňovník dosiahne základ dane do 36256,38 eura (176,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca: 3937,35 eura - vlastný príjem manželky.
Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 36256,38 eura, tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca: 13001,438 - (základ dane : 4) - vlastný príjem manželky, výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.
Ak daňovník dosiahne základ dane 52005,76 eur a viac, tak nezdaniteľná časť na manželku je nula, a to bez ohľadu na výšku jej vlastných príjmov.
Ak podmienky na uplatnenie nároku na nezdaniteľnú časť na manželku boli splnené len časť príslušného roka, suma nezdaniteľnej časti na manželku sa kráti.
Čo sa započítava do vlastného príjmu manželky
Pri určení sumy nezdaniteľnej časti na manželku sa odpočítava tzv. vlastný príjem manželky. Výška vlastného príjmu manželky sa nepreukazuje, zamestnanec nie je povinný predložiť zamestnávateľovi doklady preukazujúce výšku vlastných príjmov manželky.
Na tento účel sa do vlastného príjmu manželky započítava v zásade akýkoľvek príjem podľa zákona o dani z príjmov podľa § 2 písm. c) zákona, a to bez ohľadu na to, či ide o príjem, ktorý je predmetom dane alebo nie je predmetom dane, alebo či ide o príjem oslobodený od dane.
- príjem zo zamestnania;
- príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti;
- príjem z prenájmu;
- príjem z kapitálového majetku;
- ostatné príjmy, napríklad náhodné, príležitostné príjmy, výhry alebo príjmy z predaja nehnuteľností;
- nemocenské dávky, dôchodky, dávky v nezamestnanosti a dávky v hmotnej núdzi;
- peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
Od vlastného príjmu manželky sa odpočítava poistné na povinné sociálne poistenie zamestnanca, poistné na povinné sociálne poistenie SZČO, preddavky zamestnanca a SZČO na zdravotné poistenie a nedoplatok z ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie.
Čo sa do vlastného príjmu manželky nezapočítava
Naopak, do vlastného príjmu manželky - manžela sa nezapočítava len príjem: zamestnanecká prémia, daňový bonus, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štipendium pri sústavnej príprave na povolanie a štátne sociálne dávky.
Štátne sociálne dávky, ktoré sa nezapočítavajú do vlastného príjmu manželky, sú rodičovský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa, prídavok na dieťa, príplatok k prídavku na dieťa, vianočný príspevok dôchodcom a ďalšie zákonom určené dávky.
Do vlastného príjmu manželky sa nezapočítava výživné, resp. náhradné výživné, pretože to je príjem dieťaťa.
Právo na bývanie počas manželstva
Manželstvo ako právny zväzok prináša so sebou množstvo práv a povinností, ktoré sa týkajú aj užívania nehnuteľností.
Manželka, hoci nie je vlastníkom nehnuteľnosti, má odvodené právo bývania v uvedenej nehnuteľnosti na základe skutočnosti, že sú manželia a v zmysle ust. Zákona o rodine je povinnosťou manželov žiť spolu.
Ak dom patrí do BSM, nemôže Vás vyhodiť. Ste rovnaký vlastník, ako on, až kým sa BSM nevysporiada.
Teda aj po rozvode, kým sa nevysporiadate dohodou, alebo na súde, dom môžete užívať obaja.
Vyporiadanie BSM po rozvode
Manželstvo zaniká smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.
Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
V konaní o BSM zvyčajne súd prizná nehnuteľnosť tomu, komu sú zverené deti do výchovy (ak sú maloleté).
Súd v konaní o vyporiadaní BSM nemôže nariadiť predaj domu. Môže ho priznať jednému z Vás s tým, že druhého vyplatí, prípadne ho ponechať v podielovom spoluvlastníctve.
Ak ste hypotéku platili zo spoločných peňazí, tak ste ich vlastne platili z majetku patriaceho do BSM a z pohľadu práva ju tak platil aj manžel.
Pokiaľ dôjde k rozvodu, situácia sa zmení a manželka sa bude môcť domáhať, aby ste vypratali jej byt, avšak je tu jej povinnosť nájsť Vám bytovú náhradu.
Lehota troch rokov
Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva.
O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.
Ak dom patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a do troch rokov nedôjde k dohode ani k rozhodnutiu súdu, obaja bývalí manželia budú mať pri nehnuteľnosti rovnaké podiely.
Vyživovacia povinnosť po rozvode
Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Oprávneným pre priznanie príspevku na výživu je bývalý manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť.
Táto neschopnosť môže vyplývať zo subjektívnych alebo objektívnych skutočností na strane oprávneného. Medzi subjektívne patrí zlý zdravotný stav, žiadna kvalifikácia alebo jej strata v dôsledku dlhodobej absencie zo zamestnania z dôvodu výkonu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa do 3 rokov veku.
Primeraná výživa znamená užší rozsah výživného, ako je to pri vzájomnej vyživovacej povinnosti počas manželstva.
Uspokojené majú byť v primeranej miere aj ďalšie životné potreby rozvedeného manžela ako bývanie, ošatenie, kultúrne potreby, a to s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav, spôsob života, a pod.
Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu 5 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.
Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby.
Pri podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti.
Dedenie po manželovi
V prípade úmrtia jedného z manželov automaticky dedí majetok pozostalá manželka či manžel spoločne so svojimi deťmi rovnakým dielom.
Po smrti manžela sa v rámci dedičského konania najprv vyporiada BSM, tzn. že sa určí čo patrí z BSM Vám a čo jemu (táto časť bude tvoriť poručiteľov majetok).
Poručiteľov majetok sa v rámci dedičského konania určí súhrnom majetku, ktorý mal poručiteľ vo svojom výlučnom vlastníctve a majetku, ktorý pripadol jemu v rámci BSM.
Tento súhrn majetku následne budete dediť Vy s deťmi. V rámci prvej zákonnej skupiny dedia dedičia rovným podielom.
Ak máte dve deti, budete všetci dediť v podiele 1/3. Ak má manžel dieťa z predchádzajúceho manželstva, dedičstvo by sa za predpokladu, že nebol zriadený závet, rozdelilo na polovicu medzi manželku a dieťa.
Ak by sa po dedení stala dcéra spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, tak potom bude mať spoluvlastnícke práva a povinnosti aj ona.
Ak manžel nemá deti
Ak Váš manžel nemá žiadne deti, tak Vy dedíte v druhej dedičskej skupine. Je potrebné ešte skúmať, či Váš manžel pred smrťou nezanechal závet, v ktorom by vyjadril svoju poslednú vôľu, ohľadom dedenia jeho majetku po smrti.
Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
Majetok, ktorý manžel vlastnil pred svadbou
V prípade, že by ste nespísali závet výlučne v prospech syna, potom zákonnými dedičmi v prípade Vášho úmrtia bude Vaša manželka a Váš syn v zmysle ust. § 473 Obč. zákonníka a to aj majetku, ktorý ste nadobudli pred uzatvorením manželstva.
To, že manželka je Ukrajinka nie je podstatné. V prípade, že by ste chceli, aby výlučným dedičom po Vás bol Váš syn a a to aj majetku, ktorý ste nadobudli pred uzatvorením manželstva, potom odporúčam spísať závet, kde stanovíte syna ako jediného dediča.
Manželka predmetný závet nebude môcť napadnúť, lebo ona nie je neopomenuteľným dedičom v zmysle § 479 Občianskeho zákonníka. Neopomenuteľnými dedičmi sú len deti, či už maloleté alebo plnoleté /vlastné alebo osvojené/.
Postavenie detí pri závete
Ak by Váš manžel spísal závet o tom, že celý jeho majetok máte nadobudnúť Vy, Vaše deti by mohli napadnúť jeho platnosť.
V zmysle Občianskeho zákonníka ide totiž o tzv. neopomenuteľných dedičov, ktorými sú potomkovia poručiteľa.
Ak ide o maloleté deti, musí sa im dostať aspoň toľko, koľko robí ich zákonný dedičský podiel. Ak ide o plnoleté deti, musí sa im dostať aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich zákonného podielu.
Vdovský dôchodok
Po smrti manžela či manželky má navyše pozostalá žena či muž nárok na vdovecký a vdovský dôchodok v prípadoch, ak zosnulý partner v čase smrti poberal starobný či invalidný dôchodok, splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu či choroby z povolania.
Vdovský a vdovecký dôchodok sa poberá počas jedného roka od smrti manžela či manželky.
Avšak v situácii, ak sa pozostalý stará o nezaopatrené dieťa, je invalidný (viac ako 70 % zníženie schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť), vychoval tri deti (alebo 2 a má najmenej 52 rokov) alebo je v dôchodkovom veku, nárok na vyplácanie vdovského a vdoveckého dôchodku trvá aj naďalej.
Suma je štandardne vo výške 60 % zo sumy dôchodku, na ktorý mal nárok zosnulý, no posudzuje sa vždy individuálne.
Mladomanželská pôžička
Mladomanželské pôžičky sa od 90. rokov minulého storočia vrátili späť do praxe 1. júla 2019, pričom od 1. januára 2020 sa pravidlá na ich využívanie ešte upravovali.
V súčasnej podobe môžu mladomanželia o pôžičku požiadať, ak majú obaja menej ako 35 rokov, manželstvo uzavreli najviac 36 mesiacov pred podaním žiadosti (teda 3 roky) a ich čistý príjem dokopy neprevyšuje 5-násobok životného minima (1784,2 €).
Peniaze na mladomanželské pôžičky poskytuje Štátny fond rozvoja bývania a využiť ich môžete na výstavbu či kúpu domu alebo bytu či stavebné úpravy.
V prípade kúpy a výstavby môžete požiadať maximálne o 75 % z ceny nehnuteľnosti, najviac 75 000 € a pri stavebných úpravách môžete dostať maximálne 30 000 €.
Výhodami takejto pôžičky sú najmä nízke úroky v porovnaní s klasickými spotrebnými úvermi (1 % pre časť úveru do 15 000 a 2 % pre časť úveru nad 15 000 €).
Manželia tiež môžu pri narodení dieťaťa požiadať o odpísanie 2000 € z istiny úveru a takto môžu urobiť až pri troch deťoch - dokopy im tak fond môže z dlhu odpustiť až 6 000 €.
Ošetrovné a starostlivosť o člena rodiny
Nárok na dávku ošetrovné člena rodiny (ďalej len "OČR") bude môcť od 1. júla 2026 získať viac poistencov ako v súčasnosti.
Novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. rozšírila okruh osôb s nárokom na krátkodobé aj dlhodobé ošetrovné o chorú manželku/manžela rodiča alebo osvojiteľa, ako aj o chorých osvojiteľov a ich príbuzných.
S účinnosťou od 1. júla 2026 zákon spresňuje definíciu okruhu osôb, ktorým vzniká nárok na krátkodobé aj dlhodobé ošetrovné a aj ju rozširuje.
Po novom si budú môcť po splnení zákonných podmienok nárok na ošetrovné uplatniť aj poistenci, ktorí budú osobne a celodenne ošetrovať chorého osvojiteľa, chorého osvojiteľa manžela alebo manželky a chorého manžela alebo manželku rodiča alebo osvojiteľa.
Nový okruh osôb, ktorý bude môcť čerpať ošetrovné, budú poistenci, ktorí sa budú starať o chorého manžela alebo manželku rodiča/osvojiteľa.
V praxi pôjde o prípady, keď ochorie manžel/manželka rodiča poistenca, t. j. ochorie tzv. otčim alebo macocha poistenca.
Ošetrovné na dieťa
Jedna z hlavných podmienok nároku na ošetrovné v tomto prípade je ak: "fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.
Ošetrovné môže manžel čerpať pri starostlivosti o dieťa, ak osoba, ktorá sa o dieťa obvykle stará, ochorela alebo sa o dieťa z iného zákonného dôvodu nemôže starať.
Samotné poberanie rodičovského príspevku manželkou automaticky neznamená, že druhý rodič má nárok na platené ošetrovné na to isté dieťa.
Čo si pripraviť pri uplatňovaní nároku
Pri majetkovom vyporiadaní je dôležitý stav domu v čase sobáša. Pri dokazovaní investícií môžu byť rozhodujúce faktúry, bankové výpisy, úverové zmluvy, doklady o splátkach, kúpne a darovacie zmluvy, listy vlastníctva a ďalšie dokumenty.
V súdnom konaní by manželka musela preukázať to, že počas trvania BSM boli peniaze investované do nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve manžela.
Zamestnanec je k žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania povinný doložiť doklady, ktorými preukáže existenciu manželstva a splnenie niektorej zo štyroch podmienok.
Existencia manželstva sa preukazuje sobášnym listom. Spoločná domácnosť sa deklaruje čestným vyhlásením daňovníka.
Pri uplatňovaní práv na majetok, výživné, dedičstvo alebo sociálne dávky je rozhodujúce presné posúdenie konkrétnej situácie, pretože rovnaký typ nehnuteľnosti alebo úveru môže mať odlišné právne dôsledky podľa času nadobudnutia, zdroja peňazí a existujúcich dôkazov.
