Pri opakujúcej sa práceneschopnosti sa posudzuje nielen nová ePN, ale aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti v posledných 52 týždňoch. Tieto obdobia môžu ovplyvniť, ako dlho bude Sociálna poisťovňa vyplácať nemocenské.
Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov.
Čo znamená opakujúca sa práceneschopnosť
Práceneschopnosť (PN), bežne označovaná ako „péenka“, je stav dočasnej neschopnosti vykonávať prácu z dôvodu zdravotných problémov. Tento stav je potvrdený lekárom a slúži ako oficiálny doklad pre zamestnávateľa a Sociálnu poisťovňu.
PN-ka je spojená s nemocenskou dávkou, čo znamená, že počas práceneschopnosti môžete získať finančnú podporu podľa pravidiel stanovených zákonom. PN-ka je nevyhnutná pri zdravotných stavoch, ktoré znemožňujú vašu pracovnú spôsobilosť, napríklad pri dlhodobej chorobe, pooperačnej rekonvalescencii alebo vážnom úraze.
O dočasnej pracovnej neschopnosti a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo, iný lekár špecialista a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný.
Pravidlo 52 týždňov pri novej PN
Podporné obdobie je obdobie, počas ktorého môže poistenec poberať nemocenské. Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.
Do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom. Ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti a poistencovi počas týchto 26 týždňov nevznikla dočasná pracovná neschopnosť, predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa do podporného obdobia nezapočítavajú.
| Situácia medzi PN | Vplyv na podporné obdobie |
|---|---|
| Nová PN vznikne do 26 týždňov od predchádzajúcej PN | Predchádzajúca PN sa môže započítať do 52-týždňového obdobia |
| Medzi PN uplynie aspoň 26 týždňov bez novej PN | Predchádzajúce obdobie sa do podporného obdobia nezapočítava |
| PN trvá viac ako 52 týždňov | PN môže pokračovať, ale nemocenské už nemusí patriť |
Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Poistenec môže byť stále zamestnaný, až kým nedá výpoveď on alebo jeho zamestnávateľ.
Po uplynutí 52 týždňov už nemáte nárok na nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne. Napriek tomu môžete byť stále zamestnaní, až kým nedáte výpoveď vy alebo váš zamestnávateľ.
Ako Sociálna poisťovňa posudzuje opakovanú PN
Odbornú úroveň posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom, diagnostický a liečebný proces vo vzťahu k dĺžke trvania dočasnej pracovnej neschopnosti kontroluje posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne v rámci výkonu kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu.
Od januára 2025 posudkoví lekári Sociálnej poisťovne získali novú právomoc a môžu zrušiť, priamo ukončiť, dočasnú pracovnú neschopnosť, ak ju posudkový lekár vyhodnotí ako neodôvodnenú.
Ak posudkový lekár rozhodne o ukončení PN, ošetrujúci lekár je povinný vytvoriť elektronický záznam o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Posudkový lekár môže ukončiť PN, ak má za to, že pacient nie je skutočne práceneschopný a dlhodobo poberá dávky bez riadneho dôvodu.
Od januára 2026 sa rozširujú právomoci posudkových lekárov. Ak bude chcieť ošetrujúci lekár vystaviť novú PN v priebehu 7 pracovných dní po tom, ako predchádzajúcu PN ukončil posudkový lekár, bude na to po novom potrebný súhlas posudkového lekára.
Nová PN krátko po ukončení predchádzajúcej PN
Pri novej PN krátko po ukončení predchádzajúcej PN je dôležité rozlišovať dve otázky: či zdravotný stav naďalej odôvodňuje dočasnú pracovnú neschopnosť a či sa predchádzajúca PN započíta do podporného obdobia.
O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár. Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.
Ak posudkový lekár ukončil predchádzajúcu PN a ošetrujúci lekár chce vystaviť novú PN do 7 pracovných dní, potrebuje súhlas posudkového lekára. Toto pravidlo sa týka novej PN vystavenej v krátkom čase po ukončení predchádzajúcej PN posudkovým lekárom.
Zmena od 1. januára 2026
Systém vyplácania nemocenských dávok čaká od nového roka zmena. Nová právna úprava predlžuje obdobie, počas ktorého zamestnávatelia vyplácajú náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti z 10 na 14 dní.
Od 15. dňa práceneschopnosti bude poistencovi po splnení zákonných podmienok vyplácať dávku nemocenské Sociálna poisťovňa. Vyplýva to z konsolidačného balíka, ktorý schválil parlament s účinnosťou od 1. januára 2026.
| Obdobie vzniku ePN | Náhradu príjmu vypláca zamestnávateľ | Nemocenské vypláca Sociálna poisťovňa |
|---|---|---|
| Do 31. decembra 2025 | Prvých 10 dní ePN | Od 11. dňa |
| Od 1. januára 2026 | Prvých 14 dní ePN | Od 15. dňa |
Pre ePN, ktoré vzniknú pred 1. januárom 2026, platia doterajšie pravidlá. Ak ePN vznikne 31. decembra 2025 a trvá do 15. januára 2026, zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu príjmu do 9. januára 2026 a Sociálna poisťovňa nemocenské vyplatí od 10. do 15. januára 2026.
Pre ePN, ktoré vzniknú po 31. decembri 2025, platia nové pravidlá. Ak ePN vznikne 1. januára 2026 a trvá do 15. januára 2026, zamestnávateľ platí náhradu príjmu za 14 dní, teda do 14. januára 2026, a Sociálna poisťovňa vyplatí nemocenské až za deň 15. januára 2026.
Výška náhrady príjmu a nemocenského
Zamestnanec: prvé tri dni trvania PN - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu, štvrtý až štrnásty deň - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu, od pätnásteho dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na nemocenské, pričom od 1. do 14. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa.
| Kategória poistenca | Prvé 3 dni | 4. - 14. deň | Od 15. dňa |
|---|---|---|---|
| Zamestnanec | 25 % z DVZ, zamestnávateľ | 55 % z DVZ, zamestnávateľ | 55 % z DVZ, Sociálna poisťovňa |
| SZČO | 25 % z DVZ, Sociálna poisťovňa | 55 % z DVZ, Sociálna poisťovňa | 55 % z DVZ, Sociálna poisťovňa |
| Dobrovoľne poistená osoba | 25 % z DVZ, Sociálna poisťovňa | 55 % z DVZ, Sociálna poisťovňa | 55 % z DVZ, Sociálna poisťovňa |
| Osoba v ochrannej lehote | 25 % z DVZ, Sociálna poisťovňa | 55 % z DVZ, Sociálna poisťovňa | 55 % z DVZ, Sociálna poisťovňa |
Nemocenské v ostatných prípadoch, teda pri SZČO, dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, fyzickej osobe v ochrannej lehote a zamestnancovi, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých štrnástich dní dočasnej pracovnej neschopnosti, je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.
Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená max. 1 653,50 € mesačne pri 30 dňoch alebo 1 708,60 € pri 31 dňoch.
Opakovaná PN a nárok na nemocenské
Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 14 dní, teda poskytuje sa od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.
Podmienkou nároku na nemocenské dobrovoľne nemocensky poistenej osoby je aj 270 dní nemocenského poistenia v posledných 2 rokoch.
Živnostník má nárok na nemocenské, ak splnil stanovené podmienky. Musí platiť sociálne odvody, teda nemocenské poistenie, najmenej v rozsahu 180 dní v období dvoch rokov pred vznikom dočasnej PN.
Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 270 dní, nárok na nemocenské nevznikne.
Pracovný pomer počas opakovanej PN
Pravidlá o prechode na dávku nemocenské po zániku pracovného pomeru zostávajú od 1. januára 2026 zachované, prispôsobujú sa však novému obdobiu náhrady.
Ak ePN vznikne po 31. decembri 2025 a pracovný pomer zamestnancovi zanikne počas obdobia, kedy mu náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ, teda počas prvých 14 dní PN, nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne vznikne od nasledujúceho dňa po skončení pracovného pomeru.
Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší.
Aj počas práceneschopnosti sa môže pracovný pomer skončiť dohodou alebo uplynutím doby, pokiaľ bol dohodnutý na dobu určitú.
Zamestnávateľ vás nemôže prepustiť len preto, že ste dlhodobo práceneschopní a liečite sa. Ak však vzhľadom na svoj zdravotný stav stratíte spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, môže vám dať výpoveď zo zdravotných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce.
PN dlhšia ako 52 týždňov
PN môže trvať aj dlhšie ako 52 týždňov, avšak podporné obdobie, počas ktorého môžete získať náhradu mzdy a nemocenské, trvá len 52 týždňov od začiatku práceneschopnosti.
Ak vaša práceneschopnosť presiahne 52 týždňov, môžete ostať aj naďalej PN, ale finančná podpora zo Sociálnej poisťovne definitívne končí a môžete ostať bez peňazí.
Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, teda trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku.
Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok.
Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, respektíve aby bola PN celých 52 týždňov.
Elektronická PN pri opakovanom ochorení
Od 1. januára 2024 sa PN vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky. Pacient alebo zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne „papiere“.
Komunikácia medzi lekárom, pacientom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom prebieha iba elektronicky. ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu.
Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN, nebudete musieť prenášať a doručovať žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni, žiadať o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské, nahlasovať číslo účtu v banke alebo oznamovať ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.
Nemusíte podávať ani žiadosť o nemocenské. Považuje sa za ňu samotné vystavenie ePN.
Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca v časti Vaše dávky v eSlužbách.
Vznik a ukončenie novej PN
Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť.
Ak sa zdravotná starostlivosť poskytne zamestnancovi po odpracovaní jeho pracovnej zmeny, dočasná pracovná neschopnosť sa začína nasledujúcim kalendárnym dňom.
Príslušný ošetrujúci lekár môže uznať osobu za dočasne práceneschopnú spätne najviac tri kalendárne dni na základe lekárskeho nálezu zubno-lekárskej pohotovostnej služby, ambulantnej pohotovostnej služby alebo ústavnej pohotovostnej služby.
V prípade ePN ošetrujúci lekár určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení osoby vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia.
Ak dočasná pracovná neschopnosť už netrvá, lekár rozhodne o jej ukončení. Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.
Liečebný režim počas opakovanej PN
Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie, a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku.
Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské.
Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada.
Ak poistenec poruší liečebný režim, Sociálna poisťovňa rozhodne, či došlo k porušeniu. Ak Sociálna poisťovňa vyhodnotí podozrenie ako porušenie liečebného režimu, poistenec stratí nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie však v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.
Vychádzky a zmena adresy
Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod.
Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.
Poistenec - pacient sa počas trvania PN nemusí zdržiavať iba v mieste svojho trvalého bydliska. Môže byť na adrese, ktorú si určí, musí sa však na nej dohodnúť s ošetrujúcim lekárom pri vypísaní PN.
Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti v elektronickom účte poistenca bez návštevy pobočky alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne.
Kontrola počas PN
Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend.
Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ. Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendu, voľných dní a sviatkov.
Ak dočasne práceneschopný poistenec nie je zastihnutý doma, pracovník, ktorý vykonáva kontrolu, nechá v poštovej schránke Oznámenie o vykonaní kontroly.
Na základe uvedeného oznámenia je potrebné, aby pacient kontaktoval útvar lekárskej posudkovej činnosti v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, kde môže preukázať dôvod svojej neprítomnosti.
Ak pacient nájde v schránke písomné oznámenie, že v čase jeho neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné najneskôr do troch pracovných dní kontaktovať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne a podať vysvetlenie.
Sankcie za porušenie povinností
Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.
Ak porušíte povinnosť dodržiavať liečebný režim počas prvých štrnástich dní, stratíte nárok na náhradu príjmu. Sociálna poisťovňa môže poistencovi uložiť pokutu aj v prípade porušenia ďalších povinností, napríklad ak neoznámi zmenu adresy alebo neodstráni prekážky na výkon kontroly.
Za opakované porušenie povinností počas každej dočasnej pracovnej neschopnosti môže byť uložená pokuta až do výšky 170 eur.
Výplata nemocenského pri opakovanej PN
Nemocenské sa vypláca za kalendárne dni. Vypláca sa spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca.
Po priznaní nároku na dávku sa dávka vypláca do konca mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý nemocenská dávka patrí, v lehotách určených Sociálnou poisťovňou.
Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár elektronicky potvrdí „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“, tzv. lístok na peniaze. Bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.
Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.
Premlčanie a zánik nároku
Nárok na nemocenské zaniká uplynutím 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, ak si poistenec nesplnil povinnosť uloženú zákonom alebo ak nastali iné zákonné dôvody.
Do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred vznikom aktuálnej PN. Predchádzajúce obdobia sa nezapočítajú, ak medzi PN uplynulo aspoň 26 týždňov nemocenského poistenia bez ďalšej PN.
Dátum uplynutia podporného obdobia si môže poistenec overiť prostredníctvom Lehotníka na určenie podporného obdobia.
Pri určovaní podporného obdobia je dôležité zohľadniť dátum vzniku aktuálnej PN, predchádzajúce PN v posledných 52 týždňoch a obdobie 26 týždňov bez novej PN.
Opakovaná PN a súbeh viacerých pracovných pomerov
Vystavená ePN sa vzťahuje na všetky aktívne sociálne poistenia a ochranné lehoty po zániku nemocenského poistenia, ale aj na sociálne poistenia, teda pracovné pomery, vzniknuté počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.
Ak máte v momente vystavenia ePN-ky uzatvorených viacero pracovnoprávnych vzťahov, lekár vyznačí tie, z ktorých môžete pracovať aj počas ePN.
Ak nový pracovný pomer vznikne počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, z nového pracovného pomeru konanie o nemocenskom alebo úrazovom príplatku nevzniká.
Lekár v ePN vyznačí deň vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, poistný vzťah, vo vzťahu ku ktorému poistenec vzhľadom na chorobu môže vykonávať zárobkovú činnosť, ak to zdravotný stav pacienta umožňuje, a určí poistencovi liečebný režim.
Ochranná lehota po skončení pracovného pomeru
Osoba v ochrannej lehote je osoba, ktorej nemocenské poistenie zaniklo, napríklad sa skončil jej pracovný pomer, a ktorá po zániku tohto poistenia ochorela alebo utrpela úraz a stala sa práceneschopnou.
Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia. Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.
V prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.
Osoba, ktorá sa stane práceneschopnou v ochrannej lehote, má nárok na nemocenskú dávku: prvé tri dni trvania PN vo výške 25 % z vymeriavacieho základu a od štvrtého dňa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Výpočet nemocenského
Na výpočet náhrady príjmu počas dočasnej práceneschopnosti je nutné zistiť výšku denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ sa počíta ako súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období vydelený počtom dní rozhodujúceho obdobia.
Rozhodujúce obdobie je spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN.
Vymeriavací základ zamestnanca je zjednodušene jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku.
Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.
55 % z denného vymeriavacieho základu je výška nemocenského na deň.
DVZ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. DVZ nesmie byť vyšší ako maximálny denný vymeriavací základ.
Čo si pri opakovanej PN sledovať
- dátum vzniku každej dočasnej pracovnej neschopnosti,
- dátum ukončenia predchádzajúcej PN,
- či medzi PN uplynulo 26 týždňov bez novej PN,
- koľko dní z podporného obdobia už bolo vyčerpaných,
- či novú PN vystavuje lekár do 7 pracovných dní po ukončení PN posudkovým lekárom,
- adresu pobytu uvedenú v ePN,
- povolené vychádzky a ich čas,
- potvrdenie o trvaní PN pri pokračovaní do ďalšieho mesiaca,
- dodržiavanie liečebného režimu,
- správnosť údajov potrebných na výplatu nemocenského.
Opakovaná PN a invalidný dôchodok
Ak zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského.
Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody na nemocenské poistenie do Sociálnej poisťovne.
Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské.
Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.
Praktický význam pre poistenca
Pri opakovanej PN nestačí sledovať iba to, koľko dní trvá aktuálna práceneschopnosť. Rozhodujúce môže byť aj to, koľko dní PN vzniklo v predchádzajúcich 52 týždňoch a či medzi jednotlivými PN existovalo aspoň 26 týždňov bez novej práceneschopnosti.
Krátka prestávka medzi dvoma PN nemusí znamenať začiatok nového 52-týždňového obdobia. Predchádzajúca PN sa môže započítať do podporného obdobia a skrátiť čas, počas ktorého bude patriť nemocenské zo Sociálnej poisťovne.
Ak sa opakovaná PN začína krátko po ukončení predchádzajúcej PN posudkovým lekárom, môže byť potrebný súhlas posudkového lekára. Poistenec zároveň musí počas každej PN dodržiavať liečebný režim, zdržiavať sa na oznámenej adrese a reagovať na prípadnú kontrolu.
tags: #opakujuca #praceneschopnost #soc #poistovna