Paliatívna starostlivosť na oddeleniach anestéziológie a intenzívnej medicíny (OAIM) sa zameriava na zmiernenie bolesti, dýchavičnosti, úzkosti, delíria a ďalších závažných symptómov, na rešpektovanie cieľov a preferencií pacienta a na podporu jeho blízkych. Jej cieľom je zlepšiť kvalitu života, zmierniť utrpenie a zabezpečiť dôstojnú starostlivosť aj vtedy, keď už nie je možné dosiahnuť vyliečenie.
Paliatívna starostlivosť na OAIM neznamená rezignáciu na liečbu ani automatické ukončenie intenzívnej starostlivosti. Ide o aktívnu, komplexnú a tímovú starostlivosť, ktorá pomáha určiť, ktoré diagnostické a liečebné postupy zodpovedajú zdravotnému stavu, hodnotám a želaniam pacienta.
Vymedzenie paliatívnej starostlivosti
Paliatívna starostlivosť (WHO, 2002) je prístup, ktorý zlepšuje kvalitu života pacientov a ich rodín zoči-voči život ohrozujúcemu ochoreniu tak, že včas identifikuje a neodkladne diagnostikuje a lieči bolesť a iné fyzické, psychosociálne a duchovné problémy a tým predchádza a zmierňuje utrpenie.
Paliatívna medicína sa zaoberá diagnostikou a liečbou pacientov s chronickou nevyliečiteľnou, pokročilou a aktívne progredujúcou chorobou s časovo obmedzeným prežívaním. Paliatívna medicína je interdisciplinárny medicínsky odbor, ktorý sa zameriava na zlepšenie kvality života pacientov a ich rodín, ktorí čelia problémom spojeným so život ohrozujúcimi chorobami.
Hoci je často spájaná s onkológiou, paliatívna starostlivosť je vhodná pre pacientov s rôznymi chronickými a nevyliečiteľnými ochoreniami, vrátane srdcových chorôb, pľúcnych chorôb, neurologických ochorení a AIDS.
Paliatívna starostlivosť predstavuje ambulantnú alebo ústavnú zdravotnú starostlivosť osobe s chronickou, nevyliečiteľnou a zároveň pokročilou a aktívne progredujúcou chorobou s časovo obmedzeným prežívaním. Starostlivosť smeruje k zlepšeniu kvality života, k zmierneniu utrpenia a bolesti až do jej smrti.
Úlohy paliatívnej starostlivosti
- zlepšiť kvalitu života pacienta až do smrti
- poskytnúť pacientovi úľavu od bolesti a iných závažných symptómov ochorenia
- zmierniť utrpenie pacienta a stabilizovať jeho zdravotný stav
- neurýchľovať ani neodďaľovať smrť
- zabezpečiť pacientovi komplexnú liečbu a starostlivosť tímom zdravotníckych pracovníkov
- integrovať psychologické a spirituálne aspekty starostlivosti o pacienta
- poskytovať podporný systém, aby pacient mohol žiť čo najaktívnejšie až do smrti
- poskytovať pomoc príbuzným, blízkym osobám pacienta na zvládnutie problémov počas jeho choroby a aj po jeho smrti v čase smútenia.
Paliatívna starostlivosť sa usiluje o predĺženia a zachovanie života, ktorý bude svojou kvalitou pre pacienta prijateľný. Rešpektuje a chráni dôstojnosť nevyliečiteľne chorých.
Vychádza dôsledne z prianí a potrieb pacientov a rešpektuje ich hodnotové priority. Snaží sa vytvoriť podmienky, aby pacient mohol posledné obdobie svojho života prežiť v spoločnosti svojich blízkych, v dôstojnom a vľúdnom prostredí.
Chápe umieranie ako súčasť života, ktorú každý človek prežíva jedinečne. Ponúka všestrannú účinnú podporu príbuzným a priateľom zomierajúcich a pomáha im zvládať ich zármutok po smrti blízkeho človeka.
Čo paliatívna starostlivosť na OAIM znamená
Oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny (OAIM) zohrávajú kľúčovú úlohu v poskytovaní paliatívnej starostlivosti. Pacienti na OAIM sú často v kritickom stave a trpia závažnými symptómami, ako sú bolesť, dýchavičnosť, úzkosť a delírium.
Paliatívna starostlivosť na OAIM sa zameriava na zmiernenie týchto symptómov a zlepšenie kvality života pacientov a ich rodín. Kvalifikovaná paliatívna starostlivosť a sprevádzanie sú nevyhnutné.
Pre rodiny prináša paliatívna starostlivosť obrovskú podporu, pretože sú často pod psychickým, sociálnym a spirituálnym tlakom. Z ekonomického hľadiska pre nemocnice je dôležité, aby bola paliatívna starostlivosť efektívne riadená.
Na OAIM môže paliatívny prístup sprevádzať intenzívnu liečbu už počas kritického stavu, alebo môže byť uplatnený pri zmene cieľa starostlivosti, keď sa ďalšia liečba zameriava predovšetkým na komfort a dôstojnosť pacienta.
Paliatívna starostlivosť nie je pasívna liečba
Slovo „paliatívny“ býva niekedy zdravotníkmi používané v trochu posunutom význame. Za paliatívnu býva automaticky označovaná každá liečba, ktorá nie je kuratívna.
Paliatívna starostlivosť býva v tomto ponímaní vymedzená predovšetkým negatívne: „paliatívna znamená nie intenzívnu liečbu, nie liečbu na JIS, nie nákladné diagnostické postupy, nie drahé lieky, nie transfúzie“, „pacient aj tak zomrie, takže už je to vlastne všetko zbytočné, potrebuje predovšetkým kľud“ a „mal by byť doma, v starostlivosti rodiny“.
Takto ponímaná „paliatívna liečba“ je však často výrazom pasivity, terapeutického nihilizmu, nezáujmu lekárov o nevyliečiteľne chorého a často hraničí so zanedbaním starostlivosti.
Paliatívna starostlivosť preto neznamená odopretie primeranej liečby, zanedbanie pacienta, automatické nepoužitie intenzívnej liečby ani ukončenie každej diagnostiky. Rozhodujúce je, či konkrétny postup prináša pacientovi primeraný úžitok, zodpovedá jeho cieľom a nepredstavuje neprimeranú záťaž.
Špecifické aspekty paliatívnej starostlivosti na OAIM
Hodnotenie a manažment symptómov
Dôkladné posúdenie bolesti, dýchavičnosti, nevoľnosti, vracania, úzkosti, delíria a iných symptómov je nevyhnutné. Používajú sa štandardizované škály a nástroje na objektívne zhodnotenie intenzity a vplyvu symptómov na kvalitu života pacienta.
Na zmiernenie symptómov sa používajú farmakologické a nefarmakologické metódy. Pri pacientoch na OAIM je potrebné priebežne hodnotiť účinok intervencií, ich nežiaduce účinky a vplyv na bdelosť, komunikáciu, dýchanie a celkový komfort.
Pri hodnotení symptómov je dôležité vychádzať z údajov pacienta, ak je schopný komunikovať, a zároveň sledovať neverbálne prejavy utrpenia u pacientov so zníženou úrovňou vedomia, umelou ventiláciou alebo poruchou komunikácie.
Komunikácia a rozhodovanie
Otvorená a úprimná komunikácia s pacientom a jeho rodinou je kľúčová pre stanovenie cieľov starostlivosti a rozhodovanie o liečbe. Je dôležité rešpektovať autonómiu pacienta a jeho právo na informovaný súhlas.
V prípade, že pacient nie je schopný rozhodovať, je potrebné rešpektovať jeho predtým vyjadrené želania alebo rozhodnutia zákonného zástupcu.
Jednou z hlavných oblastí intervencie nemocničného paliatívneho tímu je komunikácia s pacientmi s pokročilým nádorovým ochorením a ich blízkymi o ich preferenciách a plánoch ďalšej starostlivosti a následné riešenie sociálnej problematiky a nadväznej ambulantnej či lôžkovej paliatívnej starostlivosti v mieste pacientovho bydliska.
Na OAIM má komunikácia zahŕňať zrozumiteľné vysvetlenie zdravotného stavu, možností liečby, pravdepodobného vývoja ochorenia a cieľov ďalšej starostlivosti. Súčasťou rozhovoru je aj overenie, čomu pacient a jeho blízki rozumejú a čo považujú za najdôležitejšie.
Podpora rodiny
Rodina zohráva dôležitú úlohu v starostlivosti o pacienta. Paliatívna starostlivosť na OAIM zahŕňa aj podporu rodiny, vrátane poskytovania informácií, emocionálnej podpory a pomoci pri zvládaní stresu a smútku.
Rodina môže byť pri kritickom stave pacienta vystavená neistote, strachu, pocitu viny, vyčerpaniu a konfliktom pri rozhodovaní. Pravidelné a koordinované informovanie pomáha znižovať neistotu a vytvára priestor na vyjadrenie otázok, obáv a želaní.
Etické aspekty
Paliatívna starostlivosť na OAIM často prináša etické dilemy, ako sú rozhodnutia o ukončení alebo obmedzení liečby, umelá výživa a hydratácia, a manažment bolesti. Je dôležité, aby sa tieto rozhodnutia prijímali v súlade s etickými princípmi a právnymi predpismi.
Rozhodovanie o ďalšom postupe má zohľadňovať zdravotný stav pacienta, prognózu, pravdepodobný prínos a záťaž liečby, schopnosť pacienta vyjadriť svoje želania a jeho predtým vyjadrené hodnoty a preferencie.
Ak sa predpokladá, že pacient zomrie, paliatívna starostlivosť sa zameriava na zabezpečenie pokojného a dôstojného umierania. To zahŕňa zmiernenie symptómov, psychologickú a duchovnú podporu, a zabezpečenie pohodlia pacienta.
Všeobecná a špecializovaná paliatívna starostlivosť
Pod pojmom všeobecná paliatívna starostlivosť rozumieme dobrú klinickú starostlivosť o pacienta v situácii pokročilého ochorenia. Mali by ju byť schopní poskytnúť lekári všetkých odborností v rámci svojej rutinnej klinickej práce.
Zahŕňa dobrú komunikáciu s pacientom a jeho rodinou, orientáciu liečby na kvalitu života, účinnú liečbu symptómov a psychosociálnu podporu. Väčšia časť z celkového objemu paliatívnej starostlivosti poskytovanej zdravotníkmi má charakter všeobecnej paliatívnej starostlivosti.
Špecializovanú paliatívnu starostlivosť poskytuje pacientom a ich rodinám tím odborníkov, ktorí sú v oblasti paliatívnej starostlivosti špeciálne vzdelaní a disponujú potrebnými skúsenosťami.
Je indikovaná vtedy, keď pacient a jeho rodina čelia ťažkostiam, ktoré svojou komplexnosťou presahujú možnosti poskytovateľov všeobecnej paliatívnej starostlivosti. Prechod medzi všeobecnou a špecializovanou paliatívnou starostlivosťou by mal byť plynulý.
Formy špecializovanej paliatívnej starostlivosti
- zariadenie domácej paliatívnej starostlivosti, tzv. mobilný hospic
- lôžkový hospic
- konziliárny tím paliatívnej starostlivosti, súčasťou ktorého je ambulancia paliatívnej medicíny
- oddelenie paliatívnej starostlivosti
- denný hospicový stacionár
- špecializovaná hospicová poradňa
Tímová spolupráca na OAIM
Paliatívna starostlivosť zahŕňa zdravotnú starostlivosť poskytovanú lekárom, ošetrovateľskú starostlivosť, rehabilitáciu, psychologickú starostlivosť, liečebno - pedagogickú starostlivosť (u detí), spirituálnu starostlivosť a sociálne poradenstvo.
Vždy ide o tímovú prácu, ktorá zahŕňa nielen lekárov a sestry, ale aj psychológov, sociálnych pracovníkov, kňazov a dobrovoľníkov.
Na oddelení paliatívnej starostlivosti poskytujeme komplexnú zdravotnú starostlivosť prostredníctvom multidisciplinárneho tímu, ktorý tvorí lekár, sestra, zdravotnícky asistent, sanitár, fyzioterapeut, sociálny pracovník, psychológ a kňaz Mgr. Rudolf Michút.
Na OAIM sa na paliatívnej starostlivosti podieľajú najmä lekári, sestry, zdravotnícki asistenti, fyzioterapeuti, psychológovia, sociálni pracovníci a duchovní. Spolupráca umožňuje riešiť nielen fyzické symptómy, ale aj psychické, sociálne a spirituálne potreby pacienta a jeho blízkych.
Úloha sestry v paliatívnej starostlivosti na OAIM
Paliatívna ošetrovateľská starostlivosť je komplexná ošetrovateľská starostlivosť poskytovaná sestrami s odbornou spôsobilosťou a je zameraná hlavne na manažment a uspokojovanie potrieb pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta.
Ošetrovateľská starostlivosť na OAIM zahŕňa priebežné hodnotenie komfortu, sledovanie účinku liečby symptómov, podporu komunikácie, pomoc pri zachovaní dôstojnosti a koordináciu potrieb pacienta, rodiny a ostatných členov tímu.
Sestra je často zdravotníckym pracovníkom, ktorý trávi s pacientom najviac času. Môže preto zachytiť zmeny stavu, prejavy bolesti, nepokoja, strachu alebo dyspnoe a sprostredkovať ich lekárovi a paliatívnemu tímu.
Žiaľ na Slovensku nemáme akreditovaný špecializačný študijný program v paliatívnej ošetrovateľskej starostlivosti pre kategóriu sestra.
Štandardy paliatívnej starostlivosti na OAIM
Personál
OAIM by mal mať dostatočný počet kvalifikovaného personálu, ktorý má skúsenosti s paliatívnou starostlivosťou. Personál by mal byť pravidelne školený v oblasti paliatívnej medicíny, komunikácie a etiky.
Vzdelávanie
Je dôležité zabezpečiť kontinuálne vzdelávanie personálu v oblasti paliatívnej medicíny. To zahŕňa účasť na kurzoch, seminároch a konferenciách, ako aj štúdium odbornej literatúry.
Katedra paliatívnej medicíny LF SZU a NOÚ v Bratislave ponúka špecializačné štúdium v paliatívnej medicíne pre lekárov rôznych špecializácií.
Katedra paliatívnej medicíny LF SZU zabezpečuje tematický kurz Nácvik techník komunikácie, ktorý je zameraný na zlepšenie komunikačných zručností zdravotníckych pracovníkov.
Protokoly a postupy
OAIM by mal mať vypracované protokoly a postupy pre poskytovanie paliatívnej starostlivosti. Tieto protokoly by mali zahŕňať postupy pre hodnotenie a manažment symptómov, komunikáciu s pacientom a rodinou, etické rozhodovanie a starostlivosť na konci života.
Vybavenie
OAIM by mal mať k dispozícii potrebné vybavenie na poskytovanie paliatívnej starostlivosti, vrátane liekov, pomôcok na zmiernenie bolesti a iných symptómov, a prístrojov na monitorovanie pacientov.
Dokumentácia
Je dôležité dôkladne dokumentovať všetky aspekty paliatívnej starostlivosti, vrátane hodnotenia symptómov, liečby, komunikácie s pacientom a rodinou, a etických rozhodnutí.
Dokumentácia má zachytiť aj dohodnuté ciele starostlivosti, vyjadrené želania pacienta, zapojenie rodiny do rozhodovania a plán ďalšieho postupu.
Kvalita
OAIM by mal pravidelne monitorovať kvalitu paliatívnej starostlivosti a prijímať opatrenia na jej zlepšenie. To zahŕňa audit klinickej praxe, spätnú väzbu od pacientov a rodín, a analýzu incidentov.
Modely integrácie paliatívnej a kauzálnej liečby
S vývojom úrovne poznania v jednotlivých odboroch medicíny, vrátane paliatívnej medicíny sa mení pohľad na to, kedy je vhodné začať s poskytovaním paliatívnej liečby.
Kým v minulosti bol zaužívaný starší model, kedy paliatívna liečba nastúpila po vyčerpaní všetkých možností kauzálnej liečby nevyliečiteľného ochorenia, v súčasnosti sa preferuje nový model.
V ňom je paliatívna starostlivosť integrovaná do starostlivosti o nevyliečiteľne chorého od momentu stanovenia diagnózy a podľa priebehu ochorenia u toho-ktorého pacienta a jeho reakcie na kauzálnu liečbu ju v individuálnej miere dopĺňa.
Ako vidíme z obrázku, nekončí smrťou pacienta, ale zohľadňuje aj potrebu starostlivosti o pozostalých.
Legislatíva a organizácia paliatívnej medicíny na Slovensku
Koncepcia zdravotnej starostlivosti v odbore paliatívna medicína vrátane hospicovej starostlivosti v Slovenskej republike nadobudla účinnosť 1.7.2006.
Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 212 z roku 2004 je paliatívna medicína samostatným odborom. Zaoberá sa prevenciou, diagnostikou, liečbou, posudzovaním, poradenstvom a výskumom akútnej a chronickej bolesti a ostatných symptómov chorôb, ktoré nereagujú na kauzálnu liečbu a vyžadujú si liečbu symptomatickú.
Paliatívna medicína sa na Slovensku riadi zákonom č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V roku 2006 bola prijatá Koncepcia paliatívnej medicíny ako špecializačného odboru. V roku 2020 bol vypracovaný návrh novej Koncepcie paliatívnej medicíny, ktorá aktualizuje súčasnú koncepciu z roku 2006.
Špecializačné štúdium v odbore trvá na Slovensku 3 roky a nadväzuje na špecializáciu v špecializačnom odbore vnútorné lekárstvo, klinická onkológia, anesteziológia a intenzívna medicína, neurológia, pediatria, geriatria alebo všeobecné lekárstvo.
Organizačné formy paliatívnej starostlivosti
Paliatívna starostlivosť resp. medicína sa poskytuje formou ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Ambulantnú zdravotnú starostlivosť v odbore paliatívna medicína vykonávajú mobilné hospice, ambulancie paliatívnej medicíny a stacionáre paliatívnej medicíny.
Ústavnú zdravotnú starostlivosť v odbore paliatívna medicína vykonávajú hospice, oddelenia paliatívnej medicíny v nemocniciach a iných zdravotníckych zariadeniach a jednotky paliatívnej medicíny (zriaďované pri geriatrických a iných zdravotníckych a sociálnych zariadeniach).
Paliatívnu starostlivosť poskytovanú hospicmi označujeme ako hospicovú starostlivosť. Hospicová starostlivosť je paliatívna starostlivosť poskytovaná pacientom s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúcim pacientom hospicom ako samostatným zdravotníckym zariadením.
Zahŕňa všetky prvky paliatívnej starostlivosti: paliatívnu medicínu, ošetrovateľskú, psychologickú, spirituálnu, respitnú a terminálnu starostlivosť, ako aj starostlivosť o pozostalých.
Nemocničný paliatívny tím a nadväznosť starostlivosti
Konziliárny tím podpornej a paliatívnej starostlivosti začal svoju činnosť 1.7.2023 a je súčasťou I.Onkologickej kliniky LF UK a OUSA. Tím tvoria dve lekárky so špecializáciou v paliatívnej medicíne, sociálna poradkyňa, psychologička a nutričná terapeutka.
Členovia tímu spolupracujú s duchovným správcom nemocnice - rímskokatolíckym kňazom. Pre hospitalizovaných pacientov nemocnice podporný tím zabezpečuje konziliárnu službu lekárov paliatívnej medicíny, sociálne poradenstvo, podporu pri riešení psychologických problémov, pri riešení nutričných problémov pri napĺňaní duchovných potrieb a pri napĺňaní duchovných potrieb.
V Centre pre domácu parenterálnu výživu pri Onkologickej klinike OUSA indikujeme a podávame parenterálnu výživu alebo parenterálnu hydratáciu u tých onkologických pacientov, u ktorých je táto nutričná liečba najvhodnejšou liečebnou alternatívou.
Ošetrujúci lekári žiadajú konzíliá najčastejšie pre pacientov so závažnými symptómami pokročilej nádorovej choroby, pri ukončení protinádorovej liečby a plánovaní následnej paliatívnej či hospicovej starostlivosti.
Pre našich pacientov z Bratislavy a okolia je k dispozícii mobilný hospic Simeon, ktorého lekár MUDr. Jana Boboková je súčasne lekárom paliatívneho tímu OÚSA.
Paliatívna starostlivosť poskytovaná na OAIM má preto nadväzovať na ďalšie formy starostlivosti podľa potrieb pacienta, napríklad na oddelenie paliatívnej starostlivosti, hospic, mobilný hospic alebo domácu paliatívnu starostlivosť.
Hospicová starostlivosť a podpora blízkych
Hospic nie je miestom, kde život končí - je miestom, kde dostáva nový rozmer. V čase, keď už nie je možné liečiť ochorenie, stále je možné liečiť človeka.
Ponúknuť mu dôstojnosť, úľavu, blízkosť a pokoj. Naša hospicová starostlivosť vychádza z princípov paliatívnej medicíny, ktorá sa zameriava na zmiernenie fyzického utrpenia, psychickej záťaže a duchovných potrieb pacientov s nevyliečiteľnými ochoreniami.
Nejde len o koniec života - ide o to, ako ho prežiť čo najplnohodnotnejšie, s podporou a bez zbytočnej bolesti. Paliatívna starostlivosť kladie dôraz na kvalitu života, nie na jeho dĺžku.
Podporuje nielen pacienta, ale aj jeho blízkych - poskytovaním poradenstva, sprievodu a potrebnej opory v náročnom období.
Pacienti sú do hospicu prijímaní na vlastnú žiadosť a na základe odporúčania praktického alebo iného ošetrujúceho lekára. Do nášho hospicu prijímame klientov z územia celého Slovenska v prípade indikovanej diagnózy.
Význam domácej paliatívnej starostlivosti
Vďaka domácej paliatívnej starostlivosti sa Vaneska nemusí vracať do nemocnice. Jej mama Dominika spomína: „Naozaj nevieme, koľko bude naša dcérka žiť. Potrebuje rôzne prístroje - kyslík, odsávačku, pulzný oxymeter. Doma sme od poslednej hospitalizácie už pol roka. Nemusíme chodiť na rôzne vyšetrenia do nemocnice, lekári Plamienka chodia k nám. Môžeme vziať Vanessku kedykoľvek do záhrady, na prechádzku, v lete do bazéna. Môžeme jej pustiť rozprávku. Môžu k nám chodiť ďalší členovia rodiny.“
Pre mňa je to najmä veľká psychická podpora a istota okamžitej pomoci, keď sa so Samkom niečo deje. Už dokážem včas rozpoznať príznaky začínajúcej infekcie, a lekári Plamienka môžu vtedy hneď zasiahnuť.
Dnes môžeme byť spolu doma, a aj moje dcérky tak majú mamu pri sebe. Do nemocnice chodíme len na špecializované vyšetrenia.
Keď rodičovi nevyliečiteľne ochorie dieťa, stáva sa z neho ošetrovateľ, fyzioterapeut aj psychológ v jednej osobe, čo je veľmi náročné. Detská domáca paliatívna starostlivosť bola pre nás obrovskou pomocou a podporou.
Bol to náš záchytný bod, ak mal Matejko záchvat, infekciu, či akýkoľvek iný zdravotný problém. Plamienok nám dal aj všetky zdravotné pomôcky, ktoré by sme mohli potrebovať.
Detská domáca paliatívna starostlivosť nám ukázala, že s Matejkom stále môžeme robiť veľa vecí všetci spolu.
Súčasný stav a výzvy
Paliatívna starostlivosť sa na Slovensku postupne rozvíja. Rastie počet zariadení, ktoré poskytujú paliatívnu starostlivosť, a zvyšuje sa aj záujem lekárov o túto špecializáciu.
Vedomosti verejnosti o paliatívnej starostlivosti a hospicoch sú rôzne, často nedostatočné a postoje ambivalentné. Aby bola starostlivosť o terminálne chorých a zomierajúcich pacientov kvalitná, je dôležitá výchova a vzdelávanie predovšetkým budúcich zdravotníckych pracovníkov.
Naša neochota bez zábran skúmať skúsenosť starnutia a zomierania spôsobila, že ľuďom ubližujeme, pretože im odopierame útechu, ktorú potrebujú najviac zo všetkého.
Terminálne chorí ľudia zďaleka netúžia len po predĺžení života. Prieskumy ukazujú, že medzi ich najpoprednejšie záujmy patrí netrpieť, napraviť vzťahy v rodine a medzi priateľmi, byť pri zmysloch, nebyť záťažou pre ostatných alebo dosiahnuť pocit, že ich život mal zmysel.
Náš technokratický medicínsky systém vôbec nezvláda napĺňať tieto potreby a cena za tento fatálny nedostatok sa nepočíta v dolároch ani eurách.
Otázka preto neznie, kde na to vziať. Ide o to vybudovať systém starostlivosti, ktorý bude ľuďom skutočne pomáhať, teda pomáhať im docieliť to, čo je pre nich na sklonku života skutočne dôležité.
12. októbra 2024 je Svetový deň paliatívnej starostlivosti. Je dôležité klásť si otázky: Ako žiť naplno a kvalitne v období, keď náš život je ohrozený nevyliečiteľnou chorobou? Ako vtedy zmierniť utrpenie tela? Ako tráviť čas sám so sebou?
Ako prijať pomoc a ako byť obohatením pre ľudí, ktorí sú okolo nás? Ako byť obohatením pre spoločnosť? Ako žiť zmysluplne? Akú mieru utrpenia a kvôli komu, čomu, sme ochotní tolerovať? Ako si zachovať nádej, ktorú pre kvalitný život potrebujeme?
Priali by sme si, aby sa s paliatívnou starostlivosťou v spoločnosti spájalo slovo „ŽIVOT“.
tags: #paliativna #starostlivost #na #oaim