Penitenciárna starostlivosť predstavuje systém opatrení a aktivít zameraných na resocializáciu a reintegráciu osôb, ktoré sa dopustili trestných činov a sú umiestnené vo väzenských zariadeniach alebo vykonávajú alternatívne tresty. Postpenitenciárna starostlivosť na ňu nadväzuje po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody a pomáha osobe pozitívne sa adaptovať na život na slobode.
Hlavným cieľom oboch foriem starostlivosti je znížiť riziko recidívy, podporovať návrat človeka do spoločnosti, rozvíjať jeho schopnosť viesť riadny, samostatný a zodpovedný život a zároveň zabezpečiť ochranu spoločnosti.
Význam penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti
V každej spoločnosti existujú jedinci, ktorí narúšajú jej pravidlá a normy pretransformované do zákonov. Inými slovami, páchajú trestné činy, ktoré môžeme charakterizovať ako činy nebezpečné pre spoločnosť, ktorých znaky sú uvedené v Trestnom zákone.
Spoločnosť sa proti trestným činom bráni rôznymi formami, z ktorých najčastejšie sa využíva forma, ktorou na jednej strane spoločnosť páchateľov trestných činov od seba eliminuje a na strane druhej sa ich prostredníctvom nej snaží prevychovávať a zharmonizovať ich s uznávanými spoločenskými hodnotami, aby mohli opätovne žiť život riadneho, samostatného a zodpovedného občana. Je to forma výkonu trestu odňatia slobody.
Pri náprave páchateľov trestnej činnosti sa kladie veľký dôraz na penitenciárne zaobchádzanie s odsúdenými počas výkonu trestu odňatia slobody zamerané na ich resocializáciu. Tá znamená súhrn aktivít zameraných na dosiahnutie účelu trestu, ktorým je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.
V každej spoločnosti existujú jedinci, ktorí narúšajú jej pravidlá a normy, a preto je dôležité venovať pozornosť možnostiam ich resocializácie a reintegrácie do spoločnosti. Zavŕšenie resocializačného procesu a možnosť overenia jeho úspešnosti prichádza práve v podobe postpenitenciárnej starostlivosti.
Penitenciárna starostlivosť počas výkonu trestu
Definovanie penitenciárnej starostlivosti nájdeme v zákone č. 475/2005 Z. z., ktorý upravuje aj ďalšie podmienky výkonu trestu odňatia slobody a zaobchádzania s odsúdenými.
Penitenciárna starostlivosť predstavuje systém opatrení a aktivít zameraných na resocializáciu a reintegráciu osôb, ktoré sa dopustili trestných činov a sú umiestnené vo väzenských zariadeniach alebo vykonávajú alternatívne tresty. Cieľom je minimalizovať riziko recidívy, podporovať ich návrat do spoločnosti a zabezpečiť ochranu spoločnosti.
Proces s odsúdenými pozostáva zo súboru zámerných, cieľavedomých a zákonmi vymedzených činností vo vzťahu k odsúdeným. Tieto činnosti sa komplexne zameriavajú na účelné naplnenie spoločenského cieľa výkonu trestu odňatia slobody, ktorý zabezpečuje ochranu spoločnosti, zabraňuje v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvára podmienky na pre/výchovu.
Penintenciárna starostlivosť predstavuje sociálnu starostlivosť, vzdelávanie, zamestnávanie, návštevy, korešpondenčné činnosti, reedukačné činnosti, psychologické a psychiatrické intervencie, terapeutické činnosti, duchovné naplnenie, aktívne trávenie voľného času a kultúrno-osvetové činnosti.
Funkcie výkonu trestu odňatia slobody
Výkon trestu odňatia slobody má podľa Raszkovej a Hoferkovej sedem základných funkcií:
- odplatnú,
- regulatívnu,
- preventívnu,
- restoratívnu,
- výchovnú,
- morálnu,
- represívnu.
Diferenciácia odsúdených a program zaobchádzania
Dôležitá je vhodná diferenciácia odsúdených, a to ako v rámci vonkajšej diferenciácie (rozdelenie odsúdených podľa skutkovej podstaty trestného činu, ich rizikovosti a miery nebezpečenstva pre spoločnosť do jednotlivých stupňov s rôznou mierou stráženia), tak aj v rámci diferenciácie vnútornej (umiestnenie v otvorených, polootvorených a uzavretých oddeleniach, kde je rôzny rozsah práv a obmedzení).
Okrem toho je potrebné zostaviť kvalitný program zaobchádzania, ktorý je špecifikovaný na konkrétneho odsúdeného s ohľadom na perspektívu jeho nápravy. Ako uvádza Ľ. Gargalovič (2003, s. 18), vypracovanie programu zaobchádzania je „základným prostriedkom na realizáciu individuálnej výchovnej práce s odsúdenými.“
Program zaobchádzania sa zaoberá všetkými oblasťami života odsúdeného, ako sú výchovné a vzdelávacie aktivity, možnosti pracovného zaradenia, voľnočasové aktivity, výchovné postupy, ale aj kontakty s primárnym sociálnym prostredím, korešpondencia, návštevy, vzťahy a väzby v rodine a pod.
Pri stanovení cieľov programu zaobchádzania sa musí prihliadať na stupeň a povahu pozitívnych rezerv osobnosti odsúdeného, na jeho správanie, dĺžku trestu, termín možného podmienečného prepustenia, na možnosti zapojenia do individuálnych a skupinových aktivít, na možnosti a rozsah kontaktov s vonkajším svetom, ako aj na bezpečnostné hľadiská.
V programe zaobchádzania sa stanoví jeden hlavný cieľ - perspektívny, ktorý by sa mal počas výkonu trestu odňatia slobody dosiahnuť. Je to vlastne želaný výsledok celého pôsobenia. Ten sa dosahuje postupne cez čiastkové ciele - jednotlivé kroky v nápravnovýchovnom pôsobení.
Na zistenie potrieb odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody absolvuje odsúdený psychologické vyšetrenie osobnosti, podľa ktorého sa vyhotovuje program zaobchádzania. Po zaradení odsúdeného do skupiny a po jeho adaptačnom procese vypracuje sociálny pracovník spolu so psychológom plán výchovného pôsobenia (program zaobchádzania).
Pri vytváraní cieľov programu sa musí prihliadať na stupeň a povahu pozitívnych rezerv osobnosti na jeho správanie, dĺžku trestu, termín možného podmienečného prepustenia, možnosti zapojenia do individuálnych alebo skupinových aktivít, ako aj na možnosti a rozsah kontaktov s vonkajším svetom a bezpečnostné predpisy.
Kľúčové aspekty penitenciárnej starostlivosti
- Diagnostika: Identifikácia individuálnych potrieb, rizík a silných stránok odsúdeného.
- Plánovanie: Vytvorenie individuálneho plánu zaobchádzania, ktorý zohľadňuje potreby a ciele odsúdeného.
- Realizácia: Poskytovanie programov a aktivít zameraných na rozvoj zručností, vzdelávanie, pracovnú prípravu a riešenie problémov.
- Hodnotenie: Monitorovanie pokroku odsúdeného a úprava plánu zaobchádzania podľa potreby.
- Spolupráca: Koordinácia aktivít s ďalšími odborníkmi a inštitúciami, ako sú probační a mediační úradníci, sociálni pracovníci, psychológovia a pedagógovia.
Úloha sociálnych pracovníkov v penitenciárnej starostlivosti
Sociálna práca je profesionálna činnosť a akademická disciplína, ktorá sa zameriava na pomoc jednotlivcom, rodinám, skupinám a komunitám pri zvládaní sociálnych problémov, zlepšovaní ich životných podmienok a dosahovaní sociálnej spravodlivosti.
V kontexte penitenciárnej starostlivosti sú úlohy sociálnych pracovníkov kľúčové. Sociálny pracovník pomáha identifikovať sociálne potreby odsúdeného, plánovať jeho ďalší rozvoj, udržiavať väzby s rodinou a pripravovať podmienky na návrat do spoločnosti.
Kľúčové úlohy sociálnej práce
- Sociálna diagnostika: Hodnotenie sociálnej situácie odsúdeného, identifikácia jeho potrieb a rizík.
- Individuálne poradenstvo a podpora: Poskytovanie poradenstva v oblasti bývania, zamestnania, financií, rodinných vzťahov a zdravia.
- Skupinová práca: Vedenie skupinových programov zameraných na rozvoj sociálnych zručností, riešenie problémov závislostí a spracovanie traumatických zážitkov.
- Rodinná terapia: Práca s rodinami odsúdených s cieľom zlepšiť ich vzájomné vzťahy a podporiť reintegráciu odsúdeného do rodiny.
- Spolupráca s komunitou: Koordinácia aktivít s ďalšími odborníkmi a inštitúciami, ako sú probační a mediační úradníci, zamestnávatelia, poskytovatelia bývania a zdravotnícke zariadenia.
- Advokácia: Zastupovanie záujmov odsúdených, presadzovanie ich práv a boj proti stigmatizácii a diskriminácii.
Príprava na prepustenie a projekt Šanca na návrat
Šanca na návrat je národný projekt, ktorého prijímateľom je Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, jeho partnerom je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj 10 ústavov na výkon trestu odňatia slobody na Slovensku.
Jeho hlavným cieľom je u osôb vo výkone trestu odňatia slobody znížiť riziká sociálneho vylúčenia a zvýšiť kompetencie pri uplatnení sa na trhu práce. Realizácia projektu prebieha hlavne vo výstupných oddieloch, kde sa odsúdení, ktorí boli vo výkone trestu viac ako 3 roky pripravujú na prepustenie.
Dôraz sa kladie na maximálnu elimináciu následkov ústavného prostredia a na život na slobode. Dôležitou časťou projektu je tvorba mostov medzi životom vo väzení a životom po prepustení, ktoré sa týkajú rôznych oblastí života (práca, rodina, spoločnosť, zdravie a pod.).
Ide o vybudovanie spolupráce z relevantnými subjektami z verejného, súkromného a tretieho sektora. Odborný personál, ktorý realizuje vyššie uvedené činnosti pravidelne absolvuje rôzne druhy vzdelávania zamerané na skvalitnenie a posilnenie odborných vedomostí, zručností a inovatívnych prístupov.
Štyri piliere projektu
Základný modulový resocializačný a výchovný vzdelávací program
Základný (modulový) resocializačný a výchovný vzdelávací program - preventívno informatívny program zameraný na 7 oblastí, ktoré tvoria skupinu významných rizikových kriminogénnych faktorov (závislosti, právne povedomie, rodina, komunikácia, sebapoznanie, finančná gramotnosť a zamestnanosť).
Tento program absolvuje každý odsúdený umiestnený do výstupného oddielu, jeho cieľom je získanie, obnova a posilnenie základných predpokladov, kompetencií a zručností potrebných na opätovné sociálne začlenenie.
Špecializované resocializačné a výchovné vzdelávacie programy
Špecializované resocializačné a výchovné vzdelávacie programy - reflektujú potreby a riziká konkrétnych odsúdených, na rozdiel od základného sa indikovanej téme venujú do hĺbky (závislosti, rodina a vzťahy, segregované komunity, radikalizácia a extrémizmus, finančná gramotnosť, zamestnanosť, násilie, zvyšovanie celkovej gramotnosti).
Informačno-poradenské služby
Ostatné informačno - poradenské služby - sú zamerané na zamestnanie, bývanie, rodinné a iné vzťahy, zvládanie záťažových situácií, vybavenie dokladov, motiváciu a ďalšie oblasti, ktoré odsúdenému uľahčia prvé kroky života na slobode.
Samoobslužné činnosti
Samoobslužné činnosti - zameriavajú sa na posilnenie základných zručností akými sú príprava stravy, zásady osobnej hygieny, čistenie bielizne, zmysluplné trávenie voľného času a pod.
Recidíva trestnej činnosti a jej príčiny
Realitou je, že páchatelia trestných činov sa aj napriek snahe odborníkov počas penitenciárneho zaobchádzania po prepustení k trestnej činnosti vracajú. Príčiny recidívy trestnej činnosti môžu byť zapríčinené buď endogénnymi, alebo exogénnymi faktormi.
Treba však povedať, že len málokedy sú determinované len jednými z nich, väčšinou ide o kombináciu oboch skupín faktorov. Nie vždy je to však len zlyhaním páchateľa, ale často môže byť recidíva, ako aj uvedieme, zapríčinená aj zlyhaním spoločnosti, ktorá len v malej miere vytvára vhodné podmienky pre návrat odsúdeného po výkone trestu do života na slobode.
Endogénne príčiny recidívy
Medzi endogénne príčiny recidívy by sme mohli zaradiť genetickú podmienenosť, mentálne postihnutie, duševné poruchy, či rôzne poruchy osobnosti.
Tu, až na socializovaný typ, je možné vidieť naozaj prítomnosť endogénnych príčin páchania trestnej činnosti, ktoré majú vysoký predpoklad byť prítomné aj po realizácii penitenciárneho zaobchádzania a teda môžu zapríčiniť recidívne správanie.
Exogénne príčiny recidívy
Na druhej strane stoja exogénne príčiny recidívy. Zaradiť by sme medzi ne mohli napríklad zamestnanie (resp. možnosti zamestnať sa), rodinu, spoločenské okolie páchateľa (vrátane tzv. „morálnej nákazy“ počas výkonu trestu od spoluodsúdených), či sociálne vylúčenie.
Tieto je možné vo výraznej miere ovplyvniť a tým pôsobiť v oblasti prevencie recidívy pozitívnym smerom. Ovplyvniť ich môžeme v rámci postpenitenciárnej starostlivosti o odsúdeného.
Zamestnanosť ako kľúčový faktor návratu
Uviedli sme, že jedným z exogénnych determinantov, ktoré de facto nútia odsúdeného po výkone trestu odňatia slobody recidivovať, je zamestnanosť, resp. minimálne možnosti odsúdeného zamestnať sa. Byť odsúdený, je biľagom, ktorý klienta sprevádza celý život.
A odsúdený skutočne má problém aj po výkone trestu nájsť si zamestnanie. Aj keď v rámci výkonu trestu získa isté kvalifikačné predpoklady (prostredníctvom vzdelávania odsúdených, alebo aj pracovným zaraďovaním), často je u zamestnávateľa vyžadovaná trestná bezúhonnosť, čo nášho klienta stavia do pozície neuplatniteľného na trhu práce.
Bez príjmu zo zárobkovej činnosti sa však človek znova ocitá, v tomto prípade zotrváva pod hranicou chudoby, čo ho núti „zarobiť“ si na svoje živobytie pre neho jedinou schodnou cestou - kriminalitou. Nezamestnanosť totiž, ako sme uviedli, často vedie k chudobe a chudoba zas tvorí potencionalitu kriminálneho správania.
Ako uvádza aj L. Vaska (2014, s. 18), medzi negatíva nezamestnanosti môžeme zaradiť „rastúce sociálne napätie, sociálnu krízu, zhoršovanie zdravia, nárast chudoby, krízu rodinného a komunitného života, nárast kriminality a ďalších spoločensky nežiaducich javov - sociálne rizikových fenoménov.“
Riešenie je možné vidieť v liberalizácii požiadaviek zo strany zamestnávateľov na svojich potenciálnych zamestnancov, pričom by nebol podstatný len fakt odsúdenia, ale podstatný by bol konkrétny trestný čin, za ktorý bol páchateľ odsúdený.
Pokiaľ charakter odsúdenia nekorešponduje s potrebami výkonu zamestnania, nemal by tento fakt vytvárať na trhu práce pre odsúdeného bariéry.
Rodina a sociálna adaptácia
V rámci exogénnych determinantov recidívy trestnej činnosti sme uviedli aj rodinu klienta. Tu je dôležité si uvedomiť, že práve podpora rodiny, ktorá môže byť aj výsledkom dobre realizovanej postpenitenciárnej starostlivosti, ktorá teda nemusí znamenať len prácu so samotným odsúdeným, ale aj prípravu podmienok na jeho návrat do spoločnosti, môže odsúdenému postaviť základný kameň jeho úspešnej sociálnej adaptácie.
Práve pomoc a podpora zo strany rodiny môže asi najvýraznejšie ovplyvniť sociálno-adaptačný proces odsúdeného po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
Rodina, ktorá má člena po výkone trestu odňatia slobody, by sa mala zamerať na svoje nové rodinné usporiadanie, opätovné včlenenie odsúdeného do každodenného rodinného života a do spoločnosti, mala by pracovať na svojich vzťahoch s odsúdeným a snažiť sa odpustiť mu, mala by umožniť odsúdenému vrátiť sa do svojej role v rodine a k z nej vyplývajúcim povinnostiam a pod.
Rodinu takéhoto občana je však často potrebné na jej novú rolu ako poskytovateľa postpenitenciárnej starostlivosti pripraviť a preto ju musíme vnímať aj ako objekt pomoci zo strany iných poskytovateľov postpenitenciárnej starostlivosti, najmä v oblasti poradenskej činnosti.
Spoločenské okolie a sociálne vylúčenie
Spoločnosť kriminálnikov z pochopiteľných dôvodov stavia na svoj okraj. Má strach z toho, že sa ľahko môžu navrátiť k trestnej činnosti, že je v nich akoby „zakódovaná“ a pritom si často ani neuvedomuje, že práve týmto prístupom ich odsudzuje na recidívne konanie.
Spoločnosťou odmietnutý odsúdený, ktorý si svoj trest aj odpykal, nemá potom inú možnosť, len integrovať sa do sociálneho prostredia, ktoré ho príjme a to je z veľkej miery také, ktoré je tvorené tiež ľuďmi s narušenou schopnosťou sociálnej adaptácie.
V takomto prostredí je pre jeho člena prirodzené správanie odporujúce všeobecne prijatým normám majoritnej spoločnosti, čo zvádza klienta k opätovnému páchaniu trestnej činnosti ako výsledku adaptácie sa do jediného prostredia, ktoré ho prijíma.
Úlohou postpenitenciárnej starostlivosti by malo byť práve vynímať odsúdených po výkone trestu z rizikových prostredí a snažiť sa integrovať ich v intaktnej populácii. Znova je ale potrebné uviesť, že je to možné len spojením práce s odsúdeným s prácou so spoločenským prostredím, do ktorého sa má navrátiť.
Postpenitenciárna starostlivosť: definícia a ciele
Postpenitenciárna starostlivosť predstavuje súbor aktivít a opatrení zameraných na pomoc a podporu osobám po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody pri ich opätovnom začlenení do spoločnosti.
Jej hlavným cieľom je znížiť riziko recidívy a umožniť bývalým odsúdeným viesť riadny a produktívny život. Postpenitenciárnu starostlivosť môžeme charakterizovať ako komplexné využívanie rôznych foriem, metód a techník pomoci, ktoré slúžia na pozitívnu adaptáciu do spoločnosti a opätovnú socializáciu osoby po prepustení, rešpektujúc jej individualitu.
Čo je postpenitenciárna starostlivosť? Ide o starostlivosť o osoby, ktorým skončil výkon trestu odňatia slobody alebo boli podmienečne prepustené. Status odsúdeného sa mení na prepusteného, čím sa menia aj jeho potreby.
Adaptácia ako proces, výsledkom ktorého je prispôsobenie sa prostrediu na slobode je nezvratná, takmer každý prepustený sa nejakým spôsobom na prostredie adaptuje. Doležité však je, aby adaptácia dopadla pozitívne, aby sa prepustený stal aktívnou súčasťou spoločnosti a dodržiaval jej pravidlá.
Postpenitenciárna starostlivosť nie je na Slovensku povinná, prepustený ju môže ale nemusí využiť. Problém nastáva, ak sa pre prepusteného ktorý ju potrebuje stáva nedostupnou, napr. z dôvodu nedostatku kvalitných postpenitenciárnych služieb, nedostatočného geografického pokrytia, finančnej náročnosti a pod.
Ukončením výkonu trestu a prepustením na slobodu sa dosah odborníkov projektu, ktorí s odsúdeným pracovali končí. Niektorí prepustení sú schopní sa vlastnými silami a s podporou svojej rodiny a society začleniť do života, no nie všetci majú toto šťastie.
Sú aj takí, a nie je ich málo, ktorí potrebujú odbornú podporu aj po prepustení. Zavŕšenie resocializačného procesu a možnosť overenia jeho úspešnosti prichádza práve v podobe postpenitenciárnej starostlivosti.
Formy postpenitenciárnej starostlivosti
Medzi formy postpenitenciárnej starostlivosti patria:
- sociálna kuratela,
- probačná a mediačná služba,
- projekt ŠNN,
- integrácia penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti.
Sociálna kuratela
Podstatné miesto v postpenitenciárnej starostlivosti má aj sociálna kuratela. Tá je upravená v Zákone č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele.
Ten ju definuje ako „súbor opatrení na odstránenie, zmiernenie a zamedzenie prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu dieťaťa a plnoletej fyzickej osoby a poskytovanie pomoci v závislosti od závažnosti poruchy a situácie, v ktorej sa nachádza dieťa alebo plnoletá fyzická osoba.“ (§1/3)
Podobne vymedzuje sociálnu kuratelu aj L. Lešková (2012, s. 600), podľa ktorej je úlohou kurátora pôsobenie zacielené na riešenie vzniknutých problémov, ak aj spoločne s klientom hľadať adekvátne riešenia na neutralizáciu alebo aj úplné odstránenie problémov.
V zmysle Zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele sa sociálna kuratela poskytuje osobe:
- po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo výkonu väzby,
- ak je účastníkom probácie alebo mediácie,
- ak zneužíva drogy alebo je závislá od drog,
- po zániku ústavnej starostlivosti alebo ochrannej výchovy,
- ak bola prepustená zo zdravotníckeho zariadenia na liečbu závislostí,
- ak bola prepustená zo zdravotníckeho zariadenia na resocializáciu drogovo závislých,
- ak požiada o pomoc pri riešení nepriaznivej životnej situácie.
(§ 18/1)
Prepojenie penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti
Postpenitenciárna starostlivosť plynule nadväzuje na penitenciárnu starostlivosť. Príprava na prepustenie by preto nemala začínať až po opustení ústavu, ale už počas výkonu trestu, najmä prostredníctvom individuálneho programu zaobchádzania, vzdelávania, pracovnej prípravy, udržiavania rodinných vzťahov a plánovania ďalšieho života.
Dôležitou časťou projektu je tvorba mostov medzi životom vo väzení a životom po prepustení, ktoré sa týkajú rôznych oblastí života (práca, rodina, spoločnosť, zdravie a pod.).
Spolupráca s relevantnými subjektami z verejného, súkromného a tretieho sektora vytvára podmienky na to, aby prepustený človek neostal po návrate na slobodu bez podpory pri riešení bývania, zamestnania, rodinných vzťahov, zdravotných problémov a ďalších náročných situácií.
Podmienečné prepustenie je ako skúšobné obdobie, v rámci ktorého máte dokázať, kto ste a kým sa chcete stať. Práca na vhodnom správaní sa a na lepšom spôsobe života je nikdy nekončiacim procesom pre každého z nás.
No pre niektorých je tento proces oveľa náročnejší, ako sa na prvý pohľad môže zdať.
tags: #penitencionarna #a #postpenitencionarna #starostlivost