Hláska „R“ patrí medzi najnáročnejšie výslovnostné hlásky a často je poslednou, ktorú sa dieťa naučí. Väčšina detí ju zvládne medzi štvrtým a siedmym rokom života, často až krátko pred nástupom do školy.
Ak dieťa ešte pred štvrtým rokom hlásku „R“ nepoužíva, zvyčajne nie je dôvod na paniku. Ak však po piatom až šiestom roku stále nevyslovuje „R“, nahrádza ho inou hláskou alebo ho tvorí hrdelne, je vhodné obrátiť sa na logopéda.
Prečo je hláska R pre deti náročná
Správna výslovnosť hlásky R si vyžaduje zrelosť oromotorických schopností dieťaťa, teda obratnosti hovoridiel, medzi ktoré patria jazyk, podnebie, pery a čeľusť. Dôležité je aj ich správne časovanie pri rozprávaní.
Samotná hláska R sa tvorí v prednej časti úst, pričom je dôležitý pohyb špičky jazyka smerom hore za horné zuby. Tým, že jazyk sa dostáva do takejto polohy, kmitaním sa vytvára prúd vzduchu, ktorý prechádza stredom úst a vzniká akusticky hláska R.
Pri správnej výslovnosti hlásky R sú ústa pootvorené, horný a dolný chrup sa nedotýkajú a špička jazyka smeruje za horné rezáky. Dôležitý je výdychový prúd, ktorého úlohou je rozkmitanie končeka jazyka, čo vyvoláva jeho opätovné vibrácie.
Kedy by malo dieťa zvládnuť hlásku R
Výslovnosť hlásky „R“ sa u detí objavuje spravidla ako jedna z posledných. Výslovnosť R sa obvykle objavuje medzi 5. a 6. rokom veku. Niektoré deti ho zvládnu aj skôr, iné potrebujú viac času.
Schopnosť dieťaťa artikulovať sa vyvíja zhruba do 5. až 6. rokov a v tomto veku by malo dieťa zvládať výslovnosť všetkých hlások správne. Väčšina detí ju zvládne medzi štvrtým a siedmym rokom života, často až krátko pred nástupom do školy.
Tento jav sa nazýva rotacizmus a vo väčšine prípadov si ho deti časom prirodzene „dopracujú“. Neskorší nástup ešte nemusí byť problém, ak sa zvyšok reči vyvíja správne.
Kedy navštíviť logopéda
Ak dieťa po piatom roku stále nevie vysloviť ani zjednodušené „D“ či „T“, alebo ak si „R“ nahrádza inou hláskou, napríklad „L“, je vhodné navštíviť logopéda. Ak dieťa po 6. roku R stále nevyslovuje správne alebo ho nahrádza inou hláskou, môže byť vhodné začať s tréningom alebo vyhľadať odborníka.
Ak dieťa ani okolo 6-7 rokov neukazuje pokrok, odporúča sa kontaktovať logopéda. Navštíviť logopéda odporúčame aj vtedy, ak dieťa tvorí hlásku chybne, napríklad ako francúzske R, ktoré vzniká v hrdle, alebo ako R tvorené perami.
- dieťa vo veku 5. - 6. rokov račkuje alebo mu je zle rozumieť,
- dieťa má problém iniciatívne komunikovať alebo sa vyhýba rozhovoru,
- objavuje sa šušlanie alebo zajakávanie,
- dieťa má slabú motoriku jazyka, „nemotorný jazyček“ alebo skrátenú jazykovú uzdičku,
- dieťa začalo rozprávať veľmi neskoro,
- napriek niekoľkomesačnému domácemu tréningu nerobí pokroky.
Odborník dokáže posúdiť, či ide len o vývinové oneskorenie alebo o problém, ktorý vyžaduje cielenú logopedickú intervenciu. Včasná návšteva logopéda pomáha predísť tomu, aby sa nesprávna výslovnosť zakorenila a bola neskôr ťažšie odstrániteľná.
Logopéd sa nesústredí len na konkrétny problém, ale skúma celý komunikačný proces, vrátane porozumenia významu slov, rozsahu slovnej zásoby, plynulosti reči, iniciatívnej komunikácie, dýchania a pohyblivosti hovoridiel.
Vývin reči môže byť ovplyvnený aj krátkou uzdičkou jazyka, čo limituje pohyb jazyka a spôsobuje problémy vo výslovnosti. V takom prípade je potrebné, aby stav posúdil odborník.
Prečo môže vzniknúť račkovanie
Hrdelné R alebo račkovanie je vada reči, ktorá vzniká často ešte predtým, ako je dieťa vôbec schopné hlásku R vysloviť správne. Oromotorické schopnosti dieťaťa sú na správnu výslovnosť R dostatočne vyvinuté až okolo 5. roku života.
Do tohto obdobia je prirodzené, ak sa vo výslovnosti hlásky R objavujú chyby. Dieťa preto netreba do správnej výslovnosti prehnane nútiť, inak môže hlásku R vyslovovať cez hrdlo, čo je základom pre vznik račkovania.
Račkovanie sa môže objaviť aj z iných príčin a nie vinou prehnanej iniciatívy rodičov. Na vývin reči môže mať vplyv genetika, oneskorený vývin reči alebo predčasný pôrod.
Čo treba zvládnuť pred nácvikom R
Nácvik hlásky „R“ nikdy nezačína priamo jej vyslovovaním. Najprv je potrebné pripraviť rečové orgány - jazyk, pery a čeľusť - aby boli dostatočne uvoľnené a pohyblivé.
Pred samotným nácvikom „R“ je dôležité, aby dieťa ovládalo pohyb jazyka dopredu a dozadu, hore a dole. Jazyk musí byť dostatočne silný, pružný, ale aj rýchly, aby zvládol hlásku vysloviť.
Pred nácvikom každej hlásky je potrebné precvičovať hovoridlá, ktoré sú do jej tvorenia zapojené. Tieto cvičenia sú založené na princípe napodobňovania a základným pravidlom úspechu je hra, ktorá má dieťa baviť.
Rozcvičenie jazyka, pier a úst
Cvičenia jazyka
- vyplazovanie jazyka do diaľky a do výšky,
- otočenie špičky jazyka hore a snaha dočiahnuť si na nos,
- kmitať jazykom z boku do boku,
- ťukať jazykom na každý zub,
- maľovať jazykom na horné podnebie ako štetcom spredu dozadu a späť,
- olizovať hornú a dolnú peru,
- vyplazovať jazyk a schovávať ho za zuby,
- pritlačiť jazyk k hornému podnebiu a vydať zvuk ako podkovy koní.
Pomáha napríklad olizovanie pier „ako mačiatko“, vyplazovanie jazyka a jeho skrývanie za zuby alebo tlieskanie jazykom o podnebie, pri ktorom dieťa môže napodobňovať cválajúceho koňa.
Cvičenia pier
- špúlenie pier,
- úsmev,
- brnkanie prstom o pery,
- vibrácia pier, teda fŕkanie,
- prskanie perami,
- prskanie so špičkou jazyka medzi perami.
Cvičenia velofaryngeálneho uzáveru
Velofaryngeálny uzáver oddeľuje dutinu ústnu od nosnej. Precvičovať ho možno kloktaním a pitím cez slamku.
Okrem pohyblivosti jazyka je pri hláske „R“ dôležitý aj správny výdych a rytmus dýchania. Dieťa sa učí kontrolovať dych, aby dokázalo vytvoriť vibrovanie jazyka.
Hra pred zrkadlom
Všetky tieto cvičenia vykonávame formou hier. Dieťa bude určite baviť hra na opičku pred zrkadlom.
Rodičia môžu cvičenia spestriť hrou pred zrkadlom - dieťa tak vidí, ako sa jazyk hýbe, a ľahšie napodobňuje správne pohyby.
Sluchové rozlišovanie hlásky R
V rámci prípravy je dôležité aj sluchové vnímanie. Dieťa musí vedieť sluchovo rozlíšiť dvojice zvukovo podobných slov, napríklad lampa a rampa, vak a rak.
Je veľmi dôležité, aby dieťa dokázalo hlásku R v reči najskôr rozpoznávať. Ak dieťa sluchovo rozlišuje správny a nesprávny zvuk, ale samo ho nevie vytvoriť, môže ísť najmä o ťažkosť s motorickou realizáciou hlásky.
Začnite sluchovým výcvikom, kde dieťa rozlišuje zvukovo podobné slová. Úlohy na sluchové rozlišovanie dvojíc slov nájdete aj v materiáloch zameraných na logopedické cvičenia.
Pomôcka na vyslovenie R: hlásky L, D a T
V oboch spôsoboch vyvodenia hlásky R je dôležité, aby dieťa vedelo správne vysloviť hlásky D, T, N. Sú to pomocné hlásky, ktoré sa tvoria na podobnom mieste a vďaka tomu podporujú aj rozvoj výslovnosti hlásky R.
Mnoho odborníkov podmieňuje správnu výslovnosť hlásky R práve tým, že dieťa by malo najskôr zvládať správne artikulovať slová s hláskou L. R a L sú hlásky, ktoré sa tvoria v rovnakom artikulačnom bode.
Pri artikulácii hlásky L jazyk takisto smeruje svojou špičkou smerom hore až k vrchnému podnebiu. Trénovaním hlásky L sa môže omnoho jednoduchšie a prirodzenejšie podariť dieťaťu začať následne správne používať hlásku R.
Substitučná metóda: nahradenie R hláskou D alebo T
Najčastejšou a veľmi účinnou metódou, ktorú odporúčajú logopédi, je nácvik prostredníctvom hlásky „D“ alebo „T“. Dieťa rýchlo a opakovane vyslovuje „D-D-D-D“ s jazykom opretým o horné ďasná.
Druhou metódou je substitučná metóda, keď hlásku R nahrádzame hláskou D, teda jemným a tichým D, nie výrazným. Čím jemnejšie a tichšie vyslovujeme hlásku D, tým viac sa ozýva zvuk, ktorý túžime počuť.
Postupne sa dieťa snaží zvuk predlžovať a premeniť ho na vibrovanie, napríklad na „DR-DR-DR“. Tento prechod pomáha jazyku získať potrebnú silu aj pružnosť.
Pri nácviku možno opakovať tieto zhluky:
- d-d-d-d-d-d-d-d-d-d,
- td-td-td-td-td-td-td-td,
- dd-dd-dd-dd-dd-dd-dd-dd,
- Td-Td-Td-Dd-Dd-Dd,
- td-td-td-dd-dd-dd-pd-bd-kd-cd-sd-zd,
- pd-bd-md-fd-vd-kd-chd-hd-cd-sd-zd.
Pridávajte prízvuk na prvú hlásku: Td, Td, Td, Dd, Dd, Dd. Pomôcť môže aj bláznivá reč a zhluky hlások, napríklad dndndn, dididi alebo dadada.
Správne postavenie hovoridiel
Ústa sú mierne pootvorené, hrot, teda špička jazyka, sa „plocho“ dotýka za hornými rezákmi a pri vyslovení DDN alebo dn jazyk poskočí.
Pri vyslovovaní hlásky R je dôležité, aby boli ústa otvorené, pričom horný a dolný chrup sa nedotýkajú. Špička jazyka sa dostáva za horné zuby a takmer prichádza do kontaktu s horným podnebím.
Jazyk má byť široký ako placka, nie iba úzka špička. Ak sa dieťaťu zatvárajú ústa, možno si podľa odborného vedenia pomôcť tým, že medzi zadné zuby vloží vhodnú pomôcku.
Aby sa dieťa nesnažilo pomôcť si dolnou čeľusťou, môže si oprieť ukazovák na dolné predné zuby. Zostanú mu tak mierne pootvorené ústa a jazyk lepšie poskočí.
Mechanická metóda
Vyvodenie hlásky by malo prebiehať pod dohľadom logopéda. To zabráni nesprávnemu naučeniu sa hlásky.
Jedným zo spôsobov vyvodenia je mechanická metóda. Pri tomto spôsobe pomáhame mechanicky rozvibrovať jazyk tým, že rozkmitáme jeho spodnú časť prstom, drevenou lopatkou alebo logovibrátorom.
Dieťa vyslovuje jemne hlásku T alebo D a pomocou logovibrátora, špachtle alebo prsta pod jazykom sa docieli kmitanie jazyka. Dieťa pri mechanickej metóde môže lepšie pochopiť, ako má jazyk kmitať, a vyvodený zvuk ho môže motivovať k ďalšej terapii.
Logopéd môže pridržať bradu dieťaťa a logopedickou špachtľou zatriasť pod jazykom, pričom dieťa vyslovuje jemné ttttt alebo ddddd. Logopéd môže priložiť logopedický rotavibrátor dieťaťu pod bradu, pričom dieťa vyslovuje ttttt alebo ddddd.
Mechanické pomôcky však nie je vhodné používať bez poučenia. Niektoré zlozvyky, ktoré vznikajú pri domácom trénovaní, môžu byť silno upevnené, čo následne predlžuje a komplikuje logopedickú terapiu.
Fúkacia metóda
Pri fúkacej metóde jazyk zdvihneme za horné zuby. Tvar jazyka je široký ako placka a ústa sú otvorené veľkým čeľustným uhlom.
Akoby fúkame a vydávame zvuk ako predĺžené T. Motiváciou môže byť fúkanie do pierka, do motýlika alebo do papierového panáčika.
Skvelým tréningom je fúkanie do bublifuku, fúkanie pier ako „koník“ či pohyb ľahkého papierika vzduchom. Tieto zábavné aktivity posilňujú výdych a zároveň deti prirodzene motivujú k opakovaniu.
Postup nácviku od zvuku po bežnú reč
1. Úroveň hlásky alebo zvuku
Po zvládnutí prípravných fáz sa môže pristúpiť k samotnému nácviku hlásky „R“. Tento proces vyžaduje trpezlivosť, opakovanie a veľa pozitívnej motivácie.
Vyvodzovanie hlásky v izolácii by malo prebiehať pod dohľadom logopéda. V oboch spôsoboch je dôležité, aby dieťa vedelo správne vysloviť hlásky D, T, N a aby vedelo sluchovo rozlišovať, kedy je hláska tvorená správne a kedy nie.
2. Úroveň slabík
Na úrovni slabík sa k zvuku pridávajú aj samohlásky A, E, I, O, U. Ak totiž dieťa nepovie správne TRA alebo TdA, nemôže vedieť povedať ani slovo TRAKY alebo TdAKY.
Hláska R sa trénuje najskôr v spoluhláskových zhlukoch, napríklad TR, DR alebo PR, až neskôr po samohláske alebo pred samohláskou.
Precvičovať možno napríklad:
- tda, tde, tdy, tdo, tdu,
- dda, dde, ddy, ddo, ddu,
- pda, pde, pdy, pdo, pdu,
- bda, bde, bdy, bdo, bdu.
3. Úroveň slov
Prejdite k tréningu samostatných slov, ktoré majú hlásku R na začiatku, napríklad vrana, drak, prak, trh, tráva, vrak alebo drnká.
Na úrovni slov dochádza k upevňovaniu výslovnosti. Na to však treba slová viackrát opakovať, pretože výslovnosť hlásky R treba zafixovať.
Keď sa dieťaťu podarí správne vytvoriť zvuk „R“, nasleduje spájanie s inými hláskami. Najčastejšie kombinácie hlások vedúce k správnemu vyslovovaniu hlásky R sú TR, FR, VR, BR, GR, CHR a PR.
Na začiatok je dobré začať so slovami, ktoré začínajú na TR a vyslovovať ich ako TD: tdpaslik, tdičko, tdenky, tdaky, tdava, tdat, tdest, tdieda, tdojka, tdapenie, tdasa.
Ďalšie úspešné pokusy bývajú u slov, ktoré majú R na začiatku: trhá, tráva, drnká, draky, trnka. Neskôr možno skúsiť slová ako „TRÉNER“, „DRÁMA“, „KRÁSA“ alebo „PROSO“.
4. Krátke spojenia a vety
Po slovách nasledujú krátke slovné spojenia a frázy. Následne prejdite ku krátkym vetám.
Nechajte dieťa pomenovať, čo vidí na obrázkoch. Keď bude výslovnosť dieťaťa správna, spájajte slovo s prídavným menom, napríklad zelený kufor alebo veľký kufor.
V ďalšej etape tvorte krátke vety: „Dostal som teplý sveter.“
5. Dlhšie vety, texty a spontánna reč
Až keď dieťa dokáže vysloviť hlásku v izolácii, slovách alebo vetách, prejdite k dlhým vetám a básničkám.
Na týchto úrovniach len opakovanie slov nestačí. Tu dochádza k spájaniu už naučených slov do kratších i dlhších viet, do väčších celkov.
Vynechanie týchto úrovní by mohlo znamenať, že dieťa síce správne artikuluje hlásku R v izolovaných slovách, ale nepoužíva ju v bežnej reči.
Ak dieťa už R vysloví v niektorých slovách, nenúťte ho za každú cenu používať ho všade. Zautomatizovať ho a dostať do bežnej reči sa musí postupne.
Príklady cvičení a slov
Hlásku nacvičujeme najprv na konci slova v spojení s hláskou D alebo T a vyslovujeme ju ako dd alebo td. Koncové D pri dd a td akoby prehĺtame a nevyslovujeme ho zvučne.
- kvetd,
- svetd,
- letd,
- hadd,
- svitd.
R na začiatku slova možno pred samotné R predsadiť krátkym E a vyslovovať ho ako eduka, teda ruka, alebo edana, teda rana.
R uprostred slov nacvičujeme s používaním hlásky D. Neskôr skúšame výslovnosť R v spojení s ostatnými hláskami, napríklad kdkd, hdhd alebo vdvd, na začiatku a na konci slova.
Logopedické hry na R
Hry s výberom
Deti majú rady, keď im dávame na výber. Preto najlepšie spolupracujú, keď sa ich pýtate a ony vyberajú odpoveď z niekoľkých možností.
„Pozri, čo má Alex zeleného? Sveter (sveted) alebo tričko (tdičko)?“
Pexeso so zvieratkami
Najlepšie je pri nácviku vychádzať z pexesa so zvieratkami, keď si deti jednotlivé zvieratká náhodne otáčajú a hovoria: „Pes má padúdiky.“
Čo sa stratilo
Dieťa sa pozerá na obrázok približne tri minúty. Potom sa obrázok zakryje a dieťa hovorí, čo sa mu stratilo, napríklad „stdatilo“.
Čarovný strom
Dieťaťu nakreslíme čarovný strom, na ktorom rastie všetko ovocie, čo pozná. Dieťa ovocie postupne na strom dokresľuje a hovorí: „Nakdeslil som jablko, zo stdomu odtdhnem alebo natdhám jablká.“
Prvá, druhá a posledná
Dieťa vyberie niekoľko kartičiek s obrázkami, približne 7 kusov, položí ich do radu vedľa seba a snaží sa zapamätať si poradie. Potom otočí kartičky obrázkom dole a odpovedá na otázky, kde bola napríklad mačka: „Pdvá alebo posledná?“
Čo je na obrázku a čo na stole
Máme veľký obrázok s väčším množstvom vecí a nejaké predmety na stole a pýtame sa dieťaťa: „Kde to je? Na stole alebo na obrázku?“
Pletenie svetra
Dieťa kreslí vlnky ako radu na svetri a postupne mení farby. Pri kreslení hovorí: „Pleť, pleť zelený sveter (sveted).“
Hranie rolí a bábky
Hranie rolí je skvelý spôsob, ako podporiť nácvik hlásky „R“ v prirodzených situáciách. Keď sa dieťa stane rozprávkarom, lekárom, učiteľom či hrdinom z obľúbeného príbehu, spontánne používa nové slová a opakuje hlásky bez toho, aby si to uvedomovalo.
Rodičia môžu do hrania rolí zapojiť predmety z domácnosti alebo bábky a povzbudzovať dieťa, aby si vymýšľalo vlastné príbehy a dialógy. Takéto rozprávanie rozvíja nielen výslovnosť „R“, ale aj fantáziu, slovnú zásobu a sebavedomie pri hovorení.
Básničky, riekanky a rytmické cvičenia
Rytmické básničky a krátke riekanky sú skvelým spôsobom, ako nácvik spestriť. Dieťa sa učí text naspamäť, rytmicky ho opakuje a tým si upevňuje správnu výslovnosť.
Básničky a riekanky s veľkým množstvom hlásky R sú určené až na poslednú fázu nácviku, keď už dieťa vie R vysloviť aspoň niekedy.
Vrana
„Letí vrana ukrákaná, hľadá svojho kapitána: Kdeže je ten kapitán, čo sa bojí čiernych vrán? Nebojí sa milá vranka, veď ty nie si kapitánka! Salutuje vrana hneď: To je správna odpoveď!“
Pohyb pri riekanke môže tvoriť beh s upaženými rukami a mávanie ako krídlami, pochod s pekným držaním tela alebo chôdza so sprievodným pohybom.
Krá krá krá
„Pri hrade je stará brána, kráka na nej čierna vrana, vrana kričí krá, krá, krák, letí k hradu čierny mrak. Mrak sa rúti nad bránou, je to kŕdeľ havranov.“
Orie oráč
„Orie oráč na úhore, Úhor je sťa šíre more. Dlho oral, zoral málo, rúchadlo sa dodrúzgalo. Teraz traktor frčí ta, to je iná robota, hrudy drví, roľu krája, orie úhor z konca, kraja.“
Račia prechádzka
„Rak rýpe v rákosí, pri hrádzi za rosy. Z diery si ráčik pretiahol fráčik, na breh sa uberá, prejde sa zvečera. Krúti si fúzy, klepetá brúsi.“
Veverička v kríčku
„Veverička hop do kríčka. Zľakla sa jej jašterička. Jašterička šuch do trávy. Kto to straší? Zajko vraví. Skočil zajko medzi kríčky, srnkám zahnal sladké sníčky.“
Pomôcky na výslovnosť R
Domáci nácvik môže byť veľmi efektívny, ak sa spojí s vhodnými pomôckami. Správne zvolená pomôcka na výslovnosť „R“ pomáha dieťaťu lepšie vnímať polohu jazyka, kontrolovať výdych aj vizuálne sledovať vlastné ústa.
| Pomôcka | Využitie |
|---|---|
| Zrkadlo | Dieťa vidí, ako sa mu pohybujú pery a jazyk, a môže sa lepšie kontrolovať. |
| Obrázkové karty | Pomáhajú precvičovať slová, ktoré obsahujú hlásku R. |
| Logopedické knihy a pracovné zošity | Obsahujú obrázky, hry, cvičenia, básničky a riekanky. |
| Fúkacie hračky, píšťalky a bublifuky | Rozvíjajú silu dychu, ktorá je pri hláske R kľúčová. |
| Bábky na prsty a ruky | Podporujú rozvoj slovnej zásoby, dialógov a rozprávania príbehov. |
| Logopedické špachtle a rotavibrátor | Používajú sa na mechanickú stimuláciu a vytváranie vibrácií jazyka pod odborným vedením. |
Jednou z najjednoduchších, no najúčinnejších pomôcok je obyčajné zrkadlo. Dieťa pri ňom vidí, ako sa mu pohybujú pery a jazyk, a môže sa lepšie kontrolovať.
Hra je pre deti najprirodzenejšou formou učenia, a preto aj logopedické cvičenia môžu vyzerať ako zábava. Fúkacie hračky, píšťalky a bublifuky rozvíjajú silu dychu, ktorá je pri hláske „R“ kľúčová.
Interaktívne knihy a leporelá s rytmickými textami, riekankami a zvukmi pomáhajú rozvíjať sluchové vnímanie a chuť hovoriť. Dostupné sú aj praktické logopedické videá alebo aplikácie, ktoré umožňujú precvičovanie hravou formou.
Potraviny ako súčasť hry
Praktickými pomôckami sú aj potraviny, ktoré pomôžu pri precvičovaní, napríklad olizovanie marmelády alebo šľahačky a držanie lentilky jazykom na hornom podnebí, kým sa nerozpustí.
Využiť možno aj húpanie lentilky na jazyku hore a dole a podobné hry. Pri cvičení s potravinami treba dbať na bezpečnosť dieťaťa a nenahrádzať odborné vedenie postupmi, ktoré logopéd neodporučil.
Pri cvičení s lentilkou existujú rozdielne názory. Niektorí rodičia uvádzajú úspech, zatiaľ čo logopedička túto metódu označila za nesprávnu a upozornila, že pri R musí byť špička jazyka hore, nie dole.
Pravidlá domáceho tréningu
Tréning výslovnosti „R“ si vyžaduje čas, trpezlivosť a pravidelnosť. Lepšie je cvičiť krátko, no viackrát denne - napríklad päť až desať minút.
- cvičte radšej častejšie, ale kratší čas,
- využívajte aj bežné situácie, napríklad jazdu autom alebo chvíľku so zmrzlinou,
- vyslovujte pomaly, rytmicky a neponáhľajte sa,
- striedajte rôzne druhy cvičení,
- využívajte pomôcky, obrázky a veci bežnej potreby,
- chváľte každú snahu a konkrétny úspech,
- cvičenia a hry obmieňajte, aby sa nestali nudnými,
- za úspechy môžete používať obrázkové samolepky v kalendári alebo špeciálnom zošitku.
Deti reagujú lepšie na hru než na nátlak, preto je dôležité urobiť z cvičení zábavu. Pochvala, trpezlivosť a pokoj sú základom úspechu.
Je dôležité, aby dieťa nemalo pocit zlyhania. Ak cíti vašu dôveru, ľahšie sa uvoľní a hláska sa môže dostaviť prirodzene.
Čomu sa pri nácviku vyhnúť
Nátlaku a porovnávaniu
Deti by sme od najútlejšieho veku mali v komunikácii podporovať, chváliť a motivovať ich k rozvíjaniu komunikácie, nie ich nútiť k najlepším výkonom a drilovať výslovnosť jednotlivých hlások.
Hlavne neporovnávajte dieťa s inými deťmi. Nátlak, posmešky alebo vety typu „Povedz R, inak nedostaneš…“ vytvárajú napätie a môžu blokovať prirodzený prejav.
Opravovaniu počas rozprávania
Rodičia by sa mali vyhnúť výčitkám či opravovaniu priamo počas reči. Ak dieťa hlásku povie nesprávne, stačí ju zopakovať správne a s úsmevom - dieťa sa učí napodobňovaním.
V bežnej reči používajte R normálne, ale ak vidíte, že sa dieťa snaží opakovane povedať slovo s R, zopakujte mu ho s dd alebo td, aby pochopilo asociáciu s hláskou R.
Prehnanému napodobňovaniu R
Neodborné napodobňovanie R, napríklad preháňanie „rrrrr“, môže dieťa mýliť. Pri začiatkoch nácviku sa vyvarujte toho, aby ste hlásku R vyslovovali správne a zvučne.
Nikdy dieťaťu nehovorte pri nácviku slovo s hláskou R ako takou a dôsledne ju nahraďte dd alebo td, napríklad Petda miesto Petra.
Nácviku cez hrdelné R
Ak dieťa začne račkovať alebo vytvárať R hrdelne, prestaňte na tú chvíľu s nácvikom. Ak dieťa počas cvičenia začne račkovať, je potrebné dať si od precvičovania pauzu.
Príliš rýchlemu postupu
Ak dieťaťu nejde niektoré slovo alebo hláskový zhluk, napríklad vd, kd alebo hd, opakovane, prejdite na iné slovo či hlásky.
Básničky a riekanky s veľkým množstvom hlásky R sú určené až na poslednú fázu nácviku, keď už dieťa vie R vysloviť aspoň niekedy.
Ak dieťa už R vysloví v niektorých slovách, nenúťte ho za každú cenu používať ho všade. Zautomatizovať ho a dostať do bežnej reči sa musí postupne.
Ak rodič sám račkuje
Ak sami račkujete, začnite s nácvikom aj u seba. Nikdy nie je neskoro.
Ak sa totiž dieťa správnym spôsobom naučí tvoriť R, neznamená to, že ho bude používať. Ak začuje zlý vzor, napodobňovanie môže byť silnejšie.

Výslovnosť R je výzvou pre mnohé deti a je úplne v poriadku, ak jej zvládnutie chvíľu trvá. S láskou, hravosťou, pravidelným cvičením a pochopením môžete byť dieťaťu najlepším sprievodcom na ceste k správnej reči.