Bývanie ako sociálny problém

Dostupnosť bývania je základnou ľudskou potrebou a zároveň jedným zo základných sociálnych práv, zakotveným v mnohých medzinárodných dokumentoch, ktorých je Slovenská republika signatárom. Kvalita a dostupnosť bývania sú kľúčovými ukazovateľmi životnej úrovne obyvateľstva.

Napriek tomu sa oblasť bývania na Slovensku dlhodobo stretáva s mnohými prekážkami a predstavuje závažný sociálny problém. Bývanie ovplyvňuje bezpečie, zdravie, vzdelávanie, zamestnanie, rodinné vzťahy, sociálne začlenenie aj riziko chudoby a bezdomovectva.

Čo znamená sociálny problém

Sociálny problém je situácia, ktorú vníma ten, kto sa v nej ocitol ako obtiažnu, ťažko zvládnuteľnú až neriešiteľnú. Vzniká vtedy, keď jednotlivec, skupina, rodina alebo komunita nemôže realizovať spoločnosťou akceptované potreby (bývanie, stravovanie, vzdelávanie, zamestnanie,. ).

Sociálny problém je chápaný ako spoločensky uznaná, alebo spoločnosťou vnímaná záťažová situácia, ktorú konkrétna spoločnosť označuje za obtiažnu, nežiadúcu. Spoločnosť si uvedomuje, že sociálny problém si vyžaduje korektívne vyrovnávacie opatrenia, ktoré by mali byť vykonané danou spoločnosťou.

Sociálny problém odráža aj vnútorný stav spoločnosti. Hranice medzi normálnou situáciou a sociálnym problémom závisia od rozvoja spoločnosti, sociálnych noriem a legislatívy v danej spoločnosti.

Status sociálneho problému je daný nutnosťou riešenia, obyčajne prostriedkami vonkajšieho inštitucionálneho zásahu (výchovného, politického, hygienického, zdravotníckeho a iného). Bývanie sa preto nestáva sociálnym problémom iba vtedy, keď človek úplne príde o strechu nad hlavou, ale aj vtedy, keď si nedokáže zabezpečiť primerané, bezpečné a finančne udržateľné bývanie.

Prečo je bývanie sociálnym problémom

Prístup k bývaniu sa ukazuje ako ústredný problém, ktorý zdôrazňuje potrebu zásahov vlády na podporu prostredia priaznivého pre poskytovanie cenovo dostupného bývania. Problém bývania na Slovensku možno rozdeliť do dvoch základných dimenzií: ťažká situácia občanov, ktorí si ho nemôžu zabezpečiť, a finančná záťaž pre tých, ktorí sa snažia pokryť náklady naň.

Kľúčovým faktorom, ktorý prispieva k zlej dostupnosti bývania na Slovensku, je slabá ponuka bytov s regulovaným nájomným a málo nehnuteľností s trhovým nájmom. Pre nedostatok dostupných nájomných bytov na Slovensku majú najmä mladí a ľudia s nízkymi príjmami finančné ťažkosti, pretože vynakladajú príliš veľkú časť svojich príjmov na výdaje spojené s bývaním.

Vlastníctvo nehnuteľnosti je na Slovensku hlboko zakorenené, pričom až 91 % bytov a domov je v osobnom vlastníctve. Tento fakt, spolu s nedostatočnou ponukou nájomných bytov, vedie k situácii, kedy je pre mnohých občanov získanie primeraného bývania mimoriadne náročné.

V európskom porovnaní žije na Slovensku veľmi málo ľudí v podnájme. Podiel obyvateľov s vlastným bývaniam činí 78 percent. V Európe sa podiel nájomných bytov pohybuje od 19 do 62 percent, zatiaľ čo na Slovensku je to len okolo 6 percent.

Po páde režimu sa štátne a družstevné byty vytratili z ponuky a nové sa nestavali. Štát a obce sa tak obrali o možnosť pomáhať pri riešení prvého bývania pre mladých, sociálne slabšie rodiny, osamelých či seniorov.

Bývanie ako základná ľudská potreba a sociálne právo

Bývanie je jedným zo sociálnych práv a základnou ľudskou potrebou, pričom jeho kvalita a dostupnosť je jedným z hodnotiacich ukazovateľov životnej úrovne obyvateľstva.

Právo na bývanie patrí medzi základné ľudské práva zakotvené v rôznych dokumentoch medzinárodného významu, ktorých signatárom je aj Slovenska republika. Právo na bývanie nie je možno chápať ako nárokovateľné právo jednotlivca voči spoločnosti, ale ako právo založené na spoluzodpovednosti spoločnosti smerom k občanovi.

Právo na bývanie znamená viac než právo na príbytok. Jeho obsahom je komplex vzájomne súvisiacich a od seba závislých ľudských práv.

Primerané bývanie je v zmysle medzinárodne prijatých dokumentov charakterizované finančnou dostupnosťou, obývateľnosťou, prístupnosťou, polohou a kultúrnou vhodnosťou.

Dôsledky nedostupného bývania

Finančná záťaž a zadlžovanie

Nedostupné bývanie zasahuje domácnosti rôznym spôsobom. Niektorí ľudia si bývanie nedokážu zabezpečiť vôbec, iní ho získajú iba za cenu dlhodobého zadlženia a ďalší vynakladajú na nájom, energie a splátky takú veľkú časť príjmu, že im nezostávajú prostriedky na ďalšie základné potreby.

Výrazným negatívnym dopadom preferovania súkromného vlastníckeho bývania domácnosťami je nízka mobilita práce, riziko straty bývania v prípade neplnenia si povinnosti vyplávajúcich z kúpy bytu a v neposlednom rade, zadlženosť rodín a jednotlivcov na celé dekády ich života.

Vziať si hypotéku je pre mnohých, najmä mladých, jediný prostriedok na zohnanie bytu. Nie všetci si to však môžu dovoliť.

Mladí ľudia a odklad osamostatnenia

Mladí ľudia sú často nútení bývať s rodičmi, pretože nemajú šancu osamostatniť sa. Podľa štatistík Eurostatu je takmer 80 % mladých ľudí po skončení strednej či vysokej školy nútených žiť s rodičmi.

To je jeden z dôvodov, prečo vyše 70 percent 18- až 34-letých ešte žije v rodičovskom dome, viac než kdekoľvek inde v Európskej únii. Ešte zložitejšia je situácia pre mladé rodiny, kde sú priestorové očakávania vyššie, ale finančné možnosti obmedzené.

To má negatívny dopad na demografický vývoj krajiny, pretože mnohé rodiny prehodnocujú svoje predstavy o počte detí. Nedostupné bývanie tak ovplyvňuje nielen jednotlivcov, ale aj zakladanie rodín a vývoj celej spoločnosti.

Mobilita práce a regionálne rozdiely

Nedostatok dostupného bývania obmedzuje možnosť presťahovať sa za prácou. Človek môže mať pracovnú príležitosť v inom meste alebo regióne, ale vysoké náklady na nájom, nedostatok obecných bytov a náklady na dopravu mu nedovolia túto príležitosť využiť.

Dostupnosť bývania je potrebné začať vnímať ako ekonomický zdroj. Zamestnávateľom sa ako benefit viac oplatí organizovať a platiť zvoz zamestnancov aj z väčších vzdialeností.

Významnou pomocou by bolo, ak by sa štátna výstavba nájomného bývania realizovala v blízkosti zamestnávateľov (najmä pri logistických centrách a priemyselných parkoch) v rámci podpory nových investícií.

Sociálne vylúčenie

Nestabilné bývanie môže viesť k strate kontaktov, k izolácii a k zhoršeniu vzťahov v rodine aj v komunite. Domácnosť, ktorá často mení bývanie alebo žije v nevhodných podmienkach, má obmedzený prístup k škole, práci, zdravotnej starostlivosti a ďalším službám.

Rodiny sú tak ohrozené sociálnym vylúčením. Sú veľmi zranení, vo svojej neistote zúfalí a prepadávajú tak častokrát depresii.

Vplyv na deti

Podľa psychologičky Magdy Biznárovej, ktorá s organizáciou UaD spolupracuje už 8 rokov, patrí potreba istoty a bezpečia medzi základné ľudské potreby. Práve bývanie je podľa nej dôležitou súčasťou pocitu bezpečia.

„Ľudia s ohrozeným bývaním prežívajú úzkosti, deti sa nedokážu sústrediť na výkon v škole. Sťahovanie predstavuje pre deti extrémny stres. Nestabilné bývanie obmedzuje udržiavanie vzťahov, deti si domov nemôžu vodiť kamarátov, či už z pocitu hanby alebo nedostatočného priestoru pre ne.“

Vhodné bývanie preto nie je iba otázkou fyzického priestoru. Je tiež podmienkou pravidelnej školskej dochádzky, prípravy na vyučovanie, oddychu, súkromia a rozvoja sociálnych vzťahov.

Možnosti bývania na Slovensku

V podmienkach SR môžeme sektor bývania rozdeliť na súkromný a verejný nájomný. Do súkromného sektora radíme súkromný nájomný sektor a súkromné vlastnícke bývanie.

Zastúpenie verejného nájomného sektora predstavuje z celkového bytového fondu cca. 2,5%, zatiaľ čo sektor súkromného nájomného bývania je ešte nižší, t.j. okolo 0,2%.

Takmer 90% bytov a domov v SR je v súkromnom vlastníctve. U nás je súkromné vlastnícke bývanie jedným z najviac preferovaných spôsobov zabezpečenia si bývania.

V nemalej miere má na to vplyv aj nedostatočná ponuka súkromného nájomného bývania a rovnako nízka ponuka sociálneho bývania. Súkromné vlastnícke bývanie je určené najmä pre stredné a vyššie príjmové skupiny obyvateľstva.

Rozdiel medzi obecným a sociálnym bývaním

Verejný nájomný sektor bývania tvoria byty a domy vo vlastníctve miest a obcí. Nájomný verejný sektor bývania je do rozsahu totožný so sociálnym bývaním.

V praxi však obecná bytovka nemusí znamenať, že v nej bývajú iba ľudia v najťažšej sociálnej situácii. Obecné nájomné bývanie môže byť určené aj pre pracujúcich ľudí, mladé rodiny, seniorov, zdravotníckych pracovníkov, učiteľov alebo ďalšie skupiny, ktoré si nedokážu kúpiť vlastný byt alebo nechcú podstúpiť dlhodobé zadlženie.

Nie každý si chce zavesiť na krk hypotéku a splácať do konca života a zároveň ako veľa ľudí s okolia do konca života nepôjdu na dovolenku a nekúpia si nové auto.

Každemu vyhovuje niečo iné,iný štýl života a má v živote iné hodnoty. To len tu na Morave a Slovensku je taký trend-mat za každú cenu svoje,aj keď svoje to bude bohužiaľ aj tak až keď sa to splatí.

Sociálne bývanie teda nemusí byť chápané ako bývanie iba pre „sociálne prípady“. Dôležité je, aby boli jasne stanovené pravidlá prideľovania, príjmové kritériá, dĺžka nájomného vzťahu, výška nájmu a účel konkrétneho bytového fondu.

Čo je sociálne bývanie

Sociálne bývanie, rovnako ako bytové politiky štátov EÚ, neupravuje jednotná legislatíva EÚ, rovnako nie je zadefinovaná jednotná klasifikácia sociálneho bývania platná pre všetky členské štáty EÚ.

Označenie sociálneho bývania v jednotlivých krajinách nie je taktiež jednotné, býva pomenované ako bývanie s miernym nájomným (Francúzsko), limitované neziskové bývanie (Rakúsko), verejné bývanie (Dánsko), podporované bývanie (Nemecko), alebo chránené bývanie (Španielsko).

V našich podmienkach sa môžeme stretnúť s označením sociálneho bývania, ako nájomného bývania pre sociálne účely, alebo ako sociálne nájomné bývanie. V oboch prípadoch je kladený dôraz na vymedzenie právneho vzťahu k danej nehnuteľnosti a účelu, pre ktorý je tento druh bývania určený.

Vo všeobecnosti je sociálne bývanie nastavené tak, aby bola naplnená potreba kvalitatívne primeraného bývania domácnostiam, ktoré nie sú schopné uspieť v „súťaži“ na trhu s bývaním.

Sociálne bývanie je poskytované za nižšie ceny ako sú ceny trhové a jeho distribúcia medzi obyvateľstvo je zabezpečená prostredníctvom administratívnych postupov.

Modely sociálneho bývania v Európskej únii

Univerzálny model

Prvým je model univerzálny, ktorého cieľom je sprístupniť bývanie čo možno najväčšiemu počtu záujemcov prostredníctvom mestských, obecných podnikov alebo mimovládnych neziskových organizácií.

Uvedený typ sociálneho bývania má za cieľ poskytnúť kvalitatívne primerané a cenovo dostupné bývanie (regulované nájomné) čo najširšej populácií bez ohľadu na ich príjem, t.j. pre žiadateľov neexistuje „príjmový strop“ na domácnosť.

V krajinách s uvedeným modelom sociálneho bývania sa pohybuje sociálne bývanie v intervale od 18% do 32% z celkové bytového fondu krajiny (Holandsko, Švédsko a Dánsko).

Výsledkom je zabezpečenie sociálneho mixu domácností s rôznych sociálno-ekonomických skupín obyvateľstva a eliminácia sociálneho vylúčenia a rezidenčnej segregácie.

Opísaný model potiera rezidenčnú segregáciu a vytvára podmienky pre sociálny mix, spoločenskú súdržnosť a umožňuje prístup k dôstojnému bývaniu pre všetkých.

Všestranný model

Druhým modelom sociálneho bývania je model všestranný. Uvedený model má dominantné zastúpenie v politikách bývania krajín EÚ.

Ide najmä o krajiny, ktorých sa percentuálne zastúpenie sociálneho bývania v celkovom bytovom fonde pohybuje v intervale 0% až 19%.

Do pozornosti sociálneho bývania sa dostávajú domácnosti, ktoré nie sú schopné si samostatne zabezpečiť dôstojné bývanie za primeranú a dostupnú cenu.

Tento model reaguje na nedostupnosť bývania na trhu. Bývanie je poskytované prijímateľom selektívne na základe definovaných prioritných kritérií, postupov a pravidiel.

Ide najmä o určené fixné stropy príjmov. Tento model sociálneho bývanie preferuje nízkopríjmové domácnosti, zraniteľné domácnosti a vybrané ohrozené skupiny, resp. domácnosti.

Slovenská republika aplikuje uvedený model sociálneho bývania, avšak v kombinácií s reziduálnym modelom.

Reziduálny model

Posledným modelom aplikovaným v štátoch EÚ je model reziduálny. Uvedený model je aplikovaný najmä vo Veľkej Británii, Estónsku, Írsku, Malte, Bulharsku, Litve a i.

Cieľom reziduálneho modelu sociálneho bývania je poskytnúť primerané a cenovo dostupné bývanie vybraným kategóriám domácností, ktoré sú väčšinou priamo závislé od rôznych finančných transferov a dávok sociálnej pomoci.

Ide napríklad o nezamestnaných, zdravotne znevýhodnených, seniorov, mnohodetné rodiny, jednorodičovské rodiny, osoby po výkone trestu, utečencov a mladých ľudí.

Sociálne bývanie je sprístupnené vybraným skupinám ohrozených domácností, pričom preferovaným kritériom je výška príjmu domácnosti. Domácnostiam s príjmom vyšším ako stanovený maximálny príjem pre domácnosť, je vstup do systému sociálneho bývania zamedzený.

Uvedený model sociálneho bývania vytvára vysoké riziko rezidenčnej segregácie a koncentrácie zraniteľných domácností.

Zvýšená koncentrácia domácností poznačených chudobou a vysokou mierou nezamestnanosti môže viesť k ďalším synergickým efektom, ako napr. chátranie bytového fondu, zvýšená miera kriminality, zhoršenie zdravotného stavu nájomníkov, zadlženosť domácností a i., čo v konečnom dôsledku znamená zvýšené výdavky zo strany štátu a obcí pri riešení vzniknutého nepriaznivého stavu.

Sociálne bývanie na Slovensku

V západných krajinách Európskej únie patrí problematika sociálneho bývania k popredným témam sociálnej a bytovej politiky. Na Slovensku je však táto problematika dlhodobo potláčaná do úzadia tak v odborných, ako aj v politických kruhoch, hoci sociálne bývanie predstavuje neoddeliteľnú súčasť sociálnej politiky štátu v oblasti podpory rodín, ohrozených skupín obyvateľstva, zamestnanosti a mnohých iných kľúčových oblastí.

Sociálne bývanie nie je podľa výkonného riaditeľa Úsmev ako dar Štefana Adamjaka na Slovensku legislatívne nijak ukotvené.

„V našej krajine sme sa uspokojili s tým, že máme v zákone o sociálnych službách definovaný útulok pre rodinu, kde vás však nikto nemusí povinne prijať. Útulky pre rodiny sú na Slovensku však preplnené. Mnohé redukujú svoju kapacitu, lebo ju nedokážu uniesť,“ hovorí.

V súčasnosti sa u nás i v Európskej únii čoraz častejšie stávame svedkami diskurzu ohľadom problematiky dostupnosti bývania a jeho trvalej udržateľnosti.

V krajinách EÚ nie je legislatívne ukotvená jednotná bytová politika. Aplikuje sa princíp subsidiarity, t.j. orgány EÚ sa problematikou bývania zaoberajú v prípade, ak je možné zabezpečiť dosiahnutie strategických cieľov EÚ efektívnejšie, ako politikou bývania nastavenou samotnými krajinami.

Sociálne bývanie, rovnako ako bytové politiky štátov EÚ, neupravuje jednotná legislatíva EÚ, rovnako nie je zadefinovaná jednotná klasifikácia sociálneho bývania platná pre všetky členské štáty EÚ.

Rodiny v bytovej núdzi

Dnes v útulkoch musia žiť rodičia s deťmi vo veľmi stiesnených priestoroch. Ničím výnimočným nie je ani život osamelej mamy s tromi ci štyrmi deťmi rôzneho veku v garsónke o rozlohe cca 20 metrov štvorcových.

Práve preto je sociálne nájomné bývanie jedným z dôležitých alternatívnych riešení. Rodina potrebuje nielen strechu nad hlavou, ale aj priestor, ktorý umožňuje súkromie, bezpečie, prípravu detí do školy a dôstojné fungovanie všetkých členov.

Budujeme, rozvíjame a poskytujeme dostupné sociálne nájomné bývanie pre rodiny v núdzi, aby rodina zostala spolu.

• Počtom bytov
• Výškou nájmu
• Dĺžkou nájomného vzťahu

Pretože každý má mať právo na sociálnu pomoc. Zahŕňa sociálnu, psychologickú, právnu, zdravotnú a duchovnú podporu a sprevádzanie.

Sociálne bývanie so sprevádzaním je založené na tom, že bezpečné bývanie je spojené s odbornou pomocou podľa potrieb domácnosti. Takáto pomoc môže byť sociálna, psychologická, špeciálnopedagogická, právna, duchovná, zdravotná a ďalšia.

Sociálne bývanie so sprevádzaním

Cieľom je v prvom rade dať ohrozenej rodine s deťmi bezpečný a stabilný domov na dôstojnej úrovni (každá rodina s maloletými deťmi má mať pre seba byt bežného štandardu) a súčasne poskytnúť podporné služby podľa potrieb rodiny (sociálne, psychologické, špeciálnopedagogické, právne, duchovné, zdravotné a ďalšie).

Prístup je založený na priorizácii bývania za súčasného sprevádzania a poskytovania multidiscilinárnej pomoci rodine.

Nájomné bývanie s podpornými službami umožňuje rodine v prípade potreby využívať pomoc sociálnych pracovníkov a iných odborníkov. Dostupné sociálne nájomné bývanie je riešením pre ohrozené rodiny.

Predíďme bezdomovectvu a dajme týmto rodinám prioritne bezpečné, stabilné a dôstojné bývanie so sprevádzaním.

Housing First Formou Communal Housing a rozptýleného bývania

Ohrozené skupiny

Dnes prioritne pracujeme s rodinami - osamelými matkami s deťmi, ohrozenými rodinami a náhradnými rodinami. V spolupráci s partnermi budujeme sieť centier pomoci a dostupné sociálne nájomné bývanie.

Obete domáceho násilia

Poskytujeme stabilné bývanie a odborné sprevádzanie ženám a deťom, ktoré utekajú z ohrozujúceho prostredia. Pomáhame obetiam domáceho násilia obnoviť bezpečie, získať kontrolu nad životom a budovať nový začiatok.

Bývanie s podporou je základným predpokladom pre zotavenie a dlhodobú stabilitu.

Mladí dospelí ohrození obchodovaním s ľuďmi

Bezpečné bývanie a odborná podpora pre mladých ľudí, ktorí sa stali obeťami podvodných pracovných ponúk, nevyplatenej mzdy alebo nútenej práce.

Stabilizujeme ich životnú situáciu, poskytujeme bezpečné ubytovanie, poradenstvo a pomoc pri odchode z ohrozenia.

Vplyv bývania na rodinu a spoločnosť

Podľa psychologičky Magdy Biznárovej patrí potreba istoty a bezpečia medzi základné ľudské potreby. Práve bývanie je podľa nej dôležitou súčasťou pocitu bezpečia.

„Ľudia s ohrozeným bývaním prežívajú úzkosti, deti sa nedokážu sústrediť na výkon v škole. Sťahovanie predstavuje pre deti extrémny stres. Nestabilné bývanie obmedzuje udržiavanie vzťahov, deti si domov nemôžu vodiť kamarátov, či už z pocitu hanby alebo nedostatočného priestoru pre ne.“

Ohrozenie bývania sa môže prejaviť aj v zdravotnom stave, v školských výsledkoch detí, v pracovnej stabilite rodičov a v schopnosti domácnosti plánovať budúcnosť.

Ústavná výchova je omnoho drahšia ako pravidelný príspevok pre rodinu, že preventívne bývanie pred odlúčením dieťaťa z rodiny je vždy lacnejšie riešenie ako ústavná starostlivosť.

Úloha sociálnej práce

Sociálna práca je vo svojej podstate spoločenskou odpoveďou na sociálne problémy v spoločnosti. Sociálna práca sociálny problém definuje a teoreticky sa o sociálny problém i zaujíma.

Zároveň aj naznačuje ako ho riešiť, volí určité stratégie a inštitúcie, ktoré budú konkrétne sociálne opatrenia realizovať.

Ak je sociálnemu pracovníkovi prezentovaná určitá situácia ako sociálny problém, je povinný ho akceptovať, ale následne preverí všetky sociálne podmienky a overí stanoviská hodnotení jednotlivých odborníkov, aby nedošlo k traumatizovaniu klienta (jednotlivca, rodiny, skupiny, komunity).

Pri riešení bytovej núdze sociálna práca posudzuje príjmy, rodinnú situáciu, zdravotný stav, schopnosť udržať si bývanie, vzťahy v domácnosti, dostupnosť služieb a ďalšie okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť stabilitu rodiny.

Úlohou sociálnej práce a tým i sociálneho pracovníka je hľadať príčiny vzniku stretov, odhaľovať možnosti ich riešenia, vypracovávať metódy práce s jednotlivcom, rodinou, skupinou, komunitou, ktoré budú viesť k spoločnému konsenzu.

Byrokracia a praktické prekážky

Príprava sociálneho bývania pre rodiny je pritom na Slovensku často beh na dlhé trate. Najväčšou výzvou pri poskytovaní pomoci rodinám v núdzi je byrokracia, ktorá dokáže celý proces natiahnuť aj na niekoľko mesiacov.

„Niekedy mám pocit, že papier ma väčšiu hodnotu ako ľudská dôstojnosť. Lehoty, na ktoré čakáme, sú veľmi zdĺhavé. Rodina často zbytočne dlho čaká, pritom by už mohla bývať, pretože my sme s našim odborným tímom už dávno pripravení,“ konštatuje Adamjak.

Efektívnej výstavbe bytov na Slovensku bránia byrokratické prekážky, vrátane prísnych stavebných predpisov a zdĺhavých procesov získavania povolení. Obce sa stretávajú s prísnymi kritériami na prenájom bytov, zatiaľ čo navrhovaným zákonom často chýbajú zodpovedajúce obmedzenia pre nájomníkov.

Okrem toho je na zabezpečenie inkluzívnosti a efektívnosti prideľovania bytov nevyhnutné prehodnotiť kritériá oprávnenosti na nájomné byty a zjednodušiť administratívne postupy.

Úloha štátu, miest a obcí

Verejný nájomný sektor bývania podlieha vo výraznej miere regulácií štátnej bytovej politiky. Prostredníctvom jej nástrojov štát upravuje a koriguje výstavbu, resp. rozvoj sociálneho bývania a najmä cieľové skupiny obyvateľstva, pre ktoré je uvedený druh bývania primárne určený.

Podľa prieskumu Združenia miest a obcí Slovenska, 84 % starostov a primátorov považuje za potrebné podporovať nájomné bývanie. Až 37 % z nich má záujem ísť do podpory výstavby bytov na Slovensku.

Nájomné bývanie môže zvýšiť atraktivitu miest a obcí a pomôcť udržať mladých ľudí v regióne. Na Slovensku máme pomerne štedrú ponuku zo strany štátu, jednak rezortu dopravy, jednak aj Štátneho fondu rozvoja bývania vo vzťahu k výstavbe nájomných bytov.

Úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania má iba jednopercentné úročenie a nepočíta sa do verejného dlhu.

Spolupráca samosprávy a neziskového sektora

Príkladom, ako to na Slovensku môže dobre fungovať, je spolupráca neziskového sektora so samosprávou.

Jediným odskúšaným funkčným modelom spolupráce so samosprávou je ochota samosprávy dlhodobo prenajať opustené priestory, ktoré sa prerobia na nájomné sociálne bývanie pre rodiny.

Vtedy je ale okrem pomoci samosprávy kľúčová aj podpora našich partnerov a súkromného sektora. Organizácia môže následne projekt zrealizovať a dotiahnuť do zdarného konca.

Spoločnosť Úsmev ako dar spolupracuje dlhodobo napríklad aj s mestom Košice, kde šesť mestských nájomných sociálnych bytov prechádza rekonštrukciou.

Mesto Košice sa dlhodobo snaží zveľaďovať mestské byty a pomáhať tým, ktorí to najviac potrebujú. Za posledných 5 rokov mesto poskytlo na sociálne bývanie 41 bytov v rôznych mestských častiach, čo pomohlo viacerým rodinám vymaniť sa z problémov a začleniť sa do spoločnosti.

Príklad sociálnych nájomných bytov pre rodiny

Bratislava (21. november 2024) - Organizácia Úsmev ako dar celoročne systematicky pomáha rodinám v núdzi a hľadá pre ne východisko v náročnej životnej situácii.

Pomoc prináša aj poskytovaním sociálnych nájomných bytov, vďaka ktorým sa mnohé rodiny dokážu znova postaviť na nohy. Len tento rok tak pomohla 37 rodinám so 108 deťmi.

Najnovšie sprístupnila tri plne zariadené byty vo svojej centrále na Ševčenkovej ulici v Bratislave. Z priestorov bývalých kancelárií vytvorila domov, ktorý spĺňa štandardy moderného sociálneho bývania, v ktorom majú súkromie všetci členovia rodiny.

V súčasnosti by už malo byť štandardom, že sa pri stavbe, alebo rekonštrukcii bytov myslí na to, aby bol priestor pre rodiny navrhnutý humánne.

„Znamená to, že deti aj rodičia majú svoj bezpečný priestor pre seba a svoju sebarealizáciu. Kuchyňa, obývačka a spálňa sa nenachádzajú v jednej izbe, ale sú oddelené,“ hovorí Ivan Tonhauzer zo spoločnosti A.S.PROJEK-ING., ktorá spolupracuje s organizáciou Úsmev ako dar od roku 1996.

Úloha mimovládnych organizácií

Súčasná legislatíva SR za istých podmienok umožňuje prevziať časť segmentu sociálneho nájomného bývania do priamej správy mimovládnych organizácií (n. o.). Je však otázkou, do akej miery je/bude, zo strany štátu, zabezpečená adekvátna podpora pre naštartovanie uvedených zmien.

Význam NGO organizácií v úlohe správcu a vlastníka sociálneho bývania v krajinách EÚ rastie, a to najmä z dôvodu efektívnejšej správy bytov spojenou s nižšou byrokraciou, nižšou mierou korupcie, nezneužívaním sociálneho bývania na politický boj a ochota prostredníctvom sociálneho bývania zabezpečovať sociálny mix a inklúziu.

Značná časť NGO organizácií, okrem poskytovania sociálneho bývania, súbežne poskytuje komplexné sociálne služby v prípade potreby v oblasti spoločného súžitia, sociálnych problémov alebo problémov pri platení nájomného a pod.

Organizácie poskytujúce bývanie môžu prepájať bytovú pomoc so sociálnym, psychologickým, právnym, zdravotným a ďalším odborným sprevádzaním. Takýto model zvyšuje šancu, že domácnosť si bývanie udrží a postupne stabilizuje svoju situáciu.

Príklady zo zahraničia

V porovnaní so zahraničím máme podľa Adamjaka stále čo dobiehať. Najväčším rozdielom podľa neho je, že iné štáty zohľadňujú pri poskytovaní starostlivosti o rodinu jej kompletný sociálny status.

Myslia pri tom na zdravotný stav detí, dostupnosť rodičov do práce, detí do školských zariadení a dostupnosť zdravotnej starostlivosti v prípade zdravotných komplikácií v rodine.

V Európskych krajinách existujú úspešné modely, ktoré Slovensko môže nasledovať.

Viedeň

Viedeň, kde mesto vlastní vyše 200-tisíc bytových jednotiek, je príkladom. Mesto ponúka súkromným developerom spoluprácu, v ktorej im zabezpečí pozemok a výhodný úver.

Ako protihodnotu dostane 50 percent bytových jednotiek z takto podporeného projektu. Viedeň kladie veľký dôraz v rámci bytovej výstavby na ekologickú a sociálnu udržateľnosť ako aj na cielené iniciatívy pre páry, mladé rodiny a chudobných.

Zabezpečenie bývania je vo Viedni vnímané ako úloha verejnej sféry a nie je ponechaná trhu a z toho vyplýva aj mimoriadne vysoký počet nájomných, obecných bytov, ktoré Viedeň svojim obyvateľom ponúka.

Fínsko

Fínsko je v oblasti riešenia bezdomovectva najďalej, s národnou stratégiou ukončovania bezdomovectva a aplikáciou konceptu „housing first“.

Amsterdam

V Amsterdame má človek zarobí menej ako 36-tisíc eur ročne nárok na dostupné bývanie.

Dánsko a Nemecko

Ako inšpiratívny príklad uvádza Dánsko, alebo Nemecko, kde je štát pripravený automaticky poskytnúť pravidelný mesačný príspevok na bývanie vo výške 800 eur v prípade, že miestny úrad nedokáže zabezpečiť dostupné sociálne nájomné bývanie pre rodinu.

„Tieto štáty pochopili, že ústavná výchova je omnoho drahšia ako pravidelný príspevok pre rodinu, že preventívne bývanie pred odlúčením dieťaťa z rodiny je vždy lacnejšie riešenie ako ústavná starostlivosť. U nás na Slovensku sme si to bohužiaľ stále neuvedomili,“ prízvukuje Adamjak.

Česká republika

Česká republika, ktorá nedopustila takú veľkú privatizáciu nájomného bývania začiatkom 90. rokov, má tiež zaujímavé projekty.

Napríklad mesto Brno doprialo developerom vybudovať byty na mestských pozemkoch, zároveň stanovilo percento z týchto bytov, ktoré musia ísť ako byty nižšieho štandardu alebo vyššieho štandardu s tým, že časť z týchto bytov nájomných bude práve spravovať mesto.

Efektívna bytová politika

Funkčne nastavená štátna bytová politika v oblasti sociálneho bývania musí spĺňať dve základné požiadavky. Požiadavku na efektívnosť a efektivitu.

Štátnu bytovú politiku možno považovať za efektívnu v prípade, ak jej nástroje pomáhajú príjmovo slabším domácnostiam viac než domácnostiam príjmovo silnejším, pričom žiadna zo sociálne a príjmovo slabších domácností nie je z pomoci vylúčená.

Požiadavka efektivity bytovej politiky a jej nástrojov sa považuje za splnenú, ak nevytvára nerovnovážny stav na trhu s bývaním a je využívaná v takom prípade, kedy stanovený cieľ bytovej politiky nie je možné zabezpečiť lacnejšie, s prihliadnutím na verejné financie.

Pri nastavovaní pravidiel je potrebné zohľadniť nielen príjem domácnosti, ale aj počet detí, zdravotný stav, dostupnosť práce, školy, dopravy, zdravotnej starostlivosti a schopnosť domácnosti udržať si bývanie.

Možné riešenia bytovej krízy

Výstavba a obnova nájomných bytov

V reakcii na bytovú krízu sa uvažuje o opatreniach, ako je transformácia zákona o podpore nájomného bývania, teda verejnom bývaní.

Cieľom tejto legislatívy je uľahčiť výstavbu štátom podporovaných nájomných bytov s regulovanou výškou nájomného, ktoré by ponúkali dlhodobú istotu bývania.

Štát už v tomto smere disponuje stratégiou, kedy predpokladá prestavovanie dnes nevyužívaných štátnych nehnuteľností na nájomné bývanie.

Zjednodušenie administratívy

Okrem toho je na zabezpečenie inkluzívnosti a efektívnosti prideľovania bytov nevyhnutné prehodnotiť kritériá oprávnenosti na nájomné byty a zjednodušiť administratívne postupy.

Byrokracia, ktorá dokáže celý proces natiahnuť aj na niekoľko mesiacov, môže znižovať účinnosť pomoci a predlžovať obdobie, počas ktorého rodina žije v neistote, v útulku alebo v nevhodných podmienkach.

Využitie prázdnych budov

Jediným odskúšaným funkčným modelom spolupráce so samosprávou je ochota samosprávy dlhodobo prenajať opustené priestory, ktoré sa prerobia na nájomné sociálne bývanie pre rodiny.

Takýto postup môže spojiť verejný majetok, odbornú kapacitu neziskového sektora a podporu súkromných partnerov.

Príspevky na bývanie

Pre nízkopríjmové domácnosti a domácnosti ohrozené chudobou a sociálnou exklúziou ostáva možnosť čerpať rôzne formy podpory a príspevkov, napríklad príspevok na bývanie.

Príspevok na bývanie môže byť vhodným doplnkom tam, kde nie je okamžite dostupný sociálny byt. Nemal by však nahrádzať dlhodobú výstavbu a udržiavanie dostupného nájomného bytového fondu.

Prevencia bezdomovectva

Predíďme bezdomovectvu a dajme týmto rodinám prioritne bezpečné, stabilné a dôstojné bývanie so sprevádzaním.

Prístup Housing First vychádza z priorizácie bývania a následnej podpory podľa potrieb človeka alebo domácnosti. Bývanie sa tak nestáva odmenou až po vyriešení všetkých problémov, ale základom, z ktorého možno ďalšie problémy riešiť.

Prečo je riešenie bývania investíciou

Bývanie zohráva veľmi dôležitú úlohu pri vytváraní pracovných príležitostí, a to nielen v rámci stavebníctva, ale aj v rôznych súvisiacich službách.

Služby pre domácnosti a komunitné služby v oblasti bývania významne prispievajú k tvorbe pracovných miest.

Podpora dostupného bývania je investíciou do sociálnej stability, ekonomického rastu a zlepšenia kvality života všetkých obyvateľov Slovenska.

Riešenie bývania môže znižovať náklady spojené s bezdomovectvom, ústavnou starostlivosťou, zdravotnými problémami, zadlžovaním a sociálnym vylúčením.

Ak má rodina stabilné bývanie, môže si ľahšie udržať zamestnanie, deti môžu pravidelne navštevovať školu a domácnosť môže lepšie spolupracovať so sociálnymi a zdravotnými službami.

tags: #byvanie #ako #socialny #problem