Má nárok na stravné zamestnanec s diétou?

Ak má zamestnanec dlhodobé zdravotné problémy, ktoré si vyžadujú diétne stravovanie, a nemá možnosť stravovať sa v školskej jedálni, môže požiadať o stravovacie poukážky. Samotná potreba diétneho stravovania však nemení všeobecné podmienky nároku na stravovanie.

Zamestnanec má nárok na zabezpečenie stravovania alebo na poskytnutie finančného príspevku na stravovanie, ak v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Pokiaľ vykonávate prácu na základe pracovnej zmluvy, máte nárok na stravovanie, ak v rámci svojej pracovnej zmeny vykonávate prácu viac ako 4 hodiny.

Čo znamená diétne stravovanie v pracovnom pomere

Stravné lístky, alebo ľudovo „gastráče“, sú jedným z najrozšírenejších a najobľúbenejších zamestnaneckých benefitov na Slovensku. Stravné lístky sú benefitom, ktorý zamestnávatelia poskytujú svojim zamestnancom na čiastočnú úhradu nákladov na stravovanie.

Ak má zamestnanec dlhodobé zdravotné problémy, ktoré si vyžadujú diétne stravovanie, a nemá možnosť stravovať sa v školskej jedálni, môže požiadať o stravovacie poukážky. Z toho vyplýva, že zamestnanec s diétou môže mať nárok na stravovanie za rovnakých podmienok ako ostatní zamestnanci, najmä ak pracuje viac ako štyri hodiny v jednej pracovnej zmene.

Základná podmienka: viac ako štyri hodiny práce

Podľa Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v z. n. p.) má zamestnanec nárok na stravné lístky, ak odpracuje viac ako 4 hodiny denne. Táto podmienka je kľúčová pre posúdenie nároku na stravné lístky, najmä u zamestnancov pracujúcich na kratší pracovný úväzok.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Zamestnávateľ stravovanie zabezpečuje podaním jedného teplého jedla, vrátane nápoja.

Z uvedeného vyplýva, že nárok na stravovanie majú nielen tí zamestnanci, ktorí pracujú na základe pracovnej zmluvy na plný úväzok, ale aj tí zamestnanci, ktorí majú nižší úväzok, napríklad pracujú 5 či 6 hodín v rámci pracovnej zmeny. Ak vykonávate prácu v rámci jednej pracovnej zmeny 4 hodiny a menej, nárok na stravné zo zákona nemáte.

• pri práci viac ako 4 hodiny v jednej pracovnej zmene nárok na stravovanie vzniká,
• pri práci 4 hodiny alebo menej zamestnávateľ stravovanie zo zákona poskytovať nemusí,
• zamestnávateľ môže poskytovať stravovanie aj pri kratšom pracovnom čase, ak to upraví v internom predpise alebo v kolektívnej zmluve.

Má zamestnanec s diétou nárok na stravné lístky alebo finančný príspevok?

Zamestnávatelia na plnenie povinnosti zabezpečenia stravovania môžu využívať vlastné stravovacie zariadenia, stravovacie zariadenia iných zamestnávateľov, alebo môžu zabezpečiť stravovanie prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby.

Ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie prostredníctvom vlastného stravovacieho zariadenia ani stravovacieho zariadenia iného zamestnávateľa, musí umožniť zamestnancovi vybrať si medzi zabezpečením stravovania formou stravovacej poukážky alebo medzi poskytnutím finančného príspevku na stravovanie.

Finančný príspevok na stravovanie sa musí poskytovať za tých istých podmienok, ako stravovacia poukážka, čo sa týka sumy príspevku zo strany zamestnávateľa, jeho výplaty a pod. Zamestnancovi slúži na stravovanie rovnako, ako keby sa mu poskytla stravovacia poukážka.

Pri zamestnancovi s diétou môže byť stravovacia poukážka alebo finančný príspevok praktickým riešením najmä vtedy, ak zamestnávateľ nevie zabezpečiť jedlo zodpovedajúce konkrétnym diétnym požiadavkám.

Výška príspevku na stravovanie od 1. decembra 2025

Od 1. decembra 2025 sa opäť zvyšujú sumy stravného pri tuzemských pracovných cestách. Suma diét ovplyvní aj ďalšie veličiny - nároky zamestnancov či daňové výdavky zamestnávateľov a SZČO.

Zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.

Od 1.12.2025 teda platí, že maximálny zákonný príspevok na stravovanie je 5,12 eura (55 % z 9,30 eur). V prípade zamestnávateľov, ktorí poskytujú elektronickú stravovaciu kartu či finančný príspevok na stravovanie sa minimálna výška príspevku zvyšuje na 3,84 eura (55 % z 6,98 eura).

Hodnota stravovacej poukážky musí byť najmenej 75 % zo stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v časovom pásme 5 - 12 hodín. Pri novej sume 9,30 eur je tak od 1.12.2025 minimálna hodnota stravovacej poukážky 6,98 eura.

Elektronická stravovacia karta a finančný príspevok

Pripomíname, že podľa Zákonníka práce sa stravné lístky poskytujú v elektronickej forme. Výnimkou povinnej elektronizácie lístkov je situácia, že použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné.

Vzdialenosť, ktorá by bližšie špecifikovala „blízkosť“ však v zákone nie je definovaná. Od 1.1.2023 zamestnávateľ povinne poskytuje zamestnancom stravovacie poukážky len v elektronickej forme (stravovacia karta).

Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie, má sa za to, že si zamestnanec zabezpečuje stravovanie sám, a teda, zo strany zamestnávateľa nie je potrebné zabezpečovať stravovanie zamestnanca žiadnym ďalším spôsobom.

Dobitie stravovacej karty aj finančný príspevok na stravovanie je potrebné poskytovať vopred. V tomto kontexte je zároveň potrebné zabezpečiť, aby mal zamestnanec peňažné prostriedky za účelom zabezpečenia stravy k dispozícii od prvého dňa trvania pracovného pomeru.

Musí zamestnávateľ zabezpečiť špeciálne diétne jedlo?

Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancom stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny.

Z uvedených pravidiel vyplýva, že zamestnávateľ musí zabezpečiť stravovanie alebo príspevok na stravovanie, ale zamestnancovi s diétou nemusí automaticky pripravovať individuálne jedlo podľa jeho zdravotnej diagnózy. Ak takúto možnosť nemá, zamestnanec môže požiadať o stravovacie poukážky alebo finančný príspevok, aby si mohol zabezpečiť stravu zodpovedajúcu svojej diéte.

Za zabezpečené stravovanie sa nepovažuje poskytnutie obvyklého pohostenia (káva, obložený chlebík, obložená žemľa, minerálna voda a pod.). Stravné slúži zamestnancovi na zabezpečenie si teplého jedla.

Za zabezpečené stravovanie sa nepovažuje ani poskytnutie zamestnancovi rôznych „stravovacích poukážok - gastro lístkov“. V tomto prípade sa zamestnancom poskytuje len určitá peňažná hodnota formou „lístka“ a nie stravovanie, napríklad obed.

Stravovanie zamestnanca s diétou v školskej jedálni

Ak má zamestnanec dlhodobé zdravotné problémy, ktoré si vyžadujú diétne stravovanie, a nemá možnosť stravovať sa v školskej jedálni, môže požiadať o stravovacie poukážky.

Takáto situácia môže vzniknúť najmä vtedy, ak školská jedáleň poskytuje iba bežnú stravu a neponúka jedlá vhodné pre konkrétnu diétu. Nárok na stravovanie tým nezaniká, ak sú splnené ostatné zákonné podmienky, najmä výkon práce viac ako štyri hodiny v pracovnej zmene.

Stravné lístky pri kratšom pracovnom úväzku

Častou otázkou je, či má zamestnanec s kratším pracovným úväzkom nárok na stravné lístky. V prípade, ak zamestnanec pracuje denne viac ako 4 hodiny, nárok na stravné lístky mu vzniká.

Ak však jeho pracovný čas nepresiahne 4 hodiny denne, zamestnávateľ nie je povinný mu stravné lístky poskytnúť. Zákon síce nestanovuje povinnosť poskytovať stravné lístky zamestnancom, ktorí pracujú 4 hodiny alebo menej, avšak zamestnávateľ sa môže rozhodnúť poskytovať ich aj v takýchto prípadoch.

Ak sa zamestnávateľ rozhodne poskytovať stravné lístky aj zamestnancom s kratším pracovným časom, je vhodné túto skutočnosť upraviť interným predpisom. Tento predpis by mal jasne definovať podmienky poskytovania stravných lístkov, aby sa predišlo prípadným nedorozumeniam.

V prípade, ak zamestnávateľ poskytuje stravné lístky pracovníkovi na kratší pracovný úväzok, ktorý pracuje presne 4 hodiny denne, zamestnávateľ neporušuje zákon, ak poskytuje stravné lístky aj napriek tomu, že zamestnanec pracuje presne 4 hodiny.

Kedy nárok na stravovanie nevzniká

Zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie zamestnancom v určitých situáciách. Nárok na stravný lístok nevzniká, ak zamestnanec nepracuje z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa, počas dovolenky na zotavenie, alebo počas dočasnej pracovnej neschopnosti (PN).

Podmienkou pre uplatnenie nároku zamestnanca na poskytnutie stravy je, aby v rámci jednej pracovnej zmeny odpracoval viac ako 4 hodiny, čo sa v týchto prípadoch nedeje. Ak zamestnanci nepracujú z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa, majú za tento čas síce vyplatenú náhradu mzdy, ale nespĺňajú jednu z hlavných podmienok nároku na stravné - nevykonávajú v ten deň prácu viac ako 4 hodiny.

V § 152 ods. 8 písm. a) Zákonníka práce však existuje možnosť pre zamestnávateľa, aby po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upravil podmienky, za ktorých bude zamestnancovi poskytovať stravovanie aj počas dovolenky, prekážok v práci alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci.

Ak zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancom stravovanie poskytovaním stravovacej poukážky alebo finančného príspevku na stravovanie a po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upraví podmienky, za ktorých bude týmto zamestnancom poskytovať stravovanie, napríklad počas dovolenky alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti v práci, potom zamestnanci majú právo výberu aj pri týchto skutočnostiach.

Práca z domu a zamestnanec s diétou

Ak pracujete z domu formou domáckej práce alebo telepráce, máte nárok na stravovanie rovnako ako ostatní zamestnanci. Musíte však spĺňať zákonnú podmienku výkonu práce viac ako 4 hodiny v rámci jednej pracovnej zmeny.

Pri práci z domu je z dôvodu dostupnosti často nemožné stravovať sa v jedálni zamestnávateľa alebo v stravovacom zariadení, ktoré zamestnávateľ zabezpečuje. Preto sa v praxi už viac-menej automaticky takýmto zamestnancom poskytujú stravné lístky, gastrokarta či finančný príspevok na stravovanie - podľa ich výberu.

Pre zamestnanca s diétou môže byť práca z domu spojená s jednoduchším zabezpečením vhodnej stravy, ale forma práce nemení zákonnú podmienku minimálneho rozsahu výkonu práce.

Viac pracovných pomerov súčasne

Ak máte uzatvorených viac pracovných pomerov súčasne, posudzuje sa každý pracovný pomer samostatne. Nezáleží pritom, či máte tieto pracovné pomery uzatvorené u rôznych zamestnávateľov alebo len u jedného.

Ak máte uzatvorený jeden pracovný pomer na plný úväzok a druhý pracovný pomer na 4 hodiny denne, nárok na stravné máte len z prvého pracovného pomeru. Ak by ste mali druhý pracovný pomer napríklad na 6 hodín denne, nárok na stravné by vám vznikol z oboch pracovných pomerov.

Dohodári a konatelia

Ak pracujete na základe niektorej z dohôd, teda dohody o pracovnej činnosti, dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov, nemáte zákonný nárok na stravovanie, a to bez ohľadu na dĺžku pracovnej zmeny.

Zamestnávateľ však má možnosť rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie. V prípade, že u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ môže podmienky zabezpečenia stravovania upraviť aj sám, napríklad vo vnútornom predpise.

Ak pracujete na základe niektorej z dohôd a zamestnávateľ má vo vnútornom predpise upravené podmienky poskytovania stravovania aj pre dohodárov, na to, aby vám vznikol nárok na stravné, musí to byť písomne uvedené aj v príslušnej dohode.

Rovnaké podmienky platia aj pre konateľov či spoločníkov eseročky - nemajú zákonný nárok na stravovanie, pokiaľ ich vzťah nie je upravený pracovnou zmluvou.

Zákaz súbehu stravného a diét pri pracovnej ceste

Ak vás zamestnávateľ vyšle na pracovnú cestu, máte nárok na stravné, tzv. diéty, podľa Zákona o cestovných náhradách. Zákaz súbehu znamená, že za dni, kedy máte nárok na diéty, vám neprislúcha stravný lístok ani finančný príspevok od zamestnávateľa.

Zamestnanec má nárok na stravné, ak jeho pracovná cesta trvá najmenej 5 hodín v rámci jedného kalendárneho dňa. Stravné je určené pevnou sumou pre jednotlivé časové pásma a z tohto dôvodu sa jeho použitie zo strany zamestnanca nepreukazuje.

Stravné sa pri tuzemskej pracovnej ceste poskytuje za každý kalendárny deň pracovnej cesty podľa dĺžky trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni. Ak v rámci jedného kalendárneho dňa zamestnanec vykoná niekoľko tuzemských pracovných ciest, nárok na stravné sa posudzuje za každú pracovnú cestu samostatne.

Pri viacdňovej tuzemskej pracovnej ceste sa každý kalendárny deň vo vzťahu k nároku na stravné posudzuje samostatne. Zamestnávateľ stravné zamestnancovi neposkytuje, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste bezplatné stravovanie v celom rozsahu.

Krátenie diét pri bezplatne zabezpečenom jedle

Zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu znamená zabezpečenie troch hlavných jedál počas tuzemskej pracovnej cesty a kalendárneho dňa, čo znamená raňajky, obed a večera. Zamestnávateľ stravné zamestnancovi neposkytuje, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste bezplatné stravovanie v celom rozsahu.

Čiastočne zabezpečené bezplatné stravovanie znamená zabezpečenie jedného alebo dvoch hlavných jedál počas tuzemskej pracovnej cesty a kalendárneho dňa, napríklad zabezpečenie len obeda, len večere, raňajok a obeda a pod. Zamestnávateľ nárokové stravné zamestnancovi kráti, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste čiastočné bezplatné stravovanie.

Stravné sa kráti o vypočítanú nominálnu hodnotu, ktorá sa vypočíta zo stravného pre časové pásmo nad 18 hodín.

Pri sumách stravného podľa oznámenia MPSVR SR č. 280/2025 Z. z. sa stravné, na ktoré má zamestnanec nárok v rámci kalendárneho dňa od 1. decembra 2025 kráti v prípade zabezpečenia raňajok o 5,15 € (20,60 € x 25 % = 5,15 €), obeda o 8,24 € (20,60 € x 40 % = 8,24 €) a večere o 7,21 € (20,60 € x 35 % = 7,21 €).

Vo väzbe na vypočítanú nominálnu mieru krátenia stravného za bezplatne poskytnuté raňajky, bezplatne poskytnutý obed a za bezplatne poskytnutú večeru je potrebné upozorniť na to, že sa nezaokrúhľuje vypočítaná nominálna miera krátenia, ale podľa § 5 ods. 10 zákona o cestovných náhradách sa zaokrúhľuje až vypočítané, určené stravné, a to na najbližší eurocent nahor.

Týmto spôsobom sa zaokrúhľuje stravné za každý kalendárny deň samostatne, nezaokrúhľuje sa stravné za pracovnú cestu ako celok. Stravné sa kráti o vypočítanú nominálnu mieru krátenia.

Kedy sa diéty nekrátia

Stravné sa v prípade bezplatne zabezpečeného jedla nekráti, ak zamestnanec stravovanie nemohol využiť z nejakých vážnych a opodstatnených dôvodov, ktoré nezavinil, napríklad skorší odlet lietadla alebo plnenie úloh zamestnávateľa v čase podávania bezplatného stravovania.

Ak zamestnanec z dôvodov, ktoré nezavinil zabezpečené jedlo, respektíve poskytnuté raňajky nemohol prevziať, má právo tieto dôvody uviesť vo vyúčtovaní tuzemskej pracovnej cesty a oprávnený zamestnanec zamestnávateľa tento aspekt posúdi.

Prerušenie pracovnej cesty

Zamestnanec nemá nárok na stravné počas dohodnutého prerušenia tuzemskej pracovnej cesty na žiadosť zamestnanca v období pred začiatkom výkonu práce na pracovnej ceste alebo v období po skončení výkonu práce na pracovnej ceste.

Zamestnanec nemá nárok na stravné ani počas prerušenia tuzemskej pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny. Stravné sa kráti o vypočítanú nominálnu mieru krátenia a kráti sa stravné, na ktoré má zamestnanec nárok v rámci kalendárneho dňa podľa času trvania tuzemskej pracovnej cesty.

Poskytovanie stravného vopred

Ako zamestnanci musíte mať zabezpečené stravovanie od prvého dňa vzniku pracovného pomeru. Zároveň platí, že stravovanie musíte mať zabezpečené už v čase, keď ste vykonávali prácu viac ako 4 hodiny.

To znamená, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť vám ako zamestnancom stravné lístky, gastrokartu alebo finančný príspevok na stravovanie vopred, ešte pred výkonom práce. Ak tak neurobí, nepostupuje v súlade so zákonom.

V situácii, keď vám zamestnávateľ poskytol stravné vo vyššej miere, ako vám v skutočnosti vznikol nárok, zamestnávateľ vám o túto časť zníži ďalšie stravné. Ak vám ostalo navyše vyplatené stravné či už vo forme stravných lístkov, na gastrokarte, alebo ako finančný príspevok, ste povinní vrátiť ho zamestnávateľovi v prípade ukončenia pracovného pomeru.

Daňové a odvodové aspekty

Oslobodenie od dane z príjmov je od 1. 12. 2025 jednotné pre všetky formy príspevku na stravovanie, najviac do výšky 5,12 €, čo zodpovedá 55 % z 9,30 €, teda z výšky stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá zo sociálneho fondu, je naďalej oslobodená od dane z príjmov a odvodov. Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá dobrovoľne z vlastných zdrojov zamestnávateľa, sa považuje za mzdu a podlieha dani a odvodom.

Hodnota stravovacej poukážky predstavuje pre zamestnanca nepeňažný príjem a je oslobodená od zdravotného a sociálneho poistenia a od dane z príjmov.

Zamestnávateľ si môže účtovať do daňových výdavkov 55 % z ceny stravného lístku. Toto platí aj v prípade, ak poskytuje stravné lístky zamestnancom s kratším pracovným časom, ak sa tak rozhodol na základe interného predpisu.

Príspevok zo sociálneho fondu

Ďalej môže prispievať zamestnávateľ aj príspevkom zo sociálneho fondu, pričom maximálna výška takéhoto príspevku určená nie je. Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná, dohodne sa v kolektívnej zmluve a ak nie je uzavretá, o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhodne zamestnávateľ vo vnútornom predpise.

Podľa Zákonníka práce môže prispievať zamestnávateľ na stravu zamestnancov aj zo sociálneho fondu, ktorého použitie upravuje zákon o sociálnom fonde. Zo sociálneho fondu môže zamestnávateľ uhradiť len časť alebo zvyšok hodnoty stravného lístka.

Rozhodnutie pre príspevok zo sociálneho fondu je výhodné z toho dôvodu, že takýto príspevok je oslobodený od dane a odvodov.

Čo musí urobiť zamestnanec s diétou

1. Overiť si, či v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny.
2. Oznámiť zamestnávateľovi, že zdravotný stav vyžaduje diétne stravovanie, ak je to potrebné na výber vhodnej formy stravovania.
3. Požiadať o stravovaciu poukážku alebo finančný príspevok, ak zamestnávateľ nevie zabezpečiť vhodné jedlo.
4. Overiť si interné pravidlá zamestnávateľa, najmä ak ide o prácu štyri hodiny alebo menej, dohodu o práci mimo pracovného pomeru alebo poskytovanie stravovania počas ospravedlnenej neprítomnosti.
5. Pri pracovnej ceste rozlišovať stravné podľa Zákona o cestovných náhradách od stravovania podľa Zákonníka práce.

tags: #ma #narok #na #stravne #zamestnanec #s