Vzdelávanie dospelých so zdravotným postihnutím

Vzdelávanie dospelých so zdravotným postihnutím je súčasťou celoživotného vzdelávania a má zabezpečiť rovnaké príležitosti na získavanie, rozširovanie a prehlbovanie vedomostí, zručností a kompetencií. Nejde iba o prípravu na pracovné uplatnenie, ale aj o podporu samostatnosti, sociálneho začlenenia, aktívneho občianstva, osobného rozvoja a kvalitného života.

Vzdelávanie dospelých tvorí súčasť celoživotného vzdelávania. Uskutočňuje sa prostredníctvom formálneho a neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa. Umožňuje každému doplniť, rozšíriť a prehĺbiť si získané vzdelanie, rekvalifikovať sa alebo uspokojiť svoje záujmy.

Vzdelávanie dospelých v súčasnosti ďaleko presahuje rámec iba získavania vedomostí. Týka sa totiž komplexnej schopnosti dospelých učiť sa žiť po celý ich profesijný, rodinný a osobný život. Potreby vzdelávania rôznych cieľových skupín dospelých sú uspokojované aktivitami v oblasti profesijného, kultúrneho, záujmového, ako aj občianskeho vzdelávania dospelých.

Význam vzdelávania dospelých so zdravotným postihnutím

Vzdelávanie poskytuje základy pre boj proti chudobe a vytváranie plne inkluzívnych spoločností. Osoby so zdravotným postihnutím majú právo zúčastňovať sa na všetkých úrovniach a formách vzdelávania vrátane vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve na rovnakom základe s ostatnými.

Vzdelávanie má vychádzať z dispozícií jednotlivcov - ich schopností, aj vlastných obmedzení v osobnostnom vývine. Obsah vzdelávania je určovaný potrebou rozvoja kompetencií ľudí: ich spôsobilosti socializovať sa - profesijne (v príprave na profesiu a v priebehu jej vykonávania); sociálnopsychologicky (v sociálnych vzťahoch, k iným ľuďom a sociálnym skupinám); kultúrne (v identifikovaní sa s kultúrnymi vzormi, normami, tradíciami spoločenstva); ich spôsobilosti adaptovať sa (adjustovať sa) - v sociálnom prostredí (zvládať úlohy života a tvoriť svoje žitie v pracovných i mimopracovných oblastiach).

Zmysel vzdelávania dospelých spočíva v utváraní kognitívnej a emocionálnej spôsobilosti hodnotiť realitu tak, aby dokázali identifikovať a realizovať konštruktívne postupy v riešení pracovných, sociálnych a osobných problémov. Vzdelávaním je možné učiť ľudí orientovať sa v množstve informácií, v zložitosti, protirečeniach a rozporoch vyskytujúcich sa v sociálnom prostredí, v medziľudských a medzi osobných vzťahoch, v rozporuplných požiadavkách rozmanitých sociálnych rolí.

Všeobecné ciele celoživotného vzdelávania sa pokúsime formulovať tak, aby v nich bola zohľadnená individuálna aj spoločenská rovina. Z hľadiska spoločenského záujmu sa v celoživotnom vzdelávaní vyzdvihujú dva rovnako dôležité ciele vzdelávania: podpora aktívneho občianstva, podpora zamestnateľnosti a zamestnanosti ľudí.

Prekážky v prístupe k vzdelávaniu

Osoby so zdravotným postihnutím stále čelia značným prekážkam v prístupe k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu, zamestnaniu, rekreačným činnostiam, ako aj v účasti na politickom živote. Je u nich takisto vyššie riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia (28,4 %) v porovnaní s osobami bez zdravotného postihnutia (18,4 %).

Rozdiely vo výsledkoch vzdelávania medzi vzdelávajúcimi sa osobami so zdravotným postihnutím a osobami bez takéhoto postihnutia svedčia o tom, že v tejto oblasti stále existuje značná potreba konať. Školskú dochádzku ukončuje predčasne viac mladých ľudí so zdravotným postihnutím a vysokoškolské vzdelanie dosahuje menej študentov so zdravotným postihnutím (rozdiel 14,4 percentuálneho bodu).

Mnoho detí a mladých ľudí so zdravotným postihnutím navštevuje špeciálne školy, ktoré nezabezpečujú vždy účinné premostenie k všeobecnému systému vzdelávania, ďalšej odbornej príprave alebo na trh práce. Doposiaľ sa nevykonal dostatočný systematický výskum týkajúci sa podmienok potrebných na to, aby sa vzdelávajúce sa osoby so zdravotným postihnutím vrátane osôb s neviditeľným zdravotným postihnutím, ako je autizmus, dyslexia alebo hyperaktivita, mohli úspešne realizovať.

Ľudia nemajú rovnakú štartovaciu čiaru ani v prístupe k zamestnaniu ani v prístupe k vzdelávaniu. Rovnosť šancí a príležitostí na vzdelávanie sa tak môže stať skôr proklamovaným cieľom politiky vzdelávania, než naplnením potrieb vzdelávania dospelých.

Časť dospelých sa chce vzdelávať, ale nemôže alebo nevie prekonať prekážky (objektívnej a subjektívnej povahy), ktoré bránia vzdelávať sa. Príležitosť na celoživotné vzdelávanie sa môže stať pre mnohých dospelých zo znevýhodnených skupín iba individuálnym a obtiažne realizovateľným prianím a úlohou, ktorej splnenie od nich spoločnosť očakáva, ale nie sú v stave ju splniť.

Vplyv pandémie a digitálnej neprístupnosti

Pandémia COVID-19 navyše zhoršila situáciu, keďže u osôb so zdravotným postihnutím žijúcich v rezidenčnej starostlivosti bola zaznamenaná vyššia miera infekcie a trpeli izoláciou. Obmedzená prístupnosť nástrojov IKT potrebných na telekonferencie, zabezpečenie práce na diaľku, dištančné vzdelávanie, nakupovanie online a prístup k informáciám súvisiacim s ochorením COVID-19 spôsobila, že aj malé úlohy sa stali náročnými.

Digitálne vzdelávanie preto nemožno chápať iba ako sprístupnenie online kurzu. Musí zohľadňovať dostupnosť komunikačných a asistenčných technológií, zrozumiteľnosť obsahu, spôsob overovania vedomostí a možnosť využívať podporu podľa individuálnych potrieb vzdelávajúcej sa osoby.

Typy zdravotného postihnutia a vzdelávacie potreby

Vzdelávanie osôb so zdravotným postihnutím je kľúčovou oblasťou špeciálnej pedagogiky, ktorá sa zameriava na zabezpečenie rovnakých príležitostí a plnohodnotného začlenenia týchto jedincov do spoločnosti. Tento proces zahŕňa široké spektrum potrieb a prístupov, od včasnej intervencie až po celoživotné vzdelávanie a rehabilitáciu.

Sluchové postihnutie

Pri sluchovom postihnutí ide o poruchu sluchu, ktorá sa premieta do vývinu jedinca podľa stupňa a rozsahu straty sluchovej ostrosti a obdobia sluchového postihnutia. Sluchovo ťažšie postihnutý jedinec má narušené sociálne vzťahy, zatiaľ čo menšie sluchové postihnutie takéto narušenie nespôsobuje.

Sluchovo postihnutí jedinci vyžadujú komplexnú, t.j. lekársku, špeciálno-pedagogickú, sociálnu a technickú starostlivosť. Cieľom pedagogiky sluchovo postihnutých je sociálna integrácia, pričom sa zameriava na rozvoj komunikačných spôsobilostí, reči vo všetkých jej formách (orálnej, písanej), sluchovej pozornosti od útleho veku, ale aj psychických schopností a celej osobnosti.

Telesné a zdravotné postihnutie

Telesne a zdravotne postihnutý jedinec si vyžaduje starostlivosť primeranú svojim individuálnym potrebám. Pohybové poruchy, odlišnosť jedinca od ostatných, priebeh liečby, izolácia a iné činitele môžu nepriaznivo ovplyvniť aj osobnostný vývin jedinca.

Potreby takto postihnutého jedinca sa týkajú zdravotníckej starostlivosti, úpravy fyzického prostredia (bezbariérovosť, úprava nábytku), formovania spoločenských vzťahov a úpravy obsahu, metód a foriem školskej i mimoškolskej výchovy. Telesne postihnutý jedinec môže získať vzdelanie všetkých stupňov, ak s telesným postihnutím nie je spojené aj postihnutie mentálne.

Zrakové postihnutie

V súčasnom školstve sa v zmysle zrakových postihnutí rozlišuje 5 hlavných skupín: nevidiaci, čiastočne vidiaci (zvyšky zraku), slabozrakí, binokulárne postihnutí, zrakové postihnutie s kombinovaným postihnutím.

Táto diferenciácia vyžaduje diferencovaný prístup v celkovej starostlivosti, výchove, vzdelávaní a profesijnej odbornej príprave, ktorá by umožňovala ich vývin, zapojenie do spoločnosti a budúce pracovné začlenenie. Najpočetnejšia je kombinácia rôznych vnútorných chorôb so zrakovým postihnutím najmä v staršom veku. Ďalšou široko zastúpenou kombináciou je mentálne postihnutie.

Ťažké a viacnásobné postihnutie

Jednotlivci s ťažkým a viacnásobným postihnutím (VNP) predstavujú špecifickú skupinu, ktorej podpora a vzdelávanie si vyžaduje komplexný a individuálny prístup. Títo jednotlivci majú IQ 24 alebo menej a úroveň ich kognitívnych funkcií zodpovedá senzoricko-motorickému štádiu vývinu.

Edukácia je zameraná na jednotlivcov, ktorých nedostatky v kognitívnej, motorickej, komunikačnej či psychosociálnej sfére vyžadujú individuálny prístup, špeciálne metódy a modifikovaný obsah vzdelávania. Cieľom PVNP je dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie prostredníctvom výchovnej rehabilitácie.

VNP je multifaktoriálny, multikauzálny a multisymptomatologicky podmienený fenomén, ktorý je dôsledkom súčinnosti participujúcich postihnutí, či narušení. Ich interakciou a prekrývaním vzniká synergický efekt, ktorý vytvára novú kvalitu postihnutia.

Cieľom pri ľahkom VNP je dosiahnuť relatívne samostatný a nezávislý život s minimálnou mierou podpory. Pri ťažkom VNP sa edukácia obmedzuje na elementárne prvky a cieľom je dosiahnuť aspoň perspektívu samostatného fungovania v niektorých elementárnych a praktických situáciách.

Hluchoslepota

Medzi najzávažnejšie viacnásobné postihnutie patrí hluchoslepota, ktorá predstavuje jedinečné kombinované postihnutie vyznačujúce sa súbežnou zrakovou a sluchovou chybou. Hluchoslepé dieťa má narušenú percepciu okolitého sveta, je izolované, utiahnuté, s autistickými črtami.

Problémom ostáva aj kvalifikovaná starostlivosť a systém odborného poradenstva pri starostlivosti o takéto osoby. Na Slovensku žiaľ existuje len málo zariadení, ktoré poskytujú komplexnú starostlivosť ľuďom s hluchoslepotou.

Neviditeľné zdravotné postihnutie

Doposiaľ sa nevykonal dostatočný systematický výskum týkajúci sa podmienok potrebných na to, aby sa vzdelávajúce sa osoby so zdravotným postihnutím vrátane osôb s neviditeľným zdravotným postihnutím, ako je autizmus, dyslexia alebo hyperaktivita, mohli úspešne realizovať.

Pri dospelých s neviditeľným zdravotným postihnutím je dôležité, aby vzdelávacie prostredie nebolo založené iba na viditeľných prejavoch potrieb. Podpora môže súvisieť s organizáciou času, spôsobom komunikácie, množstvom podnetov, tempom učenia a formou hodnotenia vzdelávacích výstupov.

Princípy inkluzívneho vzdelávania

Táto štúdia, ktorú na žiadosť Výboru pre petície zadalo tematické oddelenie pre práva občanov a ústavné záležitosti, bola pripravená s cieľom preskúmať otázku inkluzívneho vzdelávania pre študentov so zdravotným postihnutím. Poskytuje prehľad definícií a východísk inkluzívneho vzdelávania a úlohy medzinárodných organizácií a Európskej únie v tejto otázke.

Štúdia sa taktiež zaoberá situáciou inkluzívneho vzdelávania v členských štátoch EÚ a hlavnými perspektívami do budúcnosti. Osoby so zdravotným postihnutím majú právo zúčastňovať sa na všetkých úrovniach a formách vzdelávania vrátane vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve na rovnakom základe s ostatnými.

Inkluzívne vzdelávanie neznamená iba zaradenie osoby so zdravotným postihnutím do existujúceho kurzu. Vyžaduje vytváranie podmienok, v ktorých sa môže vzdelávajúca osoba zúčastňovať na vzdelávaní, rozumieť jeho obsahu, komunikovať, preukázať svoje schopnosti a využívať získané vedomosti v osobnom, spoločenskom alebo pracovnom živote.

Úloha liečebnej pedagogiky

Liečebná pedagogika je odbor špeciálnej pedagogiky zameraný na terapeuticko-výchovné pôsobenie pri výchovných ťažkostiach. Pôvodne sa tento pojem začal používať v súvislosti s liečebno-výchovnými formami pomoci psycho-sociálne narušeným osobám.

V súčasnosti sa liečebná pedagogika chápe ako terapeuticko-výchovné pôsobenie pri výchovných ťažkostiach, pričom platí, že predchádzať je lepšie ako naprávať. Uplatňuje sa preto preventívne i tam, kde ťažkosti vzhľadom na podmienky vývinu jednotlivca a jeho životné okolnosti možno predpokladať.

Liečebná pedagogika hľadá a využíva formy intenzívnej výchovnej pomoci, predovšetkým prostredníctvom činnostných terapií. V minulosti sa takmer vôbec nepočítalo s terapeuticko-výchovnými formami pomoci pre osoby so zmyslovými chybami, mentálnym, telesným postihnutím a poruchami reči.

Formálne, neformálne a informálne učenie

Vzdelávanie dospelých tvorí súčasť celoživotného vzdelávania. Uskutočňuje sa prostredníctvom formálneho a neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa.

• Formálne vzdelávanie sa uskutočňuje v organizovanom vzdelávacom systéme, napríklad v inštitúciách vzdelávania dospelých, na stredných a vysokých školách.
• Neformálne vzdelávanie prebieha v kurzoch, odborných programoch, pracoviskách, školských a mimoškolských zariadeniach a ďalších organizovaných aktivitách.
• Informálne učenie sa vzniká pri každodenných činnostiach, v práci, v rodine, v komunite a pri samostatnom získavaní skúseností a informácií.

Uskutočňuje sa v inštitúciách vzdelávania dospelých, na stredných a vysokých školách, školských a mimoškolských zariadeniach. Potreby vzdelávania, rôznych cieľových skupín dospelých, sú uspokojované aktivitami v oblasti profesijného, kultúrno - záujmového ako aj občianskeho vzdelávania dospelých.

Vzdelávanie, kompetencie a samostatný život

Vzdelávanie sa dá chápať ako významný spôsob realizovania životných vývinových úloh. Vzdelávaním je možné učiť ľudí orientovať sa v množstve informácií, v zložitosti, protirečeniach a rozporoch vyskytujúcich sa v sociálnom prostredí, v medziľudských a medzi osobných vzťahoch, v rozporuplných požiadavkách rozmanitých sociálnych rolí.

Obsah vzdelávania je určovaný potrebou rozvoja kompetencií ľudí: ich spôsobilosti socializovať sa - profesijne (v príprave na profesiu a v priebehu jej vykonávania); sociálnopsychologicky (v sociálnych vzťahoch, k iným ľuďom a sociálnym skupinám); kultúrne (v identifikovaní sa s kultúrnymi vzormi, normami, tradíciami spoločenstva); ich spôsobilosti adaptovať sa (adjustovať sa) - v sociálnom prostredí (zvládať úlohy života a tvoriť svoje žitie v pracovných i mimopracovných oblastiach).

Cieľom pri ľahkom VNP je dosiahnuť relatívne samostatný a nezávislý život s minimálnou mierou podpory. Pri ťažkom VNP sa edukácia obmedzuje na elementárne prvky a cieľom je dosiahnuť aspoň perspektívu samostatného fungovania v niektorých elementárnych a praktických situáciách.

Vzdelávanie dospelých a pracovné uplatnenie

Práca je najdôležitejšou činnosťou dospelého človeka, či ju vykonáva v roli zamestnanca, v slobodnom povolaní alebo sa ňou realizuje mimo trh práce. Pre človeka je dôležité realizovať sa v ekonomickej oblasti (na trhu práce) - realizuje sa ako pracovná sila, materiálne sa zabezpečuje; v sociálnej oblasti (v systéme sociálnych vzťahov) - realizuje sa ako pracovník a pracovne činný človek mimo pracoviska v rôznych pozíciách a funkciách od čoho sa odvíja jeho sociálne zabezpečenie, ale aj spoločenský status; v psychologickej oblasti (ako systém osobnosti) sa realizuje ako človek, ktorý sa pracovnou činnosťou prispôsobuje, aktívne mení a tvorivo produkuje nové prostredie života (noosféru).

Prácou realizuje svoj individuálny potenciál od čoho sa odvíja prácou podmienená životná sebarealizácia a kvalita života). Načrtnuté oblasti pracovnej aktivity človeka nás priviedli k názoru, že významným faktorom rozvoja vzdelanosti a silnou motiváciou vzdelávať sa môže byť u mnohých dospelých ich snaha uplatniť sa na trhu práce.

Pracovná aktivita a pracovné uplatnenie má viditeľný dopad na ekonomickú a sociálnu úroveň života jednotlivcov. Nový dopyt vzdelávajúcich sa osôb, pracovníkov a uchádzačov o zamestnanie po zvyšovaní úrovne zručností a rekvalifikácii vznikol aj v dôsledku zelenej a digitálnej transformácie, ktorú uľahčuje program financovania Next Generation EU.

Tieto vzdelávajúce sa osoby, pracovníci a uchádzači o zamestnanie si chcú zabezpečiť zamestnateľnosť a kariérny postup. Vzdelávanie dospelých preto prepája osobný rozvoj s odbornou prípravou, rekvalifikáciou, udržaním pracovnej pozície a možnosťou reagovať na zmeny trhu práce.

Mikrocertifikáty ako nástroj inklúzie

V celej Európe a vo svete rýchlo vznikajú príležitosti na vzdelávanie menšieho rozsahu, aký by si vyžadovali tradičné kvalifikácie. Poskytuje ich široká škála verejných a súkromných poskytovateľov v reakcii na dopyt po flexibilnejších formách vzdelávania a odbornej prípravy s väčším dôrazom na vzdelávajúcu sa osobu.

Mikrocertifikáty umožňujú cielené a flexibilné získavanie a uznávanie vedomostí, zručností a kompetencií s cieľom uspokojiť nové a vznikajúce potreby v spoločnosti a na trhu práce. Mikrocertifikáty nenahrádzajú tradičné kvalifikácie, ale môžu ich dopĺňať a slúžiť ako príležitosť na celoživotné vzdelávanie pre všetkých.

Možno ich takisto použiť v rámci cielených opatrení na podporu inklúzie a na uľahčenie prístupu širšej škály vzdelávajúcich sa osôb k vzdelávaniu a odbornej príprave a ku kariérnym príležitostiam. Do tejto širšej škály vzdelávajúcich sa osôb patria znevýhodnené a zraniteľné skupiny, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, staršie osoby, osoby s nízkou úrovňou kvalifikácie/zručností, menšiny, osoby s migrantským pôvodom, utečenci a osoby s nedostatkom príležitostí z dôvodu ich geografickej polohy a/alebo znevýhodnenej sociálno-ekonomickej situácie.

Mikrocertifikáty budú takisto zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľovej hodnoty do roku 2030, v súlade s ktorou sa má na odbornej príprave každoročne zúčastňovať 60 % všetkých dospelých.

Vlastnosti mikrocertifikátov

Európsky prístup k mikrocertifikátom

V roku 2020 Komisia oznámila novú iniciatívu v oblasti mikrocertifikátov a v septembri 2020 oznámila návrh odporúčania Rady s cieľom podporiť dôveru v mikrocertifikáty v celej Európe. Cieľom odporúčania bude zabezpečiť všetky kroky potrebné na zavedenie mikrocertifikátov do roku 2025.

Cieľom návrhu je podporiť prebiehajúcu prácu členských štátov, zainteresovaných strán a rôznych skupín poskytovateľov v celej EÚ v oblasti mikrocertifikátov. Návrhom sa ponúkajú kľúčové zdroje a usmernenia pre týchto poskytovateľov a iné subjekty, ktoré majú záujem zaoberať sa mikrocertifikátmi.

Týmito kľúčovými zdrojmi a usmerneniami sa konzistentne a ucelene podporí hodnota, kvalita, uznávanie, transparentnosť, prenosnosť a využívanie mikrocertifikátov. V návrhu sa v plnej miere rešpektuje rozmanitosť a flexibilita mikrocertifikátov, a z toho dôvodu sa v návrhu neodporúča vytvárať nové systémy alebo druhy mikrocertifikátov.

Cieľom návrhu nie je nahradiť existujúce vnútroštátne postupy organizácie vzdelávania a odbornej prípravy, zamestnanosti alebo trhov práce. Mikrocertifikáty ich dopĺňajú.

Podpora vykonávania a budovanie kapacít

Komisia navrhuje, aby sa v záujme podpory vykonávania v spolupráci s členskými štátmi vypracoval osobitný usmerňovací materiál, príručky a iné konkrétne materiály. Budú vychádzať z dôkazov, činností v rámci partnerskej výmeny skúseností a z identifikovaných osvedčených postupov.

Členským štátom sa odporučí, aby čo najskôr zaviedli zásady stanovené v odporúčaní a aby predložili plán, v ktorom sa uvedú zodpovedajúce opatrenia, ktoré prijmú na vnútroštátnej úrovni. V odporúčaní sa navrhujú usmernenia a opatrenia, ktoré môžu členské štáty vykonať s cieľom zvýšiť kvalitu, transparentnosť a využívanie malých formátov vzdelávania zakončených mikrocertifikátmi.

V návrhu sa navyše Komisia vyzýva, aby podporovala členské štáty a zainteresované strany, najmä tým, že bude uľahčovať spoluprácu a vypracuje praktické usmernenia a nástroje na podporu vytvárania a využívania mikrocertifikátov.

Vykonávanie sa podporí prostredníctvom existujúcich nástrojov EÚ, ktorými sa podporujú potreby jednotlivcov a organizácií, vrátane Europassu a digitálnych Europass-certifikátov na vzdelávanie s cieľom podporiť prenosnosť a pravosť mikrocertifikátov.

Vykonávanie sa takisto podporí prostredníctvom iniciatívy európskej študentskej karty, čím sa študentom umožní elektronicky a bezpečne poskytovať výstupy mikrocertifikátov iným inštitúciám vzdelávania a odbornej prípravy.

Európsky rámec inkluzívneho vzdelávania

EÚ prijala rýchle opatrenia na zmiernenie sociálno-ekonomických dôsledkov pandémie s cieľom zabezpečiť spravodlivú a inkluzívnu obnovu, v rámci ktorej sa riešia rozdiely a nerovnosti. EÚ je založená na hodnotách, ktorými sú rovnosť, sociálna spravodlivosť, sloboda, demokracia a ľudské práva.

Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a Charta základných práv Európskej únie poskytujú základ pre boj proti všetkým formám diskriminácie a stanovujú rovnosť za základ politík EÚ.

V článku 165 ods. 1 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia „prispieva k rozvoju kvalitného vzdelávania podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi a, ak je to potrebné, podporovaním a doplňovaním činnosti členských štátov pri plnom rešpektovaní ich zodpovednosti za obsah výučby a organizácie vzdelávacích systémov.“

V súvislosti s európskym modelom spoločnosti sa podčiarkuje význam stratégie celoživotného vzdelávania v spojitosti s mobilitou ľudí, čím sa má prispieť k zamestnateľnosti osôb, k rozvoju aktívneho občianstva, k podpore sociálneho začlenenia a k zvyšovaniu osobnostnej kompetencie ľudí a ich osobnému rozvoju v rôznych oblastiach života.

Modernizácia, digitalizácia a vzdelávanie dospelých

Ľudstvo sa následkom prevratných zmien vo svojej novodobej histórii nachádza v procese utvárania novej civilizácie, v ktorej sa hlavnými oblasťami života ľudí stal rozvoj a šírenie informácií. Začal proces modernizácie hospodárstva a spoločnosti.

Utvára sa moderná spoločnosť, v ktorej dominujú tri trendy: informatizácia, globalizácia a individualizácia. Aktuálne snahy o modernizáciu sa odrážajú aj v pojme flexibilizácia.

Za charakteristické znaky modernizácie spoločnosti sa považujú rozširujúca sa racionalizácia; pokračujúca individualizácia; výrazná pluralizácia spoločnosti; zotieranie hraníc medzi prácou, povolaním a vzdelaním; uvoľnenosť v pravidlách správania, ktoré fungovali na základe tradícií a sociálnych noriem; potreba jednotlivca permanentne hľadať svoju pozíciu vo svete a v svojom okolí; zmena medziľudských, medziosobných vzťahov, vrátane pracovných vzťahov.

Posilňovanie ľudského kapitálu sa stalo neodškriepiteľnou skutočnosťou a ľudské zdroje sa začali vnímať, pre budúcnosť rôznych krajín, ako garancia tak schopnosti súťaženia krajiny, ako aj životnej úrovne samotných obyvateľov.

Informačná spoločnosť a európska spolupráca

V roku 1994 vznikla iniciatíva Európska cesta k informačnej spoločnosti zameraná na prípravu obyvateľov na novú dobu. Jej úlohou je viesť občanov k prijatiu zmien, ktoré sú súčasťou vývoja informačnej spoločnosti.

Prioritnou oblasťou tejto iniciatívy je vzdelávanie. Stanovili sa spoločné ciele európskeho vzdelávania zoskupené do troch skupín: vzdelanostná mobilita, školiace programy, výmena mládeže.

Rozvíja sa európsky priestor výmeny myšlienok a skúseností z "dobrej praxe". Európskymi dimenziami vzdelávania sa stali: multinárodné vzdelávanie; výmena skúseností a prístupov vo vzdelávaní; inovatívne vyučovanie a projekty vzdelávania; vytváranie sietí akademických a profesionálnych expertíz; nové technológie vo vzdelávaní; medzinárodný konsenzus vo vymedzení politiky vzdelávania a vymedzení kvalifikácií a kompetencií; posilnenie prepojenia medzi vedou, výskumom a praxou.

Celoživotné vzdelávanie pre všetkých občanov

Očakáva sa vytváranie priestoru a podmienok pre celoživotné vzdelávanie a celoživotné učenie sa pre všetkých občanov. Spoločnosť, ktorej hlavným atribútom sa stávajú vedomosti, poznatky a informácie, vyžaduje vysokú odbornosť a prinajmenšom kvalitnú odbornú prípravu, čo najviac ľudí, pre otvorený trh práce.

Za vzdelávanie sú zodpovední tak štát, ako aj zamestnávatelia ale i samotní občania. Tí sú vyzývaní k tomu, aby sa aktívne podieľali na procese celoživotného vzdelávania a učenia sa.

Aktivity vzdelávacích inštitúcií (štátnych, verejných, súkromných inštitúcií; škôl, pracovísk, osvetových centier a pod.) majú, podľa európskych dokumentov (Reding, 2002), smerovať k vytvoreniu jednoduchého a transparentného rámca:

• posúdenia kvalifikácií a kompetencií;
• formulovania spoločných kritérií a pravidiel určovania kvality vzdelávania;
• formulovania jednotných zásad hodnotenia formálneho, neformálneho a informálneho vzdelávania;
• vytvorenia informačného poradenstva a poradenských služieb zameraných na celoživotné vedenie a pomoc ľuďom prostriedkami výchovy a vzdelávania.

V základoch európskej spoločnosti, sú zakódované vedomosti, poznatky, informácie; ekonomické reformy; sociálne reformy, (resp. modernizácia systému sociálnej pomoci); modernizácia systému vzdelávania.

Globalizácia a rovnosť príležitostí

S postupujúcou informačnou technológiou sa vyššie spomenuté trendy začali uplatňovať ako globalizačný prístup, ktorý sa týka všetkých oblastí produkcie, spotreby a pohybu v smere od práce a kapitálu k obchodovaniu, a ktorý je vždy organizovaný na širokej celosvetovej škále.

S tým súvisí budovanie "spoločnosti sietí" (angl. "network society"), ktorá presahuje regionálne a národné hranice a nadnárodné siete získavajú kľúčovú pozíciu. Siete a meniace sa vzťahy, spolu s komunikáciou, formujú povahu konania a rozhodovania ľudí aj na individuálnej úrovni - v ekonomickej, politickej, kultúrnej a sociálnej oblasti života.

Každá krajina má však svoje špecifické skúsenosti, tradície a systém i spôsob vzdelávania. Preto sa v súčasnosti podporuje vytváranie sietí, ktoré pomáhajú európskej integrácii a nadnárodnej a medzinárodnej spolupráci v oblasti vzdelávania a šírenia informácií.

Východiskom je všeobecné presvedčenie, že celoživotné učenie sa ľudí a vzdelávanie dospelých má dnes kľúčovú úlohu v živote jednotlivcov a spoločnosti. Pri osobách so zdravotným postihnutím však musí byť globalizácia vzdelávania sprevádzaná skutočnou dostupnosťou, aby digitálne, jazykové, geografické alebo sociálne rozdiely nevytvárali ďalšie prekážky.

Legislatíva a podpora na Slovensku

Legislatíva v školstve rešpektuje, že pri vzdelávaní hluchoslepých a žiakov s viacnásobným postihnutím, či žiakov s autizmom je pri vzdelávaní súbežne s učiteľom potrebný aj asistent učiteľa.

Od 1. septembra 2009 vstúpil do platnosti nový štátny vzdelávací program, kde sú aj pre hluchoslepých žiakov schválené 3 štátne vzdelávacie programy: predprimárne vzdelávanie (špeciálna materská škola), primárne vzdelávanie (špeciálna základná škola), sekundárne vzdelávanie (praktická škola).

Na základe zákona č. 568/2009 Z.z. o celoživotnom vzdelávaní bol zriadený Informačný systém ďalšieho vzdelávania, kde nájdete potrebné informácie pre oblať Akreditácie vzdelávacích programov - platných do 31. 12. 2025.

Na základe zákona č. 292/2024 Z.z. o vzdelávaní dospelých bola pre účely poskytovania vzdelávacích programov pre dospelých z verejných zdrojov zavedená certifikácia vzdelávacích inštitúcií.

Cieľom ministerstva školstva je evidovať všetky vzdelávacie inštitúcie na jednom mieste v Registri certifikovaných vzdelávacích inštitúcií a zabezpečiť minimálny štandard kvality v rámci vzdelávacích inštitúcií.

Žiadosť o certifikáciu vzdelávacej inštitúcie podáva vzdelávacia inštitúcia výlučne v elektronickej podobe prostredníctvom Informačného systému vzdelávania dospelých (ďalej len ISVD).

Informačný systém vzdelávania dospelých

Informačný systém vzdelávania dospelých (ISVD) je štátny portál slúžiaci ako centrálny register pre vzdelávacie inštitúcie, občana, a ďalšie subjekty v oblasti celoživotného vzdelávania.

Prostredníctvom ISVD môžu organizácie žiadať o certifikáciu, akreditáciu programov, registráciu mikroosvedčení, ako aj o zápis autorizovaných osôb a inštitúcií na overovanie vzdelávacích výstupov.

Systém sprístupňuje 13 registrov, ktoré uľahčia dostupnosť kvalitného vzdelávania dospelých, vrátane podporných služieb pre občanov a poskytovateľov vzdelávania.

Oblasti súvisiace so vzdelávaním dospelých

• Individuálne vzdelávacie účty - vzdelavamsa.sk
• Tréningové centrá pri stredných odborných školách
• Program medzinárodného hodnotenia kompetencií dospelých (PIAAC)
• Slovenský kvalifikačný rámec a Národná sústava kvalifikácií
• Akreditácie platné od 01. 01. 2025
• Globálne vzdelávanie
• Podpora vzdelávania dospelých na pracovisku
• Vzdelávacie výstupy
• Vzdelávanie cudzincov - Education of foreigners

Projekty a spolupráca vo vzdelávaní dospelých

Projekty pre nás začínajú stretnutím ľudí. Pokračujú spoluprácou, skúšaním a hľadaním funkčných riešení pre vzdelávanie dospelých.

V medzinárodných projektoch prepájame jazykové a neformálne vzdelávanie s praxou a budujeme komunitu, ktorá rastie spolu s projektami.

Projekty sú pre nás viac než len činnosťou - sú spôsobom, ako konkrétne uplatniť naše hodnoty v oblasti vzdelávania dospelých. Veríme, že kvalitné vzdelávanie pomáha ľuďom rásť, rozvíjať svoje schopnosti a aktívne sa zapájať do spoločnosti.

Preto vytvárame a podporujeme projekty, ktoré spájajú ľudí, prinášajú nové príležitosti a umožňujú praktické využitie získaných vedomostí.

Vzdelávanie dospelých so zdravotným postihnutím potrebuje prepájať odbornú prípravu, podporu samostatnosti, sociálne začlenenie, dostupné technológie a rešpektovanie individuálnych potrieb. Takto koncipované vzdelávanie môže podporiť nielen získanie kvalifikácie, ale aj aktívne zapojenie človeka do pracovného, komunitného a občianskeho života.

tags: #postihnuty #dospely #vzdelanie