Práceneschopnosť počas trvania nezamestnanosti

Nezamestnaný človek môže byť uznaný za dočasne práceneschopného, no samotná PN mu automaticky nezakladá nárok na nemocenské. Rozhodujúce je, či mu ešte trvá nemocenské poistenie alebo ochranná lehota po jeho skončení a či spĺňa podmienku potrebného obdobia poistenia.

Počas poberania dávky v nezamestnanosti sa dávka za dni, počas ktorých poistenec dostáva nemocenské, nevypláca. Nárok na dávku v nezamestnanosti však nemusí zaniknúť, iba sa jej výplata za príslušné dni preruší, ak nenastane iný dôvod zániku nároku.

Kedy môže nezamestnaný dostať nemocenské

Na to, aby nezamestnaný mohol uvažovať o nároku na nemocenské dávky, musí mať splnenú všeobecnú podmienku nemocenského poistenia. To znamená, že za posledné dva roky si musel minimálne 270 dní platiť nemocenské poistenie.

Môže ísť o kombináciu odvodov zo živnosti, zamestnania alebo dobrovoľného poistenia. V prípade živnostníkov platí rovnaký postup.

Ochranná lehota po skončení zamestnania

Dôležitým faktorom je aj čas, kedy sa nezamestnaný stal práceneschopným od ukončenia posledného pracovného pomeru. Po ukončení zamestnania alebo podnikania, a teda ukončení nemocenského poistenia, platí tzv. ochranná lehota.

Ochranná lehota je 7 dní. V prípade, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, tak ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Ak nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, ochranná lehota je osem mesiacov.

Ak sa bývalý zamestnanec alebo živnostník stane práceneschopným počas ochrannej lehoty, teda počas 7 dní od ukončenia zamestnania alebo podnikania, má nárok na nemocenské dávky. Túto skutočnosť musí nahlásiť miestne príslušnému úradu práce, kde je evidovaný, a do Sociálnej poisťovne doručiť tlačivo Žiadosť o nemocenské, ktoré vystaví lekár.

Ak sa uchádzač o prácu stane práceneschopným po uplynutí ochrannej lehoty, nemá nárok na poberanie nemocenských dávok. V prípade takejto pracovnej neschopnosti je potrebné informovať úrad práce o tomto fakte.

PN počas evidencie na úrade práce

Ak sa uchádzač o zamestnanie stane práceneschopným počas evidencie na úrade práce, musí o tejto skutočnosti informovať úrad práce. Dôležité je rozlišovať medzi samotnou evidenciou, nárokom na dávku v nezamestnanosti a nárokom na nemocenské.

Každý, kto má nárok na sociálne dávky ako podpora v nezamestnanosti alebo aktivačný príspevok, sa musí pravidelne hlásiť na úrade práce. Dĺžka evidencie na úrade práce nie je časovo obmedzená.

Ak je nezamestnaný evidovaný na úrade práce, zdravotné poistenie za neho platí štát, a to aj po uplynutí šesťmesačnej podpory v nezamestnanosti, pokiaľ v evidencii zostáva.

Vypláca sa podpora počas PN?

Poistenec nemá nárok na dávku v nezamestnanosti za dni, počas ktorých dostáva dávky nemocenské, ošetrovné a materské, resp. počas ktorých mu úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vypláca rodičovský príspevok.

To znamená, že súbeh nemocenského a dávky v nezamestnanosti za rovnaké dni nie je možný. Ak však nezamestnaný počas PN nemocenské nepoberá, samotná neplatená PN neznamená, že mu automaticky vznikne nárok na nemocenské.

Sociálna poisťovňa upozorňuje občanov, že nárok na dávku v nezamestnanosti im v niektorých životných situáciách môže zaniknúť aj počas jej poskytovania. Jedna z takýchto situácií nastáva v deň, keď je poberateľ tejto dávky vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

Nárok na dávku v nezamestnanosti mu zanikne taktiež dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo dňom smrti fyzickej osoby.

Občan poberajúci dávku v nezamestnanosti stratí nárok na jej výplatu taktiež vždy uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti, t. j. po šiestich, resp. štyroch mesiacoch.

Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti

Nárok na dávku v nezamestnanosti má každý, kto je registrovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a počas posledných štyroch rokov pred registráciou mal platené poistenie v nezamestnanosti aspoň 730 dní, teda dva roky.

Podporu v nezamestnanosti nezískate, ak ste neboli poistený dostatočne dlhý čas, teda aspoň 730 dní, ak ste poberateľom dôchodku alebo ak nie ste evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.

Výška a dĺžka podpory

Výška podpory v nezamestnanosti je 50 % z priemernej hrubej mzdy za posledné dva roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Počíta sa z denného vymeriavacieho základu (DVZ), čo je priemer vašich denných príjmov za posledné dva roky pred tým, ako sa zaregistrujete ako nezamestnaný.

Dávka v nezamestnanosti môže byť vyplácaná maximálne šesť mesiacov odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Maximálna výška dávky v nezamestnanosti v roku 2025 je 1 553,30 eur za 30-dňový mesiac a 1 503,20 eur za 31-dňový mesiac.

Od 1. júla 2020 možno požiadať o dávky v nezamestnanosti aj na úrade práce. Spraviť tak môžete priamo pri prihlasovaní sa na úrad práce v tlačive Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktoré už slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti.

Ak dávku v nezamestnanosti poberáte na účet, dostanete ju okolo 15. dňa v mesiaci za predošlý mesiac. Prvú dávku v nezamestnanosti zvyčajne dostanete v polovici mesiaca nasledujúceho po zaradení do evidencie.

Môže PN trvať dlhšie ako 52 týždňov?

Áno, PN môže trvať aj dlhšie, avšak podporné obdobie, počas ktorého môžete získať náhradu mzdy a nemocenské, trvá len 52 týždňov, teda rok, od začiatku práceneschopnosti.

Potom už nemáte nárok na nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne. Napriek tomu môžete byť stále zamestnaní, až kým nedáte výpoveď vy alebo váš zamestnávateľ.

Ak vaša práceneschopnosť presiahne 52 týždňov, môžete ostať aj naďalej PN, ale finančná podpora zo Sociálnej poisťovne definitívne končí a môžete ostať bez peňazí.

Nemocenská dávka sa vypláca maximálne 52 týždňov. Podľa zákona môže trvať péenka aj viac ako 52 týždňov, no po uplynutí tejto doby už človek nemá nárok na nemocenskú dávku.

Započítanie predchádzajúcich PN

Do podporného obdobia 52 týždňov sa započítava aj práceneschopnosť z predchádzajúcich 52 týždňov, ak medzi PN-kami neuplynulo viac ako 26 týždňov.

Samotná evidencia na úrade práce sa do obdobia potrebného na vznik nového nároku na platené nemocenské poistenie nezapočítava. Rozhodujúce je trvanie nemocenského poistenia, napríklad zo zamestnania, podnikania alebo dobrovoľného poistenia.

Náhrada príjmu a nemocenské počas zamestnania

V prípade, že zamestnanec bude uznaný práceneschopným, má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu.

Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti.

Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 14 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 15. dňa práceneschopnosti vzniká zamestnancovi nárok na nemocenské.

Od 15. dňa vzniká zamestnancovi nárok na nemocenské vo výške 55 %, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa.

Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Podmienkou nároku na nemocenské dobrovoľne nemocensky poistenej osoby je aj 270 dní nemocenského poistenia v posledných 2 rokoch.

Zmena pravidiel od roku 2025

Do 1. januára 2025 platilo, že zamestnávateľ vyplácal zamestnancovi náhradu príjmu za prvých 10 dní pracovnej neschopnosti a od 11. dňa PN začala nemocenskú dávku vyplácať Sociálna poisťovňa.

Pri posudzovaní aktuálneho nároku je preto potrebné zohľadniť pravidlá platné v čase vzniku konkrétnej PN.

Ako vzniká a ako sa eviduje dočasná pracovná neschopnosť

Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť.

Ak sa zdravotná starostlivosť poskytne zamestnancovi po odpracovaní jeho pracovnej zmeny, dočasná pracovná neschopnosť sa začína nasledujúcim kalendárnym dňom.

Príslušný ošetrujúci lekár môže uznať osobu za dočasne práceneschopnú spätne najviac tri kalendárne dni na základe lekárskeho nálezu zubno-lekárskej pohotovostnej služby, ambulantnej pohotovostnej služby alebo ústavnej pohotovostnej služby.

Dočasnú pracovnú neschopnosť osoby posudzuje a rozhoduje o nej príslušný ošetrujúci lekár, ktorým je všeobecný lekár alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo, s ktorým má osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Elektronická PN

Od 1. júna 2023 sú vyššie uvedení ošetrujúci lekári povinní potvrdzovať dočasnú pracovnú neschopnosť elektronicky, vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v Elektronickej zdravotnej knižke poistenca v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (ePN).

Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN, neprenášate a nedoručujete žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni, nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské, nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské, a neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.

Pri ePN si lekár a inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky, s potvrdeniami nemáte nijaké povinnosti a starosti.

Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách.

Každý poistenec má zriadený Elektronický účet poistenca (EÚP), avšak prístup k tejto službe si musí aktivovať.

Keď lekár vystaví papierové potvrdenie

Môže sa však stať, že váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive.

Sociálna poisťovňa akceptuje v záujme ochrany nárokov klientov aj toto tlačivo, aj keď nie je vystavené v súlade so zákonom.

Diel I. s názvom „Legitimácia dočasnej pracovnej neschopnosti” si necháva pacient a musí ho mať pri sebe počas trvania celej PN.

Diel II. s názvom „Žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok” musí zamestnanec predložiť svojmu zamestnávateľovi v prípade, že pracovná neschopnosť presiahne 10 dní.

Diel IIa., ktorým je „Žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca”, využíva zamestnanec na uplatnenie nároku na náhradu príjmu u zamestnávateľa.

Diel III. si necháva ošetrujúci lekár. Ten ho zasiela Sociálnej poisťovni.

Diel IV. predstavuje doklad, cez ktorý poistenec nahlasuje skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.

Povinnosti počas PN

Pacient je povinný počas dočasnej pracovnej neschopnosti dodržiavať liečebný režim, ktorý určí ošetrujúci lekár.

Okrem toho je dočasne práceneschopný poistenec povinný zdržiavať sa počas trvania PN na adrese, ktorá je uvedená na ePN alebo na tlačive Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať.

Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

Vychádzky

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár vám môže povoliť vychádzky, ktoré časovo vymedzí.

Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok alebo zo závažných dôvodov zrušiť vychádzky.

Vo väčšine prípadov ide o rozsah štyroch hodín denne. Tieto štyri hodiny nemusia nasledovať po sebe, môžu byť rozdelené napríklad do dvoch úsekov - od 10. do 12. a od 14. do 16. hodiny.

Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).

Kontrola počas práceneschopnosti

Kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca môže určený zamestnanec Sociálnej poisťovne od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja, a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov.

Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca, ktorý určil ošetrujúci lekár, organizuje posudkový lekár a kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne.

Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.

Taktiež zamestnávateľ môže počas dočasnej pracovnej neschopnosti skontrolovať, či sa zdržiavate na nahlásenej adrese.

Čo robiť, ak vás kontrola nezastihne

V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly.

Zároveň sa táto skutočnosť nahlási ošetrujúcemu lekárovi, ktorý v prípade, že nepodáte relevantné vysvetlenie, môže skonštatovať porušenie liečebného režimu, prípadne navrhnúť ukončenie PN.

Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.

Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia.

Sankcie za porušenie povinností

Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.

Ak porušíte povinnosť dodržiavať liečebný režim počas prvých desiatich dní, stratíte nárok na náhradu príjmu.

Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca, napríklad za nezdržiavanie sa na určenej adrese, môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

PN po skončení pracovného pomeru

Zamestnávateľ vás nemôže prepustiť len preto, že ste dlhodobo práceneschopní a liečite sa.

Ak však vzhľadom na svoj zdravotný stav stratíte spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, môže vám dať výpoveď zo zdravotných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce.

Táto výpoveď musí byť podložená lekárskym posudkom.

V takom prípade je výpovedná lehota najmenej 2 mesiace a vzniká vám nárok aj na odstupné vo výške minimálne jedného priemerného mesačného zárobku, ak váš pracovný pomer trval najmenej dva roky.

Zamestnávateľ vás môže po ukončení PN preradiť aj na inú, vhodnejšiu prácu, ak ste podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratili spôsobilosť naďalej vykonávať svoju doterajšiu prácu.

Ak pracovný pomer skončí a práceneschopnosť vznikne až po uplynutí ochrannej lehoty, bývalému zamestnancovi spravidla nevznikne nárok na nemocenské. Evidencia na úrade práce sama osebe nevytvára nemocenské poistenie.

Čo po vyčerpaní dávky v nezamestnanosti

Ak celkový príjem vašej domácnosti nedosahuje životné minimum, môžete požiadať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o dávky v hmotnej núdzi a iné príspevky na pomoc v hmotnej núdzi, napríklad na bývanie či ochranný príspevok.

Priznaním invalidného dôchodku s najväčšou pravdepodobnosťou nárok na pomoc v hmotnej núdzi zanikne.

Ak by vám bol invalidný dôchodok priznaný spätne za obdobie, kedy ste už poberali štátnu pomoc, môže sa stať, že časť týchto dávok budete musieť vrátiť.

Pri rozhodovaní o dávke v hmotnej núdzi sa posudzuje príjem a situácia domácnosti. Samotná neplatená PN preto automaticky neznamená priznanie dávky, ale môže byť jednou z okolností pri posudzovaní nároku.

Invalidný dôchodok a dlhodobá PN

Ak PN trvá takmer rok, je načase začať komunikovať so zamestnávateľom aj ošetrujúcim lekárom a dohodnúť sa na ďalšom postupe.

Pri dlhodobom nepriaznivom zdravotnom stave môže byť relevantné posúdenie invalidity. Samotné podanie žiadosti o invalidný dôchodok však automaticky nepredlžuje nárok na nemocenské ani neznamená, že PN musí byť ukončená v deň podania žiadosti.

Nárok na dávku v nezamestnanosti zanikne dňom priznania invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

Ak máte uzatvorené poistenie invalidity, poisťovňa vám pri jej priznaní môže vyplatiť poistnú sumu. Výška plnenia závisí od stupňa invalidity.

Ďalšie možnosti finančného zabezpečenia

Najlepšou prevenciou je dostatočná finančná rezerva minimálne vo výške vášho príjmu za šesť až dvanásť mesiacov alebo komerčné poistenie.

Ak PN trvá už viac ako 52 týždňov a nárok na nemocenské od štátu zanikne, z komerčného poistenia ušlého zárobku (PN) vám môže poisťovňa vyplácať denné odškodné ešte niekoľko ďalších mesiacov.

Podmienkou však je, že musíte byť naďalej práceneschopní.

Vážne ochorenia či ťažké úrazy často výrazne ovplyvňujú schopnosť pracovať. Pri vzniku kritickej choroby vám poisťovňa vyplatí jednorazovú sumu, ktorú môžete použiť na liečbu alebo vykrytie výpadku príjmu.

Podmienkou je, aby diagnóza bola v zozname kritických chorôb a vznikla po uplynutí čakacej doby počas trvania poistenia.

Pri poklese schopnosti pracovať nad 40 % sa spravidla vypláca polovica sumy, pri invalidite nad 70 % celá suma.

Praktický postup pre nezamestnaného na PN

1. Informujte úrad práce o vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.
2. Overte si, či PN vznikla ešte v ochrannej lehote po skončení zamestnania alebo podnikania.
3. Skontrolujte, či máte splnených najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch.
4. Ak žiadate o nemocenské z ochrannej lehoty, doručte Sociálnej poisťovni lekárom vystavenú Žiadosť o nemocenské.
5. Ak poberáte dávku v nezamestnanosti, počítajte s tým, že za dni poberania nemocenského sa dávka v nezamestnanosti nevypláca.
6. Dodržiavajte liečebný režim, zdržiavajte sa na nahlásenej adrese a rešpektujte povolené vychádzky.
7. Pri dlhodobom zdravotnom stave komunikujte s ošetrujúcim lekárom, Sociálnou poisťovňou a úradom práce o ďalšom postupe.
8. Po vyčerpaní podpory v nezamestnanosti si overte možnosť dávky v hmotnej núdzi podľa príjmu a situácie domácnosti.

Keďže každý prípad je špecifický, odporúčam vám kontaktovať Sociálnu poisťovňu aj Úrad práce, prípadne využiť možnosť obrátiť sa na odborníka so špecializáciou na sociálne zabezpečenie a pracovné právo, najmä ak ide o komplikovanejšiu situáciu.

tags: #praceneschopnost #pocas #trvania #nezamestnanosti