Sociálna starostlivosť ako téma diplomovej práce

Sociálna starostlivosť je širšia oblasť sociálnej práce, ktorá sa zameriava na uspokojovanie spoločnosťou uznaných objektívnych sociálnych potrieb jednotlivcov, rodín, skupín, komunít aj celej spoločnosti. Pri spracovaní diplomovej práce na túto tému je potrebné venovať pozornosť teoretickému vymedzeniu sociálnej starostlivosti, jej vzťahu k sociálnej pomoci, subjektom, ktoré ju zabezpečujú, a praktickým oblastiam, v ktorých sa realizuje.

Diplomová práca môže skúmať sociálnu starostlivosť ako systém podpory ľudí v nepriaznivej sociálnej situácii, ako nástroj sociálneho začlenenia alebo ako súčasť koordinovanej sociálno-zdravotnej starostlivosti. Vhodným predmetom výskumu sú napríklad seniori, osoby so zdravotným postihnutím, rodiny v núdzi, deti a ich rodiny, ľudia bez domova, pacienti v zdravotníckych zariadeniach alebo osoby odkázané na dlhodobú pomoc inej osoby.

Vymedzenie sociálnej práce a sociálnej starostlivosti

Sociálna práca je profesionálna a akademická disciplína, ktorá sa snaží o zlepšenie kvality života a subjektívnu pohodu jednotlivcov, rodiny, páry, skupiny a komunity prostredníctvom výskumu, politiky, komunitnej práce, priamej praxi, krízovej intervencie, a učí výhodu tých ohrozených sociálnych znevýhodnení, ako je chudoba, duševné a fyzické choroby alebo zdravotného postihnutia, a sociálnej nespravodlivosti, vrátane porušovania ich občianskych slobôd a ľudských práv.

Profesii je venovaná snaha o sociálnu spravodlivosť a blahobyt utláčaných a marginalizovaných jednotlivcov a komunít. Je to interdisciplinárny odbor, ktorý zahŕňa teoretické základy ekonomiky, školstva, sociológie, právo, medicína, filozofia, ekológia, politika, antropológie a psychológie. (Holasová, 2014).

Sociálna práca je veľmi zaujímavá disciplína, ktorej hlavným cieľom je zlepšiť, prípadne aspoň prispieť k zlepšeniu kvality života celej spoločnosti i vybraných jednotlivcov. Často sa zameriava na pomoc znevýhodneným občanom, rodinám v núdzi, ohrozeným skupinám či špecifickým komunitám.

Túto pomoc možno vykonávať rôznymi spôsobmi - prostredníctvom výskumu, politiky, najčastejšie však formou komunitnej práce. Najefektívnejšia pomoc je však práve priama práca v teréne, na konkrétnom mieste, kde je pomoc potrebná.

Sociálni pracovníci tak musia vedieť zvládať rôzne, neraz aj krízové situácie. Pomoc chudobným, zdravotne postihnutým či ľuďom na okraji spoločnosti, to chce nielen teoretické vedomosti, ale predovšetkým reálnu prax.

Význam sociálnej starostlivosti

Sociálna starostlivosť a sociálna pomoc sú dva najčastejšie používané termíny v sociálnej práci. Často sa v praxi zamieňajú i napriek tomu, že sa vzťahujú k presne vymedzeným situáciám.

Sociálna starostlivosť je činnosť, ktorá pomáha uspokojovať spoločnosťou uznané tzv. objektívne sociálne potreby (udalosti) občanov. Sociálna starostlivosť môže byť zameraná na:

• klienta - jednotlivca, rodinu, skupinu, komunitu či spoločnosť,
• sociálne prostredie v prípade, že toto pôsobí v rozpore so záujmami jednotlivca alebo spoločnosti (asociálne).

Terminologické spojenie sociálna starostlivosť zdôrazňuje celospoločenský charakter starostlivosti. Na jej podporu existujú sociálne inštitúcie, organizácie alebo občianske združenia, ktoré vytvárajú sociálnu sieť, prostredníctvom ktorej sa sociálna starostlivosť realizuje.

Sociálnu starostlivosť vo vnútri štátu môžeme chápať ako:

• určitý dohľad či patronát štátu nad osudmi svojich občanov, ak ide o vzťah štát - občan,
• formu občianskej solidarity, ak ide o vzťah občan - občan.

V minulosti na základe troch krokov dochádzalo ku vzniku verejnej sociálnej starostlivosti: chudoba, sociálna pomoc a verejná sociálna starostlivosť.

Cieľom sociálnej starostlivosti je maximálny rozvoj celej osobnosti a to vedomým prispôsobením sa človeka jeho okoliu, alebo prispôsobením okolia osobitným požiadavkám a schopnostiam handicapovaného človeka.

Sociálna starostlivosť a sociálna pomoc

Sociálna starostlivosť je charakteristická tým že:

• sociálny pracovník má dominantné postavenie a rozhoduje o výbere foriem sociálnej starostlivosti, o miere a dĺžke poskytnutej sociálnej starostlivosti a podobne,
• klient, ktorý starostlivosť prijíma je vnímaný ako ten, ktorý nedokáže, nevládze, nie je schopný hľadať riešenia vlastného problému.

Klient je odkázaný na starostlivosť odborníka - sociálneho pracovníka, čiže je v pasívnej pozícií. “Sociálna starostlivosť vystupuje ako širší pojem, pričom zahŕňa v sebe aj obsah pojmu sociálna pomoc.“

Sociálna pomoc je aktívna spolupráca sociálneho pracovníka a klienta pri riešení problémových situácií v živote človeka, ktorú môžeme vymedziť pojmami:

• partnerská pomoc,
• sprevádzanie,
• napomáhanie.

V sociálnej pomoci pomáhajúci čiže aktér poskytujúci podporu vystupuje v partnerskej rovine - navrhuje, odporúča a spolupôsobí pri realizácii optimálnej forme pomoci, a prijímateľ pomoci je aktívnym článkom a rozhoduje:

• o tom v čom chce pomôcť,
• akú formu pomoci potrebuje,
• volí si pomáhajúcu osobu.

V podmienkach slovenskej sociálnej práce je pojem sociálna starostlivosť vývojovo starší ako pojem sociálna pomoc, pričom znamená aj širší okruh foriem účasti štátu na riešení sociálne problémových životných situácií občana. Pojem sociálna pomoc obsahuje zúžený rozsah štátom garantovaných foriem bezplatnej pomoci, ale aj požiadavku osobnej zodpovednosti jednotlivca za vlastnú sociálnu situáciu.

Formy a úrovne sociálnej pomoci

Sociálna pomoc sa dnes u nás v zmysle zákona NR SR č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci chápe ako:

• sociálna prevencia, sociálne poradenstvo, sociálne služby,
• riešenie hmotnej alebo sociálnej núdze v rátane sociálnej núdze občanov s ŤZP, v dôsledku ktorej si občan sám, alebo ani s pomocou rodiny nedokáže zabezpečiť základné životné podmienky a to: Jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.

Strieženec definuje sociálnu pomoc ako súbor činností, ktoré občanovi pomáhajú zabezpečiť základné životné podmienky, nadobudnúť sociálnu stabilitu a obnoviť sociálnu nezávislosť a sociálnu suverenitu.

Sociálna pomoc sa nevzťahuje na formy susedskej či rodinnej pomoci. Ide o pomoc pri bežných životných situáciách predovšetkým náklady na potraviny, ubytovanie, oblečenie, hygienu, nábytok, kúrenie a osobné potreby bežného života napríklad na kultúrnom živote.

Pomoc v osobitných situáciách je zameraná na vytváranie a zaisťovanie životných podmienok, preventívna zdravotnícka pomoc a pomoc v chorobe, pomoc pri plánovaní rodičovstva, pri resocializácii postihnutých, pomoc pri prekonávaní osobitných sociálnych ťažkostí, pomoc v starobe.

V praxi sa stretávame s delením sociálnej pomoci na tri základné úrovne:

1. Primárna pomoc: samotné nároky na pomoc. Slúži k rozvoju osobnosti a k vývoju ľudí - preventívna pomoc.
2. Sekundárna pomoc: aktuálna pomoc pri už vzniknutých problémoch - z metód práce sa využíva poradenstvo, rehabilitácia, terapia, ekonomická pomoc, sociálna opora a iné.
3. Terciárna pomoc: dodatočná pomoc - na riešenie situácií, ktoré sa nedajú zvládnuť bez intenzívnej cudzej pomoci.

Včasná a adresná sociálna pomoc šetrí spoločnosti ekonomické prostriedky, ale aj v rámci pomoci zabraňuje vzniku sociálno-patologických javov v spoločnosti.

V teoretickej rovine sa oblasť sociálnej pomoci zameriava na hľadanie odpovedí otázok:

• komu má byť pomoc poskytnutá,
• kedy máme ponúknuť pomoc,
• za akých podmienok je potrebné pomoc poskytnúť,
• prečo máme pomoc poskytnúť,
• ako ponúkať pomoc - voľba, druh, spôsob určitých postupov.

Sociálnu pomoc môžeme chápať ako štátom organizované, garantované, či poskytované formy sociálnej starostlivosti, a to aj vrátane štátom vytváraných podmienok pre realizáciu týchto činností v rámci neštátneho sektoru.

Subjekty zabezpečujúce sociálnu starostlivosť

Na realizácii sociálnej starostlivosti sa podieľajú:

• štát, prostredníctvom štátnej správy a jej zariadení,
• obce a nimi zriaďované sociálne inštitúcie,
• sociálna poisťovňa,
• úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR),
• cirkevné alebo charitatívne inštitúcie a organizácie,
• občianske združenia,
• nadácie, spolky.

Sociálne služby sú jednou z foriem sociálnej pomoci pre ľudí v nepriaznivej sociálnej situácií. Štát prostredníctvom nich podporuje sociálne začlenenie občanov a uspokojovanie sociálnych potrieb ľudí v nepriaznivej sociálnej situácii.

Národné priority rozvoja sociálnych služieb

Národné priority rozvoja sociálnych služieb určujú hlavný smer rozvoja sociálnych služieb na Slovensku. Predstavujú rámec, podľa ktorého obce pripravujú komunitné plány a vyššie územné celky koncepcie rozvoja služieb.

Ich cieľom je, aby sa sociálne služby rozvíjali:

• systematicky a koordinovane,
• podľa potrieb ľudí a komunít,
• s dôrazom na dostupnosť, kvalitu a udržateľnosť.

Reagujú najmä na starnutie populácie, rastúcu potrebu dlhodobej starostlivosti a potrebu prepojenia sociálnych a zdravotných služieb.

Aktuálne Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR pripravuje strategický dokument „Vízia a stratégia rozvoja sociálnych služieb do roku 2040“.

Cieľom dokumentu je vytvoriť dlhodobý, dátovo podložený a strategicky ukotvený rámec rozvoja sociálnych služieb na Slovensku, ktorý zohľadní demografický vývoj, personálne kapacity, dostupnosť služieb a udržateľnosť financovania.

Dlhodobá sociálno-zdravotná starostlivosť

Potreba prepájania poskytovania sociálnych služieb a zdravotnej starostlivosti najmä v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti a fyzioterapie je v súčasnej dobe jedna z najaktuálnejších tém v poskytovaní pomoci a podpore viacerým skupinám obyvateľov, predovšetkým seniorom, osobám so zdravotným postihnutím, s chronickým ochorením a osobám odkázaným na dlhodobú pomoc inej osoby pri zvládaní každodenných aktivít.

Jednou z odpovedí na potrebu koordinovaného prístupu pri poskytovaní podpory týmto osobám je systém dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti, ktorý v Slovenskej republike absentuje.

Preto vláda Slovenskej republiky, vychádzajúc z deklarácie riešenia sociálno-zdravotnej starostlivosti v Programovom vyhlásení vlády na roky 2020 - 2024, uznesením č. 546 z 29. septembra 2021 schválila Stratégiu dlhodobej starostlivosti v Slovenskej republike (ďalej "Stratégia").

Zámerom Stratégie je navrhnutie vecných riešení, ktoré bude potrebné následne premietnuť do zmeny legislatívy s cieľom vytvoriť efektívny a fungujúci systém.

Stratégia je vypracovaná v súlade s Plánom obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, na ktorý je aj priamo prepojená. Všetky časti Stratégie sú vypracované s cieľom zlepšiť kvalitu života osôb odkázaných na dlhodobú sociálno-zdravotnú starostlivosť aj prostredníctvom zatraktívnenia a posilnenia formálnej aj neformálnej sociálnej a zdravotnej starostlivosti.

Sociálna starostlivosť v zdravotníctve

Centrom profesionálneho záujmu klinického sociálneho pracovníka by mohla byť oblasť hodnotenia sociálnych etiologických faktorov, ktoré majú súvislosť s vznikom ochorenia a jeho zvládaním, sociálnymi aspektami pobytu klienta v zdravotníckom zariadení, spoluúčasť na práci komunity a skupiny, spolupráca s rodinou klienta.

Klinický sociálny pracovník môže nájsť uplatnenie v oblasti rezidenciálnej, ambulantnej i terénnej starostlivosti. Mohol by pracovať v pozícii zamestnanca alebo na základe licencie, formou voľného povolania.

V žilinskej nemocnici je sociálna práca jednou z neoddeliteľných súčastí komplexnej liečebno-preventívnej starostlivosti o pacienta. Pracovníci oddelenia sociálnej starostlivosti Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline aktívne pomáhajú hospitalizovaným pacientom, ktorí sa pre nepriaznivý zdravotný stav alebo vplyvom ťažkej životnej udalosti dostali do krízovej situácie.

Oddelenie sociálnej starostlivosti v žilinskej nemocnici sa snaží zlepšiť, zastabilizovať či zmierniť nepriaznivé podmienky, v ktorých sa pacient nachádza a viesť nielen jeho, ale celú rodinu k svojpomoci.

Cieľom ich práce je umožniť ľuďom návrat z nemocnice do prirodzeného prostredia. Rodinní príslušníci majú pri prepustení svojich blízkych z nemocnice často obavy, ako budú vedieť zabezpečiť následnú starostlivosť v domácom prostredí.

Pomáhame tak celej rodine, aby to zvládli, prípadne hľadáme ďalšie možnosti, ako im pomôcť vyriešiť alebo zmierniť dopady zo straty zdravia. Ľudia sa na nás môžu obrátiť aj pri riešení mnohých sociálnych problémov, ktoré im spolu so zdravotnými ťažkosťami dokážu zo dňa na deň skomplikovať doterajší život.

Hospitalizovaní pacienti alebo ich rodinní príslušníci môžu požiadať o poskytnutie sociálnej pomoci v prípade psychických ochorení, pri zdravotnom znevýhodnení alebo rôznych formách závislostí.

Sociálni pracovníci FNsP Žilina pomáhajú taktiež osamelým a starým ľuďom, pri ochrane týraných a zanedbávaných detí, pri narušených rodinných vzťahoch, v prípade utajeného pôrodu či adopcie.

Sociálna práca sa zameriava na podporu ľudských práv a sociálnej spravodlivosti. Zaoberá sa nielen individuálnymi problémami, ale rieši zároveň väčšie sociálne otázky, ako je chudoba, domáce násilie, ľudí bez domova a zdravotnú starostlivosť.

Včasná intervencia a raná starostlivosť

Vláda Slovenskej republiky dňa 28. júna 2022 schválila Národnú stratégiu rozvoja koordinovaných služieb včasnej intervencie a ranej starostlivosti 2022-2030.

Tento dokument je zameraný na zabezpečenie vytvorenia primeraných podmienok na podporu komplexného vývinu a sociálneho začlenenia všetkých detí s potrebou pomoci pri plnom rozvoji vývinového potenciálu, vrátane detí so zdravotným postihnutím, ako aj podporu detí, ktoré sú v nepriaznivej sociálnej situácii.

Cieľom stratégie je prispieť k rozvoju koordinovaných a integrovaných služieb včasnej intervencie a služieb ranej starostlivosti.

Vláda Slovenskej republiky dňa 24. mája 2023 schválila Akčný plán na roky 2023-2025 a dňa 10.decembra 2025 Akčný plán na roky 2026-2030 k Národnej stratégii rozvoja koordinovaných služieb včasnej intervencie a ranej starostlivosti 2022-2030, ktoré sú zamerané na realizáciu konkrétnych opatrení a úloh vyplývajúcich zo stratégie.

Napĺňaním cieľov sa prispeje k zabezpečeniu dostupnosti a udržateľnosti služieb, čo v konečnom dôsledku bude mať nielen vplyv na zvyšovanie kvality života detí a ich rodín, ale aj na celú spoločnosť.

V rámci plnenia opatrení a úloh vychádzajúcich z Národnej stratégie rozvoja koordinovaných služieb včasnej intervencie a ranej starostlivosti 2022-2030, bola zriadená pracovná skupina, ktorej členovia pracovali na príprave dokumentu Cesta dieťaťa v ranom veku.

Tento dokument predstavuje zjednocujúci rámec, ktorý slúži tak pre odbornú ako aj laickú verejnosť. Tento dokument poskytuje prehľad intervencií v prípade, ak sú pre dieťa od 0-7 rokov a jeho rodinu potrebné.

V dokumente je popísaný spôsob, ako sa dieťa a jeho rodina môže v systéme podpory a pomoci dostať k univerzálnym, cieleným, ako aj indikovaným intervenciám v pôsobnosti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, rezortu zdravotníctva a školstva.

Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny vypracoval v spolupráci s poskytovateľmi služby včasnej intervencie Metodiku poskytovania služby včasnej intervencie.

Cieľom metodiky je nastavenie základného zjednocujúceho rámca, podľa ktorého poskytovatelia služby včasnej intervencie postupujú pri poskytovaní sociálnej služby.

Prostredníctvom tohto dokumentu sa nastavuje aj minimálna kvalitatívna úroveň poskytovania sociálnej služby, pričom cieľom a dôvodom jej vzniku je, aby služba včasnej intervencie bola poskytovaná v rovnakej kvalite na celom území Slovenskej republiky.

Prevencia a ukončovanie bezdomovstva

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR pripravilo návrh Národnej koncepcie prevencie a ukončovania bezdomovstva, ktorý Vláda SR schválila na svojom zasadnutí 12. apríla 2023.

Ide o ucelený pohľad a zároveň víziu do roku 2030, ktorá má pomôcť vytvárať a zlepšovať podmienky opätovného začleňovania ľudí bez domova do bežného života a preventívnych opatrení na predchádzanie vzniku bezdomovstva.

Bezdomovstvo, kedy ľudia v dôsledku určitej životnej situácie prišli o stabilné a vhodné bývanie alebo si ho aktuálne nedokážu zabezpečiť, rovnako tak vylúčenie z bývania sú najextrémnejšími prejavmi chudoby a sociálneho vylúčenia.

Navrhovaná Koncepcia je prvým strategickým materiálom, ktorý má zabezpečiť, aby štát pracoval a prijímal také opatrenia v rôznych oblastiach, ktoré sú nevyhnutné pre riešenie bezdomovstva a dotýkajú sa ľudí, ktorí sa ocitli v zraniteľnej životnej situácii až na ulici.

Na pripravenú Koncepciu nadväzuje Akčný plán na roky 2024-2026, ktorý schválila vláda SR na svojom zasadnutí dňa 29. mája 2024.

Prináša konkrétne opatrenia, ako čo najefektívnejšie a merateľne pomôcť ľuďom, aby nezostávali bez strechy nad hlavou a osamotení.

V akčnom pláne sú prítomné aktivity v rámci prevencie, zabezpečenia dostupnosti a udržania si bývania, zdravotnej starostlivosti, zamestnávania, sociálneho zabezpečenia, ako aj ciele v oblasti monitorovania a zberu dát ohľadom ľudí bez domova.

Oblasti výskumu v diplomovej práci

Výskum a prax sociálnej práce sa zameriava na oblasti, ako sú napríklad: duševné zdravie, hodnotenie a diagnostiky, ľudského rozvoja, socialno-právne, psycho-sociálne otázky spojené s rôznorodosti, marginalizácii a útlaku, psychoterapia, poradenstvo, sociálna politika, verejná správa, hodnotenia sociálnych programov, starostlivosti o deti a rozvoj spoločnosti.

Výskum sociálnej práce sa zameriava najčastejšie na tieto oblasti:

• duševné zdravie,
• hodnotenie a diagnostika ľudského rozvoja,
• socialno-právne otázky spojené s rôznorodosťou, marginalizáciou a útlakom,
• psychoterapia,
• poradenstvo,
• sociálna politika,
• verejná správa,
• hodnotenia sociálnych programov, starostlivosti o deti a rozvoj spoločnosti.

Témy ako život detí v rozvedených rodinách či segregácia rómskeho obyvateľstva sú stále živé a nedoriešené, preto je vždy čo nové priniesť. Minimálne svoj vlastný pohľad na tému a návrhy riešenia.

Pri výbere témy diplomovej práce je vhodné zvoliť takú oblasť, ktorá umožní prepojiť teoretické východiská s konkrétnou sociálnou situáciou, cieľovou skupinou a praktickým problémom. Sociálna starostlivosť poskytuje priestor na skúmanie dostupnosti služieb, kvality poskytovanej podpory, skúseností klientov, práce sociálnych pracovníkov aj spolupráce jednotlivých inštitúcií.

Možné tematické okruhy diplomovej práce

• sociálna starostlivosť o seniorov,
• dlhodobá sociálno-zdravotná starostlivosť,
• sociálna starostlivosť o osoby so zdravotným postihnutím,
• sociálna pomoc rodinám v núdzi,
• včasná intervencia a raná starostlivosť,
• sociálna starostlivosť o deti v nepriaznivej sociálnej situácii,
• sociálna práca v zdravotníctve,
• prevencia a ukončovanie bezdomovstva,
• sociálne služby v obci alebo regióne,
• úloha sociálneho pracovníka pri riešení krízových situácií,
• vzťah sociálnej starostlivosti a sociálnej pomoci,
• dostupnosť a kvalita sociálnych služieb.

Odporúčaná štruktúra diplomovej práce

Každá diplomová práca má totiž presne danú štruktúru, rozsah a jej téma musí súvisieť s Vaším študijným odborom. Ba čo viac, mala by vrámci skúmanej problematiky priniesť nejaké nové zistenia, prípadne vyvrátiť tie predošlé.

Diplomová práca na tému sociálnej starostlivosti môže byť členená na teoretickú a empirickú časť. Teoretická časť vymedzuje základné pojmy, vysvetľuje právne a inštitucionálne súvislosti a približuje doterajšie poznatky o skúmanom probléme.

Empirická časť môže byť zameraná na skúmanie názorov klientov, sociálnych pracovníkov, rodinných príslušníkov alebo predstaviteľov organizácií poskytujúcich sociálne služby. Vhodnou metódou môže byť dotazník, rozhovor, pozorovanie, analýza dokumentov alebo prípadová štúdia.

Pri formulovaní cieľa práce je potrebné jasne určiť, čo má výskum zistiť, koho sa bude týkať a v akom prostredí sa uskutoční. Výskumné otázky by mali nadväzovať na hlavný cieľ a mali by byť formulované tak, aby na ne bolo možné odpovedať na základe získaných údajov.

Akademická etika a originalita diplomovej práce

Centrálny register záverečných a kvalifikačných prác (CRZP) slúži ako centrálne úložisko pre záverečné (bakalárske, diplomové, dizertačné) a kvalifikačné (rigorózne a habilitačné) práce študentov slovenských vysokých škôl.

Práca sa v CRZP uchováva spolu s menom a priezviskom autora, názvom vysokej školy, ktorá prácu zaslala a ďalšími metadátami po dobu 70 rokov odo dňa registrácie v CRZP.

Porovnávanie prác zabezpečuje Systém na odhaľovanie plagiátov (antiplagiátorský systém, APS, systém na kontrolu originality) pre potreby slovenských akademických a výskumných inštitúcií.

Vysoké školy posielajú povinne práce do CRZP, kde sa archivujú a podrobujú kontrole originality podľa zákona o vysokých školách v znení zákona č. 496/2009 Z. z. a na základe zmluvy medzi CVTI SR a MŠVVaŠ SR o prevádzkovaní antiplagiátorského systému a na základe zmlúv podpísaných medzi CVTI SR a vysokými školami.

Novela zákona o vysokých školách z roku 2011 vyžaduje zverejňovanie prác zaregistrovaných v CRZP po 31.8.2011.

Protokol o kontrole originality je výstupom APS - nie je však potvrdením, že práca je originálom alebo plagiátom. Protokol je podkladovým materiálom pre rozhodovanie skúšobnej komisie, je pomôckou - upozorňuje na dokumenty, ktoré mohli uniknúť pozornosti školiteľa alebo oponenta.

Protokol o kontrole originality identifikuje časti textu predloženej práce totožné s časťami textov prác uložených v CRZP a s vybranými internetovými zdrojmi.

Plagiátorstvo je javom, ktorý existoval v minulosti, existuje dnes a bude zrejme existovať aj v budúcnosti. Kto sa dopúšťa plagiátorstva, porušuje zásady akademickej etiky.

Pod pojmom plagiátorstvo chápeme „únos“ názorov, nápadov a iných nehmotných bohatstiev, ktoré sa neoprávnene „privlastňujú” a vydávajú za originálne, pôvodné.

Plagiátorstvo môžeme definovať ako použitie originálnych myšlienok a tvorivých vyjadrení inej osoby s úmyslom prezentovať ich ako vlastné myšlienky a vyjadrenia.

Plagiátorstvo je preberaním práce alebo ideí niekoho iného a ich vydávanie za svoje vlastné.

K plagiátorstvu dochádza, keď niekto použije slová, myšlienky, alebo diela, ktoré možno pripísať inej identifikovateľnej osobe alebo zdroju bez uvedenia toho, odkiaľ boli získané, v situácii, keď existuje legitímne očakávanie pôvodného autorstva s cieľom získať nejaký prospech, úžitok alebo zisk, ktorý nemusí byť peňažný.

tags: #socialna #starostlivost #diplomova #praca