Sú na Slovensku zakázané cirkusy so zvieratami?

Na Slovensku nie sú úplne zakázané cirkusy so zvieratami, ale od 1. septembra 2018 platí zákaz používať vybrané druhy zvierat na verejné vystúpenia a na ich výcvik na tento účel. Od novembra 2019 sa tento zákaz v praxi týka najmä divožijúcich zvierat, ako sú tigre, levy, iné veľké mačkovité šelmy, medvede, primáty, slony, delfíny, hrochy, nosorožce a žirafy.

Výnimka sa týka niektorých domácich zvierat, najmä psa domáceho, mačky domácej a fretky domácej, ktoré možno za splnenia stanovených podmienok naďalej použiť na verejné vystúpenie. Cirkusy so zvieratami však môžu na Slovensko naďalej prichádzať, pretože spoločná legislatíva Európskej únie umožňuje cirkusom voľný pohyb na území Únie; zakázané druhy pritom nesmú na Slovensku vystupovať ani absolvovať výcvik na účely verejného vystúpenia.

Čo presne slovenský zákaz znamená

V roku 2018 Národná rada (parlament) Slovenskej republiky schválila novelu (zmenu) zákona o veterinárnej starostlivosti, v rámci ktorej sa okrem iného zakazuje použiť divožijúce zvieratá na verejné vystúpenie a na ich výcvik za účelom verejného vystúpenia.

Zákon odhlasovala následne NR SR a platí od 1.9.2018. Zoznam zakázaných zvierat následne upresnila Vyhláška ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o použití zvieraťa na účely verejného vystúpenia alebo výcviku za účelom verejného vystúpenia a zoznam zvierat na účely verejného vystúpenia.

Na Slovensku je ochrana cirkusových zvierat legislatívne riešená prostredníctvom Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 350/2019 Z. z. Cieľom je ochrániť najrizikovejšiu skupinu zvierat, ktorých použitie v cirkusoch často prekračuje ich biologické a fyziologické schopnosti.

Výcvikom sa rozumie vplyv človeka na zviera na účel získania, upevnenia, vylepšenia určitého správania/činnosti zvieraťa, ktoré nie je nevyhnutné pre jeho prežitie či bežnú manipuláciu s ním počas kŕmenia, prepravovania a ošetrovania.

Verejným vystúpením je podľa vyhlášky verejnosti prístupné jednorazové/opakované predvádzanie zvieraťa/činnosti so zvieraťom, pri ktorom predvádzajú cviky, úkony, činnosti, ktoré zviera získalo výcvikom.

Ktoré zvieratá sú v cirkusoch na Slovensku zakázané

Od novembra 2019 sú na Slovensku v cirkusoch zakázané primáty, slony, hrochy, nosorožce, žirafy, delfíny, ale aj veľké mačkovité šelmy ako tigre, levy či medvede.

V cirkusoch, zverincoch či na jarmokoch na Slovensku tak viac neuvidíte vystupovať žiadne šelmy - tigre, levy a ďalšie veľké mačky, psovité a medvede (s výnimkou psa domáceho, mačky domácej a fretky domácej), primáty, slony, delfíny, hrochy, žirafy a nosorožce.

Výnimka platí pre psy, mačky alebo fretky. Zákaz sa teda nevzťahuje na všetky zvieratá, ale predovšetkým na vybrané divožijúce druhy a ďalšie zvieratá uvedené vo vyhláške.

Čo môže cirkus so zvieratami robiť

Vyhláška okrem toho určuje podmienky pre verejné vystupovanie a výcvik zvierat. Zakazuje napríklad používať pri drezúre oheň alebo predmety, ktoré by mohli spôsobiť zvieraťu bolesť.

Vyhláška o.i. uvádza zoznam zakázaných zvierat. Zakazuje napríklad pri drezúre používať oheň alebo iný podnet, ktorý môže zvieraťu spôsobiť bolesť, ako aj používať látky, ktoré ovplyvňujú vnímanie zvieraťa.

Zakázané je tiež použitie látok, ktoré ovplyvňujú vnímanie zvierat. Vyhláška definuje podmienky drezúry a verejného vystupovania a zakazuje napríklad dopovanie zvierat, používanie ohňa, hladovanie alebo obmedzovanie kŕmenia zvieraťa či pomôcky využívajúce elektrický impulz.

Drezúra sa musí podľa vyhlášky prerušiť vo chvíli, keď je zviera unavené alebo sa u neho prejaví stres. Drezúra tiež musí byť podľa vyhlášky prerušená, ak je zviera unavené alebo sa na ňom prejaví príznak stresu.

To je síce pekné a umožní to šetrnejšie zaobchádzanie pri verejných vystúpeniach, ale týraniu pri výcviku to nemusí zabrániť. Dokazovanie porušenia zákona totiž môže byť problematické, keďže niektoré formy týrania sa budú len ťažko dokazovať, napr. spomínaný stres pri výcviku.

Môžu zahraničné cirkusy prísť na Slovensko?

Slovensko nemá vlastné cirkusy so zvieratami, môže však byť hostiteľskou krajinou zahraničných cirkusov. Slovensko nemá vlastné cirkusy so zvieratami, no je hostiteľskou krajinou zahraničných cirkusov, ktoré zvieratá pri predstaveniach využívajú.

Cirkusy so zvieratami budú môcť aj naďalej chodiť na Slovensko, pretože im to umožňuje spoločná legislatíva EÚ. Kedže spoločná EÚ legislatíva umožňuje cirkusom voľný pohyb na celom území Únie, môžu k nám cirkusy so zvieratami naďalej jazdiť (bez výcviku a vystúpení).

Všetky cirkusy, ktoré k nám zavítajú, majú povinnosť ohlásiť sa Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe (RVPS) v mieste pobytu cirkusu a dodržiavať zákony a obmedzenia, ktoré na Slovensku platia.

Kontroly a ochranu zvierat vykonáva Štátna veterinárna a potravinová správa SR. Inšpektori Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR kontrolujú každý cirkus, ktorý vstúpi na územie SR.

Overujú najmä dodržiavanie požiadaviek Delegovaného nariadenia EÚ a Zákona o veterinárnej starostlivosti. V prípade porušenia zákazu hrozí prevádzkovateľom pokuta až do výšky 20 000 eur.

Prečo sa používanie zvierat v cirkuse kritizuje

Občianske združenie Sloboda zvierat sa snaží zastaviť krutosť na zvieratách a presadzuje zdravé spolunažívanie ľudí a zvierat. Sformulovali niekoľko dôvodov, prečo si myslia, že zvieratá by v cirkusoch nemali vystupovať.

Stiesnené podmienky a nemožnosť prirodzeného života

Cirkusové zvieratá žijú v nedôstojných podmienkach. Väčšina zvierat v cirkuse trávi svoj život v stiesnených klietkach.

Najviac trpia divožijúce zvieratá, ktorých prírodné podmienky je možné v zajatí aj pri dobrej vôli veľmi ťažko nasimulovať. Prirodzené teritórium tigra má stovky, niekedy dokonca tisícky km².

V cirkusoch sú mačkovité šelmy držané v klietkach o niekoľkých m² bez tzv. enrichmentu (obohatenie, slúžiace na zmyslovú, mentálnu či fyzickú stimuláciu zvierat držaných v zajatí) 20 hodín denne.

Okrem povinnej prípravy na predstavenia sa von z klietok nedostávajú. Mnohé z nich sú izolované a trávia hodiny a dni osamote, napriek tomu, že v prírode žije väčšina druhov spoločensky, teda v prirodzených skupinách so zvieratami svojho druhu, napr. slony.

Obmedzené prirodzené potreby

Cirkusové zvieratá nemôžu napĺňať prirodzené potreby. Väčšine zvierat v cirkuse je odopretý prirodzený pohyb, hra, lov a možnosť vytvárania sociálnych štruktúr.

To vedie k strádaniu a frustrácii, čoho výsledkom je stereotypné správanie (chodenie dookola, nekonečné opakovanie rovnakých pohybov), sebapoškodzovanie alebo agresivita.

Pútanie zvierat nie je výnimkou a najmä slony sú často pútané reťazami za viaceré končatiny, ktoré úplne znemožňujú pohyb a spôsobujú poranenia nôh.

Pri drezúre je cirkusové zviera opakovane nútené k výkonom, ktoré nezodpovedajú jeho prirodzeným schopnostiam a danostiam. Pri drezúre môže byť cirkusové zviera opakovane nútené k výkonom, ktoré prekračujú jeho prirodzené schopnosti a danosti a môžu mu spôsobiť trvalé poškodenie zdravia.

Dlhé transporty

Cirkusové zvieratá strávia na cestách 10 mesiacov v roku. Natlačené v kamiónoch, maringotkách, klietkach a prepravkách putujú zvieratá z krajiny do krajiny.

Preprava je považovaná za vysoko stresujúcu aktivitu pre všetky druhy zvierat a aj podľa legislatívy by mala byť limitovaná na čo najmenšiu možnú mieru.

Pri transporte trpia zvieratá nepohodlím, v lete hrozí prehriatie (v kabínach prívesov sa môže vyšplhať teplota aj na 60 °C), nedostatočnými prestávkami, napájaním, vyčerpanosťou.

Zimujú často v nevhodných zimoviskách, trpia najmä teplomilné druhy, a máloktorý cirkus zafinancuje výstavbu adekvátneho zimoviska. Finančné problémy cirkusov sa často odrazia na nedostatočnej starostlivosti o zvieratá.

Bolestivá drezúra

Cirkusové zvieratá často zakúšajú bolestivú drezúru. Na dosiahnutie výkonu a poslušnosti používajú cvičitelia často metódy (bodanie, bitie) a pomôcky, ktoré spôsobujú strach a bolesť (bodce na bodanie do citlivých častí tela, aby tréner dosiahol podrobenie sa), elektrické tyče a háky, biče, náhubky.

Zvieratám sú často odstraňované zuby a pazúry. Pri verejných vystúpeniach prežívajú zvieratá stres z davov ľudí, vysokej hlučnosti a silného osvetlenia.

Majitelia, ošetrovatelia a cvičitelia nemávajú (ani to legislatíva nepredpisuje) potrebné vzdelanie či výcvik o správnej starostlivosti o zvieratá.

Príklady drezúry

Tigre - zvieratá sa ohňa prirodzene veľmi boja. Preskakovanie cez horiaci kruh je zdrojom veľkého stresu.

Slony - stojky, sadanie si na okrúhle podstavce a lopty spôsobujú trvalé poškodenia kĺbov. Dve nápadné škvrny na telách slonov označujú citlivé miesta slonieho tela, do ktorých bodá krotiteľ „sloními hákmi“

Ide o najbežnejší nástroj na ovládanie slonov. Slonia koža je pritom veľmi citlivá na akýkoľvek - aj ľahký dotyk.

Výsledkom celoživotného bodania do chobota dochádza k jeho paralýze. Slon pritom používa citlivý chobot na kŕmenie, umývanie či sociálny kontakt.

Argumenty cirkusov v prospech vystupovania zvierat

Riaditelia cirkusov vysvetľujú, prečo zvieratá do cirkusu naopak patria. Cirkusy majú všetky svoje zvieratá riadne registrované, plnia všetky povinné nariadenia a normy, ako sa správne chovať k zvieratám.

Nie je potrebná ďalšia regulácia. Cirkusanti vnímajú zvieratá ako svojich kolegov, partnerov. A tak sa k nim aj správajú.

O cirkusy so zvieratami je veľký záujem. Dokazuje to napríklad to, že si cirkusy so zvieratami dokážu samé na seba zarobiť.

Nepotrebujú dotácie ako niektoré cirkusy bez zvierat. Cirkusy si odchovávajú sami vlastné zvieratá. Nepracujú so zvieratami, ktoré boli odchytené vo voľnej prírode.

Prirodzené potreby zvierat sú vyvažované hrami so zvieratami. Samotní cirkusanti sú pochopiteľne platnosťou vyhlášky sklamaní, pretože väčšina ich publika navštevuje cirkusy práve kvôli vystúpeniam so zvieratami.

„Už dlhodobo vyjadrujú nevôľu. Opakujú stále, že ich slony či tigre sú členovia ich rodín a majú sa kráľovsky. Stále nechcú pochopiť, že ide o divožijúce druhy zvierat a tie majú veľmi vysoké a veľmi špecifické nároky na uspokojovanie svojich potrieb - fyzických, mentálnych aj sociálnych. Nikdy im nebude stačiť život v klietke, cestovanie z miesta na miesto 10 mesiacov v roku, drezúra a verejné vystúpenia. Vždy to bude pre ne zdroj stresu a utrpenia,” dodáva Silvia Čaňová.

Patria zvieratá do cirkusu?

Väčšina definícií hovorí o cirkuse ako o súbore ľudí, ktorý sa venuje netradičnému umeniu alebo predvádza neuveriteľné akrobatické kúsky. Takýto cirkus je v poriadku, keďže účinkujúci v ňom vystupujú dobrovoľne a kočovný spôsob života si vybrali sami.

Zvieratám v cirkuse však vezmú slobodu, donútia ich vystupovať pred tlieskajúcim davom. A prečo? Pretože sme ľudia a myslíme si, že môžeme.

Za zakladateľa cirkusu sa považuje veľký podnikateľ Philip Astley. Angličan narodený v roku 1742 zaviedol do vtedajšieho showbiznisu s názvom „cirkus“ prvky, ktoré sa po celom svete využívajú dodnes.

Prvý cirkus bol vlastne predstavenie jedného muža, ktorý predvádzal svoje akrobatické kúsky za jazdy na koni. Priestor, kde sa predstavenie odohrávalo, bol umiestnený do kruhu alebo oválu.

Odtiaľ sa teda vzalo pomenovanie cirkus. Okrem toho, že publikum malo jazdca stále na očiach, kruh pomáhal aj samotnému jazdcovi udržať balans pri zložitejších kúskoch.

Neskôr Astley zahrnul do svojich cirkusov okrem jazdcov na koni aj hudobníkov, žonglérov či tancujúcich psov. Nikdy však nevyužíval divoké zvieratá.

Tie sa začali využívať v cirkusoch až 14 rokov po smrti Astleyho. Začalo to vycvičeným jeleňom a slonicou, ktorá vystupovala pod menom Baba.

Život cirkusových zvierat podľa ochrancov

Marcel z organizácie Nerob cirkus to definuje takto: „Život cirkusového zvieraťa sa zakladá na strese, ktorého intenzita sa mení v závislosti od jeho činnosti.“

A dodáva: „Po celú dobu sú zvieratá zatvorené v malej klietke alebo ohrade bez možnosti súkromia. Pri príprave na svoje veľkolepé vystúpenie čakajú zviazané na to, aby mohli vstúpiť do obrovského hluku a svetiel z reflektorov.

NeNehovoriac o tom, že zvuky a svetlá vníma zviera oveľa intenzívnejšie ako človek. Tá stresujúca chvíľka je ich jediná šanca „výbeh“, ak teda nepočítam drezúru a zoochózu - nezmyselné, dookola sa opakujúce pohyby po klietke.“

Ako sa nerešpektujú sociálne potreby jednotlivých zvierat, približuje Silvia Čaňová z organizácie Sloboda zvierat: „Tigre v cirkusoch sú často ustajňované skupinovo, a to aj napriek tomu, že vo voľnej prírode žijú samotárskym životom. Naopak také slony, ktoré sú zvyknuté na život vo veľkých rodinách, cirkusy väčšinou držia izolovane.“

Bezpečnostné dôvody zákazu

Zvieratá v cirkusoch navyše predstavujú bezpečnostné riziko pre verejnosť. Od roku 1995 do roku 2019 bolo v krajinách Európskej únie zaznamenaných 478 incidentov s 899 zvieratami, pri ktorých bolo zranených 99 ľudí a 13 ľudí prišlo o život.

Najčastejšie sa incidenty odohrali v rámci predstavení, pri ktorých boli použité tigre, slony, levy a medvede. Divožijúce druhy, najmä veľké mačky, slony, medvede a primáty majú vysoké a veľmi špecifické nároky na uspokojovanie svojich potrieb, nízky stupeň adaptácie na zajatie a najmä v prípade nepohody predstavujú riziko pre zdravie a bezpečnosť chovateľov a verejnosti.

Čo sa stalo so zvieratami, ktoré už nesmú vystupovať

Zákon nedefinuje, čo so zvieratami, ktoré ďalej v cirkusoch nebudú môcť vystupovať. Po zavedení zákazu preto zostala dôležitou otázka ich ďalšieho umiestnenia a starostlivosti.

Aj po prijatí zákazu sa na území našej krajiny nachádzali tigre, ktoré vlastnil majiteľ cirkusu. Organizácia Four Paws, ktorú na Slovensko pozvala Sloboda zvierat, zachránila posledné cirkusové tigre na Slovensku, ktoré boli prevezené do útulku FELIDA Big Cat v Holandsku.

Tigre Samba a Keňa museli roky žiť v malých klietkach s obmedzeným priestorom na pohyb. Dobrovoľným odovzdaním tigrov ich majiteľ prispel k cieľu Slovenska ukončiť chov veľkých mačiek v cirkusoch.

Slovensko a európske pravidlá

So zákazom vystupovania zvierat v európskych krajinách je to rôzne. V Grécku a na Malte je úplný zákaz zvierat v cirkusoch.

V mnohých krajinách je zákaz divožijúcich zvierat. Niektoré krajiny presne vymenúvajú zvieratá, ktoré nie sú povolené v cirkusoch.

Iné nedovoľujú vystupovať zvieratám, ktoré sa narodili vo voľnej prírode. Zvyšujúce sa pochybnosti o etickosti využívania zvierat v cirkuse, obzvlášť nedomestifikovaných - divožijúcich druhov, viedli mnohé krajiny EÚ a sveta k prijatiu legislatívy, ktorá používanie zvierat na verejné vystúpenia obmedzuje alebo zakazuje.

Aj keď používanie všetkých alebo divožijúcich druhov zvierat v cirkusoch už obmedzilo 23 štátov EÚ, stále neplatí celoeurópsky zákaz. Podľa najnovšieho prieskumu je však až 68% Európanov presvedčených, že využívanie divožijúcich zvierat v cirkusoch je kruté a nemali by byť používané na zábavu.

Vybrané príklady zo sveta

• V Grécku od roku 2012 nesmú v cirkusoch vystupovať žiadne zvieratá vrátane psov, mačiek či koní.
• V Taliansku bol v roku 2017 schválený zákaz všetkých druhov zvierat.
• V Holandsku platí od roku 2015 zákaz divožijúcich druhov.
• V Belgicku platí zákaz divožijúcich druhov.
• V Slovinsku platí od roku 2013 zákaz divožijúcich druhov.
• V Rakúsku platí od 1. januára 2005 zákaz držania voľnežijúcich druhov v cirkusoch.
• Estónsko zakazuje používanie divožijúcich druhov zvierat vo verejných vystúpeniach.
• Chorvátsko zakazuje používanie divožijúcich zvierat v cirkusoch.
• Poľsko zakazuje používanie divožijúcich zvierat narodených vo voľnej prírode.
• Lotyšsko zakazuje používanie zvierat v putujúcich zariadeniach a zverincoch.
• V Českej republike platí zákaz novonarodených primátov, vybraných druhov morských cicavcov, nosorožcov, hrochov a žiráf.
• Veľká Británia umožňuje miestnym samosprávam neudeliť cirkusom súhlas na pôsobenie na verejných priestranstvách.

Od 2012 nesmú v Grécku v cirkusoch vystupovať žiadne zvieratá, a to nie len divožijúce ako slony, opice či tigre, ale ani spoločenské druhy, ako mačky, psy či kone a zákaz platí pre všetky druhy verejných vystúpení v krajine.

Grécko dokonca zašlo ešte ďalej. Ako prvá krajina v Európe zakázala verejné vystupovanie všetkých zvierat v Cirkusoch.

Prečo zákaz na Slovensku nie je úplný

Slovensko zakázalo výcvik a vystupovanie vybraných divožijúcich zvierat, nie však samotnú existenciu každého cirkusu, ktorý zvieratá vlastní. Cirkusy so zvieratami k nám môžu naďalej cestovať, keďže spoločná EÚ legislatíva umožňuje cirkusom voľný pohyb na celom území Únie.

Mnohých Slovákov už dlhšiu dobu zarážal fakt, že aj po prijatí nového zákona, podľa ktorého zviera nie je vec, cirkusy so zvieratami na Slovensku naďalej fungovali.

Aj keď sa o tom hovorilo menej, zásadnejšou zmenou bol zákaz výcviku a verejného vystupovania zvierat. „Práve tento zákaz sa týka hlavne cirkusov a platí od 1.9.2018.

Text sa však odvoláva na vyhlášku, ktorá zákaz spresní a okrem iného určí aj zoznam zvierat, ktoré budú zakázané. A keďže táto vyhláška doposiaľ nebola vydaná, nedal sa zákaz v praxi použiť a cirkusy k nám ďalej chodili a zvieratá vystupovali,” vyjadrila sa Silvia Čaňová.

Vývoj zákazu a ďalšie otázky

Za zákaz používania divožijúcich druhov zvierat na verejné vystupovanie a výcvik za týmto účelom bojovala Sloboda zvierat a množstvo dobrovoľníkov viac ako 5 rokov.

Petíciu za zmenu zákona podpísalo viac ako 50-tisíc občanov a občianok Slovenska. Nasledovali nespočetné stretnutia na pôde Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV SR) a diskusie o texte zákona.

Aj na príprave vyhlášky spolupracovala Sloboda zvierat. Našim cieľom bolo v zákone aj vyhláške vymenovať zoznam povolených druhov zvierat (tzv. pozitívny zoznam, ktorý jasne vymenuje povolené druhy, pričom všetky ostatné druhy sú zakázané), stanoviť minimálne štandardy welfare zvierat držaných v cirkusoch, metodiku kontrol zo strany ŠVPS/RVPS a sankcie.

Aj keď sa nepodarilo presadiť všetko, podarilo sa nám dosiahnuť zákaz výcviku a verejných vystúpení veľkej väčšiny divožijúcich zvierat. Preto je výzvou nasledujúceho obdobia vytvoriť legislatívny základ, v ktorom sa zharmonizuje stav v celej Európskej únii.

Koniec využívania divokých zvierat v cirkusoch je témou, o ktorej sa v Európskej únii hovorí už dlho, hoci spoločná legislatíva stále chýba. Téma sa dostala už aj do Európskeho parlamentu.

Môže za to petícia, ktorú podpísalo viac ako milión občanov EÚ. Europoslanci síce nemajú moc nariadiť plošný zákaz, môžu sa však obrátiť na Európsku komisiu.

tags: #su #na #slovensku #zakazane #cirkusy #so