Dlhodobá PN a opätovné zaradenie do práce

Dlhodobá pracovná neschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, no podporné obdobie, počas ktorého vzniká nárok na náhradu príjmu a nemocenské, trvá spravidla najviac 52 týždňov od začiatku PN. Po skončení PN je zamestnanec povinný nastúpiť do práce v deň nasledujúci po dni, keď bola dočasná pracovná neschopnosť ukončená, a zamestnávateľ ho má zaradiť na pôvodnú prácu a pracovisko.

Ak pracovný pomer počas PN skončí, samotná PN môže pokračovať, ale ďalší postup závisí od toho, či vznikol nárok na nemocenské z aktívneho nemocenského poistenia alebo z ochrannej lehoty. Počas trvania PN nemožno byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie; na úrad práce sa možno prihlásiť až po skončení PN.

Čo znamená dočasná pracovná neschopnosť

Dočasná pracovná neschopnosť označuje obdobie, kedy zamestnanec nemôže z nejakého zdravotného dôvodu vykonávať svoju prácu. Zvyčajne ide o chorobu, no osoba môže byť práceneschopná aj kvôli úrazu. Dočasná práceneschopnosť (PN) je obdobie, kedy zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu.

Práceneschopnosť a jej dĺžku určuje ošetrujúci lekár, pričom prvý deň PN-ky začína dňom, kedy lekár zistil chorobu alebo úraz. Jedinou výnimkou je situácia, keď sa práceneschopnosť zistí až po pracovnej dobe. V takomto prípade nastáva dočasná pracovná neschopnosť až nasledujúci deň.

Príslušný ošetrujúci lekár môže uznať dočasnú práceneschopnosť spätne maximálne tri kalendárne dni. Urobiť tak vie na základe lekárskeho nálezu lekárskej služby prvej pomoci alebo ústavnej pohotovostnej služby. Lekár môže zamestnanca uznať za práceneschopného z dvoch hlavných dôvodov.

• chorobu,
• úraz.

PN-ka je dokument potvrdzujúci dočasnú pracovnú neschopnosť z dôvodu zdravotných problémov. Slúži ako oficiálny doklad pre zamestnávateľa a Sociálnu poisťovňu. Obsahuje základné údaje ako meno, rodné číslo a dôvod práceneschopnosti.

Ďalej sú na nej uvedené dátumy začiatku a prípadne konca práceneschopnosti. PN-ka je spojená s nemocenskou dávkou, čo znamená, že počas práceneschopnosti môžeš získať finančnú podporu podľa pravidiel stanovených zákonom. PN-ka slúži ako kľúčový dokument na zabezpečenie ochrany zamestnancov v prípade zdravotných komplikácií, ktoré bránia výkonu práce.

Kto vypláca peniaze počas PN

Zamestnanec má nárok na dva typy dávok, ktorými sú náhrada príjmu počas dočasnej PN a nemocenská dávka. To, ktorú dávku zamestnanec získa a kto mu ju bude vyplácať, závisí od toho, ako dlho PN trvá.

Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti preberá vyplácanie nemocenského Sociálna poisťovňa, a to vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu, najviac však po dobu 52 týždňov. Náhrada príjmu sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré sa podľa zákona č. 462/2003 Z. z. považujú za zamestnancov.

Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Od 4. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na 55 % DVZ alebo PDVZ.

Je dôležité poznamenať, že kolektívnou zmluvou možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % DVZ. Výška nemocenskej dávky, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa v prípade, že je osoba PN dlhšie ako 10 dní, je 55 % denného vymeriavacieho základu.

Toto však neplatí v prípade povinne nemocensky poistených samostatne zárobkovo činných osôb a dobrovoľne nemocensky poistených osôb. Týmto osobám vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

PN po skončení pracovného pomeru

Trochu iná situácia nastáva vtedy, keď osoba už nepracuje, no je stále v ochrannej lehote a lekár ju uznal za dočasne práceneschopnú. V takomto prípade nemá osoba nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa.

Od prvého dňa jej preto vypláca nemocenskú dávku Sociálna poisťovňa, a to vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu prvé tri dni a 55 % denného vymeriavacieho základu v ostatné dni. Nemocenské dávky a aj ošetrovné vám platí Sociálna poisťovňa, ktorej by ste mali oznámiť začiatok PN.

Ochranná lehota

V prípade nemocenského poistenia ide o situáciu, keď je zamestnanec dočasne uznaný ako PN po skončení pracovného pomeru. Podľa zákona môže byť ochranná lehota v dĺžke sedem dní po skončení nemocenského poistenia, čiže v tomto prípade po skončení pracovného pomeru.

• sedem dní po skončení nemocenského poistenia,
• toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie, ak trvalo menej ako sedem dní,
• osem mesiacov v prípade, že je osoba s dočasnou PN tehotná a nemocenské poistenie zaniklo v priebehu tehotenstva.

Ak je zamestnanec počas výpovednej doby na PN, pracovný pomer sa nekončí dňom začatia PN, ale až uplynutím výpovednej doby, pokiaľ osobitné pravidlá ochrannej doby nespôsobia jej predĺženie. Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce, „Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.“

Podľa § 64 ods. 2 Zákonníka práce, „Ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá.“

Treba sa počas PN evidovať na úrade práce?

Počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti občan nemôže byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Na úrad práce sa preto nemožno zaevidovať počas trvania PN, ani bezprostredne namiesto ukončenia PN, ak zdravotný stav naďalej odôvodňuje práceneschopnosť.

V prípade skončenia pracovného pomeru, ak občan požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 7 kalendárnych dní po ukončení pracovného pomeru, bude zaradený do evidencie nasledujúcim dňom po ukončení zamestnania. Ak požiada o zaradenie po uplynutí 7 kalendárnych dní odo dňa ukončenia zamestnania, bude zaradený dňom osobného podania žiadosti.

Počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti občan nemôže byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, je však povinný splniť oznamovaciu povinnosť voči zdravotnej poisťovni, t. j. oznámiť skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné.

Ak nechcete ostať bez príjmu až do priznania invalidného dôchodku, môžete sa po ukončení pracovnej neschopnosti zaevidovať na úrade práce a požiadať o dávky v nezamestnanosti. Ak chcete požiadať o podporu v nezamestnanosti, musíte ukončiť PN, pretože súbeh nemocenskej dávky a dávky v nezamestnanosti nie je možný.

Podpora v nezamestnanosti sa vypláca najviac 6 mesiacov. Ak celkový príjem vašej domácnosti nedosahuje životné minimum, môžete požiadať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o dávky v hmotnej núdzi a iné príspevky na pomoc v hmotnej núdzi.

Ako dlho môže PN trvať

Maximálna dĺžka trvania práceneschopnosti je 52 týždňov podľa zákona o sociálnom poistení. Táto lehota zahŕňa všetky dni práceneschopnosti, a to aj s prerušeniami. Podľa zákona môže PN trvať aj viac ako 52 týždňov, no ak by sa tak stalo, človek od tejto doby už nemá nárok na nemocenskú dávku, ktorá sa vypláca len 52 týždňov.

Do podporného obdobia 52 týždňov sa započítava aj práceneschopnosť z predchádzajúcich 52 týždňov, ak medzi PN-kami neuplynulo viac ako 26 týždňov. Po uplynutí podporného obdobia môže pracovný pomer naďalej trvať, až kým ho neskončí zamestnanec alebo zamestnávateľ zákonným spôsobom.

Pacienti, ktorí sa ani po tomto období nemôžu vrátiť späť do práce, môžu využiť iné možnosti, ako napríklad invalidný dôchodok, dávky v nezamestnanosti alebo dávky v hmotnej núdzi. O invalidný dôchodok je možné požiadať aj skôr ako po uplynutí celého roku na PN.

Ak PN trvá príliš dlho, môže to byť pre rodinu veľká psychická a finančná záťaž. Ak vaša práceneschopnosť presiahne 52 týždňov, môžete ostať aj naďalej PN, ale finančná podpora zo Sociálnej poisťovne definitívne končí.

Predĺženie poberania nemocenského

Sociálna poisťovňa od 1. mája 2021 predĺžila práceneschopným poistencom poberanie dávky nemocenské. Poistenci mohli doteraz túto dávku poberať maximálne 52 týždňov, po novom ju môžu dostávať dlhšie, najviac o ďalší rok.

Podmienky pre predĺženie obdobia poberania nemocenského sú tieto:

• dočasná pracovná neschopnosť musí trvať,
• dôvodom na jej trvanie po uplynutí podporného obdobia je sťažený prístup k poskytovanej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s krízovou situáciou,
• je predpoklad, že poistenec nebude mať po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

O predĺženie poberania nemocenského môže poistenec požiadať pobočku Sociálnej poisťovne prostredníctvom určeného tlačiva. Ak posudkový lekár poistencovi podporné obdobie na výplatu nemocenského predĺži, musí zároveň určiť aj presnú dĺžku predĺženia.

Podporné obdobie možno predĺžiť aj opakovane, avšak v úhrne najdlhšie o jeden rok. Predpokladom vyplatenia nemocenského za jednotlivé mesiace predĺženého podporného obdobia bude predloženie Preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti zo strany poistenca, ktorý mu vystaví ošetrujúci lekár.

Ukončenie PN a návrat do práce

Ukončenie PN nastáva, keď ošetrujúci lekár zhodnotí, že zdravotný stav zamestnanca sa zlepšil natoľko, že je schopný opäť vykonávať svoju prácu. Lekár určí dátum ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.

Po skončení PN sa zamestnanec vráti do práce v deň nasledujúci po dni, kedy bola PN ukončená. Zamestnanec by mal bezodkladne informovať zamestnávateľa o ukončení PN a o svojom nástupe do práce.

1. Ošetrujúci lekár ukončí dočasnú pracovnú neschopnosť.
2. Zamestnanec oznámi zamestnávateľovi plánovaný návrat do práce.
3. Zamestnanec nastúpi do práce v deň nasledujúci po skončení PN.
4. Zamestnávateľ ho zaradí na pôvodnú prácu a pracovisko, ak je to možné.

Zamestnávateľ je povinný zaradiť zamestnanca na pôvodnú prácu a pracovisko po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Skutočnosť, že ste boli dlhodobo PN, neznamená, že nemáte nárok sa vrátiť za rovnakých pracovných podmienok.

Aj napriek skutočnosti, že došlo u vášho zamestnávateľa k akýmkoľvek zmenám, máte plné právo sa vrátiť na pôvodné pracovné miesto. Aj zamestnanec prijatý na zastupovanie musí skončením zástupu ukončiť prácu na vašom pracovnom mieste.

Ak pôvodnú prácu a pracovisko nemožno prideliť, zamestnávateľ musí zamestnanca zaradiť na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve. Ak zdravotný stav zamestnanca neumožňuje prácu na plný úväzok, môže sa so zamestnávateľom dohodnúť na kratšom pracovnom čase.

Zdravotný stav po dlhodobej PN

Zamestnávateľ vás nemôže prepustiť len preto, že ste dlhodobo práceneschopní a liečite sa. Ak však vzhľadom na svoj zdravotný stav stratíte spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, môže vám dať výpoveď zo zdravotných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce.

Táto výpoveď musí byť podložená lekárskym posudkom. Zamestnávateľ vás môže po ukončení PN preradiť aj na inú, vhodnejšiu prácu, ak ste podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratili spôsobilosť naďalej vykonávať svoju doterajšiu prácu.

Ak zamestnávateľ nemá možnosť preradiť zamestnanca na inú prácu, môže mu dať výpoveď alebo sa môže so zamestnancom dohodnúť na skončení pracovného pomeru dohodou. V oboch prípadoch má zamestnanec nárok na odstupné.

Ak bude zamestnanec uznaný za invalidného, stane sa zamestnancom so zdravotným postihnutím, ktorému zamestnávateľ bude môcť dať výpoveď len so súhlasom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Posudkový lekár a opätovné vystavenie PN

Od 1. januára 2025 disponujú posudkoví lekári vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni oprávnením ukončiť dočasnú pracovnú neschopnosť. Kým doteraz mohol posudkový lekár Sociálnej poisťovne vykonávať len kontrolnú činnosť a na prípadné neoprávnené pokračovanie PN upozorňovať, aktuálne je oprávnený priamo rozhodnúť o jej ukončení.

Podľa novej právnej úpravy v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže posudkový lekár vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť ukončiť dočasnú pracovnú neschopnosť. Typicky ide o situácie, keď vznikne dôvodné podozrenie, že pracovná neschopnosť bola vystavená neoprávnene, alebo ak jej trvanie nie je v súlade so skutočným zdravotným stavom poistenca.

Ak posudkový lekár práceneschopnosť ukončí, elektronický záznam o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti vytvorí ošetrujúci lekár na písomnú žiadosť posudkového lekára. Táto povinnosť sa týka výlučne všeobecných lekárov, ktorí sú oprávnení uznávať a ukončovať dočasnú pracovnú neschopnosť.

Od 1. januára 2026 platí, že v krátkom časovom období 7 pracovných dní po ukončení PN-ky posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne bude ošetrujúci lekár na opätovné uznanie pracovnej neschopnosti potrebovať súhlas posudkového lekára.

Cieľom úpravy je zabrániť praxi, keď sa bez zjavnej zmeny zdravotného stavu krátko po ukončení PN vystavuje nová PN, čím dochádza k faktickému obchádzaniu rozhodnutia posudkového lekára.

Námietky proti ukončeniu PN

Ak poistenec nesúhlasí s rozhodnutím posudkového lekára o ukončení DPN, má možnosť podať odvolanie na Sociálnu poisťovňu. Toto odvolanie sa posudzuje ako odvolanie proti rozhodnutiu o zániku nároku na nemocenské.

Svoje odvolanie „proti rozhodnutiu o zániku nároku na nemocenské“ doručte písomne priamo Sociálnej poisťovni.

Elektronická PN

Od 1. júna 2023 musia všeobecní lekári, lekári zdravotníckych zariadení a gynekológovia vystavovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti elektronicky, tzv. ePN. Zamestnanec tak nemusí predkladať zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni žiadne dokumenty.

Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť skontrolovať si svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia alebo jednoduchej aplikácie.

Lekár vytvára zamestnancovi ePN priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme. Táto ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju môže zamestnávateľ pozrieť.

Zamestnancom odpadajú povinnosti s doručením PN-ky zamestnávateľovi. Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musíte informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce.

Nemusíte podávať ani žiadosť o nemocenské. Považuje sa za ňu samotné vystavenie ePN. V prípade, že vaša liečba trvá dlhšie ako 10 dní, dávku nemocenské začína Sociálna poisťovňa vyplácať od 11. dňa práceneschopnosti.

Povinnosti počas dlhodobej PN

Zamestnanec je povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Táto povinnosť mu vyplýva z § 81 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.

• dodržiavať liečebný režim určený lekárom,
• zdržiavať sa na adrese uvedenej v žiadosti o nemocenské, s výnimkou povolených vychádzok,
• oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu pobytu,
• dostaviť sa na kontrolu dodržiavania liečebného režimu,
• kontaktovať Sociálnu poisťovňu a podať vysvetlenie, ak bola vykonaná kontrola počas neprítomnosti.

Miesto určenia na vykonávanie dočasnej PN predstavuje miesto, kde sa bude osoba zdržiavať a liečiť. Ak by sa pacient nechcel zdržiavať na mieste svojho trvalého bydliska, nemusí to robiť, lekárovi však musí oznámiť iné miesto, kde sa bude liečiť.

Zmenu adresy musí poistenec bezodkladne oznámiť aj na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Zamestnanec sa musí v určenom mieste zdržiavať počas celého obdobia dočasnej PN.

Vychádzky

Ošetrujúci lekár môže počas dočasnej práceneschopnosti určiť vychádzky. To, či ich určí, alebo nie, závisí najmä od povahy choroby. Lekár pritom časovo vymedzí rozsah vychádzok.

Vo väčšine prípadov ide o rozsah štyroch hodín denne. Tieto štyri hodiny nemusia nasledovať po sebe, môžu byť rozdelené napríklad do dvoch úsekov - od 10. do 12. a od 14. do 16.

Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zároveň ich zaznamenáva aj v zdravotnej dokumentácii počas dočasnej pracovnej neschopnosti osoby.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov. Kontrola sa vykonáva v byte alebo dome dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom, respektíve na mieste, kde sa podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zdržuje.

Ak vás počas kontroly nezastihnú na adrese, ktorú ste uviedli, pracovník Sociálnej poisťovne vykonávajúci kontrolu nechá v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.

Ak by pacient nebol zastihnutý doma, môže preukázať dôvod svojej neprítomnosti. Samostatnou kategóriou sú osamelé osoby, teda osoby bez rodinného príslušníka, ktorého by mohli požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb.

V takomto prípade môže pacient opustiť miesto určenia a ísť do najbližších potravín alebo lekárne, kde si nakúpi všetko, čo potrebuje. Sociálna poisťovňa však odporúča mať pokladničný blok, ktorý je možné predložiť ako doklad ospravedlňujúci neprítomnosť v prípade kontroly.

Porušenie liečebného režimu a sankcie

V prípade, že má Sociálna poisťovňa podozrenie z porušenia liečebného režimu, v spolupráci s poistencom, od ktorého si vyžiada dodatočné dokumenty, prešetruje celú situáciu. Zároveň si od ošetrujúceho lekára vyžiada písomné vyjadrenie k podozreniu z porušenia liečebného režimu.

Ak Sociálna poisťovňa vyhodnotí situáciu ako porušenie liečebného režimu, poistenec stráca nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN. Najdlhšie však môže ísť o 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu.

Práceneschopní zamestnanci by si mali dávať pozor aj na to, že Sociálna poisťovňa im môže uložiť pokutu v prípade porušenia liečebného režimu a ďalších povinností, ktoré sú povinní dodržiavať v zmysle zákona o sociálnom poistení.

K porušeniu ďalších povinností patrí napríklad neoznámenie zmeny adresy, na ktorej sa osoba zdržiava, alebo neodstránenie prekážky na výkon kontroly aj napriek upozorneniu. Prekážkou pritom môže byť pes či pokazený zvonček.

Výška pokuty je spravidla do 100 eur, no v prípade opakovaného porušenia povinností počas každej pracovnej neschopnosti sa môže vyšplhať až do 170 eur. Sociálna poisťovňa môže za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Okrem toho, že poistenec nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, musí sa taktiež zdržať požívania alkoholických nápojov a fajčenia. Pri niektorých ochoreniach má dokonca povinnosť aj ležať.

Doklady a oznamovanie PN

Vznik choroby alebo úrazu, na ktorý by sa mala vzťahovať práceneschopnosť, musí ošetrujúci lekár potvrdiť v päťdielnom tlačive s názvom „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“.

Diel I. s názvom „Legitimácia dočasnej pracovnej neschopnosti“ si necháva pacient a musí ho mať pri sebe počas trvania celej PN. Po jej skončení ho následne odovzdá svojmu ošetrujúcemu lekárovi, ktorý ho odošle Sociálnej poisťovni.

Diel II. s názvom „Žiadosť o nemocenské“ musí zamestnanec predložiť svojmu zamestnávateľovi v prípade, že pracovná neschopnosť presiahne 10 dní. Zamestnávateľ tento diel následne posiela Sociálnej poisťovni.

Diel IIa., ktorým je „Žiadosť o náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca“, využíva zamestnanec na uplatnenie nároku na príjem pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnanec musí tento diel odovzdať zamestnávateľovi, u ktorého si uplatňuje nárok na náhradu príjmu.

Diely II. a IIa. musí zamestnanec odovzdať zamestnávateľovi podpísané hneď na začiatku dočasnej práceneschopnosti. Diel III. si necháva ošetrujúci lekár a zasiela ho Sociálnej poisťovni.

Diel IV. predstavuje doklad, cez ktorý poistenec nahlasuje skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnanec ho odovzdáva zamestnávateľovi po ukončení PN.

Od 1. júna 2023 sa pri ePN tieto povinnosti zjednodušili, pretože zamestnanec nemusí predkladať zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni papierové dokumenty. Pri papierovej PN však zostávajú povinnosti súvisiace s odovzdaním jednotlivých častí tlačiva.

Výpočet nemocenského

Nemocenské dávky sa určujú z denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, teda obdobie, príjem z ktorého sa použije pri výpočte dávky.

Denný vymeriavací základ sa vypočítava tak, že sa vymeriavacie základy, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, spočítajú a vydelia počtom dní rozhodujúceho obdobia. Do počtu dní sa nezapočítavajú dni neplatenia poistného, napríklad dni dočasnej pracovnej neschopnosti.

Rozhodujúce obdobie sa určuje viacerými spôsobmi. Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite minimálne od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, rozhodujúcim obdobím je kalendárny rok predchádzajúci tomu, v ktorom vznikla dočasná PN.

Ak nemocenské poistenie vzniklo v predchádzajúcom kalendárnom roku alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikla dočasná PN, rozhodujúcim obdobím je obdobie vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom vznikla dočasná PN.

Ak nemocenské poistenie trvalo pred vznikom dočasnej PN menej ako 90 dní, určujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia až po deň predchádzajúci dňu, v ktorom vznikla dočasná PN. Ak poistenec nedosiahol v rozhodujúcom období vymeriavacie základy alebo neplatil poistné aspoň 90 dní, použije sa pravdepodobný denný vymeriavací základ.

Čo po uplynutí podporného obdobia

Ak práceneschopnosť trvá dlhšie ako 52 týždňov a aj po prípadnom predĺžení, je potrebné zvážiť ďalšie kroky. Medzi ne patrí najmä invalidný dôchodok, evidencia na úrade práce po skončení PN a prípadne dávky v hmotnej núdzi.

Ak zdravotný stav neumožňuje návrat do práce, je možné požiadať o invalidný dôchodok. O invalidný dôchodok je možné požiadať aj skôr ako po uplynutí celého roka na PN.

Ak sa po skončení PN zaevidujete na úrade práce, môžete požiadať o dávku v nezamestnanosti, ak spĺňate zákonné podmienky. Priznaním invalidného dôchodku môže nárok na pomoc v hmotnej núdzi zaniknúť.

Po roku práceneschopnosti sa prerušuje povinné nemocenské aj dôchodkové poistenie. Ak sa zdravotný stav dlhodobo nezlepšuje, je vhodné riešiť ďalší postup ešte pred uplynutím podporného obdobia.

tags: #dlhodoba #pn #a #opatovne #zaradenie #do