Koncesionárske poplatky a invalidní dôchodcovia

Invalidní dôchodcovia patria medzi poberateľov dôchodkových dávok, ktorých sa týkalo oslobodenie od platenia koncesionárskych poplatkov za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (RTVS). Na oslobodenie však nepostačovalo iba poberanie invalidného dôchodku: platiteľ zároveň nemohol mať pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti a nemohol žiť v domácnosti s inou osobou s pravidelným príjmom zo zárobkovej činnosti.

Dôchodcovia, ktorí už mali priznanú zľavu 50 % na platbu za koncesionárske poplatky k 31. 12. 2019, sa z platenia koncesionárskych poplatkov odhlasovať nemuseli, pretože od platieb boli k 1. 1. 2020 oslobodení automaticky. Invalidní dôchodcovia, ktorí dovtedy platili plnú sumu 4,64 eura mesačne, museli nárok na oslobodenie oznámiť a preukázať vyberateľovi poplatkov.

Čo platilo pre invalidných dôchodcov

Od 1. januára 2020 odpadla dôchodcom povinnosť platiť úhrady za služby Rozhlasu a televízie Slovenska, známe ako koncesionárske poplatky. Zmena sa týkala každého, kto poberal nejaký typ dôchodku, či už starobný, invalidný, vdovský alebo sirotský.

Od povinnosti platiť koncesionárske poplatky bol oslobodený platiteľ, ktorý bol poberateľom dôchodkových dávok podľa osobitného predpisu alebo poberateľom rovnocenných dôchodkových dávok vyplácaných zo zahraničia, nemal pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti a nežil v domácnosti s inou osobou s pravidelným príjmom zo zárobkovej činnosti. Na oslobodenie mali nárok poberatelia najmä nasledovných dôchodkových dávok: starobný, invalidný, vdovský a sirotský dôchodok.

To, že dôchodcovi vznikol nárok na oslobodenie od platenia koncesionárskych poplatkov, však musel oznámiť a preukázať vyberateľovi poplatkov, v tomto prípade RTVS. Nárok na oslobodenie vznikal od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ oznámil a preukázal vznik skutočnosti.

Výška poplatku a úspora

Základná sadzba úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS bola pre domácnosť 4,64 eura mesačne. Dôchodcom do decembra účtovali polovicu z tejto sumy, teda 2,32 eura.

Penzisti a ľudia v hmotnej núdzi už koncesionárske poplatky nemuseli platiť. Ročne tak mohli ušetriť 27,84 eura. Invalidní dôchodcovia, ktorí po splnení zákonných podmienok získali úplné oslobodenie, však prestali platiť celú mesačnú úhradu.

Kedy vznikalo oslobodenie automaticky

Väčšina seniorov bola od platenia oslobodená automaticky a nemala povinnosť o tom informovať RTVS. Ak mal platiteľ úhrady nárok na polovičnú sadzbu, teda 2,32 eura, a v tejto sadzbe úhradu aj platil, bol od 1. 1. 2020 automaticky oslobodený.

Ak platil túto sumu cez SIPO, po 1. januári už nemal na doklade SIPO predpis RTVS. Dôchodcovia, ktorí už mali priznanú zľavu 50 % na platbu za koncesionárske poplatky k 31. 12. 2019, sa z platenia koncesionárskych poplatkov odhlasovať nemuseli.

Automatické oslobodenie sa týkalo najmä tých dôchodcov, ktorých RTVS už evidovala ako platiteľov s uplatnenou polovičnou sadzbou. Samotné poberanie invalidného dôchodku preto nemuselo znamenať, že administratívne kroky boli vybavené automaticky.

Kedy musel invalidný dôchodca požiadať o oslobodenie

O oslobodenie museli požiadať najmä tí dôchodcovia, ktorí dovtedy nemali uplatnenú úľavu, hoci na ňu mali nárok, a naďalej platili 4,64 eura mesačne. Ak platiteľ úhrady platil úhradu vo výške 4,64 eura, teda nemal uplatnenú úľavu, a mal nárok na úľavu z dôvodu poberania dôchodkových dávok, bolo potrebné túto skutočnosť oznámiť a preukázať.

Invalidný dôchodca mohol túto skutočnosť oznámiť online na stránke RTVS alebo na pošte vyplnením formulára. Dôchodcovia sa mohli odhlásiť pomocou online formulára, ďalej však museli poštou alebo emailom RTVS doručiť čestné vyhlásenie a potvrdenie o poberaní dôchodku zo Sociálnej poisťovne.

Oslobodenie od platenia vzniklo od nasledujúceho mesiaca po oznámení a preukázaní tohto nároku. Nárok na oslobodenie vznikal od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ oznámil a preukázal vznik skutočnosti.

Podmienka príjmu a spoločnej domácnosti

Dôležitou podmienkou oslobodenia od poplatku tiež bolo, že dôchodca nemohol mať pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti a nežil v domácnosti s inou osobou s pravidelným príjmom. Dôchodcovia, ktorí žili sami, boli pri splnení ostatných podmienok od platenia koncesionárskych poplatkov oslobodení.

Oslobodenie sa preto neposudzovalo iba podľa druhu dôchodku. Invalidný dôchodok bol jednou z podmienok súvisiacich s postavením platiteľa, no zároveň sa skúmal pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti a situácia v domácnosti.

Od povinnosti platiť úhradu bol plne oslobodený aj platiteľ, ak žil v domácnosti s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá mala v jeho domácnosti trvalý pobyt, alebo ak sám bol ťažko zdravotne postihnutý.

Čo bolo potrebné doložiť

Invalidný dôchodca musel RTVS oznámiť vznik nároku a zároveň ho preukázať. K oznámeniu sa doručovalo čestné vyhlásenie a potvrdenie o poberaní dôchodku zo Sociálnej poisťovne.

Do času, kým bol nárok oznámený a preukázaný, platiteľ platil úhradu 4,64 eura za každý, aj začatý kalendárny mesiac. Oslobodenie nevznikalo spätne za obdobie pred oznámením a preukázaním nároku.

Trvalý príkaz a platby cez SIPO

Ak invalidný dôchodca platil poplatky pomocou SIPO cez Slovenskú poštu, spravidla nemusel nič robiť, pretože RTVS prestala zasielať predpis na SIPO. Ak platil poplatky prostredníctvom trvalého príkazu, musel ho vo svojej banke zrušiť.

Ak platiteľ trvalý príkaz nezrušil, peniaze mu mohli naďalej odchádzať z účtu. Ak RTVS na tieto platby nemala právny nárok, bola povinná ich vrátiť do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na základe predloženej žiadosti o vrátenie poplatku.

Ak invalidný dôchodca uhradil koncesionárske poplatky dopredu na celý rok, RTVS mu mala automaticky vrátiť preplatok v druhom polroku.

Nedoplatky po zániku povinnosti

Zrušenie koncesionárskych poplatkov neznamenalo automatické zrušenie prípadných nedoplatkov voči RTVS. Ak platiteľovi prišla výzva na zaplatenie nedoplatku, nemal ju ignorovať.

Na úhradu nedoplatku mal platiteľ 30 dní od doručenia výzvy. V opačnom prípade si RTVS mohla nárokovať dlžnú sumu a pokutu súdnou cestou.

V posledných dňoch dostali viaceré domácnosti od RTVS písomnú výzvu, aby uhradili nedoplatok, ktorý im vznikol za neplatenie povinných koncesionárskych poplatkov za posledných deväť rokov. Dlh pritom nemusel byť súvislý za celé obdobie, často bol vyčíslený len za konkrétne mesiace v danom roku, keď poplatok nebol zaplatený.

O prehľade uskutočnených aj neuskutočnených platieb za koncesionárske poplatky informovala tabuľka na zadnej strane výzvy. Väčšine domácností vznikol niekoľkoročný dlh voči RTVS najmä preto, že sa po zmene bydliska neprihlásili ako nový platiteľ, čím im platby za televíziu a rozhlas neboli automaticky zahrnuté do platieb SIPO.

Premlčanie starších nedoplatkov

Ak sa domácnosť ocitla v roli dlžníka a obdržala od RTVS výzvu na zaplatenie nedoplatku za uplynulých deväť rokov, mala právo podať námietku premlčania, najlepšie doporučene poštou alebo emailom. Dlžník bol povinný uhradiť svoj dlh najviac za posledné tri roky.

Ak kontrola prebehla k 31. 3. 2021, spoločnosť bola oprávnená vymáhať nedoplatok len za obdobie od 1. 3. 2018 do 31. 3. 2021. Na nedoplatok za ostatné roky spätne do minulosti sa všeobecne vzťahovala premlčacia doba v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka.

Dlžník mohol uhradiť nedoplatok za koncesionárske poplatky za obdobie posledných troch rokov, pričom do poznámky pri bankovom prevode uviedol presné obdobie, za ktoré platil. Domácnosť zároveň mohla podať námietku premlčania voči vymáhaniu dlhu za obdobie staršie ako tri roky.

Ako sa systém koncesionárskych poplatkov menil

Koncesionárske poplatky za služby verejnoprávnej televízie a rozhlasu boli zavedené v roku 1994. Poplatky sa delili na dve časti: zvlášť za televíziu a zvlášť za rádio.

Boli povinné pre tých, ktorí vlastnili aspoň jeden prijímač televízneho alebo rádiového vysielania. Ak ste mali v domácnosti viacero prijímačov, platil sa poplatok iba za jeden z nich.

V roku 2003 došlo novelou zákona k stanoveniu novej mesačnej sumy koncesionárskeho poplatku vo výške 4,64 eura, vtedy 140 slovenských korún. Táto suma sa nikdy nezmenila ani s infláciou, čo v konečnom dôsledku znamenalo, že televízia a rozhlas boli postupne podfinancované.

Ďalšou zmenou bola novelizácia zákona, ktorá zaviedla takzvaný „zásuvkový“ zákon. Tento zákon zmenil pravidlá pre povinných platičov koncesionárskych poplatkov.

Po novom sa poplatok vyžadoval od všetkých odberateľov elektrickej energie bez ohľadu na to, či vlastnili prijímač. Došlo tiež k zjednoteniu poplatkov za Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas do jedného poplatku.

Posledná zmena v koncesionárskych poplatkoch prišla v roku 2019. Dôchodcovia a poberatelia dávok v hmotnej núdzi boli oslobodení od koncesionárskych poplatkov.

Zrušenie poplatkov pre všetkých platiteľov

Koncesionárske poplatky mali byť od 1. júla daného roka definitívne zrušené. O návrhu na zrušenie poplatkov však museli poslanci rozhodovať ešte raz, pretože zákon na začiatku januára vetovala prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová.

Jej námietky nesmerovali k zrušeným koncesionárskym poplatkom, ale k samotnej dani z osobitnej stavby. Poslanci museli zákon buď schváliť so zmenami, ktoré navrhla prezidentka, alebo prelomiť jej veto.

Koncesionárske poplatky mala RTVS vyberať ešte do konca júna daného roka. Od júla ich mala už len vymáhať od firiem či domácností, ktoré ich predtým za niektoré mesiace nezaplatili.

Koho sa zrušenie týkalo

Za televíziu a rozhlas platila každá domácnosť, ktorá odoberala elektrinu. Túto povinnosť mali aj firmy, ktoré zamestnávali aspoň troch zamestnancov.

Firmy aj ľudia museli koncesionárske poplatky uhrádzať aj vtedy, keď nemali žiadne rádio alebo televízor. Pri firmách sa výška poplatku odvíjala od celkového počtu zamestnancov.

Zamestnávatelia vítali zrušenie koncesionárskych poplatkov. Podľa nich boli nastavené nespravodlivo, pretože museli platiť aj za zamestnancov, ktorí boli na materskej alebo rodičovskej dovolenke.

Okrem povinnosti platiť odpadlo aj vysoké administratívne zaťaženie. Zamestnávatelia museli každú zmenu počtu zamestnancov hlásiť RTVS.

Financovanie RTVS zo štátneho rozpočtu

Verejnoprávnu televíziu posledných pätnásť rokov živil cez koncesionárske poplatky hlavne podnikateľský sektor. Zmena preto počítala s tým, že namiesto poplatkov bude RTVS financovaná zo štátneho rozpočtu.

Novým spôsobom financovania bol nárokovateľný príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorý bol stanovený na 41,5 milióna eur a mal pokryť sumu, ktorú by RTVS dostala z koncesionárskych poplatkov. K peniazom, ktoré mala RTVS dostať z príspevku, sa pridávalo ďalších 23 miliónov eur vďaka zmluve so štátom a osem miliónov eur ako kompenzácia za ľudí oslobodených od platenia.

Celkovo tak mala RTVS získať 72,5 milióna eur na svoje fungovanie. Táto suma sa mala každý rok valorizovať o priemernú mieru inflácie zistenú Štatistickým úradom.

V roku 2024 mala RTVS na svoje fungovanie dostať 83 miliónov eur. Prvýkrát sa mala miera príspevku zvýšiť o infláciu v nasledujúcom roku.

RTVS mala v zákone definované, za akých podmienok príspevok získa a na čo ho môže použiť. Peniaze mala dostávať vždy do konca januára v roku, za ktorý sa mal príspevok z rozpočtu poskytovať.

Výhodou malo byť odbúranie každoročného vyjednávania medzi vládou a vedením televízie o dofinancovaní. Jednou z najväčších obáv pri zmene financovania RTVS však bolo zachovanie jej nezávislosti a verejnoprávneho charakteru.

Televíziu a rozhlas mal po zrušení poplatkov platiť štát. Tento rok malo ísť o sumu 41,5 milióna eur, pričom miera príspevku sa mala každoročne valorizovať o mieru inflácie.

Koncesionárske poplatky tvorili približne 60 % príjmu RTVS a zvyšok sa platil zo štátneho rozpočtu na základe zmluvy. Zmluvou so štátom mala RTVS získať 23 miliónov eur a ďalších 8 miliónov ako kompenzáciu za ľudí, ktorí boli oslobodení od povinnosti platiť koncesionárske poplatky.

tags: #koncesionarske #poplatky #a #invalid