Nemocenské poistenie je na Slovensku druh sociálneho poistenia, konkrétne poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.
Systém nemocenského poistenia slúži pracujúcim osobám, ktoré prídu o príjmy zjednodušene povedané zo zdravotných dôvodov vlastných alebo inej osoby, o ktorú sa musia starať. Štát im po dobu, kedy nemôžu vykonávať prácu, vypláca dávky nemocenského poistenia.
Čo je nemocenské poistenie
Prácu najčastejšie nemôžu vykonávať z dôvodu: choroby, úrazu, karantény, izolácie, ošetrovania člena rodiny, tehotenstva a materstva. Nemocenské poistenie je súčasťou sociálneho poistenia a nie je možné ho platiť samostatne.
Keď ochorie zamestnanec a dlhšiu dobu nemôže chodiť do práce, stále má istotu aspoň nejakého príjmu - dostáva nemocenskú. A to vďaka tomu, že za neho zamestnávateľ pravidelne odvádza nemocenské poistenie.
Nemocenské poistenie je súčasťou sociálneho poistenia. To sa skladá z:
- dôchodkového poistenia, z ktorého sa vyplácajú starobné a invalidné dôchodky,
- nemocenského poistenia, z ktorého sa vám vypláca počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, ošetrovania člena rodiny, či tehotenstva alebo materstva,
- poistenia v zamestnanosti, z ktorého štát prispieva na podporu v nezamestnanosti,
- garančného poistenia, z ktorého sa vám vyplácajú dávky garančného poistenia, ak sa váš zamestnávateľ stal platobne neschopný a nemôže vám vyplatiť mzdu a iné vaše nároky,
- úrazového poistenia, z ktorého sa vám vyplácajú úrazové dávky vtedy, ak ste ako zamestnanec utrpeli pracovný úraz alebo sa u vás zistila choroba z povolania.
Za zamestnanca odvádza všetkých päť zložiek sociálneho poistenia jeho zamestnávateľ. Pri podnikaní ako SZČO odvádzate iba prvé dve zložky a ich platenie si strážite sami.
To platí bez ohľadu na to, či ste povinne alebo dobrovoľne sociálne poistená SZČO. V oboch týchto prípadoch sa však navyše môžete zapojiť aj do poistenia v nezamestnanosti.
Kto je povinne nemocensky poistený
Povinne nemocensky poistený je každý zamestnanec, SZČO, vtedy, keď ich hrubý príjem z podnikania v rozhodujúcom období bol vyšší ako 12-násobok minimálnej mzdy.
Zamestnanec na účely nemocenského poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem.
Za zamestnanca odvádza nemocenské poistenie jeho zamestnávateľ, ale pre SZČO je povinné až od dosiahnutia určitej hranice príjmov alebo si ho ako SZČO môžete platiť dobrovoľne.
Na rozdiel od zdravotného poistenia, na ktoré ako SZČO povinne prispievate, je sociálne poistenie povinné až od presiahnutia určitej hranice príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Je ňou 6-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
Povinné sociálne poistenie SZČO vzniká od 1. júla (resp. od 1. októbra pri predĺženej lehote na podanie daňového priznania) kalendárneho roka, ktorý nasleduje po roku, za ktorý podľa daňového priznania vaše hrubé príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti prekročili šesťnásobok priemernej mesačnej mzdy zistenej za kalendárny rok predchádzajúci roku, za ktorý podávate daňové priznanie.
Keďže v roku 2021 bola priemerná mesačná mzda na Slovensku 1 211 eur, tak v roku 2023 vzniká povinné sociálne poistenie tým SZČO, ktoré za rok 2022 dosiahli príjmy vyššie ako 7 266 eur.
V roku 2023 vznikne povinné sociálne poistenie tým SZČO, ktorých príjmy za rok 2022 presiahli 7 266 eur, čo je šesťnásobok priemernej mzdy za rok 2021.
Nemocenské poistenie ako súčasť sociálneho poistenia tak do určitej hranice príjmov nie je povinné. Podnikatelia povinnosť platiť nemocenské poistenie nemajú, resp. im táto povinnosť vzniká až od dosiahnutia určitej hranice príjmu, prihlásiť sa k nemu ale môžu dobrovoľne.
Dobrovoľné nemocenské poistenie
Dobrovoľné nemocenské poistenie umožňuje SZČO zabezpečiť si príspevok od štátu v prípade, keď kvôli chorobe či úrazu prídu na týždne aj mesiace o príjmy.
Môžete si ho však platiť dobrovoľne spolu s dobrovoľným dôchodkovým poistením (byť len dobrovoľne nemocensky poistený nie je možné) a mať tak istotu dávok z nemocenského poistenia.
Dobrovoľne nemocensky poistené osoby sú osoby staršie ako 16 rokov s trvalým pobytom na území Slovenska, alebo prechodným pobytom na území Slovenska.
Ak nie ste povinne sociálne poistenou SZČO a chcete mať nárok na nemocenské dávky, môžete sa na nemocenské poistenie prihlásiť dobrovoľne.
Pretože sociálne poistenie nie je povinné pre SZČO s nízkymi príjmami (napríklad za rok 2022 musíte mať príjmy vo výške aspoň 7 266 eur), veľa podnikateľov si ho dobrovoľne neplatí.
Málokto si ale uvedomuje, že mu v tom prípade okrem nemocenského zaniká aj nárok na: ošetrovné, tehotenské a materské.
Na aké dávky možno získať nárok
Najčastejšie poskytovanou nemocenskou dávkou je nemocenské. Nemocenské sa poskytuje poistencovi, ktorý je pre chorobu, chorobu z povolania, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu uznaný dočasne práceneschopným.
| Dávka | Účel |
|---|---|
| Nemocenské | Zabezpečenie príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti |
| Ošetrovné | Pri potrebe ošetrovania člena rodiny alebo starostlivosti o dieťa |
| Tehotenské | Podpora pre tehotné poistenkyne |
| Materské | Zabezpečenie príjmu počas materskej dovolenky |
Medzi ne patria: nemocenské, ošetrovné, tehotenské, materské. Prácu najčastejšie nemôžu vykonávať z dôvodu: choroby, úrazu, karantény, izolácie, ošetrovania člena rodiny, tehotenstva a materstva.
Podmienka 270 dní poistenia
Aby ste získali nárok na výplatu nemocenského, ošetrovného, tehotenského a materského, musíte v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku byť nemocensky poistený najmenej 270 dní.
Dobrovoľne sociálne poistená osoba má nárok na nemocenské, ošetrovné, tehotenské aj materské až vtedy, ak bola v posledných dvoch rokoch nemocensky poistená najmenej 270 dní.
Do týchto dní sa vám započítavajú aj iné dni nemocenského poistenia, napríklad keď ste boli zamestnancom.
Povinne sociálne poistená SZČO má nárok na nemocenské a ošetrovné ihneď, ale tehotenské a materské môže čerpať, len ak bola v posledných dvoch rokoch nemocensky poistená najmenej 270 dní.
Na rozdiel od toho, ak platíte sociálne poistenie povinne, tak nárok na nemocenské a ošetrovné vám vzniká ihneď, ale nárok na tehotenské a materské vám vzniká tiež len vtedy, ak ste boli v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku nemocensky poistený najmenej 270 dní.
Ako sa prihlásiť na dobrovoľné poistenie
Ak sa rozhodnete dobrovoľné nemocenské poistenie platiť, potom čím skôr začnete, tým lepšie.
Prihlášku k nemocenskému poisteniu vyplníte na formulári „Registračný list fyzickej osoby“ dostupného na webových stránkach Sociálnej poisťovne.
Stačí vyplniť online formulár alebo tlačivo s názvom Registračný list fyzickej osoby (RLFO), priložiť k nemu aj vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby a doručiť ho na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska, buď osobne, poštou alebo elektronicky prostredníctvom portálu
Odovzdajte alebo pošlite ju Sociálnej poisťovni príslušnej podľa vášho bydliska. Štát vám dávky nemocenského poistenia začne vyplácať, ak splníte podmienky na to, aby vám na ne vznikol nárok.
Platenie nemocenského poistenia
Výšku dobrovoľného nemocenského a dôchodkového poistenia si Peter určí sám - sám si určuje vymeriavací základ, z ktorého sa mu poistenie počíta.
Musí však pri tom rešpektovať minimálny a maximálny vymeriavací základ platný v danom roku.
| Údaj | Hodnota v roku 2023 |
|---|---|
| Minimálny mesačný vymeriavací základ | 605,50 eura |
| Maximálny mesačný vymeriavací základ | 8 477 eur |
| Sadzba nemocenského poistenia | 4,40 % |
| Minimálne nemocenské poistenie | 26,64 eura mesačne |
| Maximálne nemocenské poistenie | 372,98 eura mesačne |
| Minimálne sociálne poistenie spolu | 200,72 eura mesačne |
V roku 2023 zaplatíte na nemocenskom poistení minimálne 26,64 eura mesačne. Táto suma zodpovedá minimálnemu vymeriavaciemu základu 605,50 eura mesačne, ktorý sa vynásobí sadzbou 4,40 % (jednotlivé zložky sociálneho poistenia sa zaokrúhľujú na eurocenty nadol).
Maximálny vymeriavací základ je 8 477 eur a maximálne nemocenské poistenie v roku 2023 pri sadzbe 4,40 % je 372,98 eura mesačne.
Minimálny a maximálny vymeriavací základ platí tak pre povinne sociálne poistené osoby, ako aj pre dobrovoľne sociálne poistené osoby.
Nezabudnite však na to, že či už budete ako SZČO povinne alebo dobrovoľne sociálne poistený, tak okrem nemocenského poistenia budete platiť aj dôchodkové poistenie vo výške minimálne 174,08 eura v roku 2023.
Byť len povinne alebo dobrovoľne nemocensky poistenou SZČO totižto nie je možné. Z minimálneho vymeriavacieho základu je v roku 2023 dôchodkové poistenie ďalších 174,08 eura, spolu tak zaplatíte 200,72 eura.
Ak si dobrovoľné nemocenské poistenie platíte, poistné na nemocenské poistenie sa uhrádza spolu s ostatnými zložkami sociálneho poistenia.
Poistné posielajte mesačne na bankový účet svojej pobočky Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta vášho trvalého pobytu.
Platby na nemocenské poistenie (spolu s platbami na iné zložky sociálneho poistenia, keďže ako sme spomínali vyššie, nie je možné byť len nemocensky poistenou osobou) sa uhrádzajú do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci na ktorý sa vzťahujú.
Napríklad poistné za júl 2023 je splatné do 8. augusta 2023.
Splatnosť je vždy do ôsmeho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý si poistenie platí.
Platbu poistenia označte správnym variabilným symbolom prideleným Sociálnou poisťovňou a špecifickým symbolom označujúcim obdobie, za ktoré poistné platíte (napríklad platba za júl 2023 bude mať špecifický symbol 072023, pri trvalom príkaze môžete použiť špecifický symbol 88).
Pri neskorej (alebo nižšej ako stanovenej) úhrade poistného na sociálne poistenie SZČO vám Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma zaplatená.
Platenie poistného počas dočasnej pracovnej neschopnosti
Pokiaľ maródite od 3.12.2022 do 21.4.2023, musíte zaplatiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie (a prípadne aj dobrovoľné poistné na poistenie v nezamestnanosti) za december 2022 len za dva dni a apríl 2023 len za deväť dní, pretože počas výplaty nemocenského nie ste povinný platiť sociálne poistenie.
Preto za január, február a marec 2023 sociálne poistenie neplatíte vôbec.
Výška nemocenského pre zamestnanca
Pre zamestnanca platí, že počas prvých 14 dní neschopnosti dostáva náhradu príjmu od zamestnávateľa. Nárok na nemocenské od Sociálnej poisťovne vzniká zamestnancovi od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Pri nemocenských dávkach platí priama úmera - teda čím viac zaplatíte na poistnom, tým vyššie dávky v prípade choroby či úrazu dostanete.
Výška nemocenského pre SZČO
Ako povinne alebo dobrovoľne nemocensky poistená SZČO dostávate počas prvých troch dní dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu a od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.
| Dávka | Výška za jeden deň |
|---|---|
| Nemocenské počas prvých troch dní PN | 25 % denného vymeriavacieho základu |
| Nemocenské od štvrtého dňa PN | 55 % denného vymeriavacieho základu |
| Ošetrovné | 55 % denného vymeriavacieho základu |
| Tehotenské | 15 % denného vymeriavacieho základu |
| Materské | 75 % denného vymeriavacieho základu |
Výška dávok sa odvíja od počtu dní ich poberania, výšky denného vymeriavacieho základu a percentuálnej sadzby denného vymeriavacieho základu konkrétnej nemocenskej dávky.
Nemocenské dávky za počítajú za dni a výsledné sumy sa zaokrúhľujú na desať eurocentov nahor.
Pri minimálnom mesačnom poistnom 200,72 eura platenom z minimálneho mesačného vymeriavacieho základu 605,50 eura v roku 2023 bude teoretická výška nemocenského 4,976725 eura za deň počas prvých troch dní a 10,948795 eura za deň od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Maximálna výška nemocenského v roku 2023 je 19,90685 eura za deň počas prvých troch dní a 43,79507 eura za deň od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Denný vymeriavací základ
Nemocenské dávky sa určujú z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).
Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, príjem z ktorého sa použije pri výpočte dávky.
DVZ = vymeriavacie základy, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období sa spočítajú a vydelia počtom dní rozhodujúceho obdobia (do počtu dní sa nezapočítavajú dni neplatenia poistného, napr. dni dočasnej pracovnej neschopnosti), DVZ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých ste zaplatili poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.
Denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov.
Obmedzenie DVZ - DVZ nesmie byť vyšší ako DVZ určený z dvojnásobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
Obmedzenie určené pri priznaní nároku na dávku sa nemení po celý čas poskytovania dávky, keďže sa určuje zo všeobecného vymeriavacieho základu platného dva roky pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Ide o takzvaný maximálny DVZ.
Pravdepodobný denný vymeriavací základ
PDVZ sa použije ak poistenec nedosiahol v rozhodujúcom období vymeriavacie základy na platenie poistného na nemocenské poistenie, zamestnanec od vzniku nemocenského poistenia do vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky neplatil poistné na nemocenské poistenie aspoň 90 dní, samostatne zárobkovo činnej osobe vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v deň vzniku povinného nemocenského poistenia alebo dobrovoľne nemocensky poistená osoba od vzniku nemocenského poistenia do vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky nebola dobrovoľne nemocensky poistená nepretržite 26 týždňov.
PDVZ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu (VZ), z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, PDVZ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Obmedzenie PDVZ - PDVZ je najviac jedna tridsatina sumy určenej ako 50% jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
V tomto prípade je výška PDVZ obmedzená iba výškou maximálneho DVZ.
| Rok | Všeobecný VZ | Min. PDVZ | Max. DVZ | Min. denná výška TEH |
|---|---|---|---|---|
| 2026 | 18 288 | 25,4000 | 100,2083 | 10,02083000 |
| 2025 | 17 160 | 23,8334 | 94,0274 | 9,40274000 |
| 2024 | 15 648 | 21,7334 | 85,7425 | 8,57425000 |
Všeobecný VZ - všeobecný vymeriavací základ
Min. PDVZ - minimálny pravdepodobný denný vymeriavací základ
Max. DVZ - maximálny denný vymeriavací základ
Min. denná výška TEH - minimálna výška dávky tehotenské za jeden kalendárny deň
Rozhodujúce obdobie
Rozhodujúce obdobie je obdobie, z ktorého príjmy sa použijú pri výpočte denného vymeriavacieho základu (DVZ).
u všetkých poistencov je závislé od dĺžky trvania nemocenského poistenia (či trvalo celý predchádzajúci kalendárny rok alebo či vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka) a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenské poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky (tzv. 90-dňová čakacia lehota).
Zamestnanec
| Kedy vzniklo nemocenské poistenie | Rozhodujúce obdobie | Podmienka |
|---|---|---|
| Nemocenské poistenie zamestnanca trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka. | Predchádzajúci kalendárny rok (1. január až 31. december). Zohľadňujú sa iba príjmy u aktuálneho zamestnávateľa. | Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka. |
| Nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka. | Obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Zohľadňujú sa iba príjmy u aktuálneho zamestnávateľa. | Od vzniku nemocenského poistenia v predchádzajúcom kalendárnom roku do vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky dosiahol zamestnanec 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie z tohto nemocenského poistenia. |
| Nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v aktuálnom kalendárnom roku. | Obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Zohľadňujú sa iba príjmy u aktuálneho zamestnávateľa. | Od vzniku nemocenského poistenia v aktuálnom kalendárnom roku do vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky dosiahol zamestnanec aspoň 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie z tohto nemocenského poistenia. |
| Nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo podľa bodu 2 alebo 3 | Predchádzajúci kalendárny rok (1. január až 31. december). Zohľadňujú sa iba príjmy u iného ako aktuálneho zamestnávateľa. | V predchádzajúcom kalendárnom roku dosiahol zamestnanec aspoň 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie u iných zamestnávateľov. |
Ak predpoklad nie je splnený, rozhodujúce obdobie sa posúdi podľa ďalšieho príslušného bodu alebo sa dávka určí z PDVZ.
Povinne nemocensky poistená SZČO
| Kedy vzniklo nemocenské poistenie | Rozhodujúce obdobie | Podmienka alebo následok |
|---|---|---|
| Nemocenské poistenie PNP SZČO trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka. | Predchádzajúci kalendárny rok (1. január až 31. december). Zohľadňujú sa iba vymeriavacie základy (VZ) z aktuálneho PNP SZČO. | Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka. |
| Nemocenské poistenie PNP SZČO vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka. | Obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Zohľadňujú sa iba VZ z aktuálneho PNP SZČO. | Vznik nemocenského poistenia v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka. |
| Nemocenské poistenie PNP SZČO vzniklo v aktuálnom kalendárnom roku. | Obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Zohľadňujú sa iba VZ z aktuálneho PNP SZČO. | Vznik nemocenského poistenia v aktuálnom kalendárnom roku. |
| Nemocenské poistenie PNP SZČO vzniklo v deň vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. | Neurčuje sa. | Dávka sa určí z PDVZ. |
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba
| Kedy vzniklo nemocenské poistenie | Rozhodujúce obdobie | Podmienka alebo následok |
|---|---|---|
| Nemocenské poistenie DNPO trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka. | Predchádzajúci kalendárny rok (1.január až 31. december). Zohľadňujú sa iba VZ z DNPO. | Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka. |
| Nemocenské poistenie DNPO vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka. | Obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Zohľadňujú sa iba VZ z DNPO. | Vznik nemocenského poistenia v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka. |
Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej SZČO a najmenej 26 týždňov dobrovoľne nemocensky poistenej osoby závisí od toho, kedy im vzniklo nemocenské poistenie.
Príklad výpočtu nemocenského pre SZČO
Príklad: Karolovi (SZČO) sa v roku 2023 stal úraz, ktorý mu neumožňuje pracovať. Lekár určil, že bude dočasne pracovne neschopný od 7. februára do 27. februára vrátane, čiže spolu 21 dní.
Pretože si dobrovoľne platil nemocenské poistenie (spolu s dôchodkovým poistením), bol nemocensky poistený najmenej 270 dní a dobrovoľné nemocenské poistenie mu trvalo najmenej 26 týždňov, bude mu štát posielať nemocenské dávky od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Keďže si dobrovoľne platil nemocenské poistenie nepretržite od 1. januára 2022 z minimálneho vymeriavacieho základu 566,50 eura, bude jeho rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu rok 2022.
Jeho denný vymeriavací základ bude súčet vymeriavacích základov v roku 2022 vydelený počtom dní roku 2022.
Výsledkom je 12 x 566,50 eura / 365 dní = 18,6247 eura po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor.
Karol bude počas dočasnej pracovnej neschopnosti poberať nemocenské dávky:
- Za prvé 3 dni dočasnej pracovnej neschopnosti, teda od 7. februára do 9. februára vrátane, dostane 13,968525 eura (25 % z 18,6247 eura x 3 dni).
- Za ostatných 18 dní dočasnej pracovnej neschopnosti, teda od 10. februára do 27. februára vrátane, dostanete 184,38453 eura (55 % z 18,6247 eura x 18 dní).
- Za celých 21 dní dočasnej pracovnej neschopnosti si teda príde na 198,40 eura (po zaokrúhlení na desať eurocentov nahor z 198,353055 eura).
Výpočet vymeriavacieho základu SZČO
Ročný vymeriavací základ povinne sociálne poistenej SZČO vypočítate tak, že k svojmu základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (zdaniteľné príjmy − daňové výdavky) uvedenom v poslednom daňovom priznaní pripočítate zaplatené zdravotné poistenie a sociálne poistenie a potom výsledok vydelíte koeficientom 1,486.
Keď ho následne vydelíte 12, dostanete svoj mesačný vymeriavací základ, ktorý zaokrúhlite na eurocenty nadol.
Ak by Peter dosiahol za rok 2022 príjmy vyššie ako 7 266 eur, vzniklo by mu v roku 2023 povinné sociálne poistenie a jeho vymeriavací základ by mohol byť iný - musel by sa vypočítať.
Naďalej by však bol v medziach minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu.
Príklad: Peter za uplynulý rok dosiahol zdaniteľné príjmy z podnikania vo výške 20 000 eur a daňové výdavky 10 000 eur, z toho 2 000 eur je zaplatené zdravotné a sociálne poistenie.
K základu dane z príjmov 10 000 eur pripočíta zaplatené zdravotné a sociálne poistenie 2 000 eur, čoho výsledkom je suma 12 000 eur, ktorú vydelí koeficientom 1,486 a následne ešte číslom 12.
Po zaokrúhlení na eurocenty nadol získa mesačný vymeriavací základ vo výške 672,94 eura.
Pretože Petrov mesačný vymeriavací základ 672,94 eura je vyšší ako minimálny vymeriavací základ v roku 2023 (605,50 eura), použije sadzbu 4,40 %.
Peter teda každý mesiac na nemocenskom poistení zaplatí 29,60 eura (4,40 % z 672,94 eura po zaokrúhlení na eurocenty nadol).
Okrem toho však bude musieť platiť aj dôchodkové poistenie spolu vo výške 193,45 eura a vo výsledku na sociálnom poistení zaplatí mesačne 223,05 eura.
Podmienka zaplatenia poistného
Táto podmienka nároku na nemocenské dávky sa sleduje iba u povinne nemocensky poistených samostatne zárobkovo činných osôb (PNP SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistených osôb (DNPO).
Na to, aby PNP SZČO alebo DNPO splnila túto podmienku, musí mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie:
| Sledované obdobie | Dokedy má byť poistné zaplatené | Koho sa to týka |
|---|---|---|
| Do konca kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky; sleduje sa posledných 5 rokov | Do konca kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky | PNP SZČO alebo DNPO, ktorá si uplatňuje nárok na nemocenskú dávku z aktívneho nemocenského poistenia, ktoré nevzniklo prvýkrát |
| Prvý mesiac existencie PNP SZČO alebo DNPO | Posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie za prvý mesiac existencie PNP SZČO alebo DNPO | PNP SZČO alebo DNPO, ktorej dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol v mesiaci prvého vzniku nemocenského poistenia |
| Do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom zaniklo PNP SZČO alebo DNPO; sleduje sa posledných 5 rokov | Posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie za posledný mesiac existencie PNP SZČO alebo DNPO | PNP SZČO alebo DNPO, ktorej vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v ochrannej lehote |
Posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie PNP SZČO a DNPO je spravidla 8. kalendárny deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
Pri posudzovaní podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa toleruje suma dlžného poistného na nemocenské poistenie nižšia ako 5 eur.
V prípade, ak Sociálna poisťovňa eviduje v sledovanom období voči poistencovi postúpenú pohľadávku, poistné na nemocenské poistenie sa považuje za zaplatené dňom zaplatenia odplaty za postúpenú pohľadávku.
V prípade, ak Sociálna poisťovňa eviduje v sledovanom období voči poistencovi odpísanú pohľadávku, poistné na nemocenské poistenie sa nepovažuje za zaplatené.
Dočasná pracovná neschopnosť a žiadosť o nemocenské
Nemocenské sa poskytuje poistencovi, ktorý je pre chorobu, chorobu z povolania, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu uznaný dočasne práceneschopným.
Ak vám lekár vystaví „péenku“ elektronicky (ePN), v Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku.
Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa.
Ak vám lekár „péenku“ vystaví na papierovom tlačive, o dávku požiadate prostredníctvom II. dielu potvrdenia, ktorý slúži ako žiadosť o nemocenské.
Ak by mu lekár vystavil elektronickú PN-ku, nemusel by Sociálnu poisťovňu o nič žiadať, ale ak by mu vystavil papierovú PN-ku, musel by Sociálnej poisťovni predložiť II. diel tohto potvrdenia, ktorý slúži ako žiadosť o nemocenské.
Peniaze by poistenec dostal najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol chorý.
Liečebný režim
Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu.
Pozor - počas poberania nemocenského musíte dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom.
Ale počas poberania ošetrovného, tehotenského a materského nie je zakázané súčasne vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť (podnikať), ak je to z vašej strany vôbec možné.
Ochranná lehota
- sedem dní po skončení nemocenského poistenia,
- ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie,
- osem mesiacov po skončení nemocenského poistenia, ak poistenke zaniklo nemocenské poistenie v období 42 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom,
- osem mesiacov od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom, ak poistenke prvý deň 42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom spadá do obdobia 180 dní odo dňa zániku posledného nemocenského poistenia (t. j. ak poistenka otehotnie do 180 dní od skončenia posledného poistenia); uvedené neplatí, ak jej po zániku nemocenského poistenia vzniklo nové nemocenské poistenie.
Ochranná lehota sa skončí dňom, v ktorom vzniklo nemocenské poistenie, vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného dôchodku alebo invalidného dôchodku.
Výplata nemocenských dávok
Dávky nemocenského poistenia vypláca príslušná pobočka Sociálnej poisťovne zo štátneho rozpočtu (konkrétne z príjmov z poistného).
Sociálna poisťovňa vám nemocenské dávky vyplatí:
- bezhotovostne na účet alebo poštovou poukážkou v hotovosti (na adresu určenú vami v žiadosti alebo na adresu trvalého pobytu, ak ste v žiadosti neuviedli žiadny spôsob pre výplatu dávky),
- primárne na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky určený príjemcom dávky alebo v hotovosti na adresu určenú príjemcom dávky,
- na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, na ktorý sa zamestnancovi vypláca mzda, ak poistenec nenahlásil iné číslo účtu alebo adresu,
- v hotovosti na adresu trvalého pobytu poistenca, ak poistenec alebo zamestnávateľ neuviedol výplatné údaje.
Po priznaní nároku na dávku sa dávka vypláca do konca mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý nemocenská dávka patrí, v lehotách určených Sociálnou poisťovňou.
Nemocenské, rovnako ako ostatné dávky nemocenského poistenia, sa vyplácajú pozadu v lehote najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý nemocenská dávka patrí.
Zmena spôsobu výplaty
Ak chcete nahlásiť alebo zmeniť spôsob výplaty dávky, môžete tak urobiť vo svojom EUP, prostredníctvom formulára Žiadosť o výplatu sumy dávky / zmenu miesta výplaty sumy dávky / opätovné vyplatenie sumy dávky.
Ak ste si dávku nevyzdvihli, použite formulár Žiadosť o výplatu sumy dávky / zmenu miesta výplaty sumy dávky / opätovné vyplatenie sumy dávky.
Podať Žiadosť o výplatu sumy dávky / zmenu miesta výplaty sumy dávky / opätovné vyplatenie sumy dávky môžete:
- Elektronicky cez portál slovensko.sk
- Písomne - poštou alebo osobne
Pre využitie služby potrebujete: elektronický občiansky preukaz s čipom (eID) a kvalifikovaný elektronický podpis (KEP).
Žiadosť vyplníte a odošlete na adresu príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.
Premlčanie nároku
Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.
Premlčacia lehota neplynie počas obdobia konania o dávke a v období, v ktorom účastníkovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.
Čo ak SZČO nemocenské poistenie nemá
Mnoho podnikateľov si však dobrovoľné nemocenské poistenie neplatí. Namiesto toho využívajú poistenie pracovnej neschopnosti, ktoré ponúkajú poisťovne.
V prípade pracovnej neschopnosti im dohodnutú sumu poisťovňa vypláca za každý deň. Aj tu sú však rôzne obmedzenia.
Časť SZČO sa tak spolieha na vlastné rezervy.
V opačnom prípade maródite, ošetrujete člena rodiny alebo očakávate pôrod či sa staráte o narodené dieťa bez akéhokoľvek príjmu a mali by ste teda mať vopred vytvorenú rezervu na niekoľko týždňov až mesiacov.
Musíte z nej vyžiť po dobu, kedy nebudete schopný pracovať a jej výška sa bude odvíjať od vašich bežných výdavkov.
Pokiaľ sa ako SZČO systému nemocenského poistenia nezúčastňujete povinne ani dobrovoľne, vytvorte si finančný vankúš, ktorý vám príde vhod nielen pri nečakanej chorobe.
tags: #slovensko #nemocenske #poistenie