Sociálny pracovník v ADOS: Náplň práce, kompetencie a požiadavky

Sociálny pracovník v ADOS zabezpečuje sociálnu podporu pacienta a jeho rodiny v prirodzenom domácom prostredí, posudzuje sociálnu situáciu, poskytuje poradenstvo, koordinuje dostupné služby a spolupracuje s lekármi, sestrami, fyzioterapeutmi, úradmi a ďalšími inštitúciami.

Jeho práca prepája zdravotnú, sociálnu a psychologickú pomoc. Zahŕňa prvý kontakt s pacientom a rodinou, sociálnu anamnézu a diagnózu, plánovanie intervencie, pomoc pri vybavovaní príspevkov a služieb, sprevádzanie v náročných situáciách a vedenie dokumentácie.

Čo je ADOS

ADOS sú ambulantné zdravotnícke zariadenia, ktoré tvoria zdravotnícki pracovníci - sestry a fyzioterapeuti. Ich zdravotné výkony sú indikované lekárom a uhrádzané z verejného zdravotného poistenia, ak majú uzatvorenú zmluvu so zdravotnými poisťovňami.

Domáca starostlivosť je starostlivosť poskytovaná človeku v jeho prirodzenom prostredí. Hlavné zložky domácej starostlivosti zahŕňajú agentúru domácej ošetrovateľskej starostlivosti, opatrovateľskú službu, rodinných príslušníkov a lekára prvého kontaktu.

Realizátorom domácej ošetrovateľskej starostlivosti v konkrétnej praxi je ADOS. Náplň činnosti ADOS zahŕňa ošetrovateľskú starostlivosť o klientov v ich sociálnom prostredí, vrátane doliečovania, starostlivosti o pacientov po ukončení hospitalizácie, o chorých bez potreby hospitalizácie a o terminálne chorých.

ADOS tiež vykonáva ošetrovateľské činnosti spojené s úpravou diétneho režimu, zabezpečením osobnej hygieny, monitorovaním životných funkcií, aplikáciou liekov, ošetrovaním rán, základnou rehabilitáciou, odberom materiálu na vyšetrenie, úpravou prostredia chorého, zdravotnou výchovou a poradenstvom, a servisom zdravotníckych technických pomôcok.

Personálne obsadenie ADOS môže zahŕňať sestru manažérku, pôrodnú asistentku, sestru, fyzioterapeutov, zdravotníckych asistentov, masérov, administratívnych pracovníkov a opatrovateľky.

Domáca ošetrovateľská starostlivosť ADOS

Postavenie sociálneho pracovníka v ADOS

Sociálny pracovník zohráva v ADOS kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní komplexnej starostlivosti o pacienta.

Cieľom sociálnej práce v zdravotníctve je poskytnúť oporu, podporu, sprevádzanie a pomoc pri zlepšovaní životných možností človeka, ktorý je pre svoju chorobu určitým spôsobom znevýhodnený.

Sociálny pracovník v zdravotníctve vychádza vo svojej práci z holistického modelu chápania človeka ako bio-psycho-sociálno-spirituálnej bytosti.

Pomoc sociálneho pracovníka má spravidla charakter sociálnej agendy, sociálno-právneho poradenstva a sprostredkovania (žiadosti o umiestnenie do iných zariadení, kontaktovanie iných inštitúcií a pod.).

Sociálny pracovník v zdravotníctve má nepochybne svoje nezastupiteľné miesto. Rieši špecifické úlohy podľa typu zdravotníckeho zariadenia, typu oddelenia, počtu pacientov atď.

Náplň práce sociálneho pracovníka ADOS

Posúdenie sociálnej situácie pacienta

Sociálny pracovník zisťuje, v akých sociálnych podmienkach pacient žije, aké má rodinné zázemie, aké sú jeho finančné možnosti a aké ďalšie služby potrebuje.

Sociálna evidencia predstavuje prvý kontakt s pacientom a jeho rodinou a posúdenie jeho sociálnej situácie.

Sociálny pracovník štruktúrovaným rozhovorom zisťuje psychosociálnu anamnézu, vrátane kľúčových informácií o sociálnom probléme, rodinnom pozadí, telesnom stave, intelektuálnom a emocionálnom stave, zamestnaní a ekonomickej situácii klienta, bývaní a pod.

Dôležité je zistiť, ako choroba ovplyvnila život klienta a celej rodiny.

Sociálna anamnéza a diagnóza

Sociálna anamnéza a diagnóza zahŕňa identifikáciu rizík, ako sú neschopnosť rodiny postarať sa o dieťa, nesolventnosť rodiny, podmienky bývania, adopcie alebo odňatie dieťaťa.

Stanovenie sociálnej diagnózy vychádza zo systematického zisťovania sociálnych, rodinných, zdravotných, ekonomických a bytových podmienok pacienta.

Poradenstvo a informovanie

Sociálny pracovník poskytuje pacientovi a jeho rodine poradenstvo v oblasti sociálnych dávok, príspevkov a iných foriem pomoci.

Informuje ich o možnostiach využitia rôznych sociálnych služieb a organizácií.

Sociálne poradenstvo zahŕňa komunikáciu s rodinou a pomoc pri vybavovaní rôznych príspevkov, ošetrovateľskej služby (ADOS, hospic . ).

Koordinácia služieb

Sociálny pracovník koordinuje poskytovanie rôznych služieb pre pacienta, ako napríklad opatrovateľskú službu, donášku obedov, prepravu k lekárovi a pod.

Komunikácia a spolupráca s príslušnými inštitúciami patrí k pravidelným pracovným činnostiam sociálneho pracovníka ADOS.

Spolupracuje s ďalšími odborníkmi, ako sú lekári, sestry, fyzioterapeuti a psychológovia.

Spolupráca s lekármi a zdravotníckym tímom

Sociálny pracovník spolupracuje s lekármi pri konzultáciách o prepustení pacienta do domácej alebo ústavnej starostlivosti.

Sociálny pracovník sa musí najskôr zoznámiť so zdravotnou dokumentáciou (chorobopisom) pacienta.

Zistí, o aký zdravotný problém u pacienta ide, konzultuje s ošetrujúcim lekárom, dozvedá sa predpokladaný typ liečby, jej dopad a prognózu ochorenia.

Sociálny pracovník nikdy nesmie dopustiť, aby k pacientovi pristupoval s predsudkami, pod vplyvom názorov iných ľudí (lekárov, sestier), svoj úsudok si o pacientovi vytvára sám.

Podpora a sprevádzanie

Sociálny pracovník poskytuje pacientovi a jeho rodine emocionálnu podporu a sprevádza ich v náročných životných situáciách.

Pomáha im zvládať stres, úzkosť a depresiu spojenú s chorobou.

V zdravotníctve všetci zainteresovaní vykonávajú svoju prácu v špecifických podmienkach ľudskej núdze, bolesti, utrpenia a odkázanosti na pomoc iných, preto hádam ani netreba zdôrazňovať, že práve tu stále viac vstupujú do popredia otázky ľudskej dôstojnosti, morálnych a etických princípov.

Zastupovanie záujmov pacienta

V prípade potreby sociálny pracovník zastupuje záujmy pacienta voči úradom, inštitúciám a iným organizáciám.

Pomáha mu presadzovať jeho práva a zabezpečiť mu prístup k potrebným službám.

Komunikácia s miestnou a regionálnou samosprávou a štátnou správou, inými úradmi a inštitúciami patrí medzi pracovné úlohy sociálneho pracovníka.

Vedenie dokumentácie

Sociálny pracovník vedie dokumentáciu o svojej práci s pacientom, zaznamenáva jeho sociálnu situáciu, poskytnuté služby a dosiahnuté výsledky.

Súčasťou práce môže byť aj vedenie administratívnej agendy a sociálnej evidencie.

Etapy práce sociálneho pracovníka

Sociálny pracovník dodržiava pri svojej práci určitý postup. Jednotlivé etapy popísala tzv. americká škola:

Prvý kontakt s klientom/pacientom (sociálna evidencia).
Stanovenie sociálnej diagnózy.
Návrh riešenia a plán sociálnej pomoci.
Intervencia a sociálna pomoc.
Ukončenie spolupráce (overovanie výsledkov).

Prvý kontakt s pacientom

Pri prvom stretnutí sa sociálny pracovník pacientovi predstaví a vysvetlí mu, akú pomoc mu môže ponúknuť.

Klient/pacient musí porozumieť poslaniu sociálneho pracovníka.

Prvý kontakt je zároveň priestorom na vytvorenie dôvery, vysvetlenie možností spolupráce a zistenie základných potrieb pacienta a jeho rodiny.

Stanovenie sociálnej diagnózy

Pri sociálnej diagnóze sa posudzuje nielen aktuálny problém, ale aj jeho príčiny, riziká, dostupné zdroje pomoci a schopnosť pacienta a rodiny riešiť situáciu.

Návrh riešenia a plán sociálnej pomoci

V tejto etape si sociálny pracovník vypracuje plán, podľa ktorého bude pacientovi poskytovaná sociálna pomoc.

Plán práce je rozdelený do niekoľkých krokov, pričom sa berie do úvahy dôležitosť a naliehavosť problémov a podľa toho sa postupuje.

S plánom oboznámi aj ostatných členov zdravotníckeho tímu.

Intervencia a sociálna pomoc

Poznáme dva druhy intervencií: bežná intervencia, ktorá je určená klientovi s postupným riešením problému, a krízová intervencia, ktorá je určená pre klienta v akútnej krízovej situácii.

Intervencia môže zahŕňať poradenstvo, sprostredkovanie služieb, komunikáciu s inštitúciami, podporu rodiny a koordináciu ďalšieho postupu.

Ukončenie spolupráce

Táto etapa zahŕňa kontrolu účinnosti použitých metód, bilancovanie vyriešenia problému a ukončenie spolupráce sociálneho pracovníka a klienta - pacienta.

Môže zahŕňať aj odporučenie k inému odborníkovi.

Požadované vzdelanie a kvalifikácia

Profesionalizácia sociálnej práce je neodmysliteľnou súčasťou dobre a kvalitne fungujúceho sociálneho systému každej vyspelej krajiny.

Sociálny pracovník by mal spĺňať určité kvalifikačné štandardy: vysokoškolské vzdelanie magisterského stupňa v odbore sociálna práca a praktické skúsenosti aspoň v rámci praktickej prípravy študentov v procese vzdelávania.

Pre výkon práce sociálneho pracovníka ADOS sa požaduje vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v odbore sociálna práca.

Praxa v oblasti sociálnej práce je vítaná, špecializácia je výhodou a vzdelanie v odbore ošetrovateľstvo je výhodou.

Požadovaná je registrácia v Komore sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce.

Byť kompetentným v sociálnej práci znamená, že sociálny pracovník disponuje určitými právomocami pre konkrétny okruh svojej pôsobnosti.

Kompetentne konať znamená konať na základe a v zmysle týchto právomocí, so znalosťou problematiky a so zodpovednosťou za vlastné konanie.

Odborné a praktické požiadavky

vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v odbore sociálna práca;
prax v oblasti sociálnej práce vítaná;
špecializácia výhodou;
vzdelanie v odbore ošetrovateľstvo výhodou;
registrácia v Komore sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce;
znalosť práce s PC (MS Office);
chuť vzdelávať sa a orientácia v príslušnej legislatíve;
občianska bezúhonnosť;
spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.

V niektorých pracovných pozíciách môže byť požadované minimálne vzdelanie I. stupňa vysokej školy v odbore sociálna práca, samostatnosť, flexibilita, odolnosť voči stresu, kreatívne myslenie a vodičský preukaz.

Osobnostné predpoklady

Sociálny pracovník je profesionál, ktorý pracuje s ľuďmi, je neustále v interakcii s človekom a jeho osobnosť by sa mala odvíjať od určitých osobnostných predpokladov, charakterových a povahových vlastností.

Sociálnemu pracovníkovi nesmie byť cudzie to, čo je ľudské. Podstatou sociálnej práce je ľudský vzťah, predpokladom ktorého je optimálna komunikácia.

Požadovaná je vysoká miera empatie a komunikačných zručností, schopnosť pracovať pod stresom a zvládanie krízových situácií, samostatnosť a spoľahlivosť, etický prístup a dôsledná mlčanlivosť.

Sociálny pracovník by mal mať primeranú dávku inteligencie, všeobecného prehľadu a pozitívne vlastnosti dobrého človeka ako: poctivosť, spravodlivosť, pravdovravnosť, pracovitosť, čestnosť, dôvernosť, slušnosť, zodpovednosť, trpezlivosť a obetavosť.

Jeho morálny postoj má byť príkladom pre druhých a vzorom pre klienta i spoločnosť, s ktorými prichádza neustále do kontaktu.

Pri kontakte s klientom sa sociálny pracovník nezaobíde bez komunikácie a aktívneho počúvania, ktoré v podstatnej miere ovplyvňujú vzťah klient - sociálny pracovník.

Schopnosti efektívne komunikovať sa nedá naučiť len pochopením teórie, ale predovšetkým neustálym komunikačným a tréningovým procesom.

Tímová práca je častokrát náročná a môže viesť ku konfliktom. Sociálny pracovník by mal mať schopnosti znášať konflikty a vedieť ich riešiť.

Sociálny pracovník by mal byť samostatný, flexibilný, spoľahlivý, odolný voči stresu a schopný reagovať na meniace sa potreby pacienta a rodiny.

Etika, mlčanlivosť a dôstojnosť pacienta

Sociálny pracovník nesie zodpovednosť za svojich klientov, má prístup k zdravotnej dokumentácii a je nutné, aby vždy chránil dôvernosť všetkých informácií, ktoré o klientovi získal.

S tým úzko súvisí skutočnosť, že okrem profesionálnych kompetencií získaných prostredníctvom rôznych foriem vzdelávania, sociálny pracovník musí disponovať komplexnou osobnostnou výbavou.

Medzi základné etické princípy patrí prospešnosť (konať dobro), neškodnosť (vylúčiť poškodenie) a autonómia (rešpektovať rozhodnutie pacienta/klienta).

Legislatívny rámec sociálnej práce a obmedzení

Podľa § 10 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnych službách“) Prijímatelia sociálnych služieb majú právo na dôstojné zaobchádzanie, starostlivosť a úctu aj pri nevyhnutnosti použitia obmedzenia.

Pri poskytovaní sociálnych služieb v zariadeniach sociálnych služieb nie je možné používať prostriedky telesného a netelesného obmedzenia prijímateľa sociálnej služby.

Jedinou výnimkou, ktorú zákon o sociálnych službách ustanovuje, je použitie netelesného alebo telesného obmedzenia iba v prípade, ak je priamo ohrozený život alebo priamo ohrozené zdravie prijímateľa sociálnej služby alebo iných fyzických osôb.

V tomto prípade možno použiť prostriedky obmedzenia prijímateľa sociálnej služby, a to len na čas nevyhnutne potrebný na odstránenie priameho ohrozenia.

K obmedzeniu u prijímateľa sociálnej služby možno pristúpiť iba vtedy, keď boli bez úspešného výsledku použité všetky ostatné možné stratégie, či postupy pre zabránenie takému správaniu prijímateľa, ktorým bezprostredne ohrozuje svoj život či zdravie alebo zdravie a život iných osôb a riziká, ktoré vyplývajú z neobmedzenia prijímateľa sú väčšie ako riziká vyplývajúce z jeho obmedzenia.

Netelesné obmedzenie

Za prostriedky netelesného obmedzenia sa považuje zvládnutie situácie najmä verbálnou komunikáciou, odvrátením pozornosti alebo aktívnym počúvaním.

Telesné obmedzenie

Za prostriedky telesného obmedzenia sa považuje zvládnutie situácie použitím rôznych špeciálnych úchopov, umiestnením prijímateľa sociálnej služby do miestnosti, ktorá je určená na bezpečný pobyt alebo použitím liekov na základe pokynu lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria.

Použitie akéhokoľvek iného telesného obmedzenia, okrem zákonom vymedzených spôsobov, je v rozpore so zákonom o sociálnych službách, a to aj v prípade, ak ide o použitie iného telesného obmedzenia na základe odporúčania lekára z odboru psychiatrie.

Rozsah a povaha obmedzenia musí byť primeraná aktuálnemu ohrozeniu a individualite prijímateľa.

Obmedzenie sa ukončí vtedy, ak pominie situácia ohrozenia.

Nevyhnutné telesné obmedzenie písomne nariaďuje, schvaľuje alebo ho dodatočne bezodkladne schvaľuje a potvrdzuje ho svojím podpisom lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria a písomne sa k nemu vyjadruje a potvrdzuje ho svojím podpisom sociálny pracovník zariadenia.

Použitie liekov nemožno dodatočne schvaľovať.

Register obmedzení a oznamovacie povinnosti

Telesné a netelesné obmedzenie prijímateľa sociálnej služby musí byť zaznamenané v registri telesných a netelesných obmedzení (ďalej len „register obmedzení“) zriadenom na tento účel, ktorý je povinný viesť poskytovateľ sociálnej služby v informačnom systéme sociálnych služieb - § 10 ods. 4.

Poskytovateľ je povinný poskytnúť ministerstvu údaje o použití prostriedkov obmedzenia prostredníctvom elektronického formulára zaslaného do informačného systému sociálnych služieb do 8 kalendárnych dní od použitia obmedzenia (§ 105b ods. 2 písm. a).

Poskytovateľ sociálnej služby je povinný použitie prostriedkov obmedzenia bezodkladne a každý zápis obmedzenia prijímateľa sociálnej služby vrátane údajov uvedených v registri obmedzení do ôsmich dní po použití prostriedkov obmedzenia oznámiť a) zákonnému zástupcovi prijímateľa sociálnej služby, b) dôverníkovi prijímateľa sociálnej služby a c) opatrovníkovi ustanovenému prijímateľovi sociálnej služby súdom - § 10 ods. 6.

Ochrana detí

Pri poskytovaní sociálnej služby dieťaťu a pri poskytovaní starostlivosti o dieťa podľa tohto zákona je poskytovateľ sociálnej služby povinný dodržiavať zákaz používania všetkých foriem telesných trestov a sankcií a používať len také výchovné prostriedky a metódy, ktoré akýmkoľvek spôsobom dieťa neponižujú, neurážajú, nezanedbávajú, vrátane nedbanlivostného zaobchádzania, alebo ktoré sa inak nedotýkajú dôstojnosti dieťaťa a neohrozujú jeho život, zdravie, telesný, citový, rozumový a mravný rozvoj - § 10 ods. 7.

Význam správneho posudzovania obmedzení

Je nevyhnutné, aby poskytovatelia sociálnych služieb zodpovedne pristupovali k správnemu vyhodnocovaniu správania prijímateľa sociálnej služby, ktoré môže alebo zakladá predpoklad použitia netelesného alebo telesného obmedzenia z dôvodu, že použitím obmedzenia u prijímateľa sociálnej služby dochádza k obmedzovaniu jeho ľudských práv a slobôd a zasahuje sa do jeho telesnej integrity.

Nedodržiavanie povinností poskytovateľa sociálnej služby podľa § 10 zákona o sociálnych službách sa považujú za správny delikt podľa § 101 tohto zákona.

Správne posúdenie situácie je dôležité preto, že nie každé odmietnutie spolupráce, hádka, zvýšený hlas, používanie vulgarizmov alebo dohováranie sa po príchode pod vplyvom alkoholu predstavuje situáciu vyžadujúcu použitie obmedzenia.

Najčastejšie nedostatky pri uplatňovaní § 10

Zistenia z evidencie oznámení a dohľadov nad poskytovaním sociálnych služieb (do roku 2022) pri vyžiadaní registra obmedzení a uplatňovaní § 10 v praxi ukazujú viacero nedostatkov.

zamestnanci poskytovateľa nevedia, o čo ide - neznalosť zákona o sociálnych službách;
poskytovateľ nemá zavedený register obmedzení;
poskytovateľ nemá vypracovanú smernicu alebo iný interný dokument upravujúci postup pri aplikácii § 10 v interných podmienkach;
poskytovateľ podľa svojho tvrdenia nepoužíva obmedzenia s odôvodnením, že ich nepotrebuje - prax ukazuje, že poskytovatelia zväčša obmedzenia používajú, postup nenazývajú obmedzením alebo ho nepovažujú za obmedzenie;
poskytovateľ používa netelesné a telesné obmedzenia bez zapisovania do registra;
poskytovateľ používa aplikáciu liekov ako obmedzenie bez konzultácie s lekárom-psychiatrom;
za miestnosť určenú na „bezpečný pobyt“ (tzv. bezpodnetovú miestnosť) považuje poskytovateľ izolačnú miestnosť alebo klasickú obytnú miestnosť, v ktorých si prijímateľ môže spôsobiť ohrozenia života a zdravia;
poskytovateľ pravidelne/denne využíva pre prijímateľa sieťovú posteľ (tzv. klietkovú), najmä na spánok na základe odporúčania psychiatra, s odôvodnením, že sieť prijímateľovi poskytuje pocit bezpečia, aby v noci nespadol;
poskytovateľ používa netelesné a telesné obmedzenia v súlade so zákonom o sociálnych službách, vedie register obmedzení, avšak použitie obmedzenia neoznamuje ministerstvu;
poskytovateľ používa netelesné a telesné obmedzenia v súlade so zákonom o sociálnych službách, vedie register obmedzení, avšak použitie obmedzenia neoznamuje súdom určenému opatrovníkovi;
poskytovateľ používa netelesné a telesné obmedzenia v súlade so zákonom o sociálnych službách, vedie register obmedzení, avšak použitie obmedzenia prijímateľa pozbaveného spôsobilosti na právne úkony, ktorého opatrovníkom je poskytovateľ, neoznamuje príbuzným;
poskytovateľ oznamuje ministerstvu použitie obmedzenia, aj keď o situáciu vyžadujúcu použitie obmedzenia nejde;
poskytovateľ používa rovnaké obmedzenie toho istého prijímateľa opakovane viackrát za sebou a oznamuje ministerstvu, obmedzenie sa míňa účinku;
poskytovateľ jeho použitím nerieši agresívne správanie prijímateľa iným spôsobom, napríklad konzultáciou so psychiatrom alebo riešením v rámci individuálneho plánu;
poskytovateľ v situácii, kedy prijímateľ fyzicky napádal iných prijímateľov, nepoužil žiadne zákonom dovolené nástroje na ochranu života a zdravia ohrozených prijímateľov;
situácia bola zapísaná v hláseniach službukonajúceho personálu, bez uvedenia prijatých opatrení;
poskytovateľ v situácii, kedy prijímateľ fyzicky napádal iných prijímateľov, v súlade s odporúčaniami psychológa nepoužil žiadne zákonom dovolené nástroje na ochranu života a zdravia ohrozených prijímateľov.

Postupy, ktoré sa nepovažujú za obmedzenie

Postupy, ktoré sa z hľadiska ich povahy a účelu nepovažujú za obmedzenie podľa § 10 zákona o sociálnych službách, zahŕňajú použitie zábrany na lôžku - ak ide o zábranu z dôvodu rizika pádu prijímateľa z lôžka, pričom prijímateľ ju vie prekonať - zložiť, odsunúť alebo má možnosť privolať si službukonajúci personál.

Za takýto postup sa považuje aj použitie fixačných pomôcok alebo pomôcok na zabezpečenie pádu prijímateľa, ktoré zabraňujú telesnému poškodeniu prijímateľa sociálnej služby v určitých situáciách, napríklad pri presune prijímateľa na vozíku, z ktorého bez nich môže spadnúť, a to na nevyhnutne potrebný čas (vychádzka, účasť na spoločnej aktivite a pod.).

Ide o oficiálne pomôcky uvádzané v ošetrovateľských technikách, pričom niektoré môžu byť súčasťou vozíka.

Za fixačné pomôcky sa nepovažujú rôzne textilné pásiky, kožené opasky, plachty na posteľ.

Tieto postupy nemožno považovať z hľadiska ich povahy a účelu za prostriedok telesného obmedzenia podľa § 10 zákona o sociálnych službách.

Rozvoj dlhodobej a domácej starostlivosti

Starostlivosť o dlhodobo chorých ľudí prechádza významnými zmenami, ktorých cieľom je zlepšenie podmienok pre pacientov odkázaných na dlhodobú či paliatívnu starostlivosť.

Ministerstvá zdravotníctva a práce predložili legislatívne návrhy, ktoré prinášajú rozsiahle zmeny v tejto oblasti, vrátane posilnenia poskytovateľov ošetrovateľskej a paliatívnej starostlivosti, rozšírenia minimálnej siete domov ošetrovateľskej starostlivosti, ADOS a hospicov.

Dôležitou súčasťou týchto zmien je aj zohľadnenie úlohy sociálneho pracovníka, najmä v kontexte Agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS).

Navrhované zmeny sa dotýkajú viacerých aspektov dlhodobej starostlivosti.

Okrem spomínaného posilnenia siete hospicov a ADOS sa plánuje aj zavedenie ošetrovného pre blízku osobu, ktorá sa stará o dlhodobo chorého človeka.

Tento príspevok by mal pokryť náklady počas obdobia, kedy blízka osoba poskytuje starostlivosť a nemôže chodiť do zamestnania.

V nemocniciach sa zadefinuje následná ústavná zdravotná starostlivosť, čo umožní rodinným príslušníkom lepšie sa pripraviť na príchod svojho blízkeho z nemocnice.

Tieto zmeny majú cieľ zlepšiť prechod medzi nemocničnou a domácou starostlivosťou.

Dôležitou zmenou je aj sprístupnenie zdravotnej dokumentácie sociálnemu pracovníkovi, ak pracuje v zdravotníckom zariadení.

Tento krok má zjednodušiť proces posudzovania pre sociálne účely a umožniť sociálnemu pracovníkovi rýchlejšie reagovať na potreby pacienta.

Význam ADOS pre pacienta a rodinu

Hlavným prínosom posilnenia ADOS je, že pacient ostáva doma a za ním prichádza lekár, sestra, fyzioterapeut a ošetrujú ho v jeho prirodzenom prostredí.

Tým sa odbúrava stres spojený s cestovaním pacienta za lekárom a skracuje sa čakanie na ošetrenie.

Sociálny pracovník pomáha rodine zorientovať sa v možnostiach domácej starostlivosti, posúdiť zaťaženie rodinných príslušníkov a prepojiť zdravotné potreby pacienta so sociálnymi službami.

Zvýšenie počtu sesterských miest v ADOS si vyžiada aj posilnenie tímu sociálnych pracovníkov, aby boli schopní zabezpečiť komplexnú starostlivosť o všetkých pacientov.

Kontrola poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny bude po novom kontrolovať aj poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej pomoci, ktoré nemajú uzatvorenú zmluvu so zdravotnou poisťovňou.

Cieľom tejto zmeny je zabezpečiť kvalitu a bezpečnosť poskytovanej starostlivosti aj v týchto zariadeniach.

Ďalšie pracovné úlohy v sociálnej práci

V závislosti od pracoviska môže sociálny pracovník vykonávať aj koordináciu Skladu solidarity, poskytovanie základného sociálneho poradenstva klientom Bratislavskej arcidiecéznej charity, sociálnu prácu v prirodzenom prostredí fyzickej osoby, rodiny alebo komunity a prácu s ľuďmi bez domova.

Medzi ďalšie úlohy môže patriť realizácia projektu rozvoja farských charít na území Bratislavskej arcidiecézy, komunikácia s miestnou a regionálnou samosprávou a štátnou správou, inými úradmi a inštitúciami, vedenie administratívnej agendy a práca s dobrovoľníkmi.

Pracovné podmienky a odmeňovanie

Pracovný pomer môže byť uzatvorený na dobu určitú, s možnosťou predĺženia po vzájomnej dohode.

Nástup do zamestnania môže byť ihneď alebo dohodou.

Základná mzda pri plnom úväzku môže byť od 1.445,- eur mesačne v závislosti od dĺžky odbornej praxe podľa platnej Kolektívnej zmluvy.

Pracovné podmienky môžu zahŕňať príspevok zamestnávateľa na tretí dôchodkový pilier, 5 dní dovolenky naviac, týždenný pracovný čas kratší ako je v Zákonníku práce a možnosť pracovať a profesionálne rásť v oblasti zdravotníctva.

V niektorých pracovných ponukách sa uvádzala nástupná mzda (v hrubom): 728 Eur asistent sociálnej práce; 832 Eur sociálny pracovník.

Pracovný pomer môže byť na plný pracovný úväzok (40 hod/týždenne).

Miesto výkonu práce môže zahŕňať kancelárske pracovisko, zdravotnícke zariadenie, domácnosti pacientov alebo prirodzené prostredie fyzickej osoby, rodiny či komunity.

Hranie rolí v sociálnej práci

Práca sociálneho pracovníka ADOS vyžaduje odborné vzdelanie, znalosť sociálnej a zdravotnej problematiky, schopnosť tímovej spolupráce, samostatné rozhodovanie, citlivú komunikáciu s pacientom a rodinou a dôslednú ochranu dôstojnosti, práv a súkromia človeka.

tags: #socialny #pracovnik #ados