Striedavá starostlivosť o dieťa, keď rodičia nie sú manželia

Rozchod rodičov, ktorí nie sú manželia, automaticky neznamená, že dieťa bude zverené len jednému z nich. Slovenské rodinné právo pozná viacero modelov starostlivosti, pričom cieľom nie je uprednostniť jedného rodiča, ale vytvoriť stabilné a funkčné prostredie pre dieťa.

V rovnakom rozsahu súd upravuje rodičovské práva a povinnosti aj v prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa neboli zosobášení. Striedavá osobná starostlivosť preto prichádza do úvahy aj pri rodičoch, ktorí spolu nikdy neuzavreli manželstvo, ak sú splnené zákonné podmienky a takáto úprava je v najlepšom záujme dieťaťa.

Čo znamená striedavá osobná starostlivosť

Striedavá osobná starostlivosť je stav, keď dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových úsekoch, hoci rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Podstata striedavej starostlivosti spočíva v tom, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča.

Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Zákon nedefinuje, ako dlho musí byť dieťa u rodiča, aby išlo o striedavú starostlivosť, avšak pomer starostlivosti oboch rodičov by sa mal blížiť k 50:50, aj keď môže byť aj iný (napr. 60:40, 65:35, 70:30).

Osobná starostlivosť nie je nikde v ZoR definovaná - v praxi to znamená, ktorý z rodičov bude s dieťaťom žiť v spoločnej domácnosti, bude sa oň osobne starať a rozhodovať o jeho bežných záležitostiach. Výkon rodičovských práv však patrí obidvom rodičom, a to nielen v prípade striedavej osobnej starostlivosti, ale aj v prípade výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov.

Striedavá starostlivosť sa týka aj nezosobášených rodičov

Inštitút striedavej osobnej starostlivosti bol zavedený do slovenského právneho poriadku 1. júla 2010 novelizáciou Zákona o rodine, čím sa popri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov zaviedla aj striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov.

Najčastejšie ide o rozvedených rodičov alebo o rodičov, ktorí síce neboli zosobášení, ale majú spoločné dieťa a rozišli sa. Rodičia sa starajú o dieťa striedavo, raz jeden rodič, potom druhý, znovu prvý, atď., preto názov striedavá starostlivosť.

Pri rozvode sa o úprave pomerov k maloletým deťom rozhoduje spolu s konaním o rozvod manželstva. Ak rodičia neboli manželia, konanie o rozvod neexistuje, ale rodičia môžu samostatne požiadať súd o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Právny základ striedavej starostlivosti

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obaja rodičia záujem, súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Z uvedeného vyplýva, že nesúhlas jedného z rodičov nie je automaticky prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti.

Striedavú starostlivosť buď určí súd rozhodnutím alebo schváli dohodu rodičov. Rodičia sa môžu na striedavej starostlivosti dohodnúť, čo vlastne nahradí súdne rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti, no je nevyhnutné aby táto dohoda bola schválená súdom.

Podmienky, ktoré súd skúma

Medzi hmotnoprávne podmienky pre nariadenie striedavej starostlivosti zaraďujeme:

• spôsobilosť oboch rodičov dieťa vychovávať,
• záujem oboch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa,
• najlepší záujem maloletého dieťaťa,
• lepšie zaistenie potrieb dieťaťa týmto modelom starostlivosti.

Spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa sa posudzuje najmä vzhľadom na zdravotný stav rodičov, domáce prostredie a kvalitu výchovného pôsobenia. Striedavú starostlivosť nie je možné nariadiť proti vôli rodiča, ktorý nemá záujem dieťa vychovávať.

Súd musí pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti zobrať do úvahy právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k obom rodičom, vývinové potreby dieťaťa, stabilitu výchovného prostredia a schopnosť rodiča dieťa vychovávať.

Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti súd posudzuje najmä bezpečie dieťaťa, bezpečie a stabilitu výchovného prostredia, ochranu dôstojnosti a duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, zdravotný stav dieťaťa alebo jeho zdravotné postihnutie, názor dieťaťa, možné vystavenie konfliktu lojality a podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami.

Najlepší záujem dieťaťa

Záujem maloletého dieťaťa je v zmysle článku 5 Zákona o rodine prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Záujem maloletých detí je veľmi významným faktom, ktorý vyplýva z čl. 1 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.

Dohovor explicitne vyjadruje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí. Článok 9 Dohovoru ďalej hovorí, že dieťa má právo žiť s rodičmi, okrem prípadov, keď to je nezlučiteľné s jeho záujmami.

Dieťa má taktiež právo udržiavať kontakt s oboma rodičmi, ak je odlúčené od jedného alebo oboch. Z toho vyplýva, že rozhodovanie nemá sledovať záujem rodiča na získaní dieťaťa, ale zachovanie bezpečného, stabilného a primeraného vzťahu dieťaťa k obom rodičom.

Súd sa nespolieha len na vyhlásenia rodičov, ale skúma konkrétnu realitu a nie len sľuby do budúcna. Miera potrieb maloletého dieťaťa je rôzna a odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu a formy prípravy na budúce povolanie.

Je potrebný súhlas oboch rodičov?

Nie. Súd môže zveriť dieťa do striedavej starostlivosti aj napriek nesúhlasu jedného z rodičov, ak druhý rodič o striedavú starostlivosť požiada a súd dospeje k záveru, že tento model je v najlepšom záujme dieťaťa.

Nesúhlas jedného rodiča nepredstavuje automatickú prekážku nariadenia striedavej starostlivosti. Zákon týmto spôsobom zabraňuje situáciám, v ktorých by jeden z rodičov bez relevantného dôvodu bránil rozhodnutiu, ktoré by bolo v prospech dieťaťa.

Súd však vždy posudzuje dôvody nesúhlasu a prihliada na schopnosť rodičov spolupracovať a komunikovať. Základným kritériom zostáva najlepší záujem dieťaťa.

Neodôvodnené odmietanie striedavej starostlivosti samo osebe neznamená, že súd striedavú starostlivosť nariadi. Znamená však, že súd musí preskúmať, či nesúhlas rodiča vychádza z konkrétnych dôvodov týkajúcich sa dieťaťa, alebo iba z konfliktu medzi rodičmi.

Schopnosť rodičov komunikovať a spolupracovať

Striedavá starostlivosť kladie vysoké nároky najmä na rodičov dieťaťa a ich morálnu a osobnostnú vyspelosť. Títo musia byť schopní spolu slušne komunikovať, musia mať podobný názor na výchovu dieťaťa a musia sa vedieť dohodnúť o výchovných praktikách a pravidlách týkajúcich sa dieťaťa.

Rodičia musia byť schopní zdržať sa negatívnych poznámok na adresu druhého rodiča v prítomnosti dieťaťa. Ak rodičia dokážu nastaviť funkčnú dohodu a dodržiavať ju, dieťa tým zvyčajne získa najviac.

Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, môže to považovať za prejav výchovnej nespôsobilosti. Samotný konflikt medzi rodičmi však ešte automaticky neznamená, že striedavá starostlivosť nie je možná.

V prípade, ak sú vzťahy medzi rodičmi výrazne napäté a vyhrotené, je vhodnosť striedavej osobnej starostlivosti vždy potrebné starostlivo zvažovať, s prihliadnutím aj na dôvody narušených vzťahov rodičov.

Aké intervaly striedania možno nastaviť

Zákon nedefinuje dĺžku časových úsekov ani intervaly striedania. Frekvencia osobnej starostlivosti môže byť rôzna a závisí od dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu.

V praxi sa používajú rôzne intervaly - od jednodňových, cez dvojdňové, trojdňové, týždenné, dvojtýždenné, mesačné, až po ročné. Kratšie intervaly sú vhodnejšie pre mladšie deti, dlhšie intervaly pre staršie deti.

Časový režim môže vyzerať napríklad takto:

Forma SOS závisí opäť od potrieb dieťaťa - rozhodným je vek dieťaťa, jeho záujmy, školské povinnosti a mimoškolské aktivity. V praxi pôjde najčastejšie o model 2-2-3-2-2-3 týždne.

Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci, po 14. dňoch či týždenné výmeny. Najdlhšie intervaly využívajú deti, ktorých rodičia bývajú ďaleko od seba.

Bydlisko rodičov a praktické podmienky

Obaja rodičia by súčasne mali žiť v rozumnej vzdialenosti od seba, ktorá umožňuje dieťaťu dennú dochádzku do zariadenia, ktoré už navštevuje, respektíve na ktorého návšteve sa dohodnú.

Prílišná vzdialenosť medzi rodičmi môže byť prekážkou najmä vtedy, ak je dieťa školopovinné. Je totiž nevyhnutné, aby sa dieťaťu vytvorilo stabilné prostredie a zachovali sa jeho sociálne väzby s kamarátmi či záujmové aktivity.

Na to, aby súd nariadil striedavú starostlivosť, je nutné mať vytvorené podmienky pre jej realizáciu. Samostatná izba nie je nevyhnutnosťou, minimálne je však potrebné, aby dieťa malo vlastnú posteľ, priestor na hranie a učenie sa.

Dieťa by malo mať vytvorené také podmienky, ktoré umožňujú všestranný rozvoj dieťaťa u oboch rodičov. Rodič nemusí mať rovnaké bývanie ako druhý rodič, ale musí byť schopný zabezpečiť bezpečnú a primeranú starostlivosť.

Kedy striedavá starostlivosť nemusí byť vhodná

Striedavá starostlivosť nie je vhodná, ak sa aspoň jeden rodič nechce starať o dieťa, prípadne sa nedokáže starať o dieťa alebo na to nemá vytvorené podmienky. Nie je vhodná ani v prípade preukázaného násilného správania k dieťaťu zo strany aspoň jedného rodiča.

Za prekážku môžu byť považované najmä tieto okolnosti:

• rodič sa nemôže o dieťa primerane starať,
• rodič prejavuje patologické alebo násilné správanie,
• rodičia nedokážu zabezpečiť stabilitu výchovného prostredia,
• rodičia vytvárajú na dieťa nátlak alebo ho vystavujú konfliktu lojality,
• rodičia sa nevedia dohodnúť na školských povinnostiach, mimoškolských aktivitách a záujmoch dieťaťa,
• bydliská rodičov sú od seba značne vzdialené,
• striedanie by narušovalo školskú dochádzku alebo sociálne väzby dieťaťa,
• model nezodpovedá osobnosti a charakterovým črtám dieťaťa,
• dieťa má poruchy správania a potrebuje stabilné výchovné prostredie alebo prítomnosť konkrétnej osoby, na ktorú je fixované.

Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pre všetky deti, najmä nie pre deti s poruchami správania alebo v prípadoch, keď by dochádzalo k narušeniu stability výchovného prostredia, napríklad častými zmenami školy či sociálnych väzieb.

Vek dieťaťa pritom nie je jediným rozhodujúcim kritériom; dôležitá je jeho osobnosť, vyspelosť a schopnosť adaptácie. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, súd musí skúmať dôvody tohto postoja.

Názor dieťaťa

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine má dieťa, ktoré je vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť schopné vyjadriť vlastný názor, právo slobodne ho vyjadriť vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté a jeho názoru musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Rešpektovanie názoru dieťaťa neznamená automatické vyhovenie jeho želaniu, ale povinnosť rodičov a súdu sa ním vážne zaoberať pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa.

Vyjadrenie dieťaťa preto súd zohľadní, ale jeho názor nefunguje ako hlasovanie o tom, u ktorého rodiča chce dieťa žiť. Súd posudzuje aj to, či názor dieťaťa vznikol slobodne, či nebolo ovplyvnené jedným z rodičov a či dokáže objektívne posúdiť dôsledky svojho postoja.

Výhody a nevýhody striedavej starostlivosti

Striedavá starostlivosť umožňuje dieťaťu zachovať si plnohodnotný vzťah s oboma rodičmi a poskytuje mu mužský aj ženský výchovný vzor. Za predpokladu, že striedavá starostlivosť je vykonávaná riadne a v súlade so záujmom dieťaťa, prispieva k posilneniu vzťahu dieťaťa ku každému z rodičov a zároveň rozvíja rodičovské zručnosti každého rodiča.

Dieťa má mať pocit istoty a bezpečia a ten môže mať aj v dvoch domácnostiach, ak je s najbližšou osobou - rodičom. Pre deti je vzťah s rodičmi dôležitejší ako jeden byt alebo dom.

Medzi možné výhody patria najmä:

• dieťa vychovávajú obaja rodičia,
• dieťa má ženský aj mužský výchovný vzor,
• dieťa si zachováva každodenný kontakt s oboma rodičmi,
• zachovávajú sa citové väzby k obom rodičom,
• pri destabilizácii výchovného prostredia u jedného z rodičov nie je prechod do nového výchovného prostredia pre dieťa taký traumatizujúci.

Medzi možné nevýhody patria najmä:

• nutnosť sťahovať sa medzi dvoma domácnosťami,
• vyššie nároky na organizáciu školských a mimoškolských povinností,
• riziko konfliktov pri odovzdávaní dieťaťa,
• nevhodnosť pre menej prispôsobivé deti,
• možné narušenie stability, ak rodičia bývajú ďaleko od seba alebo sa nevedia dohodnúť.

Jedným z možných riešení je aj také, pri ktorom dieťa býva stále na jednom mieste a striedajú sa rodičia - raz býva s dieťaťom jeden, potom druhý rodič. Z pohľadu dieťaťa ide o najlepšie riešenie, je však málo využívané.

Dohoda rodičov alebo rozhodnutie súdu

Najlepšie je, ak sa rodičia spolu dohodnú, ako sa budú po rozchode starať o deti. Môžu sa spoločne dohodnúť na tom, že sa budú o dieťa starať obaja, čiže dieťa bude v striedavej starostlivosti.

V takom prípade je potrebné dohodnúť presne obdobie, v ktorom bude dieťa u každého rodiča. Dohoda by mala upravovať aj odovzdávanie dieťaťa, školské povinnosti, mimoškolské aktivity, sviatky, prázdniny, cestovanie, zdravotnú starostlivosť a spôsob riešenia nečakaných situácií.

Rodičia sa môžu dohodnúť aj tak, že sa o dieťa bude starať len jeden z rodičov, potom bude mať druhý rodič upravený styk s dieťaťom a platiť výživné. Pokiaľ sa rodičia nedokážu dohodnúť, je vhodné poprosiť o pomoc blízkych, priateľov, kolegov alebo rodinného mediátora.

V prípade dosiahnutia spoločnej rodičovskej dohody, či už s pomocou mediátora alebo bez jeho pomoci, je potrebné požiadať súd o schválenie dohody. Súd nie je povinný dohodu schváliť, ak by nebola v záujme dieťaťa.

Ak rodičia uzatvoria dohodu bez schválenia súdu, v prípade jej porušenia nie je možné ísť s dohodou na nútený výkon rozhodnutia, ale je potrebné iniciovať najprv konanie o úprave práv a povinností k dieťaťu.

Čo môže upraviť súd

V rozsudku súd predovšetkým určí, komu bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti a kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Pri striedavej starostlivosti by rozhodnutie malo jasne určiť najmä:

• obdobia, počas ktorých bude dieťa u každého rodiča,
• čas a miesto odovzdávania dieťaťa,
• režim počas sviatkov a školských prázdnin,
• spôsob zabezpečenia školskej dochádzky a mimoškolských aktivít,
• výživné alebo dôvod, pre ktorý sa výživné neurčuje,
• rodiča, ktorý bude poberať rodičovské dávky,
• rodiča, ktorý si bude uplatňovať daňový bonus,
• miesto trvalého pobytu maloletého dieťaťa.

V konaní o úprave rodičovských práv a povinností súd rozhoduje o už narodených maloletých deťoch. Úprava rodičovských práv a povinností sa nevzťahuje na deti, ktoré dosiahli plnoletosť.

Výživné pri striedavej starostlivosti

Striedavá starostlivosť sama osebe neznamená zánik vyživovacej povinnosti. Pri striedavej starostlivosti môže byť výživné určené, ale nemusí byť určené.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Ak rodičia zabezpečujú starostlivosť o dieťa v rovnakom rozsahu a ich majetkové pomery sú porovnateľné, súd často výživné neurčí. Ak však čas strávený u jednotlivých rodičov nie je rovnomerný alebo je medzi rodičmi výrazný rozdiel v príjmoch, súd môže vyživovaciu povinnosť určiť.

Vzhľadom na rozdielnosť zárobkových pomerov rodičov môže súd určiť, že pokiaľ bude maloletý v starostlivosti jedného rodiča, druhý rodič bude povinný platiť určené výživné a v čase, keď bude dieťa v starostlivosti druhého rodiča, prvý rodič výživné platiť nebude.

Pri určovaní výšky výživného súd vychádza primárne z nákladov dieťaťa na bývanie, ošatenie, vzdelávanie, školské a mimoškolské aktivity, kurzy, telefón, dopravu, výlety a ďalšie odôvodnené potreby.

Následne súd podľa schopností, možností a majetkových pomerov rodičov určí pomer, v akom budú jednotlivé náklady dieťaťa rozdelené medzi rodičov. Ak súd určí, že výška výživného je od každého z rodičov rôzna, môže rozhodnúť tak, že dôjde k započítaniu týchto súm a prevyšujúcu sumu bude jeden rodič posielať druhému rodičovi.

Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného. Súd zisťuje okolnosti daného prípadu a o všetkých relevantných skutočnostiach rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa.

Rodičovské dávky, daňový bonus a trvalý pobyt

Pri striedavej starostlivosti môže vzniknúť otázka, ktorý z rodičov bude poberať rodičovský príspevok, prídavok na dieťa a uplatňovať si daňový bonus. Tieto otázky by mali byť upravené dohodou rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa zákona o hlásení pobytu občanov má občan v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt. Úprava dvoch trvalých pobytov pre dieťa v striedavej osobnej starostlivosti nie je osobitne vyriešená.

Škola, škôlka a zdravotná starostlivosť

Školský zákon návštevu dvoch škôl nevylučuje, hoci explicitná úprava návštevy dvoch škôl v prípade striedavej osobnej starostlivosti chýba.

Existuje usmernenie MŠ SR zo dňa 16. 04. 2013, že školy majú rešpektovať rozhodnutie súdu o dvoch školách pri striedavej osobnej starostlivosti, ktoré však neuvádza podrobnosti realizácie okrem skutočnosti, že vysvedčenie má vystaviť základná škola, kde bolo dieťa prijaté, a že školy majú spolu komunikovať.

Deti môžu navštevovať dve materské školy. Otázka financovania je však nevyriešená, keďže dieťa môže byť uvedené vo výkaze len jedným zriaďovateľom.

Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti žiadnym spôsobom nerieši všeobecnú ambulantnú starostlivosť dieťaťa. Dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je možné uzatvoriť len s jedným poskytovateľom.

Úloha kolízneho opatrovníka

Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka dieťaťa, poskytuje dieťaťu, jeho rodičom alebo osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa, sociálne poradenstvo a pomoc na odstránenie alebo zmiernenie dôsledkov rozporu záujmov medzi rodičmi a dieťaťom.

Pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka zisťuje názory obidvoch rodičov na zaistenie potrieb dieťaťa v prípade osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi, a to aj vtedy, keď len jeden rodič prejaví záujem o osobnú starostlivosť o dieťa obidvomi rodičmi.

Kolízny opatrovník posudzuje možnosti osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi s prihliadnutím na záujmy dieťaťa, na zaistenie potrieb dieťaťa a na názor dieťaťa.

Pri rozvode alebo rozchode rodičov je treba myslieť na striedavú osobnú starostlivosť ako na jednu z možností usporiadania výkonu rodičovských práv a povinností. Kolízny opatrovník má rodičov informovať o možnostiach zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti alebo do starostlivosti jedného z rodičov a viesť rodičov k vzájomnej dohode.

Čo je dôležité pripraviť pri návrhu na súd

Ak sa rodičia nedokážu dohodnúť, rodič môže podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. V návrhu je vhodné konkrétne opísať doterajšiu starostlivosť o dieťa, pracovné možnosti rodičov, bydliská rodičov, školské a mimoškolské povinnosti dieťaťa a navrhovaný režim striedania.

Rodič by mal uviesť aj to, ako bude zabezpečené odovzdávanie dieťaťa, dochádzka do školy alebo škôlky, lekárska starostlivosť, príprava do školy, krúžky, sviatky a prázdniny.

Pri sporoch o deti sa opakujú tie isté chyby, ktorými rodičia zbytočne komplikujú vlastnú situáciu. Rozhodovanie o starostlivosti a výživnom často nestojí len na právnych pravidlách, ale aj na tom, ako rodičia situáciu uchopia v praxi.

Ak sa dohoda nedá dosiahnuť, oplatí sa riešiť veci vecne, s dôrazom na režim dieťaťa a s dobrou právnou prípravou. Neexistuje jeden model vhodný pre každú rodinu.

Príklady situácií

Rodičia maloletého dieťaťa po rozchode zostali bývať v rovnakom meste a dokázali sa dohodnúť na školských povinnostiach aj krúžkoch. Obaja mali flexibilný pracovný režim a dieťa bolo zvyknuté tráviť čas s každým z nich.

Jana a Filip po rozchode navrhovali striedavú starostlivosť o svojho sedemročného syna. Bývali však v rôznych mestách a komunikácia medzi nimi prebiehala prevažne cez konfliktné správy.

Hoci mali obaja o dieťa záujem, súd vyhodnotil, že časté presuny a napätie medzi rodičmi by narušili stabilitu dieťaťa. Tento príklad ukazuje, že samotný záujem oboch rodičov o dieťa ešte automaticky neznamená, že striedavá starostlivosť bude vhodná.

Ak dôjde k výraznej zmene pomerov, súd môže úpravu starostlivosti zmeniť. Matka a otec mali spísanú dohodu o striedavej starostlivosti, ale matka sa presťahovala 290 km od otca.

Neustále cestovanie dieťaťa bolo pre neho namáhavé a narúšalo mu režim. V takomto prípade súd zohľadní zmenu pomerov a môže zmeniť úpravu starostlivosti.

tags: #striedava #starostlivost #o #dieta #nie #sme