Študent a nárok na prázdniny: čo platí po strednej a vysokej škole

Absolvent strednej školy má po maturite nárok na posledné prázdniny do 31. augusta. Počas tohto obdobia za neho štát platí zdravotné poistenie a rodičovi spravidla patrí prídavok na dieťa aj daňový bonus.

Vysokoškolský študent však stráca študentský status dňom vykonania štátnej záverečnej skúšky, nie až promóciou. Štát za neho platí zdravotné poistenie iba do dňa štátnice, takže od nasledujúceho dňa musí riešiť zamestnanie, evidenciu na úrade práce alebo samoplatiteľstvo.

Čo znamená nárok na posledné prázdniny

Absolvent strednej školy je považovaný za nezaopatrené dieťa do 31. augusta a rodičovi ešte za toto obdobie patrí prídavok na dieťa. Za posledný deň školského roka sa považuje 31. august.

Absolventi stredných škôl, ktorých neprijali na VŠ, však ešte majú nárok na „posledné“ prázdniny. Do konca školského roka za nich štát platí poistné na zdravotné poistenie.

Bez ohľadu na to, či sa absolvent strednej školy po maturite zamestná alebo eviduje na Úrade práce, bude mať jeho rodič nárok na prídavok na dieťa aj počas posledných prázdnin po skončení strednej školy, teda do 31. augusta. To isté platí aj pre daňový bonus.

Posledný prídavok na dieťa bude vyplatený najneskôr v septembri za mesiac august.

Absolvent strednej školy

Kedy sa končí štúdium

Za ukončenie strednej školy sa považuje deň zloženia maturitnej skúšky. Absolvent strednej školy má po ukončení štúdia nárok na riadne prázdniny.

Ak ste práve skončili strednú školu, zapísať sa na úrade práce sa nemusíte až do 31. augusta. Rovnako aj vaši rodičia až do tohto termínu môžu poberať prídavok na dieťa, iba v tom prípade, ak si nepodáte žiadosť o evidenciu na úrade skôr.

Štát platí poistné do 31. augusta. Ak absolvent nepokračuje v štúdiu, nenájde si prácu ani sa nezaeviduje na úrade práce, od 1. septembra sa stáva samoplatcom.

Ak absolvent pokračuje na vysokej škole

Študenti sú na účely zdravotného poistenia považovaní za tzv. poistencov štátu, poistné na zdravotné poistenie platí za nich štát. Ak študent po skončení strednej školy v tom istom roku pokračuje v štúdiu na VŠ, ostáva poistencom štátu aj v období prázdnin do zápisu na vysokú školu.

Študenti nemajú povinnosť oznamovať svojej zdravotnej poisťovni vznik alebo zánik štúdia. Poistné si teda sami platiť nemusia.

Ak sa absolvent strednej školy chystá na vysokú školu v niektorej z krajín EÚ, EHP alebo vo Švajčiarsku, na ktorej je štúdium ekvivalentné s vysokoškolským štúdiom v SR, zostane naďalej ako študent poistený v SR a zdravotné poistenie bude za neho platiť štát. Zdravotnej poisťovni je potrebné predložiť potvrdenie o návšteve školy.

Ak absolvent nepokračuje v štúdiu

Absolventi stredoškolského štúdia nemajú žiadne oznamovacie povinnosti voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Nemajú povinnosť hlásiť sa na úrade práce.

Ak absolvent strednej školy nepokračuje v štúdiu na vysokej škole, nezamestná sa, nezačne podnikať ani neodíde pracovať do zahraničia, musí si vyriešiť zdravotné poistenie od 1. septembra.

Ak si nepodá žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie v zákonom stanovenej lehote, je považovaný za dobrovoľne nezamestnanú osobu. Z toho vyplýva zákonná povinnosť hradiť si povinné zdravotné poistenie, respektíve doplatiť si alikvotnú časť.

Evidencia na úrade práce

Evidencia na úrade PSVR je dobrovoľná, absolventovi nevzniká zákonná povinnosť byť v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade PSVR. Môžu tak urobiť dobrovoľne, čo má pre nich výhodu.

Ak si absolvent podá na úrade práce žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, získa štatút poistenca štátu. Za uchádzača o zamestnanie platí poistné na zdravotné poistenie štát, rovnako ako za študentov.

Lehota pre absolventa strednej školy

Na podanie žiadosti plynie 7-dňová lehota od 1. septembra. Ak absolvent požiada o zaradenie v tejto lehote, bude do evidencie zaradený od 1. septembra.

Ak si nechce hradiť zdravotné poistenie z vlastného vrecka, mal by sa zaregistrovať na úrade práce v obvode, v ktorom má nahlásený trvalý pobyt. Tu dostane žiadosť, ktorú musí vyplniť a odovzdať.

Lehota pre absolventa vysokej školy

Ak si absolvent vysokej školy podá žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 7 kalendárnych dní od vykonania štátnej skúšky, úrad ho zaradí do evidencie odo dňa nasledujúceho po vykonaní skúšky.

Ak požiada o zaradenie do evidencie po uplynutí 7 kalendárnych dní odo dňa ukončenia štúdia, bude zaradený dňom podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Ak si nechcete ukrajovať z absolventského rozpočtu, odporúčame vám na úrade práce sa zapísať. Keď tak urobíte do 7 kalendárnych dní od ukončenia štúdia, budete do evidencie zaradení dňom nasledujúcim po ukončení štúdia.

Obdobie, kedy za vás poistku platí štát, tak plynulo nadviaže a nebudete musieť nič doplácať. Ak však o zaradenie požiadate až po uplynutí 7 dní, budete do evidencie zaradení až dňom podania žiadosti a budete si musieť spätne doplácať zdravotné poistenie za dni, keď ste evidovaní neboli.

Kde sa treba evidovať

Pre zaradenie do evidencie osobne navštívte úrad práce, v ktorého územnom obvode máte nahlásený trvalý pobyt. Žiadosť možno podať aj na úrade, v ktorého územnom obvode máte obvyklý pobyt.

Obvyklý pobyt je miesto, kde sa občan zdržuje a je mimo adresy trvalého pobytu; nie je potrebné ho zdokladovať žiadnym listinným dokumentom.

Doklady potrebné na evidenciu

Na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny treba osobne podať písomnú žiadosť, spolu s ktorou prineste aj nasledujúce doklady:

• platný občiansky preukaz,
• kópiu dokladu o najvyššom dosiahnutom stupni vzdelania, napríklad maturitné vysvedčenie alebo diplom,
• potvrdenie o dobe štúdia vydané školou po ukončení štúdia,
• vyhlásenie o podaní alebo nepodaní prihlášky na vysokoškolské štúdium akéhokoľvek stupňa.

Úrad práce upozorňuje, že ak si podáte prihlášku na ďalší stupeň štúdia, respektíve sa chystáte v štúdiu plynule pokračovať, úrad prevezme vašu žiadosť a až po doručení rozhodnutia o prijatí alebo neprijatí na ďalší stupeň vydá rozhodnutie o vašej evidencii.

Ak budete v štúdiu pokračovať ďalej, úrad vás do evidencie nezaradí a nemusíte ani platiť zdravotné poistenie. Chybu neurobíte, keď sa zaevidujete a súčasne si podáte prihlášku na vysokú školu.

Čo prináša evidencia na úrade práce

Úrad PSVR poskytuje uchádzačovi o zamestnanie informácie o voľných pracovných miestach a o možnostiach vyhľadávania voľných pracovných miest. Sprostredkovanie zamestnania je bezplatné.

• informačno-poradenské služby pri voľbe povolania, výbere zamestnania a adaptácii zamestnanca v novom zamestnaní,
• odborné poradenské služby,
• nástroje aktívnych opatrení na trhu práce,
• vzdelávanie a príprava pre trh práce,
• možnosť využitia rôznych príspevkov jednotlivých nástrojov.

Absolventovi nárok na dávku v nezamestnanosti nevzniká. Z evidencie na úrade PSVR však vyplývajú pre absolventa, ktorý bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, práva aj určité povinnosti.

Aktívne hľadanie zamestnania

Spôsob vyhľadávania zamestnania si každý uchádzač o zamestnanie volí sám z možných foriem predloženia dokumentov:

• žiadosť o prijatie do pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu predložená alebo zaslaná zamestnávateľovi,
• doklad o preukázaní osobného hľadania zamestnania u zamestnávateľa,
• potvrdenie príslušného orgánu o prevzatí žiadosti o vydanie oprávnenia na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti s uvedením dátumu jej prevzatia,
• preukázateľné začatie konania vo veci vykonávania osobnej asistencie podľa osobitného predpisu,
• preukázateľné začatie konania vo veci poskytovania pracovnej asistencie podľa § 59 zákona o službách zamestnanosti,
• žiadosť o sprostredkovanie zamestnania predložená alebo zaslaná právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu,
• žiadosť o prijatie do zamestnania predložená alebo zaslaná agentúre dočasného zamestnávania.

Žiadosť sa považuje za formu preukazovania aktívneho hľadania zamestnania len vtedy, ak je v nej uvedený dátum prevzatia a podpis osoby oprávnenej na prevzatie žiadosti, alebo ak je doložená poštovým podacím lístkom o jej zaslaní, elektronickou poštou alebo prostredníctvom verejne dostupného informačného pracovného portálu.

Čo treba oznámiť po nástupe do práce

Keď nastane situácia, že na úrade vašu evidenciu prijali a podarilo sa vám nájsť si zamestnanie, do ôsmich dní o tom informujte úrad práce. Ten vás vyradí z evidencie a všetky odvodové povinnosti preberá váš zamestnávateľ.

Ak sa absolvent nestane uchádzačom o zamestnanie

Existuje aj možnosť sa na úrade práce nezaevidovať, zostať dobrovoľne nezamestnaným a platiť poistné do zdravotnej poisťovne ako samoplatca.

V tom prípade musíte do ôsmich dní od ukončenia školy doručiť ktorejkoľvek pobočke svojej zdravotnej poisťovne Oznámenie poistenca/platiteľa o zmenách spolu s dokladom o ukončení štúdia.

Ak absolvent strednej školy nepokračuje v štúdiu, nezamestná sa ani nezaeviduje na úrade práce, musí sa najneskôr do 8. septembra vo svojej zdravotnej poisťovni prihlásiť ako samoplatiteľ.

Za september už má povinnosť sám platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie. Úhradu je povinný zrealizovať najneskôr do 8. októbra.

Minimálny preddavok na poistné na zdravotné poistenie v roku 2026 pre samoplatiteľa je mesačne 121,92 eura. Osoby so zdravotným postihnutím platia 60,96 eura.

Práca po strednej škole

Zamestnanie na Slovensku

Ak sa absolvent hneď po ukončení strednej školy zamestná, vznik pracovného pomeru oznámi zdravotnej poisťovni jeho zamestnávateľ, ktorý za neho platí aj poistné.

Absolvent nemá žiadne oznamovacie povinnosti voči zdravotnej ani Sociálnej poisťovni.

Podnikanie

Ak absolvent strednej školy začne po štúdiu podnikať, vznikne mu oznamovacia povinnosť voči zdravotnej poisťovni, že sa stal samostatne zárobkovo činnou osobou, a to najneskôr do ôsmich dní od začatia podnikania.

Preddavky na poistné platí SZČO sama každý mesiac najneskôr do ôsmich dní po uplynutí príslušného mesiaca.

Ak absolvent začne vykonávať iný druh samostatnej zárobkovej činnosti, napríklad činnosť finančného poradcu, daňového poradcu, lekára, veterinára, advokáta, notára, znalca, tlmočníka alebo autora, treba to oznámiť zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní.

Práca v zahraničí

Ak po skončení strednej školy odíde absolvent pracovať do zahraničia, má povinnosť túto skutočnosť oznámiť zdravotnej poisťovni do ôsmich dní od vzniku pracovného pomeru v zahraničí. Musí vrátiť preukaz poistenca.

Zdravotné poistenie absolventovi vznikne v cudzine, pretože tam, kde pracuje, tam je aj poistený. Keďže nie je možné mať dve zdravotné poistenia v dvoch rôznych štátoch, na Slovensku už nebude poistený a nemusí tu platiť poistné.

Absolvent vysokej školy

Kedy končí študentský status

Vysokoškolský absolvent končí štúdium dňom vykonania záverečnej skúšky. Hoci by ste si mysleli, že svoje študentské roky ukončujete až promóciou, tá je už len slávnostným ceremoniálom a svoj študentský status ste stratili hneď po štátniciach.

Absolvent, ktorý ukončil štúdium na vysokej škole záverečnou skúškou, stráca charakter nezaopatreného dieťaťa nasledujúcim dňom po ukončení štúdia na vysokej škole záverečnou skúškou.

Po ukončení štúdia na vysokej škole hradí za absolventa zdravotné poistenie štát iba do dňa, v ktorom bola vykonaná záverečná skúška. Nasledujúci deň po skúške sa stáva samoplatcom, ak sa nezamestná alebo nezaeviduje na úrade práce.

Prídavok na dieťa a daňový bonus

Dňom nasledujúcim po vykonaní štátnej skúšky strácate charakter nezaopatreného dieťaťa, čím aj vaši rodičia prichádzajú o nárok na poberanie prídavku.

Vysokú školu končí študent štátnicou a deň na to už nie je študent a prestáva byť aj nezaopatreným dieťaťom. Rodičia od nasledujúceho mesiaca strácajú nárok na prídavky na deti a daňový bonus.

Pokračovanie v ďalšom štúdiu

Za absolventov vysokoškolského štúdia druhého stupňa, ktorí v štúdiu pokračujú a zapíšu sa v tom istom roku na denné doktorandské štúdium, hradí štát poistné aj v období prázdnin až do zápisu.

Za poistenca štátu sa považuje účastník denného doktorandského študijného programu, ak celková dĺžka jeho doktorandského štúdia neprekročila štandardnú dĺžku štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme, doktorand už nezískal vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa a nedovŕšil vek 30 rokov.

Počas prerušenia štúdia za vás štát poistné neplatí. Výnimkou je, ak štúdium prerušíte zo zdravotných dôvodov a váš stav je dlhodobo nepriaznivý.

Študentské brigády počas prázdnin

Letné prázdniny sú pre študentov stredných a vysokých škôl ideálnou príležitosťou na získanie pracovných skúseností a privyrobenie si. Brigády predstavujú výhodu nielen pre študentov, ale aj pre zamestnávateľov, ktorí môžu získať flexibilnú pracovnú silu.

Kto môže pracovať na dohodu o brigádnickej práci študentov

Dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku.

Za fyzickú osobu, ktorá má štatút žiaka strednej školy, sa na tieto účely považuje aj fyzická osoba v čase od riadneho ukončenia štúdia na strednej škole do 31. októbra toho istého kalendárneho roka.

Za fyzickú osobu, ktorá má štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia, sa považuje aj fyzická osoba v čase od riadneho ukončenia štúdia v dennej forme vysokoškolského štúdia prvého stupňa do 31. októbra toho istého kalendárneho roka.

Dôležitou podmienkou je, že žiak musí mať viac ako 15 rokov a menej ako 26 rokov. Ak študent dosiahne vek 26 rokov počas trvania pracovnoprávneho vzťahu, môže pracovať na základe dohody o brigádnickej práci študentov len do konca roka, v ktorom dosiahne 26 rokov.

Brigáda absolventa do konca októbra

Absolventi majú štatút študenta do konca októbra. Študent, ktorý chce pracovať na dohodu, musí zamestnávateľovi predložiť doklad o riadnom ukončení štúdia.

Ak maturant alebo bakalár nepokračuje v ďalšom vzdelávaní po októbri, nemôže od 1. novembra ďalej pracovať na dohodu o brigádnickej práci študentov.

Ak do 31. októbra nadobudne fyzická osoba, ktorá riadne ukončila štúdium na strednej škole, štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia, vo vykonávaní práce na základe tejto dohody môže pokračovať až do uplynutia doby, na ktorú bola táto dohoda uzavretá.

Ak do 31. októbra nadobudne fyzická osoba, ktorá riadne ukončila štúdium v dennej forme vysokoškolského štúdia prvého stupňa, štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia druhého stupňa, vo vykonávaní práce na základe tejto dohody môže pokračovať až do uplynutia doby, na ktorú bola táto dohoda uzavretá.

V opačnom prípade dohodu o brigádnickej práci študentov je potrebné do 31. októbra ukončiť.

Náležitosti dohody

Dohoda o brigádnickej práci študentov musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná. V dohode musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára.

Neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov je potvrdenie o štatúte študenta prostredníctvom potvrdenia o návšteve školy. Toto neplatí, ak ide o osobu v čase od riadneho ukončenia štúdia na strednej škole do 31. októbra alebo o osobu v čase od riadneho ukončenia štúdia v dennej forme vysokoškolského štúdia prvého stupňa do 31. októbra.

V týchto prípadoch sa štatút žiaka strednej školy a štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia preukazuje dokladom o riadnom ukončení štúdia.

Dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvára na určitú dobu, najviac na 12 mesiacov. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia.

Rozsah pracovného času

Študent môže pracovať maximálne 20 hodín týždenne. Tento priemer sa posudzuje za celé obdobie, na ktoré bola dohoda uzatvorená.

Študent do 18 rokov môže pracovať maximálne 8 hodín denne, zatiaľ čo starší študenti môžu pracovať viac ako 12 hodín.

Zamestnávateľ nemôže študentovi nariadiť nadčasy ani pracovnú pohotovosť. Ak sa to stane, študent má právo odmietnuť.

Odvody a odvodová úľava

Na účely zdravotného poistenia sú fyzické osoby vykonávajúce u zamestnávateľa práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru považované za zamestnancov.

Na účely sociálneho poistenia sa posudzuje pravidelnosť poskytovania odmeny za práce vykonávané na základe dohôd. Aj študenti vykonávajúci brigádu na základe dohody o brigádnickej práci študentov sa na účely sociálneho poistenia považujú za zamestnancov a z odmeny za vykonanú prácu platia poistné na dôchodkové poistenie.

Študent si môže zvoliť jednu dohodu o brigádnickej práci študentov, na ktorú si uplatní výnimku z platenia poistného, najmenej na obdobie jedného mesiaca a len na jednu dohodu u jedného zamestnávateľa.

Ak má študent viac brigád, odpočítateľnú položku si môže uplatniť len u jedného zamestnávateľa. Tomu to však musí oznámiť.

V prípade, že jeho mesačný príjem zo zvýhodnenej dohody nepresiahne 66 eur, ak je mladší ako 18 rokov, respektíve 155 eur, ak dovŕšil 18 rokov, poistné na dôchodkové poistenie platiť nebude a zamestnávateľ zaňho bude platiť iba poistné na garančné a úrazové poistenie.

V prípade, že príjem zo zvýhodnenej dohody presiahne ustanovené limity, poistné na dôchodkové poistenie bude platiť len zo sumy prevyšujúcej ustanovené limity.

Daňové povinnosti študenta

Príjem študenta z pracovnoprávneho vzťahu založeného dohodou o brigádnickej práci študentov je príjmom zo závislej činnosti. Príjem zdaňuje zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane.

Študenti však nemusia platiť preddavok na daň vo výške 19 percent z odmeny, ak si uplatnia nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

Ak študent podpíše nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, nemusí platiť preddavok na daň z príjmov, ak jeho mesačný zdaniteľný príjem nepresiahne sumu 479,48 eura.

Ak študent nezarobí za celý rok viac ako 2 876,90 eura, nemá povinnosť podávať daňové priznanie.

Finančná správa odporúča študentom, aby si ešte pred začiatkom brigády overili svoje daňové povinnosti.

Vplyv brigády na prídavok na dieťa

Príjem študenta na základe dohody o brigádnickej práci študenta nemá za následok zastavenie poberania rodinných prídavkov rodičov na študenta.

Povinnosti voči Sociálnej poisťovni

Či evidovaný na úrade práce ste, alebo nie ste, kým nie ste zamestnaní alebo neprevádzkujete živnosť, nevzniká vám žiadny záväzok voči Sociálnej poisťovni.

Voči Sociálnej poisťovni nemajú študenti v zásade žiadne povinnosti z dôvodu začiatku, ukončenia, predĺženia alebo prerušenia štúdia. Nemusia Sociálnej poisťovni nič oznamovať a ani platiť poistné.

Určité oznamovacie povinnosti voči Sociálnej poisťovni má len študent, ktorý poberá zo Sociálnej poisťovne sirotský dôchodok.

Napriek tomu sa môžete dobrovoľne poistiť dôchodkovo, nemocensky a v nezamestnanosti.

Najčastejšie situácie po skončení školy

Absolvent sa hneď zamestná

Ak absolvent hneď po ukončení školy nastúpi do zamestnania, do zdravotnej poisťovne ho prihlasuje zamestnávateľ a ten za neho platí aj poistné.

Absolvent sa zaeviduje na úrade práce

Ak sa absolvent zaeviduje na úrade práce, štát za neho platí zdravotné poistenie aj naďalej. Musí však splniť podmienky na evidenciu a dodržiavať povinnosti uchádzača o zamestnanie.

Absolvent zostane doma bez práce

Ak sa absolvent nezaeviduje na úrade práce a nikde nepracuje, stáva sa samoplatiteľom. Musí si sám platiť mesačné preddavky do zdravotnej poisťovne.

Absolvent odíde do zahraničia

Ak absolvent odíde do zahraničia pracovať, poistenie bude platiť tam, kde bude ekonomicky aktívny. Zároveň sa musí v lehote do ôsmich dní od vzniku povinnosti zdravotného poistenia v inom štáte odhlásiť z verejného zdravotného poistenia v SR a doložiť doklady preukazujúce vznik zdravotného poistenia mimo územia SR.

Zdravotná poisťovňa nie je oprávnená udeľovať sankcie za nesplnenie oznamovacej povinnosti. Túto možnosť má Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Čo ak ide o gap year

Riešenie zdravotného poistenia počas roka voľna závisí od toho, v akej situácii sa nachádzate po skončení štúdia na strednej alebo vysokej škole.

Ak ste skončili strednú školu a ešte nemáte 18 rokov, zdravotné poistenie za vás stále platí štát. Nemusíte robiť nič.

V momente, keď skončíte školu a nepokračujete hneď v ďalšom štúdiu, prestávate byť nezaopatreným dieťaťom. Pri ukončení strednej školy štát platí poistné ešte počas letných prázdnin do 31. augusta.

Pri ukončení vysokej školy štát platí poistné do dňa vykonania štátnej záverečnej skúšky. Od nasledujúceho dňa musíte začať poistné riešiť sami, ak sa nezamestnáte alebo nezaevidujete na úrade práce.

Práca v zahraničí a zdravotné poistenie

Ak študent pracuje v zahraničí, vo väčšine prípadov daň z tohto príjmu na Slovensku neplatí. Ak mu vznikne povinnosť podať daňové priznanie, pri príjmoch zo zahraničia uplatní príslušnú metódu na zamedzenie dvojitého zdanenia.

Pri letnej brigáde v zahraničí vás v niektorých prípadoch zamestnávateľ prihlási do systému verejného zdravotníctva v danej krajine. Ak je to tak, na čas pobytu v zahraničí sa musíte odhlásiť zo svojej zdravotnej poisťovne na Slovensku.

Ak odchádzate na letnú brigádu do niektorej z európskych krajín, môžete zostať prihlásený v slovenskej zdravotnej poisťovni a v zahraničí túto skutočnosť preukazovať európskym preukazom poistenca.

Na základe tohto preukazu máte prístup k nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti poskytovanej v štátnych zdravotných zariadeniach v členských štátoch Európskej únie, na Islande, v Lichtenštajnsku, Nórsku alebo vo Švajčiarsku.

Súkromné zdravotné zariadenia ho však neakceptujú a ani pri ošetrení vo verejnom zdravotnom zariadení sa nemusíte vyhnúť doplatkom.

Čo robiť pri nezaplatenom poistnom

Zdravotné poistenie sa dá spätne doplatiť, ak vznikne dlh. Dlh na zdravotnom poistení však ovplyvňuje nárok len na neodkladnú zdravotnú starostlivosť.

Preto je dôležité po skončení školy bez zbytočného odkladu rozhodnúť, či budete pokračovať v štúdiu, nastúpite do zamestnania, začnete podnikať, zaevidujete sa na úrade práce alebo sa prihlásite ako samoplatiteľ.

tags: #student #a #narok #na #prazdniny