Zamestnanec je sústavne na PN: čo môže zamestnávateľ

Ak je zamestnanec opakovane alebo dlhodobo práceneschopný, zamestnávateľ musí rozlišovať medzi jednotlivými dočasnými pracovnými neschopnosťami, dodržiavať pravidlá poskytovania náhrady príjmu a nemocenského, viesť potrebnú evidenciu a rešpektovať ochranu zdravotných údajov zamestnanca. Samotná častá alebo dlhodobá PN automaticky neznamená, že môže zamestnávateľ zamestnanca prepustiť.

Zamestnávateľ môže kontrolovať, či sa zamestnanec počas prvých desiatich dní PN zdržiava na určenej adrese, môže podať Sociálnej poisťovni podnet na kontrolu dodržiavania liečebného režimu a pri splnení zákonných podmienok môže pracovný pomer ukončiť. Nemôže však zamestnanca nútiť pracovať počas PN, nútiť ho nastúpiť na PN, požadovať diagnózu ani obchádzať zákonné podmienky výpovede.

Čo znamená sústavná PN zamestnanca

Práceneschopnosť (PN), bežne nazývaná aj "péenka", je dočasná nemožnosť zamestnanca vykonávať prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo iných zdravotných komplikácií.

Práceneschopnosť u zamestnanca vzniká z dôvodu choroby, úrazu alebo ak zamestnancovi bolo nariadené karanténne opatrenie. Dočasná pracovná neschopnosť vzniká v momente, keď ošetrujúci lekár (všeobecný lekár alebo špecialista) diagnostikuje chorobu alebo úraz, ktorý vám bráni vo výkone práce.

Sústava krátkych PN, nadväzujúce PN alebo dlhodobá PN predstavujú odlišné situácie z hľadiska mzdovej evidencie a oznamovania, ale zamestnávateľ pri nich musí vždy vychádzať z konkrétneho potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti a z platných pravidiel.

Môže byť zamestnanec na PN opakovane?

O práceneschopnosti a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný.

Posudkový lekár Sociálnej poisťovne nemôže rozhodnúť o ukončení práceneschopnosti. Posudkový lekár môže ošetrujúcemu lekárovi odporučiť, aby PN ukončil, je však na rozhodnutí ošetrujúceho lekára, či tak urobí.

Zamestnávateľ preto nemôže sám posúdiť, či je PN medicínsky oprávnená, ani nemôže zamestnancovi prikázať, aby sa vrátil do práce pred jej ukončením. Nemôže tiež zamestnanca nútiť ísť na PN-ku namiesto dovolenky.

Čo môže zamestnávateľ urobiť pri častej PN

Pri opakovanej PN môže zamestnávateľ najmä riadne evidovať každú neprítomnosť, plniť oznamovacie povinnosti voči Sociálnej a zdravotnej poisťovni, vyplácať zákonnú náhradu príjmu, zabezpečiť zastupovanie a preverovať dodržiavanie podmienok, ktoré môže podľa zákona kontrolovať.

• prijať a zaevidovať informáciu o vzniku a skončení PN,
• spracovať náhradu príjmu za obdobie, počas ktorého ju poskytuje,
• odoslať potrebné údaje Sociálnej poisťovni, ak PN trvá dlhšie ako zákonom určené obdobie,
• oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného,
• kontrolovať zdržiavanie sa zamestnanca na určenej adrese v období, v ktorom takúto kontrolu umožňuje zákon,
• požiadať Sociálnu poisťovňu o kontrolu dodržiavania liečebného režimu,
• organizovať prácu tak, aby bola zabezpečená prevádzka počas neprítomnosti zamestnanca,
• posúdiť, či existuje zákonný dôvod na skončenie pracovného pomeru.

Samotný počet PN alebo ich opakovanie však automaticky nevytvára dôvod na výpoveď. Zamestnávateľ musí rešpektovať pravidlá ochrany zamestnanca počas dočasnej pracovnej neschopnosti a pri skončení pracovného pomeru postupovať podľa Zákonníka práce.

Elektronická PN a informácie dostupné zamestnávateľovi

Od 1. júna 2023 sa so zlomenou nohou a barlami už nemusíte trmácať do práce kvôli odovzdaniu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti. Od júna 2023 prebieha celý proces potvrdzovania PN elektronicky.

Lekár zaznamená všetky potrebné údaje do Elektronickej zdravotnej knižky (eZKO) v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Informácia o vašej práceneschopnosti sa automaticky odošle do Sociálnej poisťovne a zamestnávateľovi (cez eSlužby Sociálnej poisťovne, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup).

Vďaka ePN sa informácie o PN automaticky odosielajú do Sociálnej poisťovne a zamestnávateľovi. ePN zjednodušuje a zrýchľuje komunikáciu medzi lekárom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom.

Zamestnávateľovi sa v eSlužbách zobrazujú údaje potrebné na plnenie jeho zákonných povinností, najmä identifikátor ePN, poistný vzťah, stav ePN, dátum začiatku a predpokladaného trvania, dátum skončenia a adresa pobytu počas PN.

Zákon presne určuje, ktoré údaje môže Sociálna poisťovňa oznamovať zamestnávateľovi. Zákon nedovoľuje Sociálnej poisťovni oznamovať zamestnávateľom údaje o poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.

Zamestnávateľ nemá právo požadovať diagnózu ani údaje o lekárovi. Zamestnávateľ má právo iba kontrolovať, či sa zamestnanec zdržiava na určenej adrese.

Čo zamestnávateľ počas PN vidí a čo nie

Zákon nedovoľuje Sociálnej poisťovni oznamovať zamestnávateľom vychádzky zamestnanca počas pracovnej neschopnosti. Tento údaj má dostupný iba zamestnanec vo svojom Elektronickom účte poistenca.

Zamestnávateľ nemá právo kontrolovať liečebný režim zamestnanca, toto právo má výlučne Sociálna poisťovňa. Vychádzky sú súčasťou liečebného režimu.

Zamestnávateľ má právo iba kontrolovať, či sa zamestnanec zdržiava na určenej adrese. Na tento účel je zamestnávateľovi sprístupňovaný údaj o adrese, kde sa zamestnanec zdržiava počas PN.

Kontrola zamestnanca počas PN

Každý zamestnanec, ktorý bol ošetrujúcim lekárom uznaným za dočasne práceneschopného, či už z dôvodu choroby alebo úrazu, je povinný dodržiavať liečebný režim, ktorý mu ošetrujúci lekár stanovil.

Keďže prvých desať dní práceneschopnosti zamestnanca náhradu príjmu platí zamestnávateľ, má právo na kontrolu dodržiavania liečebného režimu svojho zamestnanca.

Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu, či sa dočasne práceneschopný zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej PN.

Zamestnávateľ môže kontrolovať zamestnanca kedykoľvek a bez ohlásenia. Zamestnanca kontroluje na adrese, ktorú si práceneschopný zamestnanec uviedol na PN ako miesto zdržiavania sa počas PN.

Kontrolu by mali vykonávať minimálne dvaja pracovníci - kontrolóri, ktorí by mali vedieť preukázať nejakým dokladom, že pracujú pre zamestnávateľa.

Práceneschopný zamestnanec potvrdí svojim podpisom dodržanie liečebného režimu v Záznamovej knihe, v ktorej kontrolóri okrem mena a adresy uvedú aj dátum a čas vykonanej kontroly.

V prípade, že kontrolóri zamestnanca nenájdu na adrese, na ktorej sa mal počas PN zdržiavať, zamestnanca informujú o svojej návšteve prostredníctvom Oznámenia o vykonaní kontroly, ktoré zanechajú v schránke alebo na inom dostupnom mieste.

Následne je zamestnancovi doručená Výzva na dokladovanie neprítomnosti v čase kontroly. Zamestnanec je povinný svoju neprítomnosť vydokladovať zamestnávateľovi najneskôr do 3. pracovných dní od vykonania kontroly.

Ak zamestnanec nevie vydokladovať svoju neprítomnosť, zamestnávateľ mu zašle Oznámenie o krátení príjmu pri dočasnej práceneschopnosti.

Pri kontrole však zamestnávateľ nemôže zisťovať diagnózu ani posudzovať medicínsku opodstatnenosť PN. Nemôže ani kontrolovať, či zamestnanec dodržiava čas vychádzok, pretože tento údaj patrí do liečebného režimu.

Podnet Sociálnej poisťovni na kontrolu liečebného režimu

Ak má zamestnávateľ podozrenie, že zamestnanec liečebný režim nedodržiava, môže osloviť Sociálnu poisťovňu so žiadosťou o kontrolu zamestnanca z dôvodu podozrenia porušovania liečebného režimu.

Zamestnávateľ môže toto zistenie oznámiť aj na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, a tá môže vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu na základe ich podmienok.

Sociálna poisťovňa o výsledku kontroly informuje zamestnávateľa. Tak isto je v jej kompetencii nepriznať kontrolovanému zamestnancovi nemocenské dávky.

Ak Sociálna poisťovňa zistí porušenie liečebného režimu a dočasná PN trvá viac ako 10 dní, zastaví takémuto zamestnancovi nárok na nemocenské po dobu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu.

Náhrada príjmu a nemocenské pri PN

Zamestnanec má nárok počas prvých desiatich dní trvania PN na náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorú mu vypláca jeho zamestnávateľ.

Od jedenásteho dňa dočasnej PN má zamestnanec nárok na nemocenské, ktoré mu vypláca Sociálna poisťovňa.

Zamestnávateľ poskytne svojmu zamestnancovi náhradu počas dočasnej PN za každý kalendárny deň, kedy je uznaný za dočasne PN, najviac však po dobu desať kalendárnych dní vrátane od vzniku dočasnej PN.

Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu počas dočasnej PN aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však do výšky 80 % denného vymeriavacieho základu.

Zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi náhradu príjmu počas dočasnej PN vo výške jednej polovice v tom prípade, ak si zamestnanec privodí dočasnú PN sám, a to požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok.

Ak počas dočasnej PN dôjde k ukončeniu pracovného pomeru, zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi náhradu príjmu počas PN len za tie kalendárne dni, kedy bol jeho zamestnancom.

Povinnosti zamestnávateľa pri ePN

Postup pri tejto komunikácii je nasledovný: lekár vo svojom počítači vystaví ePN, lekár odošle ePN elektronicky do NZIS - systému eZdravie - v Národnom centre zdravotníckych informácií (NCZI), v prípade potreby (napr. na žiadosť pacienta), lekár vystaví odpis ePN, systém eZdravie (NZIS) odošle zašifrované údaje o ePN do Sociálnej poisťovne.

Spracované údaje o ePN poskytne Sociálna poisťovňa prostredníctvom eSlužieb zamestnávateľovi poistenca (pacienta). Zamestnávateľ má v eSlužbách Sociálnej poisťovne (služba Odvádzateľ poistného) prístup k údajom cez záložku s názvom „ePN“.

Ak bude dôvod ePN pracovný úraz alebo choroba z povolania, zodpovedný zamestnávateľ je povinný do troch dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca oznamovať aj obdobie (dni od - do), za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu.

Ak zamestnanec má ePN z viacerých poistných vzťahov u jedného zamestnávateľa, zamestnávateľ vyplní údaje k ePN pre každý poistný vzťah osobitne.

Oznamovanie PN zdravotnej poisťovni

Zamestnávateľ je povinný písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich pracovných dní zmenu platiteľa poistného z dôvodu, že zamestnanec poberá náhradu príjmu, nemocenské, alebo ak zamestnancovi zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia podľa osobitného predpisu a ktorému trvá dočasná pracovná neschopnosť.

Tieto skutočnosti je zamestnávateľ povinný oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného.

Ak má zamestnávateľ troch a viac zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamovať príslušnej zdravotnej poisťovni výlučne elektronicky.

Povinnosti zamestnávateľa pri dlhodobej PN

Ak trvá práceneschopnosť zamestnanca dlhšie ako 14 dní má zamestnávateľ voči Sociálnej poisťovni tzv. oznamovaciu povinnosť.

To znamená, že zamestnávateľ má povinnosť do troch dní po štrnástom dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca postúpiť pobočke Sociálnej poisťovne tlačivo, na ktorom sa oznamuje práceneschopnosť zamestnanca.

Na individuálne vyžiadanie Sociálnej poisťovne, zašle zamestnávateľ aj Potvrdenie zamestnávateľa o zamestnancovi na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku.

Ak práceneschopnosť zamestnanca trvá dlhšie ako 14 dní a presahuje z jedného mesiaca do ďalšieho mesiaca, zamestnanec sa môže so zamestnávateľom dohodnúť, že zamestnávateľ zašle Sociálnej poisťovni Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti.

Po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti vystaví ošetrujúci lekár Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré zamestnanec ihneď odovzdá zamestnávateľovi.

Originál tlačiva postúpi zamestnávateľ Sociálnej poisťovni najneskôr do troch dní po skončení práceneschopnosti, ak trvala viac ako štrnásť dní. Zamestnávateľ si uchová kópiu tlačiva.

Môže zamestnávateľ prepustiť zamestnanca, ktorý je často na PN?

Zamestnávateľ môže rozhodovať o prijatí, preradení alebo prepustení zamestnancov podľa svojich potrieb a požiadaviek.

Právo vybrať zamestnancov však neznamená možnosť skončiť pracovný pomer bez zákonného dôvodu. Pri výpovedi musí zamestnávateľ postupovať podľa Zákonníka práce a dodržať príslušné formálne aj obsahové podmienky.

Samotná skutočnosť, že zamestnanec býva často chorý alebo má viacero PN, ešte sama osebe neznamená, že možno pracovný pomer okamžite skončiť. Zamestnávateľ musí posúdiť konkrétny zákonný dôvod a zohľadniť ochranné obdobie.

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti sa na zamestnanca spravidla vzťahuje ochranná doba, počas ktorej mu zamestnávateľ nesmie dať výpoveď, ak zákon neustanovuje výnimku.

Ochrana počas PN však neznamená, že pracovný pomer nemožno skončiť za žiadnych okolností. Skončenie môže byť možné napríklad dohodou, uplynutím dohodnutej doby pri pracovnom pomere na určitú dobu alebo v prípadoch, pri ktorých zákon pripúšťa výnimku.

Kedy môže byť zdravotný stav dôvodom na výpoveď

Ak zamestnanec podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, môže vzniknúť dôvod na preradenie na inú prácu alebo na skončenie pracovného pomeru podľa podmienok Zákonníka práce.

Rozhodujúci je lekársky posudok a splnenie zákonných podmienok, nie subjektívny názor zamestnávateľa, že zamestnanec je chorý príliš často alebo predstavuje prevádzkový problém.

Pred skončením pracovného pomeru z dôvodu zdravotnej nespôsobilosti je potrebné preveriť, či je možné zamestnanca ďalej zamestnávať na inej vhodnej práci podľa zákonných pravidiel.

Môže zamestnávateľ nútiť zamestnanca pracovať počas PN?

Počas PN je zamestnanec dočasne neschopný vykonávať svoju zárobkovú činnosť v rozsahu, na ktorý bol uznaný za práceneschopného. Zamestnávateľ mu preto nemôže prideľovať prácu ani požadovať výkon práce z domu.

Zamestnávateľ nemôže zamestnanca nútiť ísť na PN-ku. Tú môže lekár vystaviť iba ak je to medicínsky opodstatnené.

Ak zamestnanec príde počas PN do práce, zamestnávateľ by mal preveriť, či ide o platnú PN a či zamestnanec môže podľa údajov ePN vykonávať zárobkovú činnosť v konkrétnom poistnom vzťahu.

Lekár v ePN vyznačí deň vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, poistný vzťah, vo vzťahu ku ktorému poistenec vzhľadom na chorobu môže vykonávať zárobkovú činnosť, ak to zdravotný stav pacienta umožňuje, a určí poistencovi liečebný režim.

Môže zamestnávateľ prikázať prácu z domu?

Novela Zákonníka práce v § 250b ods. 2 ustanovuje možnosť zamestnávateľa prikázať prácu z domu (domácnosti) zamestnanca, ak ide o činnosť, u ktorej je to možné a ak práca na pracovisku nie je možná, nevyhnutná, prípadne je riziková z dôvodu prevencie šírenia prenosnej choroby.

Možnosť prikázať prácu z domu by nemala byť úplne svojvoľná, ale zamestnávateľ by mal vychádzať z rizík, ktoré sú spojené s výkonom práce kolektívu na pracovisku, resp. s prítomnosťou niektorých zamestnancov na pracovisku.

Toto pravidlo sa však neuplatní tak, aby zamestnanec musel pracovať počas platnej PN. PN je prekážkou v práci na strane zamestnanca a počas jej trvania zamestnávateľ prácu neprideľuje.

Čo ak zamestnávateľ nemá pre zamestnanca prácu

Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, môže mu zamestnávateľ podľa novely Zákonníka práce vyplácať náhradu mzdy v sume najmenej 80 % priemerného zárobku.

Výnimkou je situácia podľa § 142 ods. 4 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu.

Neplatené voľno je možné so zamestnancom len dohodnúť. Zamestnávateľ nemá právo poslať zamestnanca na neplatené voľno jednostranne.

Zamestnanec a zamestnávateľ sa však môžu dohodnúť na platenom voľne, ktoré zamestnanec neskôr odpracuje.

Môže zamestnávateľ nariadiť dovolenku namiesto PN?

Zamestnávateľ nemôže zamestnancovi jednostranne určiť okamžité čerpanie dovolenky.

Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca.

Vzhľadom na dynamicky sa meniacu situáciu sa novelou Zákonníka práce účinnou od 4. 4. 2020 skrátil čas, v ktorom zamestnávateľ vopred oznamuje zamestnancovi čerpanie dovolenky na najmenej sedem dní.

Zamestnávateľ nemôže dovolenku použiť ako náhradu za platnú PN. Ak PN vznikne počas dovolenky, dovolenka sa za príslušné obdobie neposudzuje ako čerpaná.

Dočasné pridelenie zamestnanca inému zamestnávateľovi

Zapožičanie medzi zamestnávateľmi, tzv. dočasné pridelenie, umožňuje § 58a Zákonníka práce.

Hlavnou podmienkou postupu podľa § 58a ods. 1 Zákonníka práce je skutočnosť, že sú u zamestnávateľa objektívne prevádzkové dôvody, ktoré mu znemožňujú prideľovať prácu.

Zmluvný vzťah zamestnanca je k zamestnávateľovi č. 1, pričom popri pracovnej zmluve sa musí dojednať ešte dohoda o dočasnom pridelení.

Zamestnanec neuzatvára žiadnu zmluvu so zamestnávateľom č. 2 a hlavnú zodpovednosť za zamestnanca má naďalej jeho zamestnávateľ.

Dočasné pridelenie však nie je riešením na obchádzanie PN. Zamestnanec môže vykonávať prácu u užívateľského zamestnávateľa len vtedy, ak nie je dočasne práceneschopný na túto činnosť.

Choroba z povolania a opakované PN

Choroba z povolania je zdravotné poškodenie spôsobené dlhodobým pôsobením pracovných podmienok alebo faktorov na pracovisku.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pravidelné lekárske prehliadky zamestnancov, ak ich práca zahŕňa rizikové faktory, a informovať ich o potenciálnych rizikách.

V prípade potvrdenia choroby z povolania musí zamestnávateľ spolupracovať s príslušnými úradmi, zaistiť nápravu pracovných podmienok a riešiť odškodnenie zamestnanca podľa zákona.

Opakovaná PN môže súvisieť s pracovnými podmienkami, pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Zamestnávateľ preto nemá automaticky vychádzať z predpokladu, že opakované absencie predstavujú zavinené správanie zamestnanca.

BOZP ako povinnosť zamestnávateľa

Povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) začínajú už pri nástupe zamestnanca.

Zamestnávateľ musí zabezpečiť vstupné školenie BOZP, ktoré oboznámi zamestnanca s rizikami na pracovisku, pracovnými postupmi a opatreniami na ich minimalizáciu.

Počas trvania pracovného pomeru zamestnávateľ zabezpečuje pravidelné školenia BOZP minimálne raz za tri roky alebo častejšie, ak si to vyžadujú zmeny v pracovných podmienkach.

Zamestnávateľ musí tiež zabezpečiť pracovné podmienky, ktoré spĺňajú všetky zákonné normy v oblasti BOZP, a zaistiť, aby boli zamestnanci pripravení riešiť nebezpečné situácie.

Áno, zamestnávateľ je povinný znášať všetky náklady spojené so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) a nesmie ich prenášať na zamestnancov.

Okrem toho je zamestnávateľ povinný zabezpečiť na svoje náklady zdravotné prehliadky zamestnancov, ak to vyžaduje charakter vykonávanej práce.

Základné povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancom

Každý zamestnávateľ má zákonom stanovené povinnosti, ktoré musí dodržiavať vo vzťahu k svojim zamestnancom. Tieto povinnosti pokrývajú celý pracovný cyklus - od náboru zamestnancov, cez uzatvorenie pracovnej zmluvy a každodenné povinnosti, až po ukončenie pracovného pomeru.

Počas pracovného pomeru je jeho úlohou dodržiavať zmluvné podmienky, prideľovať prácu, vyplácať mzdu a starať sa o bezpečnosť na pracovisku vrátane pravidelného školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP).

• oboznámiť zamestnanca s jeho právami a povinnosťami,
• zahrnúť do pracovnej zmluvy druh práce, miesto výkonu práce, deň nástupu a mzdové podmienky,
• prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne pred začiatkom pracovného pomeru,
• prihlásiť zamestnanca do zdravotnej poisťovne do 8 pracovných dní od vzniku pracovného pomeru,
• poskytnúť školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci,
• prideľovať zamestnancovi prácu v súlade s pracovnou zmluvou,
• vyplácať mzdu v dohodnutých termínoch,
• viesť evidenciu pracovného času zamestnancov,
• zabezpečiť ochranu osobných údajov zamestnancov,
• zabezpečiť stravovanie zamestnancov za zákonných podmienok,
• vyhotovovať a uchovávať mzdové a pracovnoprávne doklady.

Čo môže zamestnávateľ vyžadovať od zamestnanca

Zamestnávateľ má právo organizovať a riadiť prácu. Zamestnávateľ má právo určovať druh práce, pracovné podmienky a rozvrh pracovného času.

Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca vykonávanie práce v súlade s pracovnou zmluvou a pracovnými normami.

Zamestnávateľ má právo vykonávať kontrolu pracovného výkonu a dodržiavania pracovného poriadku zamestnancami.

Počas platnej PN však zamestnávateľ nemôže požadovať výkon práce, pretože neprítomnosť zamestnanca je ospravedlnenou prekážkou v práci na jeho strane.

Čo ak zamestnanec odmieta komunikovať o PN

Pracovnoprávne vzťahy na Slovensku presne nariaďujú, že zamestnanec musí v prípade choroby alebo úrazu, ktorý mu bráni vykonávať prácu, oznámiť túto skutočnosť zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu.

Pri ePN zamestnancovi odpadajú povinnosti s doručením PN-ky zamestnávateľovi. Rovnako mu tiež nemusíte preukazovať existenciu prekážky v práci. Túto oznamovaciu povinnosť za vás splní sociálka.

Ak zamestnávateľ nemá v eSlužbách potrebné údaje alebo vznikne technický problém, môže zamestnanca vyzvať na poskytnutie informácie potrebnej na evidenciu neprítomnosti, nie však na oznámenie diagnózy.

Čo môže urobiť zamestnanec, ak zamestnávateľ porušuje pravidlá

Ak zamestnávateľ núti zamestnanca podpísať neplatené voľno, napísať si výpoveď alebo súhlasiť s dovolenkou, ktorú nechce čerpať, zamestnanec nemusí takýto postup automaticky akceptovať.

V takýchto prípadoch vám odporúčame obrátiť sa na inšpekciu práce, pretože v zmysle zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce je úlohou inšpekcie práce poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy.

Inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov.

Praktický postup zamestnávateľa pri opakovanej PN

1. Overiť, či je PN evidovaná v ePN alebo či zamestnanec predložil príslušné potvrdenie.
2. Zaevidovať začiatok PN a ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca.
3. Vypočítať a vyplatiť náhradu príjmu za príslušné kalendárne dni.
4. Pri dlhšej PN splniť oznamovacie povinnosti voči Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni.
5. Ak existuje dôvodné podozrenie na porušenie pravidiel, vykonať iba kontrolu, ktorú zamestnávateľovi umožňuje zákon.
6. Pri podozrení na porušenie liečebného režimu podať podnet Sociálnej poisťovni.
7. Nežiadať od zamestnanca diagnózu, údaje o lekárovi ani informácie o vychádzkach.
8. Posúdiť možnosti zastupovania, dočasného pridelenia alebo organizačných opatrení.
9. Ak zdravotný stav dlhodobo bráni výkonu práce, zabezpečiť príslušný lekársky posudok a preveriť možnosť inej vhodnej práce.
10. Pri skončení pracovného pomeru postupovať podľa konkrétneho zákonného dôvodu a dodržať ochranné obdobie.

Opakovaná alebo dlhodobá PN teda zamestnávateľovi umožňuje prijímať organizačné opatrenia, kontrolovať pobyt zamestnanca na určenej adrese v rozsahu povolenom zákonom a obrátiť sa na Sociálnu poisťovňu pri podozrení na porušenie liečebného režimu. Neumožňuje mu však automaticky prepustiť zamestnanca, nútiť ho pracovať, požadovať citlivé zdravotné údaje ani nahrádzať PN dovolenkou alebo neplateným voľnom.

tags: #zamestnanec #je #sustavne #na #pn #co