Áno, voľný deň, víkend aj sviatok sa počas dočasnej pracovnej neschopnosti započítavajú do jej trvania, pretože náhrada príjmu aj nemocenské sa poskytujú za kalendárne dni, nie iba za pracovné dni. Ak PN trvá napríklad od piatka do pondelka, do počtu dní PN sa započítava piatok, sobota, nedeľa aj pondelok.
Pri poberaní nemocenskej dávky sa neprihliada na to, či ste doma cez pracovný deň alebo sviatok. Výška nemocenskej dávky závisí od výšky mzdy a od dĺžky práceneschopnosti. Aj počas víkendov a sviatkov môže kedykoľvek prísť kontrola, preto je nutné dodržiavať vychádzky.
Čo znamená započítanie voľného dňa na PN
PN znamená dočasnú práceneschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť.
Ak sa zdravotná starostlivosť poskytne zamestnancovi po odpracovaní jeho pracovnej zmeny, dočasná pracovná neschopnosť sa začína nasledujúcim kalendárnym dňom. Príslušný ošetrujúci lekár môže uznať osobu za dočasne práceneschopnú spätne najviac tri kalendárne dni na základe lekárskeho nálezu zubno-lekárskej pohotovostnej služby, ambulantnej pohotovostnej služby alebo ústavnej pohotovostnej služby.
Zamestnanca za práceneschopného uznáva ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Rovnakým spôsobom ošetrujúci lekár najneskôr v deň určený ako deň predpokladaného skončenia práceneschopnosti na základe zhodnotenia zdravotného stavu zaznamená ukončenie práceneschopnosti ku dňu, v ktorom bolo vykonané vyšetrenie.
Kalendárne dni verzus pracovné dni
Zamestnávateľ počas dočasnej PN poskytuje svojmu zamestnancovi náhradu príjmu za kalendárne dni, nie pracovné dni. Zamestnávateľ poskytne svojmu zamestnancovi náhradu počas dočasnej PN za každý kalendárny deň, kedy je uznaný za dočasne PN, najviac však po dobu štrnástich kalendárnych dní od vzniku dočasnej PN.
Nemocenské sa vypláca za každý kalendárny deň trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie však za 52 týždňov od jej vzniku. To znamená, že do výpočtu sa zahrnujú aj soboty, nedele, sviatky a iné dni, počas ktorých by zamestnanec podľa rozvrhu pracovného času nepracoval.
| Obdobie PN | Deň pracovného pokoja alebo sviatok | Započítanie do PN |
|---|---|---|
| Prvé dni PN | Sobota, nedeľa alebo sviatok | Áno |
| PN po prechode na nemocenské | Sobota, nedeľa alebo sviatok | Áno |
| Kontrola počas PN | Deň pracovného pokoja alebo sviatok | Kontrola je možná |
Kto vypláca peniaze počas PN
Zamestnancovi uznanému za práceneschopného môžu vzniknúť dva nároky: náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vyplácaná zamestnávateľom a nemocenská dávka vyplácaná Sociálnou poisťovňou. Od 1. januára 2026 zamestnávateľ poskytuje náhradu príjmu najviac za prvých štrnásť kalendárnych dní PN a od pätnásteho dňa vypláca nemocenské Sociálna poisťovňa.
| Obdobie PN | Platiteľ | Výška dávky |
|---|---|---|
| 1. - 3. kalendárny deň | Zamestnávateľ | 25 % denného vymeriavacieho základu |
| 4. - 14. kalendárny deň | Zamestnávateľ | 55 % denného vymeriavacieho základu |
| Od 15. kalendárneho dňa | Sociálna poisťovňa | 55 % denného vymeriavacieho základu |
Prvou zmenou je predĺženie obdobia, počas ktorého zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu mzdy, zo súčasných 10 dní na 14 kalendárnych dní PN. Od 15. dňa preberá vyplácanie nemocenského Sociálna poisťovňa.
Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské. Samotné vystavenie elektronickej pracovnej neschopnosti sa totiž automaticky považuje za žiadosť o tieto nároky.
Ako sa počíta PN, ak do nej spadne víkend alebo sviatok
Výška náhrady mzdy a nemocenskej dávky sa určí príslušným percentom z denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia.
Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol v prípade náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vyplácanej zamestnávateľom a na štyri desatinné miesta nahor v prípade nemocenského vyplácaného Sociálnou poisťovňou. Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.
Pri výpočte sa počet dní PN neurčuje podľa počtu pracovných zmien. Rozhodujúce je, koľko kalendárnych dní uplynie od začiatku PN do jej skončenia. Ak teda PN trvá štrnásť kalendárnych dní a zahŕňa dva víkendové dni, započítajú sa všetky štyri dni pracovného týždňa aj oba dni víkendu.
Príklad PN, ktorá zahŕňa víkend
Ak PN vznikne v piatok a skončí sa v pondelok, ide o štyri kalendárne dni PN. Piatok je prvý deň, sobota druhý deň, nedeľa tretí deň a pondelok štvrtý deň.
| Kalendárny deň | Poradie dňa PN | Sadzba |
|---|---|---|
| Piatok | 1. deň | 25 % denného vymeriavacieho základu |
| Sobota | 2. deň | 25 % denného vymeriavacieho základu |
| Nedeľa | 3. deň | 25 % denného vymeriavacieho základu |
| Pondelok | 4. deň | 55 % denného vymeriavacieho základu |
Ak sviatok pripadne na niektorý z týchto dní, na počte dní PN sa nič nemení. Sviatok sa započíta ako kalendárny deň PN rovnako ako pracovný deň, sobota alebo nedeľa.
PN počas štátneho sviatku
Pre pracovnoprávne účely sa za sviatky považujú štátne sviatky a ostatné sviatky, presne vymedzené v zákone č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Tento zákon rozlišuje medzi štátnymi sviatkami, sviatkami a pamätnými dňami Slovenskej republiky, pričom z hľadiska mzdy a náhrady mzdy sa sviatok a štátny sviatok posudzujú rovnako.
Práceneschopnosť cez víkendy a sviatky sa vyznačuje približne rovnakými pravidlami ako keď ste na maródke cez pracovný deň. Pri poberaní nemocenskej dávky sa neprihliada na to, či ste doma cez pracovný deň alebo sviatok.
Ak sviatok pripadne na deň, kedy zamestnanec nemal pracovať, nejde o deň pracovnej voľna, ktorý by sa z PN vylučoval. Sviatok sa naďalej započítava do trvania PN, hoci zamestnanec by v tento deň podľa rozvrhu pracovných zmien nepracoval.
Rozdiel medzi PN a sviatkom mimo PN
Ak zamestnanec nie je na PN a sviatok pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, pri splnení zákonných podmienok môže mať nárok na mzdu alebo náhradu mzdy podľa spôsobu odmeňovania. Ak sviatok pripadne na deň, kedy zamestnanec nemal pracovať, nemá nárok na mzdu ani náhradu mzdy za sviatok.
U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň. Takémuto zamestnancovi patrí nekrátená mzda, aj napriek tomu, že v tento deň v dôsledku sviatku nepracoval.
Počas PN však zamestnanec nepoberá mzdu za odpracovaný sviatok. Za príslušný kalendárny deň dostáva náhradu príjmu alebo nemocenské podľa toho, v ktorej fáze PN sa daný deň nachádza.
Príklad PN počas sviatku
Zamestnanec ochorie tri dni pred sviatkom a PN trvá ešte dva dni po sviatku. Sviatok sa započíta do poradia kalendárnych dní PN a môže patriť do obdobia, za ktoré platí náhradu príjmu zamestnávateľ, alebo do obdobia, za ktoré patrí nemocenské zo Sociálnej poisťovne.
Rozhodujúce nie je, či bol sviatok podľa rozvrhu pracovného času pracovným dňom. Rozhodujúce je poradie konkrétneho kalendárneho dňa od vzniku PN a celkové trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti.
Kedy začína nemocenské zo Sociálnej poisťovne
Od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti začína vyplácať nemocenské Sociálna poisťovňa vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu poistenca. Nemocenská dávka sa vypláca za každý kalendárny deň trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia 52 týždňov od jej vzniku.
Pri PN, ktorá začala pred 1. januárom 2026, sa uplatňuje režim platný do 31. decembra 2025: zamestnávateľ vypláca náhradu príjmu za prvých desať kalendárnych dní a Sociálna poisťovňa vypláca nemocenské od jedenásteho dňa. Pri PN vzniknutej od 1. januára 2026 zamestnávateľ vypláca náhradu príjmu za prvých štrnásť kalendárnych dní a Sociálna poisťovňa vypláca nemocenské od pätnásteho dňa.
| Režim | Zamestnávateľ | Sociálna poisťovňa |
|---|---|---|
| Do 31. 12. 2025 | 1. - 10. deň PN | Od 11. dňa PN |
| Od 1. 1. 2026 | 1. - 14. deň PN | Od 15. dňa PN |
PN v ochrannej lehote
V ochrannej lehote sa vyplácajú len nemocenské dávky Sociálnou poisťovňou. Od prvého do tretieho dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti predstavuje nemocenské 25 % denného vymeriavacieho základu a od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.
Ochranná lehota pre zamestnanca je sedem dní po skončení nemocenského poistenia. Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Ak nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, ochranná lehota trvá osem mesiacov.
V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky.
Kto má nárok na náhradu príjmu a nemocenské
Zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného má najskôr od zamestnávateľa nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a potom od Sociálnej poisťovne nárok na nemocenskú dávku, ak je zamestnancom na účely nemocenského poistenia alebo je v ochrannej lehote po zániku nemocenského poistenia.
Zamestnanec zároveň za obdobie trvania dočasnej pracovnej neschopnosti nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ pre platenie sociálneho poistenia, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu než za vykonanú prácu. Zamestnanec nesmie počas PN vykonávať zárobkovú činnosť spôsobom, ktorý zakladá nárok na príjem za vykonanú prácu.
Podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti. Z týchto dohôd sa totižto neplatí nemocenské poistenie.
Výpočet denného vymeriavacieho základu
Denný vymeriavací základ zamestnanca vypočítame nasledovne: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia.
Hrubé mzdy sa pri výpočte nesčítavajú iba za pracovné dni. Rozhodujúce obdobie sa posudzuje podľa pravidiel nemocenského poistenia a počet dní sa určuje z kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia, pričom určité vylúčené obdobia sa do počtu dní nezapočítavajú.
Ak počas rozhodujúceho obdobia mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie, napríklad z dôvodu PN, tieto dni sa odpočítajú z počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta podľa pravidiel platných pre konkrétnu dávku.
Rozhodujúce obdobie
Rozhodujúce obdobie je obdobie, počas ktorého trval pracovný pomer a príjem z ktorého sa použije pri výpočte dávky. Spravidla ide o kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorého obdobie nemocenského poistenia pred vznikom dočasnej PN trvalo najmenej 90 dní, je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka.
Ak nemocenské poistenie vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikla dočasná PN, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom vznikla dočasná PN.
Ak obdobie nemocenského poistenia pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní, na účely náhrady príjmu je rozhodujúcim obdobím obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN.
Na účely nemocenského je pri kratšom poistení rozhodujúce obdobie kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, ak obdobie nemocenského poistenia v predchádzajúcom kalendárnom roku bolo najmenej 90 dní u iného zamestnávateľa. V ostatných situáciách sa použije pravdepodobný denný vymeriavací základ.
Maximálny denný vymeriavací základ
Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.
Pre rok 2025 platí maximálny denný vymeriavací základ 94,0273 eura pre náhradu príjmu platenú zamestnávateľom a 94,0274 eura pre nemocenské platené Sociálnou poisťovňou. Ak skutočný výpočet vyjde vyšší, dávka sa určí najviac z príslušného maximálneho denného vymeriavacieho základu.
Príklad výpočtu PN za 14 kalendárnych dní
Zamestnanec dňa 15.05.2025 ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur.
Pre výpočet výšky nemocenského sa určí rozhodujúce obdobie, ktorým je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, t. j. rok 2024. Denný vymeriavací základ (DVZ) sa vypočíta ako: (12 * 1000 eur) / 365 dní = 32,8767 eur.
Náhrada za 1. - 3. deň: 3 dni * 0,25 * 32,8767 € = 24,66 €. Náhrada za 4. - 10. deň: 7 dní * 0,55 * 32,8767 € = 126,62 €. Celková náhrada príjmu od zamestnávateľa: 24,66 € + 126,62 € = 151,28 €.
Pri štrnásťdňovej PN vzniknutej od 1. januára 2026 by zamestnávateľ poskytoval náhradu príjmu za všetkých štrnásť kalendárnych dní, pričom prvé tri dni by boli vo výške 25 % DVZ a dni od štvrtého do štrnásteho dňa vo výške 55 % DVZ.
PN počas sviatku a nárok na sviatočnú mzdu
Ak zamestnanec počas sviatku nepracuje preto, že je na PN, nejde o výkon práce vo sviatok. Za tento deň mu preto nepatrí mzda za vykonanú prácu ani mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok.
Za deň PN mu patrí príslušná náhrada príjmu alebo nemocenské, pretože sviatok je súčasťou kalendárneho obdobia PN. Výplata sa teda neurčuje podľa toho, či by zamestnanec v konkrétny sviatok pracoval, ale podľa poradia dňa PN a príslušného platiteľa dávky.
Ak zamestnanec sviatok skutočne odpracuje a nie je na PN, má za prácu vo sviatok nárok na mzdu za vykonanú prácu a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v minimálnej výške 100 % priemerného zárobku od 1. januára 2026. Tieto pravidlá sa však neuplatňujú na deň, počas ktorého zamestnanec čerpá PN.
Elektronická PN a oznamovacie povinnosti
Elektronická práceneschopnosť v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce päťdielne papierové potvrdenie. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.
Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN, neprenášate a nedoručujete žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské a pri ePN neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.
Pri ePN si lekár a inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky. Sociálna poisťovňa oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní nemocenského cez Elektronický účet poistenca v elektronických službách.
Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II a diel IIa. Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi.
Povinnosti zamestnanca počas PN
Pacient je povinný počas dočasnej pracovnej neschopnosti dodržiavať liečebný režim, ktorý určí ošetrujúci lekár. Okrem toho je dočasne práceneschopný poistenec povinný zdržiavať sa počas trvania PN na adrese, ktorá je uvedená na ePN alebo na tlačive Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.
Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.
Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár vám môže povoliť vychádzky, ktoré časovo vymedzí. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok alebo zo závažných dôvodov vychádzky zrušiť.
Kontrola počas víkendu a sviatku
Kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca môže určený zamestnanec Sociálnej poisťovne od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky.
Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca, ktorý určil ošetrujúci lekár, organizuje posudkový lekár a kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne. Zo skúsenosti vieme, že vám môžu zamestnanci sociálnej poisťovne zaklopať na dvere aj počas Vianočných sviatkov.
Taktiež zamestnávateľ môže počas dočasnej pracovnej neschopnosti skontrolovať, či sa zdržiavate na nahlásenej adrese. Zamestnávateľ má právo podľa § 9 ods. 4 zákona o náhrade príjmu pri dočasnej PN vykonať kontrolu, či sa dočasne práceneschopný zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej PN.
Nakoľko zamestnávateľ má právo vykonať len kontrolu, či sa dočasne práceneschopný zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej PN, nemá právo vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu. Kontrolu liečebného režimu organizuje Sociálna poisťovňa.
Čo hrozí pri porušení režimu
Ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne kontrola na adrese, ktorú ste uviedli, zamestnanec Sociálnej poisťovne vám zanechá v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Najneskôr do troch pracovných dní je potrebné kontaktovať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podať vysvetlenie.
Ak zamestnávateľ zistí, že zamestnanec sa v čase kontroly nenachádzal na mieste určenom počas PN bez súhlasu lekára, od uvedeného dňa mu náhrada príjmu počas dočasnej PN nepatrí. Zamestnávateľ môže toto zistenie oznámiť aj na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.
Ak Sociálna poisťovňa zistí porušenie liečebného režimu a PN trvá viac ako desať dní, zastaví takémuto zamestnancovi nárok na nemocenské po dobu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu.
Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.
Ak porušíte povinnosť dodržiavať liečebný režim počas prvých desiatich dní, stratíte nárok na náhradu príjmu. Sociálna poisťovňa môže za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
PN a komerčné poistenie ušlého zárobku
Ak máte nárok na nemocenskú dávku a zároveň máte uzatvorené komerčné poistenie ušlého zárobku, v prípade práceneschopnosti môžete získať náhradu mzdy od svojho zamestnávateľa, Sociálnej poisťovne aj z komerčného poistenia.
Poistenie ušlého zárobku vám môže nahradiť rozdiel medzi skutočným príjmom pred práceneschopnosťou a nemocenskou dávkou. Výška závisí od podmienok poisťovne a nastavení konkrétnej poistnej zmluvy.
Komerčné poistenie môže zohľadňovať každý kalendárny deň PN vrátane víkendov a sviatkov, ale rozhodujúce sú podmienky konkrétnej poistnej zmluvy. Poistné plnenie sa zvyčajne vypláca po uplynutí karenčnej lehoty.
Dokedy sa nemocenské vypláca
Nemocenské sa vypláca za kalendárne dni od pätnásteho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti pri zamestnancovi, najdlhšie do uplynutia 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. U SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Nemocenské sa vypláca za kalendárne dni uplynutím 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, t. j. uplynutím podporného obdobia. Do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom.
Ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti a poistencovi počas týchto 26 týždňov nevznikla dočasná pracovná neschopnosť, predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa do podporného obdobia nezapočítavajú.
Výplata a premlčanie dávky
Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, vyplatí sa na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.
Po priznaní nároku na dávku sa dávka vypláca do konca mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý nemocenská dávka patrí, v lehotách určených Sociálnou poisťovňou. Sociálna poisťovňa ju zamestnancovi vyplatí mesačne pozadu v ňou určenej lehote.
Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. Premlčacia lehota neplynie počas obdobia konania o dávke.
Právny základ
V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Pravidlo je teda jednoduché: voľný deň, víkend ani sviatok sa z PN nevynecháva. Každý kalendárny deň trvania PN sa započítava do poradia dní, od ktorého závisí, či patrí 25 % alebo 55 % denného vymeriavacieho základu a či náhradu poskytuje zamestnávateľ alebo nemocenské Sociálna poisťovňa.
