ZŤP zamestnanci: pracovné pomôcky a metodika primeraných úprav pri práci

Zamestnanci so zdravotným postihnutím potrebujú na výkon práce vhodné pracovné podmienky, ktoré zohľadňujú ich zdravotný stav a umožňujú im uplatniť a rozvíjať pracovné schopnosti. Primerané úpravy môžu zahŕňať zmenu pracovných úloh, úpravu pracoviska a zariadení, zabezpečenie bezbariérového prostredia, pružnú organizáciu práce, prístupné informačné materiály, špeciálny softvér, pracovného asistenta alebo inú individuálne zvolenú pomôcku.

Najvhodnejší postup spočíva v dohode so zamestnancom, ktorý sám uvedie, aké úpravy považuje za potrebné. Zamestnávateľ má vytvoriť také podmienky, aby sa zamestnanec so zdravotným postihnutím mohol podieľať na plnení pracovných úloh rovnako ako ostatní zamestnanci, a to už od prijatia do zamestnania, počas zaškoľovania, pri vzdelávaní aj pri rozvoji kariéry.

Čo znamená primeraná úprava pracovných podmienok

Ľudia so zdravotným postihnutím si spravidla vyžadujú osobitný prístup a vytvorenie mimoriadnych podmienok, napríklad bezbariérové architektonické prostredie alebo prístupné informácie, bez ktorých nie je pre nich možné plne sa začleniť do spoločnosti a do pracovného procesu. Primerané úpravy majú odstrániť prekážky, ktoré konkrétnemu zamestnancovi bránia v prístupe k práci alebo v riadnom výkone pracovných úloh.

Zamestnávateľ je povinný vykonať primerané prispôsobenia a iné vhodné opatrenia, aby osobe so zdravotným postihnutím umožnil nielen vstúpiť do zamestnania, ale tiež absolvovať odbornú prípravu. Prijímané opatrenia však nesmú byť pre zamestnávateľa neprimeraným bremenom.

Vzhľadom na to je nesplnenie povinnosti vykonať primerané opatrenia pre zdravotne postihnuté osoby v zmysle Antidiskriminačného zákona považované za nepriamu diskrimináciu zdravotne postihnutej osoby. Povinnosť uskutočniť tieto opatrenia je limitovaná možnosťami povinnej osoby a nesmie pre ňu predstavovať neprimeranú záťaž.

Základné princípy metodiky

1. Posúdenie konkrétnej pracovnej situácie: treba určiť, ktoré pracovné úlohy, priestory, pracovné postupy alebo informačné systémy vytvárajú prekážku.
2. Dohoda so zamestnancom: pri výbere pomôcky alebo úpravy je vhodné vychádzať z potrieb a skúseností samotného zamestnanca.
3. Výber funkčného riešenia: pomôcka alebo úprava má byť použiteľná pri konkrétnej práci a kompatibilná s pracovným prostredím.
4. Overenie účinnosti: po zavedení opatrenia treba posúdiť, či zamestnanec môže bezpečne a samostatne vykonávať pridelené úlohy.
5. Priebežné prispôsobovanie: pracovné podmienky možno upraviť pri zmene zdravotného stavu, pracovnej pozície, technológií alebo pracovných úloh.

Pracovné pomôcky pre zamestnancov so zdravotným postihnutím

Dodatočné náklady môžu vzniknúť z rôznych dôvodov, ako sú úpravy pracovného prostredia, zakúpenie špeciálnych pracovných pomôcok a technológií, náklady na rekvalifikáciu alebo odbornú prípravu a náklady na asistenciu na pracovisku.

Pracovné pomôcky nemajú byť vyberané všeobecne podľa diagnózy, ale podľa konkrétnej pracovnej činnosti, zdravotného obmedzenia a spôsobu, akým zamestnanec vykonáva svoje úlohy. Rovnaké zdravotné postihnutie môže u rôznych ľudí vyžadovať odlišné riešenie.

Pomôcky a úpravy pracoviska

• bezbariérový prístup do budovy a na pracovisko;
• rozšírenie zárubní;
• úprava pracovného stola a jeho výšky;
• úprava výšky políc;
• ergonomické pomôcky;
• špeciálne osvetlenie;
• úprava pracovného priestoru podľa potrieb zamestnanca;
• odstránenie architektonických a komunikačných bariér;
• zabezpečenie pracovného miesta v prístupnej časti pracoviska.

Zamestnávateľ má zlepšovať vybavenie pracovísk, aby zamestnanci so zdravotným postihnutím mohli dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby im bola práca čo najviac uľahčená. To zahŕňa prispôsobenie pracoviska a pracovných pomôcok individuálnym potrebám zamestnanca s ŤZP.

Asistenčné technológie a softvér

• softvér na čítanie obrazovky;
• špeciálne softvérové vybavenie umožňujúce používanie internetu na pracovné účely;
• upravené klávesnice;
• klávesnica pre nevidiacich;
• prístupné elektronické dokumenty;
• technológie na podporu komunikácie;
• zabezpečenie písomných materiálov vo vhodných formátoch;
• kompatibilita štandardizovaných rozhraní so špeciálnymi produktmi pre ľudí so zdravotným postihnutím.

Potrebné bude aj sprístupňovanie písomných materiálov vo vhodných formátoch a zabezpečenie osobitného softvérového vybavenia, umožňujúceho používanie internetu na pracovné účely a podobne.

Pracovný asistent

Medzi aktívne opatrenia na trhu práce, ktorých cieľovou skupinou sú výhradne občania so zdravotným postihnutím, patrí aj príspevok na činnosť pracovného asistenta. Pracovný asistent môže pomáhať pri zvládaní pracovných postupov, komunikácii, organizácii úloh alebo pri používaní pracovných pomôcok.

Príspevok na pracovného asistenta sa na Slovensku zatiaľ veľmi nevyužíva. Zákon definuje rôzne druhy príspevkov, napríklad na úpravu pracoviska, nákup špeciálnych pomôcok alebo príspevok na pracovného asistenta.

Úprava pracovného času a organizácie práce

Primerané úpravy nemusia spočívať iba v nákupe pomôcky. Ako príklad môže slúžiť úprava pracovnej doby, zamestnanie na čiastočný úväzok, práca z domu alebo telepráca.

• pružná organizácia práce;
• úprava pracovného času;
• zamestnanie na čiastočný úväzok;
• práca z domu;
• telepráca;
• úprava pracovných prestávok;
• zmena organizácie pracovných úloh;
• nové určenie alebo rozdelenie úloh.

Zamestnancovi so zdravotným postihnutím možno rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne len po dohode s ním. Osobám so zdravotným postihnutím by malo byť v rámci možností umožnené aktívne sa zúčastňovať na pracovných aktivitách, ktoré zamestnávateľ organizuje.

Úprava pracovných úloh a pracovnej pozície

Primeraná úprava môže zahŕňať nové určenie úloh, prispôsobenie pracovnej pozície alebo zmenu zariadení. Cieľom nie je automaticky znížiť pracovné nároky, ale odstrániť prekážky, ktoré nesúvisia s podstatou vykonávanej práce.

Postup v kariére môže zahŕňať aj prispôsobenie pracovných pozícií, aby zamestnanci so zdravotným postihnutím mohli zastávať rôzne alebo vyššie pracovné pozície, a takto rozvíjať nové zručnosti. Zamestnanci so zdravotným postihnutím majú rovnaké právo na vzdelávanie ako ostatní.

Zamestnávateľ by mal vytvárať podmienky, aby sa títo zamestnanci mohli zúčastniť kurzov a vzdelávacích programov, ktoré organizuje tak v internom, ako aj v externom vzdelávaní. Osobám so zdravotným postihnutím by malo byť v rámci možností tiež umožnené aktívne sa zúčastňovať na pracovných aktivitách, ktoré zamestnávateľ organizuje.

Rozdiel medzi zamestnancom so zdravotným postihnutím a osobou s ŤZP

Podľa Zákonníka práce je zamestnancom so zdravotným postihnutím taký zamestnanec, ktorý je uznaný za invalidného podľa zákona o sociálnom poistení a ktorý svojmu zamestnávateľovi predloží rozhodnutie o invalidnom dôchodku. Ide pritom o rozhodnutie Sociálnej poisťovne.

Za invalidného sa považuje taký zamestnanec, ktorý pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pod pojmom dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je potrebné vnímať taký nepriaznivý zdravotný stav zamestnanca, ktorý trvá viac ako jeden rok.

Je však potrebné si uvedomiť, že pojmy zamestnanec so zdravotným postihnutím a zdravotne ťažko postihnutý nie sú totožné, t. j. nejde o synonymá. Zamestnanec so zdravotným postihnutím tak nemusí byť súčasne aj zdravotne ťažko postihnutým.

Za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ZŤP) sa považuje fyzická osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 % podľa postihnutia zaradeného v prílohe č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov.

Právny rámec pracovných pomôcok a úprav

Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú v právnej úprave významne ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, konkrétne článok 27 Práca a zamestnávanie, hovorí, že zmluvné strany sa zaviazali uznať právo osôb so zdravotným postihnutím na prácu na rovnakom základe s ostatnými. Tento článok zahŕňa právo na možnosť živiť sa slobodne zvolenou prácou alebo prácou prijatou na trh práce a právo na pracovné prostredie, ktoré je otvorené, začleňujúce a prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím.

Pre Slovenskú republiku nadobudol Dohovor platnosť 25. júna 2010. Súčasne aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 38 ustanovuje právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a na osobitné pracovné podmienky ženám, mladistvým a osobám so zdravotným postihnutím.

Zákonník práce

Zvýšenú ochranu občanov so zdravotným postihnutím v pracovnoprávnych vzťahoch zabezpečuje Zákonník práce. Zákonník práce už v základných zásadách zakotvuje povinnosť zamestnávateľov zabezpečovať zamestnancom so zdravotným postihnutím pracovné podmienky umožňujúce im uplatniť a rozvíjať ich schopnosti na prácu s ohľadom na ich zdravotný stav.

Zákonník práce ustanovuje, že zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie.

Okrem toho zakazuje diskrimináciu aj z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia. Zamestnávateľ je povinný utvárať podmienky, aby zamestnanec mal možnosť pracovného uplatnenia, a zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená.

Zákon o službách zamestnanosti

Otázky zamestnávania zamestnancov so zdravotným postihnutím upravuje okrem Zákonníka práce aj zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Zamestnávateľ je v zmysle zákona o službách zamestnanosti pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím povinný:

• zabezpečovať vhodné podmienky na výkon práce;
• vykonávať zaškoľovanie a prípravu na prácu;
• venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu kvalifikácie počas zamestnávania;
• viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím;
• poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jeho žiadosti údaje z evidencie;
• zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v zákonom určenom podiele.

Metodický postup zamestnávateľa pri výbere pomôcky

1. Určenie pracovnej činnosti

Najskôr je potrebné presne určiť pracovné úlohy, ktoré má zamestnanec vykonávať, a pracovné podmienky, v ktorých sa budú vykonávať. Posudzuje sa pracovisko, pracovné zariadenia, pracovný čas, spôsob komunikácie, bezpečnostné požiadavky a prístup k informáciám.

2. Identifikácia prekážok

Ďalším krokom je určenie prekážok, ktoré môžu zamestnancovi sťažovať alebo znemožňovať výkon práce. Môže ísť o fyzické bariéry, nevhodnú výšku pracovnej plochy, nedostupné dokumenty, nekompatibilný softvér, náročnú organizáciu pracovného času alebo potrebu podpory pri zaškoľovaní.

3. Konzultácia so zamestnancom

Pri zamestnávaní zdravotne znevýhodnených ľudí je vhodné dohodnúť sa, aby títo sami uviedli, aké úpravy považujú pre seba za nevyhnutné. Zamestnávateľ by mal vychádzať v ústrety oprávneným žiadostiam osôb so zdravotným postihnutím.

Rozhovor so zamestnancom má byť zameraný na výkon práce a potrebné podmienky, nie na získavanie nadbytočných informácií o zdravotnom stave. Cieľom je zistiť, čo zamestnancovi pomôže bezpečne, efektívne a samostatne vykonávať pracovné úlohy.

4. Posúdenie bezpečnosti a kompatibility

Každá pomôcka musí byť posúdená z hľadiska bezpečnosti a kompatibility s pracoviskom. Dôležitým prostriedkom pre dosiahnutie prístupnosti pre ľudí so zdravotným postihnutím je dodržiavať určité štandardy a kritériá v návrhovom procese.

Výber konkrétnych osobných ochranných pracovných prostriedkov je plne v kompetencii zamestnávateľa na základe analýzy podmienok pracoviska a identifikovaných rizík. Pri špecifických pomôckach pre zamestnanca so zdravotným postihnutím treba zároveň zohľadniť jeho individuálne potreby.

5. Zavedenie opatrenia a kontrola

Po zavedení pomôcky alebo úpravy treba overiť, či zamestnanec dokáže vykonávať pracovné úlohy v požadovanom rozsahu a bez zbytočných rizík. Ak riešenie nefunguje, pracovné podmienky alebo pomôcku treba upraviť.

Osobné ochranné pracovné prostriedky

Dôležitou súčasťou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je správne poskytovanie a používanie osobných ochranných prostriedkov. Legislatíva jasne ukladá každému zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancom OOPP.

Výber konkrétnych OOPP je plne v kompetencii zamestnávateľa na základe analýzy podmienok pracoviska a identifikovaných rizík. Zamestnanec je povinný používať OOPP pridelené zamestnávateľom, riadne sa o ne starať a strážiť ich životnosť.

Ak zamestnanec OOPP nepoužíva, dopúšťa sa tým vedome porušenia právneho predpisu, stáva sa nespôsobilým na výkon práce a zamestnávateľ mu môže udeliť sankciu v podobe zrážky zo mzdy alebo ho upozorniť na možnosť výpovede.

Zaškoľovanie, rekvalifikácia a vzdelávanie

Zamestnávateľ umožňuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím teoretickú prípravu alebo praktickú prípravu, teda rekvalifikáciu, s cieľom zachovať, zvýšiť, rozšíriť alebo zmeniť doterajšiu kvalifikáciu alebo ju prispôsobiť technickému rozvoju na udržanie zamestnanca v pracovnom pomere.

Rekvalifikácia zamestnanca so zdravotným postihnutím sa uskutočňuje na základe písomnej dohody uzatvorenej medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Rekvalifikácia sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca.

Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. Mimo pracovného času sa rekvalifikácia uskutočňuje, len ak je to nevyhnutné vzhľadom na spôsob jej zabezpečenia.

Chránená dielňa a chránené pracovisko

Chránená dielňa alebo chránené pracovisko môžu byť zriadené právnickou alebo fyzickou osobou. Sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách.

Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú prispôsobené zdravotnému stavu občanov. Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická alebo fyzická osoba vytvorila alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny prizná postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na dobu neurčitú. Právnická osoba alebo fyzická osoba je podľa § 55 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti povinná viesť osobitnú evidenciu nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Príspevky na pracovné pomôcky a úpravu pracoviska

Medzi aktívne opatrenia na trhu práce, ktorých cieľovou skupinou sú výhradne občania so zdravotným postihnutím, patria príprava na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím, príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska, príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, príspevok na obnovu alebo technické zhodnotenie hmotného majetku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, príspevok na činnosť pracovného asistenta a príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

Zákon definuje rôzne druhy príspevkov, napríklad na úpravu pracoviska, rozšírenie zárubní, prispôsobenie pracovného stola, výšky políc, nákup špeciálnych pomôcok alebo príspevok na pracovného asistenta.

Uvedenú kompenzáciu predstavujú napríklad rôzne formy príspevkov, ako príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne, príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní a podobne.

Uvedených príspevkov sa s účinnosťou od 1. 1. 2023 dotkli viaceré zmeny, napríklad došlo k úprave pojmu náklady súvisiace so zabezpečovaním administratívy chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ktoré sa považujú za prevádzkové náklady, na úhradu ktorých možno žiadať o poskytnutie príspevku.

Povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

Zákon o službách zamestnanosti stanovuje povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v prípade, ak zamestnávateľ zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva 20 a viac zamestnancov, je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov, ak sú splnené zákonné podmienky týkajúce sa evidencie uchádzačov o zamestnanie so zdravotným postihnutím.

Zamestnanec so zdravotným postihnutím vyšším ako 70 % sa na účely zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím započítava zamestnávateľovi tak, ako keby zamestnával troch takých občanov.

Náhradné plnenie a povinnosti pri vykazovaní

Zamestnávateľ má v zmysle zákona právo plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím, úhradou odvodu, vzájomnou kombináciou predchádzajúcich spôsobov a zamestnávania podľa § 63 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti.

Zamestnávateľ môže zadať zákazku, ktorou je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávateľom a integračným podnikom, u ktorého najmenej 30 % zamestnancov tvoria občania so zdravotným postihnutím, chránenou dielňou alebo fyzickou osobou so zdravotným postihnutím, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku.

Chránené pracovisko, ktoré zriadi právnická osoba, nemôže realizovať náhradné plnenie, teda zákazky pre zamestnávateľov v rámci plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.

Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím zadáva zákazku na odobratie tovaru vo výške 0,8 násobku celkovej ceny práce. Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím zadáva zákazku na prijatie služby vo výške 0,7 násobku celkovej ceny práce.

Náhradné plnenie pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím zamestnávateľ preukazuje najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka na tlačive „Potvrdenie pre zamestnávateľa“.

• fotokópia dokladu o zadaní zákazky, napríklad objednávka alebo zmluva;
• fotokópia dokladu o zaplatení zákazky, napríklad faktúra, výpis z účtu o platbe alebo pokladničný doklad;
• rozpis dodaných tovarov;
• dodacie listy;
• doklady preukazujúce vyhradenú zákazku;
• doklady preukazujúce oprávnenosť realizovať zákazky podľa § 64 zákona o službách zamestnanosti.

Odvod za nesplnenie povinného podielu

Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov, je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého chýbajúceho občana so zdravotným postihnutím odvod vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce.

Odvod sa vzťahuje na každého zamestnanca, ktorý zamestnávateľovi chýba na splnenie povinného podielu. Výsledná suma vypočítaná podľa zákona sa zaokrúhľuje na euro nadol.

Ročné výkazy o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2025 predkladané najneskôr do 31. 03. 2026 budú zamestnávatelia typovať elektronicky prostredníctvom portálu v časti Zamestnávateľ, modul Plnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.

Integrovaná posudková činnosť

Základným pilierom pre poskytovanie podpory osobám s ŤZP je integrovaná posudková činnosť, ktorá je upravená zákonom č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Cieľ reformy posudkovej činnosti je odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti, zaviesť lepšiu koordináciu procesov posudzovania a zefektívniť posudzovanie klienta.

Posudzovanie sa vykonáva nielen v oblasti ŤZP a sociálnych služieb, ale aj na účely sociálnej ekonomiky a zabezpečujú ho po novom výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotných metodík. Jeden posudok bude slúžiť na viaceré účely.

Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí.

Ochrana pri skončení pracovného pomeru

Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná.

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Zamestnávateľ je povinný bezodkladne oznámiť zamestnancovi so zdravotným postihnutím, že podal žiadosť úradu práce o udelenie predchádzajúceho súhlasu so skončením pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa.

Výpoveď zo strany zamestnávateľa musí byť vopred prerokovaná aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná.

Kedy predchádzajúci súhlas nie je potrebný

• ak zamestnanec dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok;
• ak ide o zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti;
• ak sú dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru;
• ak ide o výpoveď z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny alebo právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin;
• pri skončení pracovného pomeru dohodou;
• pri okamžitom skončení pracovného pomeru;
• pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. V prípade výpovede zo strany zamestnanca so zdravotným postihnutím úrad práce, sociálnych vecí a rodiny neudeľuje súhlas zamestnancovi so zdravotným postihnutím, nakoľko ide o slobodné rozhodnutie zamestnanca skončiť pracovný pomer.

Praktický kontrolný zoznam pre zamestnávateľa

• overiť, či zamestnanec spĺňa zákonnú definíciu zamestnanca so zdravotným postihnutím;
• zistiť, ktoré pracovné úlohy a pracovné podmienky si vyžadujú úpravu;
• prediskutovať potrebné úpravy priamo so zamestnancom;
• vyhodnotiť bezpečnostné riziká pracoviska;
• zabezpečiť vhodné pracovné pomôcky, technológie alebo softvér;
• sprístupniť pracovné materiály vo vhodnom formáte;
• zvážiť úpravu pracovného času, čiastočný úväzok, prácu z domu alebo teleprácu;
• zabezpečiť zaškoľovanie, odbornú prípravu a rekvalifikáciu;
• v prípade potreby zabezpečiť pracovného asistenta;
• viesť zákonom požadovanú evidenciu zamestnancov so zdravotným postihnutím;
• sledovať povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím;
• do 31. marca preukázať splnenie povinného podielu alebo uhradiť príslušný odvod;
• pri výpovedi zamestnancovi so zdravotným postihnutím vyžiadať predchádzajúci súhlas úradu práce, ak nejde o zákonnú výnimku.

tags: #ztp #zamestnanci #pomocky #pri #praci #metodika