Ako recitujú deti s mentálnym postihnutím

Deti s mentálnym postihnutím môžu recitovať, spievať, tancovať a verejne vystupovať, ak dostanú primeraný čas, podporu, zrozumiteľné pokyny a povzbudenie. Ich výkon sa prispôsobuje individuálnym možnostiam, mentálnemu veku, komunikačným schopnostiam a stupňu postihnutia.

Pri recitácii nejde iba o bezchybné zapamätanie a prednes textu. Dôležité je, aby dieťa porozumelo obsahu, dokázalo sa zapojiť vlastným spôsobom, zažilo úspech a malo radosť z komunikácie s okolím.

Čo ovplyvňuje recitáciu dieťaťa s mentálnym postihnutím

Edukácia mentálne postihnutých predstavuje špecifickú oblasť pedagogiky, ktorá si vyžaduje individuálny prístup, trpezlivosť a hlboké porozumenie pre potreby žiakov. Mentálne postihnutie predstavuje komplexnú oblasť, ktorá si vyžaduje špecifický prístup v edukácii a starostlivosti.

Výchova mentálne postihnutých je čo najvšestrannejší rozvoj ich osobnosti s prihliadnutím na ich optimálne možnosti, dané povahou a stupňom postihnutia. Cieľom je dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie a umožniť jednotlivcom žiť plnohodnotný život s ohľadom na ich individuálne potreby a schopnosti.

U mentálne postihnutých detí musíme brať ohľad na ich mentálny vek. Mentálne postihnutý okrem individuálneho prístupu musíme mať aj veľkú dávku trpezlivosti (menšia komunikačná zručnosť a slovná zásoba).

Rešpekt k inakosti žiaka a k jeho diagnóze - pretože poznanie diagnózy nám dáva rámec, pomenováva nám všeobecné osobitosti pri jednotlivých stupňoch mentálneho postihnutia (špecifiká kognitívne, osobnostné, emočné, interpersonálne.). Poznanie základných informácií, oboznámenie sa so základnými znakmi, prejavmi - všeobecnými, vyplývajúcimi z diagnózy, ale aj individuálnymi, charakteristickými pre konkrétneho žiaka - to je pre každého, kto sa zúčastňuje vzdelávacieho procesu žiaka nevyhnutnosťou.

Pomáha určiť rámec výchovno-vzdelávacích postupov a nastaviť podporu tak, aby bola pre žiaka užitočná a prijateľná. Prijatie a porozumenie - prijatie dieťaťa takého aké je, so všetkými jeho osobitosťami a špecifikami.

Recitácia ako forma komunikácie

Neschopnosť dorozumievať sa hovorenou rečou je hendikep, ktorý výrazne ovplyvňuje takmer všetky oblasti života človeka a tvoria prekážku pri ďalšom rozvíjaní dieťaťa jeho socializácii, a sú často odkázaní na komunikáciu s minimálnym počtom ľudí (najčastejšie iba na členov rodiny, vychovávateľov alebo pomocný personál) a obmedzeným repertoárom komunikačných aktov.

Augmentatívna a alternatívna komunikácia (AAK) sa pokúša kompenzovať (dočasne alebo natrvalo) poškodenie alebo hendikep osôb s ťažko narušenou komunikačnou schopnosťou, predovšetkým u ľudí s ťažkým telesným, mentálnym alebo kombinovaným postihnutím. Podporuje existujúce, ale nedostačujúce komunikačné schopnosti, a to vo forme hovorenej, písanej alebo vo forme gest.

Cieľom AAK terapie je poskytnúť klientovi takú formu komunikácie, ktorá sa stane prostriedkom dorozumievania vo všetkých situáciách každodenného života. Žiadne dostupné výskumy a empirické informácie však nepotvrdili tento strach a obavy rodičov a okolia dieťaťa.

Práve naopak, existujú viaceré štúdie dokazujúce zlepšenie v reči po zaradení AAK do intervencie. Pre niektorých je to spôsob ako sa dorozumieť so svojím okolím, pre iných je to aj spôsob ako lepšie porozumieť hovorenej reči.

Takáto pomôcka s hlasovým výstupom dáva žiakom bez funkčnej hovorenej reči príležitosť vyjadriť a zažiť silu komunikácie s možnosťou kontroly svojho prostredia. Je to pre nich silný a motivujúci zážitok.

Ako môže AAK podporiť recitovanie

Na spínač, ten červený gombík v mojej ruke, nahrávame rôzne odkazy. Cez básničky, ktoré sa postupne recitujú opakovaným stláčaním, zábavné poznámky ako „Poďme už jesť, som hladný ako vlk“, odpovede na otázky a hádanky, alebo opakujúce sa vety v rozprávkach „Domček, domček, kto v tebe býva?“

Učiteľka kombinuje hovorenú reč s ukazovaním na grafický znak. Povzbudzuje tak žiaka k ich používaniu. Niektorým žiakom uľahčujú porozumenie inštrukcií, ktorú učiteľ zadal.

Do komunikačnej tabuľky GoTalk nahrávame zvuky zvierat, alebo názvy zeleniny, ovocia, dopravných prostriedkov, alebo ďalších kategórií, ktoré využívame na vyučovaní ako didaktickú pomôcku. Inokedy ju používame na komunikačné účely.

Komunikačné tabuľky v tablete sú jednoduchšie na výrobu, ľahšie vieme zmeniť a prispôsobiť slovnú zásobu, veľkosť grafických znakov, či pridať potrebný význam. Jednou z hlavných výhod je, že poskytuje deťom hlas.

V dôsledku ťažkého motorického postihnutia nemôžu viacerí žiaci sami efektívne rukou ukazovať na grafické znaky. Existuje však iný spôsob označovania. Je ním PCEye Explore nahrádza tradičnú PC myš.

Pomocou optického senzora sledujúceho pohyb oka žiaci cieleným pohľadom aktivujú grafický znak na komunikačnej pomôcke. Žiak si však musí túto schopnosť cieleného pohľadu osvojiť, naučiť sa.

K tomu máme k dispozícii počítačový program, ktorý formou hry motivuje dieťa k cielenému pohľadu. Snažíme sa žiakom sprístupniť efektívne dorozumievanie sa s okolím.

Význam hry pri príprave na recitáciu

Hry uplatňujú zručnosť, návyky a osobnostné črty. Človek sa hrou zaoberá po celý život, je to forma činnosti, ktorá sa líši od práce aj od učenia, no má špecifické postavenie.

Dieťa sa cez hru vyrovnáva s okolitou realitou, rozvíja svoje schopnosti práve takým spôsobom, ktorý je mu prirodzený, príjemný a zároveň primeraný. Hry najmä v detstve sú okrem toho školou, v ktorej sa dieťa mimovoľne učí.

Najnovšie výskumy dokázali, že hra ovplyvňuje duševný vývoj dieťaťa. Hra citovo napĺňa a obohacuje.

• chápanie vecí cez hru,
• hra znamená veci zažiť (stotožňovanie sa s tým čo robí),
• hranie v kolektíve rozvíja osobnosť,
• nerušená hra uspokojuje a spôsobuje radosť,
• hra je efektívny spôsob spoznávania sociálnych zručností,
• dieťa sa učí nielen poznávať, ale aj riešiť problémy.

Vlastná aktivita detí sa prejavuje v hrách, tak že dieťa zavádza do hry vlastné, novšie varianty. Dieťa si uplatní vlastnú fantáziu.

Hra a tvorivosť majú veľa spoločného. Tvorivosť v hre a hra v tvorivosti. V tvorivej činnosti by nemala chýbať spontánnosť.

Pri hre má byť pocit voľnosti, potešenia, nezávislosti, slobody bez ktorej by hra nebola možná. Pri spontánnej hre sa uplatňujú tak vonkajšie potreby, ako aj vnútorné potreby.

Pri hre by mal byť uvoľnený pocit, tvorivá činnosť by mala byť tvorivo uspokojená. Pri hre sa prejavuje nadšenie a entuziazmus. Hra znižuje napätie.

V tvorivej hre sa vyjadrujú zážitky zo života, u starších detí dej dokážu rozvíjať a v tom im pomáha fantázia. Takéto činnosti pripravujú priestor na neskoršie rozprávanie, dramatizáciu a recitovanie.

Tvorivé hry vhodné na rozvoj reči a prednesu

Hry spontánne sú také, v ktorých si dieťa volí námet hry. Hry tvorivé môžu byť:

1. Hry predmetové - dieťa manipuluje s predmetom.
2. Hry úlohové, námetové - dieťa berie na seba známu sociálnu rolu, napodobňuje činnosť dospelého.
3. Dramatizačné hry - dieťa vo svojej predstave vytvára rôzne postavy a deje.
4. Konštruktívne hry - dieťa manipuluje s materiálom, pretvára situáciu, mení, buduje, plánuje, rozvíja myšlienky, pracuje fantázia a tvorivá iniciatíva.

Príkladom môžu byť hry na rodinu alebo na cestovanie. Isté je, že deti pri napodobňovaní dospelých si nájdu priestor pre individuálny prejav vlastnej tvorivosti.

Pri dramatizačných hrách si dieťa môže skúšať krátke repliky, opakujúce sa vety, citové zafarbenie hlasu alebo pohyb, ktorý sprevádza hovorený text. Pri predmetových hrách možno pomenúvať predmety, činnosti a vlastnosti.

Pri hrách s rolami sa dieťa učí vystupovať pred druhými, počúvať partnera a reagovať na jeho konanie. Pri konštruktívnych hrách môže plánovať dej, vytvárať prostredie a následne ho slovne alebo pomocou obrázkov opísať.

Konkrétne hry na prípravu recitácie

Pri tvorivých hrách by mali byť menšie skupiny, pri väčšej triede by sa žiaci mali rozdeliť do menších skupín. Dôležité je do hry zapojiť celý kolektív detí, nie stále tých istých.

• Čo sa zmenilo na spolužiakovi,
• hra na remeslá,
• dramatizácia rozprávky,
• bábkové divadlo,
• škvrna z farby,
• pravda a lož.

Bábkové divadlo je dobré, keď si bábky žiaci vyrobia sami. Pri hre Pravda a lož deti uplatňujú fantáziu.

U starších žiakov zaraďujeme hry ako hlavolamy, matematické hry, doplňovačky podľa veku a schopností. Hry môžu rozvíjať slovnú zásobu, pamäť, pozornosť, porozumenie aj schopnosť vytvoriť jednoduchú výpoveď.

Ukážka hier:

• SPE - PES
• EREDV - DVERE
• PE(s)LON
• KOLA(če)LO
• PO(nor)A

Hra by nemala trvať dlho, jedna hra maximálne 20 minút. Musíme docieliť, aby sme deti zaujali a aby sa deti nezačali nudiť, pretože potom nastáva nepozornosť a vyrušovanie, rozptyľovanie ostatných žiakov.

Prispôsobenie textu a prednesu

Primeranosť, dávanie dosiahnuteľných cieľov. Ak pôjdeme nad rámec možností dieťaťa, preťažíme ho a učenie nebude efektívne, dokonca sa môže ľahko stať aj kontraproduktívnym.

Mechanické učenie dieťaťu do budúcna prináša oveľa menej, ako učenie s pochopením a s vhľadom. Myslenie na úrovni konkrétno-názorných operácií vyžaduje najmä vizuálne pomôcky, názornosť, je viazané na realitu (nie na abstrakciu).

Názor, názorné pomôcky žiakovi pomáhajú lepšie si učivo zapamätať. Čím viac zmyslov môže do učenia zapojiť, tým je to pre neho jednoduchšie.

Pri výbere básne alebo krátkeho textu je dôležité prihliadať na dĺžku, slovnú zásobu, náročnosť viet a možnosť využitia opakovania. Text môže byť rozdelený na kratšie časti, ktoré sa precvičujú postupne.

Neustále presviedčanie sa, že žiak porozumel čo od neho chceme. Zadávanie krátkych a jasných, zrozumiteľných inštrukcií, zopakovanie jednej inštrukcie aj viackrát.

Formulovanie inštrukcie primerane stupňu chápania dieťaťa. Sústavnosť - postupovanie krok za krokom, časté opakovanie, vracanie sa k utvrdzovaniu už prebraného, už naučeného.

Často však aj učenie sa odznova, pretože „včera som vedel a dnes nič.“ Iba vytrvalosť môže viesť k trvalosti nadobudnutých vedomostí.

Podpora hlasu, výslovnosti a výrazu

Pri recitácii sa rozvíja nielen pamäť, ale aj hlasový prejav, pozornosť, koordinácia, schopnosť počúvať a reagovať. Dieťa môže postupne pracovať s hlasitosťou, tempom, pauzou, rytmom a mimikou.

Ak dieťa nerozpráva, môže sa do prednesu zapojiť pomocou grafických znakov, gest, predmetov, nahratého hlasového výstupu alebo opakovaného stlačenia spínača. Dôležitá je spolupráca s rodičmi.

Počas prestávky využívame komunikačnú tabuľku s grafickými znakmi. Znaky (obrázky) sú vybrané tak, aby boli použiteľné v čo najväčšom počte situácií, aby označovali každodenné aktivity žiakov a vtipné frázy, motivujúce ku komunikácii.

Takto umiestnená tabuľka je vždy „po ruke“. Papierové formy komunikačných tabuliek majú svoje neodškriepiteľné výhody. Komunikačná kniha s hlasovým výstupom, akou sa môže stať tablet, má navrch v iných situáciách.

Pri nácviku možno nahrať jednotlivé časti básne, refrén, opakujúcu sa vetu alebo odpoveď. Dieťa potom môže svojou aktivitou spustiť časť textu a zažiť, že jeho konanie ovplyvňuje priebeh vystúpenia.

Rozdiely podľa stupňa a variantu vzdelávania

So zreteľom na stupeň mentálneho postihnutia sa člení takto: hraničné pásmo mentálnej retardácie, ľahká, stredná, ťažká a hlboká mentálna retardácia.

Deti sú podľa rozsahu postihnutia zaradené do variantov A, B, C. Žiaci v A variante majú rovnaké predmety ako na základných školách. Učivo je však redukované a tempo pomalšie.

Žiaci variantu B môžu po ukončení špeciálnej školy pokračovať v dvojročných odboroch tzv. praktickej školy, kde ich učia samoobslužné činnosti, napr. práce v domácnosti.

Úplne odlišný režim funguje pri vzdelávaní žiakov vo variante C. Deti s najťažšími postihmi boli pôvodne od školskej dochádzky oslobodené. Až do novely zákona v roku 2001, v ktorej boli kvalifikované ako vzdelávateľné.

V mnohých prípadoch ide viac-menej o zmyslové vzdelávanie, teda rozvíjanie všetkých zmyslov prostredníctvom multisenzorickej relaxačnej miestnosti snoezellen.

V tejto miestnosti sa stimulujú u detí všetky zmysly a prostredníctvom nej sa deti môžu preniesť do sveta zvukov, svetiel a fantázie. Takéto aktivity môžu podporiť vnímanie rytmu, zvuku, hlasu a opakujúcich sa slov.

Úloha učiteľa a rodiny

Prijatie a porozumenie znamená prijatie dieťaťa takého, aké je, so všetkými jeho osobitosťami a špecifikami. S potrebou porozumieť napr. nepružnému mysleniu, s identifikovaním jeho slabých miest, ale aj silných stránok, so všímaním si toho, čo robí dobre.

Vytvorenie priateľského vzťahu, založeného na úcte k žiakovi, je nevyhnutné. Aj on chce byť platným členom spoločenstva, v ktorom sa pohybuje a chce, aby si ho iní vážili.

Tolerancia a akceptácia nielen zo strany učiteľov, ale aj prijatie spolužiakmi, najmä v prípade vzdelávania formou integrácie, vytvárajú bezpečné prostredie na vystupovanie pred ostatnými.

Predvídanie správania, vnímanie emócií. Odlíšenie toho, čo dieťa urobiť nemôže od toho, čo urobiť nechce. Naučenie vhodných foriem vyjadrenia hnevu, vhodných vzorcov správania.

Uprednostnenie posilňovania pozitívneho, chceného správania pred trestaním za nevhodné konanie. Povzbudzovanie, odmeňovanie a voľba pozitívneho prístupu je účinnejšia a vedie k budovaniu zdravej sebadôvery dieťaťa a k jeho integrácii do spoločnosti.

Chápavý, ale pevný a dôsledný prístup zo strany dospelých (učiteľa, rodičov, asistentov, špeciálnych pedagógov) pomáha dieťaťu zvládnuť aj náročnejšie vystúpenie.

Nie neopodstatnené úľavy, ale primerané nároky a latka náročnosti nastavená tak, aby bola pre žiaka dosiahnuteľná. Z každého dieťaťa chceme mať hlavne dobrého človeka, nie len dobrého žiaka.

Verejné vystupovanie a recitačné súťaže

Deti s mentálnym postihnutím môžu svoje schopnosti rozvíjať aj vo verejných vystúpeniach a súťažiach. Úspech v takýchto aktivitách závisí od pravidelnej prípravy, podpory pedagógov a možnosti prispôsobiť podmienky individuálnym potrebám dieťaťa.

Vedela som, že naše deti veľa dokážu. Úžasne recitujú, spievajú, tancujú. Povedala som si, že ich musím nejako prezentovať aj na verejnosti. Nech si ľudia nemyslia, že keď sú to deti zo špeciálnej školy, že nič nedokážu.

A tak založila tradíciu vianočných koncertov v Kultúrnom dome A. Hlinku, zveľaďuje talent detí a prihlasuje ich do rôznych súťaží. Úspešne.

A keď sa do niektorých súťaží zapojiť nemohli, vytvorila obdobné. Napríklad recitačnú súťaž na spôsob Hviezdoslavovho Kubína.

Odvtedy súťaž nesie názov Ranené vtáčatá a dnes oslavuje štvrťstoročnicu. Takéto podujatia dávajú deťom príležitosť ukázať svoje schopnosti, zažiť uznanie a komunikovať s ľuďmi mimo každodenného školského prostredia.

Oni sú presne také isté, ako ostatné, len potrebujú trošku viac pozornosti a prístupu, aby ich človek motivoval. Naše deti sa samé nenaučia, je to práca pedagógov.

Pri vhodnej podpore môže byť recitácia pre dieťa s mentálnym postihnutím nielen školskou úlohou, ale aj tvorivým zážitkom, spôsobom sebavyjadrenia a príležitosťou patriť do kolektívu.

tags: #ako #recituju #mentalne #postihnute #deti