Počas štúdia treba rozlišovať medzi prerušením dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) a prerušením štúdia. PN neukončuje študent sám ani škola, ale o jej trvaní a ukončení rozhoduje ošetrujúci lekár podľa zdravotného stavu pacienta. Ak chce študent prerušiť štúdium pre dlhodobú PN, musí podať žiadosť na svojej škole podľa jej študijného poriadku.
Žiaden právny predpis osobám, ktoré boli uznané za dočasne práceneschopné, nezakazuje požiadať o ukončenie PN-ky skôr, ako stanoví ošetrujúci lekár. Teda to znamená, že taká situácia je dovolená, no o ukončení PN-ky nerozhodujete vy ale samotný lekár. Ak pacient sa chce vrátiť do práce, tak mu nič iné neostáva len požiadať doktora aby mu PN -ku predčasne ukončil.
Čo znamená PN počas štúdia
PN znamená dočasnú práceneschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom.
Poistenec, ktorého príslušný ošetrujúci lekár uznal dočasne práceneschopným pre chorobu, úraz alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie, poberá nemocenské dávky za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení. Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť.
Dočasnú pracovnú neschopnosť osoby posudzuje a rozhoduje o nej príslušný ošetrujúci lekár, ktorým je všeobecný lekár alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo, s ktorým má osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ak ide o posudzovanie a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti alebo lekár zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti určený poskytovateľom, ak ide o posudzovanie a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby pri poskytovaní ústavnej starostlivosti.
Ako ukončiť PN na vlastnú žiadosť
Dôležité je ale to, aby lekár dôsledne posúdil, či je predčasné ukončenie PN v súlade s jeho zdravotným stavom. Ak lekár zhodnotí, že pacientov stav sa zlepšil a môže vykonávať svoje zamestnanie, mal by túto skutočnosť potvrdiť aj na tlačive (napr. dočasná neschopnosť ukončená na žiadosť pacienta, dočasná neschopnosť ukončená na vlastné riziko pacienta a pod.).
V prípade ePN ošetrujúci lekár určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení osoby vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. V prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť už netrvá, rozhodne o jej ukončení.
Predčasné ukončenie PN teda prebieha tak, že pacient požiada svojho ošetrujúceho lekára o kontrolné posúdenie zdravotného stavu. Lekár následne rozhodne, či je možné PN ukončiť, alebo či musí pokračovať. Samotná žiadosť študenta, zamestnanca alebo poistenca automaticky neznamená skončenie PN.
Čo ak študent chce prerušiť štúdium pre PN
Prerušenie PN počas štúdia je možné, ale je dôležité rozlišovať medzi prerušením štúdia a prerušením poberania nemocenských dávok. Ak študent potrebuje prerušiť štúdium z dôvodu dlhodobej PN, je potrebné požiadať o prerušenie štúdia na príslušnej vysokej škole.
Podmienky prerušenia štúdia určuje študijný poriadok každej vysokej školy. Na žiadosť študenta môže dekan alebo rektor povoliť prerušenie štúdia. O možnosti a dĺžke prerušenia preto rozhoduje príslušná vysoká škola podľa svojich vnútorných pravidiel.
Praktický postup pri prerušení štúdia
- Informujte sa na študijnom oddelení: Zistite si podmienky prerušenia štúdia na vašej fakulte alebo vysokej škole.
- Podajte písomnú žiadosť: Žiadosť o prerušenie štúdia podajte včas, pred začiatkom akademického roka alebo semestra.
- Zabezpečte si potrebné doklady: Preukážte splnenie podmienok pre prerušenie štúdia (napr. potvrdenie o PN, tehotenský preukaz).
- Overte si vplyv na štatút študenta: Zistite, ako prerušenie štúdia ovplyvní vaše práva a povinnosti ako študenta (napr. zdravotné poistenie, daňové úľavy).
- Informujte sa o nemocenských dávkach: Zistite si, či máte nárok na nemocenské dávky a ako o ne požiadať.
- Kontaktujte Sociálnu poisťovňu: V prípade nejasností sa obráťte na Sociálnu poisťovňu pre podrobnejšie informácie o nemocenských dávkach.
- Sledujte zmeny v legislatíve: Aktuálne zmeny v zákonoch môžu ovplyvniť vaše práva a povinnosti.
Vplyv prerušenia štúdia na štatút študenta
Počas prerušenia štúdia študent stráca štatút študenta. Po skončení prerušenia je potrebné sa opätovne zapísať na štúdium.
Podľa Národného inšpektorátu práce, strata štatútu študenta má vplyv na možnosť pokračovania vykonávania práce na dohodu o brigádnickej práci študentov. Na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať prácu v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere. Neoddeliteľnou súčasťou dohody je potvrdenie štatútu žiaka strednej školy alebo študenta dennej formy vysokoškolského štúdia.
Ak študent počas prerušenia štúdia začne pracovať, začínajú mu aj povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Ak sa zamestná na pracovný pomer alebo dohodu, povinnosti voči Sociálnej poisťovni plní za neho zamestnávateľ, a to od prvého dňa zamestnania.
Ak študent s prerušeným štúdiom začne podnikať alebo vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť a nadobudne na účely sociálneho poistenia právne postavenie SZČO, plní si povinnosti ako každá iná SZČO.
Povinnosti študenta voči Sociálnej poisťovni
Študenti po ukončení stredoškolského či vysokoškolského štúdia nemajú žiadne oznamovacie či prihlasovacie povinnosti voči Sociálnej poisťovni (SP). Rovnako nemajú voči nej žiadne povinnosti ani v období medzi ukončením štúdia na strednej škole a začiatkom štúdia na vysokej škole, ani medzi jednotlivými stupňami vysokoškolského štúdia, resp. doktorandského štúdia.
Žiak strednej školy alebo študent denného štúdia vysokej školy totiž nie je povinne poistený na sociálne poistenie, a preto nemá voči SP počas celého štúdia nijaké prihlasovacie, oznamovacie, ani odvodové povinnosti. To znamená, že z dôvodu začiatku, ukončenia, prípadne prerušenia štúdia nemusí SP nič oznamovať, ani platiť poistné.
Výnimkou je len poberateľ sirotského dôchodku, ktorý študuje v zahraničí, alebo študuje v Slovenskej republike, a táto škola neposkytuje údaje o študentoch do informačného systému ministerstva školstva.
Študentovi pri prerušení štúdia nevznikajú z tohto titulu žiadne povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Ak si študent počas štúdia platil dobrovoľné poistenie, aj po prerušení štúdia musí v platení poistného pokračovať. Môže sa však z neho kedykoľvek odhlásiť.
Dobrovoľné poistenie nezaniká samo, keď poistenec prestane platiť poistné. Dobrovoľne poistenej osobe zaniká poistenie dňom odhlásenia sa z týchto poistení, najskôr odo dňa podania odhlášky (nie je možné odhlásiť sa spätne).
Sirotský dôchodok pri prerušení štúdia
V prípade, že študent, ktorý je zároveň sirota, poberá sirotský dôchodok, vo vlastnom záujme by mal Sociálnej poisťovni nahlásiť ukončenie štúdia v prípade, že ho zanechá predčasne alebo štúdium preruší.
Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká dňom, keď poberatelia sirotského dôchodku prestávajú byť nezaopatreným dieťaťom, to jest v prípade študenta ukončením alebo prerušením štúdia. Túto skutočnosť ste povinný oznámiť Sociálnej poisťovni do ôsmich dní od ukončenia štúdia.
Následne vám Sociálna poisťovňa zašle písomné rozhodnutie o zastavení výplaty sirotského dôchodku. V prípade, že by ste Sociálnej poisťovni zanechanie/prerušenie štúdia neoznámili, budete povinný vrátiť sumy sirotského dôchodku, ktoré vám Sociálna poisťovňa vyplatila za obdobie, v ktorom ste už neboli študentom.
Kto vypláca dávky počas PN
Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Zamestnanec má nárok na dva typy dávok, ktorými sú: náhrada príjmu počas dočasnej PN, nemocenská dávka.
To, ktorú dávku zamestnanec získa a kto mu ju bude vyplácať, závisí od toho, ako dlho PN trvá. Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 14 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 15. dňa práceneschopnosti vzniká zamestnancovi nárok na nemocenské, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa.
| Dĺžka trvania dočasnej PN | Dávka | Subjekt, ktorý vypláca dávku |
|---|---|---|
| 1. až 3. deň PN | 25 % denného vymeriavacieho základu | zamestnávateľ |
| 4. až 14. deň PN | 55 % denného vymeriavacieho základu | zamestnávateľ |
| Od 15. dňa PN | 55 % denného vymeriavacieho základu | Sociálna poisťovňa |
Poznámka: Do 1. januára 2025 platilo, že zamestnávateľ vyplácal zamestnancovi náhradu príjmu za prvých 10 dní pracovnej neschopnosti a od 11. dňa PN začala nemocenskú dávku vyplácať Sociálna poisťovňa.
Toto však neplatí v prípade povinne nemocensky poistených samostatne zárobkovo činných osôb a dobrovoľne nemocensky poistených osôb. Týmto osobám vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Podmienky nároku na nemocenské
Poistenec, ktorého príslušný ošetrujúci lekár uznal dočasne práceneschopným pre chorobu, úraz alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie, poberá nemocenské dávky za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení.
Medzi základné podmienky, ktoré musí zamestnanec spĺňať parí:
- musí byť ošetrujúcim lekárom uznaný dočasne práceneschopným;
- nesmie vykonávať počas tohto obdobia zárobkovú činnosť a mať z nej príjem;
- musí mať počas PN aktívne nemocenské poistenie (t.j. byť zamestnaný) alebo musí byť v ochrannej lehote.
Podmienkou nároku na nemocenskú dávku je, že zamestnanec nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca.
Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.
Podmienkou nároku na nemocenské dobrovoľne nemocensky poistenej osoby je aj 270 dní nemocenského poistenia v posledných 2 rokoch.
Kontrola počas PN a dodržiavanie liečebného režimu
V čase dočasnej práceneschopnosti je poistenec povinný dodržiavať liečebný režim. Ošetrujúci lekár dočasne práceneschopného poistenca informuje, v akom rozsahu môže - vzhľadom na aktuálny zdravotný stav - vykonávať bežné denné aktivity.
Počas práceneschopnosti nesmiete vykonávať zárobkovú činnosť, musíte dodržiavať povolené vychádzky, pri niektorých ochoreniach by ste mali ležať, nemali fajčiť a požívať alkoholické nápoje alebo sa zdržiavať v pohostinských zariadeniach a v určený deň máte povinnosť dostaviť sa na kontrolnú prehliadku.
Kontrolovať ho pritom môže zamestnávateľ i Sociálna poisťovňa. Taktiež zamestnávateľ môže počas dočasnej pracovnej neschopnosti skontrolovať, či sa zdržiavate na nahlásenej adrese.
Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca, ktorý určil ošetrujúci lekár, organizuje posudkový lekár a kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky.
Kontrola sa môže vykonať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendu, voľných dní a sviatkov. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.
Ak dočasne práceneschopný poistenec nie je zastihnutý doma, pracovník, ktorý vykonáva kontrolu, nechá v poštovej schránke Oznámenie o vykonaní kontroly. Na základe uvedeného oznámenia je potrebné, aby pacient kontaktoval útvar lekárskej posudkovej činnosti v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, kde môže preukázať dôvod svojej neprítomnosti.
Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.
Vychádzky a miesto pobytu počas PN
Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár vám môže povoliť vychádzky, ktoré časovo vymedzí. Vychádzky sú súčasťou liečebného režimu a určuje ich ošetrujúci lekár.
V praxi sa stanovujú vychádzky najčastejšie v rozsahu štyroch hodín denne, napr. od 10.00 do 12.00 h a od 14.00 do 16.00 h, ich stanovenie je však v právomoci ošetrujúceho lekára. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok alebo zo závažných dôvodov zrušiť vychádzky.
Čas vychádzok ošetrujúci lekár zaznamená, ak ich povolil, na tlačive Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN). Zároveň ich zaznamená aj v zdravotnej dokumentácii dočasne práceneschopnej osoby.
Pacient počas PN nemusí byť iba na adrese trvalého bydliska, ale aj na tej, ktorú si určí u lekára. Ten ju uvedie na tlačive o PN.
Poistenec - pacient sa počas trvania PN nemusí zdržiavať iba v mieste svojho trvalého bydliska. Môže byť na adrese, ktorú si určí. Musí sa však na nej dohodnúť s ošetrujúcim lekárom pri vypísaní PN a ten ju uvedie na tlačive Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).
Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.
Klient má možnosť zmeniť si adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti jedným z nasledovných spôsobov: v Elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne.
Otázku zmeny adresy vždy odporúčame konzultovať aj s ošetrujúcim lekárom, ktorý určuje liečebný režim.
Neprítomnosť osamelého pacienta
Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a zakúpiť základné potraviny alebo lieky.
Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.
Následky porušenia liečebného režimu
Pri podozrení Sociálna poisťovňa došetrí okolnosti a od poistenca si vyžiada vyjadrenie k zistenej skutočnosti. Poisťovňa zároveň požiada o písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára a po prešetrení rozhodne, či došlo alebo nedošlo k porušeniu liečebného režimu.
Ak Sociálna poisťovňa vyhodnotí podozrenie ako porušenie liečebného režimu, poistenec stratí nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie však v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.
Ak porušíte povinnosť dodržiavať liečebný režim počas prvých desiatich dní, stratíte nárok na náhradu príjmu. Zamestnanec stráca nárok na náhradu príjmu aj v prípade, ak sa nezdržiava na mieste určenom pre dočasnú PN bez súhlasu lekára.
Sociálna poisťovňa môže uložiť pokutu aj v prípade porušenia ďalších povinností. Napríklad ak pacient príslušnej pobočke neoznámi zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava, neodstráni pre umožnenie kontroly prekážky, ako psa, pokazený zvonček alebo iné prekážky.
Pri ukladaní pokuty Sociálna poisťovňa zohľadní závažnosť porušenia povinnosti ustanovenej týmto zákonom. Za opakované porušenie povinností počas každej dočasnej pracovnej neschopnosti môže byť uložená pokuta až do výšky 170 eur.
Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
Čo ak študent PN nemá zamestnanie
Samotné štúdium nevytvára povinné nemocenské poistenie. Žiak strednej školy alebo študent denného štúdia vysokej školy totiž nie je povinne poistený na sociálne poistenie, a preto nemá voči SP počas celého štúdia nijaké prihlasovacie, oznamovacie, ani odvodové povinnosti.
Nárok na nemocenské dávky majú zamestnanci, povinne nemocensky poistené samostatne zárobkovo činné osoby a dobrovoľne nemocensky poistené osoby, ak splnia stanovené podmienky. Z toho vyplýva, že študent, ktorý nie je zamestnancom, SZČO ani dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, nemá nemocenskú dávku automaticky iba preto, že je študentom a lekár ho uznal za PN.
Ak študent počas prerušenia štúdia začne pracovať, povinnosti voči Sociálnej poisťovni plní za neho zamestnávateľ, a to od prvého dňa zamestnania. Ak sa stane dočasne práceneschopným po skončení pracovného pomeru, môže byť v ochrannej lehote.
Ochranná lehota po skončení práce
V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty.
Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva.
Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Čiže ak pracovný pomer trval 4 dni, 4 dni bude aj dĺžka ochrannej lehoty.
Prerušenie štúdia a dobrovoľné poistenie
Ak si študent počas štúdia platil dobrovoľné poistenie, aj po prerušení štúdia musí v platení poistného pokračovať. Môže sa však z neho kedykoľvek odhlásiť.
Dobrovoľné poistenie nezaniká samo, keď poistenec prestane platiť poistné. Dobrovoľne poistenej osobe zaniká poistenie dňom odhlásenia sa z týchto poistení, najskôr odo dňa podania odhlášky (nie je možné odhlásiť sa spätne).
Zmena lekára počas PN
Môže nastať situácia, že pacient počas trvania PN-ky zmení svojho všeobecného lekára. Tu sa môže vyskytnúť otázka, ktorý lekár je oprávnený ukončiť PN.
V prípade ak dôjde k zmene lekára, tak „starý lekár“ postúpi zdravotnú dokumentáciu pacienta „novému lekárovi“. To znamená, že dočasnú práceneschopnosť vám ukončí vás nový lekár.
Dlhodobá PN a prerušenie štúdia
Áno, PN môže trvať aj dlhšie, avšak podporné obdobie, počas ktorého môžete získať náhradu mzdy a nemocenské, trvá len 52 týždňov (rok) od začiatku práceneschopnosti. Potom už nemáte nárok na nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne.
Napriek tomu môžete byť stále zamestnaní, až kým nedáte výpoveď vy alebo váš zamestnávateľ. Ak vaša práceneschopnosť presiahne 52 týždňov, môžete ostať aj naďalej PN, ale finančná podpora zo Sociálnej poisťovne definitívne končí a môžete ostať bez peňazí.
Do podporného obdobia 52 týždňov sa započítava aj práceneschopnosť z predchádzajúcich 52 týždňov, ak medzi PN-kami neuplynulo viac ako 26 týždňov.
Ak sa pýtate, ako dlho môžete byť na PN, odpoveď nájdete priamo v zákone. Podľa neho môže PN trvať aj viac ako 52 týždňov, no ak by sa tak stalo, človek od tejto doby už nemá nárok na nemocenskú dávku, ktorá sa vypláca len 52 týždňov.
Pacienti, ktorí sa ani po tomto období nemôžu vrátiť späť do práce, môžu využiť iné možnosti, ako napríklad invalidný dôchodok, dávky v nezamestnanosti alebo dávky v hmotnej núdzi. O invalidný dôchodok je možné požiadať aj skôr ako po uplynutí celého roku na PN.
Materské, rodičovský príspevok a doktorandské štúdium
Študentka má nárok na materskú dovolenku a materské, ak splní podmienku 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom.
Poslanci navrhujú zakotviť v zákone možnosť prerušiť doktorandské štúdium po dobu poberania rodičovského alebo materského príspevku. Cieľom návrhu je zjednotiť podmienky a explicitne zaviesť do zákona, že doktorandské štúdium možno prerušiť po dobu čerpania materského alebo rodičovského príspevku.
Doklady pri papierovej PN a ePN
Od 1. júna 2023 sú vyššie uvedení ošetrujúci lekári povinní potvrdzovať dočasnú pracovnú neschopnosť elektronicky, vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v Elektronickej zdravotnej knižke poistenca v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (ePN).
Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN:
- neprenášate a nedoručujete žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni;
- nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské;
- nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské;
- neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.
Pri ePN si lekár a inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky, s potvrdeniami nemáte nijaké povinnosti a starosti.
Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách. Každý poistenec má zriadený Elektronický účet poistenca (EÚP), avšak prístup k tejto službe si musí aktivovať.
Môže sa však stať, že váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive.
Diel I. s názvom „Legitimácia dočasnej pracovnej neschopnosti” si necháva pacient a musí ho mať pri sebe počas trvania celej PN. Po jej skončení ho následne odovzdá svojmu ošetrujúcemu lekárovi, ktorý ho odošle Sociálnej poisťovni, pre ktorú slúži ako doklad o ukončení dočasnej PN.
Diel IIa., ktorým je „Žiadosť o náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca”, využíva zamestnanec na uplatnenie nároku na príjem pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnanec musí tento diel odovzdať zamestnávateľovi, u ktorého si uplatňuje nárok na náhradu príjmu.
Diel IV. predstavuje doklad, cez ktorý poistenec nahlasuje skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnanec ho odovzdáva zamestnávateľovi po ukončení PN.
Právny rámec
V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Medzi kľúčové patrí Zákonník práce, zákon o sociálnom poistení, zákon o vysokých školách a školský zákon. Tieto zákony upravujú pracovnoprávne vzťahy, sociálne zabezpečenie, práva a povinnosti študentov a podmienky štúdia.
