Európsky pilier sociálnych práv je rámec 20 zásad a práv, ktorých cieľom je podporovať spravodlivé pracovné podmienky, sociálnu ochranu, rovnaké príležitosti a lepšie fungovanie trhov práce v Európskej únii. Európska komisia ho označuje za sociálny štít a kompas EÚ pre spravodlivosť v ére rýchlej transformácie, ktorá prináša technologické zmeny, rastúce životné náklady, meniace sa pracovné modely a demografické výzvy.
Pilier bol prijatý v roku 2017 a stanovuje 20 zásad na zabezpečenie spravodlivých pracovných podmienok, sociálnej ochrany a rovnakých príležitostí. Je určený predovšetkým pre eurozónu, ale je otvorený pre všetky členské štáty EÚ. Stĺp je navrhnutý ako kompas pre obnovený proces konvergencie k lepším pracovným a životným podmienkam.
Čo je Európsky pilier sociálnych práv
Budovanie inkluzívnejšej a spravodlivejšej Únie je kľúčovou prioritou Európskej komisie (EK). V marci 2016 predstavila EK predbežný náčrt európskeho piliera sociálnych práv a začala širokú verejnú konzultáciu. O rok neskôr EK zverejnila svoj konečný návrh Európskeho piliera sociálnych práv.
Pilier stanovuje niekoľko kľúčových zásad a práv na podporu spravodlivých a dobre fungujúcich trhov práce a systémov sociálneho zabezpečenia a odolnejších hospodárskych štruktúr. Európsky pilier sociálnych práv predstavuje akúsi „európsku ústavu“ v sociálnej oblasti, od ktorej sa budú odvíjať ďalšie legislatívne iniciatívy potrebné na to, aby Európa lepšie prosperovala a obstála v budúcnosti a aby v nej hospodársky a sociálny vývoj išli ruka v ruke.
Navrhnutých 20 základných práv a zásad je už vo väčšine členských krajín garantovaných ústavne, alebo inými právnymi normami na národnej úrovni. Predložený návrh Európskeho piliera sociálnych práv má však do budúcnosti za úlohu nezhoršovať, ale práve naopak zlepšovať pracovné a sociálne podmienky občanov.
Dokument, ktorý obsahuje 20 zásad sociálnych práv pracovníkov, síce nie je záväzný a konkrétny, ale môže zásadne ovplyvniť trh práce a výšku daňovo-odvodového zaťaženia. Pilier sociálnych práv de facto vymedzuje pole harmonizačnej pôsobnosti Európskej komisie v sociálnej oblasti. Zásady sú v skutočnosti dlhodobé ciele, ktoré chce Komisia postupnou prípravou smerníc a odporúčaní napĺňať.
Hlavné oblasti sociálnych práv
Európsky pilier sociálnych práv sa sústreďuje na spravodlivé pracovné podmienky, sociálnu ochranu a rovnaké príležitosti. Jeho uplatňovanie sa týka zamestnanosti, zdravia pri práci, vzdelávania dospelých, zamestnanosti mladých ľudí, finančného zabezpečenia, sociálneho začlenenia, prístupu k starostlivosti, chudoby, správy vecí verejných, prosperity a trvalo udržateľného rozvoja.
| Oblasť | Zameranie |
|---|---|
| Pracovné podmienky | Spravodlivé pracovné podmienky, kvalitné pracovné miesta a ochrana pracovníkov |
| Sociálna ochrana | Sociálne zabezpečenie, sociálne poistenie, zdravotné poistenie a podpora pri strate zamestnania |
| Rovnaké príležitosti | Obmedzovanie nerovností, diskriminácie a sociálneho vylúčenia |
| Trh práce | Začlenenie ľudí do zamestnania, mobilita, zručnosti a podpora kvalitných pracovných miest |
| Sociálny dialóg | Účasť pracovníkov, kolektívne vyjednávanie a spolupráca sociálnych partnerov |
Nové priority Európskej komisie
Európska komisia prijala oznámenie o Európskom pilieri sociálnych práv. Potvrdzuje sa v ňom, že pilier zostáva sociálnym štítom a kompasom EÚ pre spravodlivosť v ére rýchlej transformácie, pre Európu, ktorá chráni občanov a posilňuje ich postavenie.
V oznámení sa hodnotí pokrok dosiahnutý pri posilňovaní sociálnych práv v celej EÚ a určujú sa konkrétne priority pre ďalšie opatrenia. Načrtáva sa v ňom aj spôsob predvídania a riadenia štrukturálnych zmien s cieľom využiť príležitosti prebiehajúcich transformácií a zabezpečiť, aby európsky sociálny model naďalej prinášal spravodlivosť a prosperitu.
V oznámení sa zdôrazňujú tri oblasti, ktoré si vyžadujú naliehavú a dodatočnú pozornosť. Nové a rýchlo sa vyvíjajúce iniciatívy dopĺňajú prebiehajúce iniciatívy Komisie v oblasti pracovných miest, zručností, mobility a znižovania chudoby: riešenie cenovej dostupnosti a životných nákladov; využívanie umelej inteligencie pre budúcnosť práce a spoločnú prosperitu; a znižovanie nerovností a rozširovanie spravodlivosti a rovnakých príležitostí.
1. Cenová dostupnosť a životné náklady
Keďže mnohé domácnosti naďalej čelia vysokým nákladom na bývanie, energiu, služby a základný tovar, Komisia bude naďalej podporovať opatrenia, ktoré znižujú riziko chudoby a posilňujú prístup k základným službám. Mnohé domácnosti v EÚ čelia vysokým nákladom na bývanie, energiu, služby a základný tovar.
Ako sa zdôrazňuje v nadchádzajúcej monitorovacej správe, od prijatia smernice EÚ sa minimálne mzdy v celej EÚ výrazne zvýšili. Kvalitné pracovné miesta sú jednou z jasných odpovedí na tlaky na cenovú dostupnosť, ktorým čelia mnohí v Európe.
Významné talenty zostávajú mimo trhu práce nevyužité. Uľahčenie prechodu z nečinnosti do práce je dôležité nielen pre začlenenie do trhu práce a konkurencieschopnosť, ale aj pre zníženie chudoby a vylúčenia.
Na tento účel a s cieľom preskúmať možné ďalšie opatrenia pri plnom rešpektovaní subsidiarity Komisia začína prvú fázu konzultácií so sociálnymi partnermi EÚ o možnom smerovaní činnosti EÚ v oblasti aktivácie ľudí, ktorí čelia významným prekážkam v zamestnaní. Táto konzultácia bude priamo podkladom pre prácu Komisie v boji proti chudobe, vylúčeniu, začleneniu do trhu práce a konkurencieschopnosti.
2. Umelá inteligencia a budúcnosť práce
Rýchly rozvoj a zavádzanie umelej inteligencie mení trhy práce a ponúka významné príležitosti pre inovácie, produktivitu, vzdelávanie a rast, ale vyvoláva aj dôležité kritické otázky týkajúce sa budúcnosti pracovných miest, vzdelávania, zručností, sociálneho začlenenia a verejných služieb.
V oznámení sa uznáva, že je naliehavo potrebné, aby bola Európa pripravená na tieto zásadné zmeny a zabezpečila, aby občania, pracovníci a podniky v plnej miere využívali potenciál umelej inteligencie. Na tento účel Komisia zriadi novú skupinu na vysokej úrovni pre vplyv umelej inteligencie na trh práce.
Rýchly rozvoj a zavádzanie umelej inteligencie mení trhy práce, ponúka príležitosti pre inovácie, produktivitu, vzdelávanie a rast, ale vyvoláva aj otázky týkajúce sa budúcnosti pracovných miest, vzdelávania, zručností, sociálneho začlenenia a verejných služieb. Oznámenie EK uznáva, že je nevyhnutné, aby bola Európa pripravená na tieto zmeny.
3. Znižovanie nerovností a rovnaké príležitosti
V oznámení sa opätovne potvrdzuje záväzok EÚ znížiť pretrvávajúce nerovnosti, ktoré oslabujú sociálnu a územnú súdržnosť, dlhodobú udržateľnosť, inovačnú kapacitu a kapacitu hospodárskej súťaže EÚ a demografickú štruktúru.
Napriek pokroku dosiahnutému v posledných rokoch pretrvávajú nerovnosti vo všetkých oblastiach života, čo si vyžaduje nepretržité úsilie. V oznámení sa stanovujú opatrenia na zlepšenie rovnakých príležitostí v kľúčových oblastiach vrátane podpory MSP pri vykonávaní smernice o transparentnosti odmeňovania a predstavenia nadchádzajúcej iniciatívy Právo zostať a stratégie EÚ pre mládež na obdobie po roku 2027.
Komisia pripraví opatrenia na zlepšenie rovnakých príležitostí v kľúčových oblastiach vrátane podpory malých a stredných podnikov pri vykonávaní smernice o transparentnosti odmeňovania. V priebehu tohto roka EK predloží zákon o kvalitných pracovných miestach v nadväznosti na plán kvalitných pracovných miest.
Bude sa zaoberať aj novými ukazovateľmi na meranie kvality pracovných miest v celej EÚ, ktoré doplnia existujúce ciele EÚ v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby do roku 2030. Tieto ukazovatele majú doplniť existujúce ciele EÚ v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby do roku 2030.
Sociálne práva, zdravie a sociálne nerovnosti
Ak sa EPSR zavedie, povedie k zníženiu nerovností v oblasti zdravia - k nespravodlivým a nevyhnutným rozdielom v zdraví medzi skupinami obyvateľstva. Približne 90% nerovností v oblasti zdravia možno vysvetliť finančnou neistotou, sociálnym vylúčením a nedostatkom dôstojnej práce a zlými pracovnými podmienkami, ako aj nekvalitným bývaním.
Toto sú presné oblasti, na ktoré sa vzťahuje aj EPSR. Prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti predstavuje iba asi 10% rozdielov v zdravotnom stave v rôznych sociálno-ekonomických skupinách.
Sociálny pilier preto nevníma zdravie iba ako otázku dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Sociálne postavenie človeka ovplyvňujú aj pracovné podmienky, príjem, bývanie, finančná istota a možnosť začleniť sa do spoločnosti.
Úloha kvalitných pracovných miest
Európa rozvíja politiky trhu práce, ktoré sú úzko spojené s podporou kvalitných pracovných miest vo všetkých sektoroch. Európa založená na spravodlivých dňoch platí za spravodlivé dni práce, istotu zamestnania, postup, rešpekt a rovnosť pre všetkých pracovníkov bez ohľadu na to, odkiaľ sú alebo akú prácu vykonávajú.
Kvalitné pracovné miesta sú podľa EK jednou z jasných odpovedí na tlaky na cenovú dostupnosť, ktorým čelia mnohí v Európe. Významné talenty zostávajú mimo trhu práce nevyužité, preto je uľahčenie prechodu z nečinnosti do práce dôležité nielen pre začlenenie do trhu práce a konkurencieschopnosť, ale aj pre zníženie chudoby a vylúčenia.
Neskôr v tomto roku Komisia predloží zákon o kvalitných pracovných miestach v nadväznosti na plán kvalitných pracovných miest. Bude sa zaoberať aj novými ukazovateľmi na meranie kvality pracovných miest v celej EÚ, ktoré doplnia existujúce ciele EÚ v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby do roku 2030.
Sociálny dialóg a účasť pracovníkov
Európa, ktorá skutočne podporuje pracovníkov, aby mali možnosť vyjadriť sa na svojom pracovisku, s dobre fungujúcim sociálnym dialógom a kolektívnym vyjednávaním ako spôsobom, ako predvídať a riadiť zmeny. Európa, ktorá plne podporuje odbory a bojuje proti rozbíjaniu odborov.
Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky, ako sociálny partner na európskej úrovni, víta iniciatívu Európskej komisie, ktorá v podobe Európskeho piliera sociálnych práv (EPSP) ustanovuje základné zásady a práva sociálneho rozmeru ďalšieho fungovania a napredovania EÚ.
Komisii sa nepodarilo zvládnuť ani základný krok, a to posilnenie sociálneho partnerstva, resp. sociálnych partnerov. Sociálni partneri a sociálne partnerstvo sa síce v dokumente opakovane spomínajú, ale vôbec nie je riešené ich legitímne spolurozhodovanie.
Európa musí mať aj v sociálnych otázkach jednotné priority, aby mohla spoločne reagovať na nové možnosti a výzvy spôsobené globalizáciou, digitálnou revolúciou, meniacimi sa pracovnými modelmi a demografickými zmenami.
Vzťah k sociálnym systémom členských štátov
Prvým krokom má byť zriadenie Európskeho orgánu práce, ktorý by mal asistovať pri migrácii za prácou. Pred pár dňami bol schválený návrh textu odporúčania Rady EÚ, ktorý má rozšíriť pokrytie a účinnosť sociálnej ochrany.
Touto iniciatívou sa snaží Komisia zabezpečiť, aby každý, či je to živnostník, dohodár alebo zamestnanec s neštandardným kontraktom, mal povinne zabezpečenú sociálnu ochranu. Tým sa ale nemyslí dávka v hmotnej núdzi, ale v zásade sociálne poistenie a zdravotné poistenie.
Komisia chce v zásade tieto odchýlky zrušiť. Chce, aby každý druh práce vytváral nárok na dávku, aby všetci pracujúci boli povinne poistení. Iniciatíva Komisie vytvorí ešte väčšie problémy v Česku, kde sa napríklad živnostníci môžu dobrovoľne rozhodnúť, či chcú byť nemocensky poistení.
Z návrhu odporúčania vyplývajú pre Slovensko aj ďalšie možné dopady, ktoré povedú k rastu výdavkov Sociálnej poisťovne. Týkajú sa najmä prevodu nárokov na dávky z predchádzajúcich pracovných zmlúv.
Hoci text Odporúčania pripúšťa rozdielny prístup štátov z dôvodov „vnútroštátnych okolností“ o tom, čo je akceptovaná odchýlka, sa dozvieme, až keď Komisia bude vyhodnocovať náš pokrok v rušení výnimiek.
Príklady opatrení diskutovaných na Slovensku
Aj v kontexte iniciatív Komisie, ako aj viacerých návrhov a požiadaviek KOZ SR, vláda SR navrhuje v priebehu tohto roka „otvoriť“ Zákonník práce a prijať nasledovné zmeny, ktoré majú zlepšiť sociálnu situáciu zamestnancov s cieľom urýchliť konvergenciu k vyspelým členským krajinám EÚ:
- Zákaz sociálneho dumpingu: Po zmene by zamestnávateľ, ktorý dovezie, resp. zamestná pracovnú silu zo zahraničia, jej nesmie dať horšie pracovné podmienky, vrátane platu, ako slovenskému zamestnancovi.
- Výraznejší rast minimálnej mzdy: V súčasnosti je minimálna mzda 435 €. V roku 2018 by sa mala zvýšiť na 480 € a v roku 2019 by mala prekročiť sumu 500 €.
- Zvýšenie príplatkov za nočnú prácu: Po zmene by sa mala zvýšiť na 50% minimálnej hodinovej mzdy.
- Príplatky za prácu v sobotu a v nedeľu: Po zmene by predstavoval 100% minimálnej hodinovej mzdy.
- Príplatky za prácu vo sviatok: Po zmene 100% jeho priemernej mzdy.
- Podpora cestovania za prácou: Po zmene by malo ísť o viacúrovňový príspevok, jeho presné znenie ešte nie je špecifikované.
- „Otcovská dovolenka“: Otec by mal nárok počas prvého mesiaca po narodení dieťaťa vziať si tzv. otcovskú dovolenku po obdobie dvoch týždňov (10 pracovných dní).
- Zavedenie tzv. preddôchodku: Tretí pilier by slúžil na hradenie sociálneho poistenia pre zamestnanca, ktorý príde o prácu pred dovŕšením dôchodkového veku.
V súčasnosti Zákonník práce rieši zákaz znevýhodňovania uchádzača o prácu na základe štátnej príslušnosti, národnosti či náboženstva. Po zmene by zamestnávateľ, ktorý dovezie, resp. zamestná pracovnú silu zo zahraničia, jej nesmie dať horšie pracovné podmienky, vrátane platu, ako slovenskému zamestnancovi.
V súčasnosti za každú hodinu nočnej práce má zamestnanec nárok najmenej na 20% minimálnej hodinovej mzdy, čo predstavuje 0,5€/hod. Po zmene by sa mala zvýšiť na 50% minimálnej hodinovej mzdy, čo by predstavovalo pri minimálnej mzde 480€ príplatok vo výške 1,38€/hod.
V súčasnosti príplatok za prácu v sobotu a v nedeľu nie je povinný. Po zmene by predstavoval 100% minimálnej hodinovej mzdy, čo by predstavovalo pri minimálnej mzde 480€ príplatok vo výške 2,76€/hod.
V súčasnosti príplatok za prácu vo sviatok predstavuje najmenej 50 % priemernej mzdy zamestnanca. Po zmene 100% jeho priemernej mzdy.
V súčasnosti Zákonník práce nerieši náhradu výdavkov na dochádzku do zamestnania, niektoré firmy zamestnancom dobrovoľne prispievajú na cestovanie. Kto bol pred nástupom do zamestnania v evidencii úradu práce, môže požiadať o príspevok na dochádzku alebo na podporu mobility.
Po zmene by malo ísť o viacúrovňový príspevok, jeho presné znenie ešte nie je špecifikované. Opatrenie by sa týkalo cca 32 000 otcov ročne.
V súčasnosti tretí pilier spravujú doplnkové správcovské spoločnosti a sporiteľovi má pomôcť ako doplnkový príjem v starobe, sporiteľ si prispieva do fondov sám, prípadne tak robí zamestnávateľ za svojich zamestnancov. Po zmene sa má hradiť z tretieho piliera, do ktorého budú prispievať zamestnávateľ, aj zamestnanec.
Výhrady voči Európskemu pilieru sociálnych práv
Z pohľadu Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky je výsledok rok a pol trvajúcej diskusie úplne nedostatočný a neuspokojivý. Namiesto toho, aby sociálna Európa bola pripravená pre veľké výzvy našej doby - digitalizácia, globalizácia a demografické zmeny - s iniciatívami na posilnenie sociálnych práv, Komisia poskytla iba 20 nezáväzných práv a zásad, ktoré má už dnes väčšina členských krajín garantovaných vlastnou ústavou a inými právnymi normami na národnej úrovni.
Rastúca nerovnosť rozdelenia vyprodukovaného bohatstva medzi mzdy a zisky je principiálnou otázkou sociálnej spravodlivosti a ďalšou akceptovateľnosťou sociálneho trhového hospodárstva. Zároveň táto nerovnosť predstavuje aj ekonomický problém - brzdí udržateľný rast a negatívne ovplyvňuje štrukturálny deficit.
Komisia poskytla iba 20 nezáväzných práv a zásad, ktoré má už dnes väčšina členských krajín garantovaných vlastnou ústavou a inými právnymi normami na národnej úrovni. Európa, ktorá dáva veľké sociálno-spoločenské sľuby, ale ich nenapĺňa, je na „najlepšej ceste“ stratiť dôveru ľudí navždy!
Návrhy na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom sa v kontexte návrhu EPSP predávajú ako hlavný úspech a prielom, hoci v pracovnom programe Európskej komisie boli už dávno. Za posledných 25 rokov sa pritom nedosiahol žiadny pokrok ohľadom ochrany matiek pred/po materskej dovolenke.
Fakt, že sa Komisia teraz snaží vyriešiť tento dlhodobý problém, je síce krok správnym smerom a chvályhodné, ale s dôveryhodnou stratégiou pre sociálnu Európu zajtrajška to má málo spoločné.
Význam piliera pre budúcnosť EÚ
Sociálna Európa musí byť v nasledujúcich rokoch stredobodom programu a práce európskych inštitúcií. Európska únia musí splniť svoj sľub o zlepšení životných a pracovných podmienok.
Úplná implementácia Európskeho piliera sociálnych práv je kľúčom k zabezpečeniu Európy, ktorá je skvelým miestom na život, prácu, výchovu detí, starostlivosť o našich blízkych, odchod do dôchodku a starnutie.
Európa, ktorá chráni základné ľudské práva a darí sa jej dosahovať rodovú rovnosť. Európa so silnou ekologickou priemyselnou politikou so sociálnymi podmienkami.
Je to potrebné aj na obranu a posilnenie demokracie v Európe. Európa, na ktorú môžeme byť hrdí, že ju odovzdávame budúcim generáciám.
Európsky pilier sociálnych práv a z neho vyplývajúce a (dúfajme) v budúcnosti prijímané ďalšie legislatívne opatrenia na európskej úrovni, môžu byť poslednou šancou, ako zjednotiť EÚ späť k ľuďom a ukončiť sociálnu nerovnováhu v členských štátoch.
