Aktivačný príspevok je jednou z foriem pomoci v hmotnej núdzi, ktorú poskytuje štát občanom Slovenskej republiky. Cieľom tohto príspevku je motivovať a podporovať osoby v hmotnej núdzi pri ich snahe o získanie alebo udržanie zamestnania, prípadne pri zvyšovaní ich kvalifikácie a zručností potrebných pre uplatnenie sa na trhu práce.
Aktivačný príspevok je finančná pomoc od štátu, ktorá má motivovať občanov v hmotnej núdzi k zvýšeniu ich šancí na uplatnenie sa na trhu práce. Ide o príspevok, ktorý sa pripočíta k dávke v hmotnej núdzi.
Čo je aktivačný príspevok
Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Je to príspevok, ktorý má motivovať osoby v hmotnej núdzi k aktivite a k zlepšeniu ich postavenia na trhu práce.
Aktivačný príspevok patrí občanovi a každej fyzickej osobe, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje na podporu získania, udržania alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností alebo pracovných návykov na účely pracovného uplatnenia, ak splnili podmienky nároku na dávku.
Hmotná núdza a pomoc v hmotnej núdzi
Hmotná núdza je definovaná ako stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a títo členovia si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť príjem prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov. V takýchto situáciách štát poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, ktorá má zabezpečiť základné životné podmienky.
Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Nárok na pomoc v hmotnej núdzi má domácnosť, ktorej príjem nedosahuje sumy životného minima a členovia si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť príjem prácou, majetkom alebo uplatnením nárokov.
Je však potrebné zdôrazniť, že stav hmotnej núdze automaticky neznamená nárok na pomoc v plnej výške životného minima. Domácnosť tvoria osoby, ktorých príjmy a majetok sa posudzujú spoločne.
Spoločne posudzované osoby
Na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa spoločne posudzujú:
- manžel, manželka,
- rodičia a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti,
- rodičia a ich deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem najviac vo výške minimálnej mzdy, žijúce s nimi v domácnosti, okrem detí, ktorým v čase evidencie uchádzačov o zamestnanie vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a detí, ktorým sa vypláca invalidný dôchodok.
Fyzické osoby sa neposudzujú spoločne, ak nežijú v domácnosti z dôvodu, že im je poskytnutá odborná pomoc v krízovej životnej situácii a bývanie podľa § 62 ods. 1 zákona č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, alebo z dôvodu, že je fyzickej osobe poskytovaná starostlivosť v resocializačnom stredisku pobytovou formou.
Výška aktivačného príspevku
S účinnosťou od 01.01.2026 boli Opatrením MPSVR SR č. 365/2025 Z. z. o úprave súm pomoci v hmotnej núdzi upravené sumy dávky a príspevkov pomoci v hmotnej núdzi.
| Situácia člena domácnosti | Aktivačný príspevok mesačne |
|---|---|
| Príjem zo závislej činnosti najmenej vo výške minimálnej mzdy | 183,30 eura |
| Vzdelávanie, zvýšenie kvalifikácie, rekvalifikácia alebo vzdelávanie a príprava na trh práce | 137,50 eura |
| Projekty a programy zodpovedajúce aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb alebo služieb vo verejnom záujme | 91,70 eura |
Aktivačný príspevok je 183,30 eura mesačne pre člena domácnosti, ktorý má príjem zo závislej činnosti dohodnutý najmenej v sume minimálnej mzdy zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu odmeňovaného mesačnou mzdou.
Aktivačný príspevok je 137,50 eura mesačne pre člena domácnosti, ktorý sa zúčastňuje na vzdelávaní na získanie nižšieho stredného vzdelania, nezískal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a je žiakom strednej školy v externej forme štúdia alebo študentom vysokej školy v externej forme štúdia, zúčastňuje sa v rámci realizácie aktívnych opatrení na trhu práce na vzdelávaní a príprave pre trh práce, rekvalifikácii alebo projektoch a programoch, v dohodnutom rozsahu najmenej 32 hodín počas 30 dní, vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa osobitného predpisu.
Aktivačný príspevok je 91,70 eura mesačne pre člena domácnosti, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je plnoletý a vykonáva aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme alebo sa zúčastňuje v rámci realizácie aktívnych opatrení na trhu práce na projektoch a programoch, ktoré svojim obsahom zodpovedajú aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme.
Od 1. septembra 2025 sa aktivačný príspevok poskytuje na 3 úrovniach, pričom výška poskytnutého príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi.
Kedy môže vzniknúť nárok
Nárok na aktivačný príspevok má člen domácnosti, ktorý je v hmotnej núdzi, je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie s určitými výnimkami a zároveň spĺňa jednu z podmienok ustanovených zákonom.
- Zúčastňuje sa na vzdelávaní na získanie nižšieho stredného vzdelania.
- Externe študuje na strednej alebo vysokej škole.
- Zúčastňuje sa na vzdelávaní a príprave pre trh práce.
- Vykonáva aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo samosprávny kraj.
- Vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu.
- Vykonáva dobrovoľnícku činnosť.
- Zúčastňuje sa na projektoch a programoch aktívnych opatrení na trhu práce.
Vzdelávanie a zvyšovanie kvalifikácie
Člen domácnosti môže získať aktivačný príspevok, ak sa zúčastňuje na vzdelávaní na získanie nižšieho stredného vzdelania. Nárok môže vzniknúť aj osobe, ktorá si externe zvyšuje kvalifikáciu na strednej škole alebo vysokej škole a nezískala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
Aktivačný príspevok možno získať aj pri účasti na vzdelávaní a príprave pre trh práce, rekvalifikácii alebo projektoch a programoch realizovaných v rámci aktívnych opatrení na trhu práce, ak je splnený dohodnutý rozsah najmenej 32 hodín počas 30 dní.
Zamestnanie
Vyššia suma aktivačného príspevku patrí členovi domácnosti, ktorý má príjem zo závislej činnosti dohodnutý najmenej v sume minimálnej mzdy v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu odmeňovanom mesačnou mzdou.
Aktivačný príspevok je určený aj na podporu udržania zamestnania. Od 1. septembra 2025 sa zvýhodnené započítavanie príjmov uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, najskôr od 01.09.2025.
Dobrovoľnícka vojenská príprava
Nárok môže vzniknúť aj členovi domácnosti, ktorý vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa osobitného predpisu.
Kedy nárok na aktivačný príspevok nevzniká
Aktivačný príspevok nepatrí členovi domácnosti, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poskytuje sa mu príspevok na vykonávanie absolventskej praxe.
Nárok nevzniká ani vtedy, ak člen domácnosti spĺňa podmienky nároku na ochranný príspevok. Aktivačný príspevok nepatrí ani v prípadoch, keď sa vypláca rodičovský príspevok a súčasne nie sú splnené zákonné podmienky pre jeho priznanie pri štúdiu.
- Ak je člen domácnosti vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberá príspevok na vykonávanie absolventskej praxe.
- Ak spĺňa podmienky nároku na ochranný príspevok.
- Ak sa mu vypláca rodičovský príspevok, ak študuje na strednej škole alebo na vysokej škole; to neplatí, ak získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
Odňatie príspevku a opätovný nárok
Nárok na aktivačný príspevok môže vzniknúť na člena domácnosti až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa právoplatného rozhodnutia o odňatí aktivačného príspevku z dôvodu jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu alebo z dôvodu, že príjemca nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť a úrad zistil, že člen domácnosti nevykonával aktivity, ktoré sú podmienkou na vznik nároku na aktivačný príspevok.
Nárok na aktivačný príspevok zaniká, ak je občan vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu alebo úrad zistí, že občan nevykonáva aktivity, ktoré sú podmienkou na vznik nároku na aktivačný príspevok.
Menšie obecné služby a dobrovoľnícka činnosť
Menšie obecné služby predstavujú pracovné aktivity vykonávané pre obec, mesto alebo mestskú časť. Menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj, menšie obecné služby alebo dobrovoľnícka činnosť môžu byť vykonávané najviac 18 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
Od júla 2014 platí povinnosť „odpracovať“ si dávku, spravidla prácou pre obec a samosprávny kraj alebo dobrovoľníckou činnosťou. Dávka sa znižuje o 84,90 € za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je zamestnaný na aspoň 32 hodín mesačne alebo nevykonáva aspoň 32 hodín mesačne menšie služby či dobrovoľnícku činnosť.
Kto môže vykonávať menšie obecné služby
Menšie obecné služby môžu vykonávať nezamestnaní evidovaní na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi a príspevky k tejto dávke.
Uchádzači o zamestnanie sa môžu informovať o možnosti vykonávania menších obecných služieb priamo na miestnom úrade alebo sa môžu obrátiť na ÚPSVaR, kde im sprostredkovateľ zamestnania poskytne potrebné informácie.
Obec a samosprávny kraj sú povinné dohliadať na to, ako sa služby realizujú, kontrolovať osoby priamo na mieste je oprávnený aj úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Rozsah výkonu činnosti
Aktivačný príspevok z dôvodu vykonávania menších obecných služieb je možné poberať najviac 18 mesiacov. Pri osobitnej dohode môže plnoletý člen domácnosti vykonávať menšie obecné služby alebo dobrovoľnícku činnosť v rozsahu najmenej 64 hodín mesačne a najviac 80 hodín mesačne.
Ak uchádzač chce, aby mu bol vyplatený aktivačný príspevok, musí odpracovať minimálne 64 hodín mesačne.
Ak sa uchádzač o zamestnanie nezúčastňuje na iných pracovných aktivitách, môže byť ÚPSVaR vyzvaný, aby si povinne odpracoval 32 hodín mesačne v rámci menších obecných služieb pre obec alebo mestskú časť. V tomto prípade však nie je táto činnosť ohodnotená aktivačným príspevkom ani stravným lístkom.
Príklady činností
Náplň práce môže zahŕňať úpravu a čistotu verejných priestranstiev, upratovanie interiérov, exteriérov a okolia budov, aktivity sociálneho typu, pomocné práce pri organizovaní kultúrnych podujatí a ďalšie služby pre obec alebo samosprávny kraj.
Životné minimum a posudzovanie príjmu
Životné minimum je zákonom stanovená suma, ktorú štát uznáva ako minimálny mesačný príjem nevyhnutný na základné životné potreby človeka. Slúži ako výpočtový základ pre viacero dávok, ktoré od neho priamo alebo nepriamo závisia.
Každý rok sa k 1. júlu upravuje podľa vývoja cien tovarov a služieb, inak povedané, štát týmto spôsobom reaguje na stúpajúcu infláciu a zvyšovanie nákladov na život. Základný princíp výpočtu životného minima spočíva v sčítaní súm pridelených jednotlivým členom domácnosti.
Pre posúdenie, či je osoba v hmotnej núdzi, sa berú do úvahy príslušné sumy životného minima. Aktuálnu výšku životného minima nájdete na stránkach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Zvýhodnené započítavanie príjmov
Od 1. septembra 2025 sa mení aj spôsob, akým sa bude započítavať príjem ľudí v hmotnej núdzi, ktorí nastúpia do práce. Cieľom je, aby sa oplatilo nielen zamestnať sa, ale aj v zamestnaní zotrvať.
Počas prvých šiestich mesiacov od nástupu do práce sa príjem nebude do dávky v hmotnej núdzi započítavať v plnej výške, ale postupne: v prvých dvoch mesiacoch sa nebude posudzovať celý príjem, v treťom a štvrtom mesiaci sa započíta iba 75 % príjmu, v piatom a šiestom mesiaci len 50 % príjmu.
Až po uplynutí šiestich mesiacov sa bude uplatňovať súčasné pravidlo, teda že sa do dávky nezapočítava 25 % príjmu zo zamestnania. Človek, ktorý sa zamestná, si v prvých mesiacoch ponechá väčšiu časť mzdy „navyše“, pretože sa mu nebude plne zohľadňovať pri výpočte dávok.
Ďalšie príspevky v hmotnej núdzi
Okrem aktivačného príspevku môže domácnosť v hmotnej núdzi získať aj ďalšie príspevky. Výška dávky a príspevkov sa určí ako rozdiel medzi sumou nárokov a príjmom. Dávka a príspevky sa poskytujú v jednej sume.
Dávka v hmotnej núdzi
Dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Dávky v hmotnej núdzi poskytuje v prvom rade štát cez Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a v niektorých prípadoch cez obec, v ktorej žijete.
Od 1. januára 2026 sa základná dávka v hmotnej núdzi poskytuje v týchto sumách:
| Typ domácnosti | Suma mesačne |
|---|---|
| Jednotlivec | 89,70 eura |
| Jednotlivec s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi | 170,60 eura |
| Dvojica bez detí | 155,90 eura |
| Dvojica s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi | 233,20 eura |
| Jednotlivec s viac ako štyrmi deťmi | 249,10 eura |
| Dvojica s viac ako štyrmi deťmi | 314,40 eura |
Ochranný príspevok
Ochranný príspevok patrí občanovi a každej fyzickej osobe, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, ak si z dôvodu nepriaznivej životnej situácie nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť príjem vlastnou prácou a splnili podmienky na vznik nároku na dávku.
Podmienkou môže byť dosiahnutie veku potrebného na nárok na starobný dôchodok, invalidita z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, osobná, celodenná a riadna starostlivosť o dieťa alebo občana s ťažkým zdravotným postihnutím, nepriaznivý zdravotný stav alebo zúčastňovanie sa na resocializačných programoch.
Od 1. januára 2026 je ochranný príspevok 91,70 eura mesačne.
Príspevok na bývanie
Príspevok na bývanie patrí občanovi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, na úhradu nákladov spojených s bývaním, ak splnili podmienky nároku na dávku.
Podmienkou vzniku nároku môže byť vlastníctvo bytu alebo rodinného domu, nájom bytu alebo rodinného domu, nájom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie, právo doživotného užívania v byte alebo rodinnom dome a uhrádzanie nákladov spojených s bývaním.
Od 1. januára 2026 sa príspevok na bývanie poskytuje v sume 100,60 eura mesačne pre domácnosť s jedným členom, 170,80 eura pre domácnosť s dvomi členmi, 216,70 eura pre domácnosť s tromi členmi, 262,70 eura pre domácnosť so štyrmi členmi a 308,40 eura pre domácnosť s viac ako štyrmi členmi.
Príspevok na nezaopatrené dieťa
Príspevok na nezaopatrené dieťa podľa § 13 ods. 2 zákona je od 1. januára 2026 poskytovaný v sume 25,10 eura mesačne.
Ako požiadať o pomoc v hmotnej núdzi
Pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje pre členov domácnosti až po posúdení ich príjmu, majetku, možnosti pracovať a uplatniť si nároky. Aktivačný príspevok sa nežiada samostatne - úrad práce ho prizná spolu s dávkou v hmotnej núdzi, ak sú splnené podmienky.
Podanie žiadosti
Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi sa podáva na Odbore sociálnych vecí a rodiny úradu práce sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska.
Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko občana, jeho trvalý pobyt a rodné číslo. Na výzvu úradu občan doplní ďalšie údaje o svojej osobe a osobách, ktoré sa s ním spoločne posudzujú.
Preukázanie skutočností
Žiadateľ je povinný preukázať pri podaní žiadosti a pri poskytovaní pomoci všetky skutočnosti o príjmových a majetkových pomeroch členov domácnosti a umožniť pracovníkom úradu overenie týchto skutočností v mieste svojho pobytu.
Rozhodnutie úradu a výplata
Na základe žiadosti úrad rozhodne o tom, či je žiadateľ v hmotnej núdzi a určí výšku dávky a príspevkov, ktoré mu budú vyplácané. Úrad je povinný o žiadosti rozhodnúť do 30 dní od jej podania, vo veľmi zložitých prípadoch do 60 dní.
Úrad vypláca dávku a príspevky osobe v hmotnej núdzi mesiac dozadu, najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca. Dávku v hmotnej núdzi bude vyplácať na účet alebo na adresu, ktorú žiadateľ uviedol vo svojej žiadosti.
Odvolanie
Proti každému rozhodnutiu úradu je možné sa odvolať, a to do 15 dní od doručenia rozhodnutia. Odvolanie sa podáva na úrade, ktorý rozhodnutie vydal. O odvolaní rozhoduje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.
Povinnosti príjemcu pomoci
Príjemca pomoci v hmotnej núdzi má určité povinnosti, ktoré súvisia s posudzovaním nároku a vyplácaním dávky a príspevkov.
- Pravdivo informovať úrad o všetkých skutočnostiach rozhodujúcich pre nárok na pomoc.
- Oznamovať úradu všetky zmeny, ktoré by mohli ovplyvniť nárok na pomoc.
- Aktívne si hľadať zamestnanie a zúčastňovať sa na aktivitách, ktoré zvyšujú jeho šance na uplatnenie na trhu práce.
- Vykonávať menšie obecné služby alebo dobrovoľnícku činnosť, ak je to relevantné.
Úrad je oprávnený vykonávať kontrolu účasti osôb na menších obecných službách alebo dobrovoľníckej činnosti priamo na mieste ich výkonu.
