Čiastočný invalidný dôchodok pri zápale sedacieho nervu: Podmienky a nárok

Čiastočný invalidný dôchodok pri zápale sedacieho nervu nepriznáva samotný názov diagnózy ani intenzita bolesti, ale dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý podľa lekárskych nálezov spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % a trvá alebo podľa medicínskych poznatkov má trvať dlhšie ako jeden rok.

Ischias, teda podráždenie alebo útlak sedacieho nervu, môže človeka výrazne obmedziť v chôdzi, státí, sedení, zdvíhaní bremien aj v spánku, no väčšina prípadov sa postupne zlepší bez operácie. Samotná bolesť vystreľujúca z krížov do zadku, stehna alebo až do chodidla preto ešte automaticky neznamená nárok na invalidný dôchodok.

Čo je ischias a prečo môže ovplyvniť pracovnú schopnosť

Ischias nie je samostatná diagnóza, ale označenie pre bolesti vznikajúce pri podráždení alebo útlaku sedacieho nervu. Sedací nerv je najväčší nerv v ľudskom tele. Začína v driekovej časti chrbtice, prechádza cez zadok a pokračuje po zadnej strane nohy až smerom k chodidlu.

Keď dôjde k podráždeniu alebo útlaku tohto nervu, vzniká bolestivý stav známy ako ischias alebo zápal sedacieho nervu. Jeho úlohou je spájať miechu s dolnými končatinami a zabezpečovať tak citlivosť aj motoriku nôh.

Hoci sa medzi ľuďmi často používa výraz zápal sedacieho nervu, vo veľa prípadoch nejde o klasický zápal ako pri infekcii, ale o mechanické dráždenie nervu v oblasti chrbtice alebo svalov. V realite však býva najčastejšou príčinou mechanické dráždenie nervového koreňa v oblasti chrbtice.

Typicky ide o vysunutú medzistavcovú platničku, degeneratívne zmeny chrbtice, preťaženie svalov alebo zúženie priestoru okolo nervu. Problém však môže vzniknúť aj pri degeneratívnych zmenách chrbtice, zúžení miechového kanála alebo dlhodobom preťažovaní svalov v oblasti panvy a krížov.

Najčastejšie príčiny zápalu sedacieho nervu

Herniácia (vyklenutie) medzistavcovej platničky - platnička tlačí na nervové korene.
Degeneratívne zmeny chrbtice - artróza alebo zúženie miechového kanála (stenóza).
Svalový spazmus alebo syndróm piriformis - sedací nerv môže byť stlačený svalom v oblasti zadku.
Úraz alebo preťaženie chrbtice - spôsobené náhlym pohybom, zdvíhaním ťažkých bremien.
Tehotenstvo - zvýšený tlak na chrbticu a panvu.
Spondylolistéza - stav, kedy dochádza k posunu jednotlivých stavcov proti sebe, čo môže spôsobiť pricviknutie nervových koreňov.
Kostné výrastky na stavcoch chrbtice.
Poranenie chrbtice, ako sú napríklad zlomeniny stavcov.
Vzácne aj nádorové ochorenie - spinálny nádor, ktorý vyvíja tlak na miechové nervy.

Bolesť sa pritom nemusí objaviť len po zdvihnutí ťažkého predmetu. Niekedy stačí kombinácia dlhého sedenia, zlej polohy tela, nedostatku pohybu a postupného preťažovania driekovej chrbtice.

Veľa ľudí si všimne zhoršenie po dlhom sedení, práci za počítačom, šoférovaní, prenášaní ťažkých vecí, prudkom otočení trupu alebo nedostatku pohybu. Rizikovým faktorom je aj sedavý životný štýl.

Oslabené hlboké svaly chrbta a stredu tela totiž nedokážu chrbticu dostatočne stabilizovať. Naopak, problém môže zhoršovať aj jednostranné preťažovanie, intenzívne cvičenie bez správnej techniky alebo náhle zdvihnutie veľkej váhy.

Svoju úlohu hrá aj telesná hmotnosť. Vyšší tlak na driekovú chrbticu znamená väčšiu záťaž pre platničky aj nervové štruktúry.

Príznaky ischiasu a ich význam pri posudzovaní zdravotného stavu

Zápal sedacieho nervu príznaky často začínajú bolesťou v driekovej oblasti, ktorá následne vystreľuje do jednej nohy. Typické je, že bolesť nejde len do krížov, ale pokračuje cez zadok smerom do stehna, lýtka alebo chodidla.

Niektorí ju opisujú ako ostrú, pálivú alebo elektrizujúcu bolesť, iní skôr ako tlak, tŕpnutie či nepríjemné mravčenie. Bolesť môže byť bodavá, pálivá aj pulzujúca a zvyčajne sa zhoršuje pri fyzickej aktivite.

Veľmi časté je zhoršenie pri dlhom sedení, predklone, kašli alebo kýchaní, zdvíhaní bremien a prudkom pohybe. Na rozdiel od obyčajného seknutia býva pri ischiase bolesť jednostranná a šíri sa po priebehu nervu.

Niekedy môže byť paradoxne výraznejšia bolesť v nohe než samotná bolesť chrbta. Slabosť alebo znížená citlivosť väčšinou postihuje iba jednu stranu tela a objavuje sa buď vľavo, alebo vpravo.

oslabenie svalov,
pocit slabosti v nohe,
znížená citlivosť,
problém postaviť sa na špičku alebo pätu,
pocit ťažkej nohy,
mravenčenie, pálenie alebo necitlivosť v chodidle či prstoch,
zhoršená chôdza alebo státie.

Človek si môže všimnúť, že sa mu horšie chodí po schodoch, zakopáva, nevie sa dobre postaviť na špičku alebo pätu, prípadne má pocit, že noha neposlúcha.

Pre posúdenie invalidity je dôležité najmä to, či príznaky pretrvávajú, aký je ich objektívny nález a do akej miery obmedzujú pracovnú schopnosť. Subjektívny opis bolesti je významný, ale posudkový lekár hodnotí aj svalovú silu, citlivosť, reflexy, rozsah pohybu, výsledky zobrazovacích vyšetrení a priebeh liečby.

Kedy je ischias urgentným stavom

Ak sa pridá porucha močenia, strata kontroly nad stolicou alebo výrazná slabosť dolných končatín, ide o urgentný stav, ktorý si vyžaduje okamžité vyšetrenie.

Najvážnejšie sú situácie, keď sa objaví porucha močenia, stolice, necitlivosť v oblasti rozkroku alebo rýchlo sa zhoršujúca slabosť dolných končatín. Vtedy už nejde o bežný ischias na domáce riešenie, ale o urgentný stav.

V prípade, ak sa prejavy zápalu sedacieho svalu objavili v súvislosti s úrazom, vyhľadajte lekársku pomoc. To platí aj v prípade, ak sa k bolestiam pripojí aj neschopnosť kontrolovať močový mechúr či vyprázdňovanie stolice.

Ako dlho môže ischias trvať

Pri nekomplikovanom ischiase sa stav často zlepšuje postupne počas niekoľkých týždňov. Niektorí ľudia cítia úľavu už po pár dňoch správneho režimu, iní potrebujú viac času, najmä ak je nerv výrazne podráždený alebo ak je príčinou platnička.

Vo všeobecnosti platí, že ak sa bolesť pomaly zmierňuje, zlepšuje sa pohyblivosť a nepridáva sa slabosť nohy, priebeh býva priaznivý. Zápal sedacieho svalu má vo väčšine prípadov dobrú prognózu, čo znamená, že vymizne v priebehu 4 - 6 týždňov.

Bolesti spôsobené zapáleným sedacím nervom sú najsilnejšie v prvých dňoch po vypuknutí problému. Bolestivosť v dolnej časti chrbta a v nohách väčšinou pretrváva niekoľko týždňov a postupne slabne.

V niektorých prípadoch bolesť pretrváva aj dlhšie ako 2 mesiace a postihnutého do značnej miery obmedzuje. Po 3 mesiacoch sa stav približne polovice pacientov výrazne zlepší.

Liečba sa však môže predĺžiť, ak človek pokračuje v činnostiach, ktoré nerv dráždia. Typickým príkladom je dlhé sedenie bez prestávok, práca v predklone, nosenie ťažkých vecí alebo snaha rozchodiť silnú bolesť za každú cenu.

Rovnako nepomáha ani opačný extrém, ako je niekoľkodňové ležanie bez pohybu. Pri ischiase je pokoj dôležitý najmä na začiatku, ale dlhodobé vyhýbanie sa pohybu môže spomaliť návrat do normálneho fungovania.

Čo hrozí pri dlhodobom alebo neliečenom ischiase

Neliečený ischias nemusí znamenať len dlhšie trvajúcu bolesť. Ak je nerv dlhodobo dráždený alebo utláčaný, môže sa postupne pridávať tŕpnutie, mravenčenie, porucha citlivosti alebo slabosť v nohe.

Človek začne podvedome šetriť jednu stranu tela, inak chodí, inak sedí a viac zaťažuje okolité svaly. Tým sa problém môže preniesť aj na bedrá, kolená alebo druhú stranu chrbta.

Z pôvodne akútnej bolesti sa tak môže stať chronický problém, ktorý ovplyvňuje prácu, spánok aj bežný pohyb. Chronická bolesť môže mať negatívny vplyv na psychiku a spôsobiť depresie, úzkosť alebo nespavosť.

Ak je ischias spôsobený kompresiou nervu, môže dôjsť k ochrnutiu alebo strate svalovej sily. Dlhodobý útlak nervu môže viesť k trvalým problémom, preto netreba pretrvávajúcu slabosť alebo poruchu citlivosti ignorovať.

Čo znamená čiastočný invalidný dôchodok

Výraz „čiastočný invalidný dôchodok“ sa v bežnej reči používa pre situáciu, keď zdravotný stav znižuje pracovnú schopnosť, ale neznamená úplnú stratu možnosti pracovať. Pri posudzovaní sa preto nehodnotí iba to, či človeka bolí chrbát alebo noha, ale najmä to, aký trvalý a objektívne preukázaný vplyv má zdravotný stav na jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť.

Invalidita môže byť uznaná vtedy, ak má poistenec dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a podľa lekárskych nálezov má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Zdravotný stav musí podľa medicínskych poznatkov trvať dlhšie ako jeden rok.

Pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % a najviac 70 % ide o invaliditu, pri ktorej človek spravidla môže naďalej pracovať v určitom rozsahu. Pri poklese nad 70 % ide o vyšší stupeň invalidity.

Samotné uznanie invalidity neznamená automatický zákaz práce. Rozhodujúce je, aké činnosti človek vzhľadom na svoj zdravotný stav zvláda, aké obmedzenia má a či je schopný vykonávať inú primeranú zárobkovú činnosť.

Môže samotný zápal sedacieho nervu viesť k invalidite?

Samotný akútny ischias, ktorý sa zlepší v priebehu niekoľkých týždňov, zvyčajne nie je dôvodom na priznanie invalidného dôchodku. Väčšina prípadov sa postupne zlepší bez operácie a pri nekomplikovanom ischiase sa stav často zlepšuje počas niekoľkých týždňov.

O invalidite možno uvažovať najmä vtedy, ak nejde o krátkodobú bolesť, ale o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav s pretrvávajúcimi funkčnými následkami. Môže ísť napríklad o dlhodobý útlak nervového koreňa, opakované hernie medzistavcových platničiek, výrazné degeneratívne zmeny, spinálnu stenózu alebo trvalé neurologické poškodenie.

Význam môže mať aj kombinácia viacerých ochorení chrbtice a nervového systému. Pri posudzovaní sa hlavná diagnóza určuje podľa toho, ktoré ochorenie je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu.

Ak bolesť pretrváva dlhšie ako 4 - 6 týždňov, zhoršuje sa, vracia sa alebo sa pridáva slabosť nohy, je dôležité lekárske vyšetrenie. Samotné trvanie bolesti však ešte neznamená automatické priznanie invalidného dôchodku, pretože rozhodujúci je celkový funkčný dopad zdravotného stavu.

Čo sa pri posudzovaní invalidity hodnotí

Pri posudzovaní sa vychádza zo zdravotnej dokumentácie a z odborných lekárskych nálezov. Lekár sa zameria na anamnézu, popis bolesti a neurologické testy.

Fyzikálne vyšetrenie je založené na testovaní svalovej sily, citlivosti a reflexov. Lekár potom skontroluje reflexy a posúdi, ako pracujú svaly v postihnutej oblasti.

Pri posudzovaní môžu byť významné najmä tieto údaje:

diagnóza a presná príčina ťažkostí,
dĺžka trvania zdravotných problémov,
frekvencia a intenzita bolestí,
obmedzenie chôdze, státia a sedenia,
porucha citlivosti alebo svalovej sily,
zhoršenie reflexov,
výsledky MRI, CT, RTG alebo EMG,
priebeh rehabilitácie a účinok liečby,
potreba operácie alebo injekčnej liečby,
možnosť pokračovať v doterajšej práci alebo vykonávať inú primeranú prácu.

Chôdza alebo státie na pätách a špičkách ukáže svalovú silu a rovnováhu. Lekár vás nechá v pozícii poležiačky postupne zdvíhať jednu a druhú nohu.

Pri diagnostike sa využívajú aj ďalšie vyšetrenia: röntgen, magnetická rezonancia alebo CT (počítačová tomografia). Ďalšou vyšetrovacou metódou je EMG - elektromyografia.

Magnetická rezonancia (MRI) najpresnejšie zobrazuje mäkké tkanivá a platničky. CT vyšetrenie je vhodné najmä pri podozrení na degeneratívne zmeny a röntgen ukáže štruktúru kostí a prípadné deformácie.

Pri EMG lekár hodnotí elektrickú aktivitu svalov a nervov. Podľa výsledkov pozná závažnosť vášho zdravotného stavu.

Aké podklady môžu byť dôležité pri žiadosti

Pri žiadosti je dôležité mať zdokumentovaný vývoj ochorenia, nie iba jeden starší nález. Užitočné sú odborné správy neurológa, ortopéda, neurochirurga, rehabilitačného lekára alebo fyziatra podľa povahy ťažkostí.

Význam majú najmä nálezy, ktoré opisujú objektívne neurologické prejavy, napríklad oslabenie konkrétnych svalových skupín, poruchu reflexov, zníženú citlivosť, obmedzenie chôdze alebo pretrvávajúci koreňový syndróm.

Samotný obraz vysunutej platničky na MRI ešte nemusí dokazovať taký stupeň funkčného obmedzenia, ktorý zakladá nárok na invalidný dôchodok. Rozhodujúce je spojenie medzi nálezom, príznakmi a reálnym dopadom na pracovnú schopnosť.

Do dokumentácie patria aj údaje o absolvovanej liečbe, napríklad liekoch, rehabilitácii, injekciách, hospitalizáciách alebo operácii. Ak liečba nepomáha, je vhodné, aby to bolo v lekárskych správach jasne uvedené spolu s konkrétnymi pretrvávajúcimi obmedzeniami.

Ako prebieha diagnostika ischiasu

Vzhľadom na veľmi typické príznaky tohto ochorenia je jeho diagnostika pomerne jednoduchá. Zameraná je teda na zisťovanie prejavov, ale okrem toho je jej súčasťou aj základné fyzikálne vyšetrenie.

Praktický lekár je obvykle schopný chorobu diagnostikovať na základe vonkajších príznakov pacienta. Pri diagnóze je však najprv potrebné zistiť príčinu dráždenia a prípadnú mieru poškodenia sedacieho nervu.

Neurológ najprv kontroluje reflex pacienta a určuje citlivosť kože, čo umožňuje odhadnúť fázu nervového poškodenia. Správna diagnostika je kľúčová pre určenie vhodnej liečby, pretože len zistenie skutočnej príčiny umožní efektívne riešenie problému.

Na zistenie príčiny sa využívajú vyšetrovacie zobrazovacie metódy, akými sú CT (počítačová tomografia), MRI (magnetická rezonancia), RTG (röntgen), ktoré poskytujú obraz stavu stavcov a miechy.

Liečba ischiasu a jej význam pre pracovnú schopnosť

Liečba ischiasu závisí od závažnosti stavu a príčiny. Vo väčšine prípadov sa začína konzervatívnym prístupom, pričom chirurgické riešenie je potrebné len u malej časti pacientov.

Dôležité je poznamenať, že bolesť treba liečiť, pretože pri dlhodobom neliečení by mohlo dôjsť k rozvoju chronickej bolesti. Liečba však nemá spočívať iba v tlmení bolesti, ale aj v riešení príčiny a v postupnom návrate k bezpečnému pohybu.

Lieky

Pri akútnej bolesti sú často odporúčané nesteroidné protizápalové lieky, ktoré pomáhajú tlmiť bolesť aj zápalovú reakciu v okolí podráždeného nervu. Patria sem napríklad liečivá ako ibuprofén, diklofenak alebo naproxén.

Pri miernej bolesti možno zvážiť aj paracetamol, najmä ak človek nemôže užívať protizápalové lieky. Pri ischiase, kde je výrazná zápalová a nervová zložka bolesti, nemusí byť paracetamol vždy dostatočný.

Pri silnejšej bolesti môže lekár krátkodobo zvážiť aj iné typy liekov, napríklad lieky na uvoľnenie svalového spazmu alebo pri nervovej bolesti lieky, ktoré ovplyvňujú vedenie bolestivých signálov.

Dôležité je vedieť, že lieky neriešia mechanickú príčinu útlaku nervu. Pomáhajú zvládnuť bolesť, znížiť zápal a umožniť človeku lepšie sa hýbať.

Pri užívaní protizápalových liekov treba myslieť aj na bezpečnosť. Nie sú vhodné pre každého, najmä pri žalúdočných vredoch, ochoreniach obličiek, niektorých srdcovo-cievnych ochoreniach, pri liekoch na riedenie krvi alebo v tehotenstve.

Režim a pohyb

V akútnej fáze odporúčame krátkodobé šetrenie, úľavové polohy a vyhýbanie sa pohybom, ktoré bolesť vystreľujúcu do nohy zhoršujú. Väčšinou ide o dlhé sedenie, predklon, prudké rotácie trupu a zdvíhanie bremien.

Úplné ležanie celé dni však nebýva dobrá stratégia. Jemná chôdza, krátke prestávky na rozhýbanie a postupný návrat k bežným aktivitám bývajú prospešnejšie.

Aj keď sa akútne prejavy zlepšujú pri pokoji na lôžku, z dlhodobého hľadiska je pre telo lepší pohyb a pravidelné cvičenie. Dlhodobá nečinnosť spomaľuje hojenie a okrem toho môže viesť aj k zhoršeniu bolesti vplyvom ochabovania svalov a väzov.

Cieľom nie je zostať úplne bez pohybu, ale nájsť taký pohyb, ktorý nerv nedráždi a zároveň bráni stuhnutiu chrbta. Ak pohyb zhoršuje vystreľovanie bolesti do nohy, treba ho upraviť alebo dočasne vynechať.

Fyzioterapia a rehabilitácia

Keď najhoršia bolesť ustúpi, význam má rehabilitácia. Cvičenia by mali byť zamerané na správne držanie tela, mobilitu, uvoľnenie preťažených svalov a posilnenie stredu tela.

Rehabilitácia (fyzioterapia) pomáha po odznení akútnej fázy a slúži ako prevencia ďalších ťažkostí. Jej cieľom je zlepšiť držanie tela a posilniť svaly.

Pod dohľadom fyzioterapeuta je možné vykonávať cvičenie, strečing a masáž. Samotné cvičenie môže byť už pri vzniknutej bolesti nepríjemné, pomáha však k rýchlejšiemu odzneniu bolesti.

Dôležité je začať jemnými pohybmi, aby nedošlo k zbytočnému preťažovaniu. Správne prevedenie je preto dobré natrénovať s fyzioterapeutom, ktorý vám cviky predvedie.

Obklady a lokálna úľava

Pomôcť môže aj terapia chladom či aplikácia teplých obkladov, tzv. suchého tepla. Chlad blokuje prenos bolesti a teplé obklady môžu pomôcť uvoľniť svalové napätie.

To, či zvoliť studené alebo teplé obklady, je individuálne a každému pomôže niečo iné. Vo všeobecnosti sa pri začínajúcej bolesti odporúčajú studené obklady, pri dlhotrvajúcich bolestiach teplé obklady.

Pri prvých príznakoch môže byť účinné aplikovanie teplých alebo studených obkladov na postihnutú oblasť. Vyskúšajte, ktorý typ obkladu vám prináša väčšiu úľavu, alebo môžete oba typy striedať.

Gél na zápal sedacieho nervu môže pomôcť najmä vtedy, keď je súčasťou problému lokálna bolesť svalov, krížov alebo sedacej oblasti. Protizápalové gély s obsahom liečiv, ako je napríklad diklofenak alebo ibuprofén, pôsobia v mieste aplikácie a môžu zmierniť bolesť povrchovejších tkanív.

Ak je sedací nerv dráždený hlboko v oblasti chrbtice vysunutou platničkou, samotný gél sa k príčine problému nedostane tak, ako by si človek predstavoval. Môže uľaviť od sprievodného svalového napätia, bolesti krížov alebo sedacieho svalu, ale nemusí zastaviť vystreľovanie bolesti až do chodidla.

Injekcie a infúzna liečba

Injekcie na zápal sedacieho nervu sa používajú najmä vtedy, keď je bolesť výrazná, bráni pohybu alebo nereaguje dostatočne na bežnú liečbu.

Kortikosteroidná injekcia má za cieľ znížiť zápal a opuch v okolí nervu. Tým sa môže zmenšiť tlak a podráždenie nervového koreňa, čo prinesie úľavu od bolesti.

Injekcia neznamená automaticky definitívne vyriešenie problému. Môže vytvoriť okno úľavy, počas ktorého sa človek lepšie hýbe a môže začať cielene rehabilitovať.

Infúzia na zápal sedacieho nervu sa používa pri silnejšej bolesti, keď je potrebné podať lieky priamo do žily a dosiahnuť rýchlejší alebo intenzívnejší účinok.

Infúzna liečba sa zvyčajne zvažuje vtedy, keď bolesť výrazne obmedzuje pohyb, človek nevie normálne fungovať alebo tabletová liečba nestačí. Je to súčasť liečby bolesti, nie náhrada diagnostiky, rehabilitácie a úpravy režimu.

Operácia

Krajným riešením je operácia. Pokiaľ nepomáha rehabilitácia ani úprava životného štýlu a problémy sa zhoršujú, lekár môže odporučiť chirurgický zákrok.

V prípade, že je zápal spôsobený vysunutím platničky, bolesť pretrváva dlhšie ako 4 - 6 týždňov a aplikácie injekcie neposkytuje úľavu, môže lekár zvoliť operačné riešenie problému.

Pri operácii dochádza k odstráneniu časti vysunutej platničky. Cieľom operácie je odstrániť časť vysunutého disku, čím sa uvoľní tlak na sedací nerv.

Po operácii však môže byť potrebná ďalšia rehabilitácia a posúdenie pracovnej schopnosti závisí od výsledku liečby, pretrvávajúcich obmedzení a objektívneho zdravotného stavu.

Prečo antibiotiká pri ischiase väčšinou nepomáhajú

Antibiotiká na zápal sedacieho nervu väčšinou nie sú riešením, pretože ischias spravidla nevzniká v dôsledku bakteriálnej infekcie. Hoci sa používa výraz zápal sedacieho nervu, vo väčšine prípadov ide o podráždenie, útlak alebo zápalovú reakciu okolo nervu spôsobenú mechanickým problémom.

Antibiotiká účinkujú proti baktériám. Nepomôžu pri vysunutej platničke, svalovom spazme, zúžení priestoru pre nerv ani pri bežnom podráždení nervového koreňa.

Čo môže človek robiť doma

Pri ischiase si treba uvedomiť, že často rozhoduje to, čo človek robí počas dňa medzi dávkami liekov. Správny režim vie liečbu výrazne podporiť, zlý režim ju vie predĺžiť o týždne.

V akútnej fáze priškripnutého sedacieho nervu pomáhajú studené obklady. Opakovať sa dajú niekoľkokrát denne. K obkladom pridajte primeranú pohybovú aktivitu - chôdzu a cvičenie.

Dôležitá je aj poloha pri sedení. Ak človek sedí s guľatým chrbtom, panvou podsadenou dozadu a bez opory, tlak na driekovú chrbticu sa zvyšuje.

Niekedy pomôže jednoduchá úprava, a to vyššie sedenie, opora driekovej časti, častejšie vstávanie a krátke prechádzky každých 30 až 60 minút.

Na dočasné zmiernenie bolesti môžete siahnuť aj po bezreceptových liekoch proti bolesti. Pred ich použitím však odporúčam konzultáciu s lekárnikom, aby ste predišli možným nežiaducim interakciám alebo vedľajším účinkom.

Cvičenie pri ischiase

Dôležitým pomocníkom v prevencii a liečbe sú rehabilitačné cviky. Ide napríklad o priťahovanie kolien k protiľahlému ramenu pri pozícii v ľahu, preťahovanie svalov na zadnej strane stehien v pozícii postojačky a jemné predklony chrbta nad skrčenou nohou v polohe v sede.

Pravidelné strečingové a jemné posilňovacie cvičenia môžu pomôcť udržiavať flexibilitu chrbtice a svalov okolo nej, čo môže zmierniť príznaky ischiasu.

Piriformis strečing: Ľahnite si na chrbát, prekrížte jednu nohu cez druhú a potiahnite koleno smerom k hrudi.
Hamstring strečing: Sadnite si na zem s rovnými nohami, siahnite rukami k prstom na nohách.
Spinal twist: Ležte na chrbte, ohnite jednu nohu a prehoďte ju cez opačnú stranu tela, zatiaľ čo druhá ruka sa snaží zostať na zemi, aby ste cítili strečing v dolnej časti chrbta a boku.

Pri všetkých cvikoch je dôležité, aby ste ich vykonávali správne a citlivo s ohľadom na svoj zdravotný stav. Ak cvičenie zhoršuje vystreľovanie bolesti do nohy alebo vyvoláva novú slabosť, treba ho prerušiť a konzultovať s odborníkom.

Práca, sedenie a ergonómia

Správna ergonómia je dôležitá nielen v práci, ale aj pri každodenných činnostiach, ako je sedenie a spánok. V prípade sedavého zamestnania je dôležité udržiavať správnu polohu chrbtice a pravidelne meniť polohu, aby sa predišlo dlhodobému tlaku na sedací nerv.

Pri posudzovaní pracovnej schopnosti je dôležité uviesť, či človek zvláda svoju konkrétnu prácu, alebo ho obmedzuje dlhé sedenie, státie, chôdza, predklony, rotácie trupu, zdvíhanie bremien alebo práca v nútenej polohe.

Človek môže mať rozdielnu pracovnú schopnosť pri kancelárskej práci, pri šoférovaní, pri práci vo výrobe alebo pri fyzicky náročnom zamestnaní. Preto sa zdravotný stav neposudzuje úplne oddelene od charakteru práce, hoci rozhodujúce zostávajú medicínske obmedzenia.

Pri dlhodobom sedení treba robiť prestávky a krátke prechádzky. Používať ergonomický nábytok, najmä pri sedavom zamestnaní, je dôležitá správne nastavená stolička a pracovné miesto.

Ischias v tehotenstve

Zápal sedacieho nervu je pomerne častou komplikáciou tehotných žien. Vzniká pri nadmernom dráždení koreňa sedacieho nervu.

Bábätko je v tele matky umiestnené v uhle, pri ktorom dochádza k vývinu tlaku na nervy. Tlak na sedací nerv v tehotenstve môže súvisieť aj s polohou plodu v maternici.

Prvým krokom, ako sa tejto bolesti zbaviť, je zmena polohy sedenia. Okrem toho môžete skúsiť aplikáciu studených alebo teplých obkladov, strečing a cvičenie.

Čo sa týka liekov, ako sú antiflogistiká a myorelaxanciá, tie sa počas tehotenstva neodporúčajú, a preto v prípade, že bolesť neustupuje, obráťte sa na svojho lekára.

Prevencia opakovania ischiasu

Ischias sa zvykne opakovať, a teda ak ste ho raz prekonali, neznamená to, že už sa znova neobjaví. Existujú však určité zásady, ktorými mu je možné predchádzať, resp. minimalizovať riziko jeho vzniku.

pravidelné cvičenie, súčasťou ktorého je posilňovanie svalov brucha a chrbtice,
správne držanie tela,
vyhýbanie sa dlhodobému sedeniu v nepohodlnej polohe,
pravidelné prestávky pri práci za počítačom alebo pri šoférovaní,
správne zdvíhanie ťažkých predmetov v polohe s pokrčenými kolenami, nie s ohnutou chrbticou,
výber vhodného matraca či stoličky v prípade sedavého zamestnania,
udržiavanie primeranej telesnej hmotnosti,
vyhýbanie sa jednostrannému zaťaženiu chrbta.

Ak sa o chrbticu staráme dlhodobo a systematicky, šanca na vznik ischiasu sa výrazne znižuje. Prevencia je kľúčom nielen k zdravým nervom, ale aj celkovému komfortu pohybového aparátu.

Časté otázky k invalidnému dôchodku pri ischiase

Stačí na invalidný dôchodok silná bolesť?

Samotná sila bolesti nestačí. Pri posudzovaní je dôležité, či ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, aké objektívne poškodenie nervu alebo chrbtice bolo preukázané a aký pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť spôsobuje.

Je vysunutá platnička automaticky dôvodom na invaliditu?

Nie. Vysunutá platnička môže spôsobovať ischias, ale rozhodujúce je, či vedie k dlhodobému funkčnému obmedzeniu, neurologickému deficitu alebo k výraznému zníženiu pracovnej schopnosti.

Môžem pri invalidnom dôchodku pracovať?

Čo ak sa stav po liečbe zlepší?

Ak sa zdravotný stav zlepší, môže to mať význam pri ďalšom posudzovaní. Preto je dôležité, aby lekárske nálezy pravdivo opisovali aktuálny stav, priebeh liečby aj pretrvávajúce obmedzenia.

Kedy treba vyhľadať lekára aj bez žiadosti o invalidný dôchodok?

Pokračujúca bolesť je signálom, že je čas na návštevu vášho lekára, ktorý posúdi situáciu a podľa potreby vás odošle k špecialistovi.

Neodkladne vyhľadajte lekára pri poruche močenia alebo stolice, necitlivosti v oblasti rozkroku, rýchlo sa zhoršujúcej slabosti nôh, výraznej poruche citlivosti alebo po úraze.

tags: #ciastocny #invalidny #dochodok #zapal #sedacieho #svalu