Ak človek v dôsledku demencie, Alzheimerovej choroby, úrazu alebo inej poruchy pamäti nedokáže porozumieť významu právnych úkonov a posúdiť ich následky, súd môže obmedziť jeho spôsobilosť na právne úkony a ustanoviť mu opatrovníka. Opatrovník potom zastupuje opatrovanú osobu a spravuje jej záležitosti iba v rozsahu, ktorý určí súd.
Samotná strata pamäti však automaticky neznamená úplnú stratu spôsobilosti na právne úkony ani automatické ustanovenie opatrovníka. Rozhodujúce je, či zdravotný stav konkrétnej osoby skutočne ovplyvňuje jej schopnosť samostatne robiť právne úkony, spravovať majetok, uzatvárať zmluvy alebo rozhodovať o dôležitých otázkach svojho života.
Čo znamená strata pamäti z právneho hľadiska
Strata pamäti môže mať rôzne príčiny, od úrazov hlavy až po neurologické ochorenia, ako je napríklad Alzheimerova choroba. Dôležité je, že strata pamäti môže ovplyvniť spôsobilosť osoby na právne úkony. Spôsobilosť na právne úkony znamená, že osoba je schopná vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Ak osoba v dôsledku straty pamäte nie je schopná porozumieť obsahu právneho úkonu a posúdiť jeho následky, jej spôsobilosť na právne úkony môže byť obmedzená. V kontexte práva to znamená, že osoba so stratou pamäti nemusí byť schopná samostatne spravovať svoj majetok, uzatvárať zmluvy alebo rozhodovať o svojom zdraví.
V takýchto prípadoch je potrebné zvážiť ustanovenie opatrovníka. Strata spôsobilosti na právne úkony je závažná situácia, ktorá má hlboké právne a praktické dôsledky. Tento stav nastáva, keď osoba nie je schopná samostatne vykonávať právne úkony, čo si vyžaduje zásah opatrovníka.
Čo je amnézia a ako sa môže prejavovať
Strata pamäti (amnézia) je patologická porucha pamäti. Môže byť čiastočná alebo úplná. Ľudia s amnéziou zvyčajne vedia, kto sú. Funkcia normálnej pamäti zahŕňa prácu niekoľkých častí mozgu.
Každá choroba alebo poranenie, ktoré postihuje mozog, môže súvisieť s pamäťou. Amnézia môže byť výsledkom poškodenia mozgových štruktúr, ktoré tvoria limbický systém, riadiaci emócie a spomienky. Amnézia spôsobená poškodením mozgu je známa ako neurologická amnézia.
- ťažkosti pri získavaní nových informácií po nástupe amnézie,
- problémy spomenúť si na minulé udalosti a predtým známe informácie,
- ťažkosti s krátkodobou pamäťou (nedávne spomienky sa s najväčšou pravdepodobnosťou stratia),
- zmätenosť alebo dezorientácia.
Ak sa objaví výrazná strata pamäti, lekár urobí komplexné hodnotenie, aby vylúčil ďalšie možné príčiny straty pamäti, ako je Alzheimerova choroba, iné formy demencie, depresie alebo nádor na mozgu. Hodnotenie sa začína podrobnou anamnézou.
Lekár vykoná fyzikálne vyšetrenie, ktoré zahŕňa neurologické vyšetrenie na kontrolu reflexov, zmyslových funkcií, rovnováhy a ďalších fyziologických aspektov mozgu a nervového systému. Dôležité je odlíšiť samotnú poruchu pamäti od stavu, ktorý ovplyvňuje schopnosť osoby chápať a posudzovať právne následky svojho konania.
Spôsobilosť na právne úkony
Spôsobilosť na právne úkony je definovaná ako schopnosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Táto spôsobilosť vzniká v plnom rozsahu dosiahnutím plnoletosti, teda dovŕšením osemnásteho roku života.
Občiansky zákonník však pamätá aj na situácie, keď osoba túto spôsobilosť nemá, alebo je jej spôsobilosť obmedzená. V súčasnosti už nie je možné osobu pozbaviť spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, súd môže iba obmedziť spôsobilosť na právne úkony.
Najnovšie tendencie smerujú k vylúčeniu aplikácie inštitútu úplného pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, nakoľko ide o výrazný zásah do osobnej integrity človeka. Obmedzenie má byť primerané zdravotnému stavu osoby a konkrétnym oblastiam, v ktorých potrebuje pomoc alebo zastúpenie.
Obmedzenie spôsobilosti preto nemá znamenať automatické odňatie všetkých práv. Súd má určiť rozsah obmedzenia a zároveň vymedziť rozsah práv a povinností opatrovníka.
Čo je opatrovník
Opatrovník je osoba, ktorá je súdom poverená zastupovaním a spravovaním záležitostí osoby, ktorá nie je schopná to robiť sama. Dôvody na ustanovenie opatrovníka sú rôzne, vrátane duševnej poruchy, zdravotného postihnutia alebo veku.
V prípade osoby so stratou pamäti, ako je Alzheimerova choroba, je ustanovenie opatrovníka často nevyhnutné na zabezpečenie jej ochrany a riadneho spravovania jej záležitostí. Ak súd takejto osobe obmedzí spôsobilosť na právne úkony, tak potom jej súčasne aj ustanoví opatrovníka a vymedzí rozsah jeho právomocí.
Zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.
Kto môže byť ustanovený za opatrovníka
Súd pri ustanovovaní opatrovníka prihliada na záujmy a potreby osoby, ktorá má byť opatrovaná. Za opatrovníka môže byť ustanovená fyzická osoba (napríklad rodinný príslušník) alebo právnická osoba (napríklad obec alebo nadácia).
Opatrovníkom fyzickej osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, má byť predovšetkým príbuzný a to ten, u ktorého sú väčšie predpoklady chrániť záujmy zastúpeného. Spravidla by opatrovníkom mal byť manžel tejto osoby, nakoľko tieto predpoklady obsah manželských práv a povinnosti upravený v zákone o rodine, predpokladá.
Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom.
Zákon nevylučuje možnosť, aby jedna osoba bola opatrovníkom pre viacero osôb a pri ustanovovaní osoby za opatrovníka vyberá z príbuzných a známych osôb a osôb, ktoré sa o osoby osobne starajú.
Súd môže ustanoviť iba jednu osobu ako opatrovníka. Nie je možné určiť viacero osôb ako kolektívny orgán rozhodovania a zastupovania. Ak dôjde k stretu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného, súd ustanoví osobitného zástupcu.
Ak sa o opatrovníctvo uchádza viac príbuzných
Pri výbere opatrovníka nie je rozhodujúce iba to, či ide o matku, manželku, syna alebo inú blízku osobu. Súd musí posudzovať najmä to, kto bude schopný chrániť záujmy opatrovanej osoby a konať v jej prospech.
Ak medzi blízkymi osobami vznikne spor o starostlivosť, bývanie alebo nakladanie s majetkom, súd musí zohľadniť aj možný konflikt záujmov. Samotné príbuzenské postavenie preto ešte neznamená automatické právo na ustanovenie za opatrovníka.
Pri ustanovovaní opatrovníka má byť rozhodujúci záujem osoby, ktorá potrebuje ochranu, nie záujem jednotlivých rodinných príslušníkov na získaní kontroly nad jej majetkom alebo rozhodovaním.
Práva a povinnosti opatrovníka
Opatrovník má široké spektrum práv a povinností, ktoré sú určené súdom. Medzi najdôležitejšie patrí:
- zastupovanie opatrovanej osoby v právnych úkonoch,
- spravovanie majetku opatrovanej osoby,
- zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb pre opatrovanú osobu,
- pravidelné informovanie súdu o stave opatrovanej osoby a spravovaní jej majetku.
Opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v záujme opatrovanej osoby. Opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu riadne a podľa pokynov súdu.
Súd v rozhodnutí vymedzí rozsah práv a povinností opatrovníka tak, aby bol splnený účel, na ktorý bol opatrovník ustanovený, a aby boli dostatočne chránené záujmy opatrovanej osoby.
Ak opatrovník porušuje svoje povinnosti, súd ho môže odvolať a ustanoviť nového opatrovníka. Súd je povinný monitorovať činnosť opatrovníka a v prípade zistenia nedostatkov prijať opatrenia na ochranu opatrovanej osoby.
Opatrovník a bankový účet
Je dôležité si uvedomiť, že aj keď ste opatrovníkom osoby, nie ste automaticky disponentom na jej bankovom účte. Aj keď súdu podávate správy o hospodárení s majetkom matky, táto správa, ktorá je doručená súdu, ešte neznamená, že súd na základe jej obsahu sám vyvinie iniciatívu vo veciach úhrad, ktoré vykonávate zo svojich vlastných finančných prostriedkov.
Banka nie je povinná vám poskytnúť žiadne informácie, lebo nie ste disponentom a ani spolumajiteľom bankového účtu. V takýchto situáciách sa odporúča podať žiadosť na súd o preplatenie vami vynaložených finančných prostriedkov z peňazí matky vedených v banke.
Opatrovník a dlhy opatrovanej osoby
Opatrovník nepreberá zodpovednosť za dlhy opatrovanca, ktoré vznikli v minulosti. Opatrovník nezodpovedá za jeho dlhy.
Ak však opatrovník spravuje príjem opatrovanej osoby a neuhrádza z neho nájomné alebo iné pravidelné platby, môže vzniknúť dlh, ktorý sa prejaví vo vyúčtovaní za byt. Takýto dlh môže byť nevyhnutné uhradiť, aby nedošlo k tomu, že správca bytového domu podá návrh na súd resp. navrhne vykonanie dobrovoľnej dražby bytu.
Ak opatrovník s príjmom opatrovanej osoby nakladal nehospodárne alebo zanedbal povinnosti, môže byť potrebné posudzovať jeho zodpovednosť samostatne. Správa majetku opatrovanej osoby však neznamená, že opatrovník sa stáva osobným dlžníkom za všetky jej záväzky.
Čo opatrovník nemôže urobiť bez ďalšej kontroly
Opatrovník nemá neobmedzenú právomoc rozhodovať o všetkom podľa vlastného uváženia. Rozsah jeho oprávnení určuje súd a pri významných právnych úkonoch môže byť potrebné ďalšie schválenie súdu.
Demencia a predaj bytu: Ak mama s demenciou má obmedzenú spôsobilosť na právne úkony a vlastní byt s vecným bremenom, je potrebné získať súhlas súdu na predaj bytu.
Podľa konštantnej rozhodovacej činnosti slovenských súdov nie je uzavretie zmluvy o zrušení vecného bremena opatrovníkom osoby, v prospech ktorej bolo vecné bremeno zriadené bežnou vecou a preto sa na platnosť takejto zmluvy vyžaduje jej schválenie súdom.
Ak by bol brat svojpomocný, mohol by napísať závet v prospech svojich bratov. Keďže je však nesvojpomocný, opatrovník nemôže napísať takýto závet.
Ako sa začína konanie na súde
Súdne konanie sa začína na návrh. Návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony môže podať blízka osoba, zdravotnícke zariadenie alebo orgán verejnej moci.
Návrh na ustanovenie opatrovníka môže podať osoba, ktorá má byť opatrovaná, alebo iná osoba, ktorá má na tom právny záujem. V návrhu musia byť uvedené dôvody a dôkazy, napríklad lekárske správy.
Návrh na obmedzenie alebo pozbavenie spôsobilosti na právne úkony môže podať rodinný príslušník, obec alebo zdravotnícke zariadenie. Súdne konanie môže iniciovať aj osoba, ktorá má na veci právny záujem.
Priebeh konania o obmedzení spôsobilosti
V priebehu súdneho konania súd zisťuje skutkový stav veci a vykonáva dôkazy. Súd môže vypočuť osobu, ktorá má byť opatrovaná, svedkov, znalcov a iné osoby, ktoré môžu prispieť k objasneniu veci.
Dôležitou súčasťou dokazovania je znalecký posudok, ktorý vypracúva znalec z odboru psychiatrie alebo neurológie. Znalecké dokazovanie je v tomto type konania povinné.
Súd si vyžiada posudok od odborníkov, najmä od psychiatra, ktorý posúdi duševný stav osoby. Súd môže nariadiť aj hospitalizáciu za účelom vypracovania posudku.
Svoj návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony môžete zobrať späť aj keď súd nariadil znalecké dokazovanie. Súd by konanie nezastavil, ak by niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasil.
Konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony nie je konaním o tom, či niekoho prevezmú proti jeho vôli do ústavu alebo nie. Výsledkom konania však môže byť, že dotyčná osoba bude na spôsobilosti na právne úkony obmedzená aj v tom zmysle, že nebude môcť rozhodovať o nutnosti svojej hospitalizácie.
Rozsah obmedzenia však závisí od jeho zdravotného stavu a schopnosti sa sám postarať aspoň o základné potreby. Súd nemá vychádzať iba z diagnózy, ale z konkrétneho vplyvu zdravotného stavu na schopnosť osoby rozhodovať a chrániť svoje záujmy.
Rozhodnutie súdu
Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony a ustanovení opatrovníka. V rozhodnutí súd určí rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a vymedzí práva a povinnosti opatrovníka.
Súdne rozhodnutia o ustanovení opatrovníka musia obsahovať nielen rozsah práv, ale aj povinnosti opatrovníka. Ide najmä o povinnosť pravidelného predkladania správ o stave opatrovanca, teda čo sa s opatrovancom deje, kde sa nachádza, aký je jeho zdravotný stav, ale aj správu o stave majetku, teda akúsi kontrolu o nakladaní s majetkom opatrovanca.
Tieto mechanizmy slúžia na ochranu osoby, najmä pred zneužitím a svojvoľnými zásahmi do jej práv zo strán opatrovníka. Pravidelná kontrola je osobitne dôležitá vtedy, keď opatrovaná osoba pre svoju demenciu alebo stratu pamäti nedokáže sama kontrolovať výkon opatrovníckej funkcie.
Opatrovník podľa Civilného mimosporového poriadku
Civilný mimosporový poriadok výslovne ustanovuje, že súd v rozhodnutí o ustanovení vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností, pričom je opatrovník povinný vykonávať svoju funkciu riadne a podľa pokynov súdu, a súd dohliada na spôsob výkonu funkcie opatrovníka.
Ak rozsudok ustanoví opatrovníkovi široké oprávnenia, ale neurčí mu konkrétnu povinnosť pravidelne informovať súd a opatrovanú osobu, môže byť tým oslabená ochrana opatrovanca. Rozhodnutie má preto obsahovať nielen oprávnenia, ale aj kontrolné mechanizmy a povinnosti.
Článok 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím
Prípad osoby so stratou pamäti a ustanoveným opatrovníkom sa týka najmä Článku 12 - Rovnosť pred zákonom. Štát sa zaviazal, že zabezpečí, aby všetky opatrenia týkajúce sa uplatňovania spôsobilosti na právne úkony poskytovali primerané a účinné záruky s cieľom zabrániť zneužitiu zabraňovali konfliktu záujmov a nenáležitému ovplyvňovaniu, aby boli primerané a prispôsobené situácii danej osoby, aby sa uplatňovali čo najkratšie a aby podliehali pravidelnej kontrole zo strany príslušného, nezávislého a nestranného orgánu alebo súdu.
Tieto záruky musia byť primerané tomu, do akej miery uvedené opatrenia ovplyvňujú práva a záujmy danej osoby. Účelom nie je iba zabezpečiť, aby mal opatrovanec zástupcu, ale aj to, aby jeho rozhodovanie a majetkové záležitosti podliehali účinnej kontrole.
Prípad pána Andreja
Pán Andrej bol starší pán, ktorý celý život pracoval v štátnej správe. Mal dvoch synov, ktorých celý svoj život podporoval. V seniorskom veku mu však skrížila cestu demencia.
Z tohto dôvodu jeho mladší syn podal návrh na obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony a navrhol ustanoviť seba ako jeho opatrovníka. Pán Andrej už v tom čase žiadne právne úkony aktívne nevykonával a krátko po podaní návrhu odišiel žiť do zariadenia sociálnych služieb na strednom Slovensku.
Cítil sa spokojne, zapájal sa do aktivít a mal vytvorené stabilné prostredie. O podaní návrhu na súd vedel a súhlasil s tým, aby mu bol ustanovený opatrovník. Uvedomoval si, že keďže on vykonávať právne úkony nemôže, niekto ich musí vykonávať za neho.
Ako komisárka som vstúpila do súdneho konania na podnet staršieho syna pána Andreja, ktorý nebol o podaní návrhu na súd zo strany mladšieho brata informovaný. Nemal vedomosť ani o tom, v akom rozsahu má byť ich otec obmedzený v spôsobilosti na právne úkony.
Sám však tiež prejavil záujem starať sa o otca a vykonávať funkciu opatrovníka. Konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony pána Andreja bolo rozsiahle najmä z dôvodu, že synovia pána Andrea si navzájom vyčítali spôsob nakladania s jeho majetkom.
Napokon však vyústilo do rozhodnutia, ktorým súd návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony zamietol a pánovi Andrejovi ustanovil iba opatrovníka, jeho mladšieho syna. Išlo o rozhodnutie, ktoré sme aj my považovali za primerané a rešpektujúce ľudskú dôstojnosť vzhľadom na jeho vek a zdravotný stav.
Na prvý pohľad sa mohlo zdať, že pán Andrej „vyhral”. Nebol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony a súd mu ustanovil opatrovníka, ktorý mal spravovať jeho záležitosti, keďže sám ich už nevie vykonávať.
Problém však vznikol v tom, že Mestský súd Bratislava II priznal opatrovníkovi široké oprávnenie robiť právne úkony, ako napr. nakladanie s majetkom a rozhodovanie o umiestnení do zdravotníckeho zariadenia alebo zariadenia sociálnych služieb, avšak opomenul mu uložiť povinnosť informovať ho v pravidelných lehotách o výkone funkcie opatrovníka.
Súd týmto konaním neposkytol pánovi Andrejovi dostatočnú ochranu pred prípadným zneužitím zo strany opatrovníka. Proti rozhodnutiu Mestského súdu Bratislava II o ustanovení opatrovníka sme podali odvolanie s argumentáciou, že pán Andrej vzhľadom na pokročilú demenciu nie je schopný vykonávať kontrolu nad opatrovníkom sám, čím súd opomenul zabezpečiť dohľad nad výkonom opatrovníckej funkcie.
Naše odvolanie sme odôvodnili tým, že Civilný mimosporový poriadok výslovne ustanovuje, že súd v rozhodnutí o ustanovení vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností, pričom je opatrovník povinný vykonávať svoju funkciu riadne a podľa pokynov súdu, a súd dohliada na spôsob výkonu funkcie opatrovníka.
Rozsudkom súdu nevznikla opatrovníkovi táto povinnosť. V tomto prípade súd opomenul svoju zákonnú povinnosť vykonávať dohľad nad opatrovníkom. Rovnako bola oslabená ochrana, ktorú vyžaduje Článok 12 Dohovoru, najmä pokiaľ ide o účinnú kontrolu rozhodovania v mene osoby so zdravotným postihnutím.
V priebehu odvolacieho konania pán Andrej zomrel a súd konanie zastavil. Napriek tomu považujem za dôležité na takéto prípady upozorňovať. Súdne rozhodnutia, ktoré sa na prvý pohľad javia ako priaznivé, môžu v skutočnosti vytvárať priestor na ohrozenie práv jednej z najzraniteľnejších skupín osôb.
Rozdiel medzi opatrovníkom dospelej osoby a kolíznym opatrovníkom dieťaťa
Opatrovníctvo dospelej osoby so stratou pamäti treba odlišovať od kolízneho opatrovníctva maloletého dieťaťa. Kolízny opatrovník sa ustanovuje najmä vtedy, keď existuje možný rozpor záujmov medzi dieťaťom a jeho rodičmi alebo medzi deťmi navzájom.
Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom.
V takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.
Kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj vtedy, ak je to potrebné z iných dôvodov a zároveň je to v záujme maloletého dieťaťa. Súd môže ustanoviť za opatrovníka aj obec.
Opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v záujme maloletého dieťaťa. Súd vymedzí rozsah práv a povinností opatrovníka tak, aby bol splnený účel, na ktorý bol opatrovník ustanovený, a aby boli dostatočne chránené záujmy maloletého dieťaťa.
Kedy sa ustanovuje kolízny opatrovník
Rodičia nemôžu zastupovať svoje maloleté deti v súdnych konaniach, v ktorých sú účastníkmi rodičia aj deti. Jedná sa o konania, kde sa upravuje výkon rodičovských práv a povinností, t.j. rozhoduje sa o rozvode manželstva a úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva, o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, do starostlivosti jednému z rodičov, do náhradnej osobnej starostlivosti, o úprave práv a povinností počas trvania manželstva, o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti, o osvojení, o osvojiteľnosti, o nariadení ústavnej starostlivosti, dedičské konanie, konanie o určenie otcovstva, zapretie otcovstva a podobne.
Po začatí konania ustanoví súd maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka a to uznesením. Spravidla za kolízneho opatrovníka ustanoví príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miestnej príslušnosti maloletého dieťaťa, kde sa dieťa zdržuje, resp. kde má dieťa svoje bydlisko na základe dohody rodičov alebo iných rozhodujúcich skutočností.
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.
Úlohy kolízneho opatrovníka
Funkciou kolízneho opatrovníka je povinnosť chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní. Kolízny opatrovník pri ochrane práv dieťaťa zohľadňuje aj názor dieťaťa k prejednávanej veci, ak je to v jeho záujme.
Kolízny opatrovník, aj keď nie je účastníkom konania, v konaní pred súdom má postavenie účastníka konania, ktoré ho oprávňuje k tomu, aby sa v priebehu konania zúčastňoval na pojednávaniach súdu.
Taktiež má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo, navrhovať vykonanie procesných dôkazov, prípadne navrhovať ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhovať súdu, ako má vo veci rozhodnúť vzhľadom na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje.
Kolízny opatrovník všetky skutočnosti, ktoré zistil na základe šetrení pomerov písomne oznámi súdu, resp. tieto skutočnosti prednesie priamo na pojednávaní súdu ústne do zápisnice.
Procesný opatrovník v súdnom konaní
Procesný opatrovník je osoba ustanovená správnym súdom, ktorý prejednáva a rozhoduje vec z dôvodov uvedených v tomto zákone alebo v Civilnom sporovom poriadku.
Za procesného opatrovníka správny súd ustanoví blízku osobu alebo inú osobu z rodinného prostredia účastníka konania, ktorá je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, u ktorej je predpoklad, že bude konať v súlade so záujmami účastníka konania a s ustanovením súhlasí.
Ak takejto osoby niet, správny súd za procesného opatrovníka ustanoví obec, v ktorej mal účastník konania poslednú adresu trvalého pobytu.
Platnosť právnych úkonov osoby so stratou pamäti
Príkladom, kedy môže byť právny úkon osoby s duševnou poruchou neplatný, je prípad, keď Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo 6. februára 2009 č.k. 13 C 124/2003-230 vyhovel žalobe podanej pôvodnou žalobkyňou A.B. v zastúpení opatrovníčkou (jej dcérou B. C.) a určil, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 30. augusta 1999 je neplatná.
Súd vychádzal z toho, že žalobkyňa A.B. ako predávajúca v čase uzatvárania predmetnej kúpnej zmluvy trpela duševnou poruchou a nebola schopná rozpoznať a pochopiť následky svojho konania.
Z vykonaného dokazovania (vrátane odborného znaleckého dokazovania) súd zistil, že A.B. trpela duševnou poruchou - organický psychosyndróm, v roku 1991 bola u nej konštatovaná univerzálna arterioskleróza mozgu.
To znamená, že menovaná v tom čase trpela poruchami pamäte, hlavne novopamäte. V roku 1992 utrpela otras mozgu s otvoreným úrazom (poranením záhlavia), čo bol spúšťač pre poškodenie pamäte úsudku, schopnosti porozumieť súvislostiam a logického uvažovania, jej psychika vykazovala úbytok úsudkových schopností, pamäťových schopností a schopnosti sústredenia.
Uvedené ochorenie sa nemohlo zlepšovať ani pri kvalitnej liečbe, mohlo sa len zhoršovať. Duševný stav predávajúcej v čase uzatvárania kúpnej zmluvy bol charakterizovaný ako duševná porucha - organický psychosyndróm.
K pozbaveniu jej spôsobilosti na právne úkony súdom došlo 17. augusta 2001. Pre posudzovanie právneho úkonu z hľadiska ustanovenia § 38 ods. 2 OZ nie je rozhodujúce, či osoba, ktorá ho urobila, v tom čase bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony.
Zo znaleckých posudkov a nepriamo aj zo svedeckých výpovedí jednoznačne vyplynulo, že A.B. bola v okamihu uzatvorenia kúpnej zmluvy v takom zdravotnom stave, kedy nemohla posúdiť následky svojho konania.
Zneužitie opatrovníctva a kontrola súdu
V prípadoch opatrovníctva existuje riziko zneužitia práva zo strany opatrovníka. Ak opatrovník nekoná v záujme opatrovanej osoby alebo spravuje jej majetok nehospodárne, môže dôjsť k poškodeniu práv a záujmov opatrovanej osoby.
Súd je povinný monitorovať činnosť opatrovníka a v prípade zistenia nedostatkov prijať opatrenia na ochranu opatrovanej osoby. Kontrola má zahŕňať aj to, kde opatrovaná osoba žije, aký je jej zdravotný stav, ako sa zabezpečuje jej starostlivosť a ako sa nakladá s jej majetkom.
Ak opatrovaná osoba pre pokročilú demenciu alebo stratu pamäti nedokáže kontrolovať opatrovníka sama, pravidelné správy a dohľad súdu majú mimoriadny význam. Nedostatok takejto kontroly môže vytvoriť priestor na svojvoľné zásahy do jej práv.
Premlčanie nárokov a ochrana práv
Podľa § 106 Občianskeho zákonníka, všeobecná premlčacia doba je tri roky a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. To neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
V prípade, že osoba so stratou pamäti nie je schopná uplatniť svoje nároky včas, je dôležité zabezpečiť, aby jej bol ustanovený zástupca, ktorý bude chrániť jej záujmy. Premlčanie nezačne, dokiaľ im nie je ustanovený zástupca.
V súdnom konaní je dôležité preukázať rozsah škody a nárokov, ktoré si osoba so stratou pamäti uplatňuje. Dôkazné bremeno znáša žalobca, teda osoba, ktorá si nárok uplatňuje.
V prípadoch straty pamäti je často ťažké získať relevantné dôkazy, preto je dôležité spolupracovať s odborníkmi a zabezpečiť, aby boli všetky relevantné skutočnosti riadne preukázané.
Každodenná pomoc pri strate pamäti
Liečba amnézie sa zameriava na techniky a stratégie, ktoré majú pacientovi pomôcť vyrovnať sa s problémom s pamäťou. Mnoho ľudí s amnéziou považuje za užitočné používať inteligentné technológie, napríklad smartfón alebo tablet.
Ďalšie pomôcky na zlepšenie spomalenej pamäti zahŕňajú nástenné kalendáre, fotografie ľudí a miest. Stabilné prostredie a pravidelný režim môžu byť dôležité aj pri posudzovaní toho, či osoba potrebuje pomoc pri právnych a praktických záležitostiach.
Amnézia spôsobená Wernickeho - Korsakovovým syndrómom zahŕňa nedostatok tiamínu. Pretože poškodenie mozgu môže byť hlavnou príčinou amnézie, je dôležité podniknúť kroky na minimalizáciu šance jeho zranenia.
Je nutné vyhýbať sa nadmernému užívaniu alkoholu. Pri jazde na bicykli treba používať prilbu, v aute bezpečnostný pás.
Príbeh je zverejnený so súhlasom dotknutej osoby alebo v anonymizovanej forme. Účelom je upozorniť na typické problémy a osvedčené riešenia.