Daň z príjmu fyzickej osoby ZŤP na Slovensku

Fyzická osoba so zdravotným postihnutím si daň z príjmov vypočítava podľa rovnakých základných pravidiel ako ostatní daňovníci, pričom samotné postihnutie neznamená automatické oslobodenie príjmov od dane. Zdravotné postihnutie však môže ovplyvniť nárok na nezdaniteľné časti základu dane, výšku zdravotných odvodov, posudzovanie dôchodku, príjmy z osobnej asistencie a ďalšie súvisiace povinnosti.

Pri posudzovaní daňového režimu je rozhodujúce, z akého zdroja príjem pochádza, či ide o aktívny alebo pasívny príjem, aký doklad o zdravotnom postihnutí osoba má a či poberá invalidný alebo iný dôchodok. Samostatné pravidlá sa uplatňujú pri zamestnaní, podnikaní, osobnej asistencii, prenájme, príjmoch z kapitálového majetku a pri dôchodkoch.

Kto sa považuje za osobu ZŤP a kto za invalidnú osobu

Zvýhodnenia v predpisoch používajú na svoje účely dve rôzne kategórie osôb so zdravotným postihnutím: osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov a osoba uznaná za invalidnú podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Podľa § 2 odseku 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa za občana s ťažkým zdravotným postihnutím považuje fyzická osoba, ktorá má zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %. Funkčnou poruchou je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako rok.

Na zhodnotení zdravotného stavu sa podieľa posudkový lekár a oddelenie posudkových činností úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Dokladom o tom, že fyzická osoba je zdravotne ťažko postihnutá, je preukaz ZŤP osoby, ktorý týmto osobám vydáva oddelenie posudkových činností úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa § 71 odseku 1 zákona o sociálnom poistení sa za invalidného považuje fyzická osoba, ktorá má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ, údajov zo zdravotnej dokumentácie a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa hodnotí podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Dokladom o tom, že fyzická osoba je uznaná za invalidnú, je potvrdenie o invalidite a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo Sociálnej poisťovne a rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku zo Sociálnej poisťovne.

Kedy vzniká povinnosť podať daňové priznanie

Každý, kto žije na Slovensku a má tu trvalý pobyt, je považovaný za daňového rezidenta. To znamená, že musí priznať a zdaniť všetky svoje príjmy - zo Slovenska aj zo zahraničia.

Za výpočet dane je zodpovedná samotná fyzická osoba. Povinnosť podať daňové priznanie majú osoby, ktoré dosiahli zdaniteľné príjmy nad 2 823,24 € za rok 2024.

• Podnikatelia, ktorí dosiahli daňovú stratu, musia podať daňové priznanie aj vtedy, keď ich príjem bol nižší ako 2 823,24 € za rok 2024.
• Zamestnanci nemajú povinnosť podať daňové priznanie, ak požiadajú zamestnávateľa o ročné zúčtovanie dane.
• Ak fyzická osoba dosiahla iba príjmy zo závislej činnosti a požiadala zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane, nevzniká jej povinnosť podať daňové priznanie.

Aký typ daňového priznania podáva osoba ZŤP

Typ A je určený pre zamestnancov bez iných príjmov, ktorí nepožiadali zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane a sami si podávajú priznanie.

Typ B je určený pre fyzické osoby s rôznymi zdrojmi príjmov, napríklad zo zamestnania, živnosti, prenájmu, investícií alebo osobnej asistencie.

Aké príjmy fyzickej osoby podliehajú dani

Príjmy zo závislej činnosti

Príjmy zo závislej činnosti sú napríklad mzda a ďalšie príjmy z práce, pri výkone ktorej je zamestnanec povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy zamestnávateľa. K zdaneniu dochádza už na mesačnej báze, pretože zamestnávateľ vypočíta zo mzdy preddavok na daň, ktorý odvedie daňovému úradu.

Po skončení kalendárneho roka má zamestnanec dve možnosti, ako svoje zarobené príjmy zo zamestnania zdaní. Môže požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň alebo sám podať daňové priznanie typu A.

Príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti

Príjmy z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti najčastejšie predstavujú príjmy zo živnosti, ale zaraďujú sa do tejto skupiny aj príjmy samostatne hospodáriacich roľníkov, príjmy z regulovaných profesií, príjmy športovcov, umelcov, znalcov a tlmočníkov.

Podnikatelia musia priznať celkovú ročnú výšku zdaniteľných príjmov a vypočítanú daň zaplatiť daňovému úradu. Príjmy z podnikania sa uvádzajú v daňovom priznaní typu B.

Príjmy z osobnej asistencie

Príjmy osobného asistenta patria podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov medzi príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním podľa osobitných predpisov. Príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov sú považované za aktívne príjmy.

Daňovník svoj príjem za činnosť osobného asistenta, ktoré vypláca občan s ťažkým zdravotným postihnutím za výkon osobnej asistencie, zaraďuje medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov. Daňovú povinnosť z takto dosiahnutého príjmu je osobný asistent povinný vysporiadať osobne prostredníctvom daňového priznania typu B.

U občana s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý poberá príspevok na osobnú asistenciu, je takto poskytnutý príspevok od dane z príjmov oslobodený podľa § 9 zákona o dani z príjmov.

Príjmy z prenájmu

Príjmy z prenájmu nehnuteľností vznikajú pri prenajímaní nehnuteľnosti na základe nájomnej zmluvy. Nejde o podnikateľskú činnosť fyzickej osoby a tieto príjmy sa podávajú v daňovom priznaní typu B.

Čiastkový základ dane vyčíslený z takzvaných pasívnych príjmov, napríklad príjmov z prenájmu, sa neznižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

Príjmy z kapitálového majetku

Príjmy z kapitálového majetku zahŕňajú napríklad úroky z účtov v bankách, z termínovaných vkladov, úroky a ostatné výnosy z cenných papierov, úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a príjmy z podielových listov.

Príjem z kapitálového majetku sa zdaňuje sadzbou 19 % bez ohľadu na to, či plynie zo zdrojov v zahraničí alebo na území Slovenska. Zvyčajne sa uplatňuje vybratie dane zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov - príjem zdaní platiteľ.

Väčšina týchto príjmov sa zdaňuje zrážkovou daňou, takže napríklad banka z úroku automaticky zrazí daň a odvedie ju daňovému úradu. Zrážková daň sa napríklad neuplatňuje pri výnosoch zo zahraničných cenných fondov alebo akcií, vtedy je potrebné tieto výnosy uviesť a zdaniť prostredníctvom daňového priznania.

Ostatné príjmy

Medzi ostatné príjmy patrí napríklad predaj nehnuteľnosti alebo výhry v súťažiach. Peňažné výhry sa zdaňujú zrážkovo, nepeňažné sa uvádzajú do daňového priznania.

Príjmy oslobodené od dane

Nie všetky príjmy musia byť zdanené. Existujú oslobodenia od dane, ktoré môžu platiť za určitých podmienok.

• Výhry do 350 € alebo príjmy z prenájmu do 500 €.
• Predaj nehnuteľnosti po 5 rokoch vlastníctva.
• Príjmy z cenných papierov po 1 roku držby na regulovanom trhu.
• Príjmy z predaja hnuteľných vecí, napríklad auta.
• Sociálne dávky, dôchodky a štipendiá.
• Výhry z oficiálnych lotérií so štátnou licenciou.

Príjmami, ktoré nie sú predmetom dane, sú napríklad prijaté úvery a pôžičky alebo príjem získaný dedením či darovaním nehnuteľnosti.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z takzvaných aktívnych príjmov.

Suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka predstavuje 21,0-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Keďže suma životného minima k 1.1.2024 je stanovená vo výške 268,88 eura, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje pre rok 2024 sumu 5 646,48 eura.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa neuplatňuje proti príjmom z prenájmu, pretože tieto príjmy patria medzi pasívne príjmy. Uplatniť ju možno voči príjmom zo zamestnania, podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Nezdaniteľná časť pri poberaní invalidného alebo iného dôchodku

Ak je daňovník poberateľom starobného, predčasného starobného alebo invalidného dôchodku už k 1.1.2024, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v roku 2024 iba v prípade, ak ročná suma vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku v roku 2024 v úhrne nepresiahne sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje v tomto prípade rozdiel medzi sumou 5 646,48 eura a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku. S účinnosťou od 1.7.2024 sa na účely výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka k sume vyplateného posudzovaného dôchodku za príslušné zdaňovacie obdobie pripočíta aj 13. dôchodok.

Ak bol daňovníkovi priznaný starobný dôchodok až po 1. januári príslušného roka, posudzuje sa jeho nárok podľa toho, či bol k 1. januáru daného roka poberateľom dôchodku. Ak k tomuto dátumu dôchodok ešte nepoberal, nárok na nezdaniteľnú časť za daný rok môže vzniknúť pri splnení ostatných podmienok.

Ak dôchodok vrátane 13. dôchodku presiahne sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, nárok na jej uplatnenie nevzniká. Pri nižšom dôchodku je možné uplatniť rozdiel medzi sumou nezdaniteľnej časti a úhrnnou sumou vyplateného dôchodku.

Nezdaniteľná časť na manžela alebo manželku so ZŤP

Manžel alebo manželka ZŤP osoby môže mať nárok na nezdaniteľnú časť základu dane, ktorá je určená na zníženie daňovej povinnosti. Nezdaniteľná časť je odpočítateľná od základu dane a znižuje daňové bremeno manžela alebo manželky osoby so ZŤP.

Váš manžel alebo manželka si na vás ako na osobu ZŤP môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku alebo manžela v prípade, ak s ním žijete v spoločnej domácnosti a váš príjem nepresiahne sumu 4 186,75 eura.

Daňovník, ktorý si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane zodpovedajúcu jednej dvanástine nezdaniteľnej časti základu dane za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého bol alebo bola jeho manžel či manželka považovaný alebo považovaná za občana so zdravotným postihnutím.

Podmienky získania tejto výhody upravuje § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Výpočet dane z príjmov fyzickej osoby ZŤP

Výpočet dane z príjmov fyzickej osoby ovplyvňujú odpočítateľné položky, nezdaniteľné časti základu dane, daňové sadzby a daňové bonusy.

Odpočítateľné položky a výdavky

Odpočítateľné položky znižujú výšku hrubých príjmov. U zamestnancov ide o uhradené príspevky na zdravotné a sociálne poistenie.

U živnostníkov ide o daňové výdavky, ktoré si môžu uplatniť v preukázateľnej alebo daňovej evidencii, alebo v paušálnej výške 60 % z príjmov.

Daňové sadzby

Od 1. januára 2025 sa v rámci schváleného konsolidačného balíčka menia sadzby dane z príjmov. Zmeny sa týkajú fyzických aj právnických osôb.

V prípade fyzických osôb sa sadzby líšia v závislosti od zdroja a výšky príjmov a samotného základu dane. Ide o progresívne zdaňovanie - čím je základ dane vyšší, tým vyššia je aj daň.

Súčasne podnikatelia so zdaniteľnými príjmami nižšími ako 100 000 eur môžu aplikovať 15-percentnú sadzbu dane.

Daňové bonusy

Daňový bonus znižuje vypočítanú daň. Ide o daňový bonus na dieťa a na zaplatené úroky z úveru na bývanie.

Cieľom týchto položiek je zníženie daňovej záťaže pre rodiny s deťmi a pre ľudí s nízkymi príjmami, ktorí sú zaťažení hypotékou na bývanie.

Príjmy z osobnej asistencie a daňové povinnosti

Pojem osobná asistencia upravuje zákon č. 447/2008 Z. z. ako pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri špecifických činnostiach, ktoré sú stanovené v prílohe č. 4 spomínaného zákona.

Osobu, ktorá vykonáva asistenciu, voláme osobný asistent. Cieľom osobnej asistencie je podpora sociálneho začlenenia osoby so zdravotným postihnutím, podpora jej nezávislosti a podpora pri vykonávaní pracovných, vzdelávacích alebo voľnočasových aktivít.

Prvým predpokladom na získanie kompenzácie na osobnú asistenciu je charakterizovanie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

Základom nároku na kompenzáciu je vystavenie komplexného posudku zdravotného stavu fyzickej osoby. Posudok vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu.

Ak je fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, je odkázaná na osobnú asistenciu. Maximálny rozsah osobnej asistencie je 7 300 hodín ročne.

Sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie na účely výpočtu výšky peňažného príspevku na osobnú asistenciu je 5,52 eura. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa vypláca mesačne na základe predloženého výkazu o odpracovaných hodinách osobnej asistencie za predchádzajúci kalendárny mesiac.

Zdanenie príjmu osobného asistenta

Aj príjem z osobnej asistencie podlieha daňovej povinnosti, čiže je potrebné odviesť z neho daň. Osobný asistent nepodáva daňové priznanie v prípade, že všetky jeho zdaniteľné príjmy za rok 2023 nepresiahli sumu 2 461,41 €.

Osobný asistent môže mať príjem iba z osobnej asistencie, príjem zo zamestnania, z dohôd alebo zo živnosti, príjem z dávky dôchodkového poistenia alebo viacero týchto druhov príjmov súčasne.

Osobní asistenti si podávajú daňové priznanie na tlačive FO typu B. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov je príjem z osobnej asistencie príjmom z činnosti, ktorá nie je živnosťou ani podnikaním.

Osobný asistent je povinný požiadať správcu dane o registráciu v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej republiky začal vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť.

Výdavky osobného asistenta

Z dosiahnutého príjmu za výkon osobnej asistencie si môže osobný asistent odpočítať výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie tohto príjmu.

Osobný asistent má možnosť v súlade s § 6 ods. 10 zákona uplatniť výdavky percentuálnou sadzbou 60 % z dosiahnutého úhrnu príjmov za výkon činnosti osobného asistenta, najviac do výšky 20 000 € za kalendárny rok.

Ak daňovník uplatní výdavky týmto spôsobom, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov na sociálne poistenie a povinné zdravotné poistenie, ktoré je daňovník povinný platiť z titulu vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti.

Pri uplatnení výdavkov percentuálnou sadzbou nemusí daňovník viesť doklady preukazujúce jeho výdavky. V daňovom priznaní nie je možné oba spôsoby uplatnenia výdavkov kombinovať.

Zdravotné odvody osoby so zdravotným postihnutím

Podľa § 12 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení sa na osobu so zdravotným postihnutím vzťahujú polovičné sadzby poistného na verejné zdravotné poistenie.

Na účely zákona o zdravotnom poistení sa za osobu so zdravotným postihnutím považuje osoba uznaná za invalidnú podľa zákona o sociálnom poistení aj osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Výška minimálneho preddavku na zdravotné poistenie v roku 2015 je tak pre zdravotne postihnutú osobu ako živnostníka tiež polovičná, teda len 28,84 eura, pričom štandardná suma je 57,68 eura.

Sociálne odvody a poistenie v nezamestnanosti

V prípade sociálneho poistenia sa na zdravotne postihnutú osobu uplatňuje výnimka z platenia poistenia v nezamestnanosti, ktorého výška je 1 % z vymeriavacieho základu tak pre zamestnanca, ako aj pre zamestnávateľa.

Takáto výnimka sa ale nevzťahuje na všetky osoby so zdravotným postihnutím. Podľa § 19 odseku 3 zákona o sociálnom poistení sa poistenie v nezamestnanosti nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok.

Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje ani na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ani na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek bez ohľadu na mieru zníženia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Na samostatne zárobkovo činnú osobu sa poistenie v nezamestnanosti nevzťahuje preto, že toto poistenie aj ostatní živnostníci platia len na báze dobrovoľného rozhodnutia vo výške 2 % z vymeriavacieho základu.

Daňové a odvodové postavenie pracovného asistenta

Príjmy pracovného asistenta, ktorý nie je zamestnancom, sa zaraďujú medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov a na daňové účely sa považujú za aktívne príjmy.

Daňovú povinnosť z príjmov pracovného asistenta je daňovník povinný vyrovnať osobne podaním daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie, ak mu vznikne povinnosť podať daňové priznanie.

Lehoty na podanie daňového priznania

Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po skončení roka. Za rok 2024 je štandardný termín do 31. marca 2025.

• Štandardný termín: do 31. marca.
• Odklad o 3 mesiace: do 30. júna.
• Odklad o 6 mesiacov, ak sú príjmy zo zahraničia: do 30. septembra.

Fyzická osoba si môže odložiť podanie priznania a teda aj úhradu dane o ďalšie najviac tri mesiace. Ak dosiahla aj príjmy zo zahraničia, termín na podanie priznania si môže predĺžiť až do 30. septembra.

Výsledkom vyrovnania daňovej povinnosti je buď daň na úhradu, ktorú je fyzická osoba povinná zaplatiť v rovnakom termíne ako je termín na podanie priznania, alebo preplatok na dani, ktorý daňový úrad vráti fyzickej osobe.

Osobitné výhody súvisiace so zdravotným postihnutím

Vykonávanie práce alebo podnikanie zdravotne postihnutých osôb môže byť spojené aj s ďalšími zákonnými zvýhodneniami. Tieto výhody však nie sú automatické a ich uplatnenie závisí od konkrétnej kategórie zdravotného postihnutia, rozhodnutia príslušného orgánu a splnenia ďalších podmienok.

Elektronická registračná pokladnica

Podľa § 3 odseku 2 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice sa povinnosť evidovať tržbu v elektronickej registračnej pokladnici nevzťahuje na predaj tovaru alebo poskytovanie služieb občanmi s ťažkým zdravotným postihnutím.

Živnostník, ktorý je zdravotne ťažko postihnutou osobou a predáva tovar alebo poskytuje služby, na ktoré sa vzťahuje povinnosť evidovania tržieb, nemusí elektronickú registračnú pokladnicu používať vôbec.

Pri tržbách v hotovosti je však povinný vydávať zákazníkom doklad podľa § 16 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Doklad musí obsahovať obchodné meno a sídlo predávajúceho, prípadne miesto podnikania fyzickej osoby, adresu prevádzkarne, dátum predaja, názov a množstvo výrobku alebo druh služby, cenu jednotlivého výrobku alebo služby a celkovú cenu, ktorú kupujúci zaplatil.

Osobitný príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť

Osoby so zdravotným postihnutím môžu podľa § 57 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti po splnení určitých podmienok získať osobitný príspevok pre občana so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť.

Ochrana pri skončení pracovného pomeru

Na výpoveď danú zo strany zamestnávateľa zamestnancovi so zdravotným postihnutím sa uplatňujú osobitné podmienky, pretože § 66 Zákonníka práce im poskytuje v tomto smere určitú ochranu.

Zamestnancom so zdravotným postihnutím sa na účely Zákonníka práce rozumie zamestnanec uznaný za invalidného podľa zákona o sociálnom poistení.

Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže zamestnávateľ dať výpoveď len po získaní predchádzajúceho súhlasu miestne príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak sa výpoveď považuje za neplatnú.

Súhlas úradu práce sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď danú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, ak nastanú dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pri menej závažnom porušení pracovnej disciplíny po predchádzajúcom písomnom upozornení.

Na skončenie pracovného pomeru dohodou, na výpoveď zo strany zamestnanca a na výpoveď v skúšobnej dobe sa povinnosť predchádzajúceho súhlasu úradu práce nevzťahuje.

Povinný podiel zamestnávania

Zamestnávatelia s počtom zamestnancov aspoň 20 sú podľa § 63 zákona o službách zamestnanosti povinní zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím, ak miestne príslušný úrad práce vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím.

Zamestnávateľ musí zamestnávať 3,2 % občanov so zdravotným postihnutím z celkového počtu svojich zamestnancov. Ak si túto povinnosť nesplní, musí úradu práce zaplatiť náhradu za každého zdravotne postihnutého zamestnanca, ktorý mu do splnenia podielu 3,2 % chýbal.

Polovičná daňová licencia pre právnickú osobu

Právnické osoby, ktoré zamestnávajú zdravotne postihnuté osoby, môžu za určitých podmienok platiť polovičnú výšku daňovej licencie.

Daňová licencia sa znižuje na polovicu podľa § 46b odseku 3 zákona o dani z príjmov u daňovníka, ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách so zdravotným postihnutím je za zdaňovacie obdobie najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách.

Na účely zákona o dani z príjmov sa za osobu so zdravotným postihnutím považuje osoba uznaná za invalidnú podľa zákona o sociálnom poistení.

Peňažné príspevky na kompenzáciu a príjem osoby ZŤP

Poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia závisí aj od výšky príjmu a majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

Pri zisťovaní výšky príjmu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa započítavajú okrem jej príjmu aj príjmy spoločne posudzovaných osôb, ktorými sú napríklad manžel alebo manželka osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo rodičia, ktorí žijú s touto osobou v spoločnej domácnosti, ak je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nezaopatrené dieťa.

Príjem osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa určí tak, že súčet všetkých príjmov spoločne posudzovaných osôb sa vydelí ich počtom.

Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Takto zistený príjem sa pri opakovaných peňažných príspevkoch prehodnocuje jedenkrát za rok.

Pri určitej výške príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa peňažné príspevky na kompenzáciu neposkytnú vôbec alebo sa poskytnú v nižšej sume.

Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, vyhlasuje na osobitnom tlačive, či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €. Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vyššia ako 50 000 €.

tags: #dan #z #prijmu #ztp #fyzicka #osoba