Daňová strata a príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť pre SZČO

Živnostník môže vykázať daňovú stratu iba z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak pri výpočte základu dane uplatňuje skutočne preukázateľné daňové výdavky zaúčtované v účtovníctve alebo zaevidované v daňovej evidencii. Daňovú stratu možno v ďalších zdaňovacích obdobiach odpočítať iba od základu dane z týchto aktívnych príjmov, nie od príjmov zo zamestnania, prenájmu, použitia diela, kapitálového majetku ani ostatných príjmov.

Pri stratách vykázaných za zdaňovacie obdobia začínajúce najskôr 1. januára 2021 platí možnosť odpočtu počas najviac piatich bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období. Bežný daňovník si môže v jednotlivom roku odpočítať najviac 50 % základu dane z aktívnych príjmov, zatiaľ čo mikrodaňovník môže pri stratách vykázaných od zdaňovacieho obdobia začínajúceho najskôr 1. januára 2021 uplatniť odpočet až do výšky 100 % tohto základu dane.

Čo je daňová strata

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov definuje daňovú stratu ako rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období. Daňová strata teda vzniká, ak sú daňové výdavky vyššie ako zdaniteľné príjmy.

Daňová strata sa vypočítava a vyčísľuje v daňovom priznaní. Jej opakom je základ dane. O základe dane hovoríme len v tom prípade, ak výsledná hodnota je vyššia ako 0. V prípade, že výsledná hodnota je menšia ako 0, hovoríme o daňovej strate.

Daňová strata verzus účtovná strata

Daňovú stratu si netreba zamieňať s účtovnou stratou, teda so záporným výsledkom hospodárenia. Nemusia, ale môžu sa vyskytnúť súčasne a ak to tak aj je, tak ich výška býva väčšinou rozdielna.

Účtovná strata vzniká, ak je záporný rozdiel medzi výnosmi účtovanými na účtoch účtovej triedy 6 - Výnosy a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5 - Náklady, okrem účtov 591, 592, 595 a účtov vnútroorganizačných výnosov a vnútroorganizačných nákladov v podvojnom účtovníctve.

Daňová strata sa zistí v daňovom priznaní úpravou výsledku hospodárenia alebo rozdielu medzi príjmami a výdavkami o položky zvyšujúce alebo znižujúce tento výsledok. Práve v dôsledku pripočítateľných a odpočítateľných položiek sa účtovná strata môže líšiť od daňovej straty.

Úprava výsledku hospodárenia pri výpočte základu dane

Po skončení zdaňovacieho obdobia si daňový subjekt zráta svoje celkové príjmy alebo výnosy a na druhej strane svoje celkové výdavky alebo náklady. Získaný výsledok hospodárenia z účtovníctva sa pri výpočte základu dane ďalej upravuje o pripočítateľné položky a odpočítateľné položky k výsledku hospodárenia.

Rozdiel medzi výsledkom hospodárenia a základom dane vzniká z dôvodu, že zákon o dani z príjmov umožňuje zdaňovanie zrážkou pri výplate príjmu, neumožňuje niektoré náklady zahrnúť do daňových výdavkov, limituje sumu niektorých daňových nákladov, oslobodzuje niektoré výnosy od zdanenia a podmieňuje zahrnutie nákladu alebo výnosu do základu dane úhradou.

Medzi pripočítateľné položky patria napríklad náklady na reprezentáciu, dary, spotreba PHM nad limit, platby sankčného charakteru, suma daňovej zostatkovej ceny presahujúca príjmy z predaja dlhodobého hmotného majetku, tvorba rezerv, ktoré nie sú daňovým výdavkom, a náklady viazané na úhradu, ako je nájomné.

K odpočítateľným položkám patria napríklad výnosy zdaniteľné až po inkase, výnosy zdaňované zrážkou, ktoré nie sú považované za preddavok, napríklad úroky z bežného účtu, a suma daňových odpisov dlhodobého majetku prevyšujúca účtovné odpisy.

Z akých príjmov môže SZČO vykázať daňovú stratu

Fyzická osoba môže vykázať daňovú stratu len z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, teda z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Právnická osoba môže vykázať daňovú stratu zo všetkých príjmov.

Aj odpočítavanie daňovej straty od základu dane z príjmov je naviazané na tých istých daňovníkov a tie isté ich príjmy, z ktorých môžu daňovú stratu vykázať. Fyzická osoba si môže daňovú stratu vykázanú z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti odpočítať len od základu dane vykázaného z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Daňovník si preto nemôže o daňovú stratu vykázanú z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti znížiť napríklad základ dane z príjmov z prenájmu nehnuteľností. Strata z § 6 tiež neznižuje základ dane z príjmov zo zamestnania podľa § 5.

Kedy môže živnostník vykázať daňovú stratu

Živnostník môže vykázať daňovú stratu iba za predpokladu, že pri vyčíslení základu dane, respektíve čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti uplatňuje skutočne preukázateľné daňové výdavky, ktoré má zaúčtované vo svojom účtovníctve alebo zaevidované v daňovej evidencii podľa zákona o dani z príjmov.

Daňovým výdavkom je výdavok, ktorý slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, je preukázateľne vynaložený daňovníkom a je zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

Pri uplatňovaní skutočných preukázateľných výdavkov môže daňovník viesť daňovú evidenciu, účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva alebo účtovať v sústave podvojného účtovníctva.

Paušálne výdavky a daňová strata

Ak živnostník uplatňuje výdavky percentom z príjmov, teda paušálne výdavky, a okrem týchto výdavkov uplatňuje výdavky na poistné a príspevky v preukázanej výške, nemôže mu z tohto titulu vzniknúť daňová strata.

Paušálne výdavky sa uplatňujú vo výške 60 % z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. V sumách paušálnych výdavkov sú zahrnuté všetky výdavky živnostníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov zo živnosti.

Pri paušálnych výdavkoch sú výdavky percentuálne obmedzené zákonom a nemôžu presiahnuť príjem. Daňová strata preto pri paušáli nevznikne. Strata môže vzniknúť len pri vedení daňovej evidencie alebo účtovníctva v režime skutočných výdavkov.

Spôsob uplatňovania výdavkov, ktorý si živnostník zvolí, je povinný dodržiavať počas celého zdaňovacieho obdobia. Živnostník však môže zmeniť spôsob uplatnenia daňových výdavkov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach, teda k 1. januáru príslušného kalendárneho roka.

Príjmy a daňové priznanie SZČO

Daňovník, ktorý dosiahne v zdaňovacom období príjmy zo živnosti a vznikne mu povinnosť podať daňové priznanie, podáva daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typu B.

Daňovník poberajúci okrem príjmov zo živnosti aj iné druhy príjmov svoj základ dane zistí ako súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5, § 6 ods. 1 a § 6 ods. 2, ktoré sa znižujú o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11, a čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 ods. 3, § 6 ods. 4 a § 8.

Príjmy z kapitálového majetku sa zdaňujú samostatne ako súčasť osobitného základu dane. Sadzba dane z tohto osobitného základu dane z príjmov z kapitálového majetku je 19 % bez ohľadu na skutočnosť, či príjem plynie zo zdrojov na území Slovenskej republiky alebo zo zdrojov v zahraničí.

Daňovník zahrnie do základu dane aj príjem, pri ktorom je možné daň vybranú zrážkou považovať za preddavok na daň a daňovník sa rozhodne takto vybranú daň zrážkou odpočítať ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov.

Daňovník do základu dane nezahrnie príjem, pri ktorom je ustanovené, že daň vybraná zrážkou podľa § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov sa považuje za splnenie daňovej povinnosti.

Povinnosť podať daňové priznanie

Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 eura.

Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje aj príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí, ak ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, teda rezidenta Slovenskej republiky.

Živnostník má povinnosť podať daňové priznanie elektronicky. Daňové priznanie k dani z príjmov je povinný podať do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí príslušného zdaňovacieho obdobia.

Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2025 je do 31. marca 2026. Ak živnostník v priebehu zdaňovacieho obdobia zrušil živnostenské oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti, lehota na podanie daňového priznania zostáva nezmenená.

Odpočítavanie daňovej straty pri SZČO

Zákon o dani z príjmov dáva daňovníkovi právo vykázanú daňovú stratu v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach odpočítať od základu dane z príjmov. Vďaka odpočítaniu daňovej straty od základu dane bude daňovník platiť nižšiu daň z príjmov.

Daňovú stratu je možné odpočítavať podľa § 30 zákona o dani z príjmov od základu dane alebo čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, teda z takzvaných aktívnych príjmov.

Odpočet daňovej straty je dobrovoľný. Daňovník sa môže rozhodnúť, či a v akej výške si ho uplatní pri dodržaní zákonných pravidiel a limitov.

Časový limit na odpočet daňovej straty

Daňovú stratu možno odpočítať od základu dane počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po tom zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná.

Daňová strata vykázaná za rok 2024 môže byť pri splnení ostatných podmienok odpočítaná v daňových priznaniach za roky 2025, 2026, 2027, 2028 a 2029. Beh tejto lehoty nemožno zastaviť ani predĺžiť.

Ak daňovník päťročnú lehotu nevyužije celú, zostatok daňovej straty zanikne bez náhrady. Nárok na jej odpočítanie zaniká uplynutím obdobia, počas ktorého ju bolo možné odpočítať.

Ak je zdaňovacie obdobie, v ktorom si daňovník uplatňuje odpočet daňovej straty, kratšie ako rok, teda kratšie ako dvanásť bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, môže si uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty, ak vykáže dostatočný základ dane.

Limit 50 % alebo 100 % základu dane

Daňovník si môže uplatniť odpočet daňovej straty najviac do výšky 100 % základu dane, ak sa v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom si uplatňuje odpočet daňovej straty, považuje za mikrodaňovníka.

Daňovník, ktorý sa za mikrodaňovníka nepovažuje, si môže uplatniť odpočet daňovej straty najviac do výšky 50 % základu dane.

Podmienky mikrodaňovníka

Za mikrodaňovníka sa považuje právnická osoba a fyzická osoba s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorá spĺňa všetky zákonné podmienky.

• Jej zdaniteľné príjmy alebo výnosy za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu 60 000 eur; pri fyzickej osobe sa tento príjmový limit vzťahuje na príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
• Nie je závislou alebo spriaznenou osobou podľa zákona o dani z príjmov a nerealizuje kontrolovanú transakciu za toto zdaňovacie obdobie.
• Nevstúpila do likvidácie, nebol na ňu vyhlásený konkurz a nebol jej povolený splátkový kalendár podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
• Jej zdaňovacie obdobie nie je kratšie ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, okrem daňovníka, ktorý ho má kratšie z dôvodu úmrtia.

Pre uplatnenie zvýhodneného odpočtu daňovej straty nie je rozhodujúce, či bola strata vykázaná v zdaňovacom období, keď mal daňovník status mikrodaňovníka. Dôležité je, či má daňovník status mikrodaňovníka v zdaňovacom období, v ktorom stratu odpočítava.

Mikrodaňovník však použije zvýhodnené odpočítavanie až do výšky 100 % základu dane len na daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia, ktoré začínajú najskôr 1. januára 2021. Pri starších daňových stratách toto zvýhodnenie uplatniť nemôže.

Staršie pravidlá odpočítavania daňových strát

Pravidlá odpočítavania daňových strát sa v priebehu času menili. Pri posudzovaní zostávajúcich daňových strát je preto dôležité, za ktoré zdaňovacie obdobie bola strata vykázaná.

Daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia, ktoré sa začínajú najskôr 1. januára 2021, sa odpočítavajú počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období.

Daňová strata vykázaná za zdaňovacie obdobie roka 2015 a nasledujúce bola podľa skorších pravidiel odpočítavaná rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Ak daňovník v niektorom z týchto rokov nevykázal základ dane alebo ho vykázal v nižšej sume ako príslušná štvrtina straty, stratil nárok na uplatnenie celej príslušnej časti alebo rozdielu.

Poradie a rozsah odpočítavania

Ustanovenie § 30 zákona o dani z príjmov neupravuje poradie uplatňovania odpočtu strát, takže je to na rozhodnutí daňovníka. V evidencii sa však straty z predchádzajúcich zdaňovacích období uvádzajú od najstaršej vykázanej daňovej straty po najnovšiu.

Celkový odpočet daňových strát nemôže byť vyšší ako aktuálny základ dane. Odpočítavaním daňových strát od základu dane nie je možné ísť do mínusu ani prejsť zo základu dane do novej daňovej straty.

Neodpočítaná daňová strata hneď nezaniká, ale možno ju uplatniť v ďalších zdaňovacích obdobiach v rámci zostávajúcej päťročnej lehoty. Nárok na jej odpočítanie zaniká až uplynutím obdobia, počas ktorého ju bolo možné odpočítať, prípadne vstupom do likvidácie alebo vyhlásením konkurzu.

Daňové priznanie typu B a evidencia straty

Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typu B obsahuje pomôcku na evidenciu a odpočítavanie daňových strát. Daňová strata sa eviduje v VI. oddiele v časti s názvom „Prehľad o vzniku daňových strát podľa § 30 zákona, ich uplatnenie…“.

V tejto časti sa evidujú daňové straty podľa jednotlivých rokov, za ktoré boli vykázané. Pri každej strate sa uvádzajú pomocné informácie a suma, ktorú si podnikateľ v aktuálnom roku uplatňuje.

Následne sa daňové straty odpočítajú od základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Praktické príklady odpočítania straty u SZČO

Príklad: bežný daňovník

Živnostník vykáže za rok 2025 daňovú stratu 6 000 eur z podnikania. V roku 2026 jeho základ dane z príjmov podľa § 6 dosiahne 10 000 eur.

Ako bežný daňovník si môže v daňovom priznaní za rok 2026 odpočítať najviac 50 % základu dane, teda 5 000 eur. Daňová povinnosť sa mu vypočíta zo zníženého základu 5 000 eur.

Zostatok straty 1 000 eur si môže uplatniť v niektorom z nasledujúcich rokov v rámci piatich zdaňovacích období nasledujúcich po roku 2025.

Príklad: mikrodaňovník

Keby bol tento živnostník mikrodaňovníkom, mohol by celých 6 000 eur odpočítať naraz. Základ dane by klesol na 4 000 eur.

Odpočet však možno uplatniť iba v rámci straty z aktívnych príjmov a najviac do výšky aktuálneho základu dane. Ak je základ dane nižší než zostávajúca strata, možno uplatniť len sumu do výšky základu dane.

Vplyv odpočtu straty na nezdaniteľné časti a daňový bonus

Ak si daňovník odpočtom straty zníži základ dane na nulu alebo na nízku hodnotu, môže to ovplyvniť využitie nezdaniteľných častí základu dane a daňového bonusu.

Nezdaniteľná časť na manžela alebo manželku sa uplatní len vtedy, ak má daňovník dostatočný základ dane. Daňový bonus na deti sa viaže na základ dane a pri príliš nízkom základe dane sa nemusí plne využiť.

Nevyužitá nezdaniteľná časť ani nevyužitý daňový bonus sa do ďalšieho roka neprenášajú. Preto môže byť pri rozhodovaní o výške odpočtu dôležité ponechať dostatočný základ dane na využitie týchto nárokov a zvyšok straty uplatniť v ďalšom roku v rámci zákonnej lehoty.

Osobitné situácie pri odpočítavaní straty

Ak daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo mu vznikol nárok na odpočítavanie daňovej straty, zmenil právnu formu, má nárok na pokračovanie v jej odpočte.

Ak daňovník zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie, daňovú stratu odpočítava právny nástupca.

Nárok na odpočet daňovej straty zaniká ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie alebo ku dňu vyhlásenia konkurzu.

Príklad vstupu do likvidácie

Spoločnosť Beta s.r.o. vstúpila 1. apríla 2025 do likvidácie. Za zdaňovacie obdobie od 1. januára 2025 do 31. marca 2025 vykázala základ dane vo výške 5 000 eur. Za zdaňovacie obdobie roka 2024 vykázala daňovú stratu vo výške 10 000 eur.

V zdaňovacom období pred vstupom do likvidácie si môže uplatniť stratu vykázanú v roku 2024 do výšky 50 % vykázaného základu dane, teda 2 500 eur.

Keďže ku dňu vstupu do likvidácie nárok na odpočet daňovej straty zaniká, nárok na odpočet zostávajúcej časti daňovej straty z roku 2024 vo výške 7 500 eur spoločnosti zanikne.

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 49 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti môže úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytnúť na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním alebo vykonávaním samostatnej zárobkovej činnosti uchádzačovi o zamestnanie evidovanému na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

Na príspevok podľa § 49 zákona o službách zamestnanosti nie je právny nárok. Úrad ho môže poskytnúť po splnení zákonných podmienok a po schválení podnikateľského zámeru a kalkulácie nákladov.

Kto môže o príspevok požiadať

Uchádzač o zamestnanie musí byť vedený v evidencii úradu práce najmenej tri mesiace. Ak v období šiestich mesiacov pred zaradením do evidencie pozastavil, prerušil alebo skončil prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti, musí byť v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej dvanásť mesiacov.

O príspevok musí požiadať písomne a po jeho poskytnutí sa musí stať samostatne zárobkovo činnou osobou podľa § 5 ods. 1 písm. b) alebo písm. d) zákona o službách zamestnanosti.

Príjemca sa zároveň zaväzuje prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť nepretržite najmenej dva roky.

Podanie žiadosti

Žiadosť o príspevok vrátane predpísaných príloh možno podať osobne na úrade, v ktorého územnom obvode uchádzač vytvára pracovné miesto, na ktorom bude prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť.

Žiadosť možno podať aj poštou na adresu príslušného úradu alebo elektronicky prostredníctvom elektronickej schránky na Ústrednom portáli verejnej správy slovensko.sk, podpísanú kvalifikovaným elektronickým podpisom.

Ak žiadateľ v rámci výkonu samostatnej zárobkovej činnosti nevytvára prevádzkareň, žiadosť sa predkladá na úrad v územnom obvode miesta podnikania žiadateľa.

Ak žiadateľ vytvára prevádzkareň a miesto podnikania nie je totožné s miestom výkonu činnosti, žiadosť sa predkladá na úrad v územnom obvode miesta vytvorenej prevádzky.

Podnikateľský zámer a dohoda o príspevku

Úrad môže zabezpečiť absolvovanie prípravy na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti. Súčasťou prípravy je vypracovanie podnikateľského zámeru v požadovanej štruktúre.

Súčasťou žiadosti o príspevok sú povinné prílohy, najmä vyhlásenie žiadateľa o minimálnu pomoc podľa príslušnej schémy minimálnej pomoci, podnikateľský zámer a kalkulácia nákladov na prevádzkovanie alebo vykonávanie príslušnej samostatnej zárobkovej činnosti.

Podnikateľský zámer spolu s kalkuláciou nákladov sú podkladom na posúdenie komisiou vytvorenou výborom pre otázky zamestnanosti príslušného úradu.

Na základe kladného stanoviska komisie úradu a odporúčania výboru pre otázky zamestnanosti príslušného úradu úrad po splnení všetkých zákonných predpokladov uzatvorí s uchádzačom dohodu o poskytnutí príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť.

Príjemca príspevku sa v dohode zaväzuje, že začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť a bude ju prevádzkovať nepretržite najmenej dva roky v súlade s predloženou žiadosťou, podnikateľským zámerom a kalkuláciou nákladov.

Výška príspevku od 1. januára 2026

Úrad poskytne najviac 60 % výšky príspevku do 30 kalendárnych dní odo dňa účinnosti dohody, teda odo dňa začatia prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti a vyradenia uchádzača z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Zvyšnú časť príspevku, teda 40 % jeho výšky, úrad poskytne po predložení prvej správy o prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti a o čerpaní poskytnutého príspevku po uplynutí dvanástich mesiacov jej prevádzkovania alebo vykonávania.

Na čo a dokedy sa príspevok používa

Príspevok sa poskytuje na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti uvedených v podnikateľskom zámere.

Musí byť použitý v období odo dňa začatia prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti, teda odo dňa účinnosti podpísanej dohody, do ukončenia záväzku dvojročného prevádzkovania alebo vykonávania podporenej samostatnej zárobkovej činnosti.

Za každý rok prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti počas dvojročného obdobia nepretržitého prevádzkovania príjemca predkladá správu o prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti a o čerpaní poskytnutého príspevku.

Prvú správu vrátane dokladov preukazujúcich vynaložené náklady v príslušnom období predkladá príjemca najneskôr do 30 kalendárnych dní po uplynutí dvanástich mesiacov prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti.

Druhú správu za obdobie druhého roka vrátane dokladov preukazujúcich vynaložené náklady do plnej výšky poskytnutého príspevku predkladá príjemca príslušnému úradu najneskôr do 30 kalendárnych dní po uplynutí 24 mesiacov prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti.

Ďalšie obmedzenia príspevku

Príjemca príspevku sa zaväzuje uchovávať dohodu vrátane jej príloh, dodatkov a všetkých dokladov týkajúcich sa poskytnutého finančného príspevku až do 31. decembra 2035.

Príspevok možno opätovne poskytnúť najskôr po uplynutí ôsmich rokov od začatia prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, na ktorej prevádzkovanie alebo vykonávanie bol uchádzačovi poskytnutý príspevok.

Príspevok sa neposkytuje uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím a ktorému bol poskytnutý príspevok podľa § 57 alebo § 60 zákona o službách zamestnanosti.

tags: #danova #strata #a #prispevok #pre #szco