Deti žijúce v zahraničí a sociálny úrad: nárok na rodinné dávky zo Slovenska

Ak dieťa žije v zahraničí, o nároku na slovenské alebo zahraničné rodinné dávky nerozhoduje samotné slovenské občianstvo, ale najmä miesto výkonu práce, sociálne poistenie, bydlisko dieťaťa a sociálne postavenie oboch rodičov. V rámci Európskej únie platia koordinačné pravidlá, ktoré určujú, ktorý štát je za výplatu dávok primárne zodpovedný a kedy môže druhý štát vyplatiť iba rozdiel.

Rodinné dávky na toho istého člena rodiny za rovnaké obdobie nemožno poberať v dvoch štátoch v plnej výške. Ak vznikne nárok vo viacerých krajinách, príslušné úrady uplatnia pravidlá prednosti a určia primárne kompetentný štát; druhý štát môže podľa okolností vyplatiť vyrovnávaciu dávku.

Čo rozhoduje o nároku na dávky pri dieťati žijúcom v zahraničí

Určenie príslušného štátu pre výplatu rodinných dávok nezávisí od štátnej príslušnosti, ale od miesta výkonu práce alebo pobytu osoby. Podľa koordinačných predpisov EÚ nárok na rodinné dávky nezávisí od štátnej príslušnosti, ale od toho, kde osoba pracuje alebo kde dieťa žije a má obvyklý pobyt.

Pri posudzovaní nároku na rodinné dávky sa posudzuje sociálne postavenie oboch biologických rodičov a bydlisko dieťaťa. To platí aj vtedy, ak rodičia nie sú manželia, nežijú spolu alebo bolo dieťa súdom zverené do starostlivosti iba jedného rodiča.

Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa zmenilo postavenie občanov SR vo vzťahu k možnosti ich pohybu za prácou v rámci štátov EÚ. Veľa slovenských rodičov odchádza pracovať z dôvodu zvýšenia svojej životnej úrovne do iného členského štátu EÚ, pričom nestrácajú nadobudnuté práva v oblasti sociálneho zabezpečenia pri zmene bydliska z jedného štátu do druhého.

Koordinačné predpisy Európskej únie

V rámci Európskej únie platia koordinačné predpisy, ktorých cieľom je zabezpečiť spravodlivé poberanie dávok pre oprávnené osoby a predísť duplicite vyplácania. Aplikujú sa na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby, štátnych zamestnancov, študentov, dôchodcov a ďalšie kategórie.

Najdôležitejšie nariadenia sú:

• Nariadenie Rady (EHS) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (ES) č. 883/2004.

Tieto predpisy platia pre zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby, štátnych zamestnancov, študentov, dôchodcov a ďalšie kategórie a uplatňujú sa pri nároku na rôzne dávky vrátane rodinných dávok ako sú prídavky na dieťa a rodičovský príspevok.

Staršie materiály odkazujú aj na Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva a na Nariadenie Rady (EHS) č. 574/72 ustanovujúce postup vykonávania Nariadenia EHS č. 1408/71.

Koordinačné pravidlá sa uplatňujú v členských štátoch Európskej únie, ako aj v osobitných prípadoch vo vzťahu k Islandu, Nórsku, Lichtenštajnsku a Švajčiarsku. Ich účelom nie je zjednotiť výšku dávok, ale koordinovať nároky medzi rôznymi vnútroštátnymi systémami.

Ktorý štát vypláca rodinné dávky

Vo všeobecnosti dávky vypláca štát, v ktorom aspoň jeden z rodičov pracuje. O rodinné dávky môžete požiadať v ktorejkoľvek krajine EÚ, v ktorej máte vy alebo druhý rodič na ne nárok.

Kompetentné úrady posúdia vašu situáciu a rozhodnú, ktorá krajina je primárne zodpovedná za vyplácanie dávok. Ich rozhodnutie bude založené na takzvaných pravidlách prednosti, ktoré určujú, ktorá krajina má prednostnú zodpovednosť vo vašom prípade.

Pravidlá prednosti zohľadňujú najmä:

• krajinu, v ktorej ste zamestnaní alebo kde podnikáte ako samostatne zárobkovo činné osoby,
• krajinu, v ktorej žijú vaše deti, ak tam jeden z rodičov pracuje,
• krajinu, v ktorej sa vyplácajú vyššie dávky,
• krajinu, v ktorej žijú vaše deti, ak táto krajina vypláca jeden z dôchodkov,
• krajinu, v ktorej ste boli poistení alebo mali bydlisko najdlhšie, ak žiadne z uvedených pravidiel neplatí.

Nároky vyplývajúce z výkonu zárobkovej činnosti majú vždy prednosť pred nárokmi vyplývajúcimi z dôchodku alebo dávky v nezamestnanosti. Ak však rodičia pracujú v dvoch rôznych krajinách EÚ a deti žijú v jednej z týchto dvoch krajín, je za vyplácanie rodinných dávok zodpovedná krajina, v ktorej deti žijú.

Ak sú rodinné dávky vyplácané v krajine, kde pracuje váš manžel alebo manželka a kde žijú vaše deti, nižšie ako v krajine, v ktorej pracujete vy, rozdiel vám doplatí krajina, v ktorej pracujete.

Najčastejšie situácie podľa postavenia rodiča

Zamestnaný alebo samostatne zárobkovo činný rodič

Príslušnou legislatívou je legislatíva štátu, v ktorom je osoba zamestnaná. Migrujúci pracovník má nárok na rovnakú výšku rodinných dávok ako človek, ktorého deti majú trvalé bydlisko v štáte, kde je zamestnaný.

Túto sumu možno potom vyplatiť alebo exportovať do štátu, v ktorom má dieťa alebo deti migrujúceho pracovníka trvalé bydlisko. Dávky vypláca príslušný štát aj v tom prípade, ak je bydlisko migrujúceho občana alebo jeho rodinných príslušníkov v inom štáte.

Cezhraničný pracovník

Pracovník z pohraničnej oblasti pracuje v jednom členskom štáte, býva v inom a do miesta svojho trvalého bydliska sa vracia denne alebo minimálne raz za týždeň. Príslušným štátom na vyplácanie rodinných dávok je štát, v ktorom je zamestnaný.

Vyslaný pracovník

Vyslaný pracovník je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je po určitý čas vyslaná pracovať do iného členského štátu. Keďže jej pobyt v štáte vyslania je len dočasný, zostáva začlenená do systému sociálneho zabezpečenia štátu, kde bežne pracuje.

Príslušným štátom na poskytovanie rodinných dávok je štát, v ktorom je obvykle zamestnaný, a nie štát, v ktorom dočasne vykonáva svoje povolanie. Vyslaný pracovník má preto spravidla právo na rodinné dávky z domovskej krajiny.

Nezamestnaný rodič

Osoba, ktorá dostáva dávky v nezamestnanosti z poistenia pre prípad nezamestnanosti, má nárok na rodinné dávky od toho štátu, ktorý jej vypláca dávky v nezamestnanosti.

V zásade je to štát, v ktorom bola naposledy zamestnaná, hoci za niektorých okolností to môže byť aj štát, v ktorom má trvalé bydlisko. Ak ste nezamestnaným cezhraničným pracovníkom, budete dostávať dávky v nezamestnanosti z krajiny, v ktorej žijete, a nie z krajiny, v ktorej ste boli naposledy poistený.

V tomto prípade bude štát, v ktorom žijete, zodpovedný aj za vaše rodinné dávky. Nárok na rodinné dávky je upravený predpismi jednotlivých krajín.

Dôchodca

Vo všeobecnosti platí, že ako dôchodcovi vám rodinné dávky bude vyplácať štát, ktorý vám vypláca dôchodok, za predpokladu, že vaše deti majú bydlisko v tej istej krajine.

Ak majú vaše deti bydlisko v inej krajine a vy dostávate dôchodok z viac ako jedného štátu EÚ, je štátom príslušným na vyplácanie rodinných dávok ten štát, v ktorom ste boli poistený najdlhšie.

Ak rodičia pracujú v rôznych štátoch

Ak rodičia pracujú v dvoch rôznych krajinách EÚ a deti žijú v jednej z týchto dvoch krajín, je za vyplácanie rodinných dávok zodpovedná krajina, v ktorej deti žijú.

Rodinné dávky v krajine, v ktorej žijete, sa pozastavia do výšky dávok, ktoré vypláca krajina, v ktorej pracuje váš manžel alebo vaša manželka a žijú vaše deti.

Ak jeden rodič pracuje na Slovensku a druhý rodič pracuje v inom členskom štáte, pričom dieťa žije s druhým rodičom v tomto štáte, zahraničná krajina môže byť primárne kompetentná. Slovensko potom môže vyplatiť iba vyrovnávaciu dávku, ak je slovenská dávka vyššia.

Ak je druhý rodič v inom štáte EÚ nezamestnaný, Slovenská republika môže byť kompetentným štátom na výplatu plnej výšky rodinných dávok, pričom druhý štát môže vyplácať vyrovnávaciu dávku z dôvodu bydliska.

Príklad: rodič pracuje na Slovensku, dieťa žije v Rakúsku

Jeden rodič dieťaťa je zamestnaný na Slovensku, druhý rodič žije s dieťaťom v Rakúsku a je nezamestnaný. V takomto prípade bude Slovensko vyplácať plnú výšku rodinných dávok a Rakúsko bude vyplácať vyrovnávaciu dávku z dôvodu bydliska.

Príklad: jeden rodič pracuje v Maďarsku, druhý na Slovensku

Jeden rodič dieťaťa je zamestnaný v Maďarsku, kde žije aj s dieťaťom. Druhý rodič je zamestnaný na Slovensku. V takomto prípade bude Maďarsko vyplácať plnú výšku rodinných dávok a Slovenská republika iba vyrovnávaciu dávku.

Slovenské dávky pre rodiny s deťmi

Slovenský štát poskytuje rodinám niekoľko druhov sociálnych dávok, ktoré im majú uľahčiť starostlivosť o dieťa. Medzi najznámejšie patria:

• Príspevok pri narodení dieťaťa: jednorazová dávka, ktorej cieľom je pokryť počiatočné výdavky spojené s príchodom nového člena rodiny.
• Príspevok na starostlivosť o dieťa: mesačný príspevok určený na úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o dieťa, napríklad na jasle alebo opatrovateľku.
• Rodičovský príspevok: mesačná dávka, ktorou štát prispieva rodičovi na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku.
• Prídavok na dieťa: štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa.

Prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa sú peňažné dávky vyplácané na mesačnej báze. Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka vyplácaná na mesačnej báze oprávnenej osobe.

Príspevok na starostlivosť o dieťa môže rodič poberať ako sociálnu výhodu v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie.

Nie je však možné poberať súčasne rodičovský príspevok aj príspevok na starostlivosť o dieťa. Príspevok na starostlivosť o dieťa môže vzniknúť len v prípade, ak bude dieťaťu poskytovaná starostlivosť v zariadení na Slovensku a žiadateľ je dôchodkovo poistený.

Trvalý pobyt, prechodný pobyt a skutočné bydlisko

V prípade príspevku na starostlivosť o dieťa a rodičovského príspevku je nárok na tieto dávky vo všeobecnosti viazaný na trvalý alebo prechodný pobyt poberateľa na území Slovenskej republiky.

Právna úprava trvalého a prechodného pobytu je obsiahnutá v zákone č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky.

Zákon o hlásení pobytu občanov hovorí, že občan je povinný hlásiť trvalý pobyt, ak sa trvalo nezdržiava v zahraničí. Ak sa občan pripravuje na vycestovanie do zahraničia s cieľom trvalo žiť v zahraničí, je povinný pred vycestovaním ohlásiť skončenie trvalého pobytu ohlasovni.

Pri určovaní trvalého pobytu je teda podstatná otázka trvalosti zdržiavania sa v zahraničí. Prechodný pobyt je tiež pobyt občana trvalo žijúceho v zahraničí, ktorý má na území Slovenskej republiky trvať viac ako 90 dní.

Mnoho ľudí žijúcich v zahraničných obciach blízko hraníc Slovenska si ponecháva trvalý pobyt na Slovensku, pretože denne dochádzajú za prácou na Slovensko, majú tu hradené povinné zdravotné poistenie a ďalšie odvody do systému sociálneho zabezpečenia.

Druhou skupinou sú ľudia, ktorí vycestujú dlhodobo do zahraničia, ale ponechávajú si trvalý pobyt na Slovensku. V takom prípade ide o porušenie zákona o hlásení pobytu občanov, čo je postihnuteľné ako priestupok.

Príspevok pri narodení dieťaťa žijúceho v zahraničí

Na rozdiel od iných štátnych dávok sú pre príspevok pri narodení dieťaťa stanovené osobitné podmienky. Zaviedla sa podmienka bydliska, aby sa predišlo situáciám, kedy by ho poberali osoby s trvalým pobytom na Slovensku, ale reálne žijúce dlhodobo v zahraničí.

Podľa zákona č. 383/2013 Z.z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí je bydliskom miesto, kde má oprávnená osoba a dieťa sústredené najdôležitejšie záujmy na základe objektívnych kritérií.

Objektívnymi kritériami sú najmä dĺžka pobytu, výkon zárobkovej činnosti, povinné verejné zdravotné poistenie, poskytovanie zdravotnej starostlivosti, bývanie s rodinou, návšteva predškolského zariadenia a plnenie povinnej školskej dochádzky.

Podmienka bydliska na území Slovenskej republiky sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba spĺňa aspoň dve z uvedených kritérií. Príspevok pri narodení dieťaťa sa poskytuje jednorazovo pri narodení dieťaťa oprávnenej osobe s trvalým pobytom a bydliskom na území Slovenskej republiky.

Ak sa súčasne narodí viac detí, nárok na príspevok pri narodení dieťaťa vzniká na každé dieťa. Nárok na príspevok na to isté dieťa vzniká iba raz.

Dieťa narodené mimo Slovenska

Narodenie dieťaťa mimo územia Slovenskej republiky sa považuje za preukázané aj doručením úradného prekladu rodného listu dieťaťa vydaného v cudzine do slovenského jazyka. Úradný preklad z českého jazyka do slovenského jazyka sa nevyžaduje.

Ak sa dieťa narodilo mimo územia SR, konanie o príspevku pri narodení dieťaťa začína dňom doručenia informácie úradu o zápise dieťaťa do registra fyzických osôb alebo preukázania narodenia dieťaťa mimo územia Slovenskej republiky.

Ak máte trvalý pobyt na Slovensku, nezáleží na tom, v akej krajine sa narodí vaše dieťa. Budete mať nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, ak splníte aj ostatné podmienky týkajúce sa bydliska a oprávnenej osoby.

Požiadate oň písomne úrad práce, nemusíte však preto cestovať na Slovensko, dá sa to vybaviť aj poštou. V takomto prípade je potrebné zaslať overené kópie potrebných dokladov, alebo úradu dodatočne predložiť originály na porovnanie.

Žiadosti nie je možné podávať prostredníctvom zastupiteľských orgánov SR v zahraničí. Ak by za vás žiadosť podával niekto iný, napríklad rodinný príslušník, musí mať splnomocnenie.

Jednorazová dávka ako príspevok pri narodení dieťaťa zďaleka nie je vo všetkých krajinách EÚ, nevzťahujú sa na ňu ani koordinačné nariadenia Európskeho parlamentu, ktoré upravujú vyplácanie ostatných rodinných dávok.

Automatické posudzovanie nároku

Splnenie podmienok pre vyplatenie príspevku pri narodení dieťaťa sa posudzuje elektronicky. Úrad začína konanie o príspevku pri narodení dieťaťa dňom doručenia informácie o zápise dieťaťa do Registra fyzických osôb a má na rozhodnutie 60-dňovú lehotu.

V rámci tejto lehoty preverí informácie z NCZI, preventívne prehliadky, poradie pôrodov, opustenie nemocnice, dohodu s pediatrom, dohodu matky so všeobecným lekárom a gynekológom.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou poskytne informáciu o tom, či má osoba povinné verejné zdravotné poistenie. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky nároku, ÚPSVaR vydá rozhodnutie o nevyplatení príspevku.

Žiadosť o príspevok pri narodení dieťaťa sa už nepodáva, oprávnená osoba si uplatní nárok na príspevok automaticky. Ak matka žiada poukázať príspevok na iné miesto výplaty, oznámi to ÚPSVaR na tlačive Oznámenie o mieste výplaty.

Kedy nárok na príspevok pri narodení dieťaťa nevzniká

Príspevok pri narodení dieťaťa nevznikne matke, ktorá po pôrode opustila zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením osobitného predpisu o prepustení osoby z ústavnej zdravotnej starostlivosti.

Nárok na príspevok pri narodení dieťaťa zaniká uplynutím dvanástich mesiacov od narodenia dieťaťa.

Ako podať žiadosť na slovenský sociálny úrad

Žiadosť o rodinné dávky je potrebné podať na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta zamestnania alebo miesta bydliska oprávnenej osoby. O rodinné dávky možno požiadať aj v krajine, v ktorej má nárok druhý rodič.

Vo všeobecnosti platí, že na rodinné dávky máte nárok v krajine, kde pracujete alebo ste nezamestnaní. V tejto krajine musíte príslušnej inštitúcii predložiť žiadosť, v prípade potreby prostredníctvom vášho zamestnávateľa.

Uvedená inštitúcia kontaktuje inštitúcie krajiny, v ktorej žijú vaši rodinní príslušníci, aby získala informácie o jej zložení, počte členov, ich veku a adrese.

Ak krajina, v ktorej pracujete, nie je podľa pravidiel prednosti za vaše rodinné dávky zodpovedná, pošle inštitúcia vašu žiadosť inštitúcii v príslušnej krajine, ktorá vašu žiadosť posúdi za rovnakých podmienok, akoby ste ju podali tam.

Doklady, ktoré môže úrad vyžadovať

Praktický postup zahŕňa predloženie dokladov, vyplnenie formulárov a spoluprácu cez styčné orgány v SR a zahraničí. Pri dieťati žijúcom mimo Slovenska môže úrad vyžadovať najmä rodný list dieťaťa, doklady o pobyte, pracovnú zmluvu rodiča a potvrdenia o sociálnom postavení druhého rodiča.

Pri žiadosti o slovenské dávky pre dieťa žijúce v zahraničí sa môžu preverovať aj doklady zo školských zariadení v krajine, kde dieťa žije. Existenciu detí, ktoré sa nezdržiavajú na území Slovenska, úrady práce overujú na základe úradne predloženého potvrdenia z krajiny pôvodu zo školského zariadenia, ktoré dieťa navštevuje.

Pri narodení dieťaťa v zahraničí je potrebné predložiť úradný preklad dokladu o narodení dieťaťa, teda zahraničnej verzie rodného listu. Úradný preklad z českého jazyka do slovenského jazyka sa nevyžaduje.

E-formuláre a komunikácia medzi úradmi

Po podaní žiadosti úrad písomne kontaktuje štát druhého rodiča za účelom zistenia nároku na rodinné dávky. Na tento účel sa používajú E-formuláre, ktoré slúžia na výmenu informácií medzi jednotlivými štátmi.

V prípade, že rodič pracuje v zahraničí a druhý rodič zostáva na Slovensku, môže dochádzať k spolupráci medzi úradmi cez elektronické formuláre a výmenu informácií medzi štátmi.

Po získaní informácie môže úrad rozhodnúť o nároku na dávku a na základe predložených dokladov určí, či má zamestnanec iného štátu EÚ na Slovensku nárok na plnú výšku dávky alebo len na vyrovnávaciu dávku.

Komunikácia s niektorými štátmi EÚ trvá dlhšie, nakoľko sa stáva, že informácie z iného štátu úrad získa až po zaslaní urgencie. Z tohto dôvodu môže konanie trvať dlhšie než vybavenie čisto vnútroštátnej dávky.

Zastupovanie na základe plnej moci

Zástupca môže na základe plnej moci vybaviť rodinné dávky na úrade OSO, teda na oddelení služieb pre občana. Na základe písomného splnomocnenia môže iná fyzická osoba vybaviť rodinné dávky na úrade.

Plnomocenstvo musí obsahovať rozsah zástupcovho oprávnenia. Zástupca koná v rozsahu plnomocenstva za splnomocniteľa a jeho úkony sa považujú za úkony splnomocniteľa.

Rodinné dávky v Nemecku a Rakúsku

Každý členský štát EÚ vypláca dávky podľa vlastnej legislatívy. Najčastejšie ide o prídavok na dieťa, pričom niektoré štáty majú aj dávku podobnú slovenskému rodičovskému príspevku.

Nemecko - Kindergeld

Nemecko ponúka značnú podporu pre rodiny; výšky sú 250 € mesačne na dieťa. Nárok vzniká, ak aspoň jeden z rodičov pracuje v Nemecku a je sociálne poistený.

Dieťa môže poberať dávku až do 18 rokov alebo do 25 rokov, ak študuje. Žiadosť sa podáva na úrad Familienkasse a proces môže trvať približne 6 mesiacov.

Rakúsko - Familienbeihilfe

Rakúske rodinné prídavky Familienbeihilfe sú určené pre občanov EÚ, ktorí legálne pracujú a odvádzajú dane v Rakúsku. Výška prídavkov závisí od veku dieťaťa.

• 0-2 roky: 209,30 €
• 3-9 rokov: 218,90 €
• 10-18 rokov: 242,70 €
• 19-24 rokov: 271,30 €

Prídavky sa vyplácajú až do 18 alebo 24 rokov podľa veku a štúdia dieťaťa. Žiadosť sa podáva cez Finanzamt, teda daňový úrad.

Proces môže trvať približne 6 mesiacov a je potrebné doložiť doklady ako rodný list dieťaťa a pracovnú zmluvu rodiča. Mehrkindzuschlag, teda prídavok pre viacdetné rodiny, a ďalšie príspevky sú dostupné za splnenia podmienok.

Porovnanie nárokov v jednotlivých štátoch

Ak by ste dostali v zahraničí priznanú dávku v nižšej výške, než ju stanovuje slovenská legislatíva, môžete si v SR nárokovať jej vyrovnanie. Dĺžka poberania dávok môže byť v jednotlivých krajinách EÚ rôzna.

Pokiaľ by ste v zahraničí mali nárok na dávku kratšie ako v SR, môžete si ju po ukončení vyplácania v zahraničí nárokovať na Slovensku, ak sú splnené podmienky podľa koordinačných pravidiel.

Slovenskí občania majú možnosť dostávať rodinné dávky v niektorých štátoch EÚ vo vyššej sume, ako sú slovenské dávky. Dávky vypláca príslušný štát aj v tom prípade, ak je bydlisko migrujúceho občana alebo jeho rodinných príslušníkov v inom štáte.

V niektorých štátoch EÚ sa síce vypláca rodičovský príspevok, ale legislatíva príslušného štátu vymedzuje určité obmedzenia. Belgicko vypláca dávku zamestnancom súkromného a verejného sektora iba v prípade, ak prerušia výkon svojej činnosti z dôvodu starostlivosti o dieťa.

V Českej republike a Rakúsku si rodič môže zvoliť variant dĺžky vyplácania. V Dánsku vyplácajú porovnateľnú dávku ako rodičovský príspevok niektoré obce pre rodičov, ktorí zabezpečujú osobnú starostlivosť o dieťa. V Poľsku sa vypláca dávka iba v prípade, ak rodina nepresahuje stanovenú hranicu príjmov.

Kde podať žiadosť podľa krajiny

Rodičovský príspevok pri práci v inom štáte EÚ

V prípade rodičov, občanov Slovenskej republiky, ktorí zmenia adresu trvalého pobytu mimo územia SR, avšak naďalej budú vykonávať zárobkovú činnosť na území SR, aj takíto rodičia môžu mať nárok buď na rodičovský príspevok alebo na príspevok na starostlivosť o dieťa.

V prípade, ak rodič žiada o príspevok na starostlivosť o dieťa, táto starostlivosť musí byť dieťaťu poskytovaná na Slovensku. Nárok na dávky sa však posudzuje nielen podľa slovenskej legislatívy, ale aj podľa koordinačných predpisov a nariadení EÚ.

Pri určovaní nároku na rodičovský príspevok podľa legislatívy EÚ sa posudzujú obidvaja rodičia dieťaťa. Slovenskí rodičia môžu poberať rodičovský príspevok v štáte EÚ, v ktorom pracujú, nakoľko majú tie isté práva a povinnosti podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu ako štátni príslušníci daného členského štátu.

Ak štát, v ktorom rodič pracuje, nemá vo svojej legislatíve charakterovo podobnú dávku ako slovenský rodičovský príspevok, môže za určitých okolností vyplácať dávku Slovenská republika, ak je Slovensko štátom zamestnania jedného z rodičov alebo dieťa s rodičom žije na Slovensku.

Príklad: rodičia pracujú v Česku a žijú na Slovensku

Rodičovský príspevok bude vyplácať Česká republika, pretože pri rodičovskom príspevku sa neskúma príjem rodičov. Aj keď rodina žije na Slovensku, v zmysle nariadení EÚ môže mať nárok na rodinné dávky v ČR z dôvodu zamestnania.

Prídavok na dieťa môže vyplácať Slovenská republika ako sekundárne kompetentný štát z dôvodu bydliska na Slovensku.

Príklad: matka pracuje v Rakúsku, otec na Slovensku

Ak je matka zamestnaná v Rakúsku a tam aj s dieťaťom a manželom žije, kompetentným štátom na výplatu rodičovského príspevku je Rakúsko.

Ak je otec dieťaťa zamestnaný na Slovensku a Slovenská republika je aj štátom bydliska celej rodiny, podľa koordinačných pravidiel môže byť Slovensko primárne kompetentným štátom. Keďže Rakúsko vypláca dávky vo vyššej sume, môže vzniknúť nárok na vyrovnávaciu dávku z dôvodu zamestnania v Rakúsku.

Príklad: jediný štát zamestnania je Česká republika

Ak je jediným štátom zamestnania Česká republika, je aj príslušná na výplatu dávok. Podľa základného princípu osoba podlieha právnym predpisom štátu, v ktorom je zamestnaná alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Tento princíp sa uplatňuje dokonca aj vtedy, ak má osoba bydlisko na území iného členského štátu alebo zamestnávateľ, ktorý ju zamestnáva, má sídlo na území iného členského štátu.

Príklad: slovenský rodič pracuje, rodina žije v Anglicku

Ak je otec dieťaťa zamestnaný v Anglicku a rodina žije spolu s dieťaťom v Anglicku, kompetentným štátom na výplatu rodinných dávok je Anglicko.

Ak Anglicko nevypláca charakterovo podobnú dávku ako slovenský rodičovský príspevok, Slovensko môže za určitých okolností vyplácať rodičovský príspevok ako sekundárne kompetentný štát z dôvodu výkonu zamestnania v SR.

Rodinné dávky zamestnancov z iných štátov EÚ na Slovensku

Zamestnanci z iných štátov EÚ pracujúci vo firme na Slovensku môžu mať nárok na rodinné dávky na Slovensku z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti na Slovensku, nakoľko sa na nich vzťahuje slovenská legislatíva aj legislatíva EÚ.

Nárok vzniká na biologické dieťa aj v prípade, ak sú rodičia rozvedení, nežijú spolu s druhým rodičom dieťaťa, je dieťa súdom zverené do starostlivosti jedného rodiča, poberajú materské zo Slovenska alebo poberajú nemocenské dávky zo Slovenska.

Slovenská republika bude zahraničnému zamestnancovi vyplácať rodinné dávky v plnej výške alebo iba vyrovnávaciu dávku k dávkam vyplateným v štáte bydliska dieťaťa a druhého rodiča.

Plnú výšku rodinných dávok bude Slovensko vyplácať v prípade, ak bude kompetentným prvým štátom z dôvodu, že druhý rodič dieťaťa v inom štáte EÚ bude nezamestnaný.

Ak rodič v inom štáte EÚ vykonáva zamestnanie, poberá materské, nemocenské dávky alebo dávky v nezamestnanosti, Slovenská republika môže vyplácať iba vyrovnávaciu dávku do výšky sumy dávok podľa slovenskej legislatívy.

Čo robiť, ak zahraničný štát dávku neprizná

Ak vám krajina, v ktorej žijete, neuzná nárok na prídavok na dieťa, rodičovský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa alebo príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, môžete si ich uplatniť v SR, ak sú splnené podmienky podľa slovenských právnych predpisov a koordinačných pravidiel.

Pokiaľ vám dávka nie je priznaná napriek tomu, že na ňu zjavne máte nárok, môžete situáciu riešiť súdnou cestou. Skôr než ju podstúpite, môžete sa obrátiť na SOLVIT centrum.

Sieť SOLVIT bola vytvorená za účelom hľadania efektívnych a neformálnych riešení problémov pri aplikovaní európskej legislatívy.

Najčastejšie otázky a odpovede

Môžem poberať rodinné dávky z dvoch štátov naraz?

Nie, rodinné dávky na toho istého člena rodiny za rovnaké obdobie nemôžete poberať v dvoch štátoch. Pre prípad prekrývajúcich sa nárokov existujú pravidlá prednosti.

Podľa týchto pravidiel sa nárok na rodinné dávky v jednej z týchto dvoch krajín pozastaví. Toto pozastavenie však nikdy nie je úplné: vyplácanie dávky v jednej krajine sa pozastaví až do výšky dávok vyplácaných krajinou, ktorá má prednosť.

Ak sú pozastavené rodinné dávky vyššie ako dávky vyplácané krajinou, ktorá má prednosť, krajina s vyššími dávkami bude musieť doplatiť rozdiel.

Pracujem v Nemecku, manžel pracuje v Holandsku a deti žijú v Holandsku. Môžeme dostať dávky z oboch krajín?

Ak máte nárok na rodinné dávky vo viac než jednej krajine, relevantné orgány musia určiť, ktorá krajina vám ich bude vyplácať; dávky v plnej výške nedostanete z viac ako jednej krajiny.

Ak sa ukáže, že nemecké dávky sú nižšie ako dávky, na ktoré máte nárok v Holandsku, holandské orgány vám môžu doplácať rozdiel.

Som vyslaný pracovník z Portugalska vo Francúzsku. Kde mám nárok na dávky?

Ako vyslaný pracovník ste poistený v systéme sociálneho zabezpečenia svojej domovskej krajiny, aj keď pracujete v zahraničí. Máte právo na portugalské rodinné dávky.

Som nezamestnaný a rodina žije v inej krajine EÚ. Mám nárok na dávky?

Na rodinné dávky máte právo v súlade s právnymi predpismi krajiny, ktorá vám vypláca dávky v nezamestnanosti, a to aj v prípade, že členovia vašej rodiny majú bydlisko v inej krajine EÚ.

Rodičia pracujú v rôznych krajinách a dieťa žije s jedným z nich. Ktorý štát platí?

Ak rodičia pracujú v dvoch rôznych krajinách EÚ a deti žijú v jednej z týchto dvoch krajín, je za vyplácanie rodinných dávok zodpovedná krajina, v ktorej deti žijú.

Ak sú dávky v krajine bydliska dieťaťa nižšie než v krajine, v ktorej pracuje druhý rodič, krajina druhého rodiča môže doplatiť rozdiel.

Môže rodič, ktorý sa stará o deti po rozvode, požiadať o vyplácanie dávok priamo?

Ak jeden z rodičov naďalej dostáva prídavky, hoci deti žijú s druhým rodičom, rodič, ktorý sa o rodinu v skutočnosti stará, môže kontaktovať úrad zodpovedný za vyplácanie rodinných dávok a požiadať, aby boli rodinné prídavky vyplácané priamo jemu.

Dieťa presťahované do zahraničia a rodičovské práva

Situácie s presunom dieťaťa do zahraničia môžu byť riešené dohodou medzi rodičmi alebo súdnym konaním. Brusel IIa, teda nariadenie 2201/2003, upravuje právomoc súdov pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

Premiestnenie dieťaťa do zahraničia môže predstavovať dočasné odchodné opatrenie alebo trvalé odsťahovanie. V prípade dočasného odchodu platí, že rodič má právo prioritne udržiavať vzťah a ďalšie rozhodnutia sa prijímajú podľa dohody alebo súdneho rozhodnutia.

V prípade trvalého odchodu je potrebný súhlas druhého rodiča alebo súdne konanie, ktoré vyústi do dohody alebo určenia práv a povinností.

Ak dieťa žije v zahraničí s jedným z rodičov, druhý rodič má práva a povinnosti spojené so stykmi a výživným. V prípade neochoty alebo nejasností je možné podať návrh na súd na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností.

Rozhodnutie zohľadňuje obvyklý pobyt dieťaťa a medzinárodné dohody. Pri úpravách styku a starostlivosti po rozvode sa zohľadňuje harmonizácia právnymi predpismi a medzinárodná súdna spolupráca.

Praktický zoznam pre rodiny s dieťaťom v zahraničí

• Overte, v ktorej krajine každý rodič pracuje, podniká, poberá dávky v nezamestnanosti alebo dôchodok.
• Zistite, kde má dieťa obvyklý pobyt a kde skutočne žije.
• Informujte príslušné úrady o zmene zamestnania, presťahovaní, narodení ďalšieho dieťaťa alebo zmene bydliska.
• Uchovávajte rodné listy detí, pracovné zmluvy, doklady o pobyte a kópie všetkých príloh.
• Pri dieťati žijúcom v zahraničí pripravte aj doklady zo školy alebo iného zariadenia, ak ich úrad vyžiada.
• Pri zahraničných dokumentoch zabezpečte požadované overenie a úradný preklad.
• Overte, či žiadate o plnú dávku alebo o vyrovnávaciu dávku.
• Nežiadajte plnú výplatu tej istej dávky za rovnaké obdobie v dvoch štátoch.
• Ak nemôžete cestovať na Slovensko, využite podanie poštou alebo splnomocnite inú osobu.
• Pri zložitých prípadoch využite služby odborníkov na rodinné právo alebo sociálne poradenstvo s expertízou v EÚ.

Rodinné dávky pre deti pracovníkov z tretích krajín

Slovensko pripravuje zmenu vo vyplácaní rodinných dávok pre zamestnancov z tretích krajín. Ak dieťa nemá trvalý alebo prechodný pobyt na Slovensku, rodič nemusí mať nárok na prídavok na dieťa ani rodičovský príspevok podľa pripravovanej legislatívnej zmeny.

Zmena sa nemá týkať občanov Európskej únie a prípadov, keď medzinárodná alebo bilaterálna dohoda stanovuje iný režim. Definitívnu podobu zmien musí schváliť parlament.

Dôvodom pripravovanej zmeny je podľa rezortu práce skutočnosť, že Slovensko vypláca rodinné dávky rodičom z tretích krajín, ktorých deti žijú v zahraničí, pričom overovanie dokladov zo zahraničia môže byť komplikované.

Pracovníci zo zahraničia musia pri žiadosti o prídavky predkladať viacero dokumentov. Nestačí len rodný list dieťaťa. Ak dieťa nežije na Slovensku, úrady môžu požadovať aj potvrdenia zo školských zariadení v krajine pôvodu.

Pripravované pravidlá majú podľa dostupných informácií smerovať k tomu, aby detské prídavky a rodičovský príspevok dostávali rodičia z tretích krajín iba v prípade, že ich deti budú mať na Slovensku evidovaný prechodný alebo trvalý pobyt.

Pri posudzovaní budúcej úpravy je potrebné rozlišovať medzi pracovníkmi, ktorí prichádzajú na Slovensko dočasne bez rodiny, a pracovníkmi, ktorí sa rozhodnú na Slovensku dlhodobo žiť aj s rodinami.

V Českej republike majú zamestnanci tretích krajín nárok na podporu dieťaťa za podmienok stanovených vnútroštátnymi predpismi. Podpora sa viaže na dlhodobý alebo prechodný pobyt, deti aj zamestnanci sa musia v krajine zdržiavať a dieťa musí chodiť do školy.

Ani rakúsky systém všeobecne neumožňuje zasielanie prídavkov do tretích krajín. V Rakúsku platí ako základné pravidlo, že zamestnanci majú nárok na prídavky na deti vtedy, ak s nimi žijú v spoločnej domácnosti priamo v Rakúsku.

Pri cezhraničných rodinných dávkach je rozhodujúce správne určiť štát zamestnania, štát bydliska dieťaťa a postavenie oboch rodičov. Sociálny úrad potom prostredníctvom vnútroštátnych a európskych pravidiel posúdi, ktorá krajina dávku vyplatí ako prvá a či vzniká nárok na doplatok z druhého štátu.

tags: #deti #zijuce #v #zahranici #socialny #urad